Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Pátrovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/167/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4111227729.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: R.. Y. V., narodená XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX/XE., Z., proti žalovanému: X. Z.., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., Z. C., právne
zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 28. marca 2019 č. k. 9C/179/2011-713 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 28. marca 2019 č. k. 9C/179/2011-713
(napadnutý rozsudok): I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) ako
strán sporu patrí nábytok detskej izby (posteľ, písací stôl so zásuvkami, šatníková skriňa 2-dverová s
nádstavcom, 2 skrinky policové, 5-zásuvková komoda) v nepatrnej hodnote, finančné prostriedky vo
výške38309,12eurnachádzajúcesavnotárskejúschoveuR..Y.T.,notárky,NotárskyúradsosídlomU.
W. X, F., IČO: XX XXX XXX, sp. zn.: W. XXXX/XXXX, II. BSM vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyni prikázal nábytok detskej izby (posteľ, písací stôl so zásuvkami, šatníková skriňa 2-dverová
s nádstavcom, 2 skrinky policové, 5-zásuvková komoda) v nepatrnej hodnote, finančné prostriedky vo
výške 38 309,12 eur nachádzajúce sa v notárske úschove u R.. Y. T., notárky, Notársky úrad so sídlom
U. W. X, F., IČO: XX XXX XXX, sp. zn.: W. XXXX/XXXX, a III. o trovách konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na ich náhradu.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa
20.09.2011 a doplnenou dňa 22.11.2011 domáhala BSM a prikázania do jej výlučného vlastníctva
nehnuteľné veci: X-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí na adrese N. XX v W., v bytovom
dome súp. č. XXX, k. ú. Z. na parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria zapísanom na LV č. XXXX,
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXXX-in na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu, evidovaného na LV č. XXXX, kat. úz. Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXXX-in na
pozemku parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 382 m2 v kat. úz. Z., evidovanom
na LV č. XXXX a hnuteľné veci: nábytok detskej izby (nadobúdacia cena 778,89 eur, posteľ, šatníková
skriňa s nadstavcom, písací stôl so zásuvkovým stolíkom a 2 menšie polootvorené skrinky), kuchynská
linka (nadobúdacia cena 1 560,11 eur), vstavaná skriňa na chodbe (nadobúdacia cena 630,68 eur).
Žalobkyňa ďalej navrhla, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť: pozemok
zapísaný na LV č. XXX ako parc. č. XXXX, kat. úz. Z., zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2
s garážou so súp. č. XXXX a hnuteľné veci: nábytok - čalúnená sedacia súprava - M. oranžovej farby(výrobca S. E..L.. A., nadobúdacia cena 806,28 eur), obývacia stena - Z. vo farbe buk-javor (nízka
skrinka pod TV, 2 ks nižšie uvedenej skrinky a 1 ks vysoká presklená skrinka - výrobca H. L.. L. C..I..
M., nadobúdacia cena 784,04 eur), spálňa, 3-skriňový šatník a 5-zásuvková komoda - T. vo farbe buk
- výrobca H. L.. L. C..I.. M., nadobúdacia cena 1 618,87 eur, manželská posteľ s roštmi - X. vo farbe
buk a 2 ks nočných stolíkov - H. (obe výrobca S. E..L.. A.), TV stolík zn. M. vo farbe orech zakúpený
v roku 2002, elektronika - TV (značky R. - typ: RM-C1514, nadobúdacia cena 331,94 eur), chladnička
(značky J. T., typ: HZOS 3366 model K336/2P, nadobúdacia cena 796,65 eur), videorekordér (značky
T., model: NV-FJ 712 EE-S) a DVD prehrávač (značky T., model: DVD-RV 20E), digitálny fotoaparát I.
(model: FE-210/X-775, nadobúdacia cena 82,98 eur), digitálna kamera - T. (model65 EGE, nadobúdacia
cena 1 128,59 eur), vŕtačka V. (model 25C 125), aku skrutkovač - F.&H. (model CD14C, nadobúdacia
cena 26,55 eur), osobné motorové vozidlo - I. Z., červenej farby, ŠPZ: W. XXX X., zakúpene v roku
XXXX s nadobúdacou cenou 1 000 eur (je odstavené v garáži, keďže žalovaný z neho v máji XXXX
odmontoval všetky 4 kolesá a iné súčiastky, aby žalobkyni znemožnil jeho užívanie) a osobné motorové
vozidlo - U. V XX, striebornej farby, SPZ: W. XXX H., zakúpené v roku XXXX za cenu 10 256,92 eur,
ktoré momentálne používa žalovaný. Zároveň žalobkyňa navrhla uložiť jej povinnosť zaplatiť zostatok
dlhu na úvere zo zmluvy, uzavretej s U., E..L.. o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vo výške, ktorá bude vyplývať z vyjadrenia banky, a aj povinnosť zaplatiť
zostatok dlhu na úvere z úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXX a úverovej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX č. XXXXXXXX, uzavretých s O. L. L., E..L.., vo výške, ktorá bude vyplývať z vyjadrenia
stavebnej sporiteľne. Žalobkyňa si uplatnila tiež nárok na náhradu trov konania.
3.V odôvodnení žaloby uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré žiada vyporiadať, nadobudli na základe kúpnej
zmluvy, evidovanej pod č. U. XXXX/XX v roku XXXX za kúpnu cenu 36.181,37 eura (1 090 000,-
Sk). V súčasnosti, teda ku dňu zániku manželstva má byt vzhľadom na vykonanú rekonštrukciu vyššiu
hodnotu, cena bytu je približne 64.000 eur a cena garáže približne 4.000 eur. Žalobkyňa uviedla, že
o získanie predmetných nehnuteľností sa zaslúžila najmä ona ako aj o zorganizovanie a vykonanie
rekonštrukčných prác z dôvodu, že väčšinu času žalovaný nebol prítomný z dôvodu výkonu práce W.
alebo návštev v Z.. Od septembra XXXX, t. j. odkedy je zamestnaná v A. U. L., E..L.., jej z osobného
účtu vedeného vo U., E..L.., pravidelne mesačne strhávajú splátky úveru poskytnutého na bývanie,
splátky oboch stavebných úverov a úhrady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu. Žalovaný sa v
byte nezdržiava od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Nitra
sp. zn. 7C/229/2009 zo dňa 05.11.2009, ktorým bolo žalovanému uložené, aby do predmetného bytu
nevstupoval do právoplatného skončenia konania o vylúčenie z užívania bytu pod sp. zn. 15C 257/2009.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré žiada žalobkyňa vyporiadať, nábytok bol zväčša zakúpený v roku 2005
a 2006. Žalovaný si pri odchode z bytu zobral fotoaparát, videokameru a všetko pracovné náradie. Na
kúpu bytu a garáže si strany zobrali úver z U., E..L.., na základe zmluvy o financovaní bývania reg.
