Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/69/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200224
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200224.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobkyne: O. M., nar. XX. XX. XXXX,
J. XXXX/3, K., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36
861 723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého
2, Bratislava 212, za účasti: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, O. V. XX, G. - V., o správnej žalobe zo dňa 13.
05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 107/2019/Sl zo dňa 26. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5773/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 17.
07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa)
doručený návrh zo dňa 15. 07. 2015 (podaný predávajúcim O. Z. a žalobkyňou ako kupujúcou) na
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č.
2015/7/15/Draž/1233-1 zo dňa 15. 07. 2015, v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015, uzavretej
medzi predávajúcim - O. Z. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra E KN č.
XXXX/X orná pôda vo výmere 755 m2 (vo vlastníctve predávajúceho v podiele 17/40-tin). Konanie sa
viedlo pod sp. zn. V 5773/2015.

2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza listina zo dňa 04. 08. 2015 označená ako
„oznámenie o odstúpení od zmluvy“, ktorou predávajúci oznamoval správnemu orgánu, že odstúpil od
kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 a navrhol, aby bolo správne konanie zastavené. Prílohou tohto
podania bola listina zo dňa 03. 08. 2015 označená ako „odstúpenie od zmluvy“ adresovaná žalobkyni,
ktorou jej predávajúci oznamoval, že z tam uvedených dôvodov odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa
15. 07. 2015 a fotokópia podacieho lístka s dátumovou pečiatkou pošty 03. 08. 2015, na ktorom je ako
odosielateľ uvedený O. Z. a adresát O. M. a druh zásielky „úradná zásielka“.

3. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 13. 08. 2015 podľa ust. § 31a, písm. a/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov prerušil správne konanie z dôvodu začatia konania o predbežnej

otázke, ktorou je otázka odstúpenia od zmluvy a predávajúceho vyzval, aby v určenej lehote preukázal,
že odstúpenie od zmluvy bolo doručené kupujúcej. Rovnako výzvou zo dňa 13. 08. 2015 správny orgán
prvého stupňa vyzval kupujúcu - žalobkyňu, aby oznámila, či spochybňuje odstúpenie od zmluvy zo
strany predávajúceho.

4. Právny zástupca predávajúceho ako prílohu svojho podania zo dňa 22. 09. 2015 opätovne predložil
podanie zo dňa 03. 08. 2015 označené ako „odstúpenie od kúpnej zmluvy“, prílohou ktorého bola poštová
obálka s dátumovou pečiatkou pošty dňa 03. 08. 2015, na ktorej je ako odosielateľ uvedený predávajúci
O. Z. a adresátom je žalobkyňa, pričom táto zásielka sa vrátila späť predávajúcemu (odosielateľovi) s
poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.

5. Kupujúca - žalobkyňa sa v podaní o dňa 17. 09. 2015 vyjadrila k výzve správneho orgánu prvého
stupňa tak, že nedisponuje samotným odstúpením od zmluvy, a preto sa k nemu nemôže relevantne
vyjadriť, avšak má za to, že nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy a neexistovali zákonné
dôvody odstúpenia od zmluvy. Správnemu orgánu prvého stupňa následne predložila fotokópiu návrhu
zo dňa 22. 09. 2015 o určenie neplatnosti odstúpenia s prezentačnou pečiatkou Okresného súdu Nitra
s dátumom 23. 09. 2015, ktorým sa ako navrhovateľka domáhala určenia, že odstúpenie odporcu
(predávajúceho) od kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 zo dňa 15. 07. 2015 je neplatné.

6. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 15. 10. 2015 ďalšie rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 31a
písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov konanie o návrhu na vklad práva do
katastra nehnuteľností prerušil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015
bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom
„Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s
poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne
významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru
v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či
štát svoje zákonné predkupné právo využil. Účastníkov konania správny orgán prvého stupňa vyzval,
aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní
od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny
orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.

7. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 a okrem iného
uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci
touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania
za nedôvodné.

8. Dňa 18. 11. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona
predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva
do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti
s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie
prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane skutočnosti, že
štát svoje predkupné právo nevyužil. Predávajúci sa k rozhodnutiu o prerušení konania nevyjadril a
kupujúca uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a
kupujúca nemá z akého titulu s touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Účastníci konania teda
nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa
konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad,
prípadne jeho príloh.

9. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 odvolanie zo dňa 22. 12. 2015.

10. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov listom č.k. OU-NR-OOP5-2016/006587-4 Vo
10/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 označeným ako “Odvolanie zo dňa 22. 12. 2015 - oznámenie o vybavení
podania“ oznámil žalobkyni, že jej odvolanie bolo podané oneskorene. Následne bol podaný návrh zo
dňa 17. 03. 2016 žalobkyňou na obnovu konania vedeného pod č.k. OU-NR-OOP5-2016/006587-4
Vo 10/2016-4, ktorý doplnila podaním zo dňa 12. 04. 2016. Rozhodnutím č.k. V 5773/2015-37 zo
dňa 10. 05. 2016 správny orgán prvého stupňa návrh na obnovu konania zamietol z dôvodov tam
uvedených. Žalobkyňa proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie (rozklad ) podaní zo dňa 23.
05. 2016. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov ako odvolací orgán rozhodnutím pod č.
Ok 10/22016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/027220-2/Br k: V 5773/2015-37 zo dňa 09. 06. 2016 zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 10. 05.
2016, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na obnovu konania zo dňa 18. 11. 2015.
11. Rozhodnutím zo dňa 09. 06. 2016 pod č. Ok 10/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/027220.2/Br k: V
5773/2015-37 z dňa 09. 06. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, odboru opravných prostriedkov č. V 5773/2015-37 zo dňa 10. 05. 2016 , ktorým zamietol návrh
žalobkyne na obnovu konania vedeného pod spisovou značkou V 5773/2015, v ktorom správny orgán
rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2015 zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 zo dňa 15. 07. 2015 v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 30. 07. 2015.

