Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201561
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4618201561.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: P. W., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomU..O.XXX/XX,W.,zastúpenýX.A.sosídlomD.protižalovanej:M.sosídlom
E., právne zastúpený: U. o porušenie zákazu diskriminácie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná sa svojím konaním dopustila vo vzťahu k žalobcovi porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania z dôvodu jeho iného postavenia.

II. Žalovaná je povinná sa žalobcovi ospravedlniť doručením písomného ospravedlnenia na emailovú
adresu žalobcu: [email protected], v nasledovnom znení: „Q. pán W., X. sa Vám ospravedlňuje za porušenie

zákazudiskrimináciezdôvoduVášhoinéhopostaveniavpracovnoprávnejoblasti.Dôvodomsmerujúcim
k porušeniu zákazu diskriminácie vo forme priamej diskriminácie a obťažovania bola skutočnosť, že ste
odmietli splodenie dieťaťa s konateľkou spoločnosti, ako aj Váš odmietavý postoj k potencionálnemu
partnerskému vzťahu s konateľkou spoločnosti.“

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu, ktorú mu spôsobila porušením zákazu
diskriminácie, a to vo výške 2 000 eur poukázaním na číslo účtu žalobcu: X. a to do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
V. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z celkovej
prisúdenej sumy s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2018, sa žalobca domáhal proti žalovanej vydania
rozsudku, v ktorom by súd konštatoval, že žalovaná porušila vo vzťahu k nemu zákaz diskriminácie,

zároveň sa od žalovanej domáhal doručenia ospravedlnenia s textom, ako je špecifikovaný v podanej
žalobe, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej porušením zákazu diskriminácie, v sume 3 000
eur. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, od 01.07.2016 do 31.01.2018 zamestnancom žalovanej, na
pozícii servisného technika. Jeho pracovná činnosť prebiehala formou denných návštev u zákazníkov,
pričom objednávky na servisné zásahy boli zasielané do sídla spoločnosti na servisnú emailovú adresu.
Následne konateľka žalovanej posielala tieto objednávky na adresy jednotlivých servisných technikov,
ktoré si oni po vzájomnej dohode delili. Ďalej žalobca uviedol, že približne tri mesiace po vzniku

pracovného pomeru sa s konateľkou žalovanej zúčastnil zahraničnej pracovnej cesty, na ktorej pod
vplyvom alkoholu došlo medzi nimi k intímnemu zblíženiu. Následne sa však obaja dohodli na tom, že
daná skutočnosť nebude mať dopad na ich súkromný život a naďalej budú pokračovať v profesionálnom
pracovnoprávnom vzťahu.Od septembra 2017 však konateľka začala vo výraznej miere zneužívať svoje postavenie v
pracovnoprávnej oblasti, pričom 14.09.2017 zaslala žalobcovi správu prostredníctvom sociálnej siete
„Q.“, obsahom ktorej bola jej požiadavka, aby sa žalobca zúčastnil ďalšej

zahraničnej pracovnej cesty spolu s ňou, pričom sa však jednalo s vysokou mierou pravdepodobnosti
o fingovanú pracovnú cestu, ktorej skutočným zámerom bolo udržiavanie sexuálneho kontaktu so
žalobcom. Žalobca sa preto odmietol tejto pracovnej cesty zúčastniť. Následne mu konateľka žalovanej
prestala v období od septembra 2017 prideľovať prácu, začala vyžadovať viac samostatnej iniciatívy
pri zabezpečovaní klientov pre danú spoločnosť.

Odseptembra2017užnevybavovalpožiadavkyžiadateľovnazákladesystematickéhoprerozdeľovania,
ale musel na rozdiel od druhého servisného technika, vyvíjať vlastnú iniciatívu za účelom plnenia
pracovných úloh. Konateľka žalovanej sa mu následne vyhrážala skončením pracovného pomeru,
odňatím služobného motorového vozidla, nevyplatením mzdy a taktiež zneužitím údajov spoločnosti na
jeho úkor a všetko to podmieňovala splnením jej požiadavky na udržiavanie sexuálneho pomeru, ako aj
požiadavkou na splodenie dieťaťa so žalobcom; na preukázanie čoho žalobca podľa vyjadrenia v žalobe

predložil „Q.“ komunikáciu medzi ním a konateľkou z 20.09.2017 a 24.01.2018. Opísaným konaním
sa podľa žalobcu dopustila žalovaná , prostredníctvom jej štatutárneho orgánu porušenia zákazu
diskriminácie vo vzťahu k nemu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov formou priamej diskriminácie
a obťažovania, nakoľko sa s ním zachádzalo menej priaznivo ako s druhým servisným technikom
na pracovisku. Zároveň dochádzalo k vytváraniu zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho,

zneucťujúceho, ako aj urážajúceho prostredia na pracovisku, pričom úmyslom a následkom konania
konateľky žalovanej bol tiež zásah do slobody, ako aj ľudskej dôstojnosti žalobcu.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, popierala skutočnosti uvádzané v žalobe, a žiadala ju ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobca nastúpil k nej do zamestnania v druhej polovici roka 2016,

keď sa spoločnosti darilo a pracovný pomer s ním bol ukončený začiatkom roka 2018 výpoveďou, ktorá
mu bola riadne doručená a pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby t.j. koncom mesiaca
apríl XXXX. Žalovaná zároveň potvrdila, že žalobcovi sa v čase jeho nástupu do zamestnania darilo,
mal svojich klientov, avšak v septembri 2016 došlo k rozdeleniu dvoch spoločníkov žalovanej, ktorí si
spoločnosť rozdelili, pričom medzi nimi došlo k sporu, keďže druhý spoločník si začiatkom roka 2017

zobral aj základných dodávateľov, v dôsledku čoho nemohla žalovaná vykonávať svoju činnosť v takom
rozsahu ako predtým. Došlo k poklesu obratu aj zákaziek, s čím súvisel aj pokles pracovných výkonov
všetkých zamestnancov, nielen žalobcu. Žalovaná ďalej uviedla, že už v období pred septembrom
2017 si prácu medzi sebou rozdeľovali ľudia na rovnakej pozícii a v októbri 2017 dostali všetci pokyn,
aby hlásili výkazy svojej činnosti konateľke, avšak do prideľovania práce servisným technikom táto

nikdy nezasahovala. Prácu si delili žalobca a druhý servisný technik, pán P., pričom obaja mali prístup
na spoločný mail a zároveň mali aj každý svoj. Žalobca počas celej doby trvania jeho pracovného
pomerupodľažalovanej nemalžiadnevýhodyaaninebolžiadnymspôsobom diskriminovaný.Žalovaná
zároveň nepopierala, že medzi žalobcom a konateľkou žalovanej, krátko po vzniku pracovného pomeru
žalobcu, došlo k ich intímnemu zblíženiu, avšak tento pomer ďalej pokračoval na princípe slobodnej vôle

a dobrovoľnosti oboch. Žalobca vtedy informoval konateľku, že ma dcéru a že jeho vzťah s priateľkou
nie je v poriadku, avšak pre dcéru je ochotný urobiť všetko a uvedené konateľka až do podania tejto
žaloby ďalej neriešila. Keďže hospodárske výsledky spoločnosti sa zhoršovali a bola v strate, približne
v septembri 2017 padla otázka ohľadom znižovania stavu zamestnancov, s čím bol oboznámený aj
žalobca, ktorý prisľúbil, že pracovný pomer skončí dohodou, k čomu ale napokon nedošlo, začal sa

úmyselne vyhýbať konateľke, nedostavoval sa na pracovisko, neplnil svoje úlohy, čerpal neschválenú
dovolenku a voľno, čo vyvrcholilo v decembri 2017. Odvtedy sa v práci neukázal, napriek denným
mailovým a písomným urgenciám konateľky. Po mesiaci takéhoto ignorovania pracovných povinností,
dala konateľka žalobcovi výpoveď s výpovednou dobou, počas ktorej mohol chodiť do práce. S
ostatnými kolegami došlo k dohodám o skončení PP v období XX-XX/XXXX. Od tohto obdobia žalovaná

nemá žiadnych zamestnancov, okrem konateľky a pripravuje sa jej likvidácia. Vo vzťahu k dohode o
skončení pracovného pomeru žalobcu žalovaná poukázala na to, že v tejto veci je vedené aj trestné
stíhanie na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II; pre falšovanie podpisu konateľky na dohode o
skončení pracovného pomeru žalobcu, ktoré trestné konanie, v čase začatia tohto súdneho sporu,
nebolo ešte právoplatne skončené. K dohode o skončení pracovného pomeru žalobcu žalovaná ďalej

dodala, že bola vyhotovená jedna verzia dohody aj vo vzťahu k ostaným zamestnanom s malými
odlišnosťami napr. pokiaľ ide o dátum skončenia. Žalobca však s predloženým návrhom dohody
nesúhlasil a prostredníctvom mailovej komunikácie žiadal doplnenia svojich požiadaviek, ktoré však boli
pre žalovanú neakceptovateľné, pričom aj z predložených mailov podľa žalovanej vyplýva že žalobcasa, napriek svojmu tvrdeniu v žalobe ohľadom dátumu skončenia jeho pracovného pomeru dohodou
k 31.01.201, ešte vo februári 2018 domáhal nejakej zmeny tejto dohody, hoci podľa neho mala byť už
táto podpísaná (č.l. 8). Žalovaná zároveň rozporovala celú komunikáciu medzi žalobcom a konateľkou,

ako ju doložil do spisu žalobca, a predovšetkým komunikáciu z 24.01.2018 (č.l. 18 -21) a to ako
vykonštruovanú, s tým, že v tejto dobe už žalobca a konateľka žalovanej spolu vyše mesiaca cez Q.
nekomunikovali.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľky žalovanej, svedkov, ako aj oboznámením

sa s listinnými dôkazmi, vrátane pripojeného spisu OR PZ Bratislava II č. E.-XXX/X-VYS-BX-XXXX, a
zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Žalobca je bývalým zamestnancom žalovanej, u ktorej bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 01.07.2016 (č.l. 5), s nástupom od 01.07.2016 na pozícii servisný technik zdravotníckej techniky.
Ako miesto výkonu práce je v predmetnej pracovnej zmluve uvedené sídlo spoločnosti na adrese E. a

pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú. V článku I odsek 2 pracovnej zmluvy sa zároveň uvádza,
že popis pracovnej činnosti, vrátane vymedzení povinností zamestnanca je obsiahnutý v náplni práce,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy.

3.2. Podľa prílohy č. 3 k pracovnej zmluve - náplň práce (č.l. 111), pracovná náplň spočívala v

zaisťovaní technického poradenstva, inštalácie, zaškolenia personálu, garančného a pogarančného
servisu v teréne a v servisnej dielni, vykonávaní systematických akvizícií pre nové výrobky firiem, ktoré
zamestnávateľ zastupuje, zamestnanec ďalej podľa tejto pracovnej náplne zodpovedá za systematické
označovanie všetkých inštalovaných prístrojov aktuálnou adresou dosažiteľného servisu, zodpovednosť
za ochranu obchodných údajov a zverenej IT techniky. Podľa uvedenej prílohy (náplň práce) uvedený

pracovníkpodliehariadeniuriaditeľomspoločnostiazhľadiskaorganizácieprácevedúcemuservisnému
technikovi.

3.3. Dňa 01.07.2016 zároveň žalovaná, ako zamestnávateľ, so žalobcom ako zamestnancom uzavrela
zmluvu o dočasnom používaní služobného motorového vozidla, na základe ktorej odovzdala žalobcovi

do dočasného používania tam špecifikované motorové vozidlo (ďalej len MV). Podľa bodu 2. tejto
zmluvy, žalobca ako zamestnanec, prebral uvedené MV do dočasného užívania dňom 01.07.2016
po dobu pracovného pomeru, kedy bude vykonávať prácu, ku ktorej využíva pridelené služobné
vozidlo. Podľa bodu 3., zmluva o dočasnom používaní MV sa môže ukončiť písomnou výpoveďou,
ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Písomné oznámenie o zrušení zmluvy je potrebné doručiť druhej

strane. Podľa bodu 4. zmluvy, po uplynutí dohodnutej doby dočasného používania vozidla, alebo po
doručení písomnej výpovede zmluvy, je používateľ povinný vozidlo do 3 dní resp. podľa písomnej
dohody pripraviť k riadnemu odovzdaniu v dobrom technickom stave. Pri prevzatí/odovzdaní vozidla
bude spísaný preberací protokol vrátane príslušenstva, výbavy, kľúčov a dokladov k vozidlu. Podľa bodu
5.,zamestnanecbudepridelenéslužobnévozidlovyužívaťkslužobnýmúčelom,niejeoprávnenývozidlo

užívať k akejkoľvek inej zárobkovej činnosti a nesmie ho ani požičať tretej osobe.

3.4. Podľa bodu 4.4. organizačného poriadku žalovanej (č.l. 118 rub), servisný technik je podriadený
riaditeľovi spoločnosti, z hľadiska organizácie práce vedúcemu servisnému technikovi. Súčasťou
organizačného a pracovného poriadku je aj organizačná štruktúra spoločnosti ako je znázornená na č.l.

129 rub.

3.5. Z prehľadu obratov po strediskách v roku 2016 (č.l. 130) vyplýva, že obrat dosiahnutý servisným
technikom U. P. bol 84 535,88 eur a obrat dosiahnutý žalobcom v sume 33 773,83 eur, za rok 2017 (č.l.
130 rub) bol obrat dosiahnutý U. 79 737,19 eur a žalobcom 41 231,91 eur.

3.6. Žalobca pripojil k podanej žalobe SMS komunikáciu, ako aj komunikáciu cez Q., a to predovšetkým
zo dňa 24.01.2018, vo vzťahu ku ktorej trval na tom, že sa jedná o správu, ktorú mu zaslala konateľka
žalovanej a ktorou odôvodňoval to, že v nej samotná konateľka potvrdzuje svoje vyhrážky voči nemu v
dôsledku ukončenia intímneho vzťahu medzi nimi. Konateľka žalovanej autentickosť a pravdivosť tejto

správy spochybňovala uviedla, že sa nejedná o správu, ktorú by zasielala ona.

3.7. Nakoľko zo zhodného vyjadrenia žalobcu a konateľky žalovanej vyplýva, že medzi nimi bol počas
trvania pracovného pomeru žalobcu až do septembra 2017 intímny vzťah, ktorého skončenie obe stranyvnímajú konfliktne mal tým za preukázanú skutočnosť, z ktorej možno dôvodne usudzovať, že zo
strany žalovanej došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania týkajúcej sa osoby žalobcu, ktorou
skutočnosťou bolo ukončenie intímneho vzťahu resp. rozchod s konateľkou žalovanej. Vzhľadom na

uvedené súd potom nepovažoval za potrebné a relevantné preskúmavať úplnosť a pravosť všetkej
žalobcom predloženej SMS a Q. komunikácie vrátane predmetnej správy zo dňa 24.01.2018 (č.l. 18),
a pre rozhodnutie v tejto veci bolo relevantné zistiť, či tieto nezhody medzi konateľkou a žalobcom po
ukončení ich vzťahu, boli zo strany konateľky, resp. zamestnávateľa prenesené vo vzťahu k žalobcovi aj
do pracovnej oblasti, a či k nemu v porovnaní s inými zamestnancami bolo pristupované diskriminačne.

3.8. Z písomného upozornenia zo dňa 27.12.2017 (č.l. 42) vyplýva, že žalovaná, ako zamestnávateľ,
upozornila žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko bol dňa 13.12.2017 konateľkou
vyzvaný, aby sa dňa 14.12.2017 o 9:00 hod. dostavil na pracovisko, pričom zároveň sa tu konštatuje, že
táto výzva mu bola zaslaná po tom, ako odignoroval opakované urgencie a telefonáty, aby sa dostavil
v stanovenom čase na pracovisko. Jeho opakovaná absencia na pracovisku je neospravedlnená a

považovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň zamestnávateľ (žalovaná) v tomto
písomnom upozornení zároveň dôrazne vyzvala žalobcu, aby sa dňa 29.12.2017 o 10:00 hod. dostavil
na pracovisko - do sídla zamestnávateľa, kde budú prejednané ďalšie kroky vo vzťahu k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany. Uvedená zásielka bola podľa priložených dokladov
doručovaná aj doručená poštou (č.l. 42 rub).

