Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313225164
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313225164.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Y. W., nar. XX. C. XXXX,
trvalý pobyt O. B. P., V. Y. XXX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Diana Šiagyová, Jánošíkova 2, Šaľa,
proti žalovanej: FARMA JATOV, spol. s r.o., Horný Jatov 877, Trnovec nad Váhom, IČO: 31 387 608,
zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o

uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 8. októbra 2019 č. k. 15C/330/2013-202, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania (II.) r u š í a vec
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie zamietol žalobu (o uloženie povinnosti žalovanej

uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v bytovom dome) a žalovanej priznal
plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 písm. a), § 167 ods. 1, 2,
3, 4, § 278, § 279, § 299 ods. 1, § 321 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil naplnením zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie žalobkyne, ktorá bola riadne a včas, prostredníctvom právnej zástupkyne, predvolaná
na súdne pojednávanie dňa 8. októbra 2019 a súčasne bola poučená o následkoch nedostavenia

sa (rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie). Napriek tomu sa žalobkyňa na súdne pojednávanie
nedostavila, svoju neúčasť vážnymi okolnosťami neospravedlnila, pričom právna zástupkyňa žalovanej
navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie. Boli tak naplnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie
kontumačného rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje
následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, ktorá sa v posudzovanej veci prejavila tým, že
žalobkyňa si nesplnila základnú povinnosť sporovej strany a nezúčastnila sa pojednávania, napriek

riadne doručenému predvolaniu, s náležitým poučením o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie. Bolo povinnosťou súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže
boli splnené zákonom stanovené podmienky pre takýto postup súdu. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu
trov konania vznikol žalovanej, ktorá bola v spore úspešná v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania (II.) podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc
jeho zrušenie a nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán konania. V odvolaní poukázala na
nesplnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, s ohľadom na skutočnosť, že spis bol
vrátený súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci, v dôsledku zrušenia rozsudku
odvolacím súdom a ďalšieho pokračovania v konaní a dokazovaní. Pozornosti súdu prvej inštancie však

ušla skutočnosť, že žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, v dôsledku
čoho nebolo možné žiadať o splnenie povinnosti a žalovaná tak stratila pasívnu vecnú legitimáciu vspore. Keďže sa novým výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stal vnuk žalobkyne (T. W. s manželkou),
v súčasnosti užíva predmetný byt naďalej žalobkyňa. Žalovaná teda napokon konala tak, ako žiadala
žalobkyňa a jej rodinní príslušníci. Správanie žalovanej počas trvania sporu je preto potrebné vyhodnotiť

ako splnenie žalovanej povinnosti. Žalobkyňa je osobou vo veku 95 rokov a z dôvodu úmrtia jej syna (Q.
W.), prostredníctvom ktorého v spore komunikovala, nebol doriešený ďalší postup v konaní, späťvzatím
žaloby. Pre náhle zdravotné problémy sa potom žalobkyňa ani právna zástupkyňa nedostavili na súdne
pojednávanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, priebeh sporu a záväzný právny názor odvolacieho
súdu, najmä prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s prihliadnutím na vek žalobkyne a jej osobné

pomery, súd prvej inštancie nemal priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania (žalovaná v priebehu
sporu konala tak, že vlastníctvo k veci previedla na rodinného príslušníka žalobkyne a teda si svoju
povinnosť v konečnom dôsledku žalovaná splnila). Podanie žaloby bolo dôvodné a zamietnutie žaloby
pre nedostatok pasívnej legitimácie zavinila žalovaná. Bol teda daný dôvod osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdiť. Primárne namietala možné zmeškanie zákonnej lehoty na podanie odvolania zo strany
žalobkyne. Žalovanej bola doručená doložka právoplatnosti k prvému výroku napadnutého rozsudku (s
dátumom právoplatnosti 7. novembra 2019). Lehota na podanie odvolania voči prvému výroku rozsudku
tak zrejme uplynula 6. novembra 2019. Zo záhlavia odvolania žalobkyne je zrejmé, že bolo vyhotovené

až 22. novembra 2019, čo naznačuje, že mohlo byť podané po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Z
odvolania žalobkyne nie je tiež úplne zrejmý rozsah v akom rozsudok súdu prvej inštancie napáda.
V úvode odvolania bolo konštatované nesplnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie.
Súčasne žalobkyňa výslovne uvádza, že podáva odvolanie voči druhému výroku napadnutého rozsudku
a navrhuje jeho zrušenie. Odvolacia argumentácia žalobkyne nemá oporu v ustanoveniach CSP. Aj v

prípade opätovného prejednania veci, po zrušení pôvodného rozsudku Okresného súdu v odvolacom
konaní, môžu byť splnené zákonné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Civilný sporový
poriadok viaže možnosť zamietnutia žaloby rozsudkom pre zmeškanie na splnenie jasne formulovaných
podmienok. Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)
sp. zn. 2 Cdo/105/2018 zo dňa 29. marca 2019. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýval

poukaz, že žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou
za priebeh sporu. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (povinnosť zúčastniť
sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia. Rozsudkom pre zmeškanie
môže súd preto rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky
podmienky. Žalobkyňa svoju žiadosť o zrušenie rozhodnutia o náhrade trov konania odôvodnila aj

