Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204511
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314204511.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

sudcov JUDr. Evy Šofránkovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. U., nar.
XX.XX.XXXX a mal. O. U., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov O. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/XX, V., právne zastúpená Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Kukorelliho 60,
Humenné a H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, V., právne zastúpený JUDr. Františkom
Svatuškom, advokátom, Nám. slobody 25, Humenné, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/113/2014-93 zo dňa 17.02.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a o výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.
22C/105/2010 zo dňa 17.12.2010 v časti výšky výživného pre maloleté deti tak, že zvýšil výživné pre
mal. H. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne a pre mal. O. U.,
nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne od 15.04.2014, ktoré je otec
povinný platiť k rukám matky vždy do prvého dňa toho ktorého mesiaca vopred. V prevyšujúcej časti

návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zaostalé výživné za obdobie od 15.04.2014 do 17.02.2015
vo výške 690 Eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným
od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročný celý dlh.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah
pripojených listinných dôkazov, predchádzajúce sociálne a majetkové pomery rodičov maloletých detí,

ktoré vyplynuli z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 22C/105/2010, citoval ustanovenie §
26, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že naposledy bolo o výške výživného pre maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 22C/105/2010 zo dňa 17.12.2010, ktorým bolo určené výživné pre mal. H. v sume
100 Eur mesačne a mal. O. v sume 80 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bola matka
zamestnaná s príjmom okolo 270 Eur mesačne netto a otec s príjmom okolo 925 Eur mesačne netto,
pričom podľa jeho výpovede a vyjadrenia splácal pôžičky v celkovej výške okolo 250 Eur mesačne.

Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú o štyri
roky staršie a v súčasnosti mal. H. navštevuje 9. ročník základnej školy a mal. O. navštevuje 6. ročník
základnej školy. K zmene pomerov došlo najmä na strane mal. O., ktorá nastúpila na 2. stupeň základnejškoly, s čím sú spojené zvýšené výdavky, najmä s nákupom školských pomôcok. U mal. H. došlo k
zmene pomerov, ktorá navštevuje 9. ročník základnej školy, je predpoklad, že bude pokračovať v štúdiu
na strednej škole, čím nepochybne dôjde k zvýšeniu nákladov. K zvýšeniu nákladov došlo už tým, že

mal. H. je v 9. ročníku, musí venovať zvýšenú pozornosť príprave na monitoring. Obe maloleté deti nosia
okuliare, čo vyžaduje zvýšené náklady minimálne raz za dva roky po 100 Eur mesačne na každú z nich.

V súčasnosti matka maloletých detí pracuje v COOP Jednote ako predavačka s príjmom okolo 300 Eur
mesačne. Jej mesačné náklady predstavujú 170 Eur za inkaso, 40 Eur za elektrinu, 7 Eur za káblové

rozvody, ďalej platí maloletým deťom obedy vo výške 40 Eur mesačne, spláca pôžičku vo výške 22,85
Eur, maloletým deťom po 8 Eur mesačne pre každú z nich. Ďalej spláca pôžičku na zakúpenie práčky
vo výške 16 Eur mesačne, ako aj platí maloletým deťom poistky vo výške 11,50 Eur a 13,50 Eur.

Otec maloletých detí je zamestnaný ako v predchádzajúcej právnej úprave, jeho priemerný mesačný
príjem za rok 2014 predstavoval 1.075 Eur mesačne. Podľa jeho vyjadrenia býva v byte svojej sestry so

svojoumatkouamesačnénákladyzabývanieuhrádzavovýške150Eur.Ďalejotecmaloletýchdetítvrdil,
že spláca pôžičky vo výške 220 Eur mesačne, avšak na poslednom pojednávaní uviedol, že posledný
rok tieto pôžičky neuhrádza. Spláca ďalej pôžičku vo výške 140 Eur mesačne, ktorú si vzal na zakúpenie
veci, pretože zo spoločnej domácnosti si neodniesol žiadne hnuteľné veci. Ďalej platí za internet 45 Eur
a na ostatné potreby 30 Eur a na stravu 130 Eur mesačne. Okrem toho v poslednom období za ošatenie

a náklady pre maloleté deti minul asi 550 Eur mesačne. Súd skonštatoval, že došlo k zmene pomerov
aj na strane otca tým, že sa jeho príjem oproti poslednej úprave výživného zvýšil. Priemerný mesačný
zárobok u otca v čase poslednej úpravy predstavoval 925 Eur, v súčasnosti je 1.075,- Eur mesačne.
Pokiaľ súd z jeho príjmu odráta sumu 150 Eur z titulu bývania, 45 Eur na internet, sumu 144,22 Eur
mesačne, ktoré sú mu zrážané z platu ako splátky pôžičky, ostáva otcovi maloletých detí 735,78 Eur.

