Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117226664
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4117226664.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov v 1/ rade: F. Z., nar.

XX.XX.XXXX, v 2 /rade: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. XXX, zastúpení: JUDr. Martin Kanás,
advokát so sídlom Nitra, Školská 3 proti žalovanému: Obec Biskupová so sídlom Biskupová 62,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany,
IČO: 36 861 375, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade zamieta.

II. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní vypratať tie časti nehnuteľností, zapísaných v KN Okresného

úradu, odbor katastrálny I., v LV č. XXX, kat. úz. O., ako parc. registra „E“ parc. č. XXX/X ostatné plochy
vo výmere 728 m2 a parc. č. XXX ostatné plochy vo výmere 526 m2, ktoré sú na geometrickom pláne č.
XC/XX/XXXX zo dňa 26.03.2019, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX znalca Ing. Romana
Wágnera, a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, označené ako novovytvorené parc. č. XXX/
XX ostatná plocha vo výmere 201 m2 a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 41 m2, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť znalcovi: Ing. Roman Wágner, Martina Bartoňa 3, 905
01 Senica - Čáčov, časť odmeny v sume 358,32 eura na účet IBAN W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd priznáva žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali určenia, že sú podielovými

spoluvlastníkmi každý v podiele 1-ica k celku spornej časti parcely č. XXX a č. XXX, kat. úz. O.,
zapísaných na LV č. XX. Žalobu podali z dôvodu, že rodičia žalobkyne v 1/ rade, Q. F. a H. F., kúpili
od Obecného úradu Biskupová ešte v roku 1948 nehnuteľnosť - pozemok, teraz označený ako parc. č.
XXX a č. XXX. V tom roku, ako bola parcela kúpená, bol pozemok ohradený drevenými kolmi a pletivom.
Oplotenie pozemku je to isté ako je k dnešnému dňu a je na pôvodných miestach. Za celú dobu sa s
ohradením pozemku nič nerobilo a nepremiestňovalo sa. Na uvedenom pozemku právni predchodcovia
postavili v roku 1949 rodinný dom a v roku 1951 sa doň nasťahovali. Nakoľko počas života postavili

ešte ďalšie dve budovy na pozemku, chceli tieto dať žalobcovia zapísať na LV, preto oslovili geodeta a
zistili, že časť budov leží na pozemku obce, teda zistili, že hranica pozemku je iná, ako ju už 70 rokov
užívajú. Hneď následne toto využil starosta žalovaného a vyzval žalobcov, aby odstránili oplotenie, lebo
v opačnom prípade, toto odstráni na ich náklady. Žalobcovia, ani ich právni predchodcovia, neboli odroku 1948 nikým rušení, ani im nikto neoznámil, že by užívali obecné pozemky, ale v domnení, boli a
sú, že užívajú svoje vlastníctvo tak, ako ho kúpili. Počas tejto doby ich nikto nerušil v užívaní a o tomto
svedčí i to, že stavby presahujú do vedľajšieho pozemku a taktiež i stromy sú zasadené už 60 rokov

práve na tej časti, ktorú dnes žalovaný požaduje odstrániť a vypratať. V prílohe so žalobou predložili
predbežný parcelačný pán z roku 1949. Je to z obdobia, kedy kupovali uvedené nehnuteľnosti od obce a
vtedy bola i nehnuteľnosť, ktorú kupovali zameraná. Presne tak, ako bola zameraná, ju odvtedy užívajú.
Nakoľko žalobcovia užívajú to, čo kúpili ich právni predchodcovia, v zmysle Občianskeho zákonníka
nadobudli k spornej časti parcely vlastnícke právo vydržaním. Preto na základe uvedených skutočností

navrhli, aby súd v konaní ustanovil geodeta a aby sa sporná časť zamerala a aby sa určilo vlastnícke
právo v prospech žalobcov.

2. Žalovaný, listom právneho zástupcu zo dňa 02.11.2017, sa k žalobe písomne vyjadril a súčasne podal
vzájomnú žalobu. K tvrdenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalobcovia sú
vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XX, pozemky registra „C“ parc. č. XXX zast.

plocha a nádvoria o výmere 814 m2 a parc. č. XXX záhady o výmere 1557 m2, stavby rodinný dom súp.
č. XXX na prac. č. XXX a tieto aj titulom tohto vlastníctva užívajú. Tieto nehnuteľnosti nadobudli právnym
nástupníctvom po Q. F. a H. F.. Žalobcovia bez právneho titulu užívajú časť parciel registra „E“ patriacich
žalovanému, a to parc. č. XXX/X ostaté plochy o výmere 728 m2 a parc. č. XXX ostaté plochy o výmere
526 m2. Nie je pravdou, že by právni predchodcovia žalobcov parc. č XXX a č. XXX vlastnili a užívali už

od roku 1948 titulom kúpy od Obce Biskupová. Tieto nehnuteľnosti odkúpili až dňa 03.09.1952 kúpnou
zmluvou, ktorá bola schválená KNV v Nitre dňa 30.09.1952. Nie je pravdou, že by dnešné jestvujúce
oplotenie bolo vykonané ešte právnymi predchodcami žalobcov a že by stálo na pôvodnom mieste.
Toto oplotenie bolo posunuté do parc. č. XXX/X a č. XXX. Právni predchodcovia žalobcov Q. F. a H. F.
si odkúpili v roku 1952 parc. č. XXX a č. XXX. Práve na vytýčenie týchto dvoch parciel a ich hraníc bol

vyhotovený predbežný parcelačný plán, ktorý predložili žalobcovia. Tento predbežný parcelačný plán
spĺňal funkciu toho, čo dnes chápeme pod vytyčovacím náčrtom - vyznačil vlastnícke hranice týchto
dvoch následne kupovaných parciel. Táto skutočnosť je dobrým dôkazom toho, že právni predchodcovia
žalobcov dobre vedeli čo kupujú, keďže týmto predbežným parcelačným plánom boli vyznačené hranice
oboch parciel, takže museli tieto hranice v prírode poznať. Navyše ich poznali práve z tohto predbežného

parcelačného plánu, ktorý sami predložili. Nepravdivé je tvrdenie žalobcov o tom, že dnes jestvujúce
oploteniejeoplotenímpôvodným,resp.žestojínamiesteoploteniapôvodného.Tojevýslovnánepravda.
Dnešné oplotenie nie je oplotením pôvodným, a to ani z časti. Právni predchodcovia žalobcov vybudovali
okolo svojho pozemku drevené látkové oplotenie na drevených koloch po oboch stranách pozemku, toto
však kopírovalo skutočné vlastnícke hranice. Nešlo teda na tej čiare, ako stojí dnešné oplotenie. Z uličnej

čiary bol vybudovaný betónový múrik a na ňom natiahnuté pletivo. Žalobcovia niekedy v 80-tich rokoch
minulého storočia vybudovali okolo pozemkov nové oplotenie, ktoré stojí dnes t.j. pletivové oplotenie
na oceľových stĺpikoch a zo strany uličnej kovovú bránu a oplotenie s vložkami na betónovom základe.
Toto pletivové oplotenie z oboch bočných strán svojich pozemkov posunuli na úkor susediacich parciel
č. XXX/X ( vľavo pozerané od cesty) a č. XXX (vpravo pozerané od cesty), ktoré parcely vlastnícky

patria žalovanému. Urobili tak úplne svojvoľne. Žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia, tento rozdiel
užívajú neoprávnene a bez právneho dôvodu. Až na takto bezprávne získanej ploche z časti si postavili
hospodárske budovy bez stavebného povolenia, prípadne bez ohlásenia drobnej stavby. Žalobcovia iba
využili tú skutočnosť, že ich pozemky sa nachádzajú medzi dvoma neudržiavanými verejnými kanálmi,
a že v tej dobe Obec Biskupová nemala svoj MNV, ale administratívne patrila pod MNV Malé Ripňany

a svoj pozemok si obojstranne svojvoľne rozšírili, rozhodne však na to nemajú žiaden právny titul. Ide
iba o okupáciu cudzieho pozemku, nie oprávnenú držbu. Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem,
keďže niet dôvodu domáhať sa určenia vlastníckeho práva k parc. č. XXX a č. XXX v kat. úz . O., keďže
toto vlastníctvo majú žalobcovia na LV č. XX zapísané. Nie je sporné a nejde ani o odstránenie duplicity
vlastníctva. Žaloba by preto mala byť zamietnutá aj z tohto procesného dôvodu.

2.1. Súčasne žalovaný podal vzájomnú žalobu domáhajúc sa uloženia povinnosti žalobcom vypratať
tie časti nehnuteľností, zapísaných v KN Okresného úradu, odbor katastrálny Topoľčany, v LV č. XXX
kat. úz. O., ako parcely registra „E“, parc. č. XXX/X ostatné plochy vo výmere 728 m2 a parc. č. XXX
ostatné plochy vo výmere 526 m2, ktoré sú na znaleckom náčrte, ktorý je súčasťou znaleckého posudku,

podaného znalcom geodetom v tomto konaní, označené ako diely ........, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vzájomnú žalobu podali z dôvodu, že žalobcovia bezprávne zaberajú časť uvedených parciel
vovlastníctvežalovaného.Domáhajúsa,abyznalecvyhotovilznaleckýposudok,ktoréhosúčasťoubudeaj znalecký náčrt zachytujúci plochu týchto ich parciel, ktorú žalobcovia zabrali a aby boli zaviazaní túto
plochu vypratať.

3. Žalobcovia listom zo dňa 15.05.2018 navrhli zmenu žaloby tak, že jej petit znie: Súd určuje, že
žalobcovia v 1/rade F. Z. a v 2/rade Y. Z. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov zakreslených
geometrickým plánom na oddelenie časti parciel č. XXX a parc.č. XXX/X zapísaných v registri
„E“ v kat. úz. O. evidovaných na LV č. XXX podľa skutočného zamerania oplotenia na základe
geometrického plánu vypracovaného v tomto konaní označené ako diely podľa geometrického vytýčenia

novovzniknutých parciel, ktoré vznikli oddelením z parcely č. XXX a parcely č. XXX/X druh pozemku
ostatné plochy evidovanej na LV č. XXX v kat. úz. O. vedených Okresným úradom Topoľčany, katastrálny
odbor, ktoré sú označené v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Zmenu žaloby súd
pripustil na pojednávaní dňa 16.05.2018.

4. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedol, že v plnom rozsahu trvajú na

podanej žalobe, keď sú splnené zákonné podmienky vydržania, a to dobromyseľnosť držby. Je spôsobilý
predmet vydržania a doba vyžadovaná zákonom. K oploteniu pozemku tak, ako je v súčasnosti oplotený
došlo začiatkom 50-tich rokov, a takto to užívajú nerušene ako aj ich právni predchodcovia. Nárok
žalobcov je odvodený od kúpnopredajnej zmluvy ich právnych predchodcov. Vzájomnú žalobu žalovanej
strany považujú za nedôvodnú a navrhujú v celom rozsahu zamietnuť.

4.1. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je pravdou, že by oplotenie bolo od samého začiatku
v takom priebehu v akom je teraz. Jeho umiestnenie bolo zmenené, tým došlo k zabratiu pozemkov
patriacich žalovanému a nejde o oprávnenú držbu ale o okupáciu.

4.2. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla po rodičoch. Oplotenie,
ktoré tam bolo vôbec nemenili, jedine v roku 1968 sa vymenilo nové na tom istom mieste. Pozemok
kupoval jej otec a on ho ohradil. Odkedy to bolo ohradené tak sa to roky užívalo. Rodičia sa brali v roku
1948, v roku 1949 začali stavať a nasťahovali sa do rodinného domu vo februári 1952, nehnuteľnosti
boli ohradené a tak sa to užíva doposiaľ. Oni stĺpy neprekladali, dávali iba pletivo. Dodala, že tadiaľ bola

niekedy cesta, teraz tam tečie voda. Neskôr otec postavil tiež garáž a dve prístavby. Chceli to mať na
poriadku v evidencii a oslovili geodeta, ktorý im to zameral a tento zistil, že sa užíva niečo naviac a keď
to zistila žalovaná strana, odvtedy požadovala odstránenie oplotenia, čo začalo pred rokom.

4.3. Žalobca v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že býva tam 46 rokov a takto to zdedila jeho manželka,

žalobkyňa v 1/ rade. Do domu k žalobkyni v 1/ rade prišiel v roku 1971 a oplotenie pozemkov tam bolo
tak ako je to dnes. V roku 1973 alebo 1974 s jeho mladším bratom menili pletivo, stĺpy zostali tak ako
boli. Takže oplotenie neposunuli.

4.4. Starosta Obce Biskupová Ing. W. S., teda žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že je starostom

od roku 1996. Pochádza z obce a nikdy nežil mimo obec. Z pohľadu ulice smerom k domu žalobcov
zo štátnej cesty po pravej strane je pozemok - cesta, ktorá viedla k vinohradom občanov, po ktorej
chodili do roku 1974. V roku 1975 sa zlúčili družstvá, vytvorili družstvo Veľké Ripňany a tým sa zlúčili
aj pozemky. Následne tadiaľ ľudia nechodili, pretože im protiprávne zlikvidovali vinice. Následne na
to právni predchodcovia žalobcov a vtedy tam bol aj žalobca v 2/ rade, v roku 1970, zabetónovali

železné stĺpy, dali tam oplotenie a o 2,20 m sa posunuli do obecného pozemku. Otec žalobkyne postavil
hospodársku budovu, keď zabrali obecný pozemok, vybudovali garáž, ktorá je z 1/3-iny na obecnom.
Čo sa týka z pohľadu z druhej strany od ulice, je takisto odtokový kanál na prívalové dažde, aj ten z časti
zasypali, lebo tam postavili budovu. Rodinný dom žalobcov je zapísaný na katastri a ostatné stavby boli
postavené na čierno, bez povolenia. V tomto konaní však neriešia budovy bez staveného povolenia ale

len plot. Riešia to, čo sa nachádza na tej spomínanej ceste, aby sa táto cesta mohla využiť.

5. Svedok Q. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobcu, ktorému pomáhal naťahovať pletivo.
Bolo to v roku 1975 - 1976. Išlo o nové pletivo. Predtým tam bolo staré, ktoré dal žalobca dolu a na druhý
deň naťahovali pletivo. Pôvodné oplotenie, ako i nové, boli na tom istom mieste, pretože stĺpy zostali.

Nevedel uviesť, kto staval pôvodne oplotenie, asi žalobcov svokor.

