Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 4P/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519202518
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3519202518.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú V. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky N. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. T. F., A.Q. XXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou
so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12 a otca M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. T. XXX, štátny občan
SR, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Z n i ž u j e sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej V. V., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 200,-
Eur na sumu 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 24.02.2020 do 13.07.2020.

II. V presahujúcej časti sa návrh otca z a m i e t a.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/61/2017-131
zo dňa 07.11.2018 vo výroku I. v časti upravujúcej výšku vyživovacej povinnosti otca.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej sa návrhom zo dňa 28.08.2019 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej

V. V., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 200 € mesačne na sumu 80 € mesačne s účinnosťou od 01.09.2019.

2. Dôvodil tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej V. - rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 6P/61/2017-131 zo dňa 07.11.2018 - došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane.
Dňa 29.04.2019 sa mu narodil zo súčasného partnerského vzťahu syn M., s ktorým žije v spoločnej
domácnosti a prispieva na jeho výživu. Jeho partnerke končí materská dovolenka a od 29.10.2019
nastupuje na rodičovskú dovolenku s mesačným príjmom 220,70 €. Žijú v malom rodinnom dome vo

Q., ktorý jeho partnerka kúpila v roku 2018, pričom partnerka spláca hypotekárny úver po 420,80 €
mesačne. Otec na spoločnú domácnosť prispieva sumou 200 € mesačne. Otec má od 12.06.2016
spotrebiteľský úver vo výške 3.946 €, ktorý spláca mesačne po 98 €, pričom termín konečnej splatnosti
je 15.08.2020. Je zamestnaný ako kuchár v zariadení pre seniorov E., ktorého zriaďovateľom je Y.Á. Č.
F. K., s priemernou mesačnou mzdou 504 €. Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 498 € (200 €
výživné na V., 200 € príspevok na domácnosť a bývanie, 98 € splácanie pôžičky). Poukázal na to, že
matka maloletej V. pravidelne žiadala o zvýšenie výživného z dôvodu, že maloletá býva často chorá,

preto nemôže chodiť do škôlky a matka následne nemôže chodiť do práce. Maloletá V. bude mať 9
rokov, riadne navštevuje základnú školu a jej matka pracuje ako kaderníčka od roku 2003 v rodinnom
kaderníckom salóne, ktorý prevádzkuje spolu so svojou matkou. Otec uviedol, že za posledných 5 rokov
nebol na žiadnej dovolenke, nekúpil si nič okrem nutného oblečenia, do práce cestuje vlakom a MHD.Bez finančnej pomoci terajšej partnerky a matky, by nemal za čo ani chodiť do práce. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6P/61/2017-131 zo dňa 07.11.2018, potvrdenie o
svojom priemernom zárobku za obdobie od 08/2018-07/2019, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa

12.07.2016 a rodný list maloletého M. F..

3. Matka maloletej so znížením vyživovacej povinnosti otca nesúhlasila. Poukázala na to, že maloletá
ma 9 rokov. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k nej rozhodované pred rokom, v novembri
2018 rozsudkom č.k. 6P/61/2017-131 zo dňa 07.11.2018, ktorým došlo k schváleniu rodičovskej dohody.

Od posledného súdneho rozhodnutia nenastala zmena pomerov odôvodňujúca zníženie vyživovacej
povinnosti otca k maloletej V.. V čase posledného súdneho rozhodnutia bolo preukázané, že partnerka
otca je tehotná, pričom otec výslovne uviedol, že bude schopný platiť výživné vo výške 200 €, aj s
ohľadom na očakávané narodenie ďalšieho dieťaťa. Poukázala na to, že možnosti a schopnosti otca
ďaleko presahujú ním deklarovaný príjem v sume 504 € v čistom. Z takéhoto príjmu jednak nemôže
uhrádzať svoje životné náklady, jednak to nie je reálny plat kuchára v F.. Predložila súdu 3 inzeráty na

prácu kuchára v F., s tým, že otec si môže svoj príjem vylepšiť druhým pracovným pomerom (napr.
raňajkový kuchár príjem 800 - 1.100 € v hrubom mesačne, brigáda Y. 5,25 € / hodina v hrubom).
V poslednom súdnom konaní bolo preukázané, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, kde
dosahoval čistý príjem vo výške 600 € mesačne v čistom. Na základe uvedeného žiadala, aby súd pri
posudzovaní možností a schopností otca vychádzal z možného príjmu otca vo výške 1.200 € mesačne,

