Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108220830
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4108220830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: N. K., bytom N. XX, D., zastúpený
JUDr. Gabriel Laktiš, advokátom so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti žalovanému v 1.rade: T. S., bytom
R., N. XX a v 2. rade: Dr. S. S., bytom N. XX, D., zastúpený Mgr. Zdenko Nováček, advokát so sídlom
Brančská 7, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.764,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. júla 2018 č. k. 17C/232/2008-248 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 14. augusta 2018 č.k. 17C/232/2008- 300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanému v 1. a 2.rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaným v 1 a 2. rade priznal plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o
výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, § 442, § 443 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.

a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 53.172,30 Sk , teda 1.764,99 eura spolu
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 16.02.2007 žalovaný v 2. rade vykonával
rekonštrukciu bytového jadra vo svojom byte, pri ktorom došlo k zatečeniu jeho bytu a to ku škode
na elektronike nachádzajúcej sa v jeho byte, ako aj k poškodeniu stien a podláh v celkovej výške
94.178,- Sk ( 3.126,13 eura). Svoje nároky na náhradu škody si uplatnil z poistenia žalovaného v 2. rade
zodpovednosti za škodu, ktorú mal žalovaný v 2. rade uzatvorenú so spoločnosťou Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s., pričom poisťovňa žalobcovi neuhradila žiadnu škodu a to na základe negatívneho

stanoviska žalovaného v 2.rade ako poistenca, že rekonštrukciu jeho bytu vykonala tretia osoba ako
podnikateľ, a teda žalovaný ako vlastník bytu za vzniknutú škodu nezodpovedá. Spoločnosť Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. uhradila žalobcovi z jeho vlastného poistenia domácnosti škodu v celkovej
výške 41.546,- Sk ( 1.379,07 eura), pričom z tejto sumy bola vo výške 19.546,- Sk ( 648,80 eura)
uhradená škoda na elektronike v celom rozsahu a sumou vo výške 22.000,- Sk ( 730,26 eura) bola
čiastočne uhradená škoda na zatečených stenách a podlahe. Skutočná škoda na zatečených stenách
a podlahe činila celkovú sumu vo výške 75.172,30 Sk a z nej zostala žalobcovi neuhradená škoda vo

výške 53.172,30 Sk.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný v 2.rade vykonával
vo svojom byte rekonštrukciu bytového jadra, pričom práce na rekonštrukcii uskutočňoval žalovanýv 1. rade. Pri rekonštrukcii bytového jadra, a to konkrétne pri búracích prácach došlo k poškodeniu
vodomeru s teplou vodou, k prasknutiu ventilu vody šachte, v dôsledku čoho začala prudko tiecť voda,
táto pretiekla do bytu žalobcu, kde spôsobila škodu na stenách žalobcu, parketách a elektrotechnike.

Žalobcovi predmetnou škodovou udalosťou vznikla škoda vo výške 3.126,- eura ( 94.178,- Sk). V byte
žalobcu bola pracovníkom poisťovne vykonaná ohliadka, pričom žalobcovi na základe vzniknutej škody
vyplatila poisťovňa plnenie vo výške 1.379,07 eur( 41.546, -Sk), z toho škoda na hnuteľných veciach
vo výške 715,19 eur ( 21.546,-Sk) a na stavebných častiach bola uhradená škoda vo výške 663,87
eur ( 20.000,- Sk). V dôsledku škodovej udalosti žalobca v predmetnom byte vykonal rekonštrukčné

práce vo výške 2.495,25 eura ( 75.172 Sk), a to penetrácia stien a vyspravenie stien vo výške 341,-
eur , maľovka stien vrátane materiálu v celkovej výške 510,35 eur, demontáž podlahovej krytiny vo
výške 78,60 eura, dodávka a montáž laminátových parkiet 1.100,40 eura. Z dôvodu, že rekonštrukčné
práce žalobcu boli vykonané vo vyššej sume než mu bolo poskytnuté plnenie a po nepriznaní plnenia
z poistenia žalovaného v 2. rade, sa žalobca domáhal vzniknutého rozdielu medzi sumou vynaloženou
na rekonštrukciu a sumou vyplatenou spoločne od žalovaných v 1. a 2. rade.

1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že došlo ku škodovej udalosti medzi stranami sporu
nebola sporná. Vznik škodovej udalosti bol zhodne popísaný žalovanými v 1. a 2. rade. Sporná bola
v konaní uplatňovaná výška škody ako rozdiel medzi vynaloženými nákladmi žalobcu na odstránenie
škody a vyplateným plnením zo strany poisťovne. Žalovaný v 2. rade namietal svoju zodpovednosť v

zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že si počínal nad mieru opatrne a neporušil
žiadnu povinnosť. Namietal tiež výšku škody, ktorá žalobcom nebola preukázaná a žiadnymi dôkazmi
podložená a taktiež bola v konaní namietaná pasívna legitimácia žalovaného 2. rade. Súd prvej
inštancie bol toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania zo strany žalobcu bola v konaní
preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu, a to žalovaným v 1. rade

a vzniknutou škodou. Žalovaný v 1. rade zanedbal svoje povinnosti pri vykonávaní búracích prác, v
dôsledku čoho došlo k poškodeniu ventilu v šachte a následne k úniku vody v byte žalovaného v 2.
rade nachádzajúceho sa nad bytom žalobcu, pričom došlo k spôsobeniu škody na stenách bytu žalobcu,
plávajúcej podlahe a na elektronike. Súd konštatoval, že v tejto časti žalobca uniesol dôkazné bremeno
preukázania protiprávneho úkonu žalovaného v 1. rade a to vychádzajúc z toho, že pokiaľ by sa žalovaný

v 1. rade nedopustil hrubej nedbanlivosti odmurovania nosnej časti múru, tak by ku škode nikdy nedošlo.
To znamená, že jedinou príčinou škody bola práve činnosť žalovaného v 1.rade, na ktorej sa žalovaný
v 2. rade vôbec nepodieľal. Ďalej doplnil, že žalovaný v 2. rade neporušil žiadnu zo svojich povinností,
o čom svedčí skutočnosť, že aj samotnú rekonštrukciu bytu nevykonával sám, rekonštrukcia bytového
jadra sa vykonávala práve na základe dohody so žalovaným v 1. rade, ktorý to mal aj v predmete

svojej podnikateľskej činnosti, čiže žalobca neuniesol dôkazné bremeno voči žalovanému v 2. rade, a to
preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu ( žalovaného v 2. rade )
a vzniknutou škodou, preto žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na
uvedené nie je možné uplatňovať zo strany žalobcu daný nárok v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka,
nakoľkonejdeoškoduspôsobenúžalobcovikonanímviacerýchosôbatedahlavnekonanímžalovaného

v 2. rade, voči ktorému bol žalobný návrh práve z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnutý.

1.4 Následne sa súd prvej inštancie vysporadúval s otázkou výšky uplatňovanej škody žalobcom.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška), zaťažuje poškodeného. Uviedol,
že žalobcom uplatňovaná výška škody nevychádzala z ceny veci v čase poškodenia, ale z ceny v čase

nadobudnutia a to ceny vynaloženej na rekonštrukciu veci. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
výšku škody na veciach a to na podlahe, ako aj na stenách bytu v čase poškodenia. Súd dôvodil,
že výška škody môže byť totožná s cenou v čase poškodenia ale iba vtedy, ak bola poškodená nová
vec, čo v tomto prípade nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané a ani podložené
listinnými dôkazmi. Žalobca v konaní preukázal vystavenou faktúrou spoločnosti Pegas NR, s.r.o. výšku

škody, ktorá mu vznikla reparáciou respektíve rekonštrukciou poškodených vecí. Súd zdôraznil, že v
konanínebolazistenáskutočnáškodu,ktorávzniklazatečenímbytužalobcuvčasepoškodenia,nakoľko
žalobca v konaní nepredložil listinné doklady preukazujúce výšku hodnoty veci ako sú parkety, ktoré pred
troma rokmi vymieňal za nové, neuviedol ich cenu ani druh v čase poškodenia, nevyčíslil ani maľovku,
ktorú vykonal zhruba pred 8 mesiacmi pred vznikom škody, pričom si predmetnú maľovku vykonal v

byte sám. Žalobca v priebehu celého pojednávania poukazoval len na výšku škody zodpovedajúcej
vystavenej faktúre za rekonštrukciu a trval na úhrade rozdielu medzi vyplatenou sumou poisťovne a
sumou, ktorú musel uhradiť firme za práce a materiál vykonané na rekonštrukciu bytu . Súd prvej
inštancie poukázal tiež na to, že zabezpečil ako listinný dôkaz spisovú dokumentáciu z poisťovne,ktorá vykonávala plnenie , avšak fotografie, ktoré sa tam nachádzali boli čiernobiele a z nebolo z nich
možné zistiť rozsah poškodenia na veciach žalobcu. Uviedol, že v konaní nevykonal znalecký posudok,
nakoľko žalobcom nebola preukázaná škoda v čase nadobudnutia, ale len v čase rekonštrukcie, a neboli

predložené listinné doklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca sám v priebehu
pojednávania uviedol, že v rámci rekonštrukcie zakúpil podlahu inú než mal v čase vzniknutej škody ,
pričom išlo o podlahu drahšiu a taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že penetrácia stien v byte už
bola vykonaná pred ôsmimi mesiacmi. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena, ohľadom výšky
skutočnej škody, ktoré žalobcu zaťažuje súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku

na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a
v 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní , priznal plnú náhradu trov konania.

2.1 Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku nesprávne uvádza obsah faktúry dodávateľa za rekonštrukčné práce. Ďalej
dôvodil, že súd nesprávne rozhodol o tom že žalovaný v 2. rade ako vlastník bytu sa na vzniku

škodovej udalosti vôbec nepodieľal a že žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom neporušil žiadnu
zo svojich povinností, pričom však rekonštrukciu bytového jadra vykonával žalovaný v 2.rade bez
vykonania všetkých opatrení, a to najmä: - uzatvorením ventilu hlavného prívodu vody v bytovom
dome pred začatím rekonštrukčných prác žalovaným v 1. rade; - vopred nežiadal SBD Petržalka ako
správcu bytového domu o súhlas ako vlastník bytu s rekonštrukciou bytového jadra, čím porušil navyše

ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 182/1983 Z.z. Uviedol, že keby žalovaný v 2. rade pred začiatkom
rekonštrukcie uzatvoril, resp. dal uzatvoriť ventil hlavného prívodu vody bytového domu, nedošlo by k
vzniku škodovej udalosti. Uvedené zásadné porušenie povinnosti zo strany žalovaného v 2. rade bolo
rozhodujúcou skutočnosťou pri škodovej udalosti. Preto podľa názoru žalobcu tu bola a je daná solidárna
zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade.

2.2 Čo sa týka výšky škody argumentoval, že súd prvej inštancie pri zisťovaní výšky škody nesprávne
prijal záver, že škodovou udalosťou došlo k poškodeniu vecí, hoci v skutočnosti došlo k zničeniu vyššie
uvedených vecí, a teda nie je možné bez ďalšieho aplikovať ustanovenie § 443 OZ, pretože skutočnou
škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku

škodovej udalosti. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Namietal tvrdenie súdu, že žiadnym spôsobom nepreukázal výšku škody na veciach
a to na podlahe, ako aj stenách v čase poškodenia, pretože žalobca preukazoval výšku škody listinnými
dôkazmi, uvedenými v jeho žalobe, a riadne a včas v priebehu konania reagoval na uznesenia súdu z
ústnych pojednávaní a včas zasielal súdu ním požadované doklady týkajúce sa dokazovania v danej

veci. Poukázal na skutočnosť, že súd v rámci dokazovania ex offo si vyžiadal ako listinný dôkaz spisový
obal poisťovne, avšak súd nepostupoval dôsledne, pretože si mal vyžiadať od poisťovne farebné
fotografie, z ktorých by bol ustálený rozsah poškodenia na veciach žalobcu, a ktoré následne mohli byť
poskytnuté súdom ustanovenému súdnemu znalcovi, čo sa nestalo pre nečinnosť konajúceho súdu.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie konajúceho súdu prijatého na ústnom pojednávaní

dňa 26.06.2013 o ustanovení súdneho znalca, ktoré v priebehu konania nebolo konajúcim súdom
zrušené. Tvrdenie súdu, že nevykonal v konaní dokazovanie znaleckým posudkom, nakoľko údajne
nebola žalobcom preukázaná škoda v čase „nadobudnutia“ (správne má byť v čase poškodenia), je
jeho závažným pochybením procesno-právnych predpisov a tým došlo k porušeniu práv žalobcu na
spravodlivý proces § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