6. Svedok B. S. vo svojej výpovedi uviedol, že nie je v príbuzenskom pomere k žalobcom ani k starostovi
žalovaného. Po celý život žil v Biskupovej. K pozemku žalobcov uviedol, že vie, že tam bola širokácesta. Využívala sa ako prístup k pozemkom, ktorý tam mali súkromníci. V 60-tich rokoch sa založilo
družstvo, potom sa to likvidovalo, na pravo bola oračina, ktorá sa asi v roku 1975 likvidovala. Vie, že
rodičia žalobkyne to užívali a bolo to ohradené dreveným plotom. Prvýkrát to bolo ohradené ako sa

patrí pokiaľ mali vymeraný pozemok. Potom už dávali druhý plot a ten bol posunutý. Ďalej uviedol, že
z pohľadu od ulice po ľavej strane bol jarok a z pravej strany bola obecná cesta, ide o tú cestu, ktorá
sa používala k súkromným pozemkom. Cesta bola široká asi 8 m, zmestili sa tam dva vozy. Z druhej
stany bol jarok, ktorý slúžil na stekanie dažďovej vody. Na otázku ďalej uviedol, že druhá garáž, ktorú
postavil otec žalobkyne je už 2 m posunutá od prvej garáže. Prvá garáž bola pritom na hranici. V tom

čase otec žalobkyne musel vedieť, že užíva naviac, lebo prvý plot bol posunutý ďalej. Predtým tam bola
cesta a teraz tam nie je.

7.SvedokP.Y.vosvojejvýpovediuviedol,žemávedomosťotom,žetadiaľišlacesta,nevedelsavyjadriť
či pravo alebo vľavo k pozemku žalobcov. Bližšie si však nepamätal, ako táto cesta z ktorej strany viedla.

8. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia, Ing. Romanom
Wágnerom. Úlohou znalca bolo vykonať zameranie nehnuteľností, vlastnícky patriacich žalobcom,
porovnať právny stav a aktuálny užívací a zistiť, či žalobcovia užívajú naviac, a to časti nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXX, kat úz. O., ako parc. registra „E“, parc. č. XXX/X
ostatné plochy o výmere 728 m2 a parc. č. XXX ostatné plochy o výmere 526 m2.

8.1. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, znalec z odboru geodézia, kartografia
a kataster nehnuteľnosti, znalecký posudok č. X/XXXX, súd zistil, že znalec za účelom podania
znaleckého posudku vykonal prešetrenie údajov k nehnuteľnostiam, vykonal miestne šetrenie. Výsledky
jeho merania premietol do katastrálnej mapy, ktorá je spravovaná Okresným úradom Topoľčany. Na

základe tohto premietnutia dospel k záveru, že žalobcovia užívajú časť pozemku KN - E parc. č. XXX/
X, ako aj časť pozemku KN - E parc. č. XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Z tohto dôvodu,
v súlade s uznesením súdu, pristúpil k vyhotoveniu geometrického plánu, ktorým boli odčlenené časti
pozemkov vo vlastníctve žalovaného, ktoré užívajú žalobcovia. Tento geometrický plán tvorí prílohu č.
3 tohto znaleckého posudku. V predmetnom geometrickom pláne sú odčlenené pozemky parc. č. XXX/

X záhrada vo výmere 41 m2 a prac. č. XXX/XX ostatná plocha vo výmere 201 m2. Pozemok parc. č.
XXX/X je pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z pozemku KN - E parc. č. XXX, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného. Taktiež pozemok parc. č. XXX/XX je pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z pozemku KN -
E parc. č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že
v zmysle geometrického plánu žalobcovia užívajú pozemky parc. č. XXX/X a prac. č. XXX/XX, ktoré boli

vytvorené z pozemkov vo vlastníctve žalovaného, t.j. pozemkov KN -E parc. č. XXX a XXX/X.

8.2. Žalovaný listom právneho zástupcu uviedol, že k znaleckému posudku nemá pripomienky, avšak
do súdneho spisu bol v priebehu dokazovania doložený žalobcami listinný dôkaz - výkaz plôch zo dňa
11.04.1949, spracovaný Ing. Borisom Grigorjevom. Ten obsahuje grafickú časť - predbežný parcelačný

plán na parc. č. XXX a č. XXX, a preto chce, aby znalec zodpovedal na otázku, či parcely č. XXX a č.
XXX v kat. úz. O., zachytené na tomto výkaze plôch, sú z hľadiska priebehu ich vlastníckych hraníc v
tej časti, kde tieto susedia s parc. č. XXX/X (EKN) a parc. č. XXX (EKN) totožné s dnešným priebehom
vlastníckej hranice, alebo či je tu rozdiel a ak áno tak aký.

9. V zmysle vyššie uvedeného dôkazného návrhu, súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania
znalcom Ing. Romanom Wágnerom.

9.1. Z doplnku znaleckého posudku č. X/XXXX znalca Ing. Romana Wágnera vyplýva, že hranice
parciel č. XXX a č. XXX v kat. úz. O., zachytené vo výkaze plôch zo dňa 11.04.1949, spracovaným

Ing. Borisom Grigorjevom, t.j. v predbežnom parcelačnom pláne sú totožné s dnešným priebehom
vlastníckej hranice tak ako je definovaná v aktuálnej katastrálnej mape. Hranice parciel č. XXX a č.
XXX v kat. úz. O. zachytené vo výkaze plôch dňa 11.04.1949 spracovaným Ing. Borisom Grigorjevom,
nie sú totožné s dnešným priebehom užívacej hranice, ktorá je definovaná existujúcim oplotením. Toto
oplotenie zasahuje do pozemkov KN - E parc. č. XXX a č. XXX/X.

