Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118200115
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118200115.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu W. W., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX B., B. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová,
974 05 Banská Bystrica, Sládkovičova 80, proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody,
Banská Bystrica - Kráľová, 974 05 Banská Bystrica, Sládkovičova 80, o porušenie žalobcovho práva na

súkromie a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 9C/1/2018-70 zo dňa 25. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v konaní na prvom stupni rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Konanie sa začalo podaním žaloby na súde dňa 02. 01. 2018, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaný nevydaním poštových známok dňa 07. 11. 2017, nevydaním listín s informáciami dňa 24. 11.
2017 a nedovolením odoslania listín s informáciami dňa 18. 12. 2017 neoprávnene zasiahol do jeho
práv chránených článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (žalobný petit I.),
na základe čoho tiež žiadal uloženie povinnosti pre žalovaného, aby mu zaplatil náhradu nemajetkovej

ujmy v sume 2.100 € (žalobný petit II.).

3. Okresný súd rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že konanie trpí neodstrániteľným
nedostatkomprocesnejpodmienky,nakoľkožalovanýnemáprocesnúsubjektivitu.Svojetvrdenieopieral
o § 3 ods. 3 prílohy rozkazu č. 631/2015, ktorým sa vydáva vzorový organizačný poriadok ústavov,
podľa ktorého má ústav na výkon trestu odňatia slobody právnu subjektivitu len v oblasti rozpočtovania,

financovania a práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu. Keďže sa žalobca domáhal nároku,
ktorý nespadal ani pod jedno z týchto konaní, navyše s poukazom na to, že ústav na výkon trestu odňatia
slobody nemá ani v zmysle § 61 a 67 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
neobmedzenú právnu subjektivitu, okresný súd musel konanie zastaviť.

4. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že aj keby z uvedených dôvodov nedošlo k zastaveniu

konania, tak žalobcom uplatnené nároky by v danom spore nebolo možné priznať, pretože žalobný petit
I. nemožno podľa § 137 CSP subsumovať pod žiadny z typov žalôb a vo vzťahu k petitu II., ktorým
sa žalobca zrejme domáha ochrany osobnostných práv podľa § 11 a 13 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, nemožno uvedené ustanovenia v tomto konaní aplikovať, pretože sa nejedná o
žalobu zo súkromnoprávnej oblasti, ako to predpokladá § 3 CSP. Uviedol, že rozhodovací proces v
režime zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do právnej úpravy verejného práva, a že dodržiavanie zákona pri

realizácii výkonu trestu odňatia slobody prislúcha podľa § 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č. 153/2001
Z. z. prokuratúre, ktorá má povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kdesú držané osoby pozbavené slobody. Ako spôsob ochrany žalobcových práv okresný súd pripustil aj
možnosť obrátiť sa na ústavný súd, nakoľko žalobcov návrh má charakter ústavnej sťažnosti, kedy v
prípade úspechu ústavný súd môže rozhodnúť aj o finančnom zadosťučinení.

5. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a namietal, že závery okresného súdu o nedostatku
procesnej subjektivity žalovaného a nedostatku právomoci súdu konať vo veci, pre ktoré súd konanie
zastavil, sú svojvoľné a odporujúce rozhodovacej praxe iných súdov Slovenskej republiky. V súdnej
praxi doposiaľ nedošlo k pokusom spochybňovať ich procesnú subjektivitu, pričom v tomto kontexte

poukázal na osobitné právne predpisy č. 4/2001 Z. z. a č. 475/2005 Z. z., z ktorých procesná subjektivita
pre ústavy vyplýva. Okresný súd týmto rozhodnutím porušil právo žalobcu na prístup k súdu a na
spravodlivý proces vyplývajúce mu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ( ďalej v texte „Dohovor“ ), ako aj z judikatúry ESĽP. Právne posúdenie okresným súdom bolo
nesprávne, pričom ustanovenia CSP o zastavení konania vykladal tendenčne a vytrhnuto z kontextu,
spôsobom popierajúcim ochranu základného práva na prístup k súdu a spravodlivý proces. Odvolateľ k

