Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/138/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200377
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0019200377.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa T.
T. nar. X.XX.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XXXX/XXX v T. zastúpeného Mgr. Miroslavou Pyšniakovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Gorkého ul. č. 1 v Michalovciach a manželky
navrhovateľa I. T. rod. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. XXXX/XXX t. č. na ul. J. V. č. XX v T.
zastúpenej splnomocneným zástupcom Pomoc v rodine o.z. v zastúpení JUDr. Luciou Kurajdovou so
sídlom P.O. Box 142 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletému T. T. nar. X.XX.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na čas po rozvode manželstva o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 16.5.2019 č.k. 2P/10/2019 - 108 v spojení s dopĺňacími
rozsudkami z 31.3.2020 č.k. 2P/10/2019 - 156 a z 25.3.2021 č.k. 2P/10/2019-196 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami v napadnutých výrokoch o výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T. T. nar. X.XX.XXXX od 9.7.2019 do
budúcna.

Zrušuje rozsudok vo výroku o určení výživného od navrhovateľa pre mal. T. od vyhlásenia rozsudku do
8.7.2019 a konanie v tejto časti zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 16.5.2019 č.k. 2P/10/2019 - 108 rozviedol manželstvo navrhovateľa
a jeho manželky uzavreté 4.6.2016 v Michalovciach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Michalovce vo zväzku 38, ročník 2016, str. XX pod poradovým číslom XX a na čas po rozvode zveril
mal. T. do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletého 100 Eur
mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred manželke navrhovateľa počnúc vyhlásením rozsudku.
Súd upravil styk navrhovateľa s mal. T. počas bežného roka každý utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod;

každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; počas
vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod.; počas Silvestra
každýnepárnyrokod31.12.od9:00hod.do2.1.nasledujúcehorokado18:00hod.;počasveľkonočných
sviatkov každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím
rozsudkom rozhodol tak, že otec a matka sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok samostatne.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
T. na čas po rozvode manželstva podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konaniea nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného
sporového poriadku. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, nedostatočne odôvodnené a
arbitrárne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie na

prijatie rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pri rozhodovaní dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Ďalej namietal, že v súvislosti s
vykonávaním dôkazov, vyhodnotením vykonaného dokazovania a na to nadväzujúcim nesprávnym a
nedostatočným ustálením skutkového stavu bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie.
Konštatoval, že napadnutý rozsudok je odôvodnený v podstate tým, že preukázateľne neboli splnené

podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že komunikácia
medzi rodičmi je zatiaľ na veľmi zlej úrovni a súd si nevie predstaviť ako by fungovala striedavá
starostlivosť, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme dieťaťa, a či by boli rodičia schopní sa
následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou. Súd skúmal,
či rodičia, napriek rozvratu ich vzťahov, dosahujú takú psychickú a mentálnu vyspelosť, že sú schopní

v záujme dieťaťa eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa
nemalo negatívny vplyv. Podľa názoru súdu bolo aj na prebiehajúcich pojednávaniach badať negatívne
vzťahy medzi rodičmi, pričom akékoľvek vyjadrenie manželky navrhovateľ komentoval a spochybňoval
a opačne, pričom obaja rodičia zhodne uviedli, že komunikácia medzi nimi je veľmi strohá, zameraná
na organizačné veci ohľadom mal. dieťaťa, čo je podľa názoru súdu absolútne neprijateľné, pokiaľ by

mali riešiť veci dôležitejšieho rozmeru súvisiace s predškolskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami,
zdravotným stavom maloletého a iné. Ďalej bol súd prvej inštancie toho názoru, že v záujme dieťaťa je
rozšírená úprava styku s navrhovateľom, ktorá predíde sporom medzi rodičmi a zároveň navrhovateľ
bude mať možnosť prispôsobiť si stanovenému styku svoj pracovný a študijný program. Vo vzťahu k
výroku o výživnom konštatoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z kritérií uvedených

v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom zohľadnil jeho zárobkové a majetkové pomery, vzal
do úvahy jeho výdavky na stravu, bývanie ošatenie a zdravotnú starostlivosť, no na výdavky ako
sú splátky pôžičiek, ktoré nie sú nevyhnutné a nemôžu mať prednosť pred výživným neprihliadol.
Vzhľadom na uvedené bola preto podľa názoru súdu suma výživného 100 Eur mesačne primeraná ako
jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, tak aj odôvodneným potrebám maloletého.

Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k záveru, že striedavá starostlivosť nie je v záujme
maloletého vidí v tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal ďalšie
dôkazy a obmedzil sa iba na konštatovanie, že zlá komunikácia medzi rodičmi je jej prekážkou. S
poukazom na ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine uviedol, že súd skúma záujem maloletého, a to či
už výsluchom mal. dieťaťa alebo v prípade jeho nízkeho veku nariadením znaleckého dokazovania

o vhodnosti zverenia mal. dieťaťa do striedavej starostlivosti, ktoré dokazovanie súd v tomto smere
nevykonal. Je pravdou, že medzi ním a manželkou viazne vzájomná komunikácia, ktorá je potrebná
pri starostlivosti o mal. dieťa, no jedným z hlavných dôvodov je ten, že sa nedokážu dohodnúť na
výkone osobnej starostlivosti. Tvrdil, že manaželka zámerne sťažuje styk tým, že určuje jeho pravidlá
a čas, a tiež používa rôzne výhovorky, ktorými navodzuje obraz, že aktuálna situácia v jej domácnosti

(či už choroba alebo plánovaný program) styk nedovoľuje. Na podporu svojich tvrdení poukázal na
nálezy Ústavného súdu Českej republiky z 18.8.2010 sp.zn. I. ÚS 266/2010 a z 23.11.2010 sp.zn. I. ÚS.
2661/2010, z ktorých vyplýva, že neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať nemožno absolutizovať,
pretože by to znamenalo porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v
zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky

nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú, bude striedavá starostlivosť o
dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať, nakoľko striedavá starostlivosť núti
rodiča, ktorý nebol tejto forme starostlivosti naklonený, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať,
že dôjde k zmene výchovného prostredia dieťaťa. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho názoru zrejmé,
že komunikácia medzi rodičmi nemôže byť prekážkou pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti.

Ďalej vyslovil názor, že v konaní neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili tomu, aby mohol
byť maloletý zverený do tejto formy výchovy. Poukázal na to, že manželka mu v konaní nevytkla nič
konkrétne a svoj nesúhlas so striedavou starostlivosťou založila iba na tvrdení, že si to ona nepraje
a nevie sa vysporiadať s tým, že maloletý bude tráviť niekoľko dní aj u neho, keďže je maličký a
doposiaľ bol iba s ňou. Tvrdenie manželky však nemá oporu v zákone. Maloletý je vo veku (2,5 roka),

v ktorom je nevyhnutný pravidelný kontakt s obomi rodičmi, aby sa ich vzájomný vzťah prehlboval
a udržiaval. Navyše ide o chlapca, preto je dôležité, aby rovnaký čas trávil aj v jeho spoločnosti.
Tvrdil, že s maloletým si veľmi dobre rozumie, maloletý je na neho zvyknutý, je medzi nimi vytvorené
citové puto a pre syna je rodičovským a mužským vzorom, čo je v jeho veku potrebné pre budovaniecitových väzieb v budúcnosti. Maloletému zabezpečuje všetky potreby a má záujem podieľať sa na
jeho výchove a osobne vplývať na rozvoj jeho osobnosti, pričom ako otec má všetky predpoklady, aby
zvládol túto starostlivosť a nebránia mu v tom ani jeho pracovné povinnosti. Do odchodu manželky zo

spoločnej domácnosti zabezpečovali starostlivosť o maloletého spoločne a skutočnosť, že manželka
sa rozhodla odísť bez udania relevantného dôvodu nemôže mať vplyv na výkon jeho rodičovských
práv a povinností. Vyslovil názor, že striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme mal. T., ktorý tým
bude mať možnosť prirodzene rozvíjať vzťah k obom rodičom bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho
v tom, že by si na tento model, vzhľadom na svoj vek, nevedel zvyknúť a bol by v jeho neprospech.

Vzhľadomnato,žemázáujemovýchovuastarostlivosťomaloletého,súdomupravenýstykpovažujeza
nedostatočný. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie nevykonal
potrebné dokazovanie ani pri určení výšky výživného, pretože neskúmal oprávnenosť a odôvodnenosť
jednotlivých výdavkov a obmedzil sa len na konštatovanie, že takto určené výživné je v jeho možnostiach
a schopnostiach. V závere zdôraznil, že pri určení výživného je potrebné prihliadať na celý rad faktorov,
tak na strane povinného rodiča, ako aj maloletého dieťaťa, pričom vodiacou zásadou na strane detí je

ich právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a na strane povinného rodiča je to miera schopností,
možností a majetkových pomerov.

3. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť rozsudok v
napadnutých výrokoch ako vecne správny. Tvrdenia navrhovateľa označila za fabulácie a konšpirácie,

ktorých cieľom je všetko spochybniť. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie dostatočne skúmal vážnosť
situácie, zhodnotil všetky predložené dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a rozhodol na
základe svojho vedomia a svedomia ako je uvedené v napadnutých výrokoch rozsudku. Ďalej uviedla, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pre maloletého a upravil
styk, vzhľadom na vek dieťaťa tak, že navrhovateľ bude mať možnosť stýkať sa s ním aj počas noci a ona

mu v styku nijako nebráni. Nesúhlasila s tvrdeniami v podanom odvolaní a tieto označila za nepravdivé.
Zdôraznila, že zo spoločnej domácnosti neodišla bez udania relevantného dôvodu, čo niekoľkokrát
potvrdil aj navrhovateľ na súdnom pojednávaní. Ako dôkaz predložila sms konverzáciu z obdobia keď ju
navrhovateľ poslal bývať na pár dní k jej rodičom v záujme dokončenia opráv na dome a následne od nej
po pár dňoch bez udania relevantného dôvodu pýtal späť kľúče od spoločnej domácnosti a niekoľkokrát

ju žiadal o zmenu trvalého bydliska. Tvrdenie navrhovateľa, že mu bráni v styku s maloletým označila
za nepravdivé a ničím nepodložené a v tejto súvislosti uviedla, že súdu predložila presný zoznam
termínov a časov, kedy bol maloletý s navrhovateľom. Tvrdila, že navrhovateľovi vždy vychádzala v
ústrety aj napriek tomu, že ju neustále atakoval, poučoval a spochybňoval jej starostlivosť a výchovu o
maloletého. Poukázala na to, že navrhovateľ si maloletého brával vždy keď mal voľno v práci, čo sám

predsúdompotvrdil,nozároveňhneďdegradovalslovami,žemuvstykubráni,čopovažujezaabsolútne
nelogické a ničím nepodložené tvrdenie. Navrhovateľ si žiadal maloletého aj keď bol chorý a mal vysoké
horúčky, pričom opäť spochybnil jeho zdravotný stav a ju ako matku. Konštatovala, že jej komunikácia
s navrhovateľom je na veľmi zlej úrovni, ale nie z dôvodu navrhovateľom tvrdeného zamedzovania
styku s maloletým. Dôvodom ich zlej komunikácie je neustála šikana zo strany navrhovateľa voči jej

osobe, degradovanie a deformovanie už zastaraných návykov, zvykov a režimu maloletého, ako sú
napr. odplienkovanie, odnaučenie od cumlíka a hľadanie chýb na maloletom zakaždým keď si po neho
navrhovateľ príde. Hlavným dôvodom prečo nesúhlasí so striedavou starostlivosťou je ten, že táto nie
je vhodná pre zdravý psychický vývoj a rozvoj maloletého, nakoľko starostlivosť a výchova sú u oboch
rodičov rozdielne. Uvedené je badať vždy keď sa maloletý vráti od navrhovateľa domov, pretože je

podráždený, nervózny až agresívny, zabúda na zaužívané zvyky a má narušený celý režim. Napriek
rozšírenej úprave styku, túto navrhovateľ nerešpektuje a nevie si zariadiť čas, aby bol so synom v
súdom určené dni. Ďalej označila za nepravdivé tvrdenie, že navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady
pre striedavú starostlivosť a v tejto súvislosti poukázala na to, že navrhovateľ pracuje na zmeny s
dvanásť hodinovou pracovnou dobou. Tvrdila, že navrhovateľ si do dnešného dňa nedokázal prispôsobiť

pracovné zmeny podľa úpravy styku predmetného rozsudku s odôvodnením, že ešte nie je právoplatný.
Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že keď je navrhovateľ s maloletým tak sa o neho stará a trávi s ním
čas, nakoľko pracuje na spomínané zmeny a tým pádom si nemôže dovoliť mať toľko voľných dní,
preto starostlivosť o maloletého preberajú iní príslušníci rodiny navrhovateľa suplujúc jeho rodičovské
povinnosti. Ďalej tvrdila, že navrhovateľ sa o maloletého nestaral ani pred ich odchodom zo spoločnej

domácnosti, pretože bol okrem práce zaneprázdnený externým štúdiom a v neposlednom rade, ako
sám uviedol, prácou okolo domu a záhrady. Navyše navrhovateľ trávil celé manželstvo mimo spálne,
aby ho maloletý v noci nevyrušoval a on si mohol oddýchnuť. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o
výživnom uviedla, že po jej odchode zo spoločnej domácnosti jej navrhovateľ na maloletého nijakofinančne neprispieval, pričom vedel, že poberá len rodičovský príspevok vo výške 220 Eur mesačne.
navrhovateľ nerešpektuje ani predbežne vykonateľný rozsudok a na výživu maloletého poslal 15.7.2019
len 50 Eur. V závere poukázala na to, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci,

bol vypočutý, mal možnosť predkladať a navrhovať dôkazy, preto jeho tvrdenie o tom, že bolo porušené
jeho právo na spravodlivý proces považuje za neracionálne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Poukázal na to, že v rámci vykonaného šetrenia v rodine bolo preukázané, že rodičia mal. dieťaťa
majú narušené vzťahy, komunikujú iba prostredníctvom sms správ a ich komunikácia je výhradne
zameraná na organizačné veci ohľadom dieťaťa. Negatívne vzťahy medzi rodičmi boli badať aj v
rámci súdnych pojednávaní, pričom navrhovateľ všetky vyjadrenia manželky spochybňoval a naopak.
Zdôraznil, že je potrebné prihliadať na komunikáciu rodičov, nakoľko táto je základnou podmienkou
pre nariadenie striedavej starostlivosti a jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú vplyv na to,

či striedavá starostlivosť bude v záujme mal. dieťaťa. Má za to, že zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti manželky a úprava styku s navrhovateľom je v jeho záujme a súdom určené výživné je
adekvátne jeho odôvodneným potrebám.

5. Odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ma rozhodnutie o celom predmete konania, nakoľko vo

výroku rozhodnutia absentoval výrok o spôsobe prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa.

6. Dopĺňacím rozsudkom z 31.3.2020 č.k. 2P/10/2019 - 156 súd prvej inštancie doplnil rozsudok zo
16.5.2019 č.k. 2P/10/2019 - 108 v tomto znení:

,, Súd upravuje styk otca s maloletým T. nasledovne:

-počas bežného roka je otec oprávnený sa s maloletým stýkať každý utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod..
- každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod..
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod..

- počas Silvestra každý nepárny rok od 31.1. od 9:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod..
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18:00 hod..

Otec je oprávnený si maloleté dieťa prevziať od matky v mieste jej bydliska a v súdom stanovený čas

matke v mieste jej bydliska riadne odovzdať.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.“

7. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal opäť odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že odvolanie voči

dopĺňaciemu rozsudku podáva z opatrnosti a toto odvolanie sa opiera o identické odvolacie dôvody
ako jeho odvolanie z 5.7.2019 proti rozsudku z 16.5.2019 č.k. 2P/10/2019 - 108 čo do výroku o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Zopakoval predmetné odvolacie dôvody, ktoré
vzhľadom na to, že boli identické s jeho predošlým odvolaním nebolo potrebné pojať do odôvodnenia
tohto rozhodnutia.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací sú potvrdil dopĺňací
rozsudok ako vecne správny a dôvodný.

9. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol

ako nedôvodné, pričom zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Dodala, že toho času sa styk
navrhovateľa s maloletým realizuje tak, že navrhovateľ sa s ním stretáva každý párny týždeň od štvrtka
od8:00hod.donedeledo18:00hod.stým,ževnepárnytýždeň komunikujesdieťaťomprostredníctvom
videohovorov, o čom súdu predkladá listinný dôkaz. Predloženú sms komunikáciu s navrhovateľom
označila za ,,progres“ v ich vzájomnom vzťahu ohľadom maloletého a zotrvala na svojom tvrdení, že