12. V konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/84/2016 bolo predmetom súdneho
prieskumu na základe žaloby podanej žalobkyňou rozhodnutie - oznámenie Okresného úradu Nitra,
odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/006587-4 Vo
10/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 (ktorým odvolací orgán oznámil žalobkyni, že jej odvolanie bolo podané
po lehote) a rozsudkom č. k. 11S/84/2016-82 zo dňa 11. 10. 2017 uvedené oznámenie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5773/2015-23 zo dňa 18. 11. 2015 (ktorým správny
orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. §
31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov).

13. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti uvedenému rozsudku správneho súdu zo dňa 11. 10. 2017
rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžrk/4/2018 zo dňa 11. 07. 2019 tak, že ju zamietol.

14. Následne Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností opätovne
rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V
5773/2015-23 zo dňa 18. 11. 2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z.)
a rozhodol tak, že rozhodnutím č. Vo 10/2016-26/Br OU-NR-OOP5-2019/001537-26 k: V 5773/2015
zo dňa 06. 09. 2019 vyhovel odvolaniu žalobkyne a rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho
odboru č. V 5773/2015-23 zo dňa 18. 11. 2015 o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

15. Rozhodnutím č. V 875/16 zo dňa 15. 02. 2016 správny orgán prvého stupňa povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území V. zapísanej na LV
č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 852 m2, kat. územie V. a na LV č. XXXX ako parc.
č. XXXX/X orná pôda o výmere 755m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o. na základe kúpnej
zmluvy č. 30203/ 3946/ 2015/ Dražovce/ 007/3407 uzavretej medzi predávajúcim O. Z. a kupujúcim MH
Invest, s.r.o.

16. Ďalším rozhodnutím č. V 5773/15-55 zo dňa 15. 02. 2018 správny orgán prvého stupňa povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností okrem iného i k nehnuteľnosti v katastrálnom území V.
zapísané na LV č. XXXX, v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej
zmluvy č. 20/70079 zo dňa 12. 12. 2017 uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a kupujúcim
Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.

17. Súčasťou spisu je i rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy natrvalo, vydané Okresným
úradom Nitra, pozemkovým a lesným odborom zo dňa 31. 03. 2016, na základe ktorého sa odníma

výmera 11,2576 ha pre objekt stavby strategický park. Prílohou rozhodnutia je i geometrický plán č.
43/2016 na oddelenie a majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parciel uvedených vo výkaze výmer
a na odňatie poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorého pôvodná parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere
755 m2 a vzniká parcela XXX/XXX o výmere 453 m2 a XXX/XXX o výmere 302 m2.

18. V spise a nachádza i rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a
bytovej politiky pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 dňa 18. 08. 2016, ktorým boli vlastníkovi (MH
Invest II, s. r. o.) vyvlastnené tam uvedené nehnuteľnosti (okrem iných i nehnuteľnosť parc. č. XX/
XXX XXXX/XXX kat. územie V. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie
strategického parku“ v katastrálnom území M., J., V., L., J., Y.. Rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 18. 08.
2016 nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 20. 10. 2016.

19. Dňa 24. 06. 2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie pod č. V 6219/16, ktorým povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, okrem iného i k parcelám č.
XXX/XXX a č. XXX/XXX kat. územie V. v prospech spoločnosti MH Invest II, s. r. o. na základe kúpnej
zmluvy č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 uzavretej medzi predávajúcim - spoločnosťou MH Invest, s.r.o.
a kupujúcim MH Invest II, s. r. o.

20. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5773/2015-59 zo dňa 11. 10. 2019, ktorým
podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 uzavretej medzi O. Z. ako predávajúcim a
žalobkyňou ako kupujúcou. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 08. 11. 2019,
o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ 107/2019/Sl zo dňa 26. 03. 2020
tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
11. 10. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

21. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 26. 03. 2020 žalovaný opísal priebeh správneho
(katastrálneho) konania tak, ako je uvedený v 1. až 20. bode predchádzajúcej časti tohto rozsudku a
uviedol, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 11. 2019
nie je dôvodné.

22. Predpokladom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok
ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch, a to v zmysle ust. § 31 ods. 1
katastrálneho zákona. Žalovaný pri skúmaní podmienok na povolenie vkladu v novom konaní zistil
nasledovné skutočnosti: predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 v
znení dodatku č. 1 bola parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 755 m2 v spoluvlastníckom podiele
17/40-tiny v kat. území V.. Predmetom prevodu, t. j. parcela registra E č. XXXX/X v kat. území V. v
operáte katastra nehnuteľností už nie je. Táto parcela bola zameraná geometrickým plánom úradne
overeným pod č. 469/2016 a boli z nej vyhotovené parcely registra C KN parc. č. XXX/XXX ostatná
plocha o výmere 453 m2 a parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 302 m2.
23. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, o zastavení konania č. V
5773/2015- 23 v spojení s oznámením o vybavení podanie zo dňa 28. 01. 2016 bol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnej parcele registra E č. XXXX/X orná pôda o
výmere 755 m2 v prospech MH Invest, s.r.o. na podklade kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04. 02. 2016
v znení doložky o oprave medzi predávajúcim O. Z. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený rozhodnutím dňa 15. 02. 2016 pod č. V 875/16.