právomoci súdu v predmetnej veci uviedol, že väzni sa môžu domáhať súdnej ochrany na všeobecnom
súde, nakoľko všeobecné súdnictvo zabezpečuje fyzickým a právnickým osobám presadzovanie svojich
práv, zaväzuje sa poskytnúť im účinnú súdnu ochranu, pričom má prednostne chrániť a presadzovať
individuálne základné práva a slobody. Žalobca sa odvolal aj voči výroku o trovách konania, nakoľko
ak je podľa okresného súdu Ústav na výkon trestu odňatia slobody bez procesnej subjektivity, tak trovy

konania mu nemožno priznať, pretože ich niet komu priznať. Žalobca v odvolaní požiadal, aby mu bolo
v odvolacom konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca svojim odvolaním do predmetného sporu
nevniesol žiadne nové podnety a podstatné skutočnosti než tie, ktoré prezentoval v samotnej žalobe,

a preto sa pridržiava svojich vyjadrení z prvoinštančného konania. V nich sa k žalobe vyjadril, že
spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia
slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej v texte „zákon č. 475/2005 Z. z.“ ), ktorý
upravuje aj spôsob obmedzenia základných práv a slobôd. Ústav sa pri odosielaní korešpondencie riadi
vzmysleustanovenia§25ods.1uvedenéhozákona,pričombolidodržanévšetkypodmienkystanovené

všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle uvedeného žalovaný uviedol, že spôsob vybavenia
korešpondencie preto považuje za zákonný a navrhol, aby okresný súd návrh žalobcu ako nedôvodný
zamietol.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34

CSP včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných
ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 CSP zrušil z nasledujúcich
dôvodov:

8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej v texte „Ústava“ ), každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu.

10. Právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru obsahuje dve zložky, a to jednak právo na

prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu subjektívneho práva, a jednak právo
na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou radou inštitucionálnych a procesných záruk. Právo
na spravodlivý proces je tak samostatné subjektívne verejné právo voči štátu na poskytnutie právnej
ochrany v takom procese, ktorý maximálne garantuje spravodlivý výsledok.

11. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06),
podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva
v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,poskytnutáochranavmedziachzákonov,ktorútentočlánokústavyozákladnomprávenasúdnuochranu
vykonáva (čl. 46 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 51 Ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a
inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej

právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v
takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom.

12. V súdnej praxi môžu nastať prípady, kedy všeobecné súdy na zistený skutkový stav pristúpia k

nesprávnej aplikácii práva, čo môže viesť až k ohrozeniu alebo porušeniu základných práv a slobôd
účastníka konania. Pri posudzovaní celého spektra relevantných právnych predpisov v súvislosti s
konkrétnym konaním si možno predstaviť konkurenciu jednotlivých noriem jednoduchého práva a s
tým spojenú aj konkurenciu rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných
princípov, čo niekedy môže viesť až k svojvoľnej aplikácii práva.

13.Porušenieniektorejznoriemjednoduchéhoprávavdôsledkusvojvôlealebovdôsledkuinterpretácie,
ktorá je v rozpore s princípmi spravodlivosti je postup, ktorý môže byť spôsobilý zasiahnuť do vyššie
označených základných práv žalobcu. Odvolací súd je po preskúmaní predloženej veci toho názoru,
že súd prvej inštancie sa takéhoto pochybenia dopustil, keď dospel k právnemu záveru, že predmetné
konanie bolo potrebné zastaviť pre nedostatok procesnej subjektivity žalovaného a pre nedostatok

právomoci súdu , a preto v tomto rozsahu odvolanie žalobcu posúdil ako dôvodné.

14. Ustanovenie § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. upravuje predmet tohto zákona tak, že tento zákon
ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej v texte aj „výkon trestu“), práva a povinnosti
odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa
obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a

tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na
nakladanie s vecami osobnej potreby.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými
a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon č.
4/2001 Z. z.“), zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „zbor“) je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý
plní úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z., zbor organizačne tvoria ústavy na výkon väzby,
ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a
nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej v texte aj „ústav“).

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2001 Z. z., zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon

väzby a výkon trestu odňatia slobody.

