Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119442534
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:6119442534.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: J. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. B. I., X.Á. X, právne zastúpený

advokátskou kanceláriou Hulín s. r. o.,
IČO: 50 647 679, so sídlom v Trenčíne, Hurbanova 20, proti žalovanému: V. E.,
K.. XX.XX.XXXX, I. O. B. I., B. XG, o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe
žalovaného, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 13.11.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.11.2019 v rámci
upomínacieho konania domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 600 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.11.2019 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.05.2018 bola uzatvorená Zmluva
o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. 18, ktorý sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží
v bytovom dome č.s. XXXX/XX K. T. Q.. Y. B. I., medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako

prenajímateľom. Žalobca uhradil o.i. žalovanému depozit vo výške 600 eur, na základe čl. VII ods. 1
Zmluvy o nájme bytu, pri jej podpise. Dňa 10.05.2019 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu založeného
predmetnou nájomnou zmluvou. Žalobca následne dňa 11.09.2019 požiadal žalovaného o vrátenie
depozitu vo výške 600 eur. Listom "Predžalobná výzva" zo dňa 02.11.2019 bol žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu žalobcu opätovne vyzvaný na vrátenie depozitu. Žalovaný navrhol žalobcovi vrátiť
iba čiastku 300 eur, z dôvodu "pochybenia podnájomníkov". Žalobca s uvedeným návrhom nesúhlasí
a považuje ho za účelový v snahe vyhnúť sa vráteniu depozitu v celej výške. Žalovaný nevrátil depozit

do dnešného dňa.

2. Na základe podanej žaloby bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn.
31Up/1755/2019 zo dňa 17.12.2019.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, pričom namietal, že žalobca, ako
nájomník porušil niekoľko bodov nájomnej zmluvy, a to čl. 6,

písm. b, c, d, f, h, i. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo ku škodám spôsobeným na majetku porušením
zmluvného vzťahu, nesúhlasí s podanou žalobou, a neuznáva nárok žalobcu ani čo do dôvodu, ani čo
do výšky. Naopak, žiada doúhradu škody, spôsobenej na jeho majetku a to vo výške, ktorú vyčísli na
pojednávaní, nakoľko opravné práce po devastácii bytovej jednotky ešte prebiehajú. V zmysle zmluvynie je povinný vrátiť depozit práve v prípade spôsobenej škody. Napriek spôsobeným škodám sa pokúšal
o zmier so žalobcom, s čím žalobca nesúhlasil. Žiada, aby súd žalobu zamietol, nakoľko v zmysle zmluvy
je dlžníkom práve žalobca.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 05.03.2020 tak, že odpor žalovaného
považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Žalobca namieta, že by bol predmet nájmu po skončení nájmu
žalovanému odovzdaný poškodený. Voči žalobcovi nebola doteraz uplatnená žiadna konkrétna škoda,
za ktorú by mal zodpovedať. Práve preto žalobca ani nesúhlasil s ponúkaným urovnaním, v zmysle,

ktorého mu mal žalovaný vrátiť z depozitu len sumu 300 eur. Žalovaný ho do dnešného dňa nevyzval v
zmysle čl. VII bodu 2 Zmluvy o nájme bytu na náhradu vzniknutých škôd na vybavení a zariadení bytu,
ktoré vznikli v byte počas trvania nájmu. Žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

5. Konanie bola dňa 10.03.2020 postúpené Okresnému súdu Trenčíne. Žalovaný na repliku

žalobcu zareagoval duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2020. Žalovaný zopakoval svoju
argumentáciu ohľadom porušení ustanovení nájomnej zmluvy. Zároveň uviedol, že žiada o doplatenie
rozdielu v nájomnom o 100 eur za mesiac, čo činí od 10.04.2018 do 10.05.2019 sumu 1.300 eur. Ostatné
doplatky, týkajúce sa opráv v byte môže preukázať neskôr, na pojednávaní. Záverom uviedol, že v
zmysle zmluvy je práve žalobca dlžníkom.

6. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 19.02.2021, na ktoré predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnili ani sporové strany, ani
právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne
ospravedlnil, a to podaním doručeným súdu dňa 15.02.2021, pričom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím

bez nariadenia pojednávania. Rovnakým podaním zároveň doplnil písomnú záverečnú reč. V konaní je
podľa jeho názoru nesporné, že žalobca pri uzatvorení Zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.05.2018 uhradil
žalovanému v hotovosti depozit v sume 600 eur. Žalovaný v konaní nijako nepreukázal svoje tvrdenia
o porušení povinností žalobcu zo Zmluvy o nájme, ktoré uviedol vo svojom odpore proti platobnému
rozkazu. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca predmet nájmu po skončení nájmu žalovanému