3.9. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený písomnou výpoveďou zo strany zamestnávateľa
(žalovanej) zo dňa 29.01.2018 (č.l. 44), a to podľa § 63 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce - z
dôvodunadbytočnosti,vyvolanejrozhodnutímzamestnávateľaoorganizačnýchzmenách,spočívajúcich
v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a zrušenie pracovného miesta na

pozícii servisný technik s miestom výkonu práce E.. Zároveň sa v tejto písomnej výpovedi konštatuje,
že zamestnávateľ nemá možnosť ponúknuť žalobcovi akúkoľvek inú prácu, nemá pre neho žiadne
voľné pracovné miesto a pracovný pomer žalobcu končí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá
uplynie 31.03.2018.

3.10. Z písomného rozhodnutia konateľky žalovanej, zo dňa 22.01.2018 (č.l. 44 rub) vyplýva, že
žalovaná s prihliadnutím na existujúcu hospodársku situáciu na trhu a zníženie dopytu zákazníkov po
službách poskytovaných spoločnosťou žalovanej, rozhodla dňa 13.10.2007 o organizačných zmenách,
spočívajúcich v znížení stavu zamestnancov spoločnosti s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a s
týmito organizačnými zmenami súvisí zrušenie pracovného miesta na funkcii servisný technik. Zároveň

sa v tomto rozhodnutí konštatuje, že z uvedeného dôvodu je potrebné rozviazať pracovný pomer so
žalobcom, ktorý sa v dôsledku tohto rozhodnutia stáva nadbytočným. Z písomného oznámenia zo dňa
29.01.2019 (č.l. 45) vyplýva, že ním žalovaná vypovedala vo vzťahu k žalobcovi zmluvu o dočasnom
používaní motorového vozidla ku dňu 29.01.2019 v súvislosti s tým, že od decembra 2017, si žalobca
riadne neplní svoje pracovné povinnosti. Zároveň sa v tomto oznámení konštatuje, že k uvedenému

dňu (29.01,2019) sa predmetné MV nachádza u zamestnávateľa, nebolo však zo stany žalobcu riadne
odovzdané, spolu s dokladmi od vozidla a kľúčmi, a preto bol žalobca v tomto oznámení zároveň
vyzvaný, aby sa 31.01.2018 o 10:00 hod. dostavil na adresu sídla spoločnosti, kde bude spísaný
odovzdávací protokol. Zároveň bol upozornený, že v prípade nedostavenia sa na pracovisko, bude
zamestnávateľ jeho absenciu považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa priloženej

doručenky (č.l. 45 rub) bolo uvedené oznámenie doručené žalobcovi 08.02.2018.

3.11. Z písomného podania žalovanej zo dňa 08.01.2018 (č.l. 62) vyplýva, že žalobca bol 27.12.2017
vyzvaný, aby sa dňa 29.12.2017 o 10:00 hod. dostavil na pracovisko, pričom táto výzva mu bola
doručená 04.01.2018. Zároveň tu žalovaná konštatuje, že napriek uvedenému, jej žalobca mailovou

správou dňa 08.01.2018 oznámil, že 08.01.2018 bude pracovať doma. Žalovaná v tomto upozornení
zároveň uviedla, že ako zamestnávateľ s konaním žalobcu nesúhlasí a vyzvala ho na dostavenie sa na
pracovisko, pričom mu zároveň oznámila, že za dni 07.12.2017, 08.12.2017, 12.12.2017, 14.12.2017,
od 15.12.2017 do 03.01.2018, 04.01.2018, 05.01.2018, ako aj 08.01.2018 má žalobca absenciu, a jeho
neprítomnosť na pracovisku v uvedené dni považuje za závažné porušenie pracovnej zmluvy. Zároveň

bol žalobca v tomto upozornení vyzvaný, aby sa 09.01.2018 o 9:00 hod. dostavil na pracovisko - do
sídla zamestnávateľa. Obdobné upozornenie zaslala žalovaná žalobcovi aj písomným podaním zo dňa
09.01.2018 (č.l. 70).3.12. Z mailovej komunikácie (č.l. 49-56) vyplýva, že mailami zo dňa 10.01.2018, 11.01.2018 (č.l. 50-51),
konateľka žalovanej oznámila žalobcovi, že neschvaľuje ním stanovené home office a miesto výkonu
jeho práce je sídlo spoločnosti na E. XX v W., zároveň mu tu oznamuje, že jeho konanie považuje za

závažné porušenie pracovnej disciplíny a v záujme minimalizovania sporov mu nariaďuje nastúpiť do
zamestnania na vyššie uvedenú adresu v riadnom pracovnom čase.

3.13. Konateľka žalovanej mailom zo dňa 15.01.2018 (č.l. 49) nariadila vykonávať žalobcovi servisnú
činnosť výlučne v sídle spoločnosti zamestnávateľa.

3.14. Z SMS správy konateľky žalovanej adresovanej žalobcovi z 22.09.2017 (č.l. 52) vyplýva, že mu
nariadila od pondelka písať výkaz činností s tým, že každý deň očakáva mail, inak to bude brať ako
absenciu, v SMS zo dňa 22.09.2017 konateľka na otázku žalobcu, či budú výkaz činnosti písať všetci
uviedla, že budú písať všetci. Z SMS komunikácie zo dňa 09.01.2018 (č.l. 55) vyplýva, že konateľka
oznámila žalobcovi, že home office mu musí odsúhlasiť vedenie, pričom ona mu ho neodsúhlasila,

a očakáva ho v riadnom pracovnom čase v sídle spoločnosti, inak to považuje za neospravedlnenú
absenciu, obdobne aj SMS správou z 10.01.2018, 11.01.2018.

3.15. Z mailov medzi konateľkou žalovanej ako aj žalobcom (č.l. 66-68, č.l. 240-247), ako aj z ich zhodnej
výpovede vyplýva, že aj po dátume písomnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 29.01.2018

medzinimiprebiehalakomunikáciaohľadomskončeniapracovnéhopomeružalobcudohodou.Uvedenú
skutočnosť odôvodnila konateľka žalovanej tým, že sa chcela nejako ľudsky dohodnúť.

3.16. Z písomného podania žalovanej zo dňa 05.02.2018 (č.l. 57) vyplýva, že v ňom žalovaná konštatuje,
že žalobca bol v minulosti opakovane vyzvaný, aby sa dostavil na pracovisko a že jeho neprítomnosť

považuje zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka
práce. Opakovane žalovaná vyzvala aj v tomto podaní žalobcu, aby sa dostavil na pracovisko k plneniu
jeho pracovných úloh a povinností, bezodkladne po obdržaní tejto výzvy. Zároveň ho v tomto podaní
vyzvala na odovzdanie hnuteľných vecí, ktoré mu boli zamestnávateľom v minulosti odovzdané v
súvislosti s plnením pracovných úloh (merací prístroj peňažná hotovosť, servisný kufor s náradím, kľúče

od budovy, kľúče od MV), a to z dôvodu, že si žalobca neplní svoje pracovné povinnosti. Uvedená výzva
bola podľa pripojenej doručenky (č.l. 58) žalobcovi doručená, nakoľko doručenka je opatrená podpisom
adresáta, avšak bez uvedenia dátumu reálneho prevzatia, je však na nej vyplnený deň uloženia zásielky,
a to 07.02.2018, zo sledovania zásielok (č.l. 59) vyplýva, že zásielka bola vydaná adresátovi (žalobcovi)
09.02.2018. Z uvedeného tak paradoxne vyplýva, že na jednej strane žalovaná vyzývala žalobcu na

odovzdanie vecí potrebných k výkonu jeho pracovnej činnosti, na druhej strane od neho vyžadovala,
aby si plnil pracovné povinnosti.

