Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/202/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215655
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6714215655.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov 1. M. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. č. XX, XXX XX M. H., 2. S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XX, XXX XX M. H., 3.
P.. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XX, XXX XX M. H., 4. P.. Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.
XXX/X, XXX XX T., 5. P.. Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX T., 6. C. H., nar. XX. XX.

XXXX, bytom M. č. XX, XXX XX M. H., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Petrom Poláčekom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dlhá 2039/6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
K. poľovnícky zväz - S. združenie „N." M., so sídlom XXX XX M. H., právne zastúpenému JUDr. Emilom
Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tŕnie č. 134, kancelária: Sládkovičova 2, 960
01 Zvolen, v konaní o zaplatenie finančného vyrovnania po zániku členstva v poľovníckom združení, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 8C/182/2014-244 zo dňa 31. 10. 2017,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými žalobu žalobcov 1. až 6. voči žalovanému v celom
rozsahu zamietol (výroky II. až VII.) a vo výrokoch o náhrade trov konania (výroky VIII. až XIII.) z r u š u
j e a v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Výrok, ktorým okresný súd konanie v časti o určenie, že žalobcovia 1. až 6. majú nárok na vrátenie
členského podielu a majetkového podielu, zastavil ( výrok I.) z o s t á v a nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia 1. až 6. domáhali
pôvodne, aby súd určil, že majú nárok na vrátenie členského podielu a majetkového podielu v súlade s
článkom 12 bod 5 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu a s článkom IV. bod 5 stanov Poľovníckeho
zväzu „N.“ Dubové. T. žiadali, že žalovaný je povinný im vyplatiť členské podiely a majetkové podiely v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Následne právny zástupca žalobcov svojím
podaním doručeným okresnému súdu dňa 21. 12. 2016 zobral v prvej časti petitu, ktorou mal súd
určiť, že žalobca 1. až 6. majú nárok na vrátenie členského podielu, späť. Čo sa týka úpravy petitu
žiadal, aby žalobcovi l. bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 983,80 € s príslušenstvom, žalobcovi 2.
sumu 645,28 € s príslušenstvom, žalobcovi 3. sumu 967,20 € s príslušenstvom, žalobcovi 4. sumu
645,28 € s príslušenstvom, žalobcovi 5. sumu 161,70 € s príslušenstvom a žalobcovi 6. sumu 967,20

€ s príslušenstvom.

2. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 8C/ 182/2014 - 171 zo dňa 25. 01. 2017 pripustil zmenu
žaloby v zmysle podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21. 12. 2016 (ako je uvedené vyššie).

3. Okresný súd aplikujúc ust. § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte

„CSP“) v spojení s § 137 písm. a) CSP uviedol, že žalobu zamietol na základe tej skutočnosti, že
právnyzástupcažalobcovžiadnymspôsobomnepreukázalopodstatnenosťsvojhonároku,pretožesúduneopísaltierozhodujúceskutočnosti,prektorébymoholžalobevyhovieť,žiadnymspôsobomrelevantne
neodôvodnil výšku finančného plnenia, ktoré mal žalovaný zaplatiť žalobcom. Zdôraznil, že právo na
plnenie, akého sa domáhali aj žalobcovia, vyplýva zo žalobcami tvrdeného právneho vzťahu medzi nimi

a žalovaným, ktorý môže byť založený na rôznych právnych dôvodoch, pričom tieto právne dôvody
musia byť jasne a výstižne opísané, aby súdu bolo jasné, čo sa týka konania, z akého dôvodu sa
domáha zaplatenia tej-ktorej sumy a zároveň, aby súdu preukázal, na základe čoho má byť vyplatená
tá-ktorá výška sumy, to znamená, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, prečo u ktorého účastníka žiada
vyplatenie tej-ktorej výšky sumy. Zároveň ku každému takémuto tvrdeniu v opísanom návrhu resp. v

doplnení k takémuto návrhu musí žalobca poukázať na ten-ktorý dôkaz, kde by napr. napísal, u ktorého
žalobcu 1. až 6. je uvedené, z akého dôvodu žiada vyplatenie členského podielu vo výške 16,60 € a
majetkového podielu v takej a takej výške, ktorý je u jednotlivých žalobcov rôzny. Čo sa týka členského
podielu okresný súd uviedol, že v žiadnom zo svojich podaní právny zástupca žalobcov nepoukázal na
to, podľa čoho má byť členský podiel vo výške 16,60 € vyplatený, kedy ich ten-ktorý žalobca zaplatil,
predložiť potvrdenie o ich zaplatení a pod. Taktiež, tak ako je to uvedené v článku IV. bod 5 stanov

žalovaného, nepreukázal, či sa členovi vracia členský podiel alebo jeho zostatková hodnota. Teda súd
nemal zo strany žalobcov preukázanú túto skutočnosť aj doloženými dôkazmi resp. v rámci podaní
nebolo poukázané, na základe čoho žalobcom vznikol nárok na vyplatenie členského podielu a akými
dôkazmi tieto tvrdenie preukazujú.