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej výške 1 000 000 Sk (33.193,92 eura).
Zároveň na zabezpečenie bytu bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá je evidovaná
na LV č. XXXX a LV č. XXX ako ťarcha - záložné právo v prospech U., E..L.., U. XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX na byt ako aj príslušný pozemok, spoločné časti a spoločné zariadenia domu a taktiež
na garáž a pozemok pod ňou. Na rekonštrukciu bytu, ktorý bol v pôvodnom stave, použili prostriedky
získané z dvoch stavebných úverov. Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXX žalobkyňa uzavrela
s O. L. L., E..L.., tesne po uzavretí manželstva XX.XX.XXXX so súhlasom a vedomím žalovaného
a ku dňu XX.XX.XXXX na nej našetrili 100 000 Sk (3.319,39 eura) a na základe úverovej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX si požičali ešte 100 000 Sk (3.319,39 eura). Podobnú zmluvu o stavebnom
sporení uzavrela v roku XXXX aj matka žalobkyne E. N., ktorá uvedenú zmluvu č. XXXXXXXX spolu s
nasporenou sumou vo výške 97.095,90 Sk (3.222,99 eura) dňom XX.XX.XXXX previedla na žalobkyňu
a O. L. L., E..L.., žalobkyni poskytla na základe úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX úver vo výške
99.988 Sk (3.318,99 eura). Nasporené peniaze aj sumy poskytnutých úverov boli použité na doplatenie
kúpnej ceny za byt a rekonštrukciu bytu. Mesačne boli z účtu žalobkyne vedeného vo U., E..L.., č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX uhrádzané splátky U., E..L.., od uzatvorenia zmluvy doposiaľ vo výške 65,40 eura
+ 152,58 eura (spolu 217,98 eura) a mesačné splátky O. L. L., E..L.., vo výške 47,80 eura a 47,14
eura (spolu 94,94 eura). Finančné prostriedky v sume 97 095,90,-Sk (3.222,99 eura) boli darované
žalobkyni ako dcére, pričom jej úmyslom bolo darovať peniaze výlučne žalobkyni, t. j., len žalobkyni
osobne a nie aj žalovanému, a to bez ohľadu na to, že sa použili na rekonštrukciu bytu, ktorý patrí do
BSM. Nábytok detskej izby bol zakúpený v roku 2005 a 2006 pre syna Y. a tento ho doposiaľ výlučne
užíva. Keďže bol žalobkyni maloletý zverený do osobnej starostlivosti, žiadala, aby tento nábytok súd
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni. Ďalej žiadala, aby súd pri určovaní podielov pri vyporiadaníBSM prihliadol na to, ako sa ktorý z manželov staral o rodinu, zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí, staral o maloletého a obstarával spoločnú domácnosť. Žalobkyňa poukázala na to, že
počas celého manželstva pristupoval žalovaný nezodpovedne k financiám, pre svoju konfliktnú povahu
menil niekoľkokrát zamestnanie, viackrát odmietol výkon funkcie X. H., na ktorú mal certifikát a kde by
mal vyšší príjem, vôbec si neplatil sociálne ani dôchodkové poistenie. Keď bol nezamestnaný, požičiavali
si peniaze od príbuzných a známych, ktoré museli vrátiť. Celý byt kupovali na úver, ktorý žalovaný pri
jeho vtedy deklarovanom mesačnom príjme 100.000 Sk (3.319,39 eura) sľúbil, že splatia do 4 rokov,
ako to umožňovala úverová zmluva. Banke však nezaplatili ani jednu mimoriadnu splátku, žalovaný
radšej investoval do zbraní a svoju pôvodnú zbierku 5 ks spred uzavretia manželstva rozšíril hlavne ku
koncu manželstva na 17 ks v Z. a 7 ks na L. s rôznym príslušenstvom v značnej hodnote, o čom ona
nevedela až do doby, kedy boli tieto zbrane zadržané políciou. Žalovaný investoval počas manželstva
aj do potápačského výstroja, kúpy motora na loď, motorovej píly, rekonštrukcie a vybavenia garsónky v
dome patriacom jeho rodičom (otcovi), všetko v Z.. Od decembra XXXX neprispieval vôbec na spoločnú
domácnosť, byt, úvery. Po tom, ako sa jej v marci XXXX vyhrážal fyzickou likvidáciou, v obave o svoj
život a zdravie svojho syna odišla aj so synom k svojej matke a byt na N. užíval až do novembra XXXX
žalovaný v čase, keď bol na L.. V tom čase odmontoval aj dvierka z práčky, odstránil horáky zo sporáku,
vzal diaľkové ovládanie od klimatizácie, pokrivil dvierka na poštovej schránke, t. j. bránil jej v prípade
návratu do bytu tento riadne užívať.
4. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobkyňa neuviedla všetky hnuteľné veci, ktoré by mali
byť predmetom vyporiadania BSM. Samostatnú práčku J. zaplatil on v sume 29.990 Sk. V žalobe nie
sú uvedené všetky svadobné dary. Motorové vozidlo U. V XX je dar od jeho otca (daroval mu 12 000
eur v roku XXXX). Uvedené peniaze boli použité na kúpu auta, chladničky a klimatizácie. V roku XXXX
žalobkyňa spôsobila autonehodu, pričom jeho otec financoval opravu, ktorú žalovaný splatil, keďže si
požičal peniaze od kamaráta. V žalobe nie sú uvedené ďalšie veci, a to písací stôl kúpený v H., luster,
ktorý zaplatil on v hodnote 10.000 Sk, komplet HI-FI s reproduktormi značky M. a T., sklenená skriňa
z K., mramorový stôl, ktorý kúpil pred svadbou, set nožov, ktorý dostal ako dar. Stavebné sporenie od
roku XXXX - XXXX platil len on, každý rok približne 30.000 Sk, nemohol však figurovať na zmluve, lebo
nemal trvalý pobyt na L.. V Z. si zobral úver na sumu 8 000 eur na kúpu nábytku a pod.
5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté
dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade F. X, rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k.
9C/9/2009-298 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Súd zároveň týmto rozhodnutím
zveril maloletého Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný na výživné 150 eur mesačne,
a zároveň súd upravil styk otca so synom.
6. Byt sporových strán, nadobudnutý počas manželstva, bol predaný v dražbe a navrhovateľ dražby a
zároveň záložný veriteľ prvý v poradí (U., E..L..) zložil dňa XX.XX.XXXX do notárskej úschovy zvyšok
výťažku dražby vo výške 52.534,37 eura z predaja nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie Z., Okresný úrad W. - katastrálny odbor, obec W., okres W., spoluvlastnícky
podiel 1/1, stavby: byt č. XX, na X.p., vo vchode XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXX
postavenom na parcele č. XXXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra "C", parcelné číslo XXXX/X, výmere 382
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria: XXX/XXXXX. Z vyššie uvedenej sumy peňazí bol
uspokojený záložný veriteľ druhý v poradí zapísaný na LV č. XXXX vo výške 12.375,19 eura a záložný
veriteľ tretí v poradí zapísaný na LV č. XXXX vo výške 1.850,06 eura. Po uspokojení všetkých záložných
veriteľov zapísaných na LV č. XXXX zostáva zvyšok výťažku dražby vo výške 38.309,12 eura v notárskej
úschove v prospech bývalých vlastníkov X. Z., nar. XX.XX.XXXX, a Y. Z., nar. XX.XX.XXXX.
7. V dražbe konanej dňa XX.XX.XXXX boli vydražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese W., obec
W., k. ú. Z., vedenej Okresným úradom W. - katastrálny odbor na LV č. XXX, ako parcely registra "C",
parcelné č. XXXX o výmere 19 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo
XXXX, postavená na parcele č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby garáž. Predmetná nehnuteľnosť
bola v BSM povinného X. Z., nar. XX.XX.XXXX, a R.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX. Výťažok z dražby
nehnuteľnosti vo výške 5.100 eur bol rozvrhnutý na trovy exekúcie vo výške 1.493,32 eura, pohľadávka
oprávneného Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, na výživnom vo výške 2.250 eur, pohľadávka G. zdravotnej
poisťovne, a.s., z titulu poistného na verejné zdravotné poistenie vo výške 832,69 eura a pohľadávkaoprávnenéhoY.Z.,nar.XX.XX.XXXX,akonedoplatkyvýživnéhosplatnékudňurozvoduvovýške523,99
eura.
8. Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvej inštancie zistil, že E. N., matka žalobkyne, žalobkyni
bezúročne požičala v roku XXXX sumu 350 eur s tým, že žalobkyňa jej vrátila sumu 150 eur ako
čiastočnú splátku dlhu a zvyšok dlžnej sumy vo výške 200 eur započítali s kúpnou cenou za sedačku,
ktorú jej žalobkyňa predala. R.. L. V. na základe zmluvy o bezúročnej pôžičke v priebehu roku XXXX
požičal žalobkyni menšie sumy peňazí v celkovej výške 500 eur, pričom žalobkyňa mu vrátila sumu 150
eur a vo zvyšnej časti dlhu vo výške 350 eur ju započítali s kúpnou cenou za nábytok, ktorý mu dlžníčka
predala. Predmetom kúpy bol nábytok - obývacia stena výrobcu H. pozostávajúca zo skrinky pod TV,
2 stredne vysokých skríň, 1 ks knižnice so sklenou výplňou dvierok a 3 ks jednoduchých šatníkových
skríň značky H..
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150
Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že BSM sporových strán zaniklo dňa XX.XX.XXXX. Ako
majetok patriaci do BSM ustálil hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku a finančné prostriedky vo
výške 38.309,12 eura nachádzajúce sa v notárskej úschove u R.. Y. T., notárky, Notársky úrad, U. W.
X, F., IČO: XX XXX XXX, sp. zn.: W. XXXX/XXXX. Z výťažku dražby vo výške 52.534,37 eura bol
uspokojený záložný veriteľ druhý v poradí zapísaný na LV č. XXXX vo výške 12.375,19 eura a záložný
veriteľ tretí v poradí zapísaný na LV č. XXXX vo výške 1.850,06 eura. Žalobkyňa tvrdila, že suma
spolu vo výške 14.225,25 eura (t. j. 12.375,19 eura + 1.850,06 eura) je výlučným dlhom žalovaného
na výživnom voči ich spoločnému synovi maloletému Y. Z. a žiadala započítať tento dlh žalovaného,
ktorý bol uhradený zo spoločného majetku oboch bývalých manželov. Žalovaný účinne nepoprel, resp.
nespochybnil tvrdenie žalobkyne, že si súdny exekútor R.. K.. R. F. stiahol z výťažku z dražby dlh
žalovaného na výživnom spolu vo výške 14.225,25 eura. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v rámci svojej obrany len uviedol, že nesúhlasí s tým, aby sa oproti sume 38.309,12 eura
ako zostatku výťažku z dražby spoločnej nehnuteľnosti odpočítala z časti prislúchajúcej jemu suma vo
výške 14.225,25 eura titulom žalobkyňou tvrdených záložných práv, resp. žalobkyňou tvrdeného dlhu
žalovaného na výživnom na ich spoločného syna, keď na takýto postup nebol daný žiaden faktický
alebo právny dôvod, pričom tvrdené výživné nie je nárokom žalobkyne ale jej syna, a teda nárok na toto
výživné nie je v rámci vyporiadania BSM akokoľvek započítateľné voči podielu žalovaného. Súd prvej
inštancie sa s takouto obranou žalovaného nestotožnil a konštatoval, že dlh na výživnom je výlučným
dlhom žalovaného a v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je manžel povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku, t. j. zo sumy výťažku z dražby vynaložilo na jeho ostatný majetok, t. j. aj na jeho
samostatnýdlh.Taktiežsumu5.100eur,ktorábolavýťažkomzpredajaspoločnejnehnuteľnostibývalých
manželov a bola použitá na úhradu výlučných dlhov žalovaného (ako to vyplýva zo zápisnice o rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú skutočnosť žalovaný taktiež nepoprel), bolo
potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM a žalovaný je povinný nahradiť aj predmetný dlh, pretože aj
tento dlh sa uhradil zo spoločného majetku, t. j. zo spoločných finančných prostriedkov oboch bývalých
manželov. Súd vzhľadom na to ustálil, že v prípade, ak by z výťažkov z dražby nehnuteľností vo
vlastníctve oboch manželov nebol odpočítaný výlučný dlh žalovaného na dlžnom výživnom a dlh voči
G. zdravotnej poisťovni, a.s., v celkovej výške 19.325,25 eura, výťažok z dražby nehnuteľností by bol
v celkovej výške 57.634,37 eura. Podiely oboch manželov by boli rovnaké vo výške 28.817,19 eura,
avšak z podielu pripadajúceho na žalovaného je potrebné odpočítať celkový dlh vo výške 19.325 eur.
