Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202064
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5816202064.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: F. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XXXX/X, D. X., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní
o náhradu škody v sume 2 044,51 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 044,51 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne od 15.07.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 02.05.2016 sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia istiny
2044,51 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie odo dňa 30.04.2016 do zaplatenia v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka Policajného zboru Okresného
riaditeľstva Ružomberok, Obvodné oddelenie PZ Ružomberok, ČVS: ORP-217/00-RK-2009 zo dňa
19.01.2010 mu bolo vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 1 KPt 14/13-3 zo dňa 09.04.2013 bolo podľa § 194
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušené uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok
č.k. Pv 352/09/558 zo dňa 13.12.2012, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zastavil
trestné stíhanie v uvedenej trestnej veci a podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku bolo zastavené
trestné stíhanie vedené proti jeho osobe pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. Toto uznesenie prokuratúry bolo jeho obhajcovi doručené 29.04.2013. Žalovaný je pasívne vecne

legitimovaný podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci - ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“, pretože škodu spôsobil v trestnom konaní
poverený príslušník policajného zboru. V dôsledku trestného stíhania vznikla žalobcovi škoda v sume
2044,51 eur, ktorú predstavujú trovy obhajoby vynaložené v tomto trestom konaní advokátovi U.. U. Q..
Ide o nárok podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z.. Po právnej stránke žalobu odôvodnili aj ustanovením
§ 3 ods. 1 písm. a/ a § 18 zákona č. 504/2003 Z. z..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom 12.10.2016 poukázal na to, že pri zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné,
aby pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde bol tento nárok spravidla vopred prerokovaný s
príslušným orgánom, čo je špecifikom pri tejto náhrade škode. Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorých všetky podmienky musia byť splnené súčasne, inak
nárok na náhradu škody nemôže vzniknúť. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie
je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu

konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre
dokazovanie v prípravnom konaní, preto by bolo nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia
musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže zadovažovanie dôkazov je cieľom následného
vyšetrovania v prípravnom konaní, ako aj súdneho konania nasledujúceho po podaní obžaloby. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 22.05.2012, sp. zn. 8Co/251/2010,

ktorý konštatoval, že pri posudzovaní zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestnéhostíhaniaaovzneseníobvineniaprenezákonnosť.Vtomtorozhodnutíjeďalejkonštatované,že
i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie

obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci
je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, pozorne zvážiť aj priebeh trestného
konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania. Tento záver
vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/02, pričom názor citovaného krajského
súdu bol v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 548/2012 hodnotený za plne akceptovateľný

a korektný, keď aj napriek ustálenej judikatúre je potrebné posudzovať ne/zákonnosť uznesenia o
vznesení obvinenia vždy aj s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Vyšetrovateľ v trestnom konaní
pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne
poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t.j. ešte pred vykonávaním úkonov v trestnom konaní. Až v
priebehu trestného konania, po vykonaní vyšetrovacích úkonov je možné dospieť k záveru, že existuje

dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok
kvalifikovať. Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré
by odôvodňovalo ním uplatnený nárok na náhradu škody, keďže uznesenie vyšetrovateľa, o ktoré opiera
svoj nárok, za nezákonné rozhodnutie nie je možné považovať. V závere svojho vyjadrenia poukázal
na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého sú súčasťou trov konania aj trovy

právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Zo žaloby nie je zrejmé a nie je možné ani preskúmať z
čoho teda, z akých úkonov pozostávali úkony právnej služby uskutočnené v trestnom konaní. Žalobca
sa obmedzuje len na konštatovanie, že trovy obhajoby predstavovali uvedenú sumu 2044,51 €. Zároveň
vznik skutočnej škody nijakým spôsobom nepreukázal hoci v žalobe poukazuje na poštové poukazy

znejúce na sumu 1 000 € a na sumu 1 044,51 €, ktoré žalovanému ako prílohu nepredložil.