3.17. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení, ako aj odôvodnenie rokovaní o skončení pracovného
pomeru žalobcu dohodou aj po tom, čo mu bola daná výpoveď z 29.01.2018, odôvodnila aj tým, že

pracovný pomer dohodou bol skončený aj s ostanými zamestnancami - F. P., ako aj druhým servisným
technikom U. P., na preukázanie čoho predložila aj predmetné dohody o skončení pracovného pomeru
(č.l. 64-65), s ostatnými zamestnancami.

3.18. Vo vzťahu k vykazovanej absencii žalobca poukazoval na prax zavedenú u zamestnávateľa v

súvislosti s vyplnením dovolenkových lístkov a priepustiek k lekárovi, keď uviedol, že dovolenkové
lístky nemuseli mať vopred konateľkou podpísané, stačilo, ak jej ich vypísané nechali v sídle firmy. Na
preukázanie svojich tvrdení zároveň predložil ním vyplnené dovolenkové lístky (č.l. 220, 227, 228, 249),
ako aj svoj mail adresovaný konateľke zo dňa 31.01.2018 (č.l. 225 rub, 256). Zároveň nesúhlasil ani
s tvrdením žalovanej, že by dosahoval slabé hospodárske resp. pracovné výsledky vo vzťahu k čomu

poukázal na mail z 07.11.2017 (č.l. 224).

3.19.Vo vzťahu k tomu, že nemal rešpektovať príkaz žalovanej na vyplnenie výkazu činnosti, poukázal
na svoje maily adresované konateľke zo dňa 04.12.2017, 13.12.2017 (č.l. 224 rub -225), pričom zároveň
uvádzal, že nebola stanovená žiadna konkrétna forma, resp. obsahová náplň týchto výkazov činnosti.

3.20. Z listín predložených žalovanou, ako aj z pripojeného spisu OR PZ Bratislava II, odbor kriminálnej
polície č. E.-XXX/X-VYS-BX-XXXX vyplýva, že dňa 23.03.2018 podala konateľka žalovanej oznámenie
na žalobcu pre podozrenie z tohto, že žalobca sfalšoval pečiatku žalovanej na dohode o skončenípracovného pomeru ku dňu 31.01.2018. Z uvedeného spisu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľky OR
PZ Bratislava II C.:E.-XXX/X-VYS-BX-XXXX zo dňa 23.10.2018 bolo uvedené oznámenie konateľky
žalovanej odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197

odsek 2 TP. Proti uvedenému uzneseniu podala konateľka žalovanej dňa 08.11.2018 sťažnosť, o ktorej
rozhodla Okresná prokuratúra Bratislava II uznesením č. XPn XXXX/XX/XXXX-X zo dňa 07.0.12019 tak,
že jej sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá.

3.21.Žalobcazároveňpoukázalnato,žežalovanásivovzťahuknemuneplnilaoznamovaciupovinnosť,

akozamestnávateľvovzťahukzdravotnejpoisťovni,napreukázaniečohopredložilžiadostiaoznámenia
J. zdravotnej poisťovne zo dňa 10.05.2018, 24.08.2018 (č.l. 229-230).

4. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že po podpise pracovnej zmluvy bol najskôr zaškoľovaný,
s druhým obchodným zástupcom bol na niekoľkých návštevách u lekárov, s druhým technikom na
servisných zásahoch, až kým bol schopný vykonávať prácu sám. Hneď pri podpise pracovnej zmluvy

mu bolo pridelené MV na dochádzanie do práce. Počas úvodných školení bolo aj predmetné školenie v
A. kde došlo k ich zblíženiu s konateľkou. Žalobca zároveň tvrdil, že ako servisní technici neboli povinní
chodievať do sídla spoločnosti, prácu vykonávali z domu, resp. v ambulanciách po celom Slovensku.
V prípade keď bola daná ambulancia bližšie k jeho bydlisku, chodil tam z domu, keď bol zásah v
blízkosti sídla spoločnosti, tak chodili aj do sídla firmy. Rovnako ani po servisnom zásahu neboli povinní

vracať sa do sídla firmy, ale chodili priamo domov. Je pravdou, že nie vždy mohol zaobstarať servisné
výkony u zákazníkov z domu; keď potreboval náhradné diely, ktoré boli na firme, alebo keď bol zásah
blízko firmy a dovoľoval mu to čas, tak prišiel do sídla firmy. Keď však mal dostatočný počet zásahov,
tak nebol na firme aj niekoľko dní, niekedy aj celý týždeň. V období posledných 3 mesiacov sa jeho
pobyty na firme oproti predchádzajúcemu obdobiu znížili z dôvodu, že bol nútený sám si vyhľadávať

servisné zásahy, keďže mu poklesol počet ich prideľovania. Navštevoval teda starých zákazníkov
aj osobne, alebo ich kontaktoval z domu telefonicky. Zároveň potvrdil, že z domu nemal prístup k
všetkým veciam spoločnosti, k objednávkam. Od začiatku mal pripomienky k prideľovaniu práce napr.
aj s prihliadnutím na regióny aby nedochádzalo k tomu, že druhý servisný technik dostal viac práce.
Ako novému zamestnancovi mu prácu prideľoval najskôr druhý technik resp. neskôr konateľka, pretože

objednávky chodili na firemný mail spoločnosti ku ktorému nemal prístup a odtiaľ im to bolo preposielané
na služobné maily. Už v septembri 2016 dosahoval porovnateľné výsledky ako druhý kolega. Žalobca
zároveň poukazoval na predložené SMS, s tým, že z nich vyplýva, že konateľka mu nariadila tú ďalšiu
(podľa neho fingovanú) pracovnú cestu, hoci v skutočnosti sa nejednalo o žiadnu pracovnú cestu ale ma
s ňou stráviť víkend u nej doma. Zhoršenie prístupu k nemu nastalo potom, ako túto fingovanú pracovnú

cestu odmietol; konateľka mu následne dňa 22.09.2017 nariadila písať výkazy činností, pričom dovtedy
takého výkazy nerobili. Priebežne nosili výkazy podpísané od zákazníkov do sídla spoločnosti, keď tam
mali cestu. Zároveň žalobca uviedol, že nevie, či takýto pokyn na písanie týchto výkazov bol vydaný aj
voči ostatným zamestnancom, resp. druhému technikovi, neinformoval sa ohľadom toho, pretože vzťahy
medzi ním a ostatnými zamestnancami neboli dobré, práve pre jeho vzťah s konateľkou, keďže z ich

správania voči nemu bolo zrejmé, že o ňom vedia. Vo vzťahu k neospravedlneným absenciám resp. k
čerpaniu dovolenky žalobca uviedol, že dovolenka mu bola schválená konateľkou, dovtedy to fungovalo
tak, že všetci si dovolenku nahlásili ústne a až následne dokladali lístky na schválenie resp. podpis. V
tom čase mal dostatok dovolenky, ktorú si chcel do konca roka vyčerpať, o čom konateľku informoval.
Napriek tomu už v prvý deň dovolenky mu bolo nariadené, aby do firmy doviezol služobné MV, pričom

predtým počas dovoleniek mohol vždy mať auto doma, rovnako aj kolegovia, pričom dovolenku mal
čerpať od 14. resp. 15.12.2017 do 03.01.2018. Uvedený pokyn na pristavenie vozidla do firmy nemohol
zrealizovať v daný deň, pretože mal dovolenku a mal aj požitý alkohol. Avšak na druhý deň už MV
pred svojím bydliskom nenašiel, a až na polícii sa dozvedel, že si ho bola vyzdvihnúť konateľka, čo bolo
v rozpore s dohodou o užívaní MV, a po odobratí služobného vozidla od neho konateľka vyžadovala,

aby akýmkoľvek spôsobom dochádzal do W.. Podľa žalobcu zároveň nebolo možné, aby vykonával
servisnú činnosť výlučne v sídle zamestnávateľa (žalovanej), pretože na servisy chodil za zákazníkmi.
Po ukončení dovolenky, dňa 04.01.2018 nenastúpil do práce z dôvodu, že mu bolo odobraté služobné
MV, ktoré však mal stále pridelené, a keď sa s konateľkou snažil dohodnúť, či mu budú preplácané
náklady na dochádzanie do W., tak mu telefonicky oznámila, že má robiť home office. S konateľkou si

dohodli skončenie pracovného pomeru, ona mu tú dohodu aj zaslala, a následne mu 07.01.2018 bola
doručená výzva na plnenie pracovných povinností.4.1. K neospravedlnenej absencii resp. k dovolenkovým lístkom žalobca uviedol, že tieto nechal na
svojom stole vo firme, čo bol bežný postup, nakoľko konateľka tam nebola. S kolegami písali aj knihu
jázd, ktorú vždy približne do 10. dňa nasledujúceho mesiaca dávali na schválenie - podpis konateľke.