4. Čo sa týka nároku žalobcov na vyplatenie majetkových podielov, ktoré sú rôzne u každého žalobcu,
okresný súd v odôvodnení poukázal na to, že v zmysle článku IV. bod 5 druhá veta sa výška podielu z
majetku vypláca koeficientom počtu členov a násobkom ročnej dĺžky ich členstva v poľovníckom zväze.
Z uvedenej definície je teda zrejmé, že právny zástupca žalobcov mal u každého jednotlivého žalobcu
súdu ozrejmiť, z akého dôvodu prináleží výška podielu tomu ktorému žalobcovi. V žiadnom z podaní,

či už v rámci podania žaloby, resp. návrhu na zmenu žaloby je uvedená len suma, ktorá má byť tomu-
ktorému žalobcovi vyplatená. Z podania doručeného okresnému súdu zo dňa 21. 12. 2016, ktorou
žalobcovia žiadali zmenu petitu a v časti aj späťvzatie žaloby, nebolo žiadnym spôsobom ozrejmené,
z akých vstupných údajov má byť ten-ktorý majetkový podiel vypočítaný. Ako sa uvádza v stanovách
žalovaného v článku IV. bod 5 táto výška sa vypláca koeficientom počtu členov a násobkom ročnej dĺžky

ich členstva. Z tohto teda malo byť jasné, že aký počet členov mal žalovaný v čase rozhodnom pre
vypočítanie výšky podielu, ďalej z podania mala byť zrejmá výška majetku žalovaného a tiež u každého
jednotlivého žalobcu malo byť vyjadrené, koľko rokov boli členmi žalovaného. Túto činnosť odmietol
okresný súd suplovať. Aj dôkazy, ktoré boli predložené, musia byť v kontexte tvrdených právnych
skutočností, avšak zo žiadneho podania právneho zástupcu žalobcov súdu nevyplýva, čo ktorý dôkaz

preukazuje, teda, odkedy je ten-ktorý žalobca u žalovaného členom poľovníckeho združenia, z čoho
by vyplývala dĺžka členstva v poľovníckom združení. Okresný súd preto odmietol nahrádzať povinnosť
tvrdenia právneho zástupcu žalobcov a vlastnou činnosťou vyhľadávať dôkazy, či sa nachádzajú v spise,
z ktorého by vyplynulo, kedy ten-ktorý žalobca sa stal členom žalovaného, aby si sám súd vypočítal,
koľko rokov bol ku dňu zániku členstva členom žalovaného. Ďalej z podania nevyplynula výška majetku

žalovaného, ktorá je podstatná pri výpočte takéhoto podielu, hoci právny zástupca žalobcov predložil
určité dôkazy, avšak v žiadnom podaní nepoukázal, že žalobca mal majetok v takej a takej výške a
zároveň ani z tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, koľko členov mal žalovaný,
pričom v tomto podaní nikdy ani nepoukázal na tieto skutočnosti, že „tá a tá skutočnosť sa nachádza v
tom a v tom dôkaze“. Keďže žalobca mal uviesť také skutočnosti, ktorými by opísal skutok, na základe

ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje súdu jednoznačne identifikovať
nárok žalobcu resp. žalobcov, nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože žalobcovia nepreukázali, akým
spôsobom a z akých údajov vychádzali pri výpočte jednotlivých súm.

5. Okresný súd len okrajovo poukázal na záver na to, že skutočnosti, ktoré uvádzal právny zástupca

žalovaného k veci, napr. k právnej subjektivity žalobcov, resp. spochybňoval okolnosti zániku členstva,
teda, že podľa neho došlo k zániku členstva na základe vylúčenia v rámci disciplinárneho konania (s
výnimkou žalobcu 6.) a iné skutočnosti, neodôvodňoval, nakoľko uvedená žaloba bola zamietnutá z
iného dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania výšky nároku žalobcov.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, a to v rozsahu rozhodnutia
okresného súdu, v ktorom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.Namietali, že už na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo až 14. 10. 2015, po podaní žaloby dňa
06.11.2014, bolo možné, aby okresný súd vo veci rozhodol. Keďže okresný súd nemal dostatok
podkladov, vyzval žalovaného, aby predložil súdu nevyhnutné dôkazy, na základe ktorých by mohli