4. Strana žalobcu žiadala vydať rozsudok pre zmeškanie z dôvodov uvedených v § 273 CSP a §
274 CSP. V počiatočnom štádiu konania poukazovala na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a
jeho vyjadrenie nemožno považovať za vyjadrenie žalovaného, pretože ho podala osoba, ktorá nebola

splnomocnená na podanie vyjadrenia - (spochybnil podpis JUDr. Róberta Kaliňáka). Ďalej poukázal na
to, že OO PZ Ružomberok tri roky a tri mesiace viedol bezdôvodne trestné konanie voči žalobcovi a toto
bolozastavenéažnazákladerozhodnutiaKrajskejprokuratúryŽilinadňa09.04.2013.Deklarovalúhradu
trov obhajoby poštovými peňažnými poukazmi na sumu 1000 eur a sumu 1044,51 eur, ktorými žalobca
dňa 29.04.2016 zaplatil trovy obhajoby v jeho trestnej veci. Mal za to, že bol preukázaný vznik nároku na

náhradu škody na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre prečin krádeže zo dňa 19.01.2010,
ktoré bolo vznesené predčasne, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a čoho následkom bolo
to, že trestné stíhanie trvalo viac ako tri roky. Skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný, nebol ani
trestným činom a ani priestupkom, preto muselo byť trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1
písm. b) TP. Z uznesenia ďalej vyplýva, že žalobca bol stíhaný neprávom, a preto mu vznikla škoda

titulom trov obhajoby. Žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom pre právne
posúdenie veci je dôležitý výsledok trestného konania, ktorým bolo zastavenie trestného stíhania. K
námietke premlčania uviedol, že žaloba bola podaná faxom dňa 29.4.2016 a v 3 dňovej lehote bola
doplnená predložením jej písomného znenia na podateľni okresného súdu o 07.04 hod. dňa 02.05.2016.

5. Strana žalovaného zotrvala na svojej písomnej argumentácii, v zmysle ktorej sa nemôže každé
rozhodnutie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné rozhodnutie, t.j. každé rozhodnutie o
vznesení obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný rozsudok odsúdeného, ale je potrebné prihliadať aj
na konkrétne okolnosti prípadu. V rámci svojej obrany poukazoval na to, že nie je zrejmé, či žalobcapodal voči tvrdenému nezákonnému rozhodnutiu opravný prostriedok, keďže podľa § 6 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. sa škody môže domáhať len ten, kto podal opravný prostriedok. V počiatočnom štádiu
konania tiež namietal skutočnosť, že nie je zrejmé, že by žalobca svoj nárok predbežne prerokoval

s oprávneným orgánom § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže žalovaný žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku neevidoval, pritom žalobca sa môže domáhať nároku len vtedy, ak žalovaný ako
zodpovedný orgán jeho žiadosti nevyhovel alebo vyhovel len čiastočne. Vzniesol námietku premlčacia,
keďže lehota začala plynúť odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Zo žaloby vyplýva, že rozhodnutie
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 29.04.2013 a žaloba bola podaná 02.05.2016, teda po

uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Keďže neboli splnené predpoklady pre vznik nároku
na náhradu škody a žiadal žalobu zamietnuť.

6. O podanej žalobe súd rozhodol v poradí druhým rozhodnutím - uznesením zo dňa 08.04.2019, č. k.
5C/72/2016-207 tak, že konanie zastavil a vec (spor) po právoplatnosti rozhodnutia postúpil Slovenskej
republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na

náhradu trov konania, keď vychádzal z názoru vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 9Co/232/2018-198 o
tom, že nepodanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu, t.j.
keď pred konaním na súde malo predchádzať iné konanie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,
bráni ďalšiemu postupu v konaní, čo má za následok neodstrániteľnú prekážku konania a táto procesná
situácia podmieňuje postup pre zastavenie konania a postúpenie veci po právoplatnosti príslušnému

orgánu na prerokovanie žiadosti o nároku na náhradu škody. Uvedené rozhodnutie prvostupňového
súdu bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.01.2020 č.k. 9Co/249/2019-273 a vec
bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na postoj žalovaného zastúpeného príslušným
štátnym orgánom, ktorému prislúcha o žiadosti i rozhodnúť, a ktorý v priebehu dlhotrvajúceho konania
- 3,5 roka jednoznačne vyjadril svoj názor s tým, že nárok poškodeného neuznáva. A preto, najmä na

hospodárnosť konania, potom odvolací súd v záujme spravodlivého a rýchleho vyriešenia sporu vec
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby mohol vo veci rozhodnúť bez zbytočných
prieťahov.

7.Okremvýsluchustránsporusasúd(skôr)oboznámilsobsahompripojenéhospisuČVS:ORP-217/00-

RK-2009, kópiou spisu Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 07.01.2013 a obsahom listín tvoriacich
súčasť spisu, osobitne s kópiami poštových peňažných poukazov a zistil, že žalobca je dôvodná.

8. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 09.04.2013, sp. zn. 1 KPt 14/13-3 bolo trestné stíhanie
vedené proti žalobcovi ako obvinenému zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku pre skutok

právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa
dopustil tak, že dňa 11.04.2008 v O., v meste L., K. XX, pravými kľúčmi otvoril zadný úložný priestor na
bližšie nešpecifikovanom motorovom vozidle tmavej farby, ktoré tam bolo odparkované. Odtiaľ zobral
pokosovú pílu zn. Dewalt žltej farby, dve okružné píly zn. Makyta zelenej farby, taliansku ručnú rezačku
na obklad modrej farby, elektrickú vibračnú brúsku zn. Bosch slabozelenej farby a dve akumulátorové

skrutkovačky zn. Ryobi modrej farby, všetky s neznámymi výrobnými číslam, čím spôsobil P. E. škodu vo
výške 1590,35 Eur, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Rozhodnutie
krajskej prokuratúry bolo právnemu zástupcovi žalobcu ako obhajcovi z trestného konania doručené
29.04.2013(čl.101)asplnomocnencovipoškodeného11.04.2013,rozhodnutienadobudloprávoplatnosť
11.04.2013 (keďže proti uznesenie nebola prípustná sťažnosť).

9. Súd mal ďalej za preukázané, že trestné stíhanie sa začalo na podklade uznesenia o začatí
trestného stíhania vydaného povereným príslušníkom PZ SR Obvodného oddelenia Ružomberok zo
dňa 03.04.2009 sp. zn. ORP-217/00-RK-2009 a na podklade uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa
19.01.2010 vydaného podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sp. zn. ČVS: ORP-207/OO-RK-2009.

Sťažnosť (označenú ako odvolanie) proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený žalobca
dňa 06.04.2010, pričom jeho sťažnosť bola uznesením okresného prokurátora sp. zn. Pv 352/2009
zo dňa 08.04.2010 ako nedôvodná zamietnutá podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Dňa
14.04.2010 splnomocnil žalobca ako obvinený právneho zástupcu, aby ho ako obhajca zastupoval v
konaní vedenom na OR PZ Ružomberok, OO PZ Ružomberok pod sp. zn. ČVS: ORP-217/OO-RK-2009.

10. Z obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania krajského prokurátora súd zistil, že tento po
vyhodnotení dôkaznej situácie prijal záver, že žalobca ako obvinený v auguste 2008 neodcudzil náradie
z motorového vozidla zn. Opel Combo, zaparkovaného u Y. U. meste O., ale toto náradie so súhlasom P.E. - poškodeného zobral z tmavého motorového vozidla v meste Gorey v mesiaci apríl 2008 (11.04.2008)
a následne si ho ponechal z dôvodu uplatnenia zádržného práva. Prokurátor ďalej konštatoval, že
tento záver však neznamená, že skutok, pre ktorý je trestné stíhanie vedené, sa nestal, ale že sa

nestal tým spôsobom, ako to uvádza poškodený. V uznesení bolo ďalej konštatované, že v danom
prípade na základe vykonaných dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie, bolo nepochybné, že F. E. -
t.j. žalobca získal do svojej dispozície náradie zahrnuté do skutku, ktoré patrilo P. E., resp. firme Y.., ale
v ďalšom bolo nevyhnutné posúdiť oprávnenosť tejto dispozície a predovšetkým okolnosti, za ktorých
sa náradie dostalo do dispozície obvineného. Vzhľadom na to, že existovali rozpory v usvedčovacích

dôkazoch - medzi výpoveďami poškodeného a svedka G. P., ktoré sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom
svedka Q. M. a usvedčovacie dôkazy boli spochybňované aj ďalšími skutočnosťami a to až do takej
miery, že orgány činné v trestnom konaní nemohli z týchto výpovedí vychádzať a založiť na nich
postup v trestnom konaní proti obvinenému žalobcovi, prokurátor na základe sťažnosti poškodeného
rozhodol tak, že zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému žalobcovi F. E. podľa § 215 ods.
1 písm. b) Tr. poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Výsledkom vedeného trestného konania bolo teda nezákonné rozhodnutie zasahujúce do základných
práv obvineného žalobcu, keďže trestné stíhanie vedené proti nemu bolo zastavené z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom.

11. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal žalobu o náhradu škody na súd (faxom dňa

29.04.2016). Žaloba bola doplnená písomne v lehote troch dní (§ 42 ods. 1 O.s.p. účinného do
30.06.2016). Rozhodnutie krajskej prokuratúry o zastavení trestného stíhania bolo doručené obhajcovi
obvineného 29.04.2013. Žaloba bola podaná v premlčacej lehote troch rokov (§ 19 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.), ktorá skončila najneskoršie dňa 29.04.2016, a v ktorej sa poškodený žalobca dozvedel,
že mu mala byť rozhodnutím o vznesení obvinenia a následne zastavením trestného stíhania spôsobená

škoda.

12. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,.

14. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne,
ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť
žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú

zachované.

16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

17. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1

možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

21. V prvom rade súd skúmal, či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k predmetu
sporu. Pri posudzovaní jeho pasívnej vecnej legitimácie súd vychádzal z ustanovenia § 1 písm. a/, § 3
ods. 1 písm. a/ v spojení s § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z., kedy zodpovedným subjektom

za škodu vzniknutú v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je
štát - Slovenská republika. Ústredný orgán štátnej správy, vybavený samostatnou spôsobilosťou byť
účastníkom konania/stranou sporu, za štát pred súdom len koná. Ústredný orgán štátu pritom nekoná
vo vlastnom mene, ale vystupuje a koná v mene za škodu zodpovedného štátu. Uznesenie o vznesení
obvinenia bolo vydané povereným príslušníkom Policajného zboru Okresného riaditeľstva PZ SR v

Ružomberku, Obvodné oddelenie PZ Ružomberok dňa 03.04.2010, pod sp. zn. ČVS: ORP-207/OO-
RK-2009 a trestné konanie bolo zastavené uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa
09.04.2013, sp. zn. 1 KPt 14/13-3 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci - § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., a ktorým zároveň zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. na základe
sťažnosti poškodeného, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok, č.k. Pv 352/09/5508

zo dňa 13.12.2012, ktorým zastavil trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku.

22. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. teda určuje Ministerstvo vnútra SR za
orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní
škoduspôsobilvyšetrovateľPolicajnéhozborualebopoverenýpríslušníkPolicajnéhozboru,aprokurátor

nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného zboru a
nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Prokurátor hoci zamietol sťažnosť podanú proti
uzneseniu o vznesení vydaného povereným príslušníkom policajného zboru, ale nepodal obžalobu v
trestnej veci. Príslušným orgánom konajúcim za štát je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré
je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

23. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z.. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby
každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej

osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo
k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti

(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery
boli prijaté súdnou judikatúrou či už v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., tak aj v čase teraz platného
zákona č. 504/2003 Z. z.. (NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010).

24. Z citovaného rozhodnutia možno vyvodiť záver, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného

uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle aj zastavenie trestného stíhania
alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína
trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž neviaže na nesprávnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledoktrestného stíhania. A výsledkom bolo zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo
vznesené obvinenie nie je trestným činom - uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa
09.04.2013, sp. zn. 1 KPt 14/13-3 vydané podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por..

25. V danom prípade ide o teleologický výklad zákona vychádzajúci zo zmyslu a účelu právneho
predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3
Ústavy SR. Nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je

splnenie tejto podmienky potrebné vykladať extenzívne, a preto za ústavne komfortný treba považovať
výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takému rozhodnutiu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným), rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou
rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky

rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená,
že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že
podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí
trestného stíhania (NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009, ÚS SR - II. ÚS 25/2011-33 zo dňa 24.3.2011, nález
I. ÚS 320/2016-49 zo dňa 07.07.2016, ku ktorých záverom sa prikláňa aj rozhodovacia prax Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 10Co/15/2018 zo dňa 31.01.2018, sp. zn. 11Co/55/2017 zo dňa 25.07.2017 a sp. zn.
7Co/283/2018 zo dňa 27.03.2019). Súd potom v súlade s citovanou judikatúrou a v súlade s článkom
2 CSP vychádzal z takto prezentovanej judikatúry súdov.

26. Ak potom krajský prokurátor uznesením zo dňa 09.04.2013, sp. zn. 1 KPt 14/13-3 zastavil trestné

stíhanie vedené proti obvinenému žalobcovi F. E. podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z dôvodu, že
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, ide o konečné rozhodnutie trestného
konania (výsledok), ktorá je nezákonné a tým je daná zodpovednosť štátu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím.