pretože otec má v F. nesporne možnosť vo svojom odbore dosahovať niekoľkonásobne vyšší príjem.
Otec má prvoradú povinnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Až po jeho
zaplatení nastupuje povinnosť platiť vlastné úvery. Náklady na maloletú sa od posledného rozhodovania
súdu nezmenili, naďalej má zvýšené náklady v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, potrebuje
kúpeľnú liečbu, špeciálnu stomatochirurgickú a ortodontickú liečbu. Ďalej poukázala na to, že otec nad

rámecvýživnéhonadcéružiadnymspôsobomneprispieva.Sdcérousanestretáva,nedávajejdarčekyk
sviatkom ani Vianociam. Všetky potreby maloletej zabezpečuje matka. Otec výživné nehradí pravidelne,
dlhuhradilažpopodanítrestnéhooznámenia.Napreukázaniesvojichtvrdenípredložilasúdupotvrdenie
o zdravotnom stave maloletej V. zo dňa 21.10.2019, kópiu daňového priznania za rok 2018, výpis z účtu
preukazujúci úhrady výživného otcom maloletej, potvrdením Obvodného oddelenia Policajného zboru

F. T. F., o podaní trestného oznámenia zo dňa 13.09.2019, inzeráty s pracovnými ponukami.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný stav veci:
Vyživovacia povinnosť otca k maloletej V. V., nar. XX.XX.XXXX, bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/61/2017-131 zo dňa 07.11.2018, právoplatným a

vykonateľným dňa 26.11.2018, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa otec s účinnosťou
od 01.11.2018 zaviazal prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške 200 Eur mesačne. V tom
čase bol otec zamestnaný v spoločnosti Z. J. L..C..I.. F. s priemerným mesačným čistým príjmom cca
468 € (za obdobie 01-08/2018). Matka maloletej od januára 2018 začala podnikať na živnostenský
list, teda v čase posledného rozhodovania súdu ešte neboli k dispozícii presné údaje o jej príjme,

avšak za obdobie od 01.01.2018 do 30.09.2018 dosiahla základ dane vo výške 5.508,45 €, čo po
odpočítaní 19 % dane z príjmu predstavovalo orientačný mesačný príjem vo výške cca 514 €. Maloletá
V. mala v čase posledného rozhodovania súdu zvýšené výdavky spojené s jej zdravotným stavom,
nakoľko trpí alergiou, častými respiračnými infekciami a nosila okuliare. Súdom prvej inštancie bolo
zistené,žeotecstálepracovalurovnakéhozamestnávateľaadosahovalpriemernýčistýmesačnýpríjem

518,82 € (za obdobie 10/2018 - 09/2019). Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému
M. F., nar. XX.XX.XXXX, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, avšak o tom, že čaká
ďalšie dieťa v čase posledného rozhodovania súdu preukázateľne vedel. Matka maloletej dosiahla za
rok 2018 /podľa daňového priznania/ zo živnosti príjem vo výške 8.526,18 €, náklady mala vo výške
5.881,78 €, čo predstavovalo čiastkový základ dane 2.644,40 €. Deklarovaný príjem matky bol tak cca

220 € mesačne. Matka s maloletou žili v F. T. F. v byte patriacom matkiným rodičom, kde hradili 200
€ mesačne za správu bytu, 16 € mesačne elektrina, 45 € televízia s internetom štvrťročne. Matke s
úhradou nákladov na bývanie pomáhali aj jej rodičia. Matka ako kaderníčka nedosahuje vyššie príjmy z
dôvodu, že maloletá má zdravotné problémy a treba ju pomerne často brávať zo školy poobede domov,
kvôli čomu nemôže pracovať tak dlho, ako potrebuje. Zdravotný stav maloletej sa nezmenil. Bývala