žalobcovia svoj nárok špecifikovať, a to najmä príslušnú časť uznesenia zo schválením hospodárskeho
resp. finančného hospodárenia za rozhodné obdobie, ako aj samotnú správu finančného hospodára.
V súdom určenej lehote však žalovaný uvedené podklady - dôkazy nepredložil a za jeho nečinnosť
mu bola uložená poriadková pokuta. Až na základe nečinnosti žalovaného sa žalobcom podarilo
zabezpečiť doklady - dôkazy prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy riadiaceho výkon práva

poľovníctva a majúcim dohľad nad žalovaným, na základe čoho bolo z ich strany urobené podanie -
„späťvzatie časti žaloby, úprava a doplnenie žaloby“. Až v tomto momente mali žalobcovia k dispozícii
uvedené listinné dôkazy, kedy mohli priamo konkretizovať v reálnom vyjadrení aj finančné požiadavky
jednotlivých žalobcov. Tieto boli presne a konkrétne špecifikované aj s odvolaním sa na presné a
konkrétne ustanovenia stanov K. poľovníckeho zväzu a stanov S. zväzu „N.“ M. (ďalej v texte „PZ N.“).
Súčasne bol aj v podaní určený spôsob, akým došlo k prepočítaniu nároku u jednotlivých žalobcov a

boli doručené súdu konkrétne prílohy rozhodujúce a podstatné pre spôsob výpočtu finančných nárokov
žalobcov. Okresný súd na uvedené reagoval uznesením zo dňa 25. 01. 2017, ktorým pripustil zmenu
žaloby a následne nariadil nimi navrhnuté neodkladné opatrenie.

8.Žalobcoviavodvolanínamietali,ženapojednávanídňa03.10.2017síceprávnyzástupcažalovaného

urobil prednes, tento však bol pre žalobcov nezrozumiteľný a uvedené vyjadrenie v písomnej podobe
im bolo doručené až nasledujúci deň 04. 10. 2017, po pojednávaní, pričom išlo o vyjadrenie žalovaného
zo dňa 21. 12. 2016. Uvedené písomné vyjadrenie žalobcom vôbec nebolo doručené žalobcom pred
pojednávaním, na ktorom bolo meritórne rozhodnuté.

9. Žalobcovia v odvolaní poukázali na nezákonnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorú videli v tom,
že súd ani po opakovaných výzvach právneho zástupcu žalobcov vo vzťahu k žalovanému a ani vo
vzťahu k samotným žalobcom, pokiaľ ide o súdom vytýkané „nejasnosti“ v skutkových tvrdeniach a
výpočte uplatnenej sumy jednotlivými žalobcami, nevyzval žalobcov na odstránenie týchto vád v zmysle
§ 150 ods. 2 CSP. Naviac až do doručenia vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného do dňa 04. 10.

2017 nikto ani len nespochybnil správnosť a ani oprávnenosť sumy, ktorú si uplatnili v konaní. Okresný
súd mal považovať tvrdenia o výške uplatneného nároku žalobcami za nesporné a preukázané. Ak
teda okresný súd žalobu zamietol z dôvodov, že žalobcovia nezdokumentovali zaplatenie členských
podielov a riadne matematickým výpočtom nezdokumentovali majetkové podiely, mal počas konania
vyzvať žalobcov a uvedené by bolo z ich strany odstránené. Okresný súd však takýto postup nezvolil a

nikto tvrdenia žalobcov o výške nároku nespochybňoval, ani žalovaný. Napriek tomu žalobcovia k veci
doplnili, že členský podiel vyplýva zo skutočnosti, že nikto zo žalobcov by sa nemohol podľa stanov SPZ
a vnútorných stanov PZ „N.“ stať členom žalovaného, keby nepodpísal stanovy a nezaplatil základný
teda členský podiel. Tento bol u žalovaného stanovený na sumu 500,- Sk v pôvodne platnej mene, teda
v prepočte na 16,60 € (po prijatí meny €). Túto okolnosť a skutočnosť nikto nenamietal. K majetkovému

podielu žalobcovia poukázali na to, že tento je vypočítaný tak, ako je uvedené v ich žalobe, konkrétnou
sumou, a to u každého žalobcu zvlášť a to v súlade s článkom 12 bod 5 stanov SPZ ako aj článkom
IV. bod 5 stanov PZ „N.“. K uvedenej žalobe resp. k jej zmene pripojili aj na to sa vzťahujúce konkrétne
dokumenty, a to zoznam členov ku dňu 31. 12. 2013 spolu s dĺžkou členstva, správu o finančnom
hospodárení PZ „N.“ v roku 2013. Teda ku konkrétnemu spôsobu výpočtu jednotlivých nárokov uviedli,

že vychádzali jednak z dĺžky členstva všetkých 15 členov žalovaného v roku 2013 a dĺžky ich členstva,
z čoho dospeli k celkovému počtu koeficientu všetkých 15 členov a násobok počtu rokov ich členstva
(uvedené vyplýva z č. l. 160 až 166 súdneho spisu), čiže celkový koeficient všetkých členov bol v roku
2013 - 3360. Suma len finančných prostriedkov žalovaného v pokladni a na účte bola za rok 2013 podľa
správy finančného hospodárenia 10.834,02 €. Takže na jeden podiel každého člena vychádzala suma