24. Následne spoločnosti MH Invest, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 21. 06. 2016 previedla kupujúcemu
- spoločnosti MH Invest II, s. r. o. pozemky registra C KN parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XXX a vklad
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený dňa 24. 06. 2016 rozhodnutím. pod V 6219/16.

25. Predmetné nehnuteľnosti boli ďalej rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32
vyvlastnené vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Parcela registra C
KN č. XXX/XXX ostatné plochy o výmere 302 m2 previedol vlastník MH Invest, s.r.o. ako predávajúci
spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 09. 02. 2018 v znení dodatku č.

1. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 15. 02. 2018 pod č. V 11357/2017. Pozemok registra C
KN parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 453 m2 zostal evidovaný v prospech MH Invest, s.r.o.
na LV č. XXXX.

26. Žalovaný uviedol, že okresný úrad, katastrálny odbor je v konaní o návrhu na vklad v zmysle § 31
ods. 1 katastrálneho zákona povinný skúmať aj oprávnenie prevodcu nakladať s predmetom prevodu a
to ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. Skutočnosť, že prevodca nie je v čase rozhodovania
o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad. Na
uvedenom závere nemôže nič meniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v
čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Poukázal na stanovisko citované v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR prezentované v jeho rozsudku zo dňa 23. 01. 2008 sp. zn. 6Sžo 101/2007. Zdôraznil, že jednou
z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti je skutočnosť,
že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad.

27. Stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa, t. j. že v prípade návrhu na vklad vlastníckeho
práva pod č. V 5733/2015 rozhodol vo veci a návrh na vklad zamietol z dôvodu, že predávajúci
nie je vlastníkom pozemku. Tento dôvod zamietnutia návrhu na vklad považuje žalovaný za vecne
správny. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor svoje právne a skutkové závery v dostatočne miere a
zrozumiteľným spôsobom uviedol, a preto je potrebné konštatovať, že na správne a dostatočne zistený
skutkový stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil a správne aplikoval, pričom
rozsah odôvodnenia jeho rozhodnutia v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny.

28. Mal za to, že za takejto dôkaznej situácie je nadbytočné sa zaoberať otázkou dôsledkov tej
skutočnosti, že predmet prevodu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu o zamietnutí návrhu
na vklad už evidovaný v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi katastra nehnuteľností, ako je
to uvedené v kúpnej zmluve.

29. Odvolacie námietky žalobkyne ohľadne toho, že správny orgán posudzoval len niektoré skutočnosti
a že sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery nadobúdateľov, na ktorých bol prevádzaný
pozemok prevedený uviedol, že tieto nebolo dôvodné. Okresný úrad, katastrálny odbor totiž nie je v rámci
konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení
vkladu, ale je týmito rozhodnutiami viazaný a musí z nich vychádzať. Ak nie je rozhodnutie správneho
orgánu zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Taktiež
nie je správny orgán v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia
o vyvlastnení, ale je povinný rešpektovať rozhodnutie o vyvlastnení, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené
pre nezákonnosť.

30. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že samotné začatie súdneho konania nevyvracia
hodnovernosť a záväznosť údaju katastra nehnuteľností o vlastníckom práve a súčasne právne následky
začatia tohto konania pokrýva inštitút subjektívnej záväznosti rozsudku upravený v § 228 CSP.

31. Žalobkyňa sa vo svojom odvolaní veľmi podrobne vyjadrila k problematike predkupného práva podľa
zákona č. 175/1999 Z. z., avšak tieto vyjadrenia sú pre rozhodovanie o odvolaní proti napadnutému
rozhodnutiu bez právneho významu. Týmto rozhodnutím nebol návrh na vklad zamietnutý z dôvodu
týkajúceho sa predkupného práva podľa zák. č. 175/1999 Z. z., ale z dôvodu, že prevodca nebol v
čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu. S prihliadnutím k tejto skutočnosti
považuje žalovaný za nadbytočné a neúčelné bližšie sa vyjadrovať k námietkam resp. vyjadreniam
žalobkyne k problematike predkupného práva.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

32. V podanej žalobe zo dňa 13. 05. 2020 (ktorá bola súdu doručená dňa 14. 05. 2020) žalobkyňa žiadala
zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 107/2019/Sl zo dňa 26. 03. 2020 ako i rozhodnutie Okresného
úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5773/2015 -59 zo dňa 11. 10. 2019 a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedla, že rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné.

33. V III. časti žaloby žalobkyňa stručne uviedla dôvody rozhodnutia žalovaného (uvedené v II. časti
tohto rozsudku).

34. V časti IV. žaloby (žalobné body) žalobkyňa namietala:
-nesprávne právne posúdenie nových skutočností - prvostupňový správny orgán poukázal na zmenu
vlastníka nehnuteľnosti, ako i zmenu v označení pozemku v evidencii katastra nehnuteľností.
Správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o
určenie vlastníckeho práva. Žalovaný neprihliadal na záväznosť rozhodnutia v konaní o určenie
vlastníckeho práva, keď ustanovenie § 228 ods. 2 rozširuje subjektívnu záväznosť na každého
ďalšieho nadobúdateľa, ak je na list vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na list
vlastníctva bola zapísaná i poznámka o konaní 11S/84/2016. Žalovaný sa v nadväznosti na tieto
skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov, v dôsledku
čoho nemôže návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania (a medzi zrušením
tohto rozhodnutia) došlo k ďalším prevodom pozemku. Správny orgán sa nemôže zbaviť povinnosti
posudzovať nadobudnutie práv v nadväznosti na zrušené rozhodnutie, pričom je povinný chrániť len
práva nadobudnuté v dobrej viere (mutatis mutandis Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 30.
10. 2018, čj. 5 As 122/2016-36). V posudzovanom prípade bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o
správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku
v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011, z ktorého citovala, ako i nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.
ÚS 3314/11 z 02. 10. 2012). Správny orgán je v tomto smere povinný rešpektovať hmotnoprávne
i procesnoprávne predpisy. Tieto otázky sa posudzujú i v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre
pod sp. zn. 17C/112/2016, pokým takéto konanie prebieha nemožno túto skutočnosť opomínať.