často chorá, trpela recidivujúcimi infekciami horných aj dolných dýchacích ciest. Je dispenzarizovaná v
imunologickej a alergologickej ambulancii pre E. F., alergiu na chlad, K. v bunkovej imunite. Dlhodobo
užíva viaceré lieky, potrebuje aj podpornú liečbu imunity bylinnými prípravkami, keďže farmakologickú
liečbu jej pre nežiaduce účinky museli vysadiť. Matka odhadla výšku týchto zvýšených nákladov na cca20 Eur mesačne. Okrem toho nosila okuliare. Maloletá má síce nárok raz ročne absolvovať kúpeľnú
liečbu, avšak tá vyžaduje úhradu nákladov spojených s pobytom sprievodcu maloletej, čo je cca 500 €
za 21 dňový pobyt, na čo má matka problém získať peniaze, preto maloletá chodí na liečenie len raz

za 2-3 roky. Maloletá V. navštevovala 3. ročník ZŠ v V.Š., vo voľnom čase Z. U. Č. U. F. T. F. s ročným
poplatkom 12 Eur, súkromné hodiny angličtiny á 7 Eur/hodina.

5.Súdprvejinštancierozhodolrozsudkomč.k.4P/52/2019-60zodňa08.11.2019tak,žesúčinnosťouod
01.09.2019znížilvyživovaciupovinnosťotcakmaloletejV.V.,W..XX.XX.XXXX,zosumy200€mesačne

na sumu 175 € mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletej a zároveň zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6P/61/2017-131 zo dňa 07.11.2018, v časti
upravujúcej výšku vyživovacej povinnosti otca. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Na základe odvolania otca Krajský súd v Trenčíne - rozsudkom č.k. 17Cop/16/2020-120

zo dňa 21.05.2020 - rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca
k maloletej V. V., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 200 € mesačne na sumu 160 € mesačne s účinnosťou
od 01.09.2019 do 24.02.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletého dieťaťa. V časti zníženia vyživovacej povinnosti otca na mal. V. za obdobie po
24.02.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

7. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že jedinou podstatnou zmenou na strane otca bolo narodenie
ďalšieho dieťaťa - maloletého M. v apríli 2019. Pri zohľadnení výšky príjmu otca v sume 518,82 €
mesačne však odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval za primerané znížiť jeho

vyživovaciu povinnosť na sumu 160 € mesačne (teda o 40 € mesačne), pričom z takto zníženého
výživného budú pokryté v dostatočnom rozsahu odôvodnené potreby maloletej V., zohľadniac zároveň
aj vyživovaciu povinnosť matky k mal. dieťaťu (pri konštatovanom príjme matky zo živnosti v sume
600 € mesačne). Preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie,
pričom uvedené zníženie na sumu 160 € ohraničil obdobím od 01.09.2019 do 24.02.2020, ktorým dňom

došlo u otca dieťaťa (na základe oznámenia otca daných skutočností v odvolacom konaní) k zmene
pomerov, keď bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Podľa vyjadrenia otca si aj z
dôvodu naliehania matky maloletej našiel lepšie platenú prácu v reštauračnom zariadení v F., do ktorej
mal nastúpiť k 01.03.2020, pričom z dôvodu prepuknutia COVIDU-19 v Európe došlo k posunutiu jeho
nástupu do práce k 15.03.2020. Od 12.03.2020 však došlo na území Slovenskej republiky k zatvoreniu

všetkých reštauračných zariadení. Ohľadne tvrdeného nového, lepšie plateného zamestnania, neboli
otcom dieťaťa predložené žiadne dôkazy a keďže konanie o výživnom je ovládané tzv. vyšetrovacím
princípom, je potrebné, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie. Povinnosťou
súdu prvej inštancie v ďalšom konaní je vykonať dokazovanie na zistenie, či tvrdenia otca o novom
zamestnaní sú pravdivé, či prípadne nedošlo otcom dieťaťa k (svojvoľnému) vzdaniu sa zamestnania

bez dôležitého dôvodu v zmysle ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine. V súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania bude potom povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť všetky zistené skutočnosti v
zmysle ust. § 191 CSP a rozhodnúť o prípadnej zmene výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. V. za
obdobie po 24.02.2020. Z týchto dôvodov v časti zníženia vyživovacej povinnosti otca po 24.02.2020
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu, vykonal vo veci ďalšie dokazovanie zamerané
najmä na zistenie príjmových možností rodičov maloletej v období nasledujúcom po 24.02.2020, pričom
vykonal dokazovanie výsluchom otca aj matky, vyžiadaním vyjadrení a potvrdení od zamestnávateľov

otca ako aj jeho družky, potvrdením Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
oboznámením celého obsahu spisu a zistil nasledovný stav veci:

9. Pracovný pomer otca v spoločnosti Z. J., L..C..I.. trval od 26.01.2017 do 23.02.2020. Podľa vyjadrenia
zamestnávateľa bol skončený výpoveďou dohodou, pričom dôvodom skončenia bola nespokojnosť zo

strany odberateľa ich služieb (č.l. 140). Otec súdu uviedol, že o takomto dôvode mu nepovedali, firma
podľa jeho vedomosti len znižovala stav zamestnancov. V tomto zamestnaní otec dosiahol priemerný
čistý príjem za obdobie 01/2019-02/2020 vo výške 550,41 € ( č.l. 140).10. V nasledujúcom období od 24.02.2020 do 12.07.2020 bol otec evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, pričom mu boli vyplatené dávky v nezamestnanosti nasledovné: 02/2020 - 64,60 €;
03/2020 - 333,40 €; 04/2020 - 322,70 €; 05/2020 - 333,40 €; 06/2020 - 322,70 € a za 07/2020 - 129,10

€ ( č.l. 316).

11. Od 13.07.2020 sa otec na dobu neurčitú zamestnal v spoločnosti K., L..C..I.., F. ako vodič a skladník,
kde mal dohodnutú garantovanú čistú mzdu vo výške 700 € mesačne. Tento pracovný pomer bol však
skončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe dňa 14.09.2020. Zamestnávateľ súdu uviedol,

že otec prestal chodiť do práce v skúšobnej dobe a nereagoval na žiadnu výzvu, preto pracovný pomer
ukončili riadnym a zákonným spôsobom. Otec ukončenie tohto pracovného pomeru vysvetľoval tým, že
mal nehodu s firemným vozidlom, čo veľmi narušilo vzťahy v zamestnaní. Dlho bol v neistote, či nebude
musieť nahradiť spôsobenú škodu, čo nakoniec vyriešil tak, že do práce jednoducho neprišiel. Podľa
jeho názoru by s ním pracovný pomer ukončili aj tak, v skúšobnej dobe. Za mesiac 07/2020 bola otcovi
vyplatená čistá mzda vo výške 450 € a za mesiac 08/2020 vo výške 700 € (č.l. 152, 153). Otec tvrdil, že

za mesiac september 2020 mu mzdu nevyplatili, hoci podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni má za tento
mesiac evidovaný vymeriavací základ vo výške 672,05 €.

12. V nasledujúcom období od 23.09.2020 do 03.11.2020 bol otec opäť evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie. Boli mu vyplatené dávky v nezamestnanosti: 09/2020 - 86,10 €; 10/2020 - 333,40

€; 11/2020 - 32,30 € (č.l. 316). Neskôr už podporu v nezamestnanosti nepoberal, bol však naďalej
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

13. Zamestnal sa až od 01.04.2021 v spoločnosti L. J. L..C..I.., F. ako kuchár s dohodnutou hrubou
mesačnou mzdou vo výške 623 €.

14. Tvrdenie otca uvádzané v odvolacom konaní, že pracovný pomer v spoločnosti Z. J., L..C..I.. skončil
dohodou a od 01.03.2020 mal nastúpiť do reštauračného zariadenia v F. s príjmom 850 € sa v ďalšom
konaní nepreukázalo. Otec tvrdil, že mal nastúpiť do C. Š., W. N.Á. XXXX/XX U. F., IČO: XX XXX XXX,
ktorú prevádzkuje Ľ. Š. s miestom podnikania F. - A. F., M. XX. Ten však súdu písomne oznámil, že otec

maloletej k nim do zamestnania nenastúpil, ani nemá vedomosť, že by sa u nich do práce hlásil (č.l.
281). V kontexte ďalších zistení, že dôvodom skončenia pracovného pomeru otca v predchádzajúcom
zamestnaní (Z. J.) bola nespokojnosť ich odberateľov, resp. znižovanie stavu zamestnancov, možno
uvedené tvrdenia otca označiť skôr za účelové, než nepravdivé.