Rovnaký princíp ako pri čerpaní dovolenky fungoval podľa žalobcu aj pri návšteve lekára. Stávalo
sa, že nie každý deň mal servisné zásahy, v taký deň mal home office - doma pripravoval podklady
- ponuky, bol na služobnom telefóne, poprípade vykonával nejaké opravy aj doma, pričom uvedené
skutočnosti mohli rovnako oznamovať aj dodatočne. Na preukázanie týchto svojich tvrdení žalobca
pripojil dovolenkový lístok za 1 deň dovolenky dňa 16.10.2017, na ktorom nie je vyplnený dátum jeho

vypísania (č.l. 220), ktorý podľa žalobcu svedčí o tom, že bežne sa dovolenkové lístky vypisovali aj
dodatočne, pričom v uvedený deň (16.10.2017) dovolenku aj reálne čerpal, hoci dovolenkový lístok nie
je podpísaný konateľkou, ktoré čerpanie vyplýva aj z výplatnej pásky za uvedený mesiac. Uvedenú
skutočnosť t.j. čerpanie dovolenky žalobcom dňa 16.10.2017 žalovaná nerozporovala. K priepustkám
za december žalobca uviedol, že tieto odovzdal fyzicky na firme a ich fotografie poslal poštou aj emailom.
Všetky tieto predmetné dovolenkové lístky, resp. priepustky nechal na svojom pracovnom stole vo

firme, konateľka mala svoju kanceláriu zamknutú. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej o jeho
nedostatočných pracovných výsledkoch, pričom poukázal na svoj mail zo dňa 27.10.2017 adresovaný
konateľke (č.l. 250) v ktorom sa dopytoval konateľky či sa zúčastnia tam uvádzanej výstavy, nakoľko
tam bol potenciál získať nových dodávateľov, ozvali sa mu niektorí dodávatelia, ktorých predtým oslovil
so žiadosťou o stretnutie práve na tejto výstave. Konateľka to však odmietla, pretože v tom termíne

mala byť na kongrese v F..

4.2. Žalobca nenamietal, že ohľadom dohody o skončení jeho pracovného pomeru komunikoval s
konateľkou ešte 06.02.2018 , čo odôvodnil tým, že hovoril konateľke, že pôjde na úrad práce, kde
potrebuje doložiť nejaký doklad o skončení pracovného pomeru. Dňa 07.02.2018 mu uvedenú dohodu

konateľka poslala cez Q. aj s jej podpisom, a potom mu bola doručená aj poštou a túto poštou dourčenú
dohodu pripojil aj k podanej žalobe (č.l. 8). Výpoveď z pracovného pomeru videl, až keď ho na ňu
upozornil úrad práce, pričom on sám má stále za to, že jeho pracovný pomer so žalovaným skončil
dohodou, ktorú pripojil k žalobe.

5. Konateľka žalovanej v rámci svojej výpovede nepoprela, že mali intímny vzťah so žalobcom. Vedeli
o tom kolegovia aj priatelia, žalobca však k tomu určite nebol nútený. Keď však v 09/2017 prišla na to,
že žalobca má okrem nej pomer aj s matkou jeho dieťaťa, s čím nesúhlasila, tak mu sama oznámila,
že sa s ním nepotrebuje ďalej stretávať, pokiaľ to hrá na dve strany. Konateľka zároveň poukazovala na
obsah SMS komunikácie, ktorú doložila do spisu (č.l. 52-55), ku ktorej uviedla, že táto je úplná, nakoľko

správy a komunikáciu, ktorú predložil žalobca, sú podľa nej povyberané. So žalobcom mali podľa nej
problémy aj ostatní kolegovia, keďže sa neukazoval na firme, nekomunikoval, pričom ostatní kolegovia
boli na firme (na rozdiel od žalobcu) často. Dňa 06.10.2017 zaslala všetkým mail, že jej majú hlásiť,
kde budú na budúci pracovný deň. Ostaní zamestnanci to podľa nej rešpektovali, žalobca nie, preto
ho na dodržiavanie tejto povinnosti vyzvala aj cez SMS. Vyúčtovanie jej zamestnanci nosili vždy do 10.

dňa nasledujúceho mesiaca; buď jej to nechali u nej v kancelárii, kde pravidelne bola, mala otvorené
dvere, alebo jej to nechali v priečinku.

5.1. Pokiaľ išlo o dovolenky, najmä na dlhší čas, tieto museli mať zamestnanci predtým podpísané
a schválené, výnimka bola keď sa jednalo o dovolenku na jeden deň, čím konateľka odôvodňovala aj

postup pri čerpaní jednodňovej dovolenky žalobcu dňa 16.10.2017. Ak sa jednalo o návštevy lekára,
ktoré neboli vopred plánované, nemuseli ju mať zamestnanci vopred schválenú. Pokiaľ ju mali ale
vopred objednanú, tak jej to vždy oznámili dopredu. Vyúčtovanie za 12/2017 jej žalobca, na rozdiel
od ostatných zamestnancov, nechal položené na stole v servise, kde ona často nechodievala, hoci
13.12.2017 keď bol žalobca na firme poslednýkrát, mu za prítomnosti kolegu P., povedala, aby sa

po jeho vyzdvihnutí vozidla zo servisu dostavil naspäť na firmu doriešiť veci, čo ale žalobca nesplnil.
Keď potom išla za druhým kolegom do servisu, našla som tam tie 2 dovolenkové, ňou nepodpísané,
lístky žalobcu. Nakoľko aj podľa týchto lístkov mal žalobca čerpať dovolenku až od 15.12.2017 tak ho
14.12.2017 vyzývala na dovezenie vozidla. Pokiaľ teda podľa nej aj žalobca tvrdí, že mal vtedy vypitý
alkohol, bolo to v pracovnej dobe, pričom na toto dostavenie sa do firmy ho vyzývala ešte aj 13.12.2017

o 14:15 hod. (č.l. 54), žalobca jej však telefón nezdvíhal. Následne mu 14.12. 2017 písala, že dovolenku
nemá schválenú, čo mu poslala aj mailom 13.12.2017 (č.l. 54) a keďže na nič nereagoval, bola nútená
ísť si pre firemný majetok - pre to MV do miesta jeho bydliska, a to z dôvodu, že žalobca jednak nemal
schválenú dovolenku, a jednak ho na odovzdanie vozidla vyzývala. Predtým - v roku 2016 a v prvejpolovici roka 2017 nezasielala žalobcovi výzvy na dostavenie sa do sídla firmy, nakoľko dovtedy tam
chodieval; býval tam častejšie.

5.2. Konateľka ďalej uviedla, že ona sama nikdy prácu technikom neprideľovala, objednávky chodili
priamo na ich maily alebo na mailovú adresu, ku ktorej mali obaja technici prístup. Pokiaľ sa niekedy
stalo, že prišla objednávka na oficiálny mail spoločnosti, tak odtiaľ ho preposielal technikom kolega P.,
nie ona. Home office nebol nikdy schválený, pretože k servisným zásahom technici potrebovali prístroje,
ktoré sa nachádzali na firme, a keďže raz ich potreboval jeden raz druhý, na firmu chodiť museli. V tejto

súvislosti konateľka poukázala aj na jej maily a správy, v ktorých som oznamovala žalobcovi, že home
office nemá schválený, hoci on jej stále oznamoval, že ho čerpá maily zo dňa 10.01.2018, 11.01.2018,
15.01.2018 (č.l. 49-51).