Po takto vykonanom započítaní podiel žalobkyne na výťažku z dražby je vo výške 28.817,19 eura a
podiel žalovaného na výťažku z dražby je vo výške 9.491,93 eura (t. j. spolu 28.817,19 eura + 9.491,93
eura = 38.309,12 eura).
10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané, že sporové strany ako manželia od decembra
XXXX už nežili spolu a ani spoločne nehospodárili. Taktiež bolo preukázané, že za rok XXXX žalobkyňa
uhradila na hypotekárny a spotrebné úvery sumu 2.519,31 eura, stavebné úvery 1.044,34 eura, daň z
nehnuteľností 33,15 eura, poistenie bytu 40,54 eura + správa bytu 960 eur, spolu 4.597,34 eura, z toho
1/2 = 2.298,67 eura. Za rok XXXX žalobkyňa uhradila na hypotekárny a spotrebné úvery sumu 2.696,62
eura, stavebné úvery 1.139,28 eura, daň z nehnuteľností 33,14 eura, poistenie bytu 40,54 eura + správa
bytu 960 eur, spolu 4.869,58 eura, z toho 1/2 = 2.434,79 eura. Za rok XXXX žalobkyňa uhradila na
hypotekárny a spotrebné úvery sumu 2.213,82 eura, stavebné úvery 949,40 eura, daň z nehnuteľností
33,15 eura, poistenie bytu 40,54 eura + správa bytu 960 eur, spolu 4.196,91 eura, z toho 1/2 = 2.098,46
eura. Za rok XXXX žalobkyňa uhradila na hypotekárny a spotrebné úvery sumu 2.704,31 eura (1 x 65,40eura + 11 x 66,73 eura + 1 x 155,88 eura + 11 x 159 eur), stavebné úvery - 1.139,28 eura (12 x 47,80
eura + 12 x 47,14 eura), daň z nehnuteľností - 39,60 eura (X/XXXX - 13,18 eura + X/XXXX - 13,18
eura + XX/XXXX - 13,24 eura), poistenie bytu - 40,54 eura (X/XXXX - 20,27 eura + 8/2012 - 20,27
eura) + správa bytu - 960 eur - spolu 4.888,73 eura, z toho 1/2 = 2.441,86 eura, za rok XXXX žalobkyňa
uhradila na hypotekárny a spotrebné úvery sumu 2.396,50 eura (10 x 66,73 eura + 5 x 159 eur + 6 x
155,70 eura), stavebné úvery - 840,19 eura (11 x 47,80 eura + 6 x 47,14 eura + 1 x 31,55 eura), daň
z nehnuteľností - 39,60 eura (X/XXXX - 19,80 eura + XX/XXXX - 19,80 eura), poistenie bytu - 40,54
eura (X/XXXX- 20,27 eura + X/XXXX - 20,27 eura) + správa bytu - 960 eur - spolu 4.276,83 eura, z toho
1/2 = 2.138,42 eura, za rok XXXX žalobkyňa uhradila na hypotekárny a spotrebné úvery sumu 222,43
eura (1 x 66,73 eura + 1 x 155,70 eura), daň z nehnuteľností - 26,42 eura (X/XXXX - 13,18 eura +
XX/XXXX - 13,24 eura), poistenie bytu - 40,54 eura (X/XXXX - 20,27 eura + X/XXXX - 20,27 eura) +
správa bytu 960 eur- spolu 1 249,39 eura, z toho 1/2 = 624,70 eura, za rok XXXX žalobkyňa uhradila
na poistenie bytu - 40,54 eura (X/XXXX - 20,27 eura + 8/2015 - 20,27 eura) + správa bytu - 640 eur
+ nedoplatok za byt 75,26 eura - spolu 755,80 eura, z toho 1/2 = 377,90 eura, za rok XXXX žalobkyňa
uhradila na daň za garáž - 17,10 eura, nedoplatok správa - 71,63 eura - spolu 88,73 eura, z toho 1/2
= 44,37 eura. Súd akceptoval položku správa bytu počas celého obdobia zarátanú na 80 eur, tak ako
uviedla žalobkyňa a to s poukazom na Dodatok k evidenčnému listu platný k XX.XX.XXXX správcu bytu
E. V. - E., z ktorého vyplýva, že suma 80 eur predstavuje náklady, kedy byt nebol užívaný ani žalobkyňou
a ani žalovaným, išlo o úhradu za správu bytového domu, tvorbu rezervného fondu a splácanie úveru
poskytnutého bytovému domu na zateplenie - minimálny poplatok, ktorý ako vlastníci bytu boli zaviazaní
platiť zmluvou o správe.
11. Vzhľadom na to, že bolo preukázané, že žalobkyňa od ukončenia spolužitia so žalovaným až do
rozvodu manželstva (t. j. za roky XXXX, XXXX) uhrádzala zo svojho účtu hypotekárny úver, spotrebné
úvery a stavebné úvery, hradila daň z nehnuteľností, poistenie bytu a uhrádzala náklady na správu
bytu, súd prvej inštancie mal za to, že takýmto spôsobom sa žalobkyňa zaslúžila o udržanie spoločných
nehnuteľností, t. j. v konečnom dôsledku sa pričinila aj o zníženie dlhu voči U., E..L.. Taktiež mal
za preukázané, že žalobkyňa naďalej aj po rozvode manželstva, t. j. od roku XXXX až do roku
XXXX uhrádzala zo svojho účtu hypotekárny úver, spotrebné úvery a stavebné úvery, hradila daň
z nehnuteľností, poistenie bytu a uhrádzala náklady na správu bytu, pričom takýmto spôsobom sa
žalobkyňa zaslúžila o udržanie spoločných nehnuteľností, a preto je v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka oprávnená požadovať, aby sa jej za roky XXXX až XXXX uhradilo, čo zo svojho vynaložila
na spoločný majetok. Žalobkyňa je oprávnená požadovať, aby sa jej uhradilo aj to, čo vynaložila za roky
XXXX ažXXXX (ikeďvzhľadomnato,žetobolozatrvaniamanželstva,nešloojejsamostatnýmajetok),
lebo takýmito úhradami sa zaslúžila o udržanie spoločných nehnuteľností a v podstate aj o oddialenie
dražby a zníženie celkového dlhu voči banke. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie ustálil,
že žalobkyňa vynaložila finančné prostriedky na udržanie spoločných nehnuteľností v celkovej výške
24.923,31 eura. Žalobkyňa má teda nárok, aby sa z vyrovnacieho podielu BSM, ktorý pripadá na
žalovaného odpočítala polovica nákladov ňou vynaložených na udržanie spoločných nehnuteľných vecí,
t. j. sumy vo výške 12.461,66 eura.