Podľa názoru súdu prvého stupňa otec je schopný platiť vyššie výživné, vzhľadom na podstatnú zmenu
pomerov, ktorá nastala u maloletých detí, ktoré sú o štyri roky staršie. Ďalej obe deti študujú na 2. stupni
základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady na školské pomôcky, učebnice a vzhľadom na vek
mal. H., aj zvýšené náklady na hygienické potreby, ošatenie, obuv, ako aj na okuliare pre obe maloleté
deti. Z tohto dôvodu súd určil výživné na mal. H. mesačne vo výške 130 Eur s prihliadnutím k tomu,

že je študentkou 9. ročníka základnej školy, má zvýšené náklady v súvislosti s prípravou na monitor a
s prípravou na štúdium na budúcej strednej škole. Ďalej súd zvýšil výživné pre mal. O. na sumu 110
Eur s prihliadnutím k tomu, že maloletá nastúpila na 2. stupeň základnej školy, čím došlo nepochybne k
zvýšeniu nákladov spojených so štúdiom na zakúpenie nových školských pomôcok. Ďalej súd pri určení
výšky výživného zohľadnil aj to, že otec sa o maloleté deti zaujíma, nakupuje im potrebné veci, aj nad

rámec určeného výživného, pravidelne maloleté deti trávia čas v jeho domácnosti, s čím sú spojené
ďalšie výdavky otca. K zvýšeniu výživného došlo od podania návrhu, t. j. 15.04.2014. Z dôvodu, že otec
doposiaľ platil celkom 180 Eur mesačne, súd vyčíslil dlžné výživné za obdobie apríl 2014 za 15 dní vo
výške 60 Eur na obe deti a za obdobie od 01.05.2014 do rozhodnutia súdu, t.j. do 17.02.2015, vznikol
otcovi dlh za 11 mesiacov v celkovej výške 660 Eur na obe deti a preto dlžné výživné v celkovej výške

690 Eur súd povolil otcovi splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým,
že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, lebo navrhovaná výška výživného
na mal. H. vo výške 200 Eur a na mal. O. vo výške 150 Eur predstavovala zvýšenie výživného takmer

o 100 %, pričom tak k radikálnej zmene pomerov na strane maloletých detí nedošlo i napriek zvýšeniu
príjmu otca zhruba o 100 Eur, ktorá skutočnosť bola zohľadnená pri rozhodovaní o zvýšení výživného.
Súd zohľadnil vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby, a preto v prevyšujúcej časti návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec. Namietal zaostalé výživné. Poukázal
nato,žepočaskonaniapreukázal,žemaloletýmdeťomzakúpilvecivcelkovejhodnote551,01Eur,ktoré

listinné dôkazy sú súčasťou spisu. Jednalo sa o výdavky vynaložené otcom za obdobie od 15.04.2014
do 01.02.2015, a to na sezónne oblečenie, beletriu, učebné pomôcky, elektroniku, mobilné telefóny a
kredity do mobilu, lieky na predpis, potreby na plavecký výcvik a pod. Bol toho názoru, že táto suma mala
byť započítaná do celkovej výšky zaostalého výživného. Namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnenírozhodnutia neuviedol, prečo túto sumu nezapočítal na dlžné výživné. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť zaostalé výživné a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alebo zmeniť rozsudok a zaostalé výživné za obdobie od 15.04.2014 do 17.02.2015

vo výške 138,99 Eur povoliť otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným
od právoplatnosti rozsudku.

Kolízny opatrovník, ani matka maloletých detí sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/9/2015-106 zo dňa 13.05.2015, odvolací súd vrátil
vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách štátu. Uznesením č. k. 10P/113/2014-108 zo dňa
04.06.2015 s právoplatnosťou od 07.07.2015, súd prvého stupňa rozhodol o trovách štátu tak, že
náhradu trov štátu vo výške 24 Eur nepriznal.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými
odvolacími dôvodmi odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne posudzoval sociálne
a majetkové pomery, ktoré porovnával s predchádzajúcou právnou úpravou v konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 22C/105/2010 s tým, že prihliadal aj na tú skutočnosť, že

maloleté deti trávia u otca v jeho spoločnej domácnosti čas počas víkendov, ďalej otec im zabezpečuje
plnenia nad rámec výživného, ktorú skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia uviedol, pri odôvodnení
zvýšenia výživného na maloleté deti len o sumu 30 Eur na každé z nich. Odvolací súd je toho názoru,
že v danom prípade súd prvého stupňa správne postupoval, ak vyčíslené náklady na zakúpenie
potrebných vecí pre maloleté deti otcom nad rámec výživného v celkovej výške 551,01 Eur, ktorú

skutočnosť v rámci zaostalého výživného otec namietal, súd nezohľadnil s prihliadnutím k tomu, že
maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorá je daná výškou výživného
zodpovedajúca schopnostiam a možnostiam rodičov, ich celkovým majetkovým pomerom, ako aj
odôvodneným potrebám a veku maloletých detí. Nebolo možné neprihliadať na podstatne vyšší príjem
na strane otca ako u matky, ktorá dosahuje len príjem cca 300 Eur mesačne s tým, že má náklady na

zabezpečenie odôvodnených potrieb bývania nielen pre seba, ale aj pre maloleté deti, ako aj stravy,
ošatenia a ďalších nákladov spojených s vedením domácnosti. Na strane matky je potrebné zohľadniť
osobnú starostlivosť o dve maloleté deti a zase na druhej strane, na strane otca, je potrebné pozitívne
hodnotiť jeho záujem o maloleté deti, poskytovanie plnenia aj nad rámec určeného výživného, ktoré je
len na ich prospech. Odvolací súd nepovažoval preukázané náklady otcom na zakúpenie potrebných

vecí pre maloleté deti nad rámec určeného výživného za spravodlivé zohľadniť do zaostalého výživného,
lebo tým by došlo k ukráteniu výšky výživného na strane maloletých detí. Z tohto dôvodu túto uplatnenú
námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o dlžnom
výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, vec
starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.