35. Podstatnou skutočnosťou je, že všetky ďalšie rozhodnutia Okresného úradu, ktoré boli vydané po
(zrušenom) rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver
by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý
proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto
skutočnosť musí byť zohľadnená aj čo sa týka nadväzujúcich rozhodnutí. Len taký postup je súladný s
právom na spravodlivý proces. Takýto záver nie je v rozpore s úpravou obsiahnutou v ustanovení § 135
ods. 1 (na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy) alebo s ustanovením § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálneho zákona, nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe
vydania nadväzných rozhodnutí, avšak táto nezákonnosť dovtedy nebola autoritatívne zistená.

36. Ďalej namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, lebo uviedol, že návrh na vklad
bol zamietnutý z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu
prevodu. Prvostupňový správny orgán však (v súlade s právnym názorom Krajského súdu) skúmal
skutočnosť, či štát využil svoje predkupné právo. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej
aplikácii relevantných právnych noriem.

37. V tejto súvislosti poukázala na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho výklad, podaný
Ústavným súdom SR v uznesení č. 49/1998 Z. z., ktorý citovala. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky, ako aj súčasné uplatňovanie ústavných príkazov o konaní orgánu štátu
v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom v právnom štáte napĺňa princíp právnej istoty.
Poukázala i na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL ÚS 36/95, z ktorého
citovala.

38. Zákonom o niektorých opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, pričom
úprava predkupného práva sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku. Ustanovenie
§ 853 Občianskeho zákonníka je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah
riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy. Z ustanovenia § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi.

39. Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie
strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015. V nadväznosti
na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o niektorých opatreniach

vydalo osvedčenie o „významnej investícii“ dňa 13. 07. 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol, v súlade
s § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba (časť
5 Zoznam pozemkov súvisiacich s vybudovaním Strategického parku).

40. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzatvorená dňa 15. 07.
2015, avšak v tomto čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri. Rozhodnutie žalovaného je
i v tomto smere nezákonným a arbitrárnym. Ak teda predkupné právo štátu v čase uzatvorenia právneho
úkonu neexistovalo, nebol dôvod, aby správny orgán prvého stupňa prihliadal na skutočnosť, či štát
využil alebo nevyužil predkupné právo.

41. V tejto časti sa žalobkyňa zaoberala otázkou pravej a nepravej retroaktivity s tým, že i podľa názoru
Ústavného súdu SR je nevyhnutné si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť
zlepšované a nie rušené, príp. zhoršované.

42. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného práva s absolútnou
neplatnosťou. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej
nemožnosti plnenia. Odôvodnenie rozhodnutia je tak logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je
porušenie páva na súdnu ochranu.

43. Ďalej poukázala na nesprávne právne posúdenie (absolútna neplatnosť a dodatočná nemožnosť
plnenia). V tejto súvislosti sa žalobkyňa zaoberala legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho
platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, ktorá musí vyplývať priamo z právnej normy.

44. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní
účastníkmi a jej účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci
viazaní prejavom vôle. Žalobkyňa mala za to, že predávajúci po uzavretí zmluvy už nemal povinnosť
ponúknuť pozemok štátu vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť
nemal ani v priebehu vkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do
vlastníckeho práva tak, ako je chránené čl. 20 Ústavy SR.

45. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr.
znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom,
ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.

46. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri,
žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného
práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky
výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne
konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako
občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecno-právny
alebo záväzkovo-právny charakter.

47. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového
fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup
pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. Z
predkupného práva v zmysle zákona o niektorých opatreniach možno vyvodiť povinnosť pôvodného
kupujúceho ako i jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe a v prípade porušenia
predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv voči nadobúdateľovi (tretej osobe),
ktorý vec kúpil. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do pozornosti správneho súdu i návod
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014
a odpoveď na otázku číslo 37.

48. Pojmové znaky nemožnosti plnenia a následky nemožnosti plnenia sú upravené v ustanovení § 575
Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 2 § 575 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak

ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Z ustanovenia § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ
nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie
konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť
aj po dohodnutej dobe.

49. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok,
teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle
právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými
spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj
voči nadobúdateľovi.

50. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny aby nedošlo k spochybneniu zásady
pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej
nemožnosti je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z
ustanovenia § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je
časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná
(kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť
je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.

51. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením po tom, čo správny orgán vkladové
konanie zastavil z dôvodu že právny úkon posúdil ako úkon absolútne neplatný. Ak by došlo k uplatneniu
predkupného práva zákonným spôsobom, Žalobcovi by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná
tým, že by mu túto kúpnu cenu zaplatil štát. Kvôli arbitrárnym záverom správneho orgánu došlo k situácii,
že predávajúci kúpnu cenu nevrátil a žalobca sa musí domáhať jej vrátenia v súdnom konaní.

52. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že predkupné právo štátu má vecné účinky, keďže
sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten,
v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát) sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola
ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať,
aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Z. M. (správne
má byť O. Z.) však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú
prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže
sa jedná o vecnoprávne následky (publicita v katastri nehnuteľnosti a záväznosť údajov pre tretie osoby
pokiaľ nedôjde k ich vyvráteniu v súdnom konaní), pričom záväzkovoprávne následky nastávajú dňom
podpisu zmluvy (pokiaľ nie je dohodnutý iný dátum účinnosti zmluvy).