12. Po vykonanom započítaní výlučného dlhu žalovaného podiel žalobkyne na výťažku z dražby
nehnuteľností je vo výške 28.817,19 eura a podiel žalovaného na výťažku z dražby je vo výške 9.491,93
eura (t. j. spolu 28.817,19 eura + 9.491,93 eura = 38.309,12 eura). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
by mal ďalej započítať v prospech vyrovnacieho podielu BSM žalobkyne sumu 12.461,66 eura titulom
polovice žalobkyňou vynaložených nákladov na udržanie spoločných nehnuteľností. V tom prípade
vyrovnací podiel BSM žalobkyne by predstavoval sumu 41.278,85 eura, ktorá prevyšuje celkovú sumu
finančných prostriedkov uložených v notárskej úschove v sume 38.309,12 eura patriacej do BSM. Z
uvedeného dôvodu prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne celú sumu finančných prostriedkov vo
výške 38.309,12 eura, ktoré sa nachádzajú v notárskej úschove.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval za nadbytočné a nezaoberal sa
posudzovaním hodnoty toho, čo podľa tvrdenia žalobkyne bolo vynaložené zo spoločného majetku na
majetok žalovaného, t. j. veci, ktoré slúžili osobnej potrebe žalovaného - potápačský výstroj, motor na
loď, motorová píla v Z., zbrane s nábojmi s príslušenstvom, skrinka na zbrane, prístroj na výrobu streliva.
Súd rovnako považoval za nadbytočné započítať výšku daru, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne darovala
žalobkyni matka vo výške 3.222,99 eura.14. Konštatoval, že strany sporu sa v priebehu konania zhodli, že do masy BSM patrí nábytok detskej
izby (posteľ, písací stôl so zásuvkami, šatníková skriňa 2-dverová s nástavcom, 2 skrinky policové, 5-
zásuvková komoda), ktorého hodnota v čase podania návrhu bola v sume 210 eur a podľa tvrdenia
žalobkyne je už jeho hodnota minimálna. Súd uvedenú hnuteľnú vec prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne, pretože nábytok detskej izby používa spoločný syn strán, maloletý Y., pričom aj samotný
žalovaný súhlasil s tým, aby bol tento nábytok detskej izby prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyni.
Pokiaľ ide o ostatné hnuteľné veci, žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že vzhľadom na to, že podanie
bolo v roku 2011, vzhľadom na čas, kedy boli nadobudnuté, ich hodnota je už zanedbateľná. Súd prvej
inštancie preto do masy BSM ďalšie hnuteľné veci nezahrnul z dôvodu, že nebolo možné ustáliť, že
v čase rozhodovania preukázateľne existovali. Ani žalovaný totiž nevedel presne špecifikovať, ktoré
veci by mali byť zahrnuté do masy BSM a nepreukázal ani ich existenciu. Za veci, ktoré preukázateľne
neexistovali v čase rozhodovania, súd považoval motorové vozidlo I. Z. (žalobkyňa uviedla, že bolo bez
pneumatík, neregistrované a stálo v garáži od roku XXXX, s nadobúdateľom garáže sa dohodli, aby
predmetné auto zlikvidoval), motorové vozidlo U. V XX (žalovaný uviedol, že v roku XXXX sa stalo
nepoužiteľným). Žalovaný uviedol ďalšie veci, ktoré by mali patriť do masy BSM - šperky, brilianty, trúba,
mikrovlnná rúra, samostatná varná doska, kuchynský stôl a 5 stoličiek, botník, zrkadlo, prístroj na výrobu
zmrzliny, dve kreslá z K., skriňa na zbrane, skriňa v chodbe, luster, sklenená vitrína z K., počítačový stôl
a kancelárska stolička, sada hrncov, sada nožov v kufríku, drevená šalátová misa, sada jedálenského
príboru, okrasné mušle, mixér Z., elektrický radiátor v kúpeľni, toustovač, sada príborov na varenie -
16 kusov, rýchlovarný hrniec, nádoba na syr, VHS prehrávač, potápačské vybavenie, vŕtačka značky
F., skrutkovač F.&H., vŕtačka V., videorekordér T. bez ovládania, chladnička J., klimatizácia, televízor
R., avšak existenciu týchto vecí nepreukázal. Žalobkyňa uviedla, že stôl z travertínu, zdemontovaná
klimatizácia, vstavaná skriňa na chodbe a pokazená chladnička J. T. zostali pred dražbou v byte a boli
odovzdané novému vlastníkovi bytu spolu s bytom. Televízor R. podľa vyjadrenia žalobkyne neexistuje,
ako pokazený ho odniesla do zberu. Pokiaľ ide o digitálnu kameru T., digitálny fotoaparát I., TV stolík M.
a vežu M. a reproduktor T., žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že tieto hnuteľné veci sa nachádzajú
u žalovaného, avšak následne uviedla, že do BSM chce z hnuteľných vecí zahrnúť len nábytok detskej
izby, pričom žalovaný nepreukázal existenciu uvedených hnuteľných vecí, a tak ich súd do masy BSM
nezahrnul.
15. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 02.01.2017 uviedla, že práčka značky J. T. je u nej, manželská
posteľ s roštmi je u nej, ale je nepoužiteľná a dva nočné stolíky sú u nej, v priebehu konania uviedla, v
súčasnosti sú nepoužiteľné a majú nepatrnú hodnotu, a preto ich nežiada zahrnúť do BSM. Žalovaný
nepreukázal existenciu ani týchto vecí a preto ich súd do BSM nezahrnul. Hnuteľné veci rohová sedacia
súprava oranžovej farby - Triada od výrobcu S. v hodnote približne 200 eur a nábytok - 3 ks šatníkových
skríň (zo spálne), hodnota približne 150 eur a obývacia stena Z. (TV skrinka, 2 nižšie skrinky, 1 vyššia
presklená knižnica) z H. - hodnota približne 200 eur, bolo preukázané, že tieto žalobkyňa predala s tým,
že kúpna cena bola započítaná s dlhmi, ktoré mala žalobkyňa voči svojej matke a R.. L. V.. Súd prvej
inštancie tieto veci nezahrnul do masy BSM, ani nemal za to, že by žalobkyňa mala nahradiť to, čo sa
vynaložilo na jej dlh, pretože v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka zobral do úvahy tú skutočnosť,
že žalobkyňa sa starala o maloletého syna, ktorý jej bol zverený do osobnej starostlivosti, pričom mala
zvýšené výdavky, pretože žalovaný riadne neplatil výživné, čo preukazuje aj rozsudok Okresného súdu
Nitrač.k.5T/119/2010zodňa10.04.2012,ktorýmboluznanýzavinnéhopreprečinzanedbaniapovinnej
výživypodľa§207ods.1Trestnéhozákona.Súdzobraldoúvahyajtvrdeniežalobkyne,žemalazvýšené
výdavky na vrátenie uneseného syna Y. z Z., ktoré zo svojho príjmu nevládala uhradiť (trovy advokátky,
cesta do Z., telefónne účty, vydanie nového pasu, dokúpenie veci pre syna, ktoré ostali v Z.).