3.224,- €. K tomuto číslu dospeli vydelením sumy 10.834,02 € (hodnota len finančných prostriedkov za
rozhodné obdobie) a celkového koeficientu všetkých členov - 3360. Potom pri jednotlivých žalobcoch
ku konkrétnym sumám dospeli násobkom výšky jedného podielu, teda 3,224 € x počet rokov členstva.
V dôsledku uvedeného si žalobca 1. uplatňoval sumu 967,20 € ako 300 koeficientov 20 rokov členstva
x 15 členov (v roku 2013), čo sa rovná 300 jednotiek x koeficient 3,224 €. Rovnakým postupom bol

uplatnený výpočet aj u žalobcu 2., a to 13 x 15 x 3,224, t. j. 628,70 €, u žalobcu 3. (20 x 15 x 3,224),
spolu vo výške 967,20 €, u žalobcu 4. (13 x 15 x 3,224), spolu vo výške 628,70 €, u žalobcu 5.(3 x 15 x
3,224), t. j. spolu vo výške 145,10 € a u žalobcu 6. (20 x 15 x 3,224), t. j. spolu 967,20 €. Zdôraznil, že
takto uplatnené sumy, ako boli už po pripustení zmeny žaloby, zodpovedajú stanovám ako aj dôkazomzaloženým v súdnom spise. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a zaviazal
žalovaného na zaplatenie vyššie uvedených súm žalobcom, príp. aby rozhodnutie v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa relevantne nevedel vyjadriť
k žalobe, lebo táto nepriniesla ani požadované tvrdenia a ani požadované dôkazy. Žalovaný nemá
revír, nepoľuje z dôvodu, že pôvodný revír si prevzala spoločnosť, ktorú založili pochybným spôsobom
žalobcovia. Práve oni si ponechali dokumentáciu a všetky doklady, preto on nemohol predložiť žiadne

dôkazy. Žalobcovia založili spolok K. poľovnícky zväz - S. združenie „N.“, M. I., ktorý teraz používajú
na poľovníctvo namiesto bývalej členskej základne, ktorú opustili po ich vylúčení. Má za to, že v konaní
nebol preukázaný právny základ sporu, preto súd ani neuvažoval o námietke premlčania alebo o zániku
nároku pre pasivitu alebo pre dôvod vylúčenia zo spoločnosti. Žalobcovia podľa neho disponujú všetkými
dôkazmi a dokumentmi, lebo ich po skončení členstva a funkcie v spoločnosti K. poľovnícky zväz - S.
združenie „N.“, M. do spoločnosti neodovzdali a zrejme tieto majú ešte teraz v spoločnosti K. poľovnícky

zväz - S. združenie „N.“, M. I.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že ho považujú za účelové
a zavádzajúce, nakoľko celé vyjadrenie je koncipované len všeobecne v snahe odviesť pozornosť
od merita veci. Žalovaný totiž v konaní žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcov v súvislosti s

uplatnením ich nárokov po zmene žaloby, ktorá bola pripustená súdom. Vo vzťahu k výške výpočtu
majetkového podielu žalobcov je preto nutné uviesť, že to bol práve žalovaný, ktorý napriek výzve súdu
nesplnil súdom uloženú povinnosť predložiť relevantné doklady, aby mohli žalobcovia riadne a včas
uplatniť svoje zákonné nároky. Žalobcovia sa preto k dokumentom, ktoré sú rozhodné pre posúdenie
ich nároku, dostali len cez tretie dotknuté strany za pomoci zákona o verejnom prístupe k informáciám.

Žalovaný mal totižto v konaní predložiť správu finančného hospodára a prijaté uznesenia z prvej výročnej
členskej schôdze po tom, ako žalobcom zaniklo členstvo v dôsledku ich dobrovoľného ukončenia. Tieto
dokumenty nemali nikdy vo svojej dispozícii a ani ich nemohli mať, keďže už v tom čase neboli členmi
žalovaného a tieto vypracoval, schválil a podpísal a mal za povinnosť zaslať príslušným orgánom a
archivovať žalovaný.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch, ktorými súd žalobu
žalobcov 1. až 6. zamietol (výroky II. až VII.) a vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania (výroky

VIII. až XIII.) podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Výrok, ktorým bolo konanie v časti o určenie, že žalobcovia 1. až 6. majú nárok na vrátenie členského
podielu a majetkového podielu zastavené, zostáva v zmysle § 367 ods. 1 nedotknuté.

14. Odvolací súd nemal možnosť napadnuté rozhodnutie (v napadnutom rozsahu) okresného súdu
potvrdiť ani zmeniť, nakoľko okresný súd nesprávnym procesným postupom (predčasným rozhodnutím
vo veci) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom

konaní, ak je skutkovým stavom zisteným okresným súdom odvolací súd viazaný. Okresný súd na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, predčasne nesprávne právne posúdil, ak svoje
rozhodnutie založil aplikujúc ust. §-u 132 CSP na tom, že žalobcovia nedostatočne opísali rozhodujúce
skutočnosti a neoznačili dôkazy na ich preukázanie. Na základe úvedeného záveru okresný súd žiadne
dokazovanie nevykonal, pričom úlohou odvolacieho súdu je zopakovanie alebo doplnenie dokazovanie,

nie jeho vykonanie v celom rozsahu. S právnym záverom okresného súdu, že žalobcovia nedostatočne
opísali rozhodujúce skutočnosti a neoznačili dôkazy na ich preukázanie, na základe čoho neostávalo
okresnému súdu iné ako žalobu zamietnuť, sa odvolací súd nestotožňuje s nasledovných dôvodov:

15. Okresný súd uviedol, že nárok nie je určitý a jasný, pretože môže vyplývať z rôznych dôvodov.

Žalobcovia ale odpočiatku tvrdili, uvedené nespochybnil ani žalovaný, že si nárok uplatňujú z dôvodu
zániku ich členstva v PZ „N.“ s poukazom na ich stanovy ako aj Stanovy Slovenského poľovníckeho
zväzu ( ďalej v texte „SPZ“ ). Okolnosťami, ktoré boli prioritne pre posúdenie nároku rozhodujúce a
ktoré boli medzi stranami sporné, boli tie, či členstvo žalobcov u žalovaného zaniklo dobrovoľne aleboich vylúčením. Teda nikto nespochybňoval dôvod nároku súvisiaci so zánikom členstva, ale spôsob jeho
zániku, s čím sa okresný súd v odôvodnení nijakým spôsobom nevysporiadal. Dôvod nároku bol teda
skutkovo dostatočne žalobcami tvrdený ako aj odôvodnený, inak by na uvedené nereagoval žalovaný

prostriedkami procesnej obrany.

16. Okresný súd v odôvodnení zamietnutia žaloby tiež uviedol, že žalobcovia súdu nepreukázali, na
základe čoho má byť vyplatená tá-ktorá výška sumy, teda že neopísali rozhodujúce skutočnosti, prečo
u ktorého účastníka žiadajú vyplatenie tej-ktorej výšky sumy.

Z obsahu spisu však nesporne vyplýva, že žalobcovia predložili okresnému súdu podanie zo dňa 21.
12. 2016 (č. l. 159 až 160 spisu), v ktorom v súlade s výsledkami hospodárenia žalovaného za rok 2013
odsúhlasených na členskej schôdzi dňa 26. 02. 2014 v súlade s článkom 12 bod 5 stanov SPZ ako
článkomIV.bod5stanovPZ„N.“ujednotlivýchžalobcovprepočítaliichnárokykoeficientompočtučlenov
a násobkom ročnej dĺžky ich členstva v PZ, pričom na základe údajov si žalobca 1. voči žalovanému
uplatňoval členský podiel 16,60 € a majetkový podiel 967,20 €, spolu 983,80 €, žalobca 2. si uplatňoval

členský podiel 16,60 € a majetkový podiel 628,70 €, t. j. spolu 645,28 €, žalobca 3. si uplatňoval
majetkový podiel vo výške 967,20 €, nakoľko členský podiel vo výške 16,60 € mu zo strany žalovaného
bol vrátený, žalobca 4. si uplatňoval tak členský podiel vo výške 16,60 € ako aj majetkový podiel vo výške
628,70 €, t. j. spolu 645,28 €, žalobca 5. si uplatňoval členský podiel vo výške 16,60 € a majetkový podiel
vo výške 145,10 €, t. j. spolu sumu 161,70 € a žalobca 6. si uplatňoval majetkový podiel vo výške 967,20

€, nakoľko členský podiel vo výške 16,60 € mu už zo strany žalovaného bol vrátený. Na základe tohto
podania následne okresný súd uznesením sp. zn. 8C/182/2014-171 zo dňa 25. 01. 2017 pripustil zmenu
žaloby, keď mu súčasne boli známe stanovy PZ „N.“ ako aj stanovy SPZ, ktoré upravujú nárok členov PZ
„N.“ po zániku ich členstva, ako aj spôsob prepočtu, a to koeficientom počtu členov a násobkom ročnej
dĺžky členstva v PZ. Žalobcovia pripojili k uvedenému podaniu zoznam členov v rozhodnom období, ako

aj Správu o finančnom hospodárení v PZ „N.“ M. v roku 2013 a finančný rozpočet PZ „N.“ M. na rok
2014. Záver okresného súdu o neopísaní rozhodujúcich skutočností, toho, prečo u ktorého účastníka
žiadajú vyplatenie tej-ktorej výšky sumy, nie je správny.

17. Rozporuplne vyznieva i postup okresného súdu, ak v prejednávanej veci napriek jeho záveru, že

žalobcovia v žalobe ani len neopísali rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 132 CSP, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v pokladni žalovaného uskutočňovaním výdavkových transakcií tak, aby stav
finančných prostriedkov v pokladni žalovaného neklesol pod sumu zostatku vo výške 6.500,- €
a to až do právoplatného skončenia tohto konania, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia (sp. zn.