potrebou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, ktorý predpokladá existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, umožňujúcich nepriznať strane náhradu trov konania, napriek jej úspechu v danom spore. Je
na voľnej úvahe súdu, čo bude považovať za dostatočne vážny dôvod pre takýto postup. Ide však o
výnimočnú situáciu, preto dôvody hodné osobitného zreteľa majú byť dôvodmi mimoriadne vážnymi a
len zriedkavo sa vyskytujúcimi. Žalobkyňa uviedla náhle zdravotné problémy ako seba, tak aj svojej

právnej zástupkyne, ako i fakt, že žalovaná údajne sama zapríčinila zastavenie konania. Zdravotné
problémy právna zástupkyňa žalobkyne bližšie nešpecifikovala a ani nepreukázala (napríklad lekárskym
potvrdením). S prihliadnutím na pokročilý vek žalobkyne, je pochopiteľné, že môže dôjsť k prechodnému
zhoršeniu zdravotnému stavu, však minimálne od jej právnej zástupkyne možno spravodlivo očakávať,
že o svojej neúčasti na pojednávaní informuje súd, hoci aj bezprostredne pred začiatkom pojednávania

(napríklad e-mailovou správou). V prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, možno o to skôr
predpokladať existenciu záznamu, či už o hospitalizácii alebo vyšetrení u príslušného lekára, ktorý
mohla žalobkyňa predložiť súdu ako dôkaz. Takéto potvrdenie žalobkyňa nikdy nepredložila. Keďže
takéto potvrdenie nebolo predložené, možno vyjadriť oprávnené pochybnosti o závažnosti zdravotných
komplikácii. Dôvodom predmetného rozhodnutia bola vzhľadom na vydanie rozsudku pre zmeškanie,

jednoznačná procesná pasivita žalobkyne. Výlučne ona svojim konaním zapríčinila naplnenie všetkých
podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku a zamietnutie žaloby. Sama žalobkyňa splnenie
týchto podmienok v odvolaní výslovne nepoprela (jej argumentom bol fakt, že súd danú vec opätovne
prejednával po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom). Zavinenie je výlučne na strane
žalobkyne. Všetky podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku boli preukázateľne splnené, čo

nebolo ani samotnou žalobkyňou spochybnené.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, prevzala rozhodnutie
súdu prvej inštancie dňa 7. novembra 2019. Odvolanie, ktorým výslovne napádala druhú výrokovú časť
rozsudku o náhrade trov konania, podala elektronickou formou 22. novembra 2019, ktoré v listinnej
podobe doručila dodatočne dňa 2. decembra 2019, teda v lehote 10 dní, v súlade s ustanovením § 125
ods. 2 CSP (v zmysle ktorého podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej podobe do 10 dní). Odvolanie žalobkyne

bolo preto podané včas a smerovalo voči druhej výrokovej časti rozsudku o náhrade trov konania (podľa
§ 356 písm. c) CSP proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, v dôsledku čoho prvá časť
výroku napadnutého rozsudku nadobudla právoplatnosť).

7. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania vyplýval len poukaz

na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, teda na úspech žalovanej v danom spore. Nebolo preto zrejmé, či
sa súd prvej inštancie zaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, namietanou žalobkyňou
v odvolacom konaní, ktoré umožňuje strane, ktorá by mala inak právo na náhradu trov konania, túto
náhradunepriznať.Ideoprípady,kedypovinnosťnahradiťtrovykonaniasajavíakoneprimeranátvrdosť.

8. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn.
2MCdo/17/2009). Uvedený postup súdu je daný najmä v prípadoch ak osobitné okolnosti vyplývajú z

charakterusporu,pričomvýnimočnosťmôžespočívaťtakvokolnostiachdanejveci,akoajvokolnostiach
na strane účastníkov konania (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 563/2011, IV. ÚS 226/2011). K
aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych.

9. Účelom moderačného práva (§ 257 CSP) je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu

trov konania, a to v prípadoch ak zákon nie je spôsobilý postihnúť rozmanitosť skutkového stavu.
Uvedené ustanovenie slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri
tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M
Cdo 5/2011).

10. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť pritom len mechanickým posudzovaním výsledkov
sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým
ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
2904/16).

11. Ustanovenie § 220 CSP normovaním obsahových náležitostí súdneho rozhodnutia sleduje
prostriedok kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu,
ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

12. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie

FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnenímnárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04).

13. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov
konania nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, postrádalo
argumentačný základ, ktorého správnosť by odvolací súd preskúmal.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti náhrady trov konania a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a
vrátení veci na nové rozhodnutie (§ 390 CSP) je aplikované v prípadoch, ak aj prvé zrušené rozhodnutie
bolo rovnakej procesnej povahy. V posudzovanej veci sa zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové
rozhodnutie vzťahovalo na rozsudok, teda meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie (rozhodnutie

o náhrade trov konania, ktoré má povahu uznesenia, predstavovalo len závislý výrok, ktorý nebol
predmetom prieskumu v odvolacom konaní). Preto samostatne napadnutý výrok o náhrade trov konania
mohol byť zrušený, keďže bol k tomu daný zákonný dôvod.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených

záverov odvolacieho súdu, rozhodnúť o náhrade trov konania s príslušným argumentačným základom,
z ktorého bude zrejmá právna úvaha pri aplikácii relevantných ustanovení CSP o náhrade trov konania,
predovšetkým ustanovenia § 255 ods. 1, ako aj naplnená povinnosť súdu, posúdiť či v prejednávanej
veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania prihliadnuť (§ 257 CSP).

17. Svoj právny záver zdôvodní súd prvej inštancie zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn.
II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

18. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade
s procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.