Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. november 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/7/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200138
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6021200138.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu
O.. X. D., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX Y. nad G., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy zo dňa 08.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy domáhal, aby správy súd „ určil, že
základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základné právo žalobcu
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu
na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a právo na udelenie a čerpanie
služobného voľna podľa ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe s nárokom
na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákon č. 35/2019 Z .z. z dôvodu prekážok všeobecného
záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z., konaním
žalovaného- Finančného riaditeľstva SR, sídlo: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žalobcovho
podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.01.2021 podané osobne
žalobcom dňa 25.01.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. požiadal
o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákona č. 35/2019
Z.z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 1.02.2021 do dňa 05.02.2021 vrátane, z dôvodu prekážok
všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z. p
o r u š e n é b o l o a konanie žalovaného v predmetnej veci je n e z á k o n n é.

2. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť protiprávny
stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa
25.1.2021 podané osobne žalobcom dňa 25.1.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona
č. 35/2019 Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust.
§ 154 ods. 1 zákon č. 35/2019 Z .z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 1.2.2021 do dňa 5.2.2021
vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č.
35/2019 Z. z., v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť odo dňa 1.2.2020 do dňa 5.2.2021 ako prekážky
všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo
dňa 1.2.2021 do dňa 5.2.2021 vrátane, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.3.2021
do zaplatenia“.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy v služobnom pomere
od 1. 7. 2019 vo funkcii právnik na právnom oddelení na Colnom úrade Banská Bystrica. Žalovaný je
služobným úradom žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným
zásahom žalovaného do subjektívnych práv žalobcu na spravodlivé konanie, do práva vlastniť majetok,
do práva na odmenu za vykonanú prácu a do práva na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa §
153 ods. 1 Zákona č. 35/2019 s nárokom na služobný plat podľa § 154 ods. 1 zák. č. 35/2019, z dôvodu
prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z., nakoľko
jeho následky trvajú a vzhľadom na nepredvídateľný vývoj medicínskej a právnej situácie v súvislosti s
ochorením Covid 19 bezprostredne hrozí jeho opakovanie. Tvrdil, že sa domáha určenia nezákonnosti
už skončeného zásahu (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné
podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody .

4. K inému zásahu podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia žalobcovho
podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.1.2021 podaného
osobne žalobcom do podateľne Colného úradu Banská Bystrica, ktorými žalobca požiadal o udelenie
služobného voľna s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 1.2.2021 do
5.2.2021 vrátane z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e).
Žalobcovi nebola pred vznikom prekážky doručená žiadna odpoveď, ale v dochádzkovom systéme bez
právneho dôvodu žalovaný vyznačil jeho neprítomnosť vo výkone štátnej služby žalobcu, ako služobné
voľno bez nároku na služobný plat.

5. Žalobca sa domnieva, že konanie vo veci vybavenia predmetnej žiadosti žalobcu zo strany
žalovaného nespĺňa tak hmotnoprávne, ani procesno-právne podmienky stanovené zákonom č. 35/2019
Z. z.. Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného spočíva v tom, že žalovaný riadne začaté
administratívne konanie neukončil tak, aby mohol relevantným spôsobom, v relevantnom čase uzavrieť
v dochádzkovom systéme žalobcov výkaz dochádzky tak, ako to žalovaný vykonal. Napriek tomu, že
žalovaný v tejto veci vydal rozhodnutie č. 46165/2021 zo dňa 2.2.2021, ktorým nevyhovel
predmetnej žiadosti žalobcu, toto rozhodnutie však bolo žalobcovi doručené až po odpadnutí prekážky
vo výkone štátnej služby. Rozhodnutie sa stalo vykonateľným (odvolanie nemá odkladný účinok) až
dňom doručenia žalobcovi - dňom 8.2.2021. Aj napriek tomu, že žalovaný vo výroku rozhodnutia
č. 46165/2021 zo dňa 02.02.2021 konštatuje, že žiadosť žalobcu zo dňa 25.1.2021 zamieta, avšak
žalobcovi nenariadil žiadnu právnu povinnosť čerpať iný druh služobného voľna na čas od 1.2.2021
do 5.2.2021. Konaním žalovaného tento čas výkonu služby žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť riadne
ospravedlnil, zostal právne nevysporiadaný. Na základe uvedeného tak neexistoval právny dôvod na
posúdenie neprítomnosti žalobcu vo výkone štátnej služby, ako služobné voľno bez nároku na služobný
plat. Výsledkom takéhoto postupu žalovaného bol zásah do majetkových práv žalobcu (čl. 20 ods. 1
Ústavy SR) a práv na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj základného
práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu (čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR), keď bez právneho
dôvodu v lehote splatnosti riadne priznaného služobného platu, ktorý bol priznaný rozhodnutím zo dňa
30. 8. 2019 a zvýšený z dôvodu valorizácie podľa písomného oznámenia zo dňa 27. 1. 2020, v rozpore
s § 181 v spojení s ust. § 182 zák. č. 35/2019 Z. z. nevyplatil žalobcovi časť služobného platu, resp.
bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu žalobcu a to odo dňa 1.2.2021
do 5.2.2021 vrátane.

6. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní zásahu do základného práva vlastniť majetok, môže ísť
tak o majetok existujúci, ako aj majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých žalobca môže tvrdiť, že
má aspoň legitímnu nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované. Žalobca s poukazom na rozsudky
ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd a iný v. Írsko a rozsudok Pressos Compania Naviera S.A. a
iný v. Belgicko tvrdil, že za majetok možno považovať aj majetok nadobudnutie ktorého možno legitímne
očakávať. Ďalej, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR možnosť porušenia základných práv hmotného
charakteru treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný konal tak, že poprel legitímne očakávania žalobcu
na zhmotnenie jeho majetkových očakávaní vo sfére odmeňovania a porušil tým jeho základné právo
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
v spojení s porušením základného práva na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok NS SR