27. Súd ďalej zistil, že žalobca v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. splnil svoju povinnosť
vyčerpať riadne opravné prostriedky a proti nezákonnému rozhodnutiu - uzneseniu o vznesení obvinenia
podal sťažnosť dňa 06.04.2010, pričom táto bola uznesením okresného prokurátora sp. zn. Pv 352/2009
z 08.04.2010 ako nedôvodná zamietnutá s odkazom na § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Následne dňa 14.04.2010 splnomocnil žalobca už ako obvinený obhajcu, aby ho zastupoval v konaní

vedenom na OR PZ Ružomberok, OO PZ Ružomberok pod sp. zn. ČVS: ORP-217/OO-RK-2009.

28. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, medzi ktorú zákon v § 18 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.
zaraďuje aj nárok na náhradu trov konania, t.j. nárok na náhradu majetkovej ujmy vzniknutej úhradou
trov obhajoby v súvislosti s vedením trestného stíhania, ktorého výsledkom bolo nezákonné rozhodnutie.

Žalobca preukázal, že poštovým peňažným poukazom zo dňa 29.04.2016 v sume 1044,51 eur a zo dňa
29.04.2016 v sume 1000 eur, uhradil jeho obhajcovi trovy obhajoby v sume 2044,51 eur. Trovy obhajoby
boli uhradené priamo a bezprostredne s vedením vedeného trestného konania, ktorého výsledkom bolo
nezákonné rozhodnutie, t.j. žalobcovi vznikla škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím vo výške
2044,51 eur.

29. Výška náhrady škody posúdená v nadväznosti na účelnosť vynaložených trov obhajoby (trov
právneho zastúpenia), v sebe zahŕňa účelné vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie a
bola priznaná v súlade s vyúčtovaním predloženým žalobcom. Súd nezistil, že by v rámci vyúčtovania
boli vykonané také úkony, ktoré sa z hľadiska vývoja dôkaznej situácie v trestnom konaní javili byť

ako neúčelne a nehospodárne. V prevažnej väčšine išlo o úkony ako podanie opravných prostriedkov
- sťažností (dňa 23.8.2011 a dňa 01.01.2012), 2 x podanie návrhu na vykonanie dokazovania, čo
vzhľadom na časove obdobie trvania trestného stíhania nemožno hodnotiť ako neúčelné, ďalej išlo
o úkony ako účasť na vyšetrovacích úkonoch (výsluchoch svedkov, obvineného) 3 x preštudovanie
vyšetrovacieho spisu vyjmúc preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania a jedno rokovanie s

obvineným,t.j.úkonyobhajcuboliúčelnésmerujúcekúčinnejobhajobeosoby,protiktorejbolovznesené
obvinenie a zároveň išlo o úkony vykonané v súlade s trestným poriadok. Ani v rámci hotových výdavkov
súd nezistil neodôvodnené vyúčtovanie týchto nákladov, resp. ich neúčelné vynaloženie. Cestovné
náhrady boli vyúčtované do výšky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom a výškanáhrady za stratu času stráveného obhajcom mimo sídla jeho advokátskej kancelárie bola vyúčtovaná
v súlade s vyhláškou MS SR č. 644/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Zároveň ku každému úkonu bol vyúčtovaný režijný paušál podľa

vyhlášky.

Jedná sa o nasledovné úkony obhajoby vykonané v rámci vedeného trestného konania;
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 14.4.2010 v D. X. v čase od 21.00 hod. do 01.15 hod. - tarifná
odmena v sume 60,11 EUR + režijný paušál v sume 7,21 EUR

- preštudovanie vyšetrovacieho spisu na Obvodnom oddelení Policajného zboru Ružomberok dňa
8.6.2010 - tarifná odmena v sume 60,11 EUR + režijný paušál v sume 7,21 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 8.6.2010
- ďalšie rokovanie s obvineným F. E. dňa 8.6.2010 v čase od 14.30 hod. do 15.30 hod. v Ružomberku a
dňa 8.6.2010 v čase od 16.00 hod. do 20.00 hod. v D. X. - tarifná odmena v sume 60,11 EUR + režijný
paušál v sume 7,21 EUR