20.Podľa§2ods.2zákonač.4/2001Z.z.,generálneriaditeľstvoaústavyzriaďujeazrušujeMinisterstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky.

21. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 4/2001 Z. z., generálne riaditeľstvo a ústavy sú rozpočtové organizácie.

22. Podľa § 21 ods. 1 (prvá veta) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.), rozpočtová organizácia
je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami

zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.23. Podľa § 21 ods. 3 (prvá veta) zákona č. 523/2004 Z. z., rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z
osobitných predpisov.

24. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z., rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu
vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

25. Z ustanovenia § 1 a 2 zákona č. 4/2001 Z. z. vyplýva, že zbor väzenskej a justičnej stráže je

ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý o. i. plní úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody, a ktorého
organizačnou zložkou je ústav na výkon trestu odňatia slobody. Do pôsobnosti zboru podľa § 4 ods.
1 písm. a) tohto zákona patrí zabezpečovanie výkonu trestu odňatia slobody, pričom spôsob výkonu
trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu upravuje
osobitný zákon č. 475/2005 Z. z. Miestom výkonu trestu odňatia slobody je ústav na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa uplatňuje režim zákona č. 475/2005 Z. z.. Na čele ústavu stojí riaditeľ, ktorý je

štatutárnym orgánom ústavu, a ktorý zodpovedá za to, aby sa trest odňatia slobody vykonával v súlade
s osobitnými predpismi, najmä v súlade so spomínaným zákonom zákon č. 475/2005 Z. z., a tým aby
sa napĺňal účel výkonu trestu odňatia slobody. Na naplnenie tohto účelu riaditeľ ukladá príslušníkom
zboru a zamestnancom zboru z ústavu úlohy, riadi ich činnosť, vydáva im na tento účel rozkazy, príkazy,
pokyny, nariadenia a vykonáva kontrolnú činnosť (pozri § 9 ods. 7 písm. a) prílohy rozkazu č. 41/2015,

ktorým sa vydáva Vzorový organizačný poriadok ústavov).

26. Postavenie ústavu ako rozpočtovej organizácie upravuje osobitný zákon č. 4/2001 Z. z v § 2 ods. 5,
pričom rozpočtové organizácie a ich právne postavenie upravuje § 21 zákona č. 523/2004 Z. z.. V zmysle
uvedeného a vyššie citovaných zákonov potom možno konštatovať, že ústav na výkon trestu odňatia

slobody je právnickou osobou zriadenou ministerstvom spravodlivosti na plnenie úloh štátu, ktorý má
právnu subjektivitu v rozsahu vyplývajúcom mu z osobitných predpisov, pričom v tomto rozsahu ústav
môže odo dňa svojho zriadenia vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa.

27.Ajz rozkazugenerálnehoriaditeľajustičnejaväzenskejstrážeč.41/2015(ďalejlen„rozkaz“),ktorým

sa vydáva Vzorový organizačný poriadok ústavov, na ktorý okresný súd zrejme mienil v napadnutom
rozhodnutí poukázať, odvolací súd zistil, že v aktuálne platnom znení organizačného poriadku v § 2
ods. 3 prílohy rozkazu upozorňuje na zmenu určenia právneho postavenia ústavu tým, že predmetná
textová časť obmedzujúca právnu subjektivitu ústavu len na vyššie uvedené oblasti (rozpočtovania,
financovania a práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu) je v tomto rozsahu preškrtnutá. Z

ustanovenia § 2 ods. 3 prílohy predmetného rozkazu, ktoré sa zaoberá pôsobnosťou ústavu výslovne
vyplýva, že ústav je rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou. Odvolací súd preto vo vzťahu k
uvedenému poukazuje na nesprávnosť právneho záveru okresného súdu o tom, že ústav je rozpočtovou
organizáciou s právnou subjektivitou len v oblasti rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia so
zvereným majetkom štátu.

