Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adela Unčovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/76/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203752
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418203752.3
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: X/ S. E., L..
XX.X.XXXX, J. I.. D. XX, J. S. X/ I. E., L.. X.X.XXXX, J. R. XX, J. proti žalovanej: C. C., L.. XX.X.XXXX, J.
W. J. XX, J., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o. o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
21.10.2019, č.k. 23C/42/2018-233 a na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 25.11.2019, č.k. 23C/42/2018-282, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2019, č.k. 23C/42/2018-233 sa p o t v r d z u j e.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.11.2019, č.k. 23C/42/2018-282 sa m e n í tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
Žalovanej sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 21.10.2019, č.k. 23C/42/2018-233 súd prvej inštancie konanie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zastavil (výrok I.), žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu
100% (výrok II.) a žalobkyni priznal vrátenie súdneho poplatku 42,80 eur, ktorý bude vrátený Slovenskou
poštou, a.s., prevádzkovateľom systému do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
(výrok III.). Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, preto konanie
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 a žalovanej priznal voči
žalobkyni,ktoráprocesnezavinilazastaveniekonanianároknanáhradutrovkonania.Ovrátenísúdneho
poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4 prvá veta a ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie pôvodná žalobkyňa (C. E., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
jej námietkami uvedenými v priebehu konania, preto odôvodnenie napádaného uznesenia neobstojí v
kontexte doterajších tvrdení žalobkyne, že trvá na podanej žalobe ako aj s ohľadom na listinné dôkazy,
z ktorých vyplýva duševná porucha na strane žalobkyne, ktorá bola zrejme inou osobou zneužitá nielen
pri právnom úkone darovania, ale aj pri procesných úkonoch v konaní. Podľa jej názoru napadnuté
uznesenie trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Uviedla, že žalovaná zrejme opäť využila jej duševnú poruchu ovplyvňujúcu jej spôsobilosť vykonať a
rozumieť právnym úkonom a bez jej vedomia a súhlasu jej dala podpísať listinu (ak ide o jej podpis),ktorej obsahom bolo vypovedanie plnej moci udelenej advokátovi a následne listinu, ktorej obsahom
bolo späťvzatie žaloby. Po kontaktovaní advokátom uviedla, že nemá o uvedených úkonoch vedomosť
a jej skutočnou vôľou nikdy nebolo späťvzatie žaloby, pričom následne udelila advokátovi opätovne plnú
moc na zastupovanie v konaní. O týchto skutočnostiach zároveň oboznámila súd prejednávajúci vec
a zároveň doložila znalecký posudok, z ktorého vyplývajú závažné skutočnosti majúce vplyv na obsah
a výsledok súdneho konania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila v podaní zo dňa 18.12.2019, v ktorom uviedla, že
vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia bolo úlohou súdu vysporiadať sa s otázkou, či
boli alebo neboli naplnené dôvody na zastavenie konania a nebol povinný sa zaoberať skutkovou a
právnou argumentáciou sporových strán. K tvrdeniam žalobkyne o tom, že vždy trvala na žalobe a
nemala v úmysle žalobu vziať späť, pričom zrejme žalovaná využila duševnú poruchu žalobkyne a dala
jej podpísať listinu zo dňa 1.6.2019, poukázala na právnu teóriu posudzovania procesných úkonov a
poprela, že by niekedy využila údajnú duševnú poruchu žalobkyne. V súvislosti so zdravotným stavom
žalobkyne uviedla, že v prípade, ak by žalobkyňa nebola spôsobilá na právne úkony v požadovanom
rozsahu, nebola by spôsobilá ani na udelenie plnomocenstva zástupcovi na zastupovanie v predmetnom
konaní, t.j. už na samotné podanie žaloby a akékoľvek ďalšie procesné úkony, ktoré právny zástupca
vykonal. Poukázala na to, že žalujúca strana v určitých prípadoch považuje žalobkyňu za nespôsobilú
na právne úkony, v iných prípadoch však naopak žalobkyňu považuje za spôsobilú, pričom znalecký
posudok považovala za tendenčný a rozporný. Zdôraznila, že bez ohľadu na zdravotný stav žalobkyne,
je daný dôvod na zastavenie konania buď z dôvodu späťvzatia žaloby alebo z dôvodu nesplnenia
procesných podmienok konania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil.
4. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa dňa 13.5.2020 zomrela. Z potvrdenia notárky I.. S. F., Notársky
úrad v J., K. Q. X, ako súdnej komisárky prejednávajúcej dedičstvo po poručiteľke C. E. vyplýva, že
okruh zákonných dedičov tvoria: X/ S. E., L.. XX.X.XXXX, bytom I.. D. XX, J., syn poručiteľky, X/ I. E.,
L.. X.X.XXXX, bytom R. XX, J., syn poručiteľky a X/ C. C., L.. XX.X.XXXX, bytom W.. J. XX, J., dcéra
poručiteľky.
5. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.7.2020 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnymi
nástupcami žalobkyne, ktorí vyplývajú z potvrdenia notárky prejednávajúcej dedičstvo po poručiteľke o
okruhu zákonných dedičov, a to s S. E. a I. E. ako žalobcami 1/ a 2/.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu o zastavení konania nie je dôvodné.
7. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne postupoval, ak konanie zastavil na
základe dispozičného úkonu žalobkyne, ktorým zobrala žalobu v celom rozsahu späť. S poukazom na
právnu teóriu týkajúcu sa procesných úkonov, v zmysle ktorej pri procesnom úkone späťvzatia žaloby je
rozhodujúci prejav vôle, nemôže žalobca po späťvzatí žaloby namietať, že jeho vôľa smerovala k inému
následku, že konal v omyle, prípadne, že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne. Uvedený
právnynázorbolvyslovenýajNajvyššímsúdomSRvuznesenízodňa20.8.2010,sp.zn.6Sžo/372/2009,
ktorýkonštatoval,že„späťvzatiežalobyjejednostrannýmprocesnýmúkonomúčastníkakonania,pričom
jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa
tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné
posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor
medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov,
ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Zároveň je potrebné konštatovať, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby bol oprávnený skúmať iba či boli splnené podmienky pre
zastavenie konania, v tomto prípade existencia dispozičného úkonu žalobkyne, ktorým vzala žalobu
späť. S uvedenou otázkou sa prvoinštančný súd vysporiadal, preto jeho rozhodnutie nemožno pokladať
za nepreskúmateľné.
8. Pokiaľ ide o námietky odvolateľky týkajúce sa jej duševného stavu, resp. spôsobilosti na právne úkony,
odvolací súd poukazuje na to, že uvedená skutočnosť jednak nebola preukázaná (a to ani predloženým
znaleckým posudkom, v ktorom sa skúmala otázka spôsobilosti žalobkyne na právny úkon darovania
nehnuteľnosti) a zároveň v zmysle tvrdenej nespôsobilosti by boli spochybnené všetky procesné úkony
vykonané v súdnom konaní zástupcom žalobkyne na základe udelenej plnej moci (vrátane podanej
žaloby a odvolania). Odvolací súd poukazuje na to, že procesné úkony žalobkyne nemožno selektívneposudzovať a niektoré z nich vyhodnotiť ako vykonané v duševnej poruche a iné nie. Vzhľadom na
uvedené nemožno argumentácii žalobkyne priznať úspech.
9. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
10. Uznesením zo dňa 25.11.2019, č.k. 23C/42/2018-282 súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zakázal žalovanej, aby akýmkoľvek spôsobom nakladala s nehnuteľnosťami, t.j.
najmä nescudzovala, nepredala, nedarovala, neprenajímala ani inak nezaťažovala nehnