Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. október 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116203789
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116203789.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: AK kredit, a.s., IČO: 53 558 022, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, právne zastúpený:
PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému:
V. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. I., o zaplatenie 48,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 23,94 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.2.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2016, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 48,73 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako právny predchodca žalobcu
Quantum Credit a.s., uzavrela so žalovaným dňa 25.8.2010 Zmluvu o pripojení. Na základe tejto
zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný poskytnúť žalovanému hlasovú

službu prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky, konkrétne program služieb TURBO 2 SOLO, tento
aktivovať a predať žalovanému koncové zariadenie DSL Ethernet v akciovej cene za podmienky
dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytovateľ službu riadne aktivoval a
dodal príslušenstvo. Za poskytnuté služby vystavoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry
za jednotlivé zúčtovacie obdobia, a to faktúru č. 9747623909 so splatnosťou dňa 18.2.2013 na sumu
48,73 eur. Žalovaný však porušil zmluvu tým, že vystavenú faktúru nezaplatil, v dôsledku čoho vznikol
žalobcovi nárok na vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak

Telekom a.s. a pôvodný žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 9.6.2014,
predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak
Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil
riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Okrem tohto nároku
si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

3. Dňa 31.3.2021 doručila spoločnosť Quantum Credit, a.s., ktorá v konaní vystupovala ako pôvodný

žalobca, súdu oznam o postúpení pohľadávky na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 26.2.2021, pričom prílohou k tejto zmluve bola aj pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom
tohto konania. Súd na základe uvedeného vydal dňa 7.6.2021 uznesenie č.k. 14C/52/2016 - 83, ktorým
rozhodol o vstupe žalobcu na miesto spoločnosti Quantum Credit, a.s., do tohto konania.4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 27.2.2018 do vlastných rúk, pričom žalovaný
doručil súdu dňa 7.3.2018 vyjadrenie k žalobe. Žalovaný k žalobe uviedol, že vyššie uvedenú faktúru

č. XXXXXXXXXX neuhradil, nakoľko nemal o nej vedomosť a to až do doručenia žaloby s prílohami.
Žalovaný ďalej uviedol, že na tejto faktúre nie sú uvedené údaje, na základe akej zmluvy sú položky
na tejto faktúre faktúrované, pričom žalovaný odmieta, že by porušil svoje zmluvné povinnosti a preto
nesúhlasí s uhradením sumy 16,50 eur a sumy vo výške 4,99 eur, všetko bez DPH. Na základe
uvedeného preto žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými

žalobcom, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o
postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s
ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom
svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako

aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal taktiež predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť však
neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

9. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 25.8.2010 Zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytovanie služieb VRI Solo - Vysokorýchlostný internet Solo spolu s dodaním DSL

Ethernet modemu. Žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby vyúčtované faktúrou č. 9747623909
so splatnosťou 18.2.2013 na sumu 48,73 eur, pričom táto suma sa v zmysle uvedenej faktúry skladala
zo sumy 19,95 eur bez DPH (23,94 eur s DPH) titulom poplatkov za prevádzku; zo sumy 16,50 eur
bez DPH (19,80 eur s DPH) titulom jednorazového poplatku za obmedzenie poskytovania služieb pre
neplatenie a zo sumy 4,99 eur bez DPH titulom zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmlúv a dodatkov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

15. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmlúv a dodatkov, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

25. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z
časti. Právny predchodca žalobcu a žalovaný platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému služby
Vysokorýchlostného internetu SOLO, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si

svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby, nesplnil v
lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je aktívne
legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vyúčtovanú
faktúrouč.XXXXXXXXXXvcelkovejvýške23,94eurzadôvodnývcelomrozsahuapretomuvuvedenej
časti vo výroku I. vyhovel.

26.Zároveňsúdžalobcovipriznalajúrokzomeškaniazfaktúryč.XXXXXXXXXXododňanasledujúceho
po splatnosti tejto faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 8,75 % ročne, nakoľko
bol uplatnený v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vznikuomeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75 % (t.j. 0,75 % + 8 = 8,75 %). Keďže
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia § 10c
nariadenia vlády SR, je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.

27. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 16,50 eur a 3,30 eur k tomu ako
DPH z titulu poplatku za obmedzenie poskytovania služby, a na zaplatenie sumy vo výške 4,99 eur ako
zmluvnej pokuty, ktoré právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9747623909 so

splatnosťou dňa 18.2.2013. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu
preprípadporušeniazmluvnejpovinnostidojednaťzmluvnúpokutu.Zmluvnápokutajezabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnúpovinnosť.Podstatnounáležitosťoudohodyozmluvnejpokutejeurčenievýškyzmluvnejpokuty
alebo spôsobu jej určenia.

28. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica

zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča
transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za
porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods.
4 písm. k).

29. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ,
ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemal
postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k
záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu
a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa
ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods.

5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu
so žalovaným individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to
najmä samotnú výšku zmluvných pokút za porušenie povinností.

30. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd dojednania o zmluvných pokutách, tak ako sú vyjadrené v zmluve

považujezanedostatočneurčité,nakoľkovrozporesustanovením§544ods.1Občianskehozákonníka,
z toho-ktorého dojednania presne nevyplýva, porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti znamená
nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu. Dojednanie v znení, že má ísť o porušenie záväzku využívať
tú-ktorú službu počas doby viazanosti, je nekonkrétne, neurčité a neumožňuje identifikovať, porušenie
akej povinnosti spotrebiteľa je sankcionované zmluvnou pokutou. Neurčitosť zmluvných pokút vyplýva

navyše aj z toho, že všetky vyššie uvedené zmluvné pokuty sú v rámci textu zmluvy a dodatku uvedené
spôsobom, ktorý ani neumožnil spotrebiteľovi uvedomiť si, že podpisom zmluvy a dodatku bude zároveň
viazaný uvedenými dojednaniami. Tieto dojednania sú totiž písané veľmi malým písmom, nie sú v texte
nijako zvýraznené a zanikajú v rámci iných ustanovení. Súčasne s nimi sa v texte zmluvy a dodatku
nachádzajú aj ustanovenia o iných zmluvných pokutách (nevzťahujúcich sa na daný program), čo pôsobí

mätúco. Aj z tohto dôvodu súd nemôže považovať dojednania o zmluvných pokutách za určité. Zo
všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že uvedené dojednania o zmluvných pokutách sú v zmysle
§ 544 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre ich neurčitosť neplatné.

31. Zároveň však súd poukazuje na neprijateľnosť všetkých zmluvných pokút v tom, že v danom

prípade boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre
prípadporušeniapovinnostiprávnehopredchodcužalobcuneboladohodnutážiadnasankciavprospech
spotrebiteľa. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru oneprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu.

32. Súd ďalej poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripravenými sú aj ustanovenia o dojednaní zmluvných pokút,
pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená, že nie je vylúčená

situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri nezaplatení posledného
poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania
spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti, čo možno zhodnotiť ako neprijateľné.

33. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedené zmluvné pokuty jednostranne
zaťažujú spotrebiteľa a sú neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda

neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani
zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť
len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade sú dojednania o zmluvnej
pokute absolútne neplatné.

34. Pokiaľ ide o účtovaný poplatok za prerušenie alebo obmedzenie služby, súdu nebol predložený
cenník, z ktorého by vyplýval nárok na požadované sumy za službu Magio internet Security alebo za
prerušenie alebo obmedzenie služby. Okrem toho je zrejmé, že poplatky boli stanovené paušálne bez
zohľadnenia reálnych nákladov, preto nie je možné dospieť k záveru o ich primeranosti. Poplatkom

za obmedzenie alebo prerušenie služby, si právny predchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie
svojej splatnej pohľadávky bez toho, aby pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným pre
neplnenie si povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto zabezpečenie porušenia
zmluvnej povinnosti sa z obsahového hľadiska dá hodnotiť ako zabezpečenie záväzku zmluvnou
pokutou. Z dôkazov predložených žalobcom zároveň nevyplývalo ani to, že by boli vyššie uvedené

poplatky so žalovaným výslovne dojednané, takže do ich obsahu nemohol žalovaný ako spotrebiteľ
nijakým spôsobom zasiahnuť.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a
poplatku za obmedzenie poskytovania služby v celkovej výške 24,79 eur vo výroku II. rozsudku zamietol.

Nakoľko žalobca nemal právo na plnenie vyššie uvedenej sumy, nemohol sa žalovaný ani dostať do
omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania, a preto súd zamietol
návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute a nedohodnutým poplatkom.

36.Spoukazomnavyššieuvedené,súdpovažovalnárokžalobcuzaodôvodnenýlenvčastiozaplatenie

sumy 23,94 eur spolu s úrokom z omeškania a to z titulu fakturovanej ceny faktúrou č. 9747623909 za
poskytnuté služby, preto žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú
vo výroku II. zamietol.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 48,73 eur s príslušenstvom priznaná suma 23,94 eur s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 49,13 % a hrubý úspech žalovaného 50,87 %, atedakonečnýčistýúspechžalovanéhoje1,74%(50,87%-49,13%).Tovkonečnomdôsledkuznamená
nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 1,74
% trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu

nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).