Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/42/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220702
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2117220702.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobkyne: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/
XX, XXX XX W., zastúpená advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová
Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 576,65 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. januára
2020, č.k. 38Csp/72/2017-100 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 29.
apríla 2020, č. k. 38Csp/72/2017-115, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. odvolaním napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 576,65 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 576,65 eura od 24.06.2017 do zaplatenia. Výrokom II. priznal žalobkyni
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Opravným uznesením zo dňa 29.
apríla 2020, č. k. 38Csp/72/2017-115 opravil záhlavie rozsudku o správne označenie názvu právneho
zástupcu žalobkyne a správne uvedenie žalovanej sumy.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 43a
ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 488, § 489, §
788 ods. 1, § 791 ods. 1, § 563, § 517 ods. 2, § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v ďalšom
texte ,,Obchodný zákonník“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) až i), § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 6 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

1.2 Na základe vykonaného dokazovania uvedeného v bode 5 napadnutého rozsudku mal súd
prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník
dňa 10.10.2006 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 260836220560574,

na základe ktorej bola žalobkyni vyplatená právnym predchodcom žalovaného suma 5.051,44 eura
(čerpané finančné prostriedky), a že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom sumu 5.650,32 eura. V
konaní sa žalobkyňa domáhala vydania preplatku vo výške 576,65 eura od žalovaného z dôvodu vydania
bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že predmetná úverová zmluva nebola uzavretá platne pre
nedostatok písomnej formy. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že ak by súd dospel k záveru, že zmluva
bola uzavretá platne, je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa
žalovaný o uvedenú sumu bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah medzi
stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom spotrebiteľským. Z tohto dôvodu
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.).

1.3 Súd prvej inštancie skúmal, či bola uvedená zmluva o revolvingovom úvere uzavretá platne,
pričom konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Z predloženej Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.10.2006 vyplýva, že
právny predchodca žalovaného sa v časti B) Klasický úver, ktorý nie je predmetnom tohto konania,
zaviazal poskytnúť žalobkyni úver na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Súčasťou Žiadosti/Zmluvy
bol v pravej časti aj predtlačený formulár, pričom v časti C) Úverová karta sa drobným písomnom
uvádza, že žalobkyňa žiada právneho predchodcu žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov
o poskytnutie úverového rámca, aby jej poskytol úver vo výške 20.000 Sk a vydal úverovú kartu
na jej meno. V časti C1) Úverová karta je uvedená mesačná úroková sadzba vo výške 1,95%
mesačne, príklad RPMN pri výške prvého čerpania 20.000 Sk pri pravidelnom splácaní bez poistenia
31,76%, ročná úroková sadzba 23,4%. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného,
že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere došlo v písomnej forme. Podľa názoru súdu v samotnej
Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) právny predchodca žalovaného vopred
formulárovou zmluvou vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi iný úkon, ktorý v čase podpísania zmluvy
žalobkyňou prioritne nebol vo sfére jej záujmu. Táto skutočnosť vyplýva zo Žiadosti/Zmluvy, kde sa
žalobkyňa podpísala aj pod ten záväzok, ktorý nebol predmetom dojednania a nebol uzatváraný
v danom čase. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť časť C)
takto vopred pripravenej formulárovej zmluvy a nebola jej ponúknutá ani možnosť odmietnuť vopred
vnútený revolvingový úver. Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje ani jasný,
zrozumiteľný prejav vôle žalobkyne získať revolvingový úver formou úverovej karty. Správanie a postup
žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú praktiku. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí
námietka žalovaného, že išlo o žiadosť, ktorú po splnení dohodnutých podmienok žalovaný akceptoval
a vydal žalobkyni kreditnú kartu, ktorú následne ona použila. Súd prvej inštancie ďalej poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa vydanú kartu použila až po dva a pol roku od žalovaným tvrdeného
uzavretia zmluvy, keď prvýkrát čerpala z karty finančné prostriedky až v mesiaci apríl 2009 (zmluva bola
podľa tvrdenia žalovaného uzavretá dňa 10.10.2006). K písomnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere nemohlo v žiadnom prípade dôjsť tým, že žalovaný žalobkyni zaslal kartu, ktorú následne ona
použila. V Žiadosti/Zmluve sa nachádzajú len všeobecné informácie o úverovej karte, ale nie sú
osobitne dojednané podmienky medzi zmluvnými stranami, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, túto listinu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Za
písomne uzavretú zmluvu nemožno považovať ani Oznámenie žalovaného zo dňa 08.02.2010. Navyše
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňa vedela v čase uzatvárania zmluvného
vzťahu, že uzatvára nie jeden klasický úver, ale aj druhý revolvingový úver, resp. že si bola vedomá
podania žiadosti o vydanie úverovej karty, preto pri nedostatku (absencii) vôle byť viazaný zmluvou
o revolvingovom úvere neobstojí zhojenie právneho úkonu spočívajúce v čerpaní úveru žalobkyňou.
Pre uzavretie zmluvy písomnou formou určuje zákon (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nielen
písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, aj keď prejavy zmluvných strán nemusia
byť na tej istej listine. Zmluva o revolvingovom úvere by mohla platne vzniknúť jedine v prípade, ak
by návrh žalobkyne na jej uzavretie žalovaný písomne prijal a písomné oznámenie o prijatí návrhu
doručil žalobkyni, pretože akceptovanie reálnym plnením nie je postačujúce. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na § 6 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého nie je
možné viazať poskytnutie úveru na poskytnutie ďalšieho úveru (jedného produktu na druhý produkt).
Tiež nedostatok náležitosti v zmluve nie je možné zhojiť odkazom na všeobecné úverové podmienky,
nakoľko tieto neboli žalobkyňou ako spotrebiteľom podpísané. V prípade revolvingového úveru tak
absentuje zákonom predpísaná písomná forma vyžadovaná v čase uzavretia takejto zmluvy zákonom
o spotrebiteľských úveroch, zmluva o revolvingovom úvere je preto neplatná a strany sporu sú povinné