sp. zn. 6 Sžo/13/2011, z ktorého odcitoval časť týkajúcu sa otázky, kedy konania vo veciach štátnych
zamestnancov spadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Žalobca v časti IV. žaloby poukázal na skutočnosť, že jeho práva na legitímne očakávanie, že
žalovaný ako orgán verejnej správy bude postupovať predvídateľným a hlavne legitímnym a čitateľným
spôsobom pri vybavovaní tak jednoduchého podania, akým je žiadosť o priznanie práva na čerpanie
služobného voľna, bolo konaním žalovaného porušené, keď mu právo bez ukončenia administratívneho
procesu nebolo priznané a následne bez právneho dôvodu žalovaný považoval neprítomnosť žalobcu
vo výkone štátnej služby za služobné voľno bez nároku na služobný plat podľa § 157 ods. 1 písm. d)
zák. č. 35/2019 Z. z., o ktoré žalobca nikdy nepožiadal. Konanie podľa § 153 ods. 1 v spojení s ust.
§ 154 ods. 1, 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z., ako aj konanie podľa § 157
ods. 1 písm. d) zák. č. 35/2019 Z. z., sú konaniami návrhovými, kde sa vyžaduje aktívne prejavená
vôľa navrhovateľa vo forme právneho úkonu. Žalovaný podľa žalobcu svojvoľne prekvalifikoval žiadosť
žalobcu o služobné voľno na úplne iný právny úkon. Žalovaný nemôže svojvoľne nahradiť vôľu žalobcu,
požiadať o iný druh služobného voľna a takúto žiadosť zároveň schváliť, tak ako to urobil. Takýto právny
úkon je potrebné považovať za absolútne neplatný. Konanie žalovaného je tak z pohľadu žalobcu
zmätočné a žalobcovi v príčinnej súvislosti s tým, vznikla škoda, nakoľko v dochádzkovom systéme bola
zaevidovaná neprítomnosť žalobcu ako neplatené voľno od 1.2.2021 do 5.2.2021 vrátane. Žalovaný
nevyplatením časti služobného platu žalobcovi porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 158 a nasl. zák.
č. 35/2019 Z. z. a môže tak naplniť znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 300 zák. č. 35/20019 Z. z..
Žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup zo strany žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia predmetnej veci, nemožno pripustiť taký výklad zák. č. 35/2019 Z. z., podľa ktorého by v
prípade negatívneho stanoviska žalovaného k riadne podanej žiadosti o poskytnutie služobného voľna
postačovalo jej formálne zamietnutie z nejasných subjektívnych dôvodov bez riadneho procesného
postupu stanoveného zákonom a bez odôvodnenia rozhodnutia. Konanie vo veci služobného pomeru
bolo riadne začaté podaním žiadosti o priznanie nároku na čerpanie služobného voľna, ktorú žalobca
podal osobne do podateľne žalovaného, pričom tieto žiadosti nikdy nezobral späť.

8. Žalobca ďalej tvrdil, že uznesením Vlády SR č. 30 zo dňa 17.1.2021 ako aj uznesenie Vlády SR č.
44 zo dňa 20.1.2021 a na ich základe vydaná vyhláška č. 14 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou
sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok
a priestorov zamestnávateľa , bola obmedzená sloboda pohybu tam uvedeným osobám a to vydaním
zákazu vychádzania od 27.1.2021 do 7.2.2021. Nakoľko právna úprava v § 153 ods. 1 v spojení s
§ 154 ods. 1 a § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z. neupravuje formu akou mal
žalobca požiadať o uplatnenie nároku na čerpanie služobného voľna, má žalobca za to, že splnil svoju
zákonnú povinnosť tým, že nadriadenému oznámil prekážku vo výkone štátnej služby ešte pred jej
vznikom. Akékoľvek neformálne vybavenie riadne podanej žiadosti nemá vo verejnoprávnych vzťahoch
oporu a nemôže reálne vyvolať žiadne právne účinky. Pokiaľ nedôjde ku kladnému vybaveniu žiadosti
prostým zápisom v príslušnej evidencii žalovaného, čo sa z hľadiska právnej teórie považuje za pozitívne
rozhodnutie príslušného orgánu, tak v prípade negatívneho rozhodnutia bez riadneho odôvodnenia a
bez legálneho postupu nemožno prisvedčiť tej skutočnosti, že žalovaný postupoval podľa čl. 2 ods.2
Ústavy SR. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný správne neaplikoval platné právne predpisy a
svojou nečinnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom spôsobil existujúci protiprávny stav.

9. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na § 132 ods. 1 SSP, aby správny súd v rámci konania
posúdil „prejudiciálnu otázku“ a to, či rozhodnutie žalovaného č. 46165/2021 zo dňa 2.2.2021,
ktorým neprávoplatne zamietol žiadosť o udelenie služobného voľna zo dňa 25.1.2021, avšak zároveň
legitímnym spôsobom nenariadil žalobcovi čerpanie iného druhu služobného voľna postačuje na to, aby
žalovaný bez právneho titulu a bez právneho dôvodu nahradil vôľu žalobcu a v dochádzkovom systéme
žalovaného neformálnym spôsobom opätovne svojvoľne vyznačil žalobcovi čerpanie ľubovoľného druhu
služobného voľna.

10. Žalobca uviedol, že celoplošné testovanie s označením „skríning“ bolo vykonávané a mediálne
prezentované na báze dobrovoľnosti, pričom povinnosť zúčastniť sa testovania nemali ani príslušníci
finančnej správy. Žalobca sa dobrovoľného testovania dobrovoľne nezúčastnil. Žalobcovi bola vyššie
uvedenými uzneseniami reálne obmedzená sloboda pohybu od 1.2.2021 do 5.2.2021 a to napriek tomu,
že u žalobcu nebolo možné legálnym spôsobom prezumovať akékoľvek ochorenie. Žalobcovi teda bez
jeho zavinenia vznikla neprekonateľná prekážka, na základe ktorej stratil reálne prístup k riadnemu