5.3. Podľa konateľky, išla finančná situácia firmy od roku 2017 prudko dole a bolo komunikované,
že sa musí znížiť stav zamestnancov. Keďže žalobca bol služobne mladší, tak ako prvý prichádzal

do úvahy on. Chcela sa s ním dohodnúť, poslala mu aj návrh dohody, ktorú vypracovala advokátska
kancelária, s ktorou však žalobca nesúhlasil. Následne mali vzájomným návrhom dohody o skončení
jeho pracovného pomeru každý svoje pripomienky, a dohodnúť sa nedokázali, preto dňa 29.01.2018
poslala žalobcovi výpoveď, a to cestou kuriéra ako aj poštou. Od kuriérskej služby sa jej zásielka vrátila
ako nedoručená a poštou bola zásielka žalobcovi doručená do miesta bydliska (č.l. 46). Pokiaľ ide o

podpis na dohode, ktorú žalobca pripojil k žalobe (č.l. 8), konateľka žalovanej uviedla, že sa jedná o
jej podpis, ktorý je ale naskenovaný z iného dokumentu, nakoľko v takomto znení ona túto dohodu
určite nepodpísala, táto (takto) podpísaná jej bola doručená 14.02.2018, pričom vec sa naďalej rieši
na polícii. Konateľka poprela, že by komunikácia cez Viber z 24.01.2018 (č.l. 18) bola od nej, uviedla, že
túto správu nepísala a cez Viber prestala so žalobcom komunikovať ešte v 11/2017. Potvrdila, že v roku

2016 a v prvom polroku 2017, nemá k práci žalobcu výhrady, nezaznamenala na neho žiadne sťažnosti,
robil obrat. Od 09.11.2017 prichádzalo na firmu málo zákaziek, preto všetkým kolegom povedala, že
ak nezoženú náhradu za dodávateľov budú to musieť riešiť; a následne aj boli všetci zamestnanci
prepustení. Dôvodom neschválenia dovolenky žalobcovi v decembri 2017, bolo to, že žalobca mal k
31.12.2017skončiťvofirme,čomuoznámilaústnepribližnevseptembri2017,stým,žesamalojednaťo

skončenie s dvojmesačnou výpoveďou. Avizovanú výpoveď následne zmenila na dohodu resp. rokovala
so žalobcom o skončení jeho pracovného pomeru dohodou, nakoľko sa s ním chcela nejako ľudsky
dohodnúť, avšak následné pripomienky žalobcu k predloženej dohode boli pre ňu neakceptovateľné a
preto aby stíhala lehoty, dňa 29.01.2018 zaslala žalobcovi výpoveď, aj keď ešte aj 06.02. ešte bola
ochotná komunikovať ohľadom dohody.

6. Z výsluchu svedka U.. P. vyplýva, že bol zamestnancom žalovanej od 03/2014 do 04/2018 a
žalobca bol jeho kolegom asi rok - keď tam žalobca nastúpil do zamestnania, svedok tam už pracoval.
Žalobca sa javil ako šikovný, technicky zdatný, pôsobil na pozícii servisný technik, rovnako ako svedok.
Ich spolupráca bola spočiatku dobrá, postupne sa to ale začalo zhoršovať, až spolupráca medzi nimi
prestala, pričom k zhoršovaniu začalo dochádzať asi po pol - trištvrte roka po nástupe žalobcu. Podľa

svedka nedodržiaval žalobca ich vzájomné dohody, odkladal ich a preto ho už následne svedok ani
neoslovoval. Aj do sídla firmy chodil žalobca veľmi zriedka, svedok uviedol, že ostatní zamestnanci
tam chodili častejšie. Vo vzťahu k prideľovaniu práce resp. zákaziek servisným technikom, zväčša
to fungovalo tak, že zákazník volal priamo servisným technikom, bola aj možnosť, že prišli nejaké
objednávky na firemnú mailovú adresu, ku ktorej on prístup nemal, ten mala konateľka , ktorá to potom

rozdeľovala, pričom takto od konateľky dostával veci pridelené zväčša žalobca, svedok uviedol, že
si nepamätá, že by konateľka týmto spôsobom pridelila niečo jemu samému. Zároveň mali obaja so
žalobcom ako servisní technici aj vlastnú adresu a mali vlastné kontakty; na tento mail mal prístup aj
z domu. Svedok podľa vlastného vyjadrenia chodil do sídla firmy minimálne 3-4 krát do týždňa, v tom
čase som mal prechodné bydlisko v W.. Stalo sa, že ak mu zavolal nejaký zákazník alebo poslal mail,

išiel k nemu svedok na servisný zásah bez toho, aby sa predtým musel dostaviť do firmy - ak mal v tom
prípade doma veci potrebné na ten zásah. Rovnako nebolo potrebné, aby sa po každom jednom zásahu
u zákazníka dostavil naspäť do sídla firmy. Svedok si zároveň nepamätal, či mu prišiel od konateľky v
období okolo 09/2017 pokyn, na vykonávanie denných výkazov činnosti a nič také nerobil. Nebola ani
stanovená povinnosť hlásiť vopred, kde sa budú nasledujúci deň, alebo ktorý deň nachádzať, niekedy

to nevedeli ani sami. Po nahliadnutí do mailu od konateľky zo dňa 06.10.2017 svedok následne uviedol,
že si na túto výzvu pamätá, istú dobu túto evidenciu robili, ale keď im konateľka povedala, že žalobca to
nerobí, tak s tým prestali. Svedok zároveň uviedol, že nemali nijako pevne stanovené, koľko dní v týždni
musia byť reálne v sídle firmy, a nebolo stanovené ani to, že by sa museli po servisnom zásahu dostaviťnaspäťdosídlafirmy.Mohliveľavecívykonaťajzdomu, mali prístupnamailovúadresu. Mohlosastať,
že napr. aj 2-3 dni po sebe (svedok) nebol v sídle firmy, čo bola normálna prax. Svedok zároveň uviedol,
že mal pridelené služobné MV, ktoré mohol využívať na servisnú činnosť a na cestu do práce a z práce,

na súkromné účely nie. V zamestnaní sa nerozlišovalo medzi prácou v sídle firmy a v teréne, obidve boli
rovnako dôležité. Služobné MV mal do 31. marca 2018 a až do konca jeho pracovného pomeru mu
aj bola riadne vyplácaná mzda. Konateľka mu povedala, že na prácu žalobcu sú reklamácie, a aj on
osobne musel riešiť takúto reklamáciu práce žalobcu - jednalo sa o montáž kamery v nemocnici v S., kde
poslednú montáž robil žalobca a následne som to ja musel riešiť v rámci reklamácie. V období, keď do

firmy nastúpil žalobca tam ako servisní technici pracovali iba oni dvaja. Priamym nadriadeným svedka
aj žalobcu bola konateľka. Pokiaľ mal dlhšiu dovolenku (približne 10 dní), tak služobné vozidlo bolo
odstavené na firme. Ak išlo o krátku dovolenku napr. na jeden deň, tak to neplatilo. Počas zamestnania
u žalovanej bol 4 krát aj na pracovnej ceste v zahraničí, nariaďovala mu to konateľka zväčša mailom,
nikdy to nebolo zo dňa na deň, zvyčajne o tom vedeli aj 3 týždne dopredu, vždy to bolo v dostatočnom
časovom predstihu. Keď chcel čerpať dovolenku, vypísal si lístok, odovzdal ho konateľke, a pokiaľ to

boloniečonarýchlo, stačiloakzavolalalístokdaldodatočne.Svedoknevedelotom,žebymubolipočas
trvania jeho pracovného pomeru formálne oznamované nejaké organizačné zmeny, či už o zrušení
alebo zlučovaní nejakých pracovných pozícií.