8C/182/2014-216 zo dňa 05. 06. 2017) uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcovia doložili doklady, z ktorých vyplývajú jednotlivé konštatované skutočnosti, teda aj správy
o finančnom hospodárení v PZ „N.“, M., z obdobia rokov 2013 až 2016. Výslovne v bode 21 tohto
uzneseniakonštatoval,že„zobsahusúdnehospisuzn.8C/182/2014malzapreukázané,žeuvádzanými
tvrdeniami žalobcov v spojení s predloženými listinnými dôkazmi žalobcovia dostatočným spôsobom

osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov so žalovanou stranou, ktorú je za súčasnej situácie možné
zaistiť jedine aplikáciou inštitútu neodkladného opatrenia, pretože zo správy o finančnom hospodárení
žalovaného z roku 2016 je zrejmé, že výška výdajov u žalovaného v uvedenom roku dosiahla sumu
1.249,59 €, z toho suma 900,50 € pripadá na výdavky spojené s týmto súdnym konaním, pričom aktuálny
zostatok finančných prostriedkov v pokladni žalovaného predstavoval sumu 8.254,02 €“, teda vyvodil

záver, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu výkonu súdneho rozhodnutia vydaného vo veci samej, príp. k
zmareniu resp. sťaženiu uspokojenia nárokov žalobcov v rámci prípadnej exekúcie.

18. Okresný súd naviac vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcov na zmenu žaloby, podanie zo dňa
02. 11. 2016 (č. l. 163 až 166 spisu) žalobcom nedoručil na vyjadrenie pred pojednávaním konanom

dňa 03.10.2017, na ktorom po vyjadreniach strán sporu odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku, a na ktorom dokazovanie vyhlásil za skončené bez toho, aby uviedol, akým spôsobom
dokazovanie vykonal. Okresný súd uznesením rozhodol, že dokazovanie považuje za skončené, bez
toho, aby uviedol aké dokazovanie akým spôsobom vykonal. Uvedený postup okresného súdu však
nemožno považovať za správny, ak bolo potrebné vykonať dokazovanie, resp. vykonať dôkaz listinami.

Tento spôsob vykonania dokazovania listinami je upravený Civilným sporovým poriadkom, a to tak,
že ich predseda senátu na pojednávaní prečíta alebo oboznámi ich obsah. Tento spôsob vykonania
dôkazu musí byť zreteľný zo zápisnice o pojednávaní. Odvolací súd poukazuje na to, že k vykonávanie
dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho procesu, keď výnimkysú možné len za splnenia zákonných predpokladov. Vzhľadom na uvedenú vadu konania zo strany
odvolacieho súdu nemohlo dôjsť k opakovaniu, ani len doplneniu dokazovania, ak ho okresný súd
nevykonal zákonným spôsobom a uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v odvolacom konaní ( §

389 ods.1 písm. c/ CSP).

19. Až do rozhodnutia vo veci samej dňa 31. 10. 2017 okresný súd nevyzval žalobcov, nepožiadal ich
o ďalšie skutkové tvrdenia, ak mal za to, že je to nevyhnutné na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto

má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany.

20. Z obsahu spisu je preto zrejmé, že pokiaľ ide o sumu 16,60 €, ktorú však neuplatňovali všetci
žalobcovia, nakoľko dvom zo žalobcov bol tento členský podiel v uvedenej výške 16,60 € vrátený, ku
ktorejokolnostisanevyjadrilanisamotnýžalovaný,nemožnokonštatovať,žežalobcoviavtomtorozsahu
netvrdili a neuviedli podstatné a rozhodné skutočnosti týkajúce sa výšky členského podielu, ktorý mal

vyplývaťzostanovSPZavnútornýchstanovPZ„N.“,podľaktorých niktozožalobcovbysanemoholstať
členom žalovaného, pokiaľ by nezaplatil základný členský podiel, ktorý bol určený vo výške 500,- Sk v
pôvodne platnej mene, ktorú okolnosť a skutočnosť až do rozhodnutia súdu nikto nenamietal. Povinnosť
zaplatiť členský podiel vyplýva z článku IV. bod 3 stanov PZ „N.“, M., podľa ktorého sa členstvo v PZ
nadobúda platnosť prijatím, účinnosť podpísaním stanov PZ po predchádzajúcom zaplatení členského

podielu PZ; PZ nemôže prijatému členovi odoprieť podpísanie stanov a uhradenie členského podielu.
Aj vrátenie členského podielu vyplýva z uvedených stanov, a to článku IV. bod 5, v zmysle ktorého sa
členovi, ktorého členstvo PZ zaniklo, vráti členský podiel alebo jeho zostatková hodnota. Obidva podiely,
teda členský podiel ako aj podiel z majetku PZ sú splatné až po schválení ročných hospodárskych
výsledkov a odrátaní pohľadávok, ktoré PZ má voči členovi, pričom vylúčený člen stráca nárok na

vyplatenietohtopodielu.Žalovanýodpočiatkunenamietalvýškužalobcamiuplatňovanéhonároku,tento
však považoval za nedôvodný, nakoľko naň žalobcovia nemajú nárok z dôvodu, že u žalobcov išlo o
vylúčených členov v zmysle článku IV. bod 5 stanov Poľovníckeho združenia „N.“, M., v zmysle ktorých
títo strácajú uvedený nárok na vyplatenie podielu z majetku PZ ako aj členského podielu.