16. Súd prvej inštancie nepovažoval za vierohodné tvrdenie žalovaného, že mu otec daroval sumu
12.000 eur, keďže žalovaný vo vzťahu k tomuto daru uviedol protichodné tvrdenia; vo vyjadrení zo dňa
18.04.2012 uviedol, že otec mu daroval sumu 12.000 eur na kúpu auta, avšak vo svojej výpovedi pred
dožiadaným Okresným súdom v C. dňa 13.12.2013 uviedol, že po predaji pozemku v V. "im dal jeho otec
12.000 eur na kúpu auta", neskôr v priebehu konania tvrdil, že sumu 12.000 eur daroval otec len jemu,
pričom priložil aj čestné prehlásenie otca, že išlo o dar výlučne žalovanému. Uvedené rozdielne tvrdenia
žalovaného súd považoval za účelové v snahe dosiahnuť započítanie uvedenej sumy v prospech jeho
vyrovnacieho podielu BSM. Súd poukázal aj na to, že žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
05.06.2018 uviedol, že motorové vozidlo U. U bolo kúpené za sumu 8.000 eur a zvyšnú časť daru použil
na zariadenie bytu, avšak z kúpnej zmluvy XX/X zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že motorové vozidlo U.U bolo kúpené za kúpnu cenu 309.000 Sk (10.256,92 eura). Žalovaný vo svojej výpovedi tiež potvrdil,
že motorové vozidlo si zobral so sebou do Z. a v roku XXXX sa stalo nepoužiteľným.
17. Pokiaľ ide o pôžičky v sume 35.000 V. a 8.000 eur, ktoré si žalovaný zobral v Z., súd prvej
inštancie nemal za preukázané, že by o nich žalobkyňa vedela, tá to v konaní poprela. Taktiež nebolo
preukázané, na aký účel boli tieto peniaze z pôžičiek použité, t. j. či boli použité na nadobudnutie
spoločnéhomajetku(rekonštrukciuazariadeniebytu)alebopreosobnépotrebyžalovaného.Zlistinného
dôkazu predloženého žalovaným vôbec nevyplýva, že by išlo o e-mailovú komunikáciu a taktiež z neho
nevyplýva súvislosť s tým, že žalovaný si mal zobrať v roku XXXX úver a ani na čo bol použitý. Z
predloženého listinného dôkazu vyplýva, že úver 35.000 V. bol braný v roku XXXX, t. j. po zániku
manželstva a približne 3 roky po ukončení spolužitia bývalých manželov, takže ho nemožno zohľadniť
v rámci vyporiadania BSM.
18. Žalobkyňa uviedla, že v čase čerpania hypotekárneho úveru bola síce na rodičovskej dovolenke,
avšak už od XX.XX.XXXX sa zamestnala v A. U. L., E..L.., v W. ako T., a teda jej príjem slúžil na
úhradu hypotekárneho a spotrebného úveru, taktiež na úhradu stavebných úverov z O. L. L., E..L..
- trvalý príkaz na úhradu k 10. dňu v mesiaci, úhrada spojených so správou a užívaním bytu (teplo,
voda).Uvedenétvrdeniabolipreukázanévýpismizosobnéhoúčtužalobkyne.Naopakžalovanývkonaní
žiadnymspôsobomnepreukázal,ženajmäzjehopríjmovbolofinancovanénadobudnutienehnuteľností,
ich rekonštrukcia ako aj ich zariadenie. Bolo preukázané, že hypotekárny, spotrebný a stavebné úvery
boli brané v roku XXXX, a od septembra XXXX boli splácané z osobného účtu žalobkyne. Navyše strany
museli vydokladovať celú poskytnutú sumu úverov na stavebný účel, t. j. časť na kúpu bytu a časť na
jeho rekonštrukciu. Žalovaný nepreukázal a nešpecifikoval, na akú časť rekonštrukcie, resp. zariadenia
bytu boli použité finančné prostriedky pochádzajúce z jeho príjmu.
19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo, a to z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie BSM má každý vo veci úspech
len čiastočný, keďže každému patrí rovnaký podiel z masy BSM a súd takýmto spôsobom BSM medzi
stranami sporu aj vyporiadal. Zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že bolo v záujme oboch strán uskutočniť
vyporiadanie BSM a s poukazom aj na ustanovenie § 257 CSP náhradu trov konania žiadnej zo strán
nepriznal, keďže tieto skutočnosti považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa.
20. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na
rozpory v tvrdeniach žalobkyne, keď v žalobe uviedla, že žalovaný sa prestal podieľať na financovaní
chodu spoločnej domácnosti, bytu a úverov po decembri XXXX. Z toho možno vyvodiť, že minimálne
dovtedy sa svojimi príjmami podieľal na financovaní spoločnej domácnosti. Neskôr žalovaná uviedla,
že na nákup praktického jednoduchého nábytku od slovenských výrobcov v rokoch 2005-2006 boli
použité prostriedky z BSM, zväčša príjem žalovaného. Odvtedy až do rozvodu však žiadne väčšie
investície do bytu neboli a on svoj príjem míňal asi na investície do svojho majetku, veci osobnej
potreby a svoje hobby - zbrane, keďže aj na opravu auta si musel požičať finančné prostriedky od
otca a úvery a úhrady za užívanie bytu hradila ona. Je nepravdepodobné, že by žalobkyňa sama s
poukazom na jej príjmy bola schopná sama financovať chod domácnosti a zároveň splácať úvery.