7. Z výsluchu svedka F. P. súd zistil, že v spoločnosti žalovanej pracoval od roku 2010 do roku 2018

ako skladník, so žalobcom boli kolegovia, nemali spolu žiadne osobné problémy. Svedok uviedol, že
jemu servisné objednávky nechodili, tie podľa neho chodili priamo na servis alebo na servery. On sám
mal na starosti príjem tovaru, výdaj tovaru zákazníkom, ľudia zo servisu si chodievali do skladu brať
veci, čo bola bežná prax. Nevie posúdiť, ktorý zo servisných technikov mal viac práce alebo zákaziek.
Pracovný pomer svedka bol skončený dohodou v júni 2018, dostal odstupné 2 mesiace. Svedok uviedol,

že žalobca asi v decembri 2017 prestal chodievať do skladu aj na firmu, pretože ho tam nevidel. Pokiaľ
chodieval na firmu, tak sa tam vydávali. Na firme bol určite častejšie pán P. než žalobca. Svedok po
nahliadnutí do čestného prehlásenia zo dňa 12.01.2018 (č.l. 203) uviedol, že toto čestné prehlásenie
podpisoval na firme, bolo to už vytlačené. Z obsahu uvedeného čestného vyhlásenia vyplýva, že svedok
ním prehlásil, že bol dňa 13.12.2017 prítomný pri rozhovore konateľky žalovanej a žalobcu, kde pri

odchode zo sídla spoločnosti za účelom vyzdvihnutia motorového vozidla zo servisu, dala konateľka
žalobcovi striktný príkaz, aby sa po vyzdvihnutí auta dostavil späť do sídla spoločnosti, aby mohli doriešiť
pracovné záležitosti. Dohodu o skončení svojho pracovného pomeru svedok podľa vlastného vyjadrenia
podpisoval zrejme k 31. marcu, a predtým ku koncu roka 2017 nemal informácie, že by sa malo vo firme
prepúšťať. Až do skončenia pracovného pomeru mu bola riadne prideľovaná práca, aj vyplácaná mzda.

Keď chcel svedok čerpať dlhšiu dovolenku, musel to oznámiť, vypísať dovolenkový lístok a musel to
dať podpísať konateľke.

8. Z výsluchu svedka U. O. vyplýva, že v spoločnosti žalovanej bol zamestnaný 11 rokov na pozícii
obchodného zástupcu. Pracovný pomer skončil koncom apríla 2018 dohodou. So žalobcom boli

kolegovia a ich vzťahy boli normálne kolegiálne, ani nijaké vrúcne, a svedok nemal pocit, že by tam
bolo voči žalobcovi pristupované rozdielne. So žalobcom sa stretával na firme, bavili sa len pracovne
o servisných veciach. Stalo sa, že sa u neho (svedka) dopytovali zákazníci, že sa nevedia napríklad
dovolať žalobcovi, resp. sa ho dopátrať, že im neberie telefón, čo sa začalo diať tak ku koncu roka 2016.
Túto informáciu odovzdal do firmy, a to buď druhému servisnému technikovi pánovi P. alebo konateľke.

Zo začiatku roka 2017 bol žalobca vo firme často, potom od nejakého septembra - októbra 2017 to už
bolo menej často. Spočiatku zabezpečoval nových klientov aj žalobca, potom už ani nie, nakoľko svedok
si nevšimol, že by pribudol niekto nový. Bolo vidieť, že medzi žalobcom a konateľkou je bližší vzťah,
ale potom už od určitej doby nie. Nevšimol si v dôsledku tejto skutočnosti rozdielny prístup zo strany
konateľky voči žalobcovi a druhému servisnému technikovi. Pracovný pomer svedka u žalovanej bol

ukončený dohodu k 30.04.2018, aj ostatní jeho kolegovia a to p. P. a p. P. skončili pracovný pomer tiež
dohodou. Konateľka koncom roka 2017 spomínala, že ak to pôjde takto ďalej, že to bude musieť riešiť,
ale nebolo to nejaké direktívne rozhodnutie. V novembri - decembri 2017 nemali všetci direktívne dané
že idú preč. Služobné motorové vozidlo mal svedok pridelené a používal ho do skončenia pracovného
pomeru. Počas celej jeho PN, ktorá trvala 3-4 týždne mal MV zaparkované doma. Počas tejto PN ma

konateľka nežiadala, aby som vozidlo doviezol na firmu. Prácu vykonával až do skončenia pracovného
pomeru, a aj mu bola riadne až do konca vyplácaná mzda. Pokiaľ ide o odovzdávanie auta, mali
nepísané pravidlo, že ho mali dávať na firmu, aj počas napr. PN, ale u ľudí s ktorými neboli problémy,
sa to nevyžadovalo.9. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

ďalej len zák. č. 365/2004 Z.z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze
diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti
alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho
pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej

protispoločenskej činnosti.
Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely
rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

9.1. Podľa § 2a ods. 1, 2, 4 zák. č. 365/2004 Z.z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na

diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo,
ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej
situácii.
Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu

zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo
urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo
ľudskej dôstojnosti.

9.2. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z., každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého

zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

9.3. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z., v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich

zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

9.4.Podľa§6ods.2písm.b)zák.č.365/2004Z.z.,zásadarovnakéhozaobchádzaniapodľaodseku1sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach (b) výkonu
zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v

zamestnaní a prepúšťania.

9.5. Podľa § 9 ods. 1 - 3 zák. č. 365/2004 Z.z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na

svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,
upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané
zadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámeniakriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého

účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej

ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

9.6. Podľa § 11 ods. 1, 2 zák. č. 365/2004 Z.z., konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“).

Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania
(ďalej len „žalovaný“).Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.

9.7. Podľa § 13 ods. 1 -3 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch
povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný

zákon).
V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia,
manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého
zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia

kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych
vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo

zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite
alebo inej protispoločenskej činnosti.

9.8. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec
je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom

pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

10.Predmetomtohtokonaniajespor,týkajúcisaporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzaniažalovanou
vo vzťahu k žalobcovi, podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
podľa zákona č. 365/2004 Z.z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V antidiskriminačných sporoch je špecifické
rozloženie dôkazného bremena zakladajúce sa na povinnosti žalobcu oznámiť súdu skutočnosti z
ktorých možno dôvodne usudzovať že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo (§ 11 ods.
1 Antidiskriminačného zákona), teda že pohnútkou diskriminačného konania bola rasa, príslušnosť k
národnostialeboetnickejskupine,zdravotnépostihnutieapodobne.Diskrimináciapritommôžespočívať

v zámernom znevýhodňovaní a vytváraní nerovných podmienok, pričom pod pojmom diskriminácia
možno vo všeobecnosti rozumieť zaujaté neuznávanie rovnosti rozlišovania osôb pri priznávaní práv,
výhod a podobne. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami,
ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne
a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje rozumový

rámec primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom (IV.ÚS 16/2009.). Po splnení
uvedeného sa dôkazné bremeno presúva na žalovaného (§ 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona),
ktorého povinnosťou je preukázať, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil.

11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu

mu z §11 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností,
z ktorých možno dôvodne usudzovať, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania týkajúcej sa jeho osoby , ktorou skutočnosťou bolo ukončenie intímneho vzťahu
resp. rozchod s konateľkou žalovanej. Týmto sa v zmysle § 11ods. 2 Antidiskriminačného zákona
presunula povinnosť dôkazného bremena na žalovanú, ktorá však podľa názoru súdu hodnoverne

a preukazne nevyvrátila pochybnosti o tom, že žalobcu nediskriminovala a neporušila tak zásadu
rovnakého zaobchádzania.