3. Žalovaný v 2.rade k odvolaniu žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v rovine
kontradiktórnosti konania nesúhlasí aby dôkazná pasivita žalobcu pri preukazovaní jeho vlastných
tvrdení, či vôbec rozporovaní dôkazov protistrany, bola vytýkané nie žalobcovi samotnému, ale aby ju
žalobca účelovo vytýkal konajúcemu súdu, najmä keď žalobcom domáhaný znalecký posudok si podľa

CSP mohol zabezpečiť aj sám, pričom na pojednávaní 21.6.2018 nemal pripomienky k tomu, že sa ZP
nevykonal, pričom sám požiadal súd, aby o výške škody rozhodol - „v rámci voľnej úvahy“. Zdôraznil
skutočnosť, že rekonštrukcia bytu žalobcu po škodovej udalosti, kde použil kvalitatívne hodnotnejšie
materiály(2,5xdrahšiupodlahu)aajkvalitatívnehodnotnejšiepráce(namiestosvojpomocnýchodborné,
a to dokonca 4x drahšie), nie je žiadnym uvedením jeho bytu do pôvodného stavu, ale jeho kvalitatívne

zhodnotením, a to bez ohľadu na amortizáciu. Všetko bez ohľadu na absenciu porušenia povinnosti
či príčinnej súvislosti vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, keď sa aj výsluchom účastníkov potvrdilo,
že škodovú udalosť zapríčinilo výhradné konanie žalovaného v 1. rade (živnostníka), ktorý pri ním
vykonávaných búracích prácach nechtiac usekol spoločnú vodovodnú prípojku, z ktorej došlo kvytopeniu žalobcu. Nebyť výhradnej hrubej nedbanlivosti žalovaného v l.rade, tak by k vytopeniu žalobcu
nedošlo; a to bez ohľadu na to, či došlo/nedošlo k odpojeniu centrálnej vodovodnej prípojky pre celý
bytovýmdom,činahláseniurekonštrukciesprávcovi,ktorévovzťahukškodovejudalostiniesúvžiadnej,

tobôž priamej príčinnej súvislosti. Zdôraznil, že žiaden iný právny predpis či ani len obyčaj neprikazoval
obyvateľom bytového domu pri rekonštrukciách svojho bytu odstaviť celý bytový dom od prívodu vody,
v tomto prípade 48 bytových jednotiek, rovnako ako nebolo povinnosťou žalobcu v 2.rade ani hlásiť
rekonštrukciujehobytovéhojadrasprávcovi,keďžerekonštrukcia/vynoveniebytunieježiadnouúpravou
bytu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. Poukázal na to, že sám žalobca v žalobe hovoril o

alternatívnych vinníkoch.

4. Žalovaný v 1.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. K vyjadreniu žalovaného v 2.rade žalobca uviedol, že nemohol predložiť doklad o cene pôvodnej
laminátovej podlahy, nachádzajúcej sa v byte v čase škodovej udalosti, pretože tento nemal k dispozícii,

nachádzajúcej sa v byte v čase škodovej udalosti, pretože tento nemal k dispozícii. Vyjadrenie
spoločnosti Baumax SR o cene laminátovej podlahy v roku 2003 považoval za irelevantné, pretože
išlo o uvedenie nákupnej ceny plávajúcej podlahy. V danej právnej veci nešlo len o náhradu škody
„novovymaľovaním stien“, ale aj k vyspraveniu zatečených stien vrátane materiálu o rozlohe 80 m2,
penetrácii zatečených stien vrátane materiálu o rozlohe 205 m2 a maľovka stien vrátane materiálu. K

tvrdeniužalovanéhov2.rade,žesiznaleckýposudokmoholžalobcazabezpečiťsámuviedol,žežalobca
sa riadil uznesením súdu, ktorý sám nariadil znalecké dokazovanie. K zodpovednosti žalovaného v
2.rade poukázal na svoje tvrdenia uvedené v odvolaní.