navrhovateľovi v styku s maloletým nijako nebráni a ani ho nesťažuje. Vyslovila názor, že navrhovateľ
má dostatočný kontakt s maloletým, ktorý pravidelne udržiava a prehlbuje a jej obavy skôr smerujú k
tomu, že navrhovateľ má od ich rozvodu už druhú partnerku, čo podľa jej názoru nie je ten pravý vzor
pre dieťa vo veku mal. T., na ktorý sa navrhovateľ odvoláva. Udivuje ju, ako navrhovateľ poukazuje avyzdvihuje, že ide o syna. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že má s maloletým citové puto, hrajú
sa spolu a zabezpečuje všetky jeho potreby nijako nespochybňuje, no poukázala na to, že to isté robí
aj ona ako jeho matka. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na to, že má záujem podieľať sa na výchove

maloletého a vplývať na rozvoj jeho osobnosti, mohol to robiť aj doposiaľ, keby fungovali ako rodina a
navrhovateľ sa nerozhodol vyhodiť ju zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ sa síce odvoláva na to, že
pre výchovu maloletého má všetky predpoklady a nijako mu v tom nebránia jeho pracovné povinnosti,
no už jej navrhol, aby bol s maloletým v inom čase ako sa pôvodne dohodli, o čom predkladá sms
komunikáciu. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie a tiež so závermi kolízneho opatrovníka, že

maloletý má byť po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti a vzhľadom na rozšírený styk tu toho
času nie je dôvod pre nariadenie striedavej starostlivosti.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ma rozhodnutie o celom predmete konania, nakoľko vo

výrokurozhodnutiaabsentovalvýrokotom,ktobudemaloletéhoT.zastupovaťaspravovaťjehomajetok.

12. Dopĺňacím rozsudkom z 25.3.2021 č.k. 2P/10/2019 - 196 súd prvej inštancie doplnil rozsudok zo
16.5.2019 č.k. 2P/10/2019 - 108 v tomto znení:

„Otec a matka sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok samostatne“.

13.Podľa§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

14. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3
tohto ustanovenia odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a

zákonne vo veci rozhodol od 9.7.2019, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými
okolnosťami prejdnávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby
prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade

s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného
práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý
proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a
po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišnýnázor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným
ani nezákonným.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a
povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná
na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje
právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8

Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi i správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom a predpokladom
na rozhodovanie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (článok 5 Zákona o
rodine). Predpokladom pre jeho fungovanie je však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a

nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia
sa totiž nevyhnutne musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s financovaním potrieb dieťaťa,
s presúvaním jeho osobných vecí z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, so
zdravotnou starostlivosťou o maloleté dieťa, hlásením jeho pobytu a pod. Striedavá starostlivosť môže
teda skutočne fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove

detí, existencie ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať na
výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov potlačením ich
vzájomnej rivality bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom
vlastného dieťaťa. Z dokazovania však vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu účelne a
efektívne o uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého ani len osobne komunikovať (vzájomná

komunikácia prebieha len prostredníctvom sms správ), nieto ešte sa dohodnúť resp. spolupracovať,
čo vyplýva okrem iného z ich výpovedí, vyjadrení i záverov kolízneho opatrovníka a ich vzájomná
komunikácia sa neupravila ani počas odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné
zo strany rodičov upraviť komunikáciu a eliminovať konflikty, pričom je potrebné, aby obaja rodičia k
riešeniu problémov pristupovali aktívnejšie, nakoľko bez nich a bez ich pozitívneho prístupu uvedený

problém nedokáže vyriešiť žiaden súd. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého
a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho
rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť
má vždy záujem maloletého dieťaťa a teda rodičovi nie je umožnené vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku navrhovateľa, že súd prvej inštancie
nenariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia vhodnosti zverenia maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že otázka
vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, prípadne posudzovanie jej podmienok alebo úprava styku z

hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými, ale právnymi a tieto skutočnosti súd hodnotí
z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania, preto nebolo potrebné vo veci nariaďovať
znalecké dokazovanie, a to aj s poukazom na útly vek dieťaťa, kde je v podstate vylúčené prípadné
odborné skúmanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že znalecké
dokazovanie je možné nariadiť len za účelom zistenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti

a znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov
účastníkov konania. Vykonaným dokazovaním neboli spochybnené osobnostné predpoklady rodičov
vychovávať svoje dieťa a ani negatívny vzťah dieťaťa k niektorému z rodičov, preto ani odvolací súd
nevidel potrebu vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie.