28.Odvolacísúduzatvára,žežalovanýmáspôsobilosťvystupovaťvkonaníakostranasporu.Auvedený
záver nespochybnil ani žalovaný vo svojich vyjadreniach, navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

29. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím poukázal aj na chýbajúcu právomoc súdu v zmysle
§ 3 CSP, nakoľko tento spor patrí do oblasti práva verejného. Uvedený právny názor okresného súdu
nie je správny.

30. Podľa čl. 1 základných princípov CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych

práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená
inému orgánu.

31. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

32. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety
štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažnostítýkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám,
ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie
podnetovalebosťažnostítýkajúcichsaochranyľudskýchpráv;ústavjepovinnýbezodkladnezabezpečiť

ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa.

33. Podľa § 65da ods. 3 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z., sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie,
ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti zboru, ktorých odstránenie alebo vybavenie sa
vykonáva iným spôsobom, najmä podaním žaloby, podaním reklamácie alebo žiadosti o mimosúdne

riešenie sporu, vykonaním inšpekcie, dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov.

34. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

35. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

36. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

37. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

38. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

39. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

40. Žalobca ako osoba vykonávajúca trest odňatia slobody sa musí podrobiť takému spôsobu výkonu
trestu odňatia slobody v ústave, ktorý zodpovedá podmienkam upraveným zákonom č. 475/2005 Z. z.,
tak, aby sa napĺňal účel výkonu tohto trestu. Napriek uvedenému, zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by sa odsúdený vzhľadom na jeho pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody nemal
možnosť ako fyzická osoba domáhať v konaní pred súdom ochrany svojich subjektívnych osobných

práv, ak tvrdí, že došlo k zásahu do jeho práva na súkromie, a to k zásahu zo strany ústavu, v
ktorom je umiestnený. Osoby vykonávajúce trest v ústave sú povinné podrobiť sa určitým obmedzeniam
základných práv a slobôd, aby sa účel trestu napĺňal. Zákon č. 475/2005 Z. z. o. i. upravuje podmienky
obmedzení pri nakladaní s korešpondenciou a balíkmi a pokiaľ žalobca tvrdí, že počas výkonu trestu
žalovaný porušil v tejto oblasti jeho základné práva a slobody, konkrétne právo na súkromie, ak voči

nemu žalovaný postupoval tak, že konal v rozpore s čl. 8 ods. 2 a 10 ods. 2 Dohovoru, a súčasne
spochybňuje uvedený zásah do jeho osobných práv aj z pohľadu jeho legality, legitimity a proporcionality,
vo vzťahu ku ktorým má záver zaujať súd, ide o súkromnoprávny nárok žalobcu, ktorý je súd povinný
prejednať. Uvedený zásah popisuje žalobca aj v rovine následkov, ktoré v jeho prípade predstavujú
pocity poníženia a zastrašovania, čo mu spôsobuje stavy úzkosti a pod.. Následne sa domáha náhrady

za nemajetkovú ujmu, ktorý posudzuje súd v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v ust. § 13.
Opačný postup by mal znaky odopierania prístupu žalobcu k súdu, čo by bolo v rozpore so zásadami
ústavných princípov a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

41. Na uvedenom závere nič nemení to, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. je

odsúdenýobmedzenýnajmävprávenanedotknuteľnosťosobyajejsúkromia,slobodepohybuapobytu,
zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej
voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej povahy. V týchto právach bol odsúdenýobmedzený a je len úlohou súdu uzavrieť po vykonanom dokazovaní, či práva odsúdeného aj v tomto
rozsahu boli alebo neboli porušené, prípadne či vôbec išlo o neoprávnený zásah.

42. Nie je vylúčené, aby tým istým konaním, postupom žalovaného, došlo k porušeniu povinností
vyplývajúcich zo zákona č. 457/2005 Z. z., a súčasne k porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcu
v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich
posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy,
ktorá sa na ne vzťahuje. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciu ale len skutkovým vymedzením

v žalobe, musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých
vybrať správnu právnu normu. ( viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 M Cdo 16/2011, 7
Cdo 65/2013,

43. Žalobca v žalobe, ktorou sa domáha určenia, že zásahom žalovaného bolo porušené jeho právo
na súkromie a ľudskú dôstojnosť, je žalobou podanou v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v

spojení s čl. 8 Dohovoru, na ktorý žalobca výslovne odkazuje. V dôsledku jeho tvrdení o porušení jeho
osobných práv sa súčasne domáha priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.100 €. Ide o žalobu
o ochranu jeho subjektívnych práv s tým, že ako pôvodcu zásahu označuje ústav, v ktorom vykonáva
trest odňatia slobody. Na základe týchto nesporných skutočností, je potom právny záver okresného súdu
o tom, že ide o rozhodovací proces v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z., ktorý patrí do právnej úpravy

verejného práva, a súd nemá právomoc konať, nesprávny.