10. Žalobcovia v písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu, uviedli, že k znaleckému posudku č.
X/XXXX nemajú pripomienky.11. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 29.11.2019, na ktorom právny zástupca žalobcov
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a žiadal odročenie pojednávania na iný termín zo zdravotných
dôvodov. Súd žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na deň 22.01.2020. Právny zástupca žalobcov

listom zo dňa 20.01.2020 ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov tak ako to
uviedol v tomto ospravedlnení, avšak v tomto liste nežiadal odročenie pojednávania. Pojednávania dňa
22.01.2020 sa nezúčastnili žalobcovia v 1/ a v 2/ rade. Ako je uvedené, ich právny zástupca ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní, avšak nebol podaný návrh na odročenie pojednávania, v zmysle § 183
CSP, a preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcov v 1/ a 2/ rade.

11.1. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že trvajú na vzájomnej žalobe a jej upresnení
listom zo dňa 03.05.2019. V záverečnej reči uviedol, že predmetom sporu sú dva nároky, nárok žalobcov
o určenie vlastníckeho práva a ich vzájomný nárok na vypratanie presne vymedzených častí sporových
nehnuteľností podľa znaleckého posudku. K uplatnenému nároku žalobcov uvádza, že podľa jeho
názoru dôkazne neudržali spor. Preukazovali síce faktické užívanie, nepreukázali však právny titul pre

toto užívanie, takže môže ísť buď iba o detenciu alebo výslovne okupáciu sporových pozemkov. Naopak
dôkazy v spore vykonané svedčia proti žalobcom. Ide najmä o geometrický plán a zameranie Ing.
Grigorjevom z roku 1949, ktoré vymedzovalo tie pozemky, ktoré žalobcovia v tej dobe mali kupovať a
ich skutočne kúpili v roku 1952, ovšem, bez sporových nehnuteľností. Dôležité je, že toto zameranie
Grigorjevapredložilisamotnížalobcovia.Robíztohozáver,žeakoichprávnypredchodca,takajoni,mali

vedomosť o rozsahu toho, čo bolo v 1952 kupované, pretože ten rozsah bol právne týmto zameraním
vymedzený. Pre zvyšok ak by mali byť dobromyseľní, museli žalobcovia preukázať nejaký právny titul
a tento nepreukázali ale ho ani netvrdili. Je preto toho názoru, že žaloba žalobcov neobstojí a navrhuje
ju zamietnuť. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, rozsah záberu bol presne znalecky vymedzený a na tento
záber sa domáhajú, aby ho žalobcovia vydali, pretože k týmto častiam pozemkov z parc. č. XXX/X a

č. XXX k.ú. O. svedčí vlastnícke právo žalovaného. Petit stavaný na vypratanie vychádza zo spôsobov
možného výkonu prípadnej exekúcie, ako to upravuje exekučný poriadok, aby rozsudok v prípade
vyhovenia mohol byť vykonateľný. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1/ a v 2/ rade, starostu žalovaného, svedkov Q. Z.,

B.Y. S., P. Y., obsahom vyhlásení Q. S., U. I., J. G., P. Y., výkazom plôch predbežného parcelačného
plánu, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. X, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX, výpisu z LV č. XX,
LV č. XXX, oboznámením sa s obsahom kúpnopredajnej zmluvy, znaleckého posudku č. X/XXXX a jeho
doplnku, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. D 580/78, spisu Správy katastra Topoľčany sp. zn. V
1174/2009 a zistil tento skutkový stav:

12.1. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
úz. O., zapísaných na LV č. XX ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 814 m2, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape
parc. č. XXX záhrady vo výmere 1 557 m2 a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX, každý v 1-

ici, a to titulom u žalobkyni v 1/ rade rozhodnutím v konaní D/580/79, v konaní 9D/477/03 a u žalobcu
v 2/ rade titul nadobudnutia darovacia zmluva B. XXXX/XX.

12.2. Právny predchodcovia žalobcov Q. F. a H. F. ako kupujúci uzatvorili dňa 03.09.1952 s
Obcou Biskupová ako predávajúcim, kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. úz. O., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X, parcelné číslo XXX, XXX.
Uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 11.10.1952 sp. zn. Čd342/52 bolo nariadené v
pozemkovej knihe kat. územia Obce Biskupová na nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. X parc. č. XXX,
XXX pod B1 na mene Obce Biskupová v celosti, vykonať zápis podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
03.09.1952 a schválenej KNV v Nitre tak, že sa odpisujú parc. č. XXX, XXX a zapisujú sa do novej vložky

č. XXX a tam sa vkladá vlastnícke právo manželom: a) Q. F. v 1-ici b) H. F. v 1-ici. Podľa žalobkyne v
1/ rade jej rodičia na uvedených nehnuteľnostiach začali stavať rodinný dom v roku 1948, do ktorého
sa nasťahovali v roku 1952.

12.3. Z pozemnoknižnej vložky č. X vyplýva, že parcely č. XXX Č.. XXX boli pôvodne zapísané v tejto

vložke s tým, že došlo k zmene 04.10.1952 Č. XXX, podľa kúpnopredajnej zmluvy z 09.09.1952, ktoré
parcely sa zapisujú do pozemnoknižnej vložky č. XXX.12.4. Pozemnoknižné vložky č. XXX pre kat. úz. O. vyplýva, že došlo k zapísaniu parciel č. XXX rola
vo výmere 1 342 m2, č. XXX rola o výmere 1 029 m2, v prospech vlastníkov manželov: a) Q. F. v 1-
ici b) H. F. v 1-ici.