21. Ak teda okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby aplikáciou §-u 132 CSP, teda že žalobcovia
neopísali v žalobe rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré by mohlo byť žalobe vyhovené a relevantne
neodôvodnili výšku finančného plnenia, či už členského podielu alebo majetkového podielu, mal vyzvať
žalobcov na odstránenie vady žaloby alebo ich v zmysle § 150 ods. 2 CSP požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia. Okresný súd takýmto spôsobom nepostupoval ( § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ).

22. Odvolací súd uznáva, že dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo
strany netvrdili, avšak v prejednávanej veci žalobcovia jednoznačne tvrdili, na základe čoho, akých
skutkových okolností sa uplatneného nároku voči žalovanému domáhajú. Uvedené vyplýva i zo
samotnéhoodvolania,vktoromžalobcoviaupresnilišpecifikáciusvojichnárokov,ktorávyplývazostanov

Poľovníckeho združenia „N.“, z podaní žalobcov ako aj z pripojených listinných dôkazov. Žalobcovia tak
v odvolaní neuvádzajú nové skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za novoty odvolacieho konania
ale len konkrétnym spôsobom dopĺňajú a precizujú spôsob výpočtu, na základe ktorého k uplatnenému
nároku dospeli. Uvedený postup vyplýva z článku 12 bod 5 stanov SPZ ako aj z článku IV. bod 5 stanov
PZ „N.“, na ktoré žalobcovia od začiatku konania poukazovali a pripojili k nemu aj konkrétne rozhodujúce

dokumenty, ako je zoznam členov k 31. 12. 2013 s uvedením dĺžky členstva ako aj správu o finančnom
hospodárení PZ „N.“ v roku 2013, teda ku konkrétnemu spôsobu výpočtu jednotlivých nárokov uviedli, že
vychádzali z dĺžky členského všetkých 15 členov žalovaného v roku 2013 a z dĺžky ich členstva dospeli
i k celkovému počtu koeficientu všetkých 15 členov a násobku počtu rokov ich členstva, čiže celkový
koeficient všetkých členov, ktorý bol v roku 2013 daný 3360. Keďže suma finančných prostriedkov

žalovaného v pokladni a na účte bola za rok 2013 do výšky 10.834,02 €, ktorá suma vyplýva zo správy
finančného hospodára, ktoré bolo taktiež v konaní predložené a je súčasťou spisu, potom jeden podiel
každého člena vychádza na 3,224 €.

23.Nemožnosastotožniťsozáveromokresnéhosúdu,ženebolozostranyžalobcovozrejmené,zakých

vstupných údajov má byť ten-ktorý majetkový podiel vypočítaný a v prípade, ak uvedené okresnému
súdu v čase jeho rozhodnutia nebolo zrejmé, nemožno opomenúť, že nepostupoval v zmysle § 150 ods.
2 CSP a následne žalobu bez ďalšieho zamietol.24. Odvolací súd uvádza, že za účelom poskytnutia spravodlivej a účinnej ochrany práv je nutné
aplikovať materiálny korektív pravidla, že v sporovom konaní možno dokazovať len to, čo strany tvrdili,
resp. nemalo by dokazovanie slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili, ak nastane situácia, že

súd musí výnimočne dokazovaním zisťovať aj skutočnosti, ktoré strana tvrdila, avšak nie je od strany
možné spravodlivo požadovať, aby tieto skutočnosti poznala, napr. ak určitá skutočnosť sa dá zistiť
iba z účtovných podkladov protistrany, ktoré strana nemá k dispozícii, alebo ak dokazovaním možno
v rozhodnej miere zisťovať aj skutočnosti, ktoré síce neboli tvrdené, ak ide o primeranú konkretizáciu
tvrdených skutočností, ako je tomu v tomto prípade. Procesnú povinnosť strán sporu uvádzať podstatné

a rozhodujúce tvrdenia je teda potrebné interpretovať vo svetle jej účelu a zmyslu. Účelom a zmyslom
tejto povinnosti je, aby fáza dokazovania prebehla vyvážene, spravodlivo, hospodárne a účelne, pretože
otázky spojené s nedostatočne substancovanými tvrdeniami je potrebné interpretovať kazuisticky,
rozumne a majúc na zreteli právo na spravodlivý proces. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie
skutkových tvrdení je v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná
tvrdosť prejednacej zásady a zo strany súdu ide o prejav materiálneho vedenia sporu. Výzva na

doplnenie tvrdení musí byť formulovaná tak, aby ust. § 150 ods. 2 CSP plnilo svoj účel, ktorým je
poskytnutie materiálnej a nielen formálnej ochrany práv. Rozhodne takýto účel neplní výzva všeobecná,
svoj účel splní výzva len v tom prípade, ak je na doplnenie tvrdení primerane konkretizovaná, ku ktorej
okresný súd nepristúpil, a to ani na pojednávaní.