15. V súčasnej dobe otec žije v partnerskom vzťahu s H. Š., s ktorou má maloletého syna M. F., W..
XX.XX.XXXX. Partnerka otca od decembra 2019 nastúpila do práce v G. W. F., kde za obdobie od
12/2019 do 03/2020 dosiahla priemerný čistý príjem vo výške 792,82 € (č.l. 155). Od 01.04.2020 je
zamestnaná v W.C. Ú. H. Z. U. F. s priemerným čistým zárobkom za obdobie od 04/2020-01/2021
vo výške 1.159,60 € (č.l. 280). Okrem toho je partnerka otca poberateľkou rodičovského príspevku a

prídavkov na maloletého M. vo výške cca 395 € mesačne.

16. Podľa informácii poskytnutých zdravotnou poisťovňou, otec maloletej nie je, ani nebol evidovaný
ako osoba sústavne sa starajúca o maloletého M. - dieťa do 6 rokov veku. Z toho je zrejmé, že otec
nezabezpečuje sústavnú, resp. celodennú starostlivosť o syna M., teda na jeho strane súd nezistil

prekážky výkonu zamestnania.

17. Pravidelné mesačné výdavky otca pozostávajú: 200 € - príspevok na bývanie, stravu a energie
priateľke; 80 € výživné na syna; 100 € splátky spotrebiteľského úveru (len do 31.08.2020); 50 € cestovné
do práce; 20 € oblečenie, drogéria, mobil. Na úhradu jeho životných potrieb mu prispievajú jeho rodičia

sumou cca 300 € mesačne.

18. Na strane matky maloletej je podstatné, že v období po 24.02.2020 kvôli pandémii COVID-19
niekoľko mesiacov nemohla vykonávať svoju živnostenskú činnosť (kaderníčka), jednak z dôvodu
uzatvoreniaprevádzokkaderníctiev,jednakzdôvoduuzavretiaškôladištančnéhovzdelávaniamaloletej

V., s ktorou bolo potrebné zostať doma.

19. V čase kedy nemohla vykonávať podnikateľskú činnosť jej boli zo strany Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny vyplácané kompenzácie: 03/2020 - 270 €; 04/2020 - 540 €; 05/2020 - 540 €; 10/2020 - 300€; 12/2020 - 630 €; 01/2021 - 810 € + 630 €; 03/2021 - 810 € (č.l. 186-188, 195, 242, 248, 287, 302),
ktoré však slúžia predovšetkým na úhradu nákladov spojených s prevádzkou podniku (nájom, energie)
a zároveň podliehajú odvodom (71 € - zdravotné poistenie + 167,89 € - odvody do Sociálnej poisťovne),

čiže sa nejedná o čistý príjem matky. Okrem toho boli matke v danom období vyplatené aj nemocenské
dávky: 10/2020 - 236,90 €; 02/2021 - 378,20 € (č.l. 287). Matka zároveň poberá po celú dobu prídavok
na dieťa vo výške 24,95 €, neskôr 25,50 € mesačne. V mesiacoch, kedy matka mohla v roku 2020 riadne
pracovať, dosiahla čistý príjem cca 450 - 500 € mesačne.

20. Bežné výdavky matky na bývanie a chod rodiny sa v priebehu roka 2020 podstatnejšie nezmenili.
Maloletá V. mala okrem pravidelne zvýšených výdavkov spojených s jej zdravotným stavom ďalšie
zvýšené výdavky na stomatologické ošetrenie maloletej (OPG snímky + stomatochirurgický zákrok),
ďalej bola hospitalizovaná, kde matka platila poplatok za pobyt sprievodcu v nemocnici vo výške 49,50
€. Okrem toho bolo nutné maloletej kvôli dištančnému vzdelávaniu zakúpiť vhodný tablet, ktorý kúpili
cez mobilného operátora. Uhradili zaň akontáciu vo výške 300,20 € a zostatok ceny splácajú v splátkach

á 20 €.

21. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že otec svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej V.
dlhodobo riadne neplní, napriek tomu, že bol v roku 2020 pre zanedbanie vyživovacej povinnosti trestne
stíhaný. Za posledných 11 mesiacov uhradil výživné vo výške 160 € len jeden krát. Maloletej V. inak

neprispieva, ani k sviatkom a s maloletou nie je v kontakte.

22. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 75 ods. 1 zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti k maloletej V. v období po 24.02.2020 je dôvodný iba čiastočne.