12.5. Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D/580/78 vyplýva, že právny
predchodcažalobcovQ.F.zomreldňaXX.XX.XXXX.RozhodnutímštátnehonotárstvavTopoľčanochzo
dňa 23.05.1978 č.k. D/580/78-10 bola potvrdená dohoda o vyporiadaní dedičstva tak, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. O., domový majetok a pozemok vo vložke č. XXX, parc. č. XXX, XXX pod

B 2/ab v 1-ici nadobudla žalobkyňa v 1/ rade. Po smrti jej matky nadobudla vlastníctvo k uvedeným
nehnuteľnostiam v celosti, pričom ako vyplýva zo spisu Správy katastra Topoľčany sp. zn. B. XXXX/
XXXX, na základe darovacej zmluvy, uzavretej dňa 17.06.2009 žalobkyňa v 1/ rade darovala žalobcovi
v 2/ rade polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 814 m2, dom súp. č. XXX a parc. č. XXX záhrada o výmere 1 557 m2.

12.6. Podľa tvrdenia žalobcov v 1/ a 2/ rade, pozemok ktorý nadobudli ich právni predchodcovia bol
ohradený kolmi a pletivom, ktoré sa za celú domu nepremiestňovalo a je na pôvodných miestach.
Žalobcovia podľa ich tvrdení, ako aj ich právni predchodcovia, neboli nikým rušení v užívaní
nehnuteľností a boli v domniení, že užívajú svoje vlastné.

12.7. Z LV č. XXX pre kat. úz. O. vyplýva, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník, okrem iného,
parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXX/X ostatné plochy vo výmere 728
m2 a parc. č. XXX ostatné plochy vo výmere 526 m2.

12.8. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, znalec z odboru geodézia, kartografia

a kataster nehnuteľnosti, znalecký posudok č. X/XXXX, súd zistil, že žalobcovia užívajú časť pozemku
KN - E parc. č. XXX/X, ako aj časť pozemku KN - E parc. č. XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
Z tohto dôvodu znalec pristúpil k vyhotoveniu geometrického plánu, ktorým boli odčlenené časti
pozemkov vo vlastníctve žalovaného, ktoré užívajú žalobcovia. Tento geometrický plán tvorí prílohu
č. 3 tohto znaleckého posudku. V predmetnom geometrickom pláne sú odčlenené pozemky parc. č.

XXX/X záhrada vo výmere 41 m2 a prac. č. XXX/XX ostatná plocha vo výmere 201 m2. Pozemok
parc. č. XXX/X je pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z pozemku KN - E parc. č. XXX, ktorý je vo
vlastníctve žalovaného. Taktiež pozemok parc. č. XXX/XX je pozemkom, ktorý užívajú žalobcovia z
pozemkuKN-Eparc.č.XXX/X,ktorýjevovlastníctvežalovaného.Vzávereznaleckéhoposudkuznalec
uvádza, že v zmysle geometrického plánu žalobcovia užívajú pozemky parc. č. XXX/X U. prac. č. XXX/

XX, ktoré boli vytvorené z pozemkov vo vlastníctve žalovaného, t.j. pozemkov KN -E parc. č. XXX U.
XXX/X. Z doplnku znaleckého posudku č. X/XXXX znalca Ing. Romana Wágnera vyplýva, že hranice
parciel č. XXX a č. XXX v kat. úz. O., zachytené vo výkaze plôch zo dňa 11.04.1949, spracovaným
Ing. Borisom Grigorjevom, t.j. v predbežnom parcelačnom pláne sú totožné s dnešným priebehom
vlastníckej hranice tak ako je definovaná v aktuálnej katastrálnej mape. Hranice parciel č. XXX a č.

XXX v kat. úz. O. zachytené vo výkaze plôch dňa 11.04.1949 spracovaným Ing. Borisom Grigorjevom,
nie sú totožné s dnešným priebehom užívacej hranice, ktorá je definovaná existujúcim oplotením. Toto
oplotenie zasahuje do pozemkov KN - E parc. č. XXX a č. XXX/X.

12.9. Žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi k sporným parc.