12. V danom prípade súd konanie žalovanej vyhodnotil ako priamu diskrimináciu, pričom k záveru o jej
naplnení dospel pri porovnaní postupu žalovanej k žalobcovi a k druhému zamestnancovi na rovnakej

pracovnej pozícii, ktorým bol svedok U. P.. Z vykonaného dokazovania, vrátane výpovede menovaného
svedka (a zároveň komparanta vyplýva), že pri čerpaní dovolenky nemusel mať dovolenkový lístok
vopred podpísaný konateľkou stačilo keď dovolenkový lístok vypísal a nechal jej ho v sídle spoločnosti.
Svedok totiž výslovne uviedol, že dovolenkový lístok odovzdával konateľke alebo do priečinka pred jejkanceláriou, ak tam nebola prítomná, kedy ale už ona ten dovolenky lístok podpísala, to už bolo na
nej. Voči žalobcovi však konateľka vykazovala (argumentujúc vopred ňou nepodpísaným dovolenkovým
lístkom) neospravedlnenú absenciu už od prvého dňa čerpania dovolenky žalobcu t.j. od 14.12.2018,

hoci z fotokópií dovolenkových lístkov predložených žalobcom (č.l 249) vyplýva, že ich riadne vypísal,
nechal ich na firme, pričom doklady o návšteve lekára ako aj dovolenkové lístky si aj odfotil a túto
informáciu zaslal konateľke aj mailom (č.l. 248); z čoho vyplýva, že postupoval tak, ako ostatní
zamestnanci.Rovnakojezrejmé,žekonateľkeoznámilžalobca,že14.12.2017idesdieťaťomklekárovi,
takže nie je zrejmé, ako mu mohla byť vykazovaná neospravedlnená absencia, ktorá vzápätí viedla k

odobratiu služobného vozidla. Zároveň z výpovede svedka P. ako i O. vyplýva, že nemuseli vždy počas
dovolenky pristaviť služobné vozidlo do sídla firmy. Svedok P. uviedol, že taký postup bol iba ak išlo o
dlhšiu dovolenku, pričom z výpovede svedka O. vyplýva, že formálne to nebolo nijako určené. Zároveň
si konateľka služobné motorové vozidlo (pridelené žalobcovi) bola (bez toho aby mu to oznámila)
vyzdvihnúť hneď nasledujúci deň po tom, ako ho vyzvala na jeho pristavenie od sídla firmy. Zároveň
je zrejmé, že v období po odobratí vozidla konateľka mailom z 15.01.2018 (č.l. 49) nariadila žalobcovi

vykonávať servisnú činnosť výlučne v sídle spoločnosti, a to bez uvedenia nejakého relevantného
odôvodnenia.VtejtosúvislostisúdpotomopätovnepoukazujeajnavýpoveďsvedkaP.,ktorýuviedol,že
akmuzavolalnejakýzákazníkaleboposlalmail,išielknemunaservisnýzásahbeztoho,aby sapredtým
musel dostaviť do firmy - ak mal v tom prípade doma veci potrebné na ten zásah. Rovnako nebolo
potrebné, aby sa po každom jednom zásahu u zákazníka dostavil naspäť do sídla firmy a v zamestnaní

sa nerozlišovalo medzi prácou v sídle firmy a v teréne, obidve boli rovnako dôležité. Zároveň v uvedenej
mailovej správe (č.l. 49) konateľka odôvodnila odobratie služobného motorového vozidla samotnému
žalobcovi fiktívnymi kilometrami, pričom na súde argumentovala tým, že nemal schválenú dovolenku.
Svedok P. zároveň uviedol, že pridelené služobné motorové vozidlo mohol používať aj na cestu do
práce a z práce, pričom vo vzťahu k žalobcovi (po odobratí služobného vozidla) v spore argumentovala

žalovaná tým, že nikde nebolo uvedené, že pridelené služobné vozidlo je určené aj na dochádzanie do
práce. Svedok P. dokonca uviedol, že počas jeho PN, ktorá trvala 3-4 mesiace mal po celý čas služobné
vozidlo zaparkované doma. Obdobne pokiaľ ide o tvrdenia konateľky, že žalobca nemal nikdy oficiálne
schválený home office, súd poukazuje na mail konateľky zo dňa 15.01.2018, z kontextu ktorého v časti
týkajúceho sa prác z domu , oznamuje žalobcovi, že uvedená práca mu nie je o odsúhlasená, čo skôr

budí dojem, že predtým žalobca túto možnosť mával a naopak v uvedenom maily od neho konateľka
vyžadovala resp. mu nariadila práce vykonávať výlučne v sídle spoločnosti.

13. Rovnako tendenčne (zamerané voči žalobcovi) sa javí aj rozhodnutie žalovanej o organizačných
zmenách zo dňa 22.01.2018, hoci v tom čase už prebiehala medzi konateľkou a žalobcom komunikácia

ohľadom dohody o skončení jeho pracovného pomeru dohodou k 31.01.2018. Uvedené sa potom javí
ako účelové pre potreby výpovede danej zamestnávateľom žalobcovi dňa 29.01.2018 (č.l. 44)) hoci
pôvodne žalovaná písomným podaní zo dňa 27.12.2017 (č.l. 42) upozorňovala žalobcu na závažné
porušenie pracovnej disciplíny.

14. Konateľka žalovanej potvrdila, že v roku 2016 resp. prvej polovici roka 2017 nemala voči práci
žalobcu žiadne výhrady, prinášal spoločnosti zisky a v uvedenom období mu ani nezasielala výzvy
na dostavenie sa do spoločnosti, nakoľko predtým tam podľa nej býval častejšie, čo však bližšie
nekonkretizovala a ani neuviedla, čo bola obsahom jeho bývalej častejšej prítomnosti v sídle firmy
resp. nepreukázala, že by častejšia prítomnosť žalobcu v sídle spoločnosti bola priamo úmerná vyšším

pracovným výkonom, či väčším počtom klientov.

15. Na základe okolností, opísaných v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia tak súd dospel k
záveru, že so žalobcom bolo zaobchádzané menej priaznivo, a to práve z dôvodu jeho iného postavenia,
a to po ukončení jeho vzťahu s konateľkou žalovanej. Žalovaná v tomto spore podľa názoru súdu

neobjasnila legitimitu svojho vyššie opísaného konania a postupu voči žalobcovi. Súd rešpektuje
oprávnenie zamestnávateľa vyplývajúce § 82 písm. a) Zákonníka práce, riadiť a kontrolovať prácu
zamestnancov, avšak aj pri realizácii týchto oprávnení musí zamestnávateľ dodržiavať a rešpektovať
zákaz diskriminácie vyplývajúci aj z § 13 Zákonníka práce.

16. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou priznania peňažného zadosťučinenia vo forme náhrady
nemajetkovej ujmy žalobcovi v súlade s § 9 ods. 2, 3 Antidiskriminačného zákona. Súd vychádzal
z toho, že priznanie finančného zadosťučinenia nemá kompenzovať prípadnú škodu, ktorá žalobcovi
nerovnomerným zaobchádzaním počas trvania jeho pracovného pomeru v období od septembra2017 dochádzalo, ale zmierniť nedôvodný zásah do jeho osobnostných práv garantovaných platnou
právnou úpravou, predovšetkým Ústavou Slovenskej republiky a vnútroštátnymi zákonmi, zaručeným
i medzinárodnými dohodami, predovšetkým Dohovorom o odstránení diskriminácie. V tejto časti súd

uvádza, že iba samotné konštatovanie, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k
žalobcovi došlo a následne ospravedlnenie, nepovažuje za dostačujúce a adekvátne, pretože konaním
žalovanej došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti žalobcu. Je zrejmé, že akákoľvek diskriminácia
je pre dotknutú osobu objektívne ponižujúca a bolestná. Peňažné zadosťučinenie má plniť nielen
kompenzačnúasatisfakčnúfunkciu,aleajfunkciusankčnúamápôsobiťnapovinnýsubjektpreventívne,

aby sa do budúcna diskriminačného konania vystríhala . Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi
právo na zaplatenie sumy 2 000 eur, ktorá je podľa názoru súdu adekvátna na zmiernenie jeho
nemajetkovej ujmy a zároveň dostatočne sankčne pôsobí na žalovanú. Pri určení tejto sumy súd
prihliadol na to, že uvedené konane žalovanej bolo spôsobilé vyvolať v očiach spolupracovníkov žalobcu
pochybnosti o jeho spoľahlivosti, dôveryhodnosti či čestnosti, keďže z výsluchu svedkov vyplýva, že
z rozprávania resp. vyjadrenia konateľky sa dozvedeli, že mali byť na prácu žalobcu reklamácie

(bez ich reálneho preukázania v spore) resp. že nechodil na servisy k zákazníkom, ktoré si však
vykazoval, nakoľko aj v tomto prípade sa jedná iba o tvrdenia a vyjadrenia konateľky žalovanej bez jeho
preukázania.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže v časti nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy bol žalobca úspešný čo do základu uplatneného nároku, pričom konkrétna prisúdená
suma už závisela od úvahy súdu (sudcovského práva), preto súd žalobcovi priznal proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.