Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200405
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011200405.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. S. -J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa
04.06.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa

4. júna 2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20. augusta 2013 z r u
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa 04.06.2013, v spojení s
opravným uznesením č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20.08.2013, potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2011, ktorým priznal navrhovateľke od 13.01.2011
invalidný dôchodok v sume 137,20 € mesačne.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré boli
vypracované po podaní opravného prostriedku na účely súdneho konania, potvrdzujú správnosť,
úplnosť a presvedčivosť posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia a námietky, ktoré navrhovateľka uviedla v opravnom prostriedku
považoval krajský súd za právne irelevantné. Napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo podľa názoru
krajského súdu zrozumiteľné, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preskúmateľné. K výhrade

navrhovateľky ohľadne určenia dátumu vzniku invalidity konajúci krajský súd uviedol, že určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenie dátumu vzniku invalidity je v priamej
kompetencii posudkových lekárov sociálneho poistenia a nepodliehajú preskúmaniu súdom. Ku konaniu
a rozhodnutiu v neprítomnosti navrhovateľky krajský súd uviedol, že navrhovateľka sa pojednávania
nezúčastnila pre zdravotnú indispozíciu, avšak doručenie predvolania vykázala, čím preukázala, že
termín pojednávania vzala na vedomie.

II.
Odvolanie navrhovateľky

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom nesúhlasila s tvrdením
krajského súdu, že určenie dátumu vzniku invalidity nepodlieha súdnemu prieskumu a naďalej trvala

na tom, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný odo dňa 07.09.2005, kedy prvýkrát podala žiadosť o
invalidný dôchodok. Ďalej namietala, že nie je pravdou, že pojednávania dňa 04.06.2013 sa nezúčastnilazo zdravotných dôvodov. Uviedla, že dňa 23.05.2013 sa telefonicky radila so zamestnankyňou krajského
súdu, či môže požiadať o ospravedlnenie a o stanovenie nového termínu pojednávania z dôvodu
trojtýždňovej dovolenky aj faxom, na základe čoho dňa 24.05.2013 faxom zaslala do podateľne

krajského súdu uvedené ospravedlnenie a žiadosť o nový termín pojednávania. Pojednávanie sa tak
konalo na základe nepravdivých informácií v navrhovateľkinej neprítomnosti.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 01.08.2013, v ktorom uviedla, že
dôvody uvedené v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že

by bol jej zdravotný stav zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu,
pričom posudkový lekár dostatočne odôvodnil dátum vzniku invalidity dňom prijatia navrhovateľky na
neurochirurgické oddelenie dňa 13.01.2011. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p..

III.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.
1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s

O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba priznať úspech. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré

zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené
inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s
výnimkou § 250a.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 24.03.2011 priznala odporkyňa navrhovateľke od 13.01.2011 invalidný dôchodok v sume 137,20
€ mesačne. Krajský súd uvedené rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť

napadnutého rozhodnutia odporkyne.

Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie odporkyne v rozsahu dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Konanie v správnom súdnictve je totiž
ovládané dispozičnou zásadou znamenajúcou, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v

medziach a v rozsahu určenom v opravnom prostriedku. Z opravného prostriedku musí byť zrejmé,
v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať, a to aj s poukazom na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona (procesného, resp. hmotného).
Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody nezákonnostinapadnutého rozhodnutia explicitne v opravnom prostriedku uviesť a vymedziť tak rozsah súdnej
kontroly rozhodnutia správneho orgánu. Tieto jednotlivé tvrdenia tvoria vlastnú podstatu bodov
opravného prostriedku, ktorými je súd viazaný.

Z opravného prostriedku navrhovateľky vyplynulo, že sa domáha určenia vzniku invalidity od skoršieho
dňa - odo dňa podania žiadosti o invalidný dôchodok.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že určenie dátumu vzniku invalidity je v

priamej kompetencii posudkových lekárov sociálneho poistenia a nepodlieha preskúmaniu súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle uvedeného § 157 ods. 2 O.s.p. musel odvolací súd konštatovať, že rozsudok krajského súdu
nereagoval na námietku navrhovateľky ohľadne určenia dátumu vzniku invalidity, keďže podľa názoru
krajského súdu nepodlieha súdnemu prieskumu. S uvedeným záverom krajského súdu sa odvolací

súd nemohol stotožniť. Správny súd preskúmava v rámci konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
zákonnosť neprávoplatného rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Z uvedeného prieskumu nie je
vylúčený dátum vzniku invalidity, ani miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako to
krajský súd vo svojom rozsudku mylne uviedol, pričom limitom súdneho prieskumu je aj v takomto
prípade zákonnosť.

Uvedený záver odvolacieho súdu o preskúmavaní dátumu vzniku invalidity je v súlade s ustálenou
judikatúrou (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/37/2008 zo dňa
23.04.2008, sp.zn. 9So/25/2010 zo dňa 27.10.2010, sp.zn. 7So/158/2011 zo dňa 27.09.2012, sp.zn.
9So/35/2012 zo dňa 27.03.2013).

Najvyšší súd Slovenskej republiky k uvedenej problematike ešte dodáva, že vznik invalidity je potrebné
určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, pričom nie je rozhodujúce, kedy
(ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý nepriaznivý
zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa

má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 112 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení) a posúdenie nároku na invalidný dôchodok preto nie je závislé od dátumu, ktorý je
v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada takýto dôchodok priznať.
Pri stanovení dátumu vzniku invalidity však nie je možné vychádzať najmä z náhodných a na vývoji
zdravotného stavu nezávislých skutočností, akými môžu byť v konkrétnych prípadoch napríklad dátum

hospitalizácie, dátum lekárskeho vyšetrenia dopredu objednaného pre zdravotné problémy trvajúce
dlhšiu dobu, dátum skončenia výplaty nemocenského, či spomínaný dátum podania žiadosti o invalidný
dôchodok.

V súvislosti s nereagovaním krajského súdu na námietku navrhovateľky dáva Najvyšší súd Slovenskej

republiky do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 378/08 zo dňa
16.12.2008, v ktorom ústavný súd uviedol: „Jednou z neoddeliteľných súčastí princípu právnej istoty v
demokratickom a právnom štáte je aj garancia, že ak sa osoba využijúc svoje základné právo na súdnu
ochranu obráti so svojím návrhom na nezávislý a nestranný súd, má právo na to, aby súd o jej návrhu
rozhodol a svoj právny názor vyjadril vo forme zákonného rozhodnutia. Na túto skutočnosť pamätá aj

generálna právna norma civilného procesu (Občianskeho súdneho poriadku) v ustanovení § 157 ods.
2, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Toto zákonné ustanovenie
je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na spravodlivé súdne konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielskoz 21. januára 1999, § 26] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája
1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).

Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby všeobecný súd pamätal na všetky náležitosti zákonného
rozhodnutia, tak ako ich predpokladá zákon, a tieto pri jeho tvorbe prakticky aj aplikoval. Výsledkom
dodržania zákonných ustanovení by malo byť presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v napadnutom rozsudku sa krajský súd nevysporiadal s námietkou
navrhovateľky ohľadne určenia dátumu vzniku invalidity, pričom odvolací súd nebol oprávnený, ani
povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať, keďže takýmto postupom by odňal účastníkom možnosť
konať pred súdom, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu.

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada odvolací súd na vady konania pred súdom prvého stupňa, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa ods. 4 môže odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na to, že krajský súd nesprávne vylúčil otázku posúdenia dátumu vzniku invalidity zo súdneho
prieskumu a uvedenou námietkou navrhovateľky sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, odňal tým

navrhovateľke možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/11/2011-80 zo dňa 04.06.2013, v spojení s opravným uznesením
č.k. 8Scud/11/2011-90 zo dňa 20.08.2013, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 119 ods. 1 a 2 O.s.p. sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý
navrhujeodročeniepojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočného
odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím
na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

K námietke navrhovateľky, týkajúcej sa jej neúčasti na pojednávaní dňa 04.06.2013, odvolací súd

zistil, že v spise krajského súdu sa nachádza kópia žiadosti navrhovateľky zo dňa 24.05.2013 o
vytýčenie nového termínu pojednávania vzhľadom na plánované uzatvorenie manželstva a následnú
dovolenku. Uvedená žiadosť síce nebola v zmysle § 42 ods. 1 veta tretia O.s.p. v lehote troch dní
doplnená predložením originálu, čo však nevysvetľuje tvrdenie krajského súdu v napadnutom rozsudku,
že navrhovateľka sa nezúčastnila pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Podľa ustanovenia § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude opätovne nariadiť vo veci pojednávanie a podrobne sa

zaoberať otázkou posúdenia dátumu vzniku invalidity navrhovateľky.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohtoodvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.
rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.