č. XXX a č XXX v kat. úz. O. , zapísaných na LV č. XX, ktorú žalobu zmenili ak, že žiadali určiť, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov zakreslených geometrickým plánom na oddelenie časti
parciel č. XXX a parc.č. XXX/X zapísaných v registri „E“ v kat. úz. O. evidovaných na LV č. XXX
podľa skutočného zamerania oplotenia na základe geometrického plánu vypracovaného v tomto konaní
označené ako diely podľa geometrického vytýčenia novovzniknutých parciel, ktoré vznikli oddelením z

parciel č. XXX a parcely č. XXX/X druh pozemku ostatné plochy evidovanej na LV č. XXX v kat. úz. O.
vedených Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, ktoré sú označené v geometrickom pláne,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

12.10.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuťasúčasnepodalvzájomnúžalobu,pojejupresnení,domáhajúc

sa uloženia povinnosti žalobcom v 1/ a v 2/ rade, že sú povinní vypratať tie časti nehnuteľností,
zapísaných v KN Okresného úradu, odbor katastrálny Topoľčany, v LV č. XXX, kat. úz. O., ako parc.
registra „E“ parc. č. XXX/X ostatné plochy vo výmere 728 m2 a parc. č. XXX ostatné plochy vo
výmere 526 m2, ktoré sú na geometrickom pláne č. XC/XX/XXXX zo dňa 26.03.2019, ktorý je súčasťouznaleckého posudku č. X/XXXX znalca Ing. Romana Wágnera, označené ako novovytvorené parc. č.
XXX/XX ostatná plocha vo výmere 201 m2 a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 41 m2, a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

13. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 129 ods. 1 OZ, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

16. Podľa § 130 ods. 1 OZ, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa § 132 ods. 1 OZ, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

18. Podľa § 134 ods. 1 OZ, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa § 115 Zákona č. 141/1950 Zb. (OZ), Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde

o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

20. Podľa § 116 ods. 1 citovaného zákona, Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetri
roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

21. Podľa § 145 ods. 1,2 citovaného zákona, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď o takomto
rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací
žalobný návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.

23. Ustanovenie § 134 OZ upravuje vydržanie, ktoré je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobný
premet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné

intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (Zákon č. 131/1982 Zb.), umožňujúce započítať aj čas pred
01.aprílom 1964 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie §
872 ods. 6 (Zákon č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku
započítala čas, pre ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992.
Pokiaľ ide o jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy bolo obdobie platnosti obyčajového práva na

území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od
01.01.1951 do 31.03.1964 a obdobie platného Občianskeho zákonníka od 01.04.1964 so zreteľom
na jeho novely, najmä Zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 01.04.1983 a Zákon č. 509/1991 Zb. účinný
od 01.01.1992. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastníckeprávo k nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej
držbe. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci
mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú. V prípade

nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Občiansky zákonník
č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela
OZ v ustanoveniach §132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania
času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.aprílom 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr

než 01.04.1984 (§ 865 ods.3). Podľa tejto úpravy vlastnícke právo nadobudol občan, ktorý mal vec
nepretržite v držbe, v prípade nehnuteľností 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom
na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy od
novelizácie OZ vykonanej Zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3-och rokov ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu 10-tich rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe je

potrebné započítať aj držbu vykonanú pre 01.01.1992. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba
predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so
zreteľom ku všetkým okolnostiam, uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva
v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom vecí, ktoré drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá
viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii

dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia, t. j. titulu. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z
ktoréhosaodvodzujevznikpráva.Dobrávieraoprávnenéhodržiteľa,ktorájedanásozreteľomnavšetky
okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.

24. V danej veci mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov na základe kúpnopredajnej
zmluvy, uzavretej dňa 03.09.1952 nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. O.,
parc.č.XXXač.XXXpôvodnezapísanévpozemnoknižnejvložkeč.Xanáslednepokúpenehnuteľností
vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX rola o výmere 1 342 m2, parc. č. XXX rola o výmere 1 029 m2, čo

spolu predstavuje výmeru 2 371 m2 tak, ako to vyplýva tiež z výkazu plôch Zememerackej kancelárie
Ing. Boris Grigorjev zo dňa 11.04.1949, t.j. parc. č. XXX a č. XXX spolu vo výmere 2 371 m2, ktoré
parcely boli vyznačené v predbežnom parcelačnom pláne. Podľa žalobcov nehnuteľnosti zakúpené ich
právnym predchodcom boli ohradené a po stavbe rodinného domu v roku 1952 ich užívali v domniení,
že ide o ich vlastníctvo. V súčasnosti sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX ako parc. reg. „C“ č. XXX

rola vo výmere 814 m2 a na nej stojaci rodinný dom súp. č. XXX a parc. č. XXX záhrady vo výmere 1
557 m2, čo spolu predstavuje celkovú výmeru nehnuteľností 2 371 m2, t.j. v rovnakej výmere, ako boli
nehnuteľnosti pôvodne nadobudnuté ich právnymi predchodcami.

24.1. V predmetnej veci ide o vlastnícke právo k časti parciel, pričom z rozhodovacej praxe súdov

vyplýva, že vydržanie časti parcely je v zásade možné najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne
vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym
titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku. Podľa
ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí držby v časti
parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom

i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade
i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci
posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera
držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej nadobúdacom titule. Jedným z hľadísk pre posúdenie

ospravedlniteľnosti omylu držiteľa nehnuteľností je v takom prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne
držaného pozemku. Zákon pritom nerieši otázku, akého veľkého pozemku sa môže držiteľ chopiť, aby
jeho omyl ohľadne rozporu medzi tým, čo skutočne nadobudol a čoho sa uchopil, bol ospravedlniteľný
a jeho držba bola oprávnená. Ospravedlniteľný omyl je taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípadu

od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci nie je
ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak
nie so zreteľom ku všetkým okolnostiam, a preto nemôže byť oprávneným držiteľom.25. V danej veci sa žalobcovia v 1/ a v 2/ rade domáhajú určenia vlastníckeho práva k časti parciel č.
XXX a č. XXX/X zapísaný v reg. „E“ v kat. úz. O. na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného, v užívaní
žalobcov, resp. ich právnymi predchodcami, podľa znaleckého posudku a geometrického plánu č. XC/