vrátiť si všetko, čo podľa neplatnej zmluvy plnili a dostali. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni plnenie vo výške 5.051,44 eura za obdobie
od 15.04.2009 do 27.05.2016. Za plnenie žalovaného v prospech žalobkyne nepovažoval plnenie vo
výške 16 x 10 eur označené v Potvrdení zo dňa 08.06.2018 ako poist. platieb BP. Z potvrdenia síce
vyplýva, že takéto plnenie bolo poskytnuté v prospech účtu žalobkyne, ale podľa súdu nešlo o reálne
poskytnuté finančné prostriedky. Dojednanie poistenia malo byť priamou súčasťou Žiadosti/Zmluvy,
avšak súd má za to, že pre uzavretie poistnej zmluvy je v zmysle ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho
zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. V danom prípade údaje o poistení boli súčasťou
predtlače zmluvy, pričom uvedené poistenie si žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla vybrať. Navyše v
časti D) Poistenie sa uvádza, že žalobkyňa ako spotrebiteľ prehlasuje, že sa oboznámila s platnými
Rámcovými zmluvami o poistení a so Všeobecnými poistnými podmienkami, súhlasí s nimi a svojím
podpisom vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si zvolila a je uvedené v časti B), pričom v časti B) Klasický
úver sa uvádza, že Odmietam postenie podľa časti D). Na základe uvedeného možno konštatovať, že k
uzavretiu poistnej zmluvy nedošlo, jednak pre nedostatok jej písomnej formy, ale aj z dôvodu výslovného
nesúhlasu žalobkyne (neprejavila vôľu poistnú zmluvu uzavrieť), ktorá poistenie odmietla napriek tomu
boli z jej účtu odfinancované prostriedky v prospech poistného v sume 160 eur. z uvedených dôvodov mal
súd za preukázané, že žalobkyňa čerpala finančné prostriedky celkom v sume 5.051,44 eura. Žalovaná
podľa jej tvrdení žalovanému za obdobie od mája 2009 do januára 2017 plnila vo výške 5.628,09 eura
avšak z Potvrdenia o prijatých splátkach registrovaných na úverovom účte žalobkyne zo dňa 08.06.2018
vyplýva, že v prospech účtu žalobkyne žalovaný eviduje plnenie celkom vo výške 5.650,32 eura. Z
vykonaného dokazovania mal potom súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanému
sumu vo výške 5.650,32 eura. Porovnaním prehľadu splácania predloženého žalobkyňou a potvrdenia
o prijatých platbách predloženého žalovaným súd zistil, že žalobkyňa do plnenia v prospech žalovaného
nezapočítala platbu zo dňa 15.06.2015, označenú ako prevod sumy z 42644627329017 vo výške 22,21
eura. Výška bezdôvodného obohatenia potom predstavuje rozdiel sumy plnenej žalobkyňou a sumy
poskytnutej žalovaným, t. j. 5.650,32 eura - 5.051,44 eura = 598,88 eura. Žalobkyňa si podanou žalobou
uplatnila sumu 576,65 eura, túto sumu žalovaný prijal bez právneho dôvodu a o túto sumu sa žalovaný
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie viazaný podanou žalobou priznal žalobkyni
sumu 576,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 576,65 eura od 24.07.2017
do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.

1.4 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) a žalobkyni, ktorá mala vo
veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), keď
nezistil a stranami ani neboli tvrdené dôvody pre uplatnenie § 257 C. s. p.. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol v zákonom stanovenej lehote žalovaný z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) C. s. p.) a z dôvodu že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.).

