Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Helena Tore Janíčková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117204930
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117204930.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci

žalobcov: 1/ W. E., N.. XX. XX. XXXX, A. XXX XX T. XX, 2/ R. E., N.. XX. XX. XXXX, A. F. W. XXX/
X, XXX XX K. N. V., 3/ W. E., N.. XX. XX. XXXX, A. XXX XX T. XX, 4/ P. E., N.. XX. XX. XXXX, A.
XXX XX T. XX, 5/ W. E., N.. XX. XX. XXXX, A. XXX XX T. XX, žalobcovia 1/ - 5/ zastúpení Centrum
právnej pomoci Michalovce, IČO 51 169 428, so sídlom Topolianska 2829/174, 071 01 Michalovce, proti
žalovaným: 1/ Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, 2/ ASSET
CAPITAL GROUP, s.r.o., IČO 50 311 620, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, žalovaní 1/ - 2/
právne zastúpení: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, 3/ V. B., N.. XX. XX. XXXX,

A. N. XXXX/XX, XXX XX Ž., 4/ V. B., N.. XX. XX. XXXX, A. T. XX/XX, XXX XX Ž., žalovaní 3/ - 4/ právne
zastúpení: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., IČO 47 253 096, so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba, vykonaná dňa 15. 11. 2016 s časom otvorenia dražby o
10.00 hod. v Salóniku VIX Restaurant, Sládkovičova 164/3, 010 01 Žilina, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné č. XX postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre

katastrálne územie T., obec T., okres K. N. V., pozemok parcela registra „C“ parc. číslo XXXX o výmere
648 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX o
výmere 1345 m2, druh pozemku orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre katastrálne územie T., obec T., okres K. N. V.,
a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 900/2016, Nz 43778/2016, NCRIs 44893/2016
zo dňa 15. 11. 2016 napísanou JUDr. Erikou Szórádovou, notárkou so sídlom v Bratislave, Vajnorská
98/k, je neplatná.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 10. 02. 2017 sa žalobcovia 1/ - 5/ domáhali
proti žalovaným 1/ - 4/, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou
zápisnicou N 900/2016, Nz 43778/2016, NCRIs 44893/2016 zo dňa 15. 11. 2016 napísanou JUDr. Erikou
Szórádovou, notárkou so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98/k, a vykonaná dňa 15. 11. 2016 o 10:00

hod. v Salóniku, VIX Restaurant, Sládkovičova 164/3, 010 01 Žilina, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
v obci T. a v katastrálnom území T. zapísané v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade
Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako rodinný dom súpisné č. XX na pozemku
parcela č. XXXX spolu s pozemkami zapísanými na LV č. XXX ako parcela registra „C" pare. č. XXXX,druh; zastavané plochy a nádvoria o výmere 648 m2 a parcela registra „C" parc. č. XXXX, druh: orná
pôda o výmere 1345 m2, je neplatná, a aby im súd priznal voči žalovaným 1/ - 4/ nárok na náhradu
trov konania.

2. Svoju žalobu žalobcovia 1/ - 5/ odôvodnili tým, že žalobca 1/ ako dlžník uzatvoril s Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava (ďalej len „PSS, a.s.") Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere zo dňa 02. 01. 2012, na základe ktorej bol žalobcovi
1/ poskytnutý úver vo výške 41 711,00 Eur na financovanie nadstavby, prístavby a stavebných úprav

rodinného domu č. XX v obci T., vykonávané na základe stavebného povolenia vydaného obcou T. pod č.
XXX/XXXX zo dňa 16. 9. 2004. Dňa 02. 01. 2012 uzatvoril pôvodný veriteľ - PSS, a.s., so žalobcami 1/ a
2/ ako záložcami Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok. Zálohom boli nehnuteľnosti
v kat. území T., a to rodinný dom č. XX na parcele č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, v
podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ (spoluvlastnícky podiel: 1/2) a žalobkyne 2/ (spoluvlastnícky
podiel: 1/2), a pozemky v kat. úz. T. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/ evidované na liste vlastníctva

č. XXX ako pozemky - parcely registra „C" s parcel. číslom XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
648 m2 a s parcel. číslom XXXX - orná pôda o výmere 1345 m2 (ďalej všetky nehnuteľnosti len „záloh").
Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto
pod č. V 1/2012 zo dňa 25. 1.2012. PSS, a.s., listom zo dňa 21. 4. 2016 oznámila žalobcovi 1/, že novým
veriteľom pohľadávky z medziúveru č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 42 357,02 Eur s prísl. je žalovaný

1/. Na základe návrhu veriteľa (žalovaný 1/) vykonal žalovaný 2/ ako dražobník dražbu nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci T., kat. územie T., a to dražbu rodinného domu č. XX na parcele č. XXXX,
zapísaný na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ (podiel: 1/2) a žalobcu 3/ (podiel: 1/2)
a dražbu pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/, ktoré sú evidované na LV č. XXX ako parcely
registra„C"sparcel.číslomXXXX,druh:zastavanéplochyanádvoriaovýmere648m2asparcel.číslom

XXXX,druh:ornápôdaovýmere1345m2(ďalejnehnuteľnostinaLVč.XXXaLVč.XXXspoluoznačené
ako „predmet dražby"). Dražba predmetných nehnuteľností sa uskutočnila za účasti licitátora Mgr.
Martina Vaška a notárky dňa 15. 11. 2016 o 10:00 hod. v Žiline, Salónik VIX Restaurant, Sládkovičova ul.
164/3. Jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 900/2016, Nz 43778/2016, NCRls 44893/2016
zo dňa 15. 11. 2016 vyhotovenou JUDr. Erikou Szórádovou, notárkou so sídlom v Bratislave, Vajnorská

98/k. Z notárskej zápisnice vyplýva, že dražba bola úspešná. Predmet dražby bol vydražený za 68 000,-
Eur a vydražiteľom sa stal účastník dražby s porad. č. 1: MJ. B., N.. X. X. XXXX, A. Ž.J., N. XXXX/
XX (žalovaný 3/), ktorý predmet dražby nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou
V. B., T.. H., N.. XX. X. XXXX (žalovaná 4/). Žalobcovia 1/ - 5/ ďalej uviedli, že sú toho názoru, že pri
dražbe predmetných nehnuteľností došlo k viacerým porušeniam zákona o dobrovoľných dražbách a aj

Občianskeho zákonníka, ktoré porušenia mali neprimerane zasiahnuť do ich základných ľudských práv
a slobôd, následkom čoho im mala vzniknúť závažná ujma. Podľa ich názoru, neplatnosť predmetnej
dražby mala spočívať v nasledovných skutočnostiach: z ust. § 151l Občianskeho zákonníka vyplýva, že
záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť záložcovi začatie výkonu záložného práva. Žalobca 3/ mal
nadobudnúť Darovacou zmluvou č. M. XXX/XX zo dňa 26. 5. 2014 od svojej sestry R. E. spoluvlastnícky

podiel v k rodinnému domu č. XX na par. č. XXXX v kat. úz. T. (LV č. XXX). Nadobudnutím podielu
na rodinnom dome sa stal záložcom. Žalobcovia uvádzali, že žalovaný 1/ nesplnil voči žalobcovi 3/
oznamovaciu povinnosť, keďže mu písomne neoznámil, že začína výkon záložného práva k rodinnému
domu č. XX v T. a ani akým spôsobom výkon tohto práva uskutoční. Žalovaný 2/ zabezpečil ohodnotenie
predmetu dražby znalcom J.. C. Š., W. XX, ktorý v znaleckom posudku č. 132/2016 uviedol hodnotu

predmetu dražby sumou 50 900,- Eur, pričom hodnota rodinného domu spolu s oplotením, prípojkami na
inžinierske siete a ďalšími stavbami je uvedená vo výške 38 794,73 Eur a pozemok zastavaný domom
(par. č. 1014) a priľahlý pozemok par. č. XXXX znalec odhadol na sumu 12 076,19 Eur. Žalobcovia
uviedli, že sú presvedčení, že dražené nehnuteľnosti boli v posudku č. 132/2016 výrazne podhodnotené,
keďže podľa skoršieho znaleckého posudku č. 15/2013 vyhotovený znalkyňou J.. M. K. mali mať tieto

nehnuteľnosti hodnotu 92 100 Eur, to znamená o hodnotu 41 200,- Eur vyššiu, než uviedol znalec v
dražbe. Ďalej tvrdili, že podľa písomných vyjadrení realitných spoločností aktuálna hodnota dražených
nehnuteľností je vyššia ako 90 000 Eur, keď len dom spolu s príslušenstvom má hodnotu minimálne 64
000 Eur a pozemky 26 500,- Eur. Cena určená znalcom v dražbe vo výške 50 900 € tak má predstavovať
nižšiu hodnotu minimálne o 45 % z obvyklej ceny týchto nehnuteľnosti v súčasnej dobe a v mieste, a

teda v žiadnom prípade nemôže byť všeobecnou hodnotou resp. obvyklou cenou, ako to vyžaduje zákon
o dobrovoľných dražbách. Zvlášť hodnota pozemku par. CKN č. XXXX uvedená znalcom v dražbe vo
výške 2,99 €/m2 je nízka. Tento pozemok bezprostredne susedí so zastavaným pozemkom par. č. XXXX
ajehovýmera,tvar,polohaamožnosťnapojeniananeďalekéverejnéinžinierskesieteumožňujevyužitiepozemku na postavenie domu či inej stavby. V súvislosti s cenou pozemku parc. CKN č. XXXX poukázali
na skutočnosť, že na trhu s nehnuteľnosťami je na predaj ponúkaný obdobný pozemok v T. (o výmere
1 200 m2) za cenu 63 600,- Eur, čiže za 53 €/m2 a ďalší pozemok o výmere 589 m2 za cenu 18 €/m2

(dôkaz: znalecký posudok č. 132/2016 str. 31). Žalobcovia ďalej poukázali aj na to, že skorší znalecký
posudok z r. 2013 nezohľadňuje celú prístavbu a nadstavbu domu, lebo nebola vtedy dokončená. V
čase hodnotenia znalcom J.. C. Š. bola dokončená a teda aj hodnota domu mala byť adekvátne vyššia o
stavebné úpravy domu vykonané v r. 2013 až 2016, ktoré žalobcovia vykonali z úveru, ktorý im poskytla
PSS, a.s., vo výške 25 000 € podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX z 15. 3. 2013. Tento úver bol zabezpečený

záložným právom k draženým nehnuteľnostiam (na LV č. XXX a LV č. XXX je zapísaná ťarcha podľa
zmluvy o záložnom práve č. M. XXX/XX). Žalobcovia v žalobe ďalej tvrdili, že po tom, ako im žalovaný 2/
zaslal znaleckýposudokč.136/2016aoboznámenísasním,žalobcovianamietalitentoposudok,najmä
výrazné podhodnotenie nehnuteľností oproti ich skutočnej všeobecnej hodnote. Podľa zistení žalobcov
u iných znalcov, hodnota ich nehnuteľností bola pre účely dražby príliš „až špekulatívne" nízka, a že ich
hodnota mohla byť oproti hodnote v roku 2013 nižšia najviac o 20 %, nie tak výrazne nízko ako uviedol

znalec v dražbe. Žalobca 1/ mal bezodkladne oznámiť žalovanému 2/ námietky žalobcov k ohodnoteniu,
najmä to, že podľa znaleckého posudku, ktorý dali vyhotoviť žalobcovia, mali nehnuteľnosti hodnotu 92
000 Eur a podľa znalca v dražbe je hodnota skoro o polovicu nižšia, a požiadal o nové ohodnotenie.
Žalobcovia tvrdili, že na ich námietky im žalovaný 2/ nedal písomné stanovisko, ako to uvádza zákon
o dobrovoľných dražbách v § 12 ods. 5. Po opakovanom namietaní ohodnotenia predmetu dražby u

žalovaného2/(začiatkommes.10/2016)malMgr.MartinVaškožalobcomoznámiť,žeznaleckýposudok
v dražbe je urobený tak, aby sa to vydražilo. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ uviedli, že sú toho názoru, že predmetná
dražba nehnuteľností v ich vlastníctve bola neprimeraná a veľmi poškodzujúco zasiahla do ich práv
najmä do práva vlastniť majetok a pokojne tento majetok užívať. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaní
1/, 2/ im doteraz neoznámili, ako bolo naložené s výťažkom z dražby, čo je podľa ich názoru v rozpore

so zákonom o dobrovoľných dražbách a s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 4/ a 5/ sú
rodičmi žalobcov 1/ až 3/ a dražbou boli dotknutí na svojich právach. Dom č. XX a pozemky v T. užívajú
viac ako 60 rokov - žalobkyňa 4/ od svojho narodenia v r. 1954 až doteraz a žalobca 5/ od uzavretia
manželstva so žalobkyňou 4/. Žalobcovia 4/, 5/ v závere doplnili, že nevlastnia inú nehnuteľnosť na
bývanie a nemajú ani majetok, z ktorého by si mohli zabezpečiť bývanie alebo platiť vysoké nájomné,

nakoľko žijú len z invalidného a zo starobného dôchodku.

3. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03. 05. 2017, doručené na súd dňa 09. 05.
2017,podanomprostredníctvomichprávnehozástupcuuviedli,ženakoľkopovinnosťzáložnéhoveriteľa
písomne oznámiť záložcovi začatie výkonu záložného práva vyplýva z ustanovenia § 151l Občianskeho

zákonníka, a nie z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., nesplnenie tejto povinnosti by nemohlo byť
dôvodom neplatnosti dražby. Žalovaný 1/ si však túto povinnosť voči dlžníkovi a záložcom mal splniť.
Ďalej vo vyjadrení uviedli, že žalovaný 1/ mal žalobcovi 3/ oznámenie o začatí výkonu záložného
práva zaslať doporučeným listom zo dňa 10. 05. 2016, ktorý prevzala jeho sestra R. E. dňa 20. 05.
2016. Ďalej uviedli, že ocenenie predmetu dražby v znaleckom posudku č. 132/2016 vypracovanom

znalcom C. Š. bolo objektívne a zodpovedá predajnej cene nehnuteľností v danej lokalite. Žalovaní 1/,
2/ uviedli, že žalobcovia zákonnú možnosť podať proti ohodnoteniu predmetu dražby námietky a žiadosť
o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom nevyužili, žalobca 1/, ktorý mal byť prítomný
na dražbe konanej dňa 15. 11. 2016, nemal prejaviť nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby.
Ďalej uviedli, že z výťažku z predaja predmetu dražby mala byť uspokojovaná aj pohľadávka ďalšieho

záložného veriteľa - Prvej stavebnej sporiteľne a.s., Bratislava. Z toho dôvodu mala byť časť výťažku
z predaja predmetu dražby uložená do notárskej úschovy v prospech záložného veriteľa a záložcov.
Vydražené nehnuteľnosti nemali byť odovzdané vydražiteľovi, časť z výťažku z dražby, ktorá by po
uspokojení pohľadávok záložných veriteľov a úhrade nákladov dražby mala byť odovzdaná žalobcom,
je v notárskej úschove. Ďalej bolo uvedené, že očakávajú informáciu z notárskeho úradu, ako bolo

naložené so zostatkom výťažku, t.j. v akej výške si Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. uplatnila pohľadávku
a ako bola následne uspokojená. Po jej obdržaní žalovaný 1/ mal podať žalobcom komplexnú písomnú
správu o výkone záložného práva.

4. Žalovaní 3/, 4/ sa na výzvu súdu zo dňa 03. 04. 2017 v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadrili.

5. Žalobca 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 06. 2017, doručené na súd dňa 21. 06. 2017 k vyjadreniu
žalovaných 1/, 2/ zo dňa 03. 05. 2017 uviedol, že trvá na pravdivosti toho, že žalobca 3/ nedostal od
žalovaného 1/ žiadne oznámenie, že začína vykonávať svoje záložné právo predajom založeného domuč. XX na parcele č. XXXX v T., ktorého spoluvlastníkmi mali byť v tom čase žalobca 1/ a žalobca 3/. Ďalej
uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaných 1/, 2/, že predmet dražby bol v znaleckom posudku č.
132/2016 ohodnotený objektívne a že cena zodpovedá predajnej cene obdobných nehnuteľností v obci

T.. Ďalej uviedol, že svoje námietky voči ohodnoteniu predmetu dražby telefonicky oznámil dražobníkovi
hneď, ako dostal znalecký posudok č. 132/2016. Výhrady vlastníkov predmetu dražby voči cene mal
opakovane oznámiť žalovanému 2/ vtedy, keď pán Marek Vaško asi v polovici októbra 2016 bol v T.
na mieste nehnuteľnosti a vyvesoval tam nové oznámenie o dražbe na oplotení domu; súčasne mal
žiadať pána Vaška o nové ocenenie domu a pozemkov. Pán Vaško mu mal nato povedať, že takáto

cena v posudku je preto, aby sa nehnuteľnosti vydražili a že o dražené nehnuteľnosti majú záujemcu z
Bratislavy, volá sa Marek Gräffinger z firmy DIMARKO real, s.r.o., a že on to kúpi a žalobca 1/ sa s ním
potom má dohodnúť a nemá vymýšľať nejaké nové ohodnotenie nehnuteľností. Pri tejto komunikácii mal
byť prítomný aj žalobca 5/. Zároveň navrhol vykonať výsluch žalobcu 1/ a žalobcu 5/, ako aj vyžiadanie
znaleckého posudku od znalca z odboru oceňovanie nehnuteľností ohľadne stanovenia aktuálnej ceny
predmetudražby,resp.ocenekudňu,kedyohodnocovalpredmetdražbyp.C.Š.vposudkuč.132/2016.

Žalobca 1/ ďalej uviedol, že správu o tom, ako bolo naložené so sumou 68 000 eur, za ktorú boli
vydražené nehnuteľnosti, dostal od žalovaného 1/ až okolo 12. 06. 2017., pričom podal námietky voči
tomu, ako bolo naložené s výťažkom z dražby. Podľa jeho názoru sú náklady dražby v sume 11
663,66 eur neprimerane vysoké a žalovaní 1/, 2/ ich ničím nepreukázali. K rozpisu nákladov, ktorý
bol priložený k záverečnej správe, nebol priložený žiaden doklad. Nesúhlasil s vyčíslením cestovných

výdavkov žalovaným 2/ v sume 420 eur za každú cestu, s odmenou za znalecký úkon vo výške 300
eur a s cestovným znalca v sume 420 eur, ako aj s kopírovacími službami vo výške 150 eur. Takýto
spôsob uplatňovania nákladov žalovanými 1/, 2/ je podľa neho v rozpore so zákonom o dobrovoľných
dražbách, keďže podľa tohto zákona by mali byť z výťažku dražby hradené náklady účelne vynaložené
dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie dražby a ich výšku sú povinní žalovaní 1/, 2/

žalobcom preukázať. Podľa názoru žalobcu 1/ spôsob, ako to urobili žalovaní 1/, 2/ výrazne poškodzuje
žalobcov, pretože ide o neopodstatnené výdavky žalovaných 1/, 2/, ktorými bola ponížená suma, ktorá
bola vydaná ďalšiemu veriteľovi žalobcov a žalobcom voči veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ešte
zostal dlh cca. 13 - 14 tisíc eur, čiže ešte vyšší, ako mu bolo zaplatené z výťažku z dražby. Žalobcovia 2/
- 5/ sa na výzvu súdu zo dňa 16. 05. 2017 k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ v stanovenej lehote nevyjadrili.

6. Žalovaní 1/, 2/ sa na výzvu súdu zo dňa 21. 08. 2017 vyjadrili k vyjadreniu žalobcu 1/, pričom obsah
ich vyjadrenia je totožný s obsahom ich vyjadrenia zo dňa 03. 05. 2017 (bod 3. tohto odôvodnenia).

7. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22. 10. 2017, podané na súd dňa 23.

10. 2017 sa žalobca 5/ domáhal voči žalovaným 3/, 4/ a Stredoslovenskej energetike, a.s. nariadenia
neodkladného opatrenia, aby bola Stredoslovenskej energetike, a.s. uložená povinnosť zdržať sa
odpojenia rodinného domu súp. č. XX v kat. území T. od prívodu elektrickej energie, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že je potrebná dočasná
úprava pomerov, pretože v opačnom prípade môže žalobcovi vzniknúť škoda a nemožnosť užívania

domu. Stredoslovenská energetika, a.s. mala odmietnuť komunikáciu so žalobcom, ktorému malo byť
oznámené, že ku dňu 01. 01. 2017 dôjde k jeho odpojeniu.

8. Doplnenímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručenénasúddňa14.11.2017,žalobca
5/ opravil dátum, ku ktorému malo dôjsť k odpojeniu predmetnej nehnuteľnosti od elektrickej energie, a to

na dátum 1. 11. 2017. Zároveň navrhol zmenu petitu neodkladného opatrenia, a uviedol, že je osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko okrem vážnych zdravotných problémov mu chýba pravá dolná
končatina a ľavá horná končatina. Vážne zdravotné problémy majú mať aj ostatné osoby, ktoré s ním
žijú v predmetnom dome, najmä syn Pavol (pozn. súdu: t.j. žalobca 1/), ktorý má mať cukrovku typu
1, osteoporózu, je po operácii mozgu, má gastronomické problémy a lieči sa na tlak. Zároveň doložil

odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo doručené od Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 18. 10. 2017,
ako aj oznámenie o ukončení zmluvy zasielané zo strany Stredoslovenskej energetiky, a.s.

9. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 6C/11/2017-88
súd pripustil zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutú žalobcom 1/ v podaní zo

dňa 14.11.2017 podanom na súde dňa 14.11.2017 (výrok právoplatný dňa 27. 12. 2017), žalovaným 3/
a 4/ a spol. Stredoslovenská energetika a.s., IČO: 36 403 008, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47
Žilina uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by mohli viesť k odpojeniu rod. domu súp.
č. XX v k.ú. T. zapísaného na LV č. XXX od prívodu el. energie, a to až do právoplatného skončeniakonania vo veci samej (výrok právoplatný dňa 12. 01. 2018). Zároveň rozhodol, že o nároku na náhradu
trov konania v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (výrok právoplatný dňa 12. 01. 2018).

10. Nadeň10.04.2018bolovpredmetnejvecinariadenépojednávanie,ktorébolobezprejednaniaveci
odročené, a to z dôvodu žiadosti žalobcu 1/ o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti.

11. Ďalší termín pojednávania v predmetnej veci bol stanovený na 11. 05. 2018. Dňa 11. 05. 2018

bolo na súd doručené podanie Advokátskej kancelárie JUDr. Róbert Mendel s.r.o., obsahom ktorého
bola žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 09. 05. 2018 prevzali zastupovanie žalobcov
1/, 2/ a 4/, ale nedisponujú kompletným súdnym spisom. Zároveň bol do súdneho spisu doručený
znalecký posudok vypracovaný J.. W. T. pod č. 56/2018, ktorý mal byť súdu predložený ako dôkaz o
tom, že cena, za ktorú sa predmetné nehnuteľnosti dražili, bola podhodnotená (znalecký posudok je
žurnalizovaný na č. l. 140 - 162 spisu). Súd napriek uvedenej žiadosti nariadené pojednávanie vykonal,

a to v prítomnosti žalobcov 1/, 3/, právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/, 4/, právnej zástupkyne žalovaného
1/ a žalovaného 3/ a v neprítomnosti žalobcov 2/, 4/ a 5/, ako aj žalovaných 1/, 2/ a 4/ a právneho
zástupcu žalovaného 2/. Žalobcovia 1/ až 5/, ako aj právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 4/
mali predvolanie na predmetné pojednávanie na č. l. 128 spisu doručené riadne do vlastných rúk, ako to
vyplýva z doručeniek na č. l. 127 rub a 128 rub. Žalovaný 3/ mal predvolanie na pojednávanie doručené

fikciou v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP, a to dňom 10.05.2018, ako to vyplýva z listovej zásielky súdu
na č. l. 171 spisu. Žalobcovia 2/, 4/ a 5/, ako aj právny zástupca žalovaného 2/ a žalovaná 4/ sa na
pojednávanie neustanovili bez toho, aby ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní. Právny zástupca
žalobcov 1/, 2/, 4/ na pojednávaní uviedol, že v prípade mimosúdneho riešenia predmetnej veci by
bolo vhodné, aby sa dohodli hlavne žalobcovia so žalovanými 3/ a 4/, a to vzhľadom na skutočnosť, že

žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti žijú, teda užívajú ju ako svoje obydlie. Ďalej uviedol, že žalovaný
3/ vyjadril svoj nesúhlas so zmiernym riešením predmetného sporu, a to z dôvodu, že do predmetnej
nehnuteľnosti už investoval viacero peňažných prostriedkov, pričom túto nehnuteľnosť doposiaľ nemôže
užívať. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky prítomné strany sporu zhodne požiadali súd o odročenie
pojednávania, pričom tak súd v ďalšom prítomným oznámil, že aj keď nie sú prítomné na dnešnom

pojednávaní všetky strany sporu, resp. ich zástupca, súd vníma otázku mimosúdnej dohody hlavne
medzi žalobcami a žalovanými 3/ a 4/, pričom pokiaľ žalovaný 3/, ako manžel žalovanej 4/, súhlasil
s takýmto postupom súdu a pokiaľ všetci žalobcovia 1/ až 4/ navrhujú takýto postup súdu, dá sa
predpokladať, že s takýmto postupom súhlasí aj žalobca 5/, ktorý na pojednávaní prítomný nie je a nie
je ani zastúpený, súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel, pričom ďalší termín pojednávania bol

stanovený na termín 22.06.2018 o 9.00 hod.

12. Na pojednávaní konanom dňa 22. 06. 2018 bolo súdu predložené podanie žalobcu 1/, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s výškou dlžnej sumy, ktorú Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. previedla na žalovaného
1/, a to vo výške 41 711 eur a žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a

rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých mal byť spotrebiteľ zo strany dodávateľa poučený,
nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú. Ďalej
uvádzal,žeupozornenienavyhláseniemimoriadnejsplatnostiaoznámenienebolozákonné,alefiktívne,
pričom navrhol vykonať dôkazy - úverovú zmluvu, amortizačnú tabuľku, oznámenie o mimoriadnej
splatnosti a vykázanie doručenia. Žalobca v ďalšom uviedol, že spochybňuje dražobníkom stanovenú

sumu jeho dlhu, na základe ktorej bol vydražený jeho rodinný dom.
13. Na ďalšie pojednávanie vo veci konané dňa 22. 06. 2018 sa ustanovil žalobca 1/, žalobca 3/, právny
zástupca žalobcov 1/, 2/, 4/ a právna zástupkyňa žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalobcovia 2/, 4/ a
5/, ako aj žalovaní 1/ až 4/ sa na pojednávanie neustanovili. Termín predmetného pojednávania zobrali
na predchádzajúcom pojednávaní na vedomie žalobcovia 1/ a 3/, ako aj právny zástupca žalobcov

1/, 2/ a 4/, súčasne právny zástupca žalovaného 1/, ako aj žalovaný 3/. Žalobca 5/, právny zástupca
žalovaného 2/, ako aj žalovaná 4/, mali predvolanie na predmetné pojednávanie na č. l. 180 spisu
doručené riadne do vlastných rúk, ako to vyplýva z doručeniek na č. l. 179 spisu. Právny zástupca
žalobcov 1/, 2/, 4/ ospravedlnil neúčasť žalobcov 2/ a 4/ na pojednávaní, keďže žalobcovia 1/, 2/ a 4/
nenavrhujú výsluch týchto žalobcov v rámci dokazovania, nepovažoval za potrebné, aby sa žalobcovia

2/ a 4/ zúčastnili pojednávania. Žalobca 5/, ako aj žalovaní 3/ a 4/ svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili a nepožiadali o jeho odročenie. Právny zástupca žalobcov 1/, 2/, 4/ uviedol, že k
mimosúdnej dohode medzi stranami sporu medzičasom nedošlo. Po otvorení pojednávania predniesol
právny zástupca žalobcov 1/, 2/, 4/ žalobu, pričom vo svojom prednese sa pridržiaval obsahu písomnýchpodaní doručených v predmetnej veci na súd zo strany žalobcov. Za najdôležitejší argument, pre
ktorý by mal súd vysloviť neplatnosť dražby, považoval nesprávne ohodnotenie predmetu dražby. Ďalej
uviedol, že cena nehnuteľností, ktorá bola určená v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný J..

Š. pod č. 132/2016, bola východiskovou cenou, ktorá sa rovnala najnižšiemu podaniu v dobrovoľnej
dražbe a výsledkom dražby bola cena, za ktorú sa nehnuteľnosti predali, a to suma 68.000,- eur.
Cena rodinného domu po vykonaní prestavby a prístavby nepredstavovala ani 40.000,- eur a cena
pozemku ani 3,- eur/m2. Znaleckým posudkom boli predmetné nehnuteľnosti ohodnotené na uvedenú
sumu aj napriek tomu, že v roku 2013 ešte pre účely právneho predchodcu žalovaného 1/, t. j. Prvej

stavebnej sporiteľne, vypracovala J.. K. znalecký posudok v čase, keď sa zriaďovalo záložné právo na
predmetné nehnuteľnosti, kde tieto nehnuteľnosti ocenila na 92.100,- eur. To znamená, že za 3 roky po
vykonanej rekonštrukcii znalec Š. uviedol cenu o polovicu nižšiu ako bola cena určená 3 roky dozadu
aj napriek tomu, že do predmetných nehnuteľností sa podstatným spôsobom investovalo. Investovalo
sa z peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté ako úver žalobcovi 1/. Pre účely tohto konania
nechali žalobcovia vypracovať súkromný znalecký posudok J.. T., kde uvedený znalec ocenil predmetné

nehnuteľnosti na sumu 138.000,- eur. To znamená, že cena, ktorú určil J.. T. je prakticky 3 krát taká ako
bola cena, ktorú určil J.. Š. pre účely dražby. Uvedený záver mali preukazovať aj potvrdenia realitných
kancelárií, ktoré boli predložené súdu spolu so žalobou, kde realitné kancelárie BuBy reality a X-REAL
uviedli, že cena dražených nehnuteľností v tom čase na trhu musela byť minimálne v sume 90.000,-
eur. Ďalej bolo uvedené, že žalobca 1/ po tom, ako mu bol doručený znalecký posudok, tak výšku ceny

obratom namietal telefonicky u dražobnej spoločnosti a následne keď p. M. prišiel označiť predmet
dražby, svoje námietky zopakoval. Z jeho strany bol ubezpečený, že cena je v poriadku, že všetko
je nejakým spôsobom dohodnuté, mali prísť nejakí vopred dohodnutí záujemcovia, ktorí mali za to
ponúknuť cenu podstatne vyššiu. Na základe uvedeného ubezpečenia žalobca 1/ v danej veci ďalej
nekonal. Aj preto keď sa zúčastnil dražby tak uvedenú skutočnosť už nenamietal. Okrem toho samotná

dražba, jej priebeh už nie je miestom kde vlastník dražených nehnuteľností má priestor na to, aby cenu
nehnuteľností namietal. Ďalej právny zástupca žalobcov 1/, 2/, 4/ uviedol, že žalobcovi 3/ nebol znalecký
posudok doručený, preto nemal ani možnosť sa vyjadriť k tomu, či cena podľa neho zodpovedá výške
všeobecnejhodnotynehnuteľnostívmiesteačasekonaniadražby.Ďalejprávnyzástupcažiadalvypočuť
žalobcu 1/, žalobcu 3/ a v závislosti od toho aké budú výsledky vykonaného dokazovania uviedol, že

buď budú trvať na dôkaze, ktorý bol uvedený aj v žalobe, a to je pripojenie dražobného spisu, resp. nie.
Zároveň oznámil súdu, že medzičasom bola podaná na Ministerstvo spravodlivosti SR v mene žalobcu
1/, 2/ a 3/, ako bývalých vlastníkov dražených nehnuteľností, žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu
znalca J.. Š., ktorý vypracoval znalecký posudok, pričom fotokópiu žiadosti o preskúmanie zákonnosti
postupu znalca predložil súdu do spisu (podanie je žurnalizované na č. l. 190 a 191 spisu). Žalobca 3/

v rámci svojho prednesu žaloby uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na písomné vyhotovenie žaloby,
ktorého sa v celom rozsahu pridržiava a poukázal na to, že mu nebol doručený znalecký posudok J..
C. Š. v rámci predmetnej dobrovoľnej dražby.

14. Právna zástupkyňa žalovaných 1/, 2/ v rámci prednesu svojho vyjadrenia k žalobe uviedla, že

pokiaľ sú namietané také skutočnosti ako nedoručovanie oznámenia o začatí výkonu záložného práva,
alebo ohľadom doručovania správy o vykonaní dražby a celkových nákladov dražby, v tomto smere
zákon jednoznačne stanovuje, že je možné dovolávať sa neplatnosti dražby len v prípade preukázania
porušení ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Čo sa týka argumentácie ohľadom nedoručenia
znaleckého posudku právna zástupkyňa uviedla, že táto námietka v žalobe vznesená nebola. Poukázala

na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a teda trojmesačnú prekluzívnu lehotu, to znamená,
že na túto námietku nie je možné v tomto smere prihliadať. Dodala, že neboli špecifikované konkrétne
dôvody, prečo by mal byť konkrétny znalecký posudok nezákonný, neboli namietané nejaké nedostatky,
alebo konkrétna nezákonnosť postupu, čo v danom prípade práve s poukazom na tú trojmesačnú
prekluzívnu lehotu bola toho právneho názoru, že dopĺňané zo strany žalobcov ani byť nemôže. Uviedla,

že nemôže byť spôsobená neplatnosť dražby existenciou iného znaleckého posudku, ktorý stanovuje
inú hodnotu predmetu dražby. Ďalej poukázala na to, že samotný znalecký posudok, alebo od hodnoty
nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom ani nie je priamo závislá cena dosiahnutá vydražením,
pretože samotná dražba ako verejné ponukové konanie, má byť najreálnejším preukazovateľom a teda
indikátorom trhu, pretože jedna vec, že samotný vyhotovený znalecký posudok predstavuje len nejaký

odhad alebo predpoklad, takisto aj odhad realitnej kancelárie ešte neznamená, že tá daná nehnuteľnosť
v danom mieste a v konkrétnom čase bude reálne za takúto cenu predaná. V tomto smere sa teda
konala dražba, ktorá je takým najobjektívnejším preukazovateľom ponuky a aj dopytu na trhu, pretože
záujemcovia urobili najvyššie podanie a nemali záujem ďalej licitovať. Ak by aj bol porušený nejakýprávny predpis čo sa týka postupu znalca, uvedené rovnako nemôže mať za následok neplatnosť
dobrovoľnej dražby, pretože opäť nejde o porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ale
iných právnych predpisov. Ďalej poukázala na to, že pokiaľ je namietaná výška pohľadávky, samotná

zmluva je zmluvou o úvere, ktorou sa veriteľ zaväzuje dlžníkovi poskytnúť peňažné prostriedky vo výške
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Právny zástupca žalobcov 1/, 2/, 4/ uviedol, že žalobcovia 1/, 2/, 4/ navrhujú v rámci dokazovania
vykonať len výsluch žalobcov 1/ a 3/, pokiaľ ide o výsluch ďalších žalobcov, ako aj osôb od žalovaných 1/

a 2/ na výsluchu týchto osôb netrvajú. Žalobca 3/ sa stotožnil s tým, čo bolo uvedené zo strany právneho
zástupcu žalobcov 1/, 2/ a 4/.

16. Žalobca 1/ sa na výzvu súdu vyjadril, že sa nevie presne vyjadriť, kedy mu bol predmetný znalecký
posudok doručený. Zároveň uviedol, že svoje námietky k znaleckému posudku telefonicky oznámil v
lehote 10 dní od doručenia znaleckého posudku, pričom telefonoval s p. V. M.. Na otázku súdu, aby sa

právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ vyjadrila, či popiera negatívne skutkové tvrdenia žalobcu 3/, že mu
nebol predmetný znalecký posudok J.. C. Š. doručený, právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ uviedla,
že poukazuje už na svoju námietku na nedostatok splnenia lehoty podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002
Z. z. a vzhľadom k tomu, že táto námietka k otázke, či predmetný znalecký posudok bol alebo nebol
žalobcovi 3/ doručený zo strany žalobcov bola vznesená po prvýkrát až na predmetnom pojednávaní, sa

nevedela vyjadriť. Zároveň právny zástupca žalobcov 1/, 2/, 4/ uviedol, že netrvá na výsluchu žalobcu 3/.

17. Žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu k okolnostiam podania námietok proti znaleckému posudku
na predmetnom pojednávaní povedal, že telefonicky kontaktoval p. M., pričom ten mu povedal, že cena
je stanovená tak, aby bola chalupa vydražená. Potom mal prísť asi do mesiaca ku žalobcovi 1/ p. M.

domov aj s pánom, ktorého meno žalobca 1/ uviesť nevedel, ale bol zo spoločnosti Di Marco, a povedal
mu, aby nevymýšľal, že stanovená hodnota je v adekvátnej výške, avšak Žalobca 1/ mu mal povedať,
že s tým nesúhlasí, pričom dal na súd žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku. Žalovaný 1/ mal
poslať žalobcovi 1/ oznámenie, že prebieha dražba, žalobca 1/ oslovil Prvú stavebnú sporiteľňu, že by
chcel pohľadávku splácať v splátkach, avšak tu mu mali povedať, že pohľadávka bola postúpená na

žalovaného 1/. Následne mal žalobca 1/ kontaktovať žalovaného 1/, pričom uviedol, že sa rozprával s
p. V., s ktorou mal konzultovať, či by nebolo možné pohľadávku uhradiť v splátkach vo výške po 400,-
eur mesačne. Táto s tým však nemala súhlasiť, pričom mu mala dať návrh, aby splácal ich pohľadávku
v splátkach 11.000,- eur v 2 splátkach v tejto výške.
Právny zástupca žalobcov 1/, 2/, 4/, žalobca 3/, ako ani právna zástupkyňa žalovaných 1/, 2/ otázky na

žalobcu 1/ v rámci jeho výsluchu nemali. Žalobca 3/ ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nevzniesol.
K otázke súdu, aby sa právny zástupca žalobcov 1/, 2/ a 4/ vyjadril či navrhuje pripojiť dražobný spis a
ak áno, aby tento bližšie označil a od akej osoby má byť vyžiadaný, právny zástupca žalobcov 1/, 2/ a
4/ uviedol, že v rámci dokazovania nenavrhuje pripojenie tohto spisu. Následne žalobca 1/ uviedol, že
pri jeho výpovedi došlo k omylu v označení p. V. M., keď uviedol, že komunikoval s p. V. M..

Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ sa k otázke súdu, či žalovaní 1/ a 2/ nenamietanú skutkové
tvrdenia žalobcu 1/, že v lehote 10 dní odo dňa doručenia znaleckého posudku telefonicky kontaktoval
konateľa žalovaného 2/ a tomuto vzniesol námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, uviedla, že
poukazuje na písomné vyjadrenia k žalobe, kde žalovaní 1/ a 2/ namietli, že žalobcovia zákonom danú
možnosť podať námietky nevyužili. Pokiaľ sa týka konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu 1/, uviedla,

že žalovaní 1/ a 2/ namietajú, že by žalobca 1/ ním uvedeným spôsobom a v danom čase telefonicky
kontaktoval konateľa žalovaného 2/ p. V. M.. Pojednávanie bolo následne odročené, a to za účelom
produkovania písomného vyjadrenia žalovanými 1/ - 4/ ku skutočnostiam, ktoré boli vznesené zo strany
žalobcov 1/ - 5/, a to v lehote do dňa 13.07.2018.

18. Žalovaní 1/, 2/ doručili na súd dňa 16. 07. 2020 vyjadrenie, v ktorom uviedli, že zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená dňa 02. 01. 2012 medzi pôvodným
veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a žalobcom 1/, ako aj zmluva o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok a Mandátna zmluva uzatvorená dňa 02. 01. 2012 medzi Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s. a žalobcom 1/, 2/ ako pôvodnými záložcami sú platné a účinné. Ďalej uviedli, že

žalobcovia nekonkretizovali žiadne ustanovenia, ktoré by mali odporovať zákonu. V ďalšom reagovali
na námietky žalobcu 1/ týkajúce sa zosplatnenia úveru, na ktoré uviedli, že v dôsledku toho, že
si žalobca 1/ svoje povinnosti z úverovej zmluvy neplnil, vyzval žalobcu 1/ na úhradu dlžnej sumy
upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 27. 07. 2015, ktoré žalobca 1/ prevzal dňa30. 07. 2015 s upozornením na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak svoj dlh
v stanovenej lehote nesplní. Nakoľko žalobca 1/ na predmetné upozornenie nemal reagovať, pristúpil
predchodca žalovaného 1/ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a k realizácii výkonu záložného

práva predajom nehnuteľností. Ďalej uviedol, že tvrdenia týkajúce sa neplatnosti úverovej zmluvy sú pre
spor o neplatnosť dobrovoľnej dražby irelevantné.
K námietke žalobcov týkajúcej sa absencie špecifikácie pohľadávky veriteľa, pre ktorú sa uskutočnila
dobrovoľná dražba poukázali na čl. IV. ods. 1 a čl. IV. ods. 8 záložnej zmluvy. V ďalšom uviedli, že
prílohou k zmluve o vykonaní dražby uzatvorenej dňa 11. 10. 2016 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/

je návrh na vykonanie dražby z 26. 07. 2016 obsahujúci písomné vyhlásenie navrhovateľa o spôsobilosti
predmetu dražby a písomné vyhlásenie navrhovateľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre
ktorú sa navrhuje výkon dražby. K doručovaniu znaleckého posudku žalobcovi 3/ uviedli, že tento sa
žalobcovi 3/ doručoval na adresu trvalého pobytu spolu so sprevodným listom dňa 13. 09. 2016, pričom
žalobca 3/ ho prevzal osobne dňa 21. 09. 2016, uvedenú skutočnosť má preukazovať doručenka spolu
s potvrdením Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 11. 07. 2017 (na č. l. 212 a 219 spisu).

Na záver uviedli, že žalobcovia možnosť podať proti znaleckému posudku námietky v stanovenej lehote
nevyužili, námietky v stanovenej lehote neuplatnili u dražobníka ani ústne, ani písomne, ani telefonicky
a nežiadali ani o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom.

19. Dňa 13. 09. 2018 bol na súd doručený návrh žalobcov 1/ - 5/ na zmenu žaloby, v ktorom žalobcovia

uviedli, že PSS, a.s. zaslala informáciu o druhej upomienke, ktorá mala byť doručená žalobcovi 1/,
ktorý ale o tom vedomosť nemá. Dňa 17.09.2015 bolo žalobcovi 1/ doručené Oznámenie o vykonaní
dobrovoľnej dražby. Na ústnom pojednávaní dňa 22.06.2018 žalobca 1/ vzniesol ústne, aj písomne
svoj nesúhlas s výškou sumy, ktorú odo neho požadoval zaplatiť postupník pôvodného veriteľa PSS,
a.s., žalovaný 1/ vo výške 41 711 eur. Žalobca 1/ žiadal, aby sud podrobil zmluvu súdnej kontrole a

rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých žalobca 1/ ako spotrebiteľ' mal byť zo strany
dodávateľa - PSS, a.s. náležite poučený, nie sú pre neho ako pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil,
ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú. Následne žalobca 1/ bol sudcom vyzvaný k ich označeniu.
Žalobca 1/ zmluvy zaslal na posúdenie na Ministerstvo spravodlivosti -odbor ochrany spotrebiteľa,
ktorého stanovisko k týmto zmluvám priložil ako dôkaz k návrhu na zmenu - doplnenie žalobného

návrhu. Vo svojom návrhu uvádzajú, že zmluvná podmienka - právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti z úverovej zmluvy je hrubo nevyvážená
a neprimeraná a stavia spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície oproti veriteľovi. Je neprijateľné, aby
porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti bolo postihované tou najprísnejšou sankciou, akou je strata
výhody splátok. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je potrebné vnímať ako prostriedok ultimata ratio,

pričom sám veriteľ má mať v prvom rade záujem na tom, aby zmluva trvala a spotrebiteľ priebežne
plnil svoje záväzky a nie na tom, aby spotrebiteľa hrubým spôsobom poškodil vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru. Žalobca 1/ mal dostať od PSS sumu 41 672,07 eur, nie ako uvádza zmluva 41 800
eur a mal zaplatiť PSS sumu 11.510,- eur. Žalovaný 1/ podľa názoru žalobcov nemá právo žiadať od
žalobcu 1/ sumu, ktorú uviedol ako sumu vo svojom prehlásení o sume a kvôli ktorej sa dražil rodinný

vo vlastníctve žalobcov.
V ďalšom odkázali na rozhodnutie I. ÚS 402/2013 a navrhli rozšírenie žaloby aj na neplatnosť zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, č. XXXXXXX X XX a zmluvy o medziúvere, ktorý sa
zmenil na stavebný úver ě. XXXXXXX X XX. Ďalej dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 2 M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012.

20. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.6C/11/2017-239 zo dňa 18. 09. 2018 boli žalobcovia 1/ -
5/ vyzvaní, aby doplnili k podaniu zo dňa 13. 09. 2018 vlastnoručné podpisy žalobcov 1/ - 5/ a uviedli, či
sa predmetným podaním domáhali len rozšírenia argumentácie k pôvodnému žalobnému návrhu alebo
sa domáhajú aj rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť zmluvy o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvy o medziúvere, ktorý sa zmenil na stavebný úver č.
XXXXXXXXXX.

21. Žalobcovia 1/ - 5/ svojím podaním zo dňa 27. 09. 2018 doručeným súdu dňa 28. 09. 2018 uviedli,
že svojím návrhom rozširujú argumentáciu k pôvodnému žalobnému návrhu - o neplatnosti dobrovoľnej

dražby a domáhajú sa aj rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnost' zmluvy o mimoriadnom
medzi úvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvy o medziúvere, ktorý sa zmenil na stavebný
úver č. XXXXXXXXXX.22. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/11/2017-272 zo dňa 18. 10. 2018, sp. zn.
6C/11/2017-272, právoplatné dňa 15. 11. 2018 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov
doručeného dňa 13. 09. 2018 a doplneného dňa 28. 09. 2018 spočívajúceho v rozšírení skutkových

tvrdení a rozšírení žaloby o určenie, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
XXXXXXXXXX a zmluva o medziúvere, ktorým sa zmenil stavebný úver č. XXXXXXXXXX, obe zmluvy
uzatvorené dňa 16. 12. 2011 medzi žalobcom 1/ a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., sú neplatné.

23. Dňa 20. 11. 2018 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, na ktoré sa ustanovil žalobca

1/, právna zástupkyňa žalovaného 1/ a žalovaného 2/, štatutárna zástupkyňa zástupcu žalobcov 1/,
2/ a 4/. Žalobcovia 2/ až 5/ sa na pojednávanie neustanovili, pričom s výnimkou žalobcu 3/ svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a nepožiadali o jeho odročenie. Žalobca 3/ prostredníctvom inej
osoby ospravedlnil svoju neúčasť na dnešnom pojednávaní telefonicky z dôvodu choroby jeho dieťaťa,
pričom súhlasil s tým, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. Žalovaní 3/ a 4/ svoju neprítomnosť
na pojednávaní doposiaľ neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. Následne právna

zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ ospravedlnila neprítomnosť žalovaných 1/ a 2/ na predmetnom
pojednávaní, pričom títo súhlasili s prejednaním veci aj vo svojej neprítomnosti.
Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k rozšírenej žalobe, ktorá bola pripustená
uznesením zo dňa 18.10.2018 uviedla, že je toho názoru, že v tomto smere je potrebné túto žalobu
zamietnuť, nakoľko v zmysle § 137 písm. d) nie je možné žalovať všeobecne vyslovenie neplatnosti

určitej právnej skutočnosti len v prípade, ak to pripúšťa osobitný právny predpis a v danom prípade nie je
nejaká osobitná právna úprava, ktorá by túto žalobu v takomto rozsahu, ako bola rozšírená, pripúšťala.
Poukázala na to, že ak by sa aj žalobcovia odvolávali na ust. § 11 ods. 4 zákona 129/2010, tak poukázala
na to, že táto právna úprava je účinná od 01.01.2018, kdežto k uzatvoreniu úverového vzťahu došlo
02.01.2012 a na to, že už bolo niekoľkokrát súdmi judikované, že tento typ úveru nemožno subsumovať

pod ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že neprichádza do úvahy aplikácia
tohto právneho predpisu na daný právny skutkový stav. Ďalej poukázala na ust. § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách, čo sa týka otázky ohľadne rozširovania skutkových tvrdení a uviedla, že podľa
jej právneho názoru to v danej veci nie je prípustné, pretože podľa druhej vety predmetnej právnej
úpravy, ktorá hovorí o tom, že tejto neplatnosti sa možno dovolávať, ale len za predpokladu, že tie

dôvody neplatnosti smerujú k spáchaniu, alebo teda súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide
o dražbu domu alebo bytu, kde tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a teda toto v danom
prípade naplnené nebolo. V ďalšom uviedla, že skutkové tvrdenia, ktoré sú produkované a smerujúce
k neplatnosti sú vágne, ničím nepodložené, má ísť o spleť nejakých tvrdení, a nemajú vplyv ani na
relevanciu v tejto právnej veci. Čo sa týka otázky zosplatnenia tej pohľadávky, doložila do súdneho

spisu upozornenie na možnosť zosplatnenia pohľadávky zo dňa 27.07.2015 a oznámenie o zosplatnení
pohľadávky aj s kópiami doručeniek, že to bolo žalobcovi doručované, zo dňa 26.08.2015. Podľa jej
názoru pohľadávka bola zosplatnená v súlade so zákonom aj poukazujúc na § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.
Splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ a 4/ ako reakciu k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaných

1/, 2/ uviedla, že žalobcovia netvrdia, že predmetná zmluva bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
avšak je jednoznačné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu ako takú. Zároveň splnomocnená zástupkyňa
žalobcov 1/, 2/ a 4/ namietla skutočnosť, že pokiaľ ide o predmetnú záložnú zmluvu táto bola najskôr
podpísaná zo strany osôb konajúcich za banku až neskôr klientmi a teda z tohto vyvodzujú žalobcovia
taktiež záver, že sa banka vo vzťahu k svojim klientom v tomto prípade nezaoberala vysvetlením obsahu

predmetnej zmluvy. Napokon po svojom prednese splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ a 4/ súdu
predložila fotokópiu preukazov W. E. P. W. E. ako fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím,
ako aj fotokópie zápisníc o trestnom oznámení spísaných OR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, 1.
oddelenie vyšetrovania, zo dňa 25.10.2018, zo dňa 05.11.2018, a ponuku realitnej kancelárie Dream
reality.

24. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/, 2/, 4/ predložila na pojednávaní súdu podanie
žurnalizované do spisu na č. l. 293 až 299 s názvom doplnenie žaloby o neplatnosť dražby, v ktorom
žalobcovia uviedli, že spochybňujú oprávnenosť výšky pohľadávky, kvôli ktorej bola vykonaná dražba,
zároveň spochybnili aj záložnú zmluvu. V ďalšom uviedla, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere č. XXXXXXXX X XX zo dňa 16. 12. 2011 nie je podpísaná žalobcom 1/ ako dlžníkom,
pričom podľa jej ustanovení mal predmetnú zmluvu podpísať ako prvý dlžník, a z toho dôvodu, že
nemá podpisom dlžníka potvrdenú písomnú formu, nie je platná. Ďalej boli namietané neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré má predmetná zmluva obsahovať, t.j. zakotvenie poplatkov za vedenie účtu,rozhodcovskej doložky, predĺženie zákonnej premlčacej lehoty na 10 rokov od doby, keď začne prvýkrát
plynúť, právo veriteľa uspokojiť z mesačnej splátky prednostne sankčné úroky, poplatky nerešpektuje
oprávnený ekonomický zámer spotrebiteľa uhradiť v prvom rade istinu úveru, produkovať zo strany

spotrebiteľa prehlásenie, že nie je osobou s osobiným vzťahom k banke, právo veriteľa použiť peňažné
prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek pohľadávok, právo veriteľa vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti z úverovej zmluvy.
V ďalšom žalobcovia namietajú výšku pohľadávky, pre ktorú mala byť vykonávaná predmetná dražba,
ďalej uvádzajú, že v návrhu na vykonanie dražby chýba podpis navrhovateľa dražby a že vyhlásenie

záložného veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je nepravdivé, čo má byť dôvodom
k vysloveniu neplatnosti predmetnej dražby. Realizáciou dobrovoľnej dražby malo dôjsť k narušeniu
právnej istoty žalobcov tým, že znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pre účely dražby mal znieť na
podhodnotenú cenu dražených nehnuteľností. Výkon záložného práva mal zasiahnuť do ich ústavného
právanaobydliepodľačl.21ÚstavySR.Vďalšomnamietalizáložnúzmluvu,naktorejpodpisžalobcovia
nemali mať skutočnú a vážnu vôľu, s touto sa nemali vopred oboznámiť a do dnešného dňa nemajú

rozumieť, čo je to záložná zmluva a ako jej podpísaním môže byť ohrozené ich obydlie. Zároveň namietli,
že záložnú zmluvu podpisovali iba dvaja vlastníci nehnuteľnosti, pričom v čase dražby mali byť na liste
vlastníctva vedení traja vlastníci nehnuteľnosti (namietali, že záložnú zmluvu nepodpísal žalobca 3/).
Realizáciou dražby mal byť vykonaný neprimeraný zásah do práva na obydlie a do práva na súkromný
život žalobcov, čím mal byť porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V

ďalšom odkázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 13/2000, podľa ktorého akýkoľvek
zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má za
každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Ďalej namietali
miestokonaniadražby,ktorásamalakonaťvobjektereštaurácieVIXvŽiline,vpodzemnýchpriestoroch,
s úzkym strmým schodiskom, bez možnosti bezbariérového prístupu. Žalobcovi 5/, ktorý je invalidným

dôchodcom, zdravotne ťažko postihnutým, mala byť uvedeným znemožnená účasť na dobrovoľnej
dražbe, nakoľko jeho pohyblivosť je v dôsledku amputácie jednej dolnej a jednej hornej končatiny
obmedzená (pohybuje sa len s doprovodom na invalidnom vozíku), pričom miestnosť dražby bola pre
neho absolútne neprístupná. Podľa žalobcov bola minimálne zamedzená účasť na dražbe aj ostatných
občanov, ktorí sú postihnutí rovnako ako žalobca 5/.

25. Súd stranám sporu na predmetnom pojednávaní uviedol, že podanie žalobcov 1/, 2/, 4/ posúdil ako
rozšírenie žaloby, a z dôvodu, že na pojednávaní neboli prítomné všetky strany sporu, bolo predmetné
pojednávanie za účelom rozhodnutia o zmene žaloby a jeho doručenia stranám sporu odročené na
neurčito.

26. Dňa 13. 06. 2019 bolo na súd doručené podanie žalobcu 1/, ktorým do súdneho spisu doložil
oznámenie o výsledku správneho konania MS SR (na č. l. 332 spisu), v ktorom sa uvádza, že
rozhodnutím MS SR č. 33790/2019/153 zo dňa 15. 4. 2019 bolo rozhodnuté o vine J.. C. Š. zo spáchania
iných správnych deliktov.

27. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/11/2017-343 zo dňa 20. 12. 2019 bolo rozhodnuté,
že súd zmenu žaloby vykonanú podaním zo dňa 20. 11. 2018 nepripúšťa, a to z dôvodu, že na strane
žalobcov sa v predmetnom prípade jedná o nerozlučné spoločenstvo a nakoľko návrh na zmenu žaloby
zo dňa 20. 11. 2018 podal len splnomocnený zástupca žalobcov 1/, 2/ a 4/, nebola splnená podmienka

pre podanie návrhu na zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 77 ods. 2 CSP, podľa ktorého v prípade
nerozlučného spoločenstva na zmenu žaloby je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej
strane. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 01. 2020.

28. Dňa 14. 01. 2020 bolo na súd doručené podanie žalobcov 1/ - 5/ s názvom doplnenie žaloby o

neplatnosť dražby, ktoré sa obsahovo zhoduje s podaním žalobcov 1/, 2/, 4/ doručeným na súd dňa 20.
11. 2018 (na č. l. 293 a nasledujúce spisu).

29. Dňa 10. 07. 2020 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, na ktoré sa ustanovil žalobca 1/, ako
aj splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/ - 5/. Neustanovili sa žalobca 2/ až 5/, pričom splnomocnená

zástupkyňa žalobcov 1/ - 5/ ospravedlnila neúčasť žalobcov 2/ - 5/ na predmetnom pojednávaní.
Na pojednávanie sa neustanovili žalovaný 1/ a 2/, ustanovil sa právny zástupca žalovaných 1/ a 2/,
ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní, a to z dôvodu pracovného vyťaženia.Neustanovili sa žalovaní 3/ a 4/, ustanovila sa právna zástupkyňa žalovaných 3/ a 4/, ktorá ospravedlňuje
ich neúčasť na dnešnom pojednávaní.
Lehota na prípravu predmetného pojednávania bola v zmysle ust. § 178 ods. 2 CSP zachovaná, pričom

uvedené vyplýva z informácií o doručovaní nachádzajúcich sa na č. l. 366 a 366 rub spisu.

30. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedol, že podľa jeho
názoru sa v predmetnej veci jedná o zjavné zneužitie práva zo strany žalobcov, nakoľko žalobcovia
nielenže počas celého procesu prípravy dobrovoľnej dražby nenamietali ani znalecký posudok, ani

žiadne úkony dražobníka, ale naopak žalobca 1/ mal záujem, aby sa dražba konala. Osobne sa zúčastnil
dražby ako sprievod jedného z účastníkov, ktorý však učinil nižšie podanie ako žalovaný 3/. Uviedol, že
má za to, že skutočným dôvodom podania predmetnej žaloby je skutočnosť, že vydražiteľom sa nestala
osoba, ktorá bola žalobcom 1/ želaná. Zároveň zotrval na tvrdení, že v predmetnej veci je nevyhnutné
aplikovať prekluzívnu 3-mesačnú lehotu na uvedenie dôvodov neplatnosti dražby ustanovenú v § 21
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedená lehota by sa na predmetnú vec nevzťahovala jedine

v prípade, ak by žalobcovia právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v trestnom konaní preukázali,
že nimi tvrdené dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním akéhokoľvek trestného činu, ktorý
by však musel byť viazaný a spojený s dôvodmi neplatnosti dražby. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v
predmetnej veci v zmysle uznesenia zo dňa 18. 10. 2018 sa koná o zmenenej žalobe, v časti rozšírenia
skutkových tvrdení uviedol, že tieto skutkové tvrdenia nemôžu byť, vzhľadom na skôr uvedené, dôvodom

na určenie neplatnosti dražby a vo vzťahu k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy a úverovej zmluvy mal
za to, že pokiaľ tieto neboli napádané v žalobe samotnej, ktorá bola jediným dokumentom doručeným
súdu v prekluzívnej 3- mesačnej lehote, nemôžu byť podkladom pre určovanie neplatnosti dražby v
predmetnej veci. Právny zástupca ďalej uviedol, že pri doplnení žaloby o neplatnosť dražby sa jedná
o podanie, v zmysle ktorého nie je možné dopĺňať dôvody neplatnosti dražby. Z opatrnosti sa však

k tomuto podaniu vyjadril. Pohľadávka bola v zmluve o vykonaní dražby, aj vo vyhlásení o pravosti
a výške a splatnosti pohľadávky, riadne špecifikovaná čo do istiny a príslušenstva. Ďalej uviedol, že
predloží súdu originál úverovej zmluvy s osvedčeným podpisom žalobcu 1/. Na margo citácie, že dlžník
podpisuje zmluvu ako prvý uviedol, že zo zmluvy je zrejmé, že žalobca 1/ ju mal voľne k dispozícii na
preštudovanie a posúdenie, nakoľko ju podpisoval mimo prevádzkarne Prvej stavebnej sporiteľne, dva

týždne po jej vyhotovení, nakoľko ju podpisoval 02. 01. 2012 a osvedčoval svoj podpis na obecnom
úrade a vyhotovená bola 16. 12. 2011. Pokiaľ ide o námietky k poplatkom uviedol, že pohľadávka bola
pri vykonaní dražby tvorená len istinou a úrokmi a poplatky sú uvedené vo výške 0,- eur. Námietky
týkajúce sa rozhodcovského konania sú podľa neho irelevantné, pretože v zmysle úverovej zmluvy sa
predpokladá uzatvorenie samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá doposiaľ predložená v tomto konaní

nebola. Aplikácia predĺženia premlčacej doby, ani ostatných žalobcami len všeobecne napádaných
zmluvných ustanovení neboli v tomto konaní preukázané. Predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená z
jediného dôvodu, a to z dôvodu neplnenia záväzkov riadne a včas splácať poskytnutý úver.

31. Právna zástupkyňa žalovaných 3/ a 4/ v rámci svojho prednesu na predmetnom pojednávaní

uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s prednesom žalovaných 1/ a 2/. Ďalej podotkla, že
žalobcovia argumentujú, že znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený za účelom výkonu dobrovoľnej
dražby je neplatným, a to z dôvodu, že hodnota nehnuteľnosti stanovená v znaleckom posudku bola
nízka. Tento argument žalobcov a teda aj dôvodnosť úspechu žalobcov v tomto konaní vyvracia
aj konštantná judikatúra, ktorá tu už bola prezentovaná taktiež aj zo strany žalovaných 1/ a 2/,

a to najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/233/2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
20Cdo/1083/2005, v ktorých sa jasne uvádza, že hodnota nehnuteľnosti stanovená v znaleckom
posudku nemôže spôsobiť neplatnosť dražby. Takisto pokiaľ by existoval iný znalecký posudok s
odlišnouhodnotounehnuteľnosti,anitotonezakladáneplatnosťdražby.Zdoterajšiehokonaniažalobcov
má byť zrejmé, že žalobcovia si neplnili svoje záväzky voči svojmu veriteľovi riadne a včas, v dôsledku

čoho žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva, a to v súlade s právnymi predpismi.

32. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/ - 5/ v rámci svojho prednesu na predmetnom pojednávaní
uviedla, že ak sa jedná o obydlie ľudí, tak neplatí 3-mesačná premlčacia doba, je možnosť podať žalobu
naneplatnosťdražbyajpotýchtrochmesiacochatýmpádomajdoplneniežalobymôžebyťdávanéajpo

tých troch mesiacoch. Ďalej uviedla, že žiadali predloženie dohody navrhovateľa dražby s dražobníkom,
čo predložené nebolo, že aká suma bola vyhlásená za pravú. Ďalej uviedla, že originál zmluvy o úvere,
ktorý je podpísaný bankou, je dôkazom, že banka nepracovala s náležitou starostlivosťou s dlžníkom,
pretože zmluva bola formulovaná bez možnosti úpravy. Čo sa týka znaleckého posudku, p. J.. Š. vsúvislosti s ním dostal sankciu za správny delikt, takže predpokladáme, že ten znalecký posudok je v
podstate ničotný a teda nie je žiaden. V ďalšom uviedla, že pri konzultácii s ministerstvom spravodlivosti
priamo poukázali na chyby a porušenia v znaleckom posudku. Znalecký posudok, ktorý vyjde v hodnote

50.000, nemôže byť pravdivý s ohľadom na to, že znalecký posudok banky na začiatku bol 90.000, ak
do nehnuteľnosti niekto vloží svoju prácu, plus 40.000 úveru, tak nemôže hodnota klesnúť na 50.000,
pritom hodnota pozemku neklesá, tú nejde znížiť a v súčasnosti v tom čase trvalá hodnota toho pozemku
bola nad 60.000.

33. Súd na predmetnom pojednávaní zároveň pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov 1/ až
5/ doručeného súdu dňa 14. 01. 2020 a žurnalizované na č. l. 354 - 360 spisu spočívajúceho v rozšírení
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Súd o zmene žaloby rozhodol v zmysle ust. § 142 CSP.
Následne bolo pojednávanie odročené.
34. Pojednávanie, ktoré sa v predmetnej veci malo konať dňa 07. 08. 2020 bolo na základe opatrenia
predsedu Okresného súdu Žilina zo dňa 06. 08. 2020, podľa ktorého bolo všetkým sudcom Okresného

súduŽilinazdôvoduvýskytukoronavírusuCOVID-19nasúdevzáujmeobmedzeniastykusverejnosťou
odporučené zvážiť zrušenie pojednávaní v období najbližších dvoch týždňov, zrušené.

35. Ďalší termín pojednávania v predmetnej veci bol stanovený na 25. 09. 2020, pričom na pojednávaní
sa zúčastnili splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/ - 5/, žalobcovia 1/, 3/, právny zástupca žalovaných

1/, 2/. Žalovaní 3/, 4/, ako ani ich právny zástupca sa predmetného pojednávania nezúčastnili,
svoju neprítomnosť ospravedlnili. Na predmetnom pojednávaní bol oboznámený spisový materiál, boli
prednesené záverečné reči, v rámci prednesu ktorých prítomní zástupcovia strán sporu zotrvali na
svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vyjadreniach, a následne bol verejne vyhlásený rozsudok vo veci
samej.

36. Súd na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav a
predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:

37. Dňa 02. 01. 2012 uzatvoril žalobca 1/ s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. (ďalej v texte môže

byť označená aj ako „PSS“) zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (žurnalizovaná na
č. l. 7 a nasl. a č. l. 386 a nasl. spisu, ďalej v texte môže byť označená ako „Úverová zmluva“), ktorej
predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXX XXX vo výške 41 800
eur, pričom po pridelení cieľovej sumy a pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mal mimoriadny
medziúver zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 25 080 eur. Žalobca 1/ bol

podľa Úverovej zmluvy povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení
vklad vo výške 66,88 eur.

38. Dňa 02. 01. 2012 uzatvorila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so žalobcami 1/, 2/ zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu (žurnalizovaná na č. l. 11 a nasl. spisu),

predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/,
a to k rodinnému domu súpisné číslo XX postavenom na parcele č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXX vedenom pre katastrálne územie T., a k pozemkom parcely registra „C“ č. parcely XXXX o
výmere 648 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a č. parcely XXXX o výmere 1345 m2,
druh pozemku: orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie T..

39. Dňa 30. 07. 2015 bolo žalobcovi 1/ zo strany PSS doručené upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti zo dňa 27. 07. 2015 (žurnalizované na č. l. 289 spisu), na základe ktorého bolo žalobcovi 1/
oznámené, že nakoľko v zmysle výziev PSS neuhradil dlžné splátky spolu vo výške 1 579,99 eur, a v
prípade, ak ich neuhradí do 31. 07. 2015, dňa 31. 07. 2015 vyhlási PSS mimoriadnu splatnosť úveru

poskytnutého na základe Úverovej zmluvy.

40. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26. 08. 2015 (žurnalizované na č. l.
291 -292 spisu) oznámila PSS žalobcovi 1/ (oznámenie mu bolo doručené dňa 07. 09. 2015), že ku dňu
26. 08. 2015 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy, na

základe čoho PSS žiadala žalobcu 1/ na úhradu dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá mala k 26. 08.
2015 predstavovať 40 950,25 eur.41. Na základe oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 21. 04. 2016 (oznámenie je
žurnalizované na č. l. 14 spisu) bol žalobca 1/ informovaný, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 16. 04. 2016 postúpila PSS na žalovaného 1/ ako postupníka svoju

pohľadávku z medziúveru č. XXXXXXX X XX voči žalobcovi 1/ v celkovej výške 42 357,02 eur.

42. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 10. 05. 2016, adresované žalobcovi
3/ (oznámenie žurnalizované na č. l. 113 spisu, podľa doručenky žurnalizovanej na č. l. 114 spisu
predmetné oznámenie prevzala za žalobcu 3/ jeho sestra, žalobkyňa 2/) oznámil žalovaný 1/ začatie

výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom predmetom dražby mali byť podľa
oznámenia nehnuteľnosti špecifikované v bode 38 tohto odôvodnenia.

43. Dňa 15. 11. 2016 sa v salóniku VIX Restaurant, Sládkovičova 164/3, 010 01 Žilina konala
dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bol súbor vecí - nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX ako rodinný dom, súpisné číslo XX postavený na pozemku parc. č. XXXX, a na liste vlastníctva

č. XXX ako pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria
o výmere 648 m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 1345 m2. Notárska zápisnica
o vykonaní predmetnej dobrovoľnej dražby bola spísaná notárkou JUDr. Erikovou Szórádovou dňa 15.
11. 2016. Najnižšie podanie bolo podľa notárskej zápisnice určené na 51 000, - EUR, pričom predmet
dražby sa vydražil za 68 000, - EUR vydražtieľom, ktorým bol žalovaný 3/.

44. V zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej označený aj ako „ZoDD“), na účely tohto zákona sa rozumie nákladom
dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné

zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj
primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na
uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené dražobníkom
nazvýšeniejehopoistnéhozapoisteniezodpovednostizaškodu,aksohľadomnahodnotudraženejveci
bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10 % pôvodného poistného, odmena a

náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe.

45. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet
dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona

(§ 16 ods. 3 ).

46. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 ZoDD, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky
do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného

predpisu.

47. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 ZoDD, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené
dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

48. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu

vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

49. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 4 ZoDD, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

50. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 ZoDD, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní predkonaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

51. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 ZoDD, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie
navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby
a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná
bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné

dražiť (§ 7 ods. 2 ).

52. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 ZoDD, ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o
vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka
predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva
o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je

pridelené.

53. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 ZoDD, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak
je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt
podľaosobitnéhopredpisu,najnižšiepodanienemôžebyťnižšieakotrištvrtinyhodnotypredmetudražby

určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým

posudkom.

54. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ).

55. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.

56. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 ZoDD, ak predchádzajúci vlastník predmet dražby neodovzdal
vydražiteľovi, dražobník mu zloží sumu určenú podľa odseku 1 do notárskej úschovy; rovnako tak
postupuje, ak predchádzajúci vlastník túto sumu odmieta prevziať.

57. V zmysle ustanovenia § 151b ods. 2 zákona č. 40/194 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v
zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

58. V zmysle ustanovenia § 151b ods. 3 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje

hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

59. V zmysle ustanovenia § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto

registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.60. V zmysle ustanovenia § 151m ods. 9 OZ, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu
o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o
predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného

práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva
je záložný veriteľ povinný preukázať.

61. Súd posúdil včasnosť podania žaloby o určenie neplatnosti dražby a konštatuje, že žaloba bola
podaná včas, a to v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD v rámci trojmesačnej lehoty plynúcej odo

dňa udelenia príklepu (príklep bol udelený dňa 15. 11. 2016, žaloba bola podaná dňa 10. 02. 2017).
Zároveň súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/ - 5/ v prejednávanej veci. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené
právo,resp.muvyplývaprocenéprávodomáhaťsasvojhohmotnoprávnehonárokunapríslušnomsúde.
V danom prípade bolo potrebné podrobiť prieskumu, či je daná v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 prvá
veta ZoDD aktívna vecná legitimácia žalobcov 1/ - 5/, t.j. či sú osobami, ktoré boli v dôsledku porušenia

ZoDD dotknuté na svojich právach. Žalobcovia 1/ - 3/ sú v zmysle predmetného ustanovenia zákona
dotknutými osobami, nakoľko boli pôvodnými vlastníkmi predmetu dražby (dôkazy produkované na č. l.
28 rub a 29 spisu). Žalobcovia 4/ - 5/ sú dotknutými osobami na svojich právach z dôvodu, že v predmete
dražby žili a mali tam svoj trvalý pobyt (dôkazy produkované na č. l. 300 a lustrácia v registri obyvateľov).
Pasívna vecná legitimácia vyplýva v prípade žaloby o určenie neplatsnosti dražby z ustanovenia § 21

ods. 4 ZoDD, pričom jej nositeľom (resp. nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva) je navrhovateľ dražby (t.j. žalovaný 1/), dražobník (t.j. žalovaný 2/), vydražiteľ (žalovaní 3/,
4/). Predmetné ustanovenia ďalej stanovuje, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby je
aj predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Uvedené osoby v predmetnom spore
vystupujú ako strany sporu v pozícii žalobcov. Súd konštatuje, že je daná pasívna vecná legitimácia

žalovaných 1/ - 4/ v predmetnom spore.

62. V ďalšom súd podrobil prieskumu dôvody, pre ktoré žalobcovia 1/ - 5/ navrhovali určiť dražbu za
neplatnú. Prvým a nosným dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia 1/ - 5/ domáhali vyslovenia neplatnosti
dražby bolo tvrdené porušenie ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD, t.j. že žalovaný 2/ nezabezpečil

ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, teda že
dražené nehnuteľnosti boli v znaleckom posudku č. 132/2016 vypracovanom znalcom Ing. C. Š., ktorý
bol vypracovaný za účelom výkonu záložného práva na ohodnocované nehnuteľnosti dňa 07. 09. 2016
podhodnotené. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je daný dôvod pre určenie
neplatnosti predmetnej dražby, nakoľko je toho názoru, že bolo porušené ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD,

t.j. je naplnený dôvod pre určenie neplatnosti dražby, ktorým v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD
je porušenie ustanovenia ZoDD. Žalovaný 2/ bol povinný pred konaním dražby zaistiť ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Žalovaný 2/ si od znalca
Ing. Tibora Škripca dňa 26. 07. 2016 (č. l. 19 rub spisu) vyžiadal vyhotovenie znaleckého posudku
na ohodnotenie predmetných nehnuteľností za účelom vykonania záložného práva. Znalec stanovil

hodnotu predmetu dražby na 50 900 eur (z toho hodnota stavby predstavovala 38 794,73 eur a hodnota
pozemkov 12 076,19 eur - dôkaz produkovaný na č. l. 27 rub spisu). Z vykonaného dokazovania však
vyplynulo, že hodnota tých istých nehnuteľností (predmetu dražby) bola stanovená v zmysle znaleckého
posudku č. 15/2013 znalkyne J.. M. K. ku dňu 08. 02. 2013 vo výške 92 100 eur, z toho hodnota stavby
67 819,74, hodnota pozemkov 24 274,74 eur (podľa dôkazu - znaleckého posudku nachádzajúci sa v

prílohovej obálke spisu). V znaleckom posudku sa uvádza, že práce v zmysle stavebného povolenia
z roku 2004 (príloha k predmetnému znaleckému posudku na str. 31) boli zrealizované a sú pred
ukončením, bola vykonaná celková rekonštrukcia objektu, vzniklo II. NP, nová strecha, strešná krytina, v
roku 2012 bol rodinný dom zateplený (zatepletenie toho času nedokončené), boli vymenené okná, nové
vstupné plastové dvere, nové inštalácie.

Podľa stanovenia trhovej ceny nehnuteľnosti zo dňa 07. 02. 2017 vypracované dňa 07. 02. 2017
obchodnou spoločnosťou BuBy reality, s.r.o. (dôkaz produkovaný žalobcami 1/ - 5/ na č. l. 37 spisu) bol
odhad trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností na roky 2016 a 2017 stanovený na 90 500 eur (z
toho hodnota domu 64 000 eur).
V zmysle stanovenia orientačnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 09. 02. 2017 vypracovanej

obchodnou spoločnosťou X-REAL, s.r.o. (dôkaz produkovaný žalobcami 1/ - 5/ na č. l. 38 spisu) bola
cena predmetných nehnuteľností odhadnutá na 100 000 eur (z toho cena domu 51 000 eur a cena
pozemkov 49 000 eur).Znaleckým posudkom č. 56/2018 vypracovaný dňa 03. 04. 2018 J.. W. T. bola všeobecná hodnota
nehnuteľností stanovená na 138 000 eur, z toho stavba o hodnote 82 746,66 eur a pozemky o hodnote
55 226,03 eur (dôkaz produkovaný žalobcami 1/ - 5/ na č. l. 151 spisu).

Hodnotením vyššie uvedených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalovaný 2/
nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ich všeobecnej hodnoty v obci T. ku dňu 15. 11. 2016,
t. j. ku dňu konania dražby. Znalecký posudok vyhotovený v roku 2013, predložené odhady hodnoty
nehnuteľností od realitných kancelárii z 02/2017 stanovili hodnotu dražených nehnuteľností vyššiu o
sumu v rozpätí od 39 600 do 49 100 eur ako bola stanovená znaleckým posudkom vyhotoveným J.. Š.

v 09/2016 na účely výkonu záložného práva, čo predstavuje pri spodnej hranici rozdielu v hodnote cca.
78 % z hodnoty stanovenej v znaleckom posudku vyhotovenom na účely výkonu záložného práva. Súd
pri posudzovaní dodržania dikcie ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD zobral do úvahy aj znalecký posudok
z roku 2013, nakoľko v ňom bolo uvedené, že zateplenie predmetného domu ako jedna zo súčastí
rekonštrukcie domu nebolo v čase vyhotovenia znaleckého posudku ešte dokončené, pričom v časti d)
Technická dokumentácia znaleckého posudku č. 132/2016 vypracovaného J.. C. Š. je uvedené, že „v

roku 2004 bola k pôvodnej stavbe vybudovaná prístavba a nadstavba“ (č. l. 20 rub spisu).
Z uvedeného súdu vyplynulo, že v r. 2013 v čase vyhotovovania znaleckého posudku J.. K. bola
prístavba draženej stavby pred dokončením, pričom v r. 2016 v čase vyhotovovania znaleckého posudku
J.. Š. bola predmetná prístavba ukončená. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti súd je toho názoru,
že znalec J.. Š. vo svojom posudku neobjasňuje dôvody, pre ktoré napriek tomu, že prístavba, resp.

rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti bola v čase vyhotovenia znaleckého posudku zrealizovaná,
hodnota dražených nehnuteľností klesla za obdobie troch rokov o cca. 50 % (zo sumy 92 100 eur na
sumu 50 900 eur). Zo samotného znaleckého posudku J.. Š. pritom vyplýva, že v čase vyhotovovania
znaleckéhoposudkusacena„pozemkovprebývanie“vobciT.pohybovalanaúrovni18eur/m2,dokonca
53 eur/m2 (dôkaz produkovaný v rámci znaleckého posudku na č. l. 34 spisu), pričom napriek tomu

znalec ohodnotil dražený pozemok (druh orná pôda) na hodnotu 2,99 eur/m2 a pozemok (druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria) na hodnotu 12,43 eur/m2 (na č. l. 26 rub spisu). Z uvedeného má súd za
preukázané, že znalec v rámci ohodnocovania predmetu dražby nevychádzal zo všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností v mieste a čase konania dražby, keďže hodnota nehnuteľností uvedená v
znaleckom posudku vypracovanom J.. Š.K. neodzrkadľuje relevantnú hodnotu nehnuteľností pre rok

2016 v obci T., ale hodnota nehnuteľností je výrazne nižšia od hodnoty nehnuteľnosti, ako bola určená
inými znalcami/realitnými kanceláriami, ako aj od ponuky na trhu v predmetnom čase.
Závery súdu o tom, že znalecký posudok č. 132/136 nestanovil hodnotu dražených nehnuteľností v
súlade s ich všeobecnou hodnotou, podporuje aj dôkaz produkovaný zo strany žalobcu 1/ na č. l. 332
spisu - oznámenie MS SR o výsledku správneho konania zo dňa 19. 6. 2018, ktorým MS SR oznamuje,

že o podnete žalobcu 1/ na preskúmanie postupu znalca v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku č. 132/2016 (podnet na č. l. 190 - 191 spisu) bolo rozhodnutím ministerstva č. 33790/2019/153
zo dňa 15. 04. 2019 rozhodnuté o vine znalca J.. C. Š. zo spáchania iných spránych deliktov (porušenie
povinností podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch), za čo mu bola
zároveň uložená sankcia, a to pokuta vo výške 800 eur.

Súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 89/2017 zo dňa 22. 06. 2017, ktorý k otázke
porušenia ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD uviedol, že odvolací súd na túto konkrétnu, nie bezvýznamnú
odvolaciu námietku žalobcov, týkajúcu sa všeobecnej hodnoty nehnuteľností, nedal žiadnu odpoveď.
Uviedol, že za závery znaleckého posudku je zodpovedný znalec, dražobník a dražiteľ závery znalca
žiadnym spôsobom neovplyvňovali, pričom poukázal na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo 233/2010, kde najvyšší súd uviedol, že „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby,
dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky draženej nehnuteľnosti
nemá za následok neplatnosť dražby“, opomenul však pritom skutočnosť, že uvedené rozhodnutie
najvyššieho súdu vychádza z iných skutkových okolností a teda aj právna otázka, ktorej riešenie
súviselo s predmetom konania bola iná - doručovanie písomností týkajúcich sa dražby a určenie

výšky ceny draženej nehnuteľnosti bez ohliadky nehnuteľnosti........To, že znalec nesie zodpovednosť
za vypracovaný znalecký posudok je síce nespochybniteľný fakt vyplývajúci zo zákona, avšak táto v
odôvodnení rozhodnutia konštatovaná skutočnosť žiadnym spôsobom nedáva odpoveď na námietku
žalobcov, že znalecký posudok, v závere ktorého určil znalec cenu dražených nehnuteľností o 24
% nižšiu v porovnaní so znaleckým posudkom vypracovaným tým istým znalcom pred 13 mesiacmi,

nemohol byť bez akýchkoľvek pochybností relevantným podkladom pre vykonanie dražby, tak aby
bol zohľadnený prirodzený záujem pôvodných vlastníkov nehnuteľností na vydražení nehnuteľností
za čo najvyššiu možnú cenu. Odvolací sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhol odpovedi na túto
argumentáciu žalobcov, napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku z hľadiska jeho záverov o tom, že„dražobník v súlade so zákonom zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa jeho všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby..........Za nedostatok vysvetlenia dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu

v otázke, od riešenia ktorej závisela opodstatnenosť uplatneného nároku. Touto otázkou bola v danom
prípade otázka ocenenia dražených nehnuteľností a s ňou úzko súvisiaca otázka nevysvetleného
poklesu ceny oceňovaných dražených nehnuteľností v porovnaní s ich predchádzajúcim ocenením
tým istým znalcom v rozpätí 13 mesiacov. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je tak v otázke
„zabezpečenia ocenenia dražených nehnuteľností v súlade so zákonom nepreskúmateľné, keďže

odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalobcov týkajúcou sa ceny dražených
nehnuteľností.
K námietke žalovaných 1/ - 4/ odvolávajúcich sa na rozhodnutie NS SR, v ktorom bolo uvedené, že
„pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, určenie výšky draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby“, súd poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého v prípadoch, ak je
predmetom dražby dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie

podanie nemôže byť pri prvej dražbe nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, a pri opakovanej dražbe
nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Súd konštatuje, že je
zrejmé, že hodnota najnižšieho podania by v prípade predmetnej dražby bola vyššia ako cena, ktorá bola
dosiahnutá vydražením (berúc do úvahy vyššie uvedené odhady realitných kancelárií, ako aj znalecký
posudok z roku 2013).

Zároveň podporne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18 zo dňa 24.
09. 2014, kde sa uvádza, že „...v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom
záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná
za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v
podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu

aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri
takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú
cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej
praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi
zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec. ...intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného

v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň
skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva.“
S poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na závery vo vyššie citovanom uznesení NS SR je súd
toho názoru, že pri predmetnej dražbe bolo porušené ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD, nakoľko žalovaný
2/ síce zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, a to na základe znaleckého posudku vypracovaného

J.. C. Š., avšak ohodnotenie predmetu dražby podľa predmetného znaleckého posudku nezodpovedá
všeobecnejhodnotenehnuteľnostívmiesteačasekonaniadražby.Zuvedenéhodôvodusúdkonštatuje,
že sú naplnené predpoklady na vyslovenie neplatnosti predmetnej dražby konanej dňa 15. 11. 2016 v
zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD.

63. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalobcovia 1/ - 5/ namietali neplatnosť dražby bolo, že žalovaný 1/ nemal
oznámiť žalobcovi 3/ začatie výkonu záložného práva. Vzhľadom na to, že povinnosť oznámiť začatie
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi má záložný veriteľ v zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka, prípadné porušenie tejto povinnosti nezakladá dôvod pre vyslovenie neplatnosti dražby
(tieto dôvody sú špecifikované v ustanovení § 21 ods. 2 ako spochybnenie platnosti záložnej zmluvy

alebo porušenie ustanovení ZoDD), teda dôvodom pre neplatnosť dražby nie je porušenie ustanovení
Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu sa súd bližšie uvedenou námietkou žalobcov nezaoberal.
Ďalej žalobcovia namietali, že im nebolo oznámené, ako zálovaný 1/ naložil s výťažkom dražby.
Následne po doručení záverečnej správy o výkone záložného práva žalobca 1/ namietal dôvodnosť
výdavkov vynaložených v súvislosti s dražbou a to, že výdavky neboli zo strany žalovaného1/

preukázané. V uvedenom súd opätovne konštatuje, že povinnosť podať záložcovi písomnú správu
o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, ako aj povinnosť preukázať
náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva sú povinnosti ustanovené Občianskym
zákonníkom a nie zákonom o dobrovoľných dražbách, preto prípadné porušenie ustanovenia § 151m
ods. 9 Občianskeho zákonníka by nespôsobovalo v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD neplatnosť

dražby. Pre uvedené sa súd bližšie uvedenými námietkami žalobcov nezaoberal.
Námietka nedostatočnej špecifikácie zabezpečenej pohľadávky v zmluve o vykonaní dražby bola súdom
vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko zabezpečená pohľadávka bola v zmluve o vykonaní dražbyšpecifikovaná, čo vyplýva z dôkazu produkovaného na č. l. 412 spisu (čl. III. zmluvy o vykonaní dražby
zo dňa 11. 10. 2016).
Námietku žalobcu 3/, že mu zo strany žalovaného 2/ nebol doručený znalecký posudok vyhotovený na

účely výkonu záložného práva súd vyhodnocuje ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalovaného 2/ bolo
preukázané, že predmetný znalecký posudok bol žalobcovi 3/ doručený (doručenka s konkretizáciou
zásielky - „ZP č. 132/2016“ a podpisom žalobcu 3/) sa nachádza na č. l. 219 spisu. Zároveň doručenie
predmetnej zásielky potvrdila aj Slovenská pošta, a.s. na č. l. 212 spisu.
Súd v ďalšom uvádza, že žalobcovia 1/ - 5/ nepreukázali, že žalobcovi 5/ bola zamedzená účasť na

predmetnej dražbe v dôsledku absencie bezbariérového prístupu do miesta konania dražby.

64. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
č. XXXXXXXXXX a zmluvy o medziúvere, ktorým sa menil stavebný úver č. XXXXXXXXXX uzatvorené
dňa 16. 12. 2011 medzi žalobcom 1/ a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. zamietol, a to z dôvodu, že súd
dospel k záveru, že na určení ich neplatnosti nebol preukázaný naliehavý právny záujem. Súd túto časť

žaloby posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu. Nakoľko naliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy nie je
daný osobitným predpisom, v tomto prípade ho bolo potrebné preukázať. Súd konštatuje, že naliehavý
právny záujem je daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo žalobcov a ich

právne postavenie sa stalo neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu pri všetkých určovacích
žalobách je základnou procesnou podmienkou ich úspechu. Právny záujem musí existovať aj v čase,
kedy súd rozhoduje rozsudkom vo veci. Žaloba o určenie podľa citovaného zákonného ustanovenia
spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná

otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo obsah sporného právneho vzťahu alebo práva.
Pri žalobe o určenie neplatnosti dražby súd na základe uvedeného uvádza, že je nadbytočné poňať do
výroku rozsudku výrok o neplatnosti úverovej zmluvy.
Nakoľko neplatnosť úverovej zmluvy môže mať vplyv na platnosť záložnej zmluvy, na základe ktorej sa
vykonávalo záložné právo k predmetu dražby, súd platnosť úverových zmlúv posudzoval ako otázku

predbežnú. Súd po prieskume úverových zmlúv dospel k záveru, že tieto sú platné. Hoci žalobcovia
1/ - 5/ ako prílohu k žalobe v predmetnej veci predložili úverovú zmluvu nepodpísanú žalobcom 1/ ako
dlžníkom, počas trvania celého sporu až do dňa 20. 11. 2018 neplatnosť úverovej zmluvy na základe
nedostatku písomnej formy nenamietali. Vzhľadom na to, že zo strany právneho zástupcu žalovaných
1/, 2/ bola súdu dňa 10. 07. 2020 predložená úverová zmluva podpísaná obidvami jej účastníkmi

(žurnalizovanánač.l.386-392spisu),súdsaďalejprípadnouneplatnosťouzmuvyzuvedenéhodôvodu
nezaoberal. Súd zároveň konštatuje, že skutočnosť, že žalobca 1/ podpísal zmluvu ako druhý v poradí
nemá vplyv na platnosť predmetnej zmluvy. V ďalšom súd uvádza, že ďalšie dôvody, pre ktoré žiadali
žalobcovia určiť neplatnosť úverovej zmluvy tak, ako sú tieto špecifikované v podaniach žurnalizovaných
v spise na č. l. 227 - 228 a na č. l. 355 - 357 nie sú dôvodmi spôsobujúcimi neplatnosť zmluvy o úvere ako

celku, teda nespôsobujú absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. Prípadná neprijateľnosť jednotlivých
zmluvných podmienok sa konštatuje vo vzťahu ku konkrétnemu zmluvnému ustanoveniu (prípadne k
zmluvným ustanoveniam) a nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku. Súd má navyše za preukázané,
že zmluvy o úvere boli zo strany ich účastníkov uzatvorené, a k čerpaniu úveru z predmetných zmlúv
došlo (uvedené skutočnosti počas trvania sporu žiadna zo strán sporu nepopierala).

65. Vzhľadom na námietku žalobcov 1/ - 5/ týkajúcu sa namietanej neplatnosti uzatvorenej záložnej
zmluvy, a absencie podpisu žalobcu 3/ na záložnej zmluve (č. l. 358 spisu), súd uvádza, že v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy (02. 01. 2012) nebol žalobca 3/ spoluvlastníkom dražených nehnuteľností
(uvedené vyplýva z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX nachádzajúcich sa v znaleckom posudku

vyhotovenom J.. M. K. dňa 08. 02. 2013, strana 23 a 24, znalecký posudok sa nachádza v prílohovej
obálkespisu,akoajzlistuvlastníctvač.159žurnalizovanýnač.l.29spisu,zktoréhovyplýva,žežalobca
3/ sa stal spoluvlastníkom draženej stavby na základe darovacej zmluvy z roku 2014).
Súd nezhliadol neplatnosť záložnej zmluvy ani z titulu závislosti zmluvy od samotnej úverovej zmluvy,
nakoľko bolo ustálené, že úverová zmluva bola uzatvorená platne.

Pri prieskume záložnej zmluvy však súd dospel k záveru, že v nej chýba dátum uzatvorenia zmluvy o
úvere(nazabezpečeniepohľadávkyzktorejmalabyťzáložnázmluvauzatvorená).Zároveňniejezrejmé
(určité), či sa záložné právo zriaďuje k pohľadávke s príslušenstvom, ktorá má vzniknúť záložnému
veriteľovi v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere (čl. I. bod 2 záložnej zmluvy na č. l. 11 rub spisu),alebo či sa zriaďuje k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T.. Zároveň je v záložnej zmluve na č.
l. 11 spisu neurčitým spôsobom špecifikovaná pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
ako aj hodnota zabezpečenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 151b ods. 3 OZ, nakoľko záložná

zmluva obsahuje konštatovanie, že výška úveru poskytnutého veriteľom predstavuje sumu 41 711 EUR,
avšak z predmetného ustanovenia v jeho kontexte s ostatnými ustanoveniami zmluvy nie je zrejmé, či
výška úveru predstavuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 151b ods. 3 OZ.
Pre uvedené dôvody je súd toho názoru, že nie je určito a zrozumiteľne určená pohľadávka, ktorá sa
záložným právo zabezpečuje a záloh v zmysle ustanovenia § 151b ods. 2 OZ, čo sú podstatné náležitosti

predmetnej zmluvy. Pre ich neurčitosť súd konštatuje, že predmetná záložná zmluva je neplatná, čo
zakladá dôvod pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD.

66. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

67. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
68. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
70. V predmetnom spore boli žalobcovia 1/ - 5/ úspešní v jednej časti žaloby (o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby), pričom v druhej časti žaloby (o určenie neplatnosti úverovej zmluvy) žalobcovia 1/ -
5/ úspešní neboli (úspešnými boli žalovaní 1/ - 4/). Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa pomeru úspechu strán v spore, to znamená, že keďže tento pomer je 50%/ 50%, súd rozhodol,
že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.