XX/XXXX parc. č. XXX/XX ostatná plocha vo výmere 201 m2 a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 41 m2.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov v 1/ a v 2/rade nie je dôvodná.
Právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť, aké konkrétne parcely a v akých výmerách na základe
kúpnopredajnej zmluvy nadobúdali do svojho vlastníctva a za týmto účelom bol vypracovaný predbežný
parcelačný plán v roku 1949 v novom stave, podľa Ing. Grigorjeva parc. č. XXX vo výmere 1 342 m2 a

parc. č. XXX vo výmere 1 029 m2. Spolu vo výmere 2 371 m2. Takže právni predchodcovia žalobcov
mali vedomosť o výmere parciel (ktorá výmera je totožná so súčasnou výmerou tak ako je to zapísané
na LV č. XX) už pri kúpe nehnuteľností a v konaní nebolo preukázané, že by boli uvedení do omylu,
teda, že im patrí väčšia výmera, a preto nemožno hovoriť o ospravedlniteľnom omyle. Žalobcovia v
konaní neuniesli dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti užívania s tým, že by dnešné, súčasné,
oplotenie stálo na mieste pôvodného oplotenia. Žalobcovia v konaní tvrdili, že pozemok bol ohradený

drevenými kolmi a pletivom, avšak samotná žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemok
kupoval jej otec a on ho ohradil a odkedy bol ohradený takto to bolo užívané. Žalobca v 2/ rade uviedol,
že oplotenie menili v roku 1973 alebo 1974, pričom z výpovede svedka B. S. (nar. 1938) súd zistil, že
keď bolo dávané nové oplotenie, tento plot už bol posunutý a tiež svedok uviedol, že otec žalobkyne
musel vedieť, že užíva naviac, lebo plot bol posunutý ďalej. Svedok Q. Z. uviedol, že pôvodné oplotenie

ako i nové boli na tom istom mieste a tiež uviedol, že sa nevie vyjadriť, kto staval pôvodné oplotenie ale
asi žalobcov svokor. Pokiaľ teda, a potvrdzuje to aj výpoveď žalobkyne v 1/ rade, že pôvodné oplotenie
staval jej otec, tak pri náležitej starostlivosti sa mohli právni predchodcovia , ale aj žalobcovia presvedčiť,
že užívajú naviac časť parciel, vlastnícky patriacich žalovanému. Vyhlásenia, predložené žalobcami Q.
S. a U. I., J. G. a P. Y. o tom, že pozemky sú ohradené pletivom na tom istom mieste nemožno považovať

za dôveryhodné, vzhľadom na dátum ich narodenia (roky 1970, 1981, 1975 a 1973), keď nové pletivo,
ako uviedol žalobca v 2/ rade menili v roku 1973 alebo v roku 1974. Vyššie menovaní tak nemohli mať
vedomosť ako bolo postavené pôvodné oplotenie.

25.1. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov pri ohradzovaní

pozemku nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti a nemožno preto hovoriť o dobromyseľnej držbe,
keď mali možnosť získať vedomie, vzhľadom na danú výmeru nehnuteľnosti, ktoré nehnuteľnosti
nadobudli, že užívajú naviac o výmeru vyznačenú znalcom v tomto konaní. Nemožno preto hovoriť ani
o ospravedlniteľnom omyle na ich strane. Preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

26. Z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ vyplýva, úspešnosť na vydanie veci v prípade nehnuteľností, jej
vypratanie sa viaže na skutočnosť, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než
vlastníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia užívajú časť nehnuteľností
patriacich do vlastníctva žalovaného tak ako je to uvedené v znaleckom posudku znalca a v jeho
geometrickom pláne, konkrétne ide o novovytvorenú parc. č XXX/XX ostatná plocha vo výmere 201

m2 a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 41 m2. Je teda zrejmé, že žalobcovia tak bezprávne zaberajú
časť parciel č. XXX a č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného, a preto vzájomnú žalobu žalovaného na
vypratanie predmetnej časti nehnuteľnosti považoval za dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené v
odseku II. výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05.06.2019 č.k. 6C/51/2017-171 bolo rozhodnuté o odmene
znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi, za vypracovanie znaleckého posudku, keď celková odmena bola
658,32 eura a o tejto odmene bolo rozhodnuté tak, že bola upravená učtáreň tunajšieho súdu o
poukázaní časti znalečného v sume 300,- eur zo zálohy, s tým, že o náhrade priznaní znaleckej odmeny
v sume 358,32 eura bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Preto súd za použitia

článku 4 ods. 1 a § 259 CSP rozhodol o náhrade znaleckej odmeny tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

28. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.30. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré
trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie vzájomnej žaloby a z odmeny právneho

zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).