28. K zníženiu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, u ktorého v súvislosti s rastom a vývojom
prirodzene dochádza k nárastu odôvodnených životných potrieb /o to viac, ak dieťa trpí chronickými
zdravotnými problémami/, je možné pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, kedy na strane povinného
rodiča nastanú také okolnosti, ktoré mu objektívne bránia plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenom
rozsahu.

29. Možno akceptovať, že príjem otca v období od 24.02.2020 do 13.07.2020 poklesol v dôsledku straty
zamestnania otca v spoločnosti Z. J., L..C..I.. a následnému poberaniu podpory v nezamestnanosti v
priemernej výške 328 € mesačne. Súd vzal do úvahy, že v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19 sa
situácia na pracovnom trhu v sektore gastronómie výrazne skomplikovala, teda nebolo možné v danom

období očakávať, že otec si rýchlo nájde inú prácu.

30. Od 13.07.2020 sa však otec zamestnal na dobu neurčitú v spoločnosti K., L..C..I.. ako vodič a
skladník, kde mal garantovanú čistú mesačnú mzdu 700 €, ktorá mu v tejto výške bola vyplácaná(07/2020 - 450 €, 08/2020 - 700 €). Skutočnosť, že otec do tohto zamestnania svojvoľne prestal chodiť,
čo viedlo k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, nemôže byť
hodnotené súdom inak, než ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu (§ 75

ods. 1 zák. o rodine). Nemôže obstáť argumentácia otca, že podľa jeho názoru by s ním pracovný pomer
aj tak ukončili v skúšobnej dobe. Pokiaľ má otec 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a nemá
prostriedky na riadne zabezpečenie ich potrieb, nemôže si dovoliť svojvoľne prestať chodiť do práce z
dôvodu, že sa mu tam nepáči, resp. že považuje vzťahy so zamestnávateľom za narušené. Pokiaľ tak
otec spravil bez toho, aby mal zabezpečenú inú, rovnako dobre platenú prácu, musí akceptovať, že pri

posudzovaní jeho zárobkových možností bude súd vychádzať z výšky príjmu, ktorý mohol dosahovať v
tomto zamestnaní, keďže sa tohto príjmu bez dôležitého dôvodu vzdal.

31. Príjem otca v spoločnosti K. vo výške 700 € bol o 232 € vyšší než zistený príjem otca v čase
posledného rozhodovania súdu v roku 2018, kedy dosahoval príjem 468 €. Z príjmu 700 € mesačne by
otec bol schopný uhradiť v plnej miere nielen výživné maloletej V. (200 € mesačne), ale aj zabezpečiť

vlastné materiálne potreby a výživu maloletého M. F.. Toho výživa je však plnohodnotne zabezpečovaná
zo strany jeho matky, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa vo výške 395 €
mesačne a zároveň je zamestnaná ako zdravotná sestra s priemerným príjmom vo výške cca 1.160 €.

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že dôvody pre zníženie vyživovacej povinnosti otca

voči maloletej V. boli dané len v období nezamestnanosti otca od 24.02.202 do 13.07.2020. Vyživovaciu
povinnosť otca súd v tomto období znížil zo sumy 200 € na sumu 150 € mesačne. Od 13.07.2020 sa
však otec zamestnal v spoločnosti K., L..C..I.., kde začal dosahovať čistý mesačný príjem vo výške
700 € mesačne. Z tejto sumy súd vychádzal aj v ďalšom období, s poukazom na § 75 ods. 1 zák. o
rodine, nakoľko bolo preukázané /vyjadrením zamestnávateľa aj výpoveďou otca/, že k skončeniu tohto

pracovného pomeru došlo v dôsledku porušenia pracovnoprávnych povinností otca, ktorý svojvoľne
prestal chodiť do práce, čo viedlo k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Táto skutočnosť
však nemôže byť na ujmu maloletej V., preto súd rozhodol tak, že od 13.07.2020 je otec povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej V. v pôvodnej výške, t.j. vo výške 200 €. Návrh otca na
zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej V. V. v období od 13.07.2020 preto súd zamietol.

33. Týmto rozhodnutím zároveň došlo k zmene skoršieho rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6P/61/2017-131
zo dňa 07.11.2018, preto súd výrokom II. rozhodol o jeho zmene v časti výšky vyživovacej povinnosti
k maloletej V..

34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis
alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).