18.Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolanianavrhovateľapreskúmalrozsudoksúduprvejinštancie
aj v napadnutom výroku o úprave styku. Z odvolania nie je zjavné, akým konkrétnym spôsobom navrhuje
úpravu styku s maloletým dieťaťom. Argumentácia v odvolaní sa týka iba úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností a jeho nesúhlasu s nenariadením striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa
stotožňuje s úpravou styku navrhovateľa s maloletým v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá

vychádza zo zákonných kritérií v spojení so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zistenými súdom
v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery
rodičov, vzdialenosť bydlísk a útly vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelnýkontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto
rodičovi udržiaval a prehlboval a teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletým.

19. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre maloleté dieťa na
čas po právoplatnosti výroku o rozvode, ktorá nastala dňa 9.7.2019 v súlade so zákonnými kritériami
určovania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcimi zo zákonných ustanovení citovaných
v napadnutom rozsudku zohľadniac príjem manželky, ktorý v čase rozhodnutia tvoril rodičovský
príspevok 214,70 Eur, jej osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine,

ktorou sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného navrhovateľa, ktorý je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom cca 700 Eur, ako
aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd nijako neskúmal
výdavky maloletého, odvolací súd uvádza, že náklady na výdavky maloletého súd prvej inštancie podľa
odôvodnenia rozsudku hodnotil komplexne, ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé
dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečenú záujmovú činnosť

adekvátnu jeho veku s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo
štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a ktorú nie je
potrebné podľa zákona ani osobitne odkazovať.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami v napadnutých
výrokoch o úprave pomerov k mal. dieťaťu na čas po rozvode podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil od 9.7.2019 a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s
jeho odôvodnením, na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s odvolacou
argumentáciou odvolateľa.

21. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

22. Aplikačný rozsah citovaného ustanovenia vymedzuje, že úprava pomerov mal. dieťaťa

rozvádzajúcich sa rodičov, ktorá je predmetom konania, sa vždy týka len obdobia po rozvode manželstva
rodičov. Rozvodový súd nemá právomoc rozhodovať v akomkoľvek rozhodnutí o úprave pomerov mal.
detí rodičov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, na dobu pred rozvodom, respektíve do rozvodu. Ak
treba upraviť pomery mal. detí pre dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí sa tak stať v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré vedie súd k tomu príslušný podľa § 112 a nasl.

CMP. Rozhodujúcim momentom, ktorý oddeľuje jednotlivé právne úpravy je právoplatnosť rozvodu
manželstva, ktorá v danej veci nastala 9.7.2019.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak neboli
splnené procesné podmienky.

24. Medzi nedostatok procesnej podmienky patrí okrem iných aj vada v obsadení súdu, napríklad vtedy,
keď o nároku rozhodoval nezákonný sudca.

25. Z ustanovenia § 161 ods. 1 CSP vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania
na to, či sú splnené procesné podmienky. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj

vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide zároveň
o jediný prípad, keď odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 CSP).

26. Podľa § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali
manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je

miestnepríslušnývšeobecnýsúdtohomanžela,ktorýnávrhnepodal.Aktaktopríslušnosťsúdunemožno
určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

27. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v obvode ktorého má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iných

zákonným spôsobom.

28. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zaviazal navrhovateľa prispievať
na výživu mal. T. 100 Eur mesačne od vyhlásenia rozsudku, t.j. 16.5.2019. Vzhľadom k tomu, že skonaním o rozvod manželstva je v zmysle § 100 CMP spojené konanie o úprave pomerov manželov k
ich mal. dieťaťu len na čas po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, súd prvej inštancie pochybil,
keď určil navrhovateľovi výživné už od vyhlásenia rozsudku, ktoré dátumovo predbiehalo právoplatnosť

výroku o rozvode manželstva. Keďže o výživnom do rozvodu manželstva rozhoduje súd v agende „P“
na základe iných kritérií miestnej príslušnosti ako rozvodový súd, v časti výživného do právoplatnosti
výroku o rozvode tzv. rozvodový sudca rozhodoval nezákonne, v dôsledku čoho bolo potrebné túto časť
výroku zrušiť, pretože na takého rozhodnutie nemal splnené procesné podmienky. Odvolací súd nevrátil
vec súdu prvej inštancie v tejto časti späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože nezistil, že by

si účastníci konania uplatňovali nárok na výživné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o rozvode manželstva.
Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie v tejto časti zastavil.

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl.

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).