Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813202495
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3813202495.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: A., proti povinnému:
L., o vymoženie 1.289,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 18. augusta 2016, č.k. 9Er/515/2013-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a
výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi B.. O. R., Exekútorský
úrad so sídlom B. XXXX/X, XXX XX E., trovy exekúcie. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval ustanovenia §57 ods. 1 písm. h), § 58 ods.1, § 196, § 199,§ 200 ods. 1 a ods. 5, § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 a ods. 2, § 470 ods. 1 CSP. V

odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.02.2013
sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.289,31
Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie A., č. XXX-XXXXXXXXXX-
GCXX/XX zo dňa 29.11.2012. Právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 25.01.2013. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi B.. O. R. udelené tunajším exekučným súdom
dňa 04.03.2013. Podaním dňa 16.02.2015 bolo súdu doručené súdnym exekútorom oznámenie v

exekučnom konaní, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené
zdôvodunemajetnostivsúladesust.§57ods.1písm.h)zákonač.233/1995Z.z.osúdnymexekútoroch
a exekučnej činnosti. Vzhľadom na skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané v súdnom
konaní, že súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného a jeho majetok nestačil ani na úhradu trov
exekúcie, a teda s poukazom na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku súd prvej inštancie
exekúciu zastavil. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k

Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. §
203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP
rozhodol o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách

spolu s výrokom o zastavení exekúcie, o ktorom rozhodol Okresný súd Prievidza v zmysle ust. § 203
Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku
povinného výmazom z obchodného registra. Oprávnený vyjadril názor, že súd bol povinný zastaviť
exekúciupodľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku,pretožebezprostrednýmdôvodomzastavenia
exekúcie bola skutočnosť, že povinný zomrel, a tak stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V tejto

súvislosti oprávnený na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17CoE/26/2013-31 zo dňa 26.03.2013. Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby odvolacísúd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil v časti výroku o
trovách exekúcie tak, že poverenému exekútorovi B.. O. R., Exekútorský úrad E., náhradu trov exekúcie
neprizná.

3. Súdny exekútor k odvolacím námietkam oprávneného uviedol, že otázka zastavenia exekúcie
z dôvodu úmrtia povinného bez právneho nástupcu bola posudzovaná rozhodnutiami Najvyššieho
súdu SR. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 MCdo11/2011 z 29.02.2012 vyplýva, že v
prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť

povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a
nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval
na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku dovolací súd tiež
poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd
vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že k zastaveniu exekúcie dochádza

v príčinnej súvislosti s nemajetnosťou povinného. Ďalej uviedol, že ak došlo k zastaveniu konania o
dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastavil exekúciu
nie preto, že tu bol iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta

Exekučného poriadku). V prípade, ak by povinný zanechal majetok a tento by prešiel na dedičov,
v zmysle ust. § 37 ods.3 Exekučného poriadku by bolo možné v exekučnom konaní pokračovať s
dedičmi povinného a k zastaveniu exekúcie by nedošlo. K námietke oprávneného, že o možnej budúcej
nemajetnosti a zániku povinného nemal a ani nemohol mať pri náležitej opatrnosti vedomosť súdny
exekútor uviedol, že uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku nie je podmienené zavinením oprávneného, ako sa deklaruje v ust. § 203 ods.1 Exekučného
poriadku. Keďže súdny exekútor sa plne stotožňoval s výrokmi napadnutého uznesenia, ako aj so
samotným odôvodnením, nevidel dôvod, aby sa prvostupňový, ale i odvolací súd odkláňal od ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších autorít. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhoval, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorým
sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

5. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom

jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, či odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje
proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie
vo výroku o náhrade trov exekúcie. Ďalej uvádza, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancienesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.

13. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd
odvolanie oprávneného odmietol.

14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, ktorý bol do 31.03.2017 upravený v ust.§ 200 a nasl. Exekučného
poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol

by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania.
Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný
poriadok nemá osobitnú úpravu.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku,
účinného do 31.03.2017, má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o
nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom,
kto a v akej výške trovy exekúcie platí. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 odvolanie proti trovám
exekúcie nepripúšťa.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania oprávneného v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, keďže odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné .

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).