6. Žalovaný v 2.rade k vyjadreniu žalobcu poukázal na svoje predošlé vyjadrenia. Zdôraznil, že bolo

práve na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno ku kvalite a tým aj cene poškodenej podlahy, čo
však napriek časovej možnosti až 10 rokov neurobil. K tvrdeniu žalobcu, že potvrdenie spoločnosti
BAUMAX hovorí len o nákupných cenách a nie o predajných cenách podlahy uviedol, že uvedené z
tohto vyjadrenia nevyplýva. Navyše z letáku tejto spoločnosti vyplývajú ceny podlahy v sume 3,09 eur/
m2, čo osvedčuje tvrdenie, že žalobcova nová podlaha o cene 15 eur/m2 bola kvalitatívne vyššia.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 CSP a po prejedaní veci,
na ktorom odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8.1 Odvolací súd na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie prečítaním listín a to : faktúra č.
2007008 PEGAS NR s.r.o. - čl. 4, zmluva o dielo - čl. 14, výpis zo živnostenského registra -T. S. -
čl. 17,18, spisová dokumentácia Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. k poistnej udalosti - čl. 110- 146,
oznámenie o rekonštrukcii bytového jadra žalobcu zo dňa 19.02.2017 - 181, reklamný leták Baumax SR

z mája 2011- PO čl. 185, vyjadrenie Baumax SR, s.r.o. zo dňa 3.11.2010 - čl. 188, odpoveď Bytového
družstva Petržalka zo dňa 22.3.2012- čl. 189, príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.07.2007 na sumu
75 172,-Sk - čl. 230, prehľad fotografií o cenách plávajúcej podlahy č.l. 170-179, čestné prehlásenie
Zdenky Ďuďovej z 30.4.2012 - majiteľky pivnice č.l. 214.

8.2 Odvolací súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny
zástupca žalobcu dňa 08.12.2021 ( deň pred pojednávaním) žiadal odročiť pojednávanie na neurčito,
resp. iný termín pojednávania z dôvodu aktuálnych pandemických opatrení a s poukazom na Vyhlášku
MS SR č. 24/2021 Z.z., že nie je daný ani jeden prípad výnimky podľa § 1 písm.a) až p). Odvolací
súd právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že pojednávanie nariadené na deň 09.12.2021 odročené

nebude. Z ust. § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 o
vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie
a núdzového stavu vyplýva, že okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo
núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia vo všetkých
agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. V predmetnej veci bola podaná žaloba na súd prvej

inštancie dňa 13.08.2008, z čoho je zrejmé, že nejde o vec, ktorá znesie odklad. Právny zástupca
žalobcu v ďalšom podaní zotrval na všeobecnom konštatovaní, že neodročením pojednávania dochádza
k ohrozeniu zdravia účastníkov. Odvolací súd k ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu žalobcu
dodáva, že neboli splnené ani zákonné podmienky odročenia pojednávania uvedené v ust. § 183 CSP.Právny zástupca žalobcu neoznámil odvolaciemu súdu dôležitý dôvod na odročenie pojednávania včas,
teda bezodkladne po tom ako sa o tomto dôvode dozvedel. Predvolanie na pojednávanie si právny
zástupca žalobcu prevzal dňa 08.11.2021, k vyhláseniu núdzového stavu došlo Uznesením vlády SR

dňa 25.11.2021 a ospravedlnenie bolo súdu doručené až dňa 08.12.2021, teda deň pred pojednávaním.
Právny zástupca tiež nepreukázal, že sa nemohol dať na pojednávaní zastúpiť iným advokátom tak,
ako to uvádza ust. § 183 ods. 2 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené žiadne zákonné
podmienky na odročenie nariadeného pojednávania, preto súd pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu.

9.Podľaustálenejjudikatúrydôkaznébremenovprejednávanejvecivkonaníonáhraduškody(teda,kde
sa k zodpovednosti vyžaduje zavinenie) na preukázanie protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom,
keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon
vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená právnickej a fyzickej osobe. Právna povinnosť
môže vyplývať priamo z právnych predpisov (Občiansky zákonník, iný všeobecne záväzný predpis),

iných noriem (technické normy, interné smernice, bezpečnostné predpisy), zo zmluvy, iných právnych
úkonov alebo z iných právnych skutočností. Z hľadiska protiprávnosti konania nerozhoduje, či právna
povinnosť vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti je potom chápané ako
rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosť, ktorú jej ukladá
zákon alebo iná právna skutočnosť.

10. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za
predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie (§ 420 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno o tom,
že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť
(exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

11. Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle §
420 OZ, je jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Rovnako
v rozhodnutí uverejnenom pod Rc 66/2009 je zdôraznené, že ak si niekto nepočína v súlade s takto
všeobecne (v § 415 OZ) stanovenou právnou povinnosťou, správa sa protiprávne a postihuje ho za to, za

splnenia ďalších predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ.

12. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že došlo ku
škodovej udalosti, pričom vznik škodovej udalosti bol zhodne popísaný žalovanými v 1. a 2. rade. Sporná
bola otázka zodpovednosti za spôsobenú škodu vo vzťahu k žalovaným, ako aj uplatňovaná výška

škody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bola preukázaná zodpovednosť
za spôsobenú škodu zo strany žalovaného v 1.rade, ktorý ako živnostník vykonával rekonštrukciu v
byte žalovaného v 2.rade a pri vykonávaní týchto prác svojou nedbanlivosťou spôsobil poškodenie
vodovodného ventilu, v dôsledku čoho došlo k veľkému úniku vody a vytopeniu bytu žalobcu. Podľa
názoru odvolacieho súdu, zo strany žalovaného v 1.rade došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti v

zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Výpoveďami žalovaného v 1.rade, ako aj žalovaného v
2.rade ( pojednávanie zo dňa 20.4.2011) bola popísaná pracovná činnosť vykonávaná žalovaným v
1.rade pri rekonštrukčných prácach, pričom z týchto je možné dospieť k záveru, že ku škode vytopením
bytu žalobcu došlo práve neodbornou činnosťou žalovaného v 1.rade, ktorý nebol dostatočne opatrný
pri búracích prácach, v dôsledku čoho došlo k odtrhnutiu hlavného ventilu v stúpačke. Je potrebné

konštatovať, že žalovaný v 1.rade porušil svoju prevenčnú povinnosť uvedenú v ust. § 415 OZ, podľa
ktorej mal dodržať taký stupeň opatrnosti, aby ku škodovej udalosti nedošlo.

13. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v § 415 OZ ukladá každému, znamená, že každý je povinný
zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne

situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku
škôd na živote, zdraví či majetku. Uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý
možný vznik škody v budúcnosti. Všeobecne možno konštatovať, že zodpovedným podľa Občianskeho
zákonníka nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie
natoľko starostlivo (pozorne), aby pri tom nespôsobil škodu. Preto je každý povinný pri svojom konaní

zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň opatrnosti a pozornosti, ktorý je
spôsobilý vždy zabrániť vzniku konkrétnej škody. Ide teda o bežnú mieru opatrnosti, nie o bezbrehú
povinnosť predvídať a predísť všetkým možným škodám v budúcnosti (Ro NS ČR z 5. 11. 2012, sp.
zn. 28 Cdo 3130/2011).14. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade sa odvolací súd rovnako stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že tento neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mu ako fyzickej osobe vyplývala z

právnych predpisov, noriem, či z iných právnych skutočností. Žalobca v rámci svojho procesného
útoku prezentoval dva dôvody pochybenie žalovaného v 2.rade: - nezabezpečenie uzatvorenia ventilu
hlavného prívodu vody v bytovom dome pred začatím rekonštrukčných prác žalovaným v 1. rade; -
nevyžiadanie súhlasu od SBD Petržalka- správcu bytového domu s rekonštrukciou bytového jadra, čím
porušil navyše ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. V tomto smere odvolací súd plne súhlasí

s obranou žalovaného v 2.rade. V konaní bolo preukázané písomným podaním Bytového družstva
Petržalka zo dňa 22.3.2012 (čl. 189), že na vykonávanie rekonštrukcie bytu nie je potrebný jeho súhlas.
Zároveňsavtomtopodaníuvádza,žeprevlastníkovbytovniejestanovenážiadnapovinnosťtýkajúcasa
hlavného vodného uzáveru. Odvolací súd zároveň dodáva, že uvedená povinnosť vlastníkovi nevyplýva
ani z ust. § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval

alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva.
Ide tu hlavne o zásah do statiky pri vybúravaní otvorov do nosných stien, zasklievanie balkónov a
lodžií, osadzovanie klimatizačných jednotiek a satelitov na fasádu či strechu. V danom prípade išlo
o bežnú rekonštrukciu bytového jadra, kde sa nepredpokladalo neprimerané rušenie alebo ohrozenie
iných vlastníkov. Rovnako v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade mal