výkonu štátnej služby a preto spĺňa všetky podmienky na priznanie služobného voľna s nárokom na
služobný plat podľa § 154 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z. z. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa
§ 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z.. Žalobca ďalej poukázal na výklad obdobných
ustanovení Zákonníka práce (311/2001 Z. z.), ktorý na svojich webových stránkach zverejnil Národný
inšpektorát práce, a podľa ktorého osoby, ktoré sa nezúčastnia testovania musia dodržiavať zákaz
vychádzania, a preto sa nemôžu dostaviť na pracovisko, čo sa z hľadiska Zákonníka práce považuje
za prekážku v práci na strane zamestnancov z dôvodu všeobecného záujmu a to plnenie občianskej
povinnosti v zmysle § 137 Zákonníka práce.
11. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na výklad pojmu občianska povinnosť opakovane prezentovaný
žalovaným v rozhodnutí č. 36618/2021 zo dňa 26.1.2021, v usmernení osobného úradu zo dňa
10.11.2020. Žalobca je toho názoru, že žalovaný svojim konaním vytvoril dve kategórie zamestnancov
s ktorými v porovnateľnej právnej situácii zaobchádza rozdielne. Prvú kategóriu tvoria zamestnanci,
ktorí sa dobrovoľne zúčastnil plošného testovania a to počas výkonu štátnej služby a druhú tvoria
zamestnanci, ktorí sa plošného testovania nezúčastnili. Na základe uznesenia Vlády SR č. 30 zo dňa
17.1.2021 v doplnenom znení uznesenia Vlády SR č. 44 zo dňa 20.1.2021 považuje žalovaný pri
prvej kategórii zamestnancov za prekážku z dôvodov vo všeobecnom záujme, kým pre druhú skupinu
zamestnancov v identickej právnej situácii už to nepovažuje za prekážku vo všeobecnom záujme.
Žalobca upozorňuje na usmernenie žalovaného z 10.11.2020, v ktorom sa uvádza, že plnenie občianskej
povinnosti treba posudzovať ako konanie/činnosť príslušníka finančnej správy vyplývajúcu z opatrenia
proti prenosným chorobám. K tomu žalobca uviedol, že konanie môže byť komisívne, alebo omisívne
a v predmetnom prípade išlo o omisívne konanie žalobcu, ktorý si len plnil občiansku povinnosť, ktorá
mu vyplývala z citovaných uznesení Vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, nakoľko bol
vyhlásený zákaz vychádzania resp. zákaz vstupu do priestoru služobného úradu. Podľa žalobcu plnenie
právnej povinnosti žalobcom tým, že niečo nekonal, alebo sa zdržal určitého konania, ktoré by, obzvlášť
v čase vyhláseného núdzového stavu, mohlo mať pre neho negatívne následky, nemôže ísť na jeho
ťarchu tak, ako to vykladá žalovaný.

12. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na § 132 ods. 1 SSP, aby správny súd v rámci konania posúdil
„prejudiciálnu otázku“ a to, či uznesenie Vlády SR č. 30 zo dňa 17.1.2021 ako aj uznesenia Vlády SR č.
44 zo dňa 20.1.2021 a na ich základe vydaná vyhláška č. 14 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou
sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a
priestorov zamestnávateľa, ktorými bola obmedzená sloboda pohybu tam uvedeným osobám vrátane
žalobcu, a to vydaním zákazu vychádzania, spĺňajú podmienky prekážok vo výkone štátnej služby z
dôvodu všeobecného záujmu podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 153 ods. 1 v spojení s ust. § 154
ods. 1 a ods. 4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019.

13. Žalobca uviedol, že uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 411/2020 zo dňa 24.09.2020 okrem
iného označuje vyhlášky vydávané Úradom verejného zdravotníctva za opatrenie s povahou hybridného
správneho aktu, ktoré svojou právnou silou nemôže odporovať právnym predpisom vyššej právnej sily.
S prihliadnutím na uvedené má žalobca za to, že pokyny žalovaného ako aj Vyhláška č. 14 vydaná
Úradom verejného zdravotníctva kolidujú s nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 2016/679
(ďalej aj „Nariadenie č. 2016/679“). Žalobca poukázal tiež na to, že Nezávislá odborová organizácia
zamestnancov Finančného riaditeľstva SR upozornila na rozpor týchto operatívnych pokynov so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom žalovaný na jej upozornenie nereagoval.

14. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na § 132 ods. 1 SSP, aby správny súd v rámci konania posúdil
„prejudiciálnu otázku“ a to, či vyhláška č. 14 resp. obdobné vyhlášky vydávané Úradom verejného
zdravotníctva, podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 411/2020 zo dňa 24.09.2020,
považované za opatrenia s povahou hybridného správneho aktu, môžu svojim obsahom ukladať
zamestnávateľovi povinnosť bez ďalšieho spracúvať osobitnú kategóriu osobných údajov, konkrétne
zdravotné údaje a či takto uložená povinnosť je v súlade s čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 2016/679 a spĺňa
podmienky zákonnosti podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 2016/679.

15. Žalobca v časti VII. žaloby tvrdil, že pri výklade a aplikácií všeobecných právnych predpisov SR
a komunitárneho práva sa žalovaný natoľko odchýlil od platnej právnej úpravy, že zásadne poprel
účel a zmysel zákona č. 35/2019 Z. z.. Ďalej v žalobe uviedol, že mal snahu pokračovať vo výkone
štátnej služby vo forme výkonu štátnej služby z domu (home office), ktorej výkon alternatívne navrhol
žalovanému žiadosťou z 25.01.2021, ktorá je predmetom konania podanej žaloby. Napriek tomu, že

charakter a povaha služobných činností vykonávaných žalobcom takýto výkon štátnej služby umožňuje,
čoho dôkazom je, že sám žalovaný nariadil žalobcovi prácu z domácnosti v mesiaci január 2021 (v
rozsahu 8 dní), v mesiaci apríl 2020 (v rozsahu 6 dní) a mesiaci marec 2020 (v rozsahu 5 dní), nebolo
možné takýto spôsob výkonu služobných činnosti vyhodnotiť jednostranne v neprospech žalobcu len s
odôvodnením, že žalovaný zabezpečil antigénové testovanie aj v mieste výkonu štátnej služby žalobcu
a týmto spôsobom mu mal umožniť splnenie podmienky určenej výnimky zo zákazu vychádzania.

16. Žalobca v žalobe na záver uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, zasiahol do
práv žalobcu, pri výklade zákona č. 35/2019 Z. z. a súvisiacich predpisov sa natoľko odchýlil
od znenia ustanovení zákona, že poprel ich zmysel a význam a pretože rozhodnutie správneho
súdu je dôležité na uplatnenie náhrady škody a na účinnú ochranu porušených práv žalobcu proti
prípadnému opakovanému zásahu do týchto práv žalobcu zo strany žalovaného navrhuje, aby správny
súd konštatoval nezákonnosť konania žalovaného a uložil žalovanému bezodkladne odstrániť existujúci
protiprávny stav a obnoviť stav pred zásahom.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu pre neprípustnosť odmietnuť, alebo, ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že žalobca podal dňa 25.1.2021 na Colnom úrade
Banská Bystrica žiadosť o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat od 1.2.2021 do
5.2.2021 pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm.
d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z.. Žiadosť bola prezidentovi finančnej správy, ako príslušnému orgánu
podľa § 278 bod 16 zákona č. 25/2019 Z. z. písomnosťou č. 35310/2020 zo dňa 26.1.2021
o čom bol žalobca upovedomený písomnosťou č. 35402/2021 zo dňa 26.1.2021, ktorú prevzal dňa
26.1.2021. Po preskúmaní veci prezident finančnej správy vydal dňa 2.2.2021 prvostupňové rozhodnutie
č. 46165/2021, ktorým žiadosti žalobcu nevyhovel, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre
poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, pokiaľ žalobca požadoval služobné voľno
s nárokom na služobný plat podľa § 154 ods. 4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z.. Prvostupňové
rozhodnutie bolo podané na poštovú prepravu dňa 2.2.2021 a následne bolo žalobcom prevzaté dňa
8.2.2021. Voči tomuto rozhodnutiu bolo žalovanému doručené aj odvolanie žalobcu dňa 11.2.2021.
Žalovaný zároveň uviedol, že konanie o odvolaní prebiehalo na druhostupňovom orgáne a procesná
lehota na vydanie rozhodnutia trvá najneskôr do 12.4.2021.

18. Žalovaný k námietke nesprávneho úradného postupu žalovaného zdôraznil, že je tu dôvod na
odmietnutie správnej žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko v nej absentuje
podmienka konania spočívajúca v prípustnom tvrdení „iného zásahu“. Samotná zásahová žaloba
nie je univerzálnym spôsobom ochrany proti akémukoľvek úkonu v administratívnom konaní, ale je
subsidiárnym prostriedkom ochrany. V danej veci prebieha odvolacie konania vo veci služobného
pomeru žalobcu na základe žalobcom včas podaného odvolania proti prvostupňovému orgánu.
(rozhodnutie žalovaného č. 46165/2021 zo dňa 2.2.2021 doručené žalobcovi 8.2.2021). Žalobca sa po
vydaní rozhodnutia a nadobudnutí jeho právoplatnosti môže domáhať ochrany na základe správnych
žalôb podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, a preto je preskúmavanie zákonnosti vedenia konania vo veciach
služobného pomeru v tejto fáze konania predčasné. Žalobca oslobodený od súdnych poplatkov sa
prostredníctvom zásahovej žaloby snaží vytvoriť si akýsi superdozorný mechanizmus. Extenzívny výklad
pojmu „zásah“ by umožnil rozložiť konane vo veciach služobného pomeru na viaceré individuálne
zásahy, ktoré by mohol napadnúť jednotlivými správnymi žalobami. Účelom zásahovej žaloby však
nie je štiepenie jednotlivých úkonov administratívneho konania do iných rôznych zásahov. Žalovaný
okrem uvedeného poukázal na to, že o žiadosti žalobcu vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 2.2.2021
a rovnaký deň ho odovzdal na poštovú prepravu. Skutočnosť, kedy žalobca prevzal prvostupňové
rozhodnutie bola závislá len na vôli žalobcu, viazal sa na konanie žalobcu. Žalobca však predmetné
rozhodnutie dňa 4.2.2021 neprevzal, následne dňa 5.2.2021 bolo neúspešné aj opakované doručenie
a preto bola zásielka uložená na pošte do jej prevzatia žalobcom dňa 8.2.2021. Je zrejmé, že postup
žalovaného vykonaný podľa zákona č. 35/2019 Z. z., vykonaný v zákonom stanovených lehotách
nemôže byť posudzovaný ako „iný zásah“ orgánu verejnej správy.

19. K námietke porušenia práva legitímnych očakávaní žalovaný poukázal na to, že na daný princíp
poukázal žalobca aj pri žalobách toho istého typu evidovaných na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 28Sa/21/2020, 28Sa/22/2020, avšak v tých prípadoch žalovaný nerozhodoval o ním podaných

žiadostiach, nakoľko ich nepodal v zákonom predpísanej forme. Judikatúra Slovenskej republiky definuje
legitímne očakávania, ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa
orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich
právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 16/06). Odborná literatúra otázku legitímnych očakávaní (tzv. precedenčnú zásadu) vykladá tak,
že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný v súvislosti s tým poukázal na to, že prvý prípad ochorenia
COVID-19 bol na Slovensku potvrdený 6. marca 2020. Prvé opatrenia proti pandémii boli prijaté 6.marca
2020 a od 12. marca 2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá stále pretrváva. 16. marca 2020 bol
vyhlásený núdzový stav, ktorý trval do 14. júna 2020. Znovu bol núdzový stav vyhlásený 1. októbra
2020. Je preto zrejmé , že v súčasnej dobe dochádza k tvorbe právnych noriem vzťahujúcich sa na
danú novú situáciu, absentujú „rozhodnutia oprávneného orgánu v skutkovo zhodných alebo podobných
veciach“ a taktiež absentuje aj judikatúra súdov vzťahujúca sa na novovzniknuté právne vzťahy. Na
základe uvedeného tak nemôže byť táto zásada žalovaným porušená. V súvislosti s tým žalovaný
poukázal na právny názor Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedený v návrhu č. 1GÚp
18/21/1000-7 zo dňa 23.03.2021 o súlade uznesenia Vlády SR č. 160 zo dňa 17.3.2021, podľa ktorého
za takto štátom vytvorenú prekážku v zamestnaní nemajú zamestnanci nárok na uznanie pandemickej
práceneschopnosti, či uznanie nároku na ošetrovné pri ošetrovaní člena rodiny a musia požiadať
zamestnávateľa o dovolenku alebo neplatené voľno, pretože zamestnávateľ im nesmie umožniť vstup
na pracovisko.

20. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu vznikla nevyplatením služobného platu za dni od 1.2.2021 do
5.2.2021 škoda, ktorá nemôže ísť na jeho ťarchu, nakoľko žalovaný nesprávne aplikoval právne predpisy
a svojou nečinnosťou, nesprávnym úradným postupom spôsobil existujúci protiprávny stav, uviedol, že
skutočnosť, či žalovaný rozhodol zákonne a v súlade s úradným postupom nie je možné súdom v tejto
fáze konania konštatovať, keďže ešte nebolo ukončené odvolacie konanie. Žalobca žiadosťou zo dňa
25.1.2021 požiadal o služobné voľno s nárokom na služobný plat od 1.2.2021 do 5.2.2021, ktorá bolo
postúpené príslušnému orgánu dňa 26.1.2021 spolu s ďalšou žiadosťou o služobné voľno s nárokom
na služobný plat za obdobie od 27.1.2021 do 29.1.2021, ktorá je predmetnom súdneho prieskumu
správnym súdom pod sp. zn. 28Sa/5/2021. Žalovaný v tejto veci dňa 2.2.2021 rozhodol o predmetnej
žiadosti a toto rozhodnutie zároveň odovzdal na poštovú prepravu. Objektívne preukázaná skutočnosť,
že žalobca si zásielku prevzal až dňa 8.2.2021 nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalovaného, keďže
nie je v jeho možnostiach túto skutočnosť ovplyvniť. Okrem uvedené k tejto námietke žalovaný doplnil,
že sa mu táto javí ako žiadosť o náhradu škody, ktorá s poukazom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
III. ÚS 2383/19 zo dňa 14.01.2020 nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu.

21. Žalovaný ku žiadosti žalobcu podľa § 132 ods. 1 SSP o posúdenie prejudiciálnej otázky, či
rozhodnutie žalovaného č. 46165/2021 zo dňa 02.02.2021 postačuje na to, aby žalovaný bez právneho
titulu nahradil vôľu žalobcu v dochádzkovom systéme žalovaného neformálnym spôsobom opätovne
svojvoľne vyznačil žalobcovi čerpanie ľubovoľného druhu služobného voľna uviedol, že žalobca sa týmto
snaží narušiť demokratický princíp trojdelenia štátnej moci. V rámci tejto otázky navrhuje správnemu
súdu, aby prejudikoval neprávoplatné rozhodnutie žalovaného vo veci samej, čím by sa de facto
obišlo rozhodnutie o odvolaní oprávneného orgánu a spôsobila by sa zmätočnosť prípadného ďalšieho
rozhodovania.

22. K námietkam žalobcu uvedeným v čl. V., VI., VII. žaloby žalovaný uviedol, že tam konštatuje
skutočnosti uvádzané aj v podanom odvolaní, o ktorom sa ešte vedie konanie, a preto sa k ním
nemôže relevantne vyjadriť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe uvádza, že sa domáha ochrany
pred nižšie popísaným zásahom žalovaného do subjektívneho verejného práva žalobcu na spravodlivé
konanie pred orgánom verejnej správy, do práva vlastniť majetok, do práva na odmenu za vykonanú
prácu, ako aj práva na udelenie čerpanie služobného voľna s nárokom na služobný plat a zároveň sa
domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu žalovaného (nevyplatenie časti služobného platu),
pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na
náhradu škody žalobcu. Z týchto formulácii vyplýva, že žalobca sám nevie uviesť, či ide o zásah podľa
§ 252 ods. 1 alebo ods. 2, SSP.

23. Žalovaný tiež uviedol, že návrh žalobcu na rozhodnutie správneho súdu nezodpovedá § 262 a §
263 SSP a jeho návrh je nedôvodný a nevykonateľný. V prípade, že by správny súd takémuto návrhu

vyhovel, zasiahol by do konania a rozhodovania orgánu štátnej správy, čím by došlo k rozporu so
základnými zásadami demokratického právneho štátu - s princípom deľby moci, v danom prípade medzi
mocou súdnou a exekutívnou. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk SR
č. 7/2013 sp. zn. 3Sžz/2/2012, podľa ktorého „ v prípade, ak by súd v rámci konania o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania,
dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do práv a mocí orgánov verejnej správy.
Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou vykonal“. Podľa žalovaného žalobca v
podstate žiada, aby bolo rozhodnuté vo veci podanej žiadosti žalobcu.

24. K návrhu žalobcu na postup správneho súdu podľa § 132 ods. 1 SSP žalovaný uviedol, že nejde
o prejudiciálnu otázku, keďže s danou vecou absolútne nesúvisí. Vyriešenie otázky nemá význam pre
rozhodnutie súdu v danej veci.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

25. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa plne stotožňuje so všetkými právnymi
prameňmi, ktoré na podporu svojich tvrdení žalovaný vo vyjadrení cituje, nakoľko všetky tieto pramene
len potvrdzujú to, čoho sa žalobca vo všetkých svojich podaniach domáha. Dôvody, pre ktoré žalobca
podal predmetnú žalobu spočívajú v tom, že podľa jeho názoru žalovaný nesprávne právne posúdil ust.
§ 153 ods. 1, § 154 ods. 1 a ods. 4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z. v spojení s nesprávnou
aplikáciou procesných podmienok, podľa citovaného zákona, čoho výsledkom je nelegitímny zásah do
verejných subjektívnych práv žalobcu. Žalobca v žiadnom zo svojich podaní nerozporuje skutočnosť, že
je diskrečnou právomocou žalovaného rozhodovať vo veciach služobného pomeru, ale práve naopak
tvrdí, že prísne formalizovaný postup, ktorým je v skutočnosti zviazaný služobný pomer príslušníkov
finančnej správy nedáva žalovanému možnosť rozhodovať vo veciach neformálnym spôsobom tak,
ako opakovane spravil vo veciach týkajúcich sa žalobcu. Rozhodnutie žalovaného č.
46165/2021 zo dňa 2.2.2021 sa stalo vykonateľným dňom jeho doručenia žalobcovi, t. j. 8.2.2021, bez
ohľadu na tvrdenia žalovaného o pokusoch doručovať toto rozhodnutie poštou, čo okrem iného žalobca
nerozporuje. Podstata sporu spočíva najmä v tom, že žalovaný vo výroku rozhodnutia č. 46165/2021
zo dňa 2.2.2021 konštatuje, že žalobcovu žiadosť zo dňa 25.1.2021 zamietol, avšak zároveň nenariadil
žiadnu právnu povinnosť čerpať iný druh služobného voľna v čase od 1.2.2021 do 5.2.2021. Tento čas
výkonu služby žalobcu zostal právne nevysporiadaný aj napriek tomu, že žalobca svoju neprítomnosť
riadne ospravedlnil. Žalobca má za to, že neexistoval právny dôvod na posúdenie neprítomnosti žalobcu
vo výkone štátnej služby ako služobné voľno bez nároku na služobný plat. Žalovaný však vyhodnotil
právnu situáciu úplne opačne, keď bez právneho dôvodu a bez právneho titulu nevyplatil žalobcovi časť
služobného platu, resp. bez právneho dôvodu a bez právneho titulu vykonal neoprávnené zrážky zo
služobného platu žalobcu od 1.2.2021 do 5.2.2021 vrátane. Žalovaný sa však k tomuto žalobnému bodu
nevyjadril a namiesto toho uviedol, že vo veci prebieha odvolacie konanie, čo už s vykonanými zrážkami
zo služobného platu vôbec nesúvisí.

26. Podľa názoru žalobcu žalovaný zjavne nevenoval podanej žalobe dostatočnú pozornosť, pretože
žalobca nikdy netvrdil, že zásahom do jeho práv je doručovanie prvostupňového rozhodnutia. Okrem
uvedeného žalobca uviedol, že tak v podanej žalobe, ani v jej doplnení nemohol poukázať na právny
názor Generálneho prokurátora SR č. Gúp 18/021/1000-7 zo dňa 23.3.2021, nakoľko tento v čase
podania žaloby, ani jej doplnenia de jure neexistoval. Záverom žalobca uviedol, že sa i naďalej pridržiava
všetkých svojich tvrdení predložených súdu písomné v doterajšom konaní. Na preukázanie svojich
tvrdení predložil k žalobe všetky relevantné dôkazy a podklady, ktoré má k dispozícii a označil všetky
dôkazy, ktoré sú v dispozičnej sfére žalovaného.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

27. Žalovaný uviedol k námietkam žalobcu v replike, že služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný
ako inštitút verejného práva. Vzniká mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania
sa odlišuje od pracovného pomeru. Verejnoprávne vzťahy upravené normami verejného práva sú teda
postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov. Prvostupňový orgán žiadosť žalobcu zo

dňa 25.1.2021 o udelenie služobného voľna s nárokom na náhradu mzdy v tam špecifikovanom čase, pre
ním uvádzané prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu nevyhovel a teda služobné
voľno s nárokom na služobný plat mu neposkytol. Žalovaný poukázal na ust. § 278 zákona č. 35/2019
Z. z. uvádzajúci konania vo veciach služobného pomeru, podľa ktorého bol oprávnený rozhodovať o
žiadosti žalobcu len v rozsahu tejto žiadosti, keďže išlo o návrhové konanie. Podanej žiadosti, tak
žalovaný mohol buď vyhovieť alebo nevyhovieť, keďže žiadosť žalobcu neobsahovala inú skutočnosť,
len dôvody s výslovným odkazom na konkrétne ust. § 154 ods. 4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z.
Žalobcovu neprítomnosť vo výkone štátnej služby mohol žalovaný posudzovať aj ako neospravedlniteľnú
absenciu s následkami z toho plynúcimi, keďže základnou povinnosťou príslušníka finančnej správy je
vykonávať štátnu službu osobne riadne a včas. Berúc do úvahy celoslovenskú pandemickú situáciu
žalovaný poskytol žalobcovi služobné voľno bez nároku na služobný plat, keďže žalobca v predmetnom
čase štátnu službu nevykonával a inú prekážku neohlásil ani nepreukázal. Žalovaný v závere svojho
vyjadrenia poukázal na to, že žalobca svoju žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podal
po vydaní prvostupňového rozhodnutia č. 46165/2021 zo dňa 2.2.2021 a súčasne je na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod sp. Zn. 76S/40/2021 vedené konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha
preskúmania druhostupňového rozhodnutia prezidenta žalovaného č. 118888/2021 zo dňa 22.3.2021
vydanému v odvolacom konaní. Žalovaný zotrváva na svojom návrhu, aby správny súd žalobu ako
neprípustnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia

28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 2 SSP
vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci
dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; ) Na účely tohto zákona sa rozumie
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej
osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone
kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

31. Podľa § 252 SSP; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 SSP; (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa §
252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to
možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie
nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil
zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.
(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo
opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom,
ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu
pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného
môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu
pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

33. Podľa § 263 SSP; Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

34. Podľa § 4 ods. 2 písm a) zákona č. 35/2019 Z. z. v znení platnom v čase tvrdeného iného zásahu
(ďalej len „zákon č. 35/2019“ alebo „zákon o finančnej správe“); (2) Finančné riaditeľstvo je rozpočtová
organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je
a) služobným úradom príslušníkov finančnej správy.

35. Podľa § 153 ods. 1, 2 zákona č. 35/2019 Z. z (1) Ak príslušník finančnej správy nemôže pre prekážky
z dôvodu všeobecného záujmu, pre dôležité osobné prekážky alebo pre dôležité študijné prekážky
vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na
nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby príslušníka finančnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku, dôležitú študijnú
prekážku a prekážku podľa § 157 ods. 1 a jej trvanie je príslušník finančnej správy povinný preukázať.

36. Podľa § 154 ods. 4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z.; O výkon občianskych povinností ide najmä:
d) pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e) pri iných naliehavých opatreniach proti prenosným chorobám.

37. Podľa § 158 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok
ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a) služobný plat,
b) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
c) príplatok za štátnu službu v noci,
d) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
e) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
f) odmena.

38. Podľa § 180 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné
obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

39. Podľa § 181 ods. 1, 2 a 4 zákona o finančnej správe; (1) Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej
správy vypláca v eurách.
(2) Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech
príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke
alebo pobočke zahraničnej banky.
(4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy
doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.
Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s
príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.

40. Podľa § 137 ods. 1 zákona o finančnej správe; dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín,
ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

41. Žalobca v žalobe tvrdil, že úkon žalovaného vyznačenie dochádzky - neplatené voľno bez nároku
na služobný plat spolu s krátením služobného platu, sú nelegálnym zásahom do práv žalobcu, pretože
boli vykonané skôr, ako bolo o žiadosti žalobcu o poskytnutie neplateného voľna s nárokom na služobný
plat rozhodnuté vykonateľným rozhodnutím a tiež preto, že žalobca o neplatené voľno bez nároku na
služobný plat nepožiadal. Medzi účastníkmi nebol spor o žiadnu skutkovú okolnosť ako vyplýva zo žaloby
a zhrnutia skutkového stavu vo vyjadrení žalovaného.