- preštudovanie vyšetrovacieho spisu na Obvodnom oddelení Policajného zboru Ružomberok dňa
29.6.2010 - tarifná odmena v sume 60,11 EUR + režijný paušál v sume 7,21 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 29.6.2010
- náhrada za stratu času v sume 72,12 EUR za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
29.6.2010 pri sadzbe 12,02 EUR/polhodina

- účasť na výsluchu obvineného F. E. dňa 11.08.2010 v čase od 8.30 hod. do 11.00 hod. na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Ružomberok, účasť na výsluchu svedka P.. F. T. dňa 11.8.2010 v čase od
11.00 hod. do 13.00 hod. a porada s obvineným F. E. dňa 11.8.2010 v čase od 07.00 hod. do 8.30 hod.
- tarifná odmena v sume 180,33 EUR (3 x suma 60,11 EUR) + režijný paušál v sume 7,21 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 11.8.2010

- náhrada za stratu času v sume 72,12 EUR za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
11.8.2010 pri sadzbe 12,02 EUR/polhodina
- účasť na výsluchu svedka poškodeného P. E. dňa 6.9.2010 v čase od 13.30 hod. do 14.20 hod. na
Obvodnom oddelení Policajného zboru Ružomberok - tarifná odmena v sume 120,22 EUR (2 x suma
60,11 EUR) + režijný paušál v sume 7,21 EUR

- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 6.9.2010
- náhrada za stratu času v sume 72,12 EUR za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
6.9.2010 pri sadzbe 12,02 EUR/polhodina
- účasť na výsluchu svedkyne D. D. dňa 4.10.2010 v čase od 9.45 hod. do 12.15 hod. na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Ružomberok - tarifná odmena v sume 120,22 EUR (2 x suma 60,11 EUR)

+ režijný paušál v sume 7,21 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 4.10.2010
- náhrada za stratu času v sume 72,12 EUR za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
4.10.2010 pri sadzbe 12,02 EUR/polhodina
- účasť na výsluchu svedka Y. P. dňa 2.11.2010 v čase od 12.30 hod. do 13.40 hod. na Obvodnom

oddelení Policajného zboru Ružomberok - tarifná odmena v sume 60,11 EUR + režijný paušál v sume
7,21 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 2.11.2010
- náhradu za stratu času v sume 72,12 Eur za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
2.11.2010 pri sadzbe 12,02 EUR/polhodina

- účasť na výsluchu svedka Q. O. dňa 22.11.2010 v čase od 9.00 hod. do 10.40 hod. na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Ružomberok - tarifná odmena v sume 60,11 EUR + režijný paušál v sume
7,21 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 22.11.2010
- náhrada za stratu času v sume 72,12 EUR za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa

22.11.2010 pri sadzbe 12,02 EUR/polhodina
- preštudovanie vyšetrovacieho spisu na Obvodnom oddelení Policajného zboru Ružomberok dňa
29.11.2010 v čase od 13.00 hod. do 14.50 hod. - tarifná odmena v sume 60,11 EUR + režijný paušál
v sume 7,21 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 29.11.2010

- náhrada za stratu času v sume 72,12 EUR za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
29.11.2010 pri sadzbe 12,02 EUR/polhodina
- účasť na výsluchu svedka poškodeného P. E. dňa 19.11.2011 na Obvodnom oddelení Policajného
zboru Ružomberok - tarifná odmena v sume 61,75 EUR + režijný paušál v sume 7,41 EUR- cestovné výdavky autobusom v sume 5,60 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 19.11.2010
- náhrada za stratu času v sume 74,10 EUR za 6 polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
19.11.2010 pri sadzbe 12,35 EUR/polhodina

- písomný návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 10.09.2010 vo veci - tarifná odmena v sume 60,11
EUR + režijný paušál v sume 7,21 EUR
- písomný návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 10.10.2010 vo veci - tarifná odmena v sume 60,11
EUR + režijný paušál v sume 7,21 EUR
- písomná sťažnosť zo dňa 23.08.2011 proti uzneseniu povereného príslušníka policajného zboru

Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružomberok ČVS: ORP-217/OO-RK-2009 zo dňa 12.08.2011
- tarifná odmena v sume 61,75 EUR + režijný paušál v sume 7,41 EUR
- písomná sťažnosť zo dňa 1.1.2012 proti uzneseniu povereného príslušníka policajného zboru
Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružomberok ČVS: ORP-217/OO-RK-2009 zo dňa 26.12.2011
- tarifná odmena v sume 63,58 EUR + režijný paušál v sume 7,63 EUR
- účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa konanom 28.11.2012 na Obvodnom oddelení