53. Záverom žalobca opätovne zdôraznil, čo uvádzal v odvolaní, že údaj o vlastníkovi v katastri je
hodnoverný, ale nie záväzný. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 11. 2009,
sp. zn. 1 M Obdo V 11/2019. V dôsledku zrušenia pôvodného rozhodnutia o zastavení konania stratili
opodstatnenie všetky ďalšie rozhodnutia o vklade a teda v rámci tohto konania už na prezumpciu
správnosti správnych rozhodnutí prihliadať nemožno.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

54. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01. 10. 2020 popisoval skutkový stav a jednotlivé úkony
vykonané v priebehu katastrálneho konania tak, ako sú uvedené v I. časti tohto rozsudku (priebeh
administratívneho konania).

55. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaný zopakoval podstatné dôvody svojho rozhodnutia.
Porovnaním obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 01. 10. 2020 a dôvodov žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 03. 2020 správny súd zistil, že vyjadrenie žalovaného k podanej
žalobe a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú identické dôvody a tvrdenia. S poukazom
na túto skutočnosť správny súd v tejto časti svojho rozsudku neuvádza tie časti vyjadrenia žalovaného
zo dňa 01. 10. 2020, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi jeho rozhodnutia zo dňa 26. 03. 2020, ale v

plnom rozsahu poukazuje na tieto dôvody, ktorých podstatná časť je zhrnutá v II. časti tohto rozsudku
(zhrnutie napadnutého rozhodnutia)

56. Splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor
skúma v konaní o návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad je rozhodovací procesný postup, v ktorom
okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mat' vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie
o povolení vkladu, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad alebo rozhodnutie o zastavení konania o
návrhu na
vklad.

57. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na
vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad a na tomto nemôže
nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzavretia zmluvy o
prevode vlastníctva. Jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností je skutočnosť že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu
na vklad. Správny orgán prvého stupňa nie v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať
zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale týmito rozhodnutiami je viazaný a musí z
nich vychádzať. Pokiaľ jeho rozhodnutie nie zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia
jeho správnosti a zákonnosti. Správny orgán prvého stupňa taktiež nie je v rámci konania o návrhu
na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný toto rozhodnutie
rešpektovať, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

58. Uznesením č. k. 11S/69/2020-66 zo dňa zo dňa 30. 11. 2020 súd pribral do konania účastníka
administratívneho konania, a to Pavla Vnučku, ktorého následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v
určenej lehote písomne vyjadril s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej. Pribratý účastník
konania písomné vyjadrenie nepodal.

59. Správny súd si pripojil do spisu rozsudok č. k. 11S/84/2016-82 zo dňa 11. 10. 2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.11.2017, ako i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžrk/4/2018 zo dňa 11. 07
2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 08. 2019.

60. Na pojednávaní dňa 15. 12. 2021 sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá sa pridržiavala
argumentácie uvedenej v správnej žalobe. Zdôraznila, že po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v
konaní sp. zn. 11S/84/2016 stratilo opodstatnenie každé ďalšie rozhodnutie o povolení vkladu v prospech
MH Invest, s.r.o., ako i spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Tiež zdôraznila, že v čase uzavretia
zmluvy predkupné právo štátu v katastri nehnuteľností zapísané nebolo.

61. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil. Pribratý účastník konania sa
pojednávania nezúčastnil, predvolanie mal riadne vykázané. Súd mal splnené zákonné podmienky na
prejedanie veci a vyhlásenie rozhodnutia.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

62. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 03. 2020 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

63. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

64. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2019,
teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku
katastra je úrad.
Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 5a)

Podľa § 12 ods. 1 písm. a/, f/ vyššie citovaného zákona, úrad
a/ riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra,
f/ rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu,
Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad
a/ rozhoduje v katastrálnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal,
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu,
predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie
doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou
podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným
úradom.

Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne
konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych
predpisov účinných do 30. septembra 2018.
K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym
rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom
bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť
aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.

65. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09.
2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.
Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach
vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných
celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov
(ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka").
Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").
Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 5a)

Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad
a/ rozhoduje v katastrálnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal,
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu,
predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie
doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou
podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným
úradom.

Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.
_________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

66. Podľa § 1 ods. 1, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07.
2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o
významnej investícii.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.
Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.
Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania.
1c)
Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká
zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii

vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d)
Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

67. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z.
z. alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie
vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5773/2015 nebolo právoplatne ukončené do
30. 09. 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode
nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať
zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z
procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym
orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú
podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o
povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej
zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou SR, pričom by mohol vážne
zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR.

68. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 26. 03. 2020 zamietol odvolanie žalobkyne
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru
zo dňa 11. 10. 2019 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 zo
dňa 15. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - O. Z. a
kupujúcou - žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

69. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 03.
2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 10. 2019 sa správny súd oboznámil
s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné.

70. Dňa 17. 07. 2015 bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a
povolenie vkladu zo dňa 15. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 zo dňa 15.
07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim O. Z. a kupujúcou -
žalobkyňou. Správnemu orgánu prvého stupňa bolo dňa 05. 08. 2005 doručené oznámenie o odstúpení
od zmluvy právnym zástupcom predávajúceho z dôvodov uvedených v písomnom odstúpení od zmluvy,
ktoré boli k uvedenému oznámeniu pripojené. Zároveň žiadal, aby správny orgán podľa § 31b ods. 1
katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad zastavil. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa
13. 08. 2015 rozhodnutie, ktorý konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil z
dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorou bola otázka odstúpenia od zmluvy. Súčasťou spisu
je žaloba podaná žalobkyňou na Okresný súd Nitra o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

71. Správny orgán prvého stupňa následne vydal ďalšie rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 15. 10.
2015 z dôvodu, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na
realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné
právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom táto skutočnosť má vplyv na katastrálne
konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a správny orgán musí naň prihliadať a v
súčinnosti s účastníkmi preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo.

72. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 10. 2015 sa vyjadrila k rozhodnutiu o prerušení
konania a poukázala na skutočnosť, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva
predávajúcemu a kupujúci touto listou nemá z akého titul disponovať a ani ňou nedisponuje.

73. Následne, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím pod č. V 5773/2015-23 zo dňa 18. 11.
2015 podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľností zastavil z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na
vklad, prípadne jeho príloh. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, a to podaním zo
dňa 22. 12. 2015. O odvolaní odvolací orgán nerozhodol, ale v oznámení o vybavení podania zo dňa
28. 01. 2016 oznámil žalobkyni, že jej odvolanie bolo podané oneskorene.

74. Žalobkyňa podala i návrh na obnovu konania voči rozhodnutiu pod č. V 5773/15-23 zo dňa 18. 11.
2015, ktorý návrh bol správnym orgánom prvého stupňa zamietnutý rozhodnutím pod č. V 5773/2015-37
zo dňa 10. 05. 2016. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov o odvolaní žalobkyne proti
rozhodnutiu zo dňa 10. 05. 2016 rozhodol dňa 09. 06. 2016 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa V 5773/2015-37 zo dňa 10. 05. 2016 o zamietnutí
návrhu žalobkyne na obnovu konania vedeného pod sp. zn. V 5773/2015.

75. Žalobkyňa podala správnu žalobcu o preskúmanie rozhodnutie - oznámenia Okresného úradu Nitra,
odboru opravných prostriedkov zo dňa 28. 01. 2016 (ktorým jej oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu
o zastavení konanie o návrhu a vklad práva do katastra nehnuteľností zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané
oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty). Správny súd (Krajský súd v Nitre)
rozsudkom č. k. 11S/84/2016-82 zo dňa 11. 10. 2017 zrušil rozhodnutie - oznámenie Okresného úradu
Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/006587-4,
Vo 10/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne správny súd
zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru č. V 5773/2015-23 zo dňa 18. 11. 2015. Žalovaný podal proti uvedenému rozsudku správneho
súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžrk/4/2018 zo dňa 11.
júla 2019 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

76. Následne Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností
rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2019 vyhovel odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015
o zastavení katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa, t. j. Okresnému úradu Nitra
katastrálnemu odboru na nové prejedananie a rozhodnutie. Jeho úlohou tak bolo opätovne (druhýkrát)
rozhodnúť v konaní o návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu
zo dňa 15. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 v znení dodatku č. 1 zo dňa
30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim O. Z. a kupujúcou - žalobkyňou, ktoré konanie sa viedlo na
správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5773/2015.

77. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodol opätovne
(druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 15. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej
medzi predávajúcim O. Z. a kupujúcou - žalobkyňou, rozhodnutím pod č. V 5773/2015-59 dňa 11. 10.
2019 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa ust. § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z.

78. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali
parcely registra E č. 1233/1 orná pôda o výmere 755 m2 v katastrálnom území V. a ktoré nastali
po podaní návrhu zo dňa 15. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
a povolenie vkladu, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5773/2015. Jednou z najdôležitejších
skutočností bolo zistenie, že predmet prevodu - vyššie uvedená parcela registra E v k. ú. V. v operáte
katastra nehnuteľností evidovaná nie je. Uvedená parcela bola zameraná geometrickým plánom úradne
overeným pod číslom 469/2016 a boli z nej vytvorené parcely registra C KN - parc. č. XXX/XXX ostatná
plocha o výmere 453 m2 a parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 302 m2.

79. Čo sa týka účastníka konania na strane predávajúceho, bolo zistené, že bol povolený vklad
vlastníckeho práva k parcelám registra E č. XXXX/X orná pôda o výmere 755 m2 katastrálne územie V. v

prospech MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 30203/3946/2015/Dražovce/3407 zo dňa 04. 02.
2016 medzi predávajúcim O. Z. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bolo povolený
15. 02. 2016 rozhodnutím č. V 875/16. Po zameraní pôvodnej parcely č. XXXX/X k. ú. V. geometrickým
plánom (ako je uvedené v bode 78) boli novovzniknuté parcely C KN odňaté z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu rozhodnutím Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru zo dňa 04. 04.
2016. Následne spoločnosti MH Invest, s.r.o. kúpnou zmluvou č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 previedla
kupujúcemu - spoločnosti MH Invest II, s. r. o. pozemky registra C KN - parc. č. XXX/XXX a parc.
č. XXX/XXX k. ú. V. a vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený dňa 24. 06.
2016 rozhodnutím č. V 6219/16. Predmetné parcely boli ďalej rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-NR-
OVBP2-2016/031897-32 vyvlastnené vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest,
s.r.o. Parcelu registra C č. XXX/XXX ostatné plochy o výmere 302 m2 vlastník MH Invest, s.r.o. previedol
spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 09. 02. 2018 v znení jej dodatku
č. 1 a vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený rozhodnutím pod č. V 11357/2017 dňa 15. 02.
2018.

80. V priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5773/2015 bola správnemu orgánu prvého
stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o
zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613
zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z
pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., J., M., L. (medzi ktorými boli uvedené i pozemky registra
„E“ k. ú. V., ktoré boli predmetom prevodu v kúpnej zmluve, čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva
hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z. z.) k tam uvedeným pozemkom
bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad
Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
11S/84/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo
veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobkyne a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp.
správnych žalôb, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným
bol Okresný úrad Nitra.

81. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa
má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. 07.
2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádzajú i pozemok registra „E“ katastrálneho územia
V. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii
tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 18. 11.
2015 vydal rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z
dôvodu, že žiadny z účastníkov konania napriek výzve správneho orgánu nedoložil listiny preukazujúce
skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Konanie zastavil v súlade s ust. § 31b ods. 1 písm.
f/ katastrálneho zákona.

82. Z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016
vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie
pri rozhodovaní o vklade patrilo, okrem iného, skúmať i to, či predávajúca bola oprávnená nakladať s
nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho
povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny
poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o

demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parcele č. 1233/1 k. ú. Dražovce vzniklo zo zákona dňa 08. 07.
2015, teda sedem dní predtým, ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi O. Z. a žalobkyňou, pričom
správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015. Správny orgán následne
rozhodnutím zo dňa 15. 10. 2015 prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností
a vyzval účastníkov konania, aby predložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné
právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil a to pod následkom zastavenia
konania. Rozhodnutím č. V 5773/2015-23 zo dňa 18. 11. 2015 zastavil konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 zo dňa 15. 07. 2015 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015.

83. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu pôvodne odvolací orgán nerozhodol, nakoľko
mal za to, že odvolanie bolo podané oneskorene. Po zrušení opatrenia - oznámenia o oneskorene
podanom odvolaní správnym súdom následne svoje rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad
práva do katastra nehnuteľností zrušil, a to rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov č. Vo 10/2016-26/Br OU-NR-OOP5-2019/001537-26 k: V 5773/2015 dňa 06. 09. 2019 tak,
že vyhovel odvolaniu žalobkyne a zrušil svoje rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania rešpektujúc
názory vyslovené správnymi súdmi, že mal rozhodnúť v merite veci, nie procesne.

84. Rozhodnutím V 5773/2015-59 zo dňa 11. 10. 2019 potom správny orgán prvého stupňa zamietol
návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v
znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim O. Z. a žalobkyňou. Odvolanie
žalobkyne bolo zamietnuté a žalovaný potvrdil vyššie citované rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, pričom toto je predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobkyňou.

85. Správny súd sa stotožnil s argumentami žalovaného v napadnutom rozhodnutí a poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/2/2018, z ktorého vyplýva.... „V predmetnej veci niet
pochýb, že dňom 08.07.2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona predkupné právo štátu s
poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu ku Katastrálnemu
zákonu, ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou ), čo nakoniec
vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na
návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v
zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností naň
prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Predkupné
právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám, ale je to právo štátu zriadené priamo zákonom
pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Táto zákonná
ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3
ods. 7 cit. zákona, podľa ktorého predkupné právo štátu podľa odseku 5zanikne, ak sa do dvoch rokov
odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa
nezačne vyvlastňovacie konanie........
........... Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení
protestu prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky na vklad
vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona
č. 175/1999 Z. z., ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu.
Prvostupňový správny orgán prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie
listiny preukazujúcej, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil.
Následne, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná správny orgán mal za to, že neboli odstránené
nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh a konanie v zmysle § 31b ods. 1 písm. f/ Katastrálneho zákona
zastavil. Správnosť tohto postup bola potvrdená sťažovateľom v preskúmavanom rozhodnutí.
Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj
reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už možné bez
ďalšieho vydanie meritórneho rozhodnutia o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 3 ods. 3 katastrálneho
zákona, pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže
ide o rozhodnutie o návrhu jej pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho
a žalobkyne ako kupujúcej. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje za potrebné
uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V
čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia

nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí
rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k
času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán
musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu
hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.
Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom
nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorá
skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018 sp. zn.
10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 z 24.10.2018).“

86. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z právneho
názoru vyjadreného v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR v konaniach pod sp. (napr. v konaní pod sp.
zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018
zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. 12.
2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného
práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18.
05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva,
že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3
ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda
vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť
na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva
z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu,
ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom
konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

87. Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať i na tú skutočnosť, že po zastavení konania
o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností uzavrel predávajúci O. Z. kúpnu zmluvu č.
30203/3946/2015/Dražovce/007/3407 s kupujúcim MH Invest, s.r.o., okrem iného i k pozemku registra
E parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 755 m2 v katastrálnom území V. a správny orgán prvého stupňa
dňa 26. 02. 2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy pod
č. V 875/16. Dňa 31. 03. 2016 bolo vydané Okresným úradom Nitra, pozemkovým a lesným odborom v
Nitre rozhodnutie, ktorý odňal poľnohospodársku pôdu natrvalo na účel výstavby „Príprava strategického
parku Nitra II etapa“ v celkovej výmere 97,3239 ha v k. ú. V. (vrátane vyššie uvedenej parcely).

88. Ďalším rozhodnutím Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 6219/2016 dňa 24. 06. 2016
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území V. k pozemkom registra C KN tam uvedeným v prospech spoločnosti MH Invest II, s. r. o.
na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. 06. 2016 medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako
predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II, s. r. o. ako kupujúcim.

89. Rozhodnutím pod č. V 11357/2017 zo dňa 15. 02. 2018 bol povolený vklad práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. území V. k pozemkom C KN tam uvedeným v prospech
spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20/70079 zo dňa 12. 12. 2017
uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim.

90. Na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého
stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 15. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností (na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/Draž/1233-1 zo dňa 15. 07. 2015 v znení dodatku
č. 1 zo dňa 30. 07. 2015) k parcele č.XXXX/X orná pôda o výmere 755 m2 v katastrálnom území V.,
výsledkom čoho bolo zistenie, že štát uplatnil svoje predkupné právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v
katastrálnom území V., ktorá bola uvedená v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR a ktorá následne
prešla viacerými zmenami v osobe vlastníka, ako i zmenami v údajoch katastra nehnuteľností.

91. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva,
na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej
účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva
dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn.
1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v
znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti
a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1
katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 15. 07. 2015 oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené,
či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež
mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv
na povolenie vkladu, čo znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa
22. 07. 2015 mal taktiež preveriť, či sa významná investícia bude nachádzať i na pozemku, ktorý bol
predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.
07. 2015 a v kladnom prípade k tomuto pozemku vzniklo zo zákona predkupné právo štátu a správny
orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní skúmať. Nakoľko tak neurobil, a konanie o návrhu na
vklad nesprávne zastavil, namiesto toho, aby rozhodol v merite veci, správny súd rozhodnutie, ktorým
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v Nitre oznámenie zo dňa 28. 01. 2016 (ktorým
oznámil žalobkyni vybavenie jej odvolania zo dňa 22. 12. 2015 tak, že ho považoval za oneskorene
podané a nezaoberal sa ním) zrušil a to rozsudkom č. k. 11S/84/2016-82 zo dňa 11. 10. 2017 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prezentoval názor, že odvolanie žalobkyni bolo podané včas
a je potrebné sa ním zaoberať. Následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov svojim
rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2019 vyhovel odvolaniu žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa č. V 5773/2015-23 zo dňa 18. 11. 2015 o zastavení katastrálneho konania zrušil a vec mu vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie.

92. Správny orgán prvého stupňa o návrhu zo dňa 15. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 rozhodol dňa 11. 10. 2019 tak, že návrh na vklad práva do katastra
nehnuteľností zamietol. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 a návrhu zo dňa 15. 07. 2015 na vklad práva do katastra
nehnuteľností. Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci, teda správny orgán
prvého stupňa, ktorý rozhodnutím zo dňa 11. 10. 2019 zamietol návrh na vklad práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015,
a ani žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 26. 03. 2020 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 11. 10. 2019 potvrdil. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad
vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 15. 07. 2015 (sedem dní nasledujúce po
vzniku predkupného práva - 08. 07. 2015) nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo
právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 nemožno povoliť, čo správne
konštatoval vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 26. 03. 2020 i žalovaný.

93. K námietkam žalobkyne, ktoré sú obsahom správnej žaloby správny súd uvádza, že ich nepovažuje
za dôvodné. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto návrhu bol povinný vychádzať
zo stavu v čase svojho druhého rozhodovania (t. j. 26. 03. 2020), čo i urobil a v odôvodnení svojho
rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať a ktoré mu bránili
v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 30. 07. 2015. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nesprávnej aplikácii relevantných
právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo
skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy
procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti
žalobkyne rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa 28. 05. 2020,
v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a
účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov

potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR
(pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa
k zákonu č. 154/2015 Z. z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku,
ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená
priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja
prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.
môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní
o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného
práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie
vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí
kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či
po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by
bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

94. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalobkyne o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a
v rozpore s právnymi predpismi. Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a
hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac, žalobkyňa
v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o
porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú.
K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd
poukazuje na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho
rozhodovacej činnosti a ktoré sa týkali priamo žalobkyne a predkupného práva štátu, pričom správne
orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobkyni obdobným spôsobom a v intenciách svojich
predchádzajúcich rozhodnutí.

95. K námietke týkajúcej sa rozporu s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach)
správny súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ňou tvrdený rozpor mal
spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k
predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v znení dodatku
č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 v katastrálnom území V. vzniklo na základe ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999
Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho
úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správny
orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou
neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej
nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej názoru odôvodnenie logicky rozporné a
arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobkyne nemožno
považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa
rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzali z právneho názoru prezentovaného
vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v súvislosti s predkupným právom štátu, v ktorých
sa súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území V. a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej
veci vychádzali. V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je
povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom
ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny,
ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5773/2015 a ktoré sa týkali parcely
č. XXXX/X porná pôda o výmere 755 m2 v katastrálnom území V. (opakovaná zmena vlastníka pozemku,
technický zánik pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na
tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo
možné vyhovieť návrhu zo dňa 15. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

96. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobkyne spočívajúce v nesprávnom právnom
posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s
týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR
a jeho dôvody, ktorý sa týkali i nehnuteľností v katastrálnom území V., ku ktorým vzniklo predkupné
právo štátu. Z rozsudkov jednoznačne vyplýva, že správny orgán musí rešpektovať platný a účinný

právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania,
a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny
stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú
právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

97. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie
uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal
pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a
súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 11.
10. 2019) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 26. 03. 2020 vysporiadal s
existenciou predkupného práva štátu ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať
v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015. Namietanie
zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery
týchto nadobúdateľov je vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch
Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

98. Po oboznámení sa s námietkami žalobkyne, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný,
ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 10. 2019 a rozhodnutím žalovaného
zo 26. 03. 2020 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej
vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom
vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi
pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich
dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že
administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne
určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán
vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré
je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom
konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v
ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol,
z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne vo vzťahu k
skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

99. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 03. 2020 správny súd
nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

100. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech
(súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná
len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

101. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania O. Z.,
a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady
trov pre ďalšiu účastníčku. Správny súd uznesením č. k. 11S/69/2020-66 zo dňa 30. 11. 2020 pribral
do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v
súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zaslanú pribratému účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak
pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

102. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.