42. Správny súd preto skúmal, či išlo o postup nezákonný. V prvom rade skúmal vecnú stránku
namietaného postupu. To znamená, či žalovaný je oprávnený vykonať namietané úkony a to, vyznačiť
v evidencii dochádzky na pracovisko neprítomnosť príslušníka finančnej správy na pracovisku. Na túto
otázku treba odpovedať kladne, pričom o tom nebol medzi účastníkmi spor. Ďalšou podstatnou otázkou
je, či bol žalovaný oprávnený v evidencii dochádzky vyznačiť dôvod neprítomnosti. Odpoveď je takisto

kladná. Dôvod neprítomnosti osobný úrad vyznačí podľa podkladov, ktoré predkladá príslušník finančnej
správy a to napríklad doklad o pracovnej neschopnosti, dovolenkový lístok, alebo doklady o prekážkach
v štátnej službe uvedených v § 153 až § 157 zák. č. 35/2019 Z .z.. Osobný úrad vyznačuje
tieto skutočnosti na základe dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy. Zo skutkových
okolností v tejto veci vyplýva, že žalobca nedisponoval súhlasom nadriadeného s čerpaním služobného
voľna s nárokom na služobný plat. Naopak, jeho žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím žalovaného z
2.2.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené 8.2.2021. Potom vyznačenie dôvodu neprítomnosti v službe
podľa okolností prípadu, teda podľa dôvodu neprítomnosti, ktorý žalobca oznámil nadriadenému ako
neprítomnosť na pracovisku pre prekážku na strane pracovníka nie ako absenciu, ale ako neplatné
voľno, je postup na ktorý bol žalovaný oprávnený. Žalobca poukazuje na to, že odpoveď na svoju
žiadosť nedostal pred vznikom prekážky výkonu služby, avšak bez akejkoľvek argumentácie vo vzťahu k
nezákonnosti úkonov, ktoré mali byť namietaným iným zásahom, teda evidenciu dôvodov neprítomnosti
v dochádzke a nevyplatenie platu za dni neprítomnosti v službe. Z toho vyplýva, že nešlo o nezákonný
zásah do práv žalobcu. Podstatné z hľadiska posúdenia vecnej stránky tvrdeného nezákonného zásahu
je len to, či bol žalovaný na daný úkon oprávnený za daných skutkových okolností.

43. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nebol na úkon vyznačenia neprítomnosti na pracovisku s
dôvodom neplatené služobné voľno oprávnený preto, že žalobca o neplatené voľno nežiadal. Takáto
argumentácia má logickú chybu uvažovania v tom že vychádza z premisy, že žalovaný môže dôvod
neprítomnosti príslušníka finančnej správy v službe posúdiť ako neplatené služobné voľno len na základe
žiadosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je oprávnený vyhodnotiť dôvod neprítomnosti na
pracovisku podľa dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy, samozrejme aj na základe
rozhodnutí o žiadosti príslušník finančnej správy o platené voľno. V predmetnom prípade tak vyhodnotil
žalobcovu žiadosť nadriadenému, ktorou nadriadeného žiadal o platené služobné voľno, a v ktorej
uviedol dôvod neprítomnosti na pracovisku z dôvodu, prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods.
4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z., a to že mu bola na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky
č. 30 zo dňa 17.1.2021 v doplnenom znení uznesením vlády Slovenskej republiky č. 44 zo dňa
20.1.2021 obmedzená sloboda pohybu, a že účasť na testovaní nebola ani pre príslušníka finančnej
správy povinná, a tiež na základe rozhodnutia o takejto žiadosti, ktorou si žalobca uplatnil právo zo
služobného pomeru voči žalovanému. Nadriadený teda mal nielen vedomosť o dôvodoch neprítomnosti
žalobcu na pracovisku, ale mal k dispozícii aj rozhodnutie oprávneného orgánu o žiadosti o platené
voľno, ktorej vyhovené nebolo. Žalovaný, bol preto oprávnený tento dôvod vyhodnotiť keďže podľa
zákona o finančnej správe §-u 157 služobné voľno bez nároku na služobný plat sa príslušníkovi
finančnej správy poskytne na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu d) iných úkonov vo všeobecnom
záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Predmetom tohto súdneho prieskumu nie je posúdenie či
žalobca má právo na platené alebo neplatené služobné voľno ale len to, či namietané úkony žalovaného
boli nezákonným zásahom do práv žalobcu. Z uvedeného plynie, že postup žalovaného mal oporu v
zákone, teda bol postupom, na ktorý bol oprávnený a teda nešlo o nezákonný zásah.

44. Ďalšia otázka, či bol žalovaný oprávnený nevyplatiť služobný plat za nevykonanú službu, tiež nemôže
byť zodpovedaná inak, ako kladne. Žalovaný je oprávnený a aj povinný vyplatiť príslušníkovi finančnej
správy za výkon štátnej služby služobný plat. Potom takáto činnosť nemôže mať charakter nezákonného
zásahu do práv príslušníka finančnej správy, len z dôvodu, že je medzi ním a žalovaným spor o správnu
výšku služobného platu. Na okraj možno uviesť, že v zmysle zákona o finančnej správe príslušníkovi
finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v pracovnom
čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu určený. Patrí do kompetencie žalovaného služobný plat
vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o výšku platu sú
spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa § 276 písm. d) bod 16 zákona o finančnej
správe, ktorých riešenie patrí do kompetencie žalovaného.

45. Nepatrí do kompetencií správneho súdu túto činnosť žalovaného nahrádzať a na základe žaloby
o nezákonný zásah skúmať, či prebehlo alebo neprebehlo administratívne konanie, resp. ak prebehlo,
či došlo v tomto konaní k pochybeniam alebo nie. Pokiaľ žalobca namietal správnosť a zákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. 46165/2021 Z. z., ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie
služobného voľna s nárokom na služobným plat, táto otázka nie je predmetom súdneho prieskumu v
konaní podľa § 252 a nasl. SSP, nakoľko nejde o nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práv alebo
právom chránených záujmov žalobcu.

46. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani jeden z namietaných úkonov žalovaného nenesie prvky
nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola dôvodná. Postup žalovaného bol realizovaný v súlade
so zákonom o finančnej službe.

47. Žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že namietané úkony žalovaného neboli postupom
bez opory v zákone a na jeho základe a v jeho medziach, ale aj z toho dôvodu, že správny súd
nemôže rozhodnúť mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené
jeho základné práva. Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže
vydať rozhodnutie o tom, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej
časti petitu žaloby žalobca ako je uvedený v bode 1 tohto rozsudku. V prípade nezákonného zásahu,
ktorý trvá alebo trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie správny súd môže podľa § 262
ods1 SSP uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť
žalovanému aj povinnosť obnoviť stav pred zásahom . Teda nie určiť , že boli porušené vymenované
základné práva žalobcu. V druhej časti petitu sa žalobca dožaduje uloženia povinnosti žalovanému
odstrániť protiprávny stav vo veci ním podanej žiadosti o udelenia služobného voľna (bez toho, aby
opísal úkon- konanie v pokračovaní či opakovaní ktorého má byť uložený zákaz), teda nie zákazu
pokračovania v nezákonnom zásahu. Ďalej sa žalobca v tejto časti petitu dožaduje uloženia povinnosti
žalovanému v evidencii dochádzky vyznačiť v dňoch od 1.2.2021 do 5.2.2021. prekážky z dôvodu
všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatenia služobného platu, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% odo dňa 16.3.2021 do zaplatenia. To znamená , že žalobca nežiadal uloženie
povinnosti obnovenia predchádzajúceho stavu, čo ani nemohol, pretože žiadny predchádzajúci stav vo
veci neexistoval, keďže v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav ktorého sa žalobca dožaduje a
tak isto žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu ale
nastolenie nového stavu podľa požiadavky žalobcu. Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu
presahuje oprávnenia súdu rozhodnúť dané v § 262 SSP. Takému žalobnému návrhu nebolo možné
vyhovieť aj z tohto dôvodu.

48. V predmetnej veci žalobca súčasne tvrdil, že ide o už skončený nezákonný zásah spočívajúci v
nevyplatení služobného platu. V prípade skončeného zásahu sa môže žalobca dožadovať ochrany
súdnym rozhodnutím, ktorým správny súd určí podľa § 263 SSP, že napadnutý iný zásah bol nezákonný.
Správny súd tak môže rozhodnúť len vtedy ak sú splnené podmienky podľa § 252 ods.2 SSP. Žalobca
v žalobe ničím neargumentoval, prečo rozhodnutie súdu o určenie nezákonnosti nevyplatenia platu
je potrebné k uplatňovaniu náhrady škody, resp. v žalobe tvrdí, že škodou je vlastne tento nevyplatený
plat, avšak o tom, či mu patrí alebo nepatrí, si musí svoje právo uplatniť v konaní vo veciach služobného
pomeru, postupom podľa zákona o finančnej správe.

49. Žalobca v žalobe skutkovú a právnu argumentáciu namietaných úkonov v podstatnej miere
nesmeroval k týmto úkonom ale k postupu žalovaného, ktorý nasledoval po podaní žalobcovej žiadosti
o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, keďže žalovaný vyznačil v evidencii
dochádzky neprítomnosť žalobcu v dňoch od 1.2.2021 do 5.2.2021 vrátane ako neplatené voľno, pričom
tak urobil na základe neprávoplatného rozhodnutia č. 46165/2021 zo dňa 2.2.2021. Žalobca v žalobe
výslovne tvrdí že žiada ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného do práv žalobcu. Predmetom
tohto súdneho konania teda nie je administratívne konanie na ktoré žalobca poukazuje. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že podal riadne podanie, ktorým začalo administratívne konanie a žalovaný o ňom rozhodol
nezákonne, musí si žalobca zvoliť iný prostriedok ochrany. Správny súd v tomto prieskumnom konaní
nemôže skúmať a zodpovedať otázky sporné medzi žalobcom a žalovaným ohľadne konania vo veciach
služobného pomeru, pretože predmetom súdneho prieskumu nebolo toto administratívne konanie.
Predmetom prieskumu na základe žaloby bolo, či žalovaný vyznačením v dochádzke, že žalobca
má služobné voľno bez nároku na služobný plat a nevyplatením služobného platu za dobu takejto
neprítomnosti na pracovisku, porušil zákon alebo nie. Predovšetkým treba uviesť, že neposkytnutie
služobného voľna s nárokom na služobný plat nie je po vecnej stránke úkonom faktickým, a teda
iným zásahom do práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného pomeru, o ktorej rozhoduje
žalovaný v konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 276 a nasl. zákona o finančnej správe.

50. Ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia prekážky vo výkone služby, keď nebolo žiadosti o
služobné voľno s nárokom na služobný plat vyhovené, sa týkajú administratívneho konania, ktoré nebolo
predmetom tohto prieskumu. Správny súd teda nemohol vyhovieť ani požiadavke, aby správny súd

posúdil, či žalobca mal alebo nemal prekážku vo výkone služby z dôvodu všeobecného zápisu, pretože
predmetom tohto súdneho konania nebolo administratívne rozhodnutie o tom, že žalobca nemá nárok
na služobné voľno z dôvodu takejto prekážky. Mimo predmet súdneho prieskumu na základe obsahu
podanej žaloby boli aj ďalšie námietky týkajúce sa neoprávnene uloženej povinnosti preukazovať sa
negatívnym testom pri vstupe do objektov Finančnej správy ako aj spracovanie osobných zdravotných
údajov o zamestnancoch, že sú v karanténe, alebo či sú pozitívne či negatívne testovaní na ochorenie
COVID 19, tiež či malo byť žalobcovi umožnené pracovať z domu.

51. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd sa ďalšími námietkami uplatnenými vo vyjadrení
žalobcu k vyjadreniu žalovaného už nemohol zaoberať, nakoľko žalobné dôvody je potrebné a možné
uplatniť najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu
verejnej správy dozvedela.

52.Ďalej je pre úplnosť potrebné uviesť, že v predmetnej veci správny súd prijal rozhodnutie v nesprávnej
forme, keď rozhodol rozsudkom, ktorý vyhlásil vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli a
webovom sídle súdu dňa 5.11.2021. Správnou formou rozhodnutia malo byť uznesenie podľa § 261 SSP,
podľa ktorého ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
Toto pochybenie už správny súd nemohol napraviť. Táto formálna chyba nemá žiadny vplyv na práva
a právom chránené záujmy účastníkov tohto konania.

53.Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

54.O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario podľa ktorého právo
na náhradu trov konania má len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo s časti úspešný. V tomto
konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ vysokoškolské právnické
vzdelanie II. stupňa

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.