Policajného zboru Ružomberok - tarifná odmena v sume 63,58 EUR + režijný paušál v sume 7,63 EUR
- cestovné výdavky autobusom v sume 6 EUR na cestu z A. do H. a späť dňa 28.11.2012
- náhradu za stratu času v sume 76,26 EUR za 6polhodín straty času na ceste z A. do H. a späť dňa
28.11.2012 pri sadzbe 12,71 EUR/polhodina. Trovy celkom v sume suma 2 044,51 EUR

30. Na základe citovaných ustanovení zákona a z vyššie uvedených dôvodov súd potom rozhodol tak,
že žalobe v prevažnej miere vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu škody 2044,51 eur.

31. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka por. P. P. pre ozrejmenie dôvodov vydania uznesenia
o začatí trestného stíhania, keďže výsluch svedka nepovažoval za potrebný (bol právne irelevantný),

keďže pre rozhodnutie vo veci nie je dôležité na čí príkaz alebo z akého dôvodu bolo vydané uznesenie
o začatí trestného stíhania, orgány činné v trestnom konaní konajú z úradnej povinnosti - § 2 ods. 6
veta prvá Tr. poriadku. Za právne irelevantný považoval aj dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu
žalovaného. Relevantným pre rozhodnutie v súdenej veci je výsledok trestného konania. Relevantným
pre danú vec nie je ani okolnosť, či poškodená strana trestného konania (ne) bola informátorom. Ide o

dôkazné prostriedky (prostriedky procesného útoku) neúčelné a nadbytočné, a preto ich súd nevykonal.

32. Pokiaľ strana žalovaného namietala nesplnenie podmienky podľa 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. formou nepodania písomnej žiadosti na predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, súd
uvádza, že táto žiadosť bola podaná až dňa 17.10.2019, pričom doposiaľ nebolo uspokojená a ako už

súd skôr uviedol, nesplnenie tejto podmienky zákon č. 514/2003 Z.z. nesankcionuje a táto skutočnosť
sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu škody.

33. Námietka premlčania vznesená žalovaným bola tiež nedôvodná. Ako už súd vyššie konštatoval,
obhajca žalobcu v trestnom konaní prevzal rozhodnutie o zastavení trestného stíhania dňa 29.04.2013.

Týmto dňom s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. začala plynúť trojročná
premlčacia lehota, ktorá skončila 29.04.2016. Žalobca podal žalobu faxom posledný deň tejto lehoty -
29.04.2016 a svoju žalobu doplnil písomným podaním v lehote 3 dní - § 42 ods. 1 O.s.p. účinného do
30.06.2016. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej lehote, t.j. včas.

34. K námietke zastúpenia žalovaného súd uvádza, že osoba poverená zastupovaním žalovaného na
pojednávaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia (a aj na jemu predchádzajúcich pojednávaniach)
sa preukázala originálom poverenia konať v mene žalovaného v predmetnom súdnom spore, t.j.
poverením vystaveným ústredným orgánom a platným preukazom tohto ústredného orgánu. Z ust. §
20 ods. 2 OZ je zrejmé, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo

členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, t.j. nielen štatutárny orgán
právnickej osoby ale aj jej pracovníci, zvlášť ak sú na to týmto orgánom poverené. Zastupovanie sa
týkalo žalovaného a bolo určené vo vzťahu k predmetu sporu, v ktorom žalovaný vystupuje ako žalovaný
subjekt. A napokon aj procesné zastúpenie žalovaného, o ktorom v konaní ide, spĺňalo predpoklady ust.
89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP.

35. K nároku na náhradu škody súd priznal aj úrok z omeškania s odkazom ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odo dňa 15.07.2016, t.j. po uplynutia lehoty troch dnípočítanej počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému (11.07.2016) a vo zvyšnej časti
súd žalobu (vo vzťahu k uplatneniu úroku z omeškania ku skoršiemu dátumu omeškania) zamietol.

36. Žalobcovi ako v prevažnej miere úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov podľa § 255 ods. 1 CSP s odkazom na § 262 ods. 1 CSP v rozsahu
98 %.

37. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia uznesením, ktoré

vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.