44. Odvolaciemu súdu v tomto štádiu konania neprináleží uviesť, či žalobca bude alebo nie úspešným,
avšak zastavením konania došlo zo strany okresného súdu k nesprávnemu procesnému postupu,
ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a uvedený nedostatok vzhľadom na nesprávne právne
závery okresného súdu, pre ktoré nedošlo k vykonaniu dokazovania v žiadnom rozsahu, nemožno
odstrániť v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Okresný súd po zrušení a vrátení veci posúdi žalobu, ktorou sa žalobca bez pochýb domáha ochrany
svojho subjektívneho práva, ak tvrdí, že žalovaný svojim konaním, postupom neoprávnene zasiahol do
jeho práva na súkromie a ľudskú dôstojnosť, a to tým, že mu nevydal poštové známky dňa 07. 11.
2017, nevydal listiny s informáciami dňa 24. 11. 2017 a nedovolil mu odoslať listiny s informáciami dňa
18. 12. 2017, a teda neoprávnene zasiahol do jeho práv chránených článkom Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (žalobný petit I.), na základe čoho tiež žiadal uloženie povinnosti pre
žalovaného, aby mu zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2.100 € (žalobný petit II.).

46. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je
nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené,

ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil konania, ktoré žalobca
považoval za neoprávnený zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou
skúmania, kto je v tom ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia a druhý je
nositeľomprávnejpovinnosti.Režimochranyosobnostijepostavenýnaprincípezodpovednostipôvodcu

zásahu za ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach.

47.Zákonnedefinujepojemzásah,aninepodávavýpočetkonkrétnychforiemzásahov,ktorýmimôžubyť
dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie ako aj pasívne správanie,
ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho

objektívna spôsobilosť negatívne zasiahnuť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi
neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv, však musí byť
vzťah v príčinnej súvislosti.

48. Ústava SR v čl. 22 zaručuje ochranu listového tajomstva len pred takým zasahovaním, ktoré je

neoprávnené. Pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ
v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného
práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa
(viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 55/98).49. Na základe vyššie uvedených záverov je preto zrejmé, že prejednávaný predmet konania nespadáva
do preskúmavacej právomoci prokuratúry tak ako tvrdil okresný súd opierajúc sa o verejnoprávnu

povahu sporu, ale do právomoci všeobecného súdu. Z logických dôvodov tak nepripadá do úvahy ani
prieskum ústavným súdom ako to pripustil okresný súd, nakoľko čl. 127 ods. 1 Ústavy zakotvuje princíp
subsidiarity, ktorý v spojení s čl. 53 ods. 1 zakladá podmienku, že ústavný súd môže konať o sťažnosti
a vecne sa ňou zaoberať len v prípade, ak sa sťažovateľ nemôže a v budúcnosti ani nebude môcť
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom, prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré

mu zákon na to poskytuje.

50. Na záver odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/1/2018-26 zo dňa 24.
01. 2018 priznal v prejednávanom konaní žalobcovi na jeho návrh oslobodenie od súdneho poplatku
v plnom rozsahu. Žalobca v odvolacom konaní požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku
za odvolanie. Keďže uvedené oslobodenie od poplatkovej povinnosti okresným súdom sa vzťahuje na

celé prejednávané konanie, tzn. aj na konanie odvolacie, odvolací súd osobitne o oslobodení žalobcu
od platenia súdneho polatku za odvolanie nerozhodoval.

51. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. aj o trovách odvolacieho konania.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom
hlasov 3 : 0.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).