odovzdal poškodený, naopak žalovaný bol povinný po skončení nájmu vrátiť žalobcovi depozit v sume
600 eur. Navrhuje preto, aby súd žalobe žalobcu vyhovel.
Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 17.02.2021, pričom
uviedol, že súhlasí aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súčasne súdu zaslal písomnú záverečnú
reč. Pridŕžal sa svojich predchádzajúcich vyjadrení a záverom uviedol, že ak súd rozhodne o zaplatení

celej výšky depozitu v sume 600 eur, trvá na doplatení rozdielu v nájomnom v sume 1.300 eur. Týchto
1.300 eur predstavuje iba jeden bod z celkového počtu sedem bodov porušení nájomnej zmluvy.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 5 Zmluva
o nájme bytu zo dňa 10.05.2018, č.l. 8 mailová komunikácia "vyúčtovanie depozitu", č.l. 10 predžalobná

výzva a podací lístok, č.l. 11 potvrdenie o doručení zásielky, č.l. 13 mailová komunikácia.

8. Po tomto oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi súd zistil
pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych
predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

9.1 V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.05.2018 Zmluvu o nájme bytu,
predmetom ktorej bol nájom bytu č. 18, ktorý sa nachádza na
1. nadzemnom podlaží v bytovom dome č.s. XXXX/XX K. T. Q.. Y. B. I..
Tiež nebolo sporné, že nájom na základe tejto zmluvy vznikol dňom 10.05.2018 a skončil dňom

10.05.2019. Tiež nebolo sporné, že žalobca dňa 10.05.2018 pri podpise predmetnej nájomnej zmluvy
zaplatil žalovanému sumu 600 eur, ktorá suma v zmysle článku VII
bod1zmluvypredstavovaladepozitamalaslúžiťnanáhraduprípadnýchškôdspôsobenýchnavybavení
a zariadení bytu, ktoré vznikli v byte počas doby nájmu a nájomca ich neuhradil po výzve prenajímateľa
dobrovoľne v lehote 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy, alebo na zaplatenie dlžného nájomného,

vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút alebo úhrad spojených s užívaním bytu, ak nedôjde
k dobrovoľnej úhrade zo strany nájomcu. V zmysle čl. VII bod 3 zmluvy je prenajímateľ povinný vrátiť
depozit v plnej výške alebo jeho nepoužitú časť okamžite po skončení nájmu v hotovosti alebo na účet
nájomcu.9.2 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Občiansky zákonník"), občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných

skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Občianskoprávne vzťahy vznikajú, menia
sa a zanikajú na základe právnych úkonov a iných právnych skutočností, s ktorými občianskoprávne
predpisyspájajúvznik,zmenuazániktýchtovzťahov.Najtypickejšímiprávnymiskutočnosťami,sktorými
Občiansky zákonník spája vznik občianskoprávnych vzťahov sú právne úkony. Právnymi úkonmi sú o.
i. zmluvy.

9.3 Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

9.4 Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

9.5 Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

9.6 V danej veci medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.05.2018 ako

právneho úkonu vznikol občianskoprávny vzťah.

9.7 Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V danom prípade si strany sporu v

predmetnej nájomnej zmluve dohodli, že depozit v sume 600 eur bude slúžiť na pokrytie prípadných
škôd spôsobených nájomcom počas doby nájmu, alebo na zaplatenie dlžného nájomného alebo úhrad
spojených s užívaním bytu za čas trvania nájmu, v opačnom prípade bude depozit v sume 600 eur
vrátený nájomcovi okamžite pri skončení nájmu.

9.8 Podľa čl. 8 ZÁKLADNÝCH PRINCÍPOV zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporová poriadok (ďalej len
"Civilný sporový poriadok") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
súdu vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strany sporu majú teda jednak povinnosť tvrdenia, a
jednak povinnosť dôkaznú. Nesplnenie dôkaznej povinnosti vyúsťuje do procesného neúspechu.

9.9 Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9.10 Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9.11 Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

9.12 Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie

podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

9.13 Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.9.14 Keďže žalovaný depozit v sume 600 eur žalobcovi v deň skončenia nájmu nevrátil (a ani potom, do
dnešného dňa), pričom táto suma mala podľa tvrdení žalovaného slúžiť na náhradu spôsobenej škody

na predmete nájmu, žalovaného v spore zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že
na zariadení, vybavení alebo na príslušenstve predmetného bytu žalobca ako nájomca spôsobil škodu.
Žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol. Nepreukázal teda, že žalobca ako nájomca spôsobil
na predmete nájmu škodu. Žalovaný je tak povinný vydať žalobcovi sumu 600 eur právnym dôvodom
bezdôvodného obohatenia, konkrétne ide o majetkový prospech, ktorý žalovaný získal na úkor žalobcu

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Preto súd žalobe v časti istiny vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600 eur.