2.1. Žalovaný namietol nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že právny predchodca
žalovaného vopred formulárovou zmluvou vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi iný úkon, ktorý v čase
podpísania zmluvy žalobkyňou nebol prioritne vo sfére jej záujmu. Tento záver súdu prvej inštancie
nevyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa svoje tvrdenia, uvádzané v žalobe, nijakým spôsobom
nepreukázala, v konaní pred súdom prvej inštancie nebola vypočutá, a preto ide o nepreukázané
tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, ktoré pozostávalo z
povinnosti tvrdenia a povinnosti preukázať tieto tvrdenia dôkazmi. Žalovaný má za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil, pričom poukázal na skutočnosť, že dňa 10.10.2006 bola medzi zmluvnými stranami
uzatvorená žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Proces uzatvorenia úverovej zmluvy je
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv.
Záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená
v písomnej forme, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä v listinných dôkazoch. K čerpaniu
z kreditnej karty žalobkyňu nenútil, bolo na slobodnej a vážnej vôli žalobkyne, či bude z predmetnej
kreditnej karty čerpať alebo nie. Žalobkyňa čerpala z predmetnej kreditnej karty počas viac ako 6 rokov,
nemôže teda obstáť tvrdenie o nevedomosti žalobkyne či o vnútení úkonu prostredníctvom kreditnej

karty a podobne. Okolnosť, že žalobkyňa opakovane používala kreditnú kartu tvrdí a nepreukáže, že
nemala vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť v súlade s
existujúcimi listinnými dôkazmi.

2.2. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu
neplatného len pre nedostatok formy. Ak súd prvej inštancie úverovú zmluvu posúdil ako neplatný
právny úkon, tak v tomto prípade sa žalobkyňa nemôže domáhať voči žalovanému nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pretože plnenie poskytnuté žalovaným žalobkyni sa za bezdôvodné
obohatenie nepovažuje.

2.3. Podľa žalovaného je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie o viazaní služby žalobkyni v
postavení spotrebiteľa. Službu zákon o ochrane spotrebiteľa definuje ako akúkoľvek činnosť, ktorá je
určená na ponuku spotrebiteľovi. Žalovaný nijakým spôsobom nepodmieňoval poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru poskytnutím úverového rámca a vydaním úverovej karty, teda v žiadnom prípade
nekonal tak, že by poskytnutie klasického úveru viazal na poskytnutie inej služby. Žiadosť žalobkyne o
zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty nie je možné
klasifikovať ako činnosť, ktorá je ponúkaná žalovaným ako veriteľom žalobkyni ako spotrebiteľovi. V
danom prípade nie je možné hovoriť a posudzovať predmetnú zmluvu z pohľadu porušenia zákazu
viazanosť predaja podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože o viazanosť predaja nešlo.

2.4. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom
rozsahu, prizná nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovanému, prípadne
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasila s označením záveru súdu
o tom, že právny predchodca viazal poskytnutie jednej služby poskytnutím inej o ktorú žalobkyňa
skutočný záujem nemala, za nesprávny. Poukázala na to, že súčasťou súdneho spisu bola už od
začiatku súdneho konania zmluva označená ako žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Z vyhotovenia predmetnej zmluvy je jasný zámer poskytovateľa úveru vnútiť na základe jedného
dokumentu spotrebiteľovi aj druhý produkt - revolvingový úver. Predmetná zmluva mala formulárový
charakter a bola vopred predtlačená, čo nedávalo žalobkyni žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah -
konečnú podobu. Tvrdenie uvedené žalovaným v odvolaní, že obe časti zmluvy boli predtlačené
rovnakým písmom bez akýchkoľvek zmien, či podsúvania služby sa nezakladá na pravde. Záver
súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalovaného podmienil poskytnutie jedného úveru podaním
žiadosti o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru v žiadnom prípade
nie je nesprávny či svojvoľný a vychádza z vykonaných dôkazov. K druhému odvolaciemu dôvodu, pre
ktorý žalovaný napáda rozsudok má byť údajné nesprávne právne posúdenie veci. Žalobkyňa poukázala
na skutočnosť, že sa v konaní nedomáhala vrátenia sumy, ktorú žalovanému uhradila z titulu vrátenia
poskytnutých finančných prostriedkov, hoci zmluva bola neplatná, žalobkyňa vrátila celú zapožičanú
istinu a nad rámec toho uhradila žalovanému aj iné finančné prostriedky. Pokiaľ by bol prijatý právny
výklad obsiahnutý v argumentácii žalovaného, prišlo by k vážnemu narušeniu ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej strany. V zmysle tejto argumentácie by sa totiž prišlo do situácie, kedy by v prípade plnenia
nad rámec poskytnutej istiny na základe písomne uzavretej zmluvy neobsahujúcej všetky náležitosti,
bol spotrebiteľ chránený zákonnou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takejto zmluvy a mohol by sa
účinne domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia zo strany poskytovateľa úveru, avšak v prípade
ak by zmluva neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti a navyše by ani nebola vyhotovená
v písomnej forme, spotrebiteľ by túto ochranu stratil, nakoľko by sa v prípade plnenia nad rámec
poskytnutej istiny úveru nemohol domáhať vrátenia takto vynaložených finančných prostriedkov.