zabezpečiťuzatvoreniecentrálnehoprívoduvodyvbytovomdome.Žalobcanepreukázal,žebyuvedená
povinnosť vyplývala pre žalovaného v 2.rade ako vlastníka bytu z nejakého právneho predpisu či normy.
Išlo len o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo preukázané. Ak by bolo nevyhnutné uzatvoriť hlavný prívod
vody, musel by to zabezpečiť práve žalovaný v 1.rade ( prípadne v súčinnosti so žalovaným v 2.rade),
ktorý bol osobou zodpovednou za riadne vykonanie rekonštrukčných prác. Odvolací súd však opätovne

dodáva, že uvedená povinnosť v konaní zo strany žalobcu nebola preukázaná. Vzhľadom k uvedeným
dôvodom odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná
zodpovednosť žalovaného v 2.rade za spôsobenú škodu.

15. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal výšku skutočnej

škody. Zdôraznil, že škodovou udalosťou došlo k zničeniu uvedených vecí, a teda škoda predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

16. Pojem „skutočná škoda“ Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu
právnej vede a súdnej praxi (v ustanovení § 443 OZ je len ustanovené, z čoho sa vychádza pri určení

výšky škody na veci). Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch,
ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení,
znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj
hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu

ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej
udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151). Doktrína si túto súdnou praxou
vytvorenú definíciu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a
po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba

nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu.

17. Žalobca v konaní výšku škody preukazoval najmä faktúrou PEGAS NR s.r.o. na sumu 75 172,- Sk ( 2
495,25 eura), ktorú musel zaplatiť za práce a materiál pri odstraňovaní škody po vytopení bytu. Z faktúry
vyplývajú nasledovné položky : vyspravenie stien vrátane materiálu ( 80m2) - 7 200,-Sk, penetrácia

stien vrátane materiálu ( 205 m2) - 3 075 Sk, maľovka stien vrátane materiálu ( 205 m2) - 15 375,-
Sk, demontáž podlahovej krytiny ( 59,2 m2) - 2 368 ,-Sk, dodávka a montáž laminátových parkiet a
príslušenstva borovica antická ( 59,2 m2) - 33 152,-Sk, dodávka a montáž prechodových profilov ( 8 ks)
- 2 000,-Sk. Žalovaný v 2.rade namietal nepreukázanie skutočnej výšky škody, pretože fakturované
práce považoval za nadhodnotené. V prípade použitej laminátovej podlahy argumentoval, že žalobca

nepreukázal cenu podlahy použitej v roku 2003, keď v rámci jej výmeny mal použiť podlahu v cene 15
eur/m2, čo považoval žalovaný v 2.rade rovnako za nadhodnotené s poukazom na priemerné ceny.18. Odvolací súd sa aj v tomto smere stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
jednoznačne výšku spôsobenej škody. Žalobca v konaní predložil len faktúru, ktorú uhradil a ktorá mala
preukazovať ním uvádzaný rozsah prác a materiálu pri odstraňovaní škody. Je zrejmé, že žalobca musel

vykonať práce týkajúce sa opráv stien a ich maľovky, ako aj demontáže zničenej podlahovej krytiny a
uloženia novej podlahy. Z predloženej faktúry vyplýva len to, aký materiál, aké práce, v akom rozsahu
boli vykonané pri oprave zatečených stien. Žalobca však v konaní nepreukázal rozsah spôsobenej
škody, pretože rozsah opráv vyplývajúci z faktúry nepreukazuje, že v tomto rozsahu bola spôsobená aj
škoda v dôsledku vytopenia žalobcovho bytu. Dôkaznou povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať

predovšetkým rozsah spôsobenej škody a následne aj výšku škody v dôsledku jej odstránenia. Ako
už bolo uvedené vyššie, skutočná škoda predstavuje rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred
spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote
majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu.

19. Žalovaný v 2.rade namietal žalobcom tvrdený rozsah a výšku škody. Čo sa týka maľovky stien

nesúhlasil s cenou 75,-Sk/m2 + DPH, ktorú považoval za premrštenú, uvádzal, že v tom čase sa ceny
maľovania stien pohybovali v sume 18,80 Sk/m2. Nesúhlasil aj s cenou novej laminátovej podlahy, ktorá
mala predstavovať sumu 15 eur/m2, keď priemerná cena laminátovej podlahy sa pohybovala v sume 6
eur /m2. Odvolací súd považoval tieto námietky žalovaného v 2.rade za dôvodné. V predmetnej faktúre
bola uvedená položka - dodávka a montáž laminátových parkiet a príslušenstva borovica antická ( 59,2

m2) v sume 33 152,-Sk. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca nevedel preukázať rozdiel v
cene medzi pôvodnou podlahou, ktorú si dal položiť v roku 2003 ( svoje tvrdenie, že bola v cene cca 450,-
Sk nepreukázal) a novou podlahou a rovnako nepreukázal, či došlo k poškodeniu podlahy o výmere
59,2 m2. Z dokazovania len vyplynulo, že priemerná hodnota laminátovej podlahy bola v roku 2003
( v čase položenia pôvodnej podlahy) priemerne v sume 6,27 eura/m2 ( 189,- Sk). Z faktúry navyše

nevyplýva osobitne cena materiálu ( podlahy) a cena montáže. Odvolací súd preto zastal názor, že nie
je možné žalobcovi priznať požadovanú sumu titulom výmeny podlahy, pretože žalobca nepreukázal,
že pôvodnú podlahu vymenil za podlahu v rovnakej cenovej hodnote a ani skutočnosť aká bola vlastne
cena pôvodnej podlahy. Cena novo položenej laminátovej podlahy nepredstavuje skutočnú škodu, teda
to, o čo sa majetok žalobcu zmenšil, čo je v podstate hodnota pôvodnej laminátovej podlahy v čase

vzniku škody.

20. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Ako už bolo uvedené, žalobca mal v prvom rade preukázať v akom rozsahu došlo
k spôsobeniu škody na jeho byte vytopením. Žalobca však nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by

uvedené preukazovali a z ktorých by vyplývalo v akej miere bol jeho byt vytopený, a v akom rozsahu
bola spôsobená škoda na stenách či podlahe. Ak žalobca tvrdil, že poisťovňa disponovala farebnými
fotografiami o poistnej udalosti jeho bytu, bolo predovšetkým jeho povinnosťou predložiť súdu uvedený
dôkaz. Až v prípade, že by mu poisťovňa odmietla poskytnúť predmetné fotografie, mohol by žalobca
požiadať súd o zadováženie tohto dôkazu. Tento dôkaz však žalobca resp. jeho právny zástupca

nenavrhol vykonať. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky škody zaťažuje žalobcu. Uvedené
súvisí aj s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal znalecký posudok napriek tomu, že
pojednávanie zo dňa 26.06.2013 bolo odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil, že znalecké dokazovanie nevykonal z dôvodu, že
žalobcomnebolipredloženélistinypotrebnénavypracovanieznaleckéhoposudkuanaktorébolžalobca

súdom vyzvaný. Odvolací súd poukazuje na to, že na nasledujúcom pojednávaní dňa 21.06.2018 už
žalobca netrval na znaleckom dokazovaní, resp. nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V
časti nákladov na položenie novej podlahy právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol v rámci
voľnej úvahy. Vzhľadom k uvedenému je potom nutné konštatovať, že námietka žalobcu týkajúca sa
nevykonania znaleckého dokazovania zo strany súdu prvej inštancie nie je dôvodná. Odvolací súd

dodáva, že žalobcovi nič nebránilo, aby v konaní predložil súkromný znalecký posudok. Od 01.07.2016
nahradil Občiansky súdny poriadok nový procesný kódex - Civilný sporový poriadok. V zmysle ust. § 470
ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú
nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže

slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z
dôkazných prostriedkov. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou konania. Nesplnenie povinnosti tvrdiť
a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie
žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Súd nemôže v konaní nahrádzaťúlohužalobcu,ktoréhopovinnosťouboloriadnepreukázaťsvojetvrdeniaažalobunavrhnutýmidôkazmi.
Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti
vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť

dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ sa žalobca od žalovaných domáha náhrady
škody v určitej sume, bolo jeho povinnosťou preukázať svoje tvrdenia, teda tvrdenia, z ktorých vyplýva
výška požadovanej sumy. Žalobca sa v odvolaní bránil, že samotný súd prvej inštancie nevykonával
dôkazy v jeho prospech, avšak opomenul, že dôkazné bremeno za svoje tvrdenia nesie sám žalobca a
súd nemôže nahrádzať jeho dôkaznú núdzu zadovažovaním dôkazov ex offo.

21. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a
pretorozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahuako vecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. a 2.rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).