Uviedol, že počas manželstva dosahoval pomerne nadštandardne vysoký príjem, ktorého prevažnú
časť poukazoval žalobkyni na financovanie domácnosti a splácania spoločných záväzkov. Počas doby
5 rokov poukazoval na stavebné sporenie sumu 30.000 Sk až 32.000 Sk, v období rokov XXXX-
XXXX uzatvoril v Z. zmluvu o úvere, z ktorého finančné prostriedky použil na nadobudnutie spoločného
majetku, z jeho prostriedkov bol splácaný hypotekárny úver U. až do apríla XXXX. Na spoločný majetok
použil aj finančné prostriedky, ktoré mu darovali rodičia. Žalobkyňa jeho príjmy nespochybnila. Podľa
jeho názoru neskoršie vyjadrenie žalobkyne bolo potrebné vyhodnotiť ako účelové. Naviac pri určení
vyrovnávacieho podielu bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa svojvoľne speňažila časť
spoločného majetku a výťažok z predaja použila na splatenie pôžičiek. Žalovaný namietal záver súdu
prvej inštancie ohľadne sumy 12.000 eur, ktorú nezohľadnil ako dar od jeho otca jemu, pretože v rámci
jeho neskoršieho prednesu mal povedať, že boli darované obom stranám sporu ako manželom. Súd
prvej inštancie neprihliadol na písomné čestné prehlásenie jeho otca o tejto skutočnosti, keď ho pokladal
za účelové. Jeho nepresné vyjadrenie na pojednávaní preto možno považovať za lingválny lapsus,
keďže vypovedal v slovenskom jazyku, ktorý nie je jeho materinským. Časť darovaných finančnýchprostriedkov použili na kúpu motorového vozidla užívaného obomi stranami sporu a zvyšná časť daru
bola použitá na zariadenie spoločného bytu. Finančné prostriedky, ktoré boli darom, nepatria do BSM.
Záverom uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil možnosť odpočítania sumy 14.225,25 eura
ako tvrdeného záložného práva, resp. dlhu na výživnom. Ak má ísť skutočne o výživné, toto nie je
nárokom žalobkyne, ale spoločného maloletého syna.
21. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v jej vyjadreniach nebol rozpor. Žalovaný nerozporoval jej
tvrdenie, že od decembra XXXX neviedli spoločnú domácnosť a nežili spolu. Tiež jej žalovaný vo U.
zrušil prístup na spoločnom devízovom účte, žiadnym spôsobom neprispieval na domácnosť, splácanie
spoločných úverov, starostlivosť o spoločný majetok, na výživu syna nepravidelne sumou 50 eur aj to len
do roku XXXX. Spôsoboval jej ďalšie náklady tým, že jej znemožnil užívať spoločné vozidlo, poškodzoval
spoločný majetok, znemožnil jej užívať sporák, práčku, klimatizáciu, z bytu odniesol rôzne hnuteľné
veci, neoprávnene premiestnil maloletého syna do Z., takže si musela požičať finančné prostriedky. Ona
preukázala, že iba z jej príjmu boli od septembra XXXX uhrádzané mesačné náklady na domácnosť,
splátky úverov, poistenie domácnosti a iné. Nikdy netvrdila, že žalovaný žiadnym spôsobom neprispel
na bežný chod domácnosti, ale všetky zvýšené výdavky, ktoré boli pri kúpe a rekonštrukcii bytu, boli
riešené úvermi, ktoré ona vybavila, splácala aj počas manželstva, aj po rozvode a na kúpu štandardného
nábytku boli použité prostriedky z BSM, zväčša príjem žalovaného. Poukázala na to, že žalovaný
žiadnym dôkazným prostriedkom počas dlhoročného súdneho konania nepreukázal jeho tvrdenia, že
dosahoval nadštandardný príjem, že prevažnú časť príjmu poukazoval jej, že počas 5 rokov poukazoval
na stavebné sporenie sumu 30.000 - 32.000 Sk, že prostriedky z úveru vybraného v Z. použil na získanie
spoločného majetku a že z jeho prostriedkov bol splácaný hypotekárny úver až do apríla XXXX. Čestné
prehlásenie jeho otca o darovaní sumy 12.000 eur pokladá za účelové. Peniaze boli darované obom na
kúpu bezpečnejšieho motorového vozidla, lebo ich pôvodné nevyhovovalo rodine s deťmi. To dosvedčil
aj žalovaný a nejde o jazykový lapsus. Uviedla, že žalovaný slovenský jazyk ovláda do tej miery, že
nevyužil svoje právo vystupovať na súde v materčine a význam slov „mne“ a „nám“ je mu známy. I
keby išlo o dar žalovanému a ten si za tie peniaze kúpil motorové vozidlo, ktoré až do jeho likvidácie v
roku XXXX užíval výlučne sám, potom by sa tento dar ani predmetu sporu netýkal, pretože by nebol v
BSM. Pokiaľ ide o odpočítanie sumy 14.225,25 eura, tento krok bol zdôvodnený v bode 30. odôvodnenia
rozsudku s poukazom na § 150 Občianskeho zákonníka.
22. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §
177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP), aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP. Po
prejednaní veci v nadväznosti na odvolacie dôvody urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd aplikujúc toto zákonné ustanovenie a poukazujúc na ustanovenia CSP citované
v odôvodnení prvoinštančného rozsudku na dôvažok dodáva nasledovné:
23. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX a rozvedené bolo rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/9/2009 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX.
24. Konanie o vyporiadanie BSM sa vo všeobecnosti začína na návrh niektorej zo strán, súd však nie
je viazaný návrhom na rozsah a spôsob vyporiadania. Pri vyporiadaní BSM ide o prípad, v ktorom z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a ani odvolací súd
nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. d/ OSP, § 379 písm. c/, § 380 ods. 1 CSP),
avšak je viazaný dôvodmi odvolania. Odvolací súd sa preto v tejto veci zaoberal len tými dôvodmi, ktoré
uviedli obe strany vo svojom odvolaní, a to bez ohľadu na to, či odvolací dôvod špecifikovali s priamym
odkazom na ustanovenie § 365 CSP.
25. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého
majetku, ktorý podľa § 143 (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP)patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie
je viazaný návrhmi strán sporu, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva a ani pri určení
spôsobu jeho vyporiadania. Musí však zistiť, čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého
majetku. Súd pri vyporiadaní vychádza z kogentného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Pod
vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci
a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi. V rámci vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých
manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného
majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív).
26. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).
27. Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v
rozhodnutí, publikovanom pod R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva
sa stane predmetom BSM, ak nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z
manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich
jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú
predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru,
že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku
jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho
majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako
predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca
nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola
(napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebenia). Tento stav je určujúci aj pre ocenenie veci,
pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Okamih, keď dôjde k
zániku BSM, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri
určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Avšak tomu,
kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na
cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho
vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve
ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.
Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale
aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Súčasťou vyporiadania je aj vyporiadanie
dlhov a pohľadávok.
28. Z odôvodnenia rozsudku o vyporiadaní BSM musí byť jasné, čo všetko bolo predmetom BSM ku dňu
jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú - ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania
pojal. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže
zasahovať do práv a povinností tretích osôb. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí
nájsťodrazvodôvodnenírozsudku.Predpokladomriadnehovyúčtovaniaje,žesúdsprávnezistícelkovú
hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový
majetok. Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody
k zmene kvantitatívneho podielu. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov
a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie
podielov. Ak teda pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov
a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy.
29. Súd prvej inštancie vo veci začal konať a rozhodol prvým rozsudkom za účinnosti procesného
predpisu, ktorým bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
účinný do 30.06.2016. Na konanie o vyporiadanie BSM v súvislosti s dokazovaním sa už vtedy
vzťahovalo ustanovenie § 120 ods. 1, 2 OSP, podľa ktorého: „(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy napreukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov. S ohľadom na takúto procesnoprávnu úpravu na každej zo strán sporu spočívalo
dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej okolnosti, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie o
vyporiadaní BSM.
30. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z
hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania
musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu)
na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti,
ktorá je esenciálnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa
totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti
a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba
považovať rozsudok súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek
vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu,
keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy.
31. Odvolací súd na základe odvolania žalovaného po prejednaní veci konštatoval, že z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, čo tvorí predmet BSM a aká je hodnota masy BSM. Súd ustálil
celkový majetok a zároveň vyčíslil, koľko zo zistenej hodnoty majetku predstavuje podiel pripadajúci
na každého z bývalých manželov. Taktiež je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že sumu
38.309,12 eura, nachádzajúcu sa v notárskej úschove, prikázal titulom vyrovnania podielov žalobkyni.
V odôvodnení je správne uvedený aj výpočet, podľa ktorého súd dospel k uvedenej sume. Súd prvej
inštancie rozsudok veľmi podrobne odôvodnil, vysporiadal sa aj s tvrdeniami žalovaného a správne
zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania. Taktiež veľmi podrobne popísal jednotlivé vyjadrenia
sporových strán, zistený skutkový stav. Zdôvodnenie výroku rozsudku v jeho odôvodnení je jasné,
zrozumiteľné, veľmi prehľadné s detailnými výpočtami. Súd prvej inštancie teda z vykonaných dôkazov
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, teda správne zistil skutkový
stav, zistený skutkový stav oprel o správne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval právne
súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.
32.Odvolacísúdvodvolacomkonanípopreskúmanínapadnutéhorozsudkuaobsahuceléhospisového
materiálu nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim
spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval relevantné
hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i
na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. Žalovaný v
odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné, a ktoré by boli spôsobilé zvrátiť výsledok
prvoinštančného rozhodnutia.
33. Odvolací súd ako relevantné zhodnotil aj argumenty žalobkyne uvedené vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného. Odvolacie dôvody žalovaného nie sú správne, pretože vo vyjadreniach žalobkyne neboli
rozpory; počas celého konania tvrdila, že žalovaný od decembra XXXX sa už vôbec finančne nepodieľal
na domácnosti, úveroch, sporení, výžive dieťaťa a že v predchádzajúcom období z jeho príjmu boli
hradené niektoré veci, napríklad zakúpenie jednoduchého nábytku. Žalovaný v odvolaní zopakoval
svoje tvrdenia, ktoré uvádzal v priebehu konania a s ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal, najmä
že mal vysoký príjem a jeho prevažnú časť poukazoval žalobkyni, čo však ničím nepreukázal a
nešpecifikoval sumy ani dátumy poukázania finančných prostriedkov. Žalobkyňa poukázala na to,
žalovaný nemal pravidelný mesačný príjem, pracoval na N. pár mesiacov a potom bol dlhšiu dobu doma
ako nezamestnaný. Ďalej žalovaný v odvolaní i v konaní tvrdil, že platil 5 rokov stavebné sporenie 30.000až 32.000,-Sk ročne, avšak v tomto smere sa vyjadroval aj odlišne tak, že našetrené sumy stavebného
sporenia uhradil on v hotovosti a druhú polovicu, čiže poskytnuté stavebné úvery splácal ešte 3 roky a
zostatoksplácažalobkyňa.Hradeniestavebnýchúverovzjehostranytaktiežnepreukázalanepreukázal
ani použitie úveru získaného v Z. na nadobudnutie spoločného majetku, splácanie hypotekárneho
úveru z jeho prostriedkov. V celom konaní žalovaný len spochybňoval vyjadrenia žalobkyne, ale ničím
nepreukázal ich opak a nepreukázal ani svoje tvrdenia. Neuniesol tak dôkazné bremeno jeho tvrdení.
Súdprvejinštanciesprávnymspôsobomzohľadnilskutočnosť,žežalobkyňaspeňažilaniektoréhnuteľné
veci za účelom úhrady splátok úveru a tiež správne zohľadnil úhradu výživného na maloletého syna
sporových strán z prostriedkov patriacich do BSM. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie dostatočne
a zrozumiteľne vysvetlil vo svojom rozsudku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že otec daroval sumu
12.000 eur výlučne jemu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o účelovosti
vyjadrenia žalovaného i ním predloženého čestného prehlásenia jeho otca. Žalovaný najprv uviedol, že
uvedené finančné prostriedky daroval jeho otec im obom spolu so žalobkyňou, až následne v priebehu
konania svoje vyjadrenie zmenil. Jeho obrana, že nevypovedal vo svojom rodnom jazyku, a preto došlo
k lapsusu, neobstojí. Mal totiž možnosť vypovedať vo svojom rodnom jazyku, mal možnosť požiadať o
ustanovenie tlmočníka, no túto možnosť nevyužil, z čoho bolo možné vyvodiť, že tvrdenie žalobkyne o
ovládaní slovenčiny žalovaným v dostatočnej miere bolo pravdivé. Treba však dať za pravdu žalobkyni,
že i keby išlo o dar výlučne pre žalovaného a tento dar použil na kúpu motorového vozidla pre svoju
potrebu, pričom v súčasnosti už vozidlo neexistuje, potom uvedené finančné prostriedky a ani vozidlo
nemohli byť v BSM a nemohli byť v tomto konaní vyporiadané.
34. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považujúc odvolanie žalovaného za nedôvodné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v
podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bola úspešná žalobkyňa, preto odvolací súd vyslovil, že sa jej nárok
na náhradu týchto trov voči žalovanému priznáva. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.