25. Odvolaciemu súdu preto neostávalo rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby postupovalo v zmysle § 150 ods. 2 CSP,
i keď je možné konštatovať, že nedostatočne substancované tvrdenia žalobcov, na ktoré okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval, boli čiastočne odstránené i samotným odvolaním.
Len v prípade, ak uvedené nebude považovať okresný súd za dostatočné, vyzve žalobcov v zmysle §

150 ods. 2 CSP na doplnenie o ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré sú nevyhnutné na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd však poznamenáva,
že uvedená výzva musí byť konkrétna a určitá, nevylučuje sa, aby bola uskutočnená priamo na
pojednávaní. Okresný súd svoje závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia mohol uviesť
aj v rámci uvedenia predbežného právneho posúdenia veci v zmysle § 181 ods. 3 CSP, ktorý procesný

postup nebol dodržaný ( viď. zápisnica o pojednávaní zo dňa 03.10.2017).

26. Odvolací súd napriek vyššie uvedenému právnemu záveru dopĺňa, že v prípade, ak bude mať
okresný súd dané podstatné a rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcami, je nevyhnutné zaoberať
sa i samotným nárokom žalobcov, pretože okresný súd sa touto okolnosťou vzhľadom na dôvody

zamietnutia žaloby nezaoberal, najmä otázkou zániku členstva žalobcov, ak podľa tvrdenia žalobcov
došlo k ukončeniu vzdaním sa tohto členstva a naopak žalovaný tvrdil, že k zániku členstva došlo na
základe vylúčenia v rámci disciplinárneho konania s výnimkou žalobcu 6. Je totiž nepochybné a okresný
súd sa uvedeným nezaoberal napriek tomu, že žalovaný sa k uvedenému nároku opakovane vyjadroval,
ak v zmysle stanov PZ „N.“, M. v článku IV. bod 5 vylúčený člen stráca nárok na vyplatenie tak členského

podielu ako aj podielu z majetku PZ. Keďže uvedenými okolnosťami sa okresný súd nezaoberal, bude
jehoúlohouposúdiť,čižalobcoviamajúnároknavyplateniečlenskéhopodieluapodieluzmajetkuPZ,ak
je otázny spôsob zániku ich členstva. Žalovaný totiž v tomto smere nárok žalobcov od počiatku popieral.

27. Len v prípade, ak okresný súd posúdi, že nárok žalobcov je daný, následne posúdi i výšku tohto

nároku, konkrétne otázku úhrady výšky členského podielu jednotlivými žalobcami, ak už v súčasnej
dobe je zrejmé, že dvom zo žalobcov bol tento členský podiel vrátený a súčasne i výšku podielu z
majetku PZ, ak spôsob výpočtu je zrejmý, napriek tomu bude úlohou súdu posúdiť, či nárok bol zo
strany žalobcov určený a požadovaný v správnej výške, či na základe správnych vstupných údajov, a
to v spojení s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami, teda vykoná dokazovanie za tým účelom,

či žalobcovia uniesli dôkazné bremeno tvrdenia ako aj dokázania svojho nároku v nimi určenej výške.
Iné je posúdenie, že podanie vo veci samej neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to pravdivé a úplé
opísanie skutkových tvrdení vzťahujúcich sa k uplatňovanému nároku, kedy s poukazom na § 132
CSP (náležitosti žaloby) súd postupuje v zmysle § 129 CSP a iné sú okolnosti posúdenia (ne)unesenia
dôkazného bremena, teda, že napriek tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca nárok nepreukáže ako

dôvodný. Okresný súd tak nesprávne uzavrel, že žaloba neobsahuje obligatórnu náležitosť - pravdivé a
úplé opísanie skutkových tvrdení vzťahujúcich sa k uplatňovanému nároku, ak ale na uvedenom závere
trval, mal vady žaloby odstrániť postupom podľa § 129 CSP, a nie nariadiť neodkladné opatrenie a žalobu
bez vykonania dokazovania a bez postupu podľa § 150 ods. 2 CSP zamietnuť.28. Na záver odvolací súd dopĺňa, že návrhu žalovaného na zastavenie konania nemohol vyhovieť,
nakoľko pokiaľ žalovaný poukazoval na nedostatok pasívnej legitimácie i v prípade jej preukázania

by bolo možné vyvodiť jedine právny záver a to záver o tom, že je nevyhnutné žalobu zamietnuť,
nie zastaviť. Odvolací súd však opakovane robil dotazy na Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný
odbor a okresnú organizáciu K. poľovníckeho zväzu vo T., a ich správami nebolo preukázané, že by
Poľovnícke združenie „N.“, M., P.: XX XXX XXX zanikol. Žalovaný ako právny subjekt ku dňu rozhodnutia
odvolacieho súdu naďalej existuje, z registra poľovníckych organizácii nebol vymazaný, preto odvolací

súd rozsudok okresného súdu nepotvrdil z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a
vzhľadom na zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu bude ďalej v konaní okresný súd konať a vec v
prípade, ak k zániku žalovaného nedôjde v priebehu ďalšieho konania, prejedná.

29. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).