9.15 Žalobca si popri plnení uplatnil aj úrok z omeškania. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2
Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.16 Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným
predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné
plnenie a jej zročnosť. V danej veci sa žalovaný dostala

do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi. Keďže žalovaný bol povinný vrátiť
žalobcovi zaplatený depozit v sume 600 eur v deň zániku nájmu, čo bol deň 10.05.2019, prvým dňom
omeškania žalovaného je tak deň 11.05.2019. Výška úrokov
z omeškania je súdu známa z úradnej činnosti a ku dňu 11.05.2019 činila 5 % ročne. Nakoľko si však
žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 13.11.2019, súd mu ho priznal práve od tohto

dňa. Súd tak žalobe vyhovel aj v časti uplatneného úroku z omeškania.

9.17 Súd vyhodnotil podania žalovaného, najmä odpor podaný proti platobnému rozkazu, pričom je
zrejmé, že žalovaný uplatnil svoje právo voči žalobcovi vzájomnou žalobou podľa § 147 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku.Zobsahuodporudoručenéhosúdudňa27.01.2020vyplýva,žežalovanýneuznával

nároky žalobcu, naopak žiada úhradu škody spôsobenej na jeho majetku, a to vo výške, ktorú vyčísli na
pojednávaní. Z uvedeného má sud za to, že žalovaný mienil skutočne podať proti žalobcovi vzájomnú
žalobu a nešlo len o prostriedok jeho procesnej obrany. Z predmetného podania vyplýva, že žalovaný
prejavil vôľu, aby sa o jeho nároku voči žalobcovi v tomto konaní vykonalo dokazovanie a rozhodlo.
Vzájomná žaloba žalovaného obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku.

Žalobný návrh žalovaný špecifikoval podaním doručeným súdu dňa 16.04.2020, v ktorom uviedol,
že žiada od žalobcu doplatenie rozdielu v nájomnom o 100 eur za mesiac, čo číní za obdobie od
10.04.2018 do 10.05.2019 sumu 1.300 eur. Ďalej uviedol, že ostatné doplatky, týkajúce sa opráv v byte
preukáže neskôr. Vo svojej písomne záverečnej reči žalovaný jednoznačne uviedol, že trvá na doplatení
nájomného vo výške 1.300 eur.

9.18 Súd sa z vyššie uvedených dôvodov preto zaoberal vzájomnou žalobou žalovaného a rozhodol o
nej na základe vykonaného dokazovania. Súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a preto výrokom II. tohto rozsudku vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalovanému sa
v konaní nepodarilo preukázať vznik akejkoľvek škody na predmete nájmu. Svoje tvrdenia nepodložil

žiadnymi dôkazmi. Nevyčíslil vzniknutú škodu a neuplatnil si ju u žalobcu, tak ako to vyplýva z nájomnej
zmluvy. Žalovaný rovnako neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovanej sume vo výške 1.300
eur. Žalovaný jednak nepreukázal porušenie nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, v tom zmysle, že by
v predmete nájmu prebývalo viac osôb, ako bolo v nájomnej zmluve dohodnuté. Aj keby tomu tak bolo,
depozit zaplatený žalobcom v zmysle článku VII nájomnej zmluvy nepokrýva takéto porušenie nájomnej

zmluvy. V nájomnej zmluve nie je dohodnutá žiadna iná sankcia, pre prípad porušení povinností nájomcu
uvedených v článku VI nájomnej zmluvy. Zo spisu nevyplýva, že by sa žalovaný ako prenajímateľ a
žalobca ako nájomca zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán jednostranne zmeniť
výšku nájomného za byt ( v závislosti od počtu ubytovaných osôb). Ak teda žalovaný nemohol svojímjednostranným úkonom právne účinným spôsobom zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného,
žalobcovi, ako nájomcom bytu, nevznikla povinnosť platiť takto zvýšené nájomné.

9.19 V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán
sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Strana sporu,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša prípadné nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť

dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.

9.20 Na základe uvedeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenia
ohľadom nedoplatku na nájomnom, ako ani ohľadom škody na predmete nájmu ani čo do dôvodu,
ani čo do výšky nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Žalobca
všetky žalovaného tvrdenia poprel, namietal, že by predmet nájmu bol po skončení nájmu žalovanému

odovzdaný poškodený. Žalobca rovnako namietal,
že žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o porušení povinností žalobcu zo Zmluvy o nájme bytu.
Súd neuveril tvrdeniam žalovaného z dôvodu, že žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré sám uviedol, že
preukáže - t.j. potvrdenia o vykonaní opráv v byte. Žalovaný počas konania nepreukázal nedoplatok na
nájomnom a ani škodu, ktorá mu mala vzniknúť, preto súd vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú

zamietol.

10.1 Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10.2 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
10.3 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.