3.1. Podľa žalobkyne je odvolaním napadnuté rozhodnutie vecne správne a zákonné, žalovaný
neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia.
Žiadala preto odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

(§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f, h C. s.
p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie na základe žalobkyňou uplatnenej žaloby
bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 576,65 eura s príslušenstvom, ktoré malo vzniknúť
ako rozdiel medzi žalovanému uhradenými finančnými prostriedkami žalobkyňou a reálne čerpanými
finančnými prostriedkami žalobkyňou na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená v
obligatórnej písomnej forme.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o
žalovanú sumu, keď bez právneho dôvodu prijal od žalobkyne sumu 576,65 eura, pričom spotrebiteľská
zmluva, ktorá bola základom prijatého plnenia, nebola uzatvorená v predpísanej písomnej forme.

7. Odvolacia námietka žalovaného spočívala najmä v tom, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje,
ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ak teda súd prvej inštancie úverovú
zmluvu posúdil ako neplatný právny úkon, tak v tomto prípade sa žalobkyňa nemôže domáhať voči
žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože plnenie poskytnuté žalovaným
žalobkyni sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje.

8. Z obsahu preskúmaného spisu je zrejmé, že právny predchodca žalovaného, spoločnosť Cetelem
Slovensko, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa 10.10.2006 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na nákup spotrebného tovaru. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Spornou
bola skutočnosť, či časť C1 Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nazvaná “ÚVEROVÁ
KARTA“, na základe ktorej bola žalovaným žalobkyni poskytnutá úverová karta, použitím ktorej čerpala
finančné prostriedky, je platne uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa stotožnil
so skutkovými zisteniami a záverom súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že z obsahu Žiadosti/
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je zrejmý jasný, zrozumiteľný prejav vôle žalobkyne,
získať revolvingový úver formou úverovej karty. Je preto potrebné súhlasiť so súdom prvej inštancie,
že v časti C1 Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nazvanej “ÚVEROVÁ KARTA“ ide o
samostatnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej
forme (§ 4 ods. 1 a 2 písm. a) až i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a z tohto dôvodu
je neplatná.

9. Žalobkyňa sa svojho žalobou uplatneného nároku domáhala dôvodiac, že žalovanému plnila na
základe neplatného právneho dôvodu, na jeho strane tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný jej vydať.

10. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

11. Napriek skutočnosti, že už vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu prvej inštancie dňa
13.06.2018 žalovaný poukázal na citované zákonné ustanovenie a z tohto dôvodu mal za nepochybné,
že plnenie žalobkyne žalovanému nie je bezdôvodným obohatením, súd prvej inštancie sa s touto - pre
rozhodnutie vo veci podstatnou námietkou, nevyrovnal.

12. S poukazom na závery súdu prvej inštancie, že v prípade poskytnutia úverovej karty - revolvingového
úveru, ide o absolútne neplatný právny úkon pre chýbajúcu náležitosť písomnej formy, s ktorými sa
odvolací súd stotožnil a s poukazom na citované ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka
odvolací súd konštatuje, že predmetné plnenie prijaté žalovaným nie je bezdôvodným obohatením.
Žalobkyňa sa preto nemôže úspešne domáhať vrátenia finančných prostriedkov ako bezdôvodného
obohatenia uplatnenou žalobou z dôvodu, že poskytnuté finančné prostriedky čerpala na základe

spotrebiteľskej zmluvy neplatnej preto, že nebola uzatvorená v zákonom predpísanej forme. Žalobkyňou
uplatnený nárok je preto nedôvodný.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
žalovaného sú dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd úplne opomenul aplikovať citované ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V preskúmavanej veci tak nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, pretože nie je vecne správny, nie sú dané ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku, taxatívne vymenované v ustanovení § 389 C. s. p..

14. Podľa ustanovenia § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. V súlade s citovaným ustanovením § 388 C. s. p. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd tu súčasne konštatuje, že sa nezaoberal všetkými odvolacími
námietkami žalovaného, nedáva teda odpoveď na každý argument odvolateľa. Odvolací súd uvádza
len skutočnosti podstatné pre svoje rozhodnutie - objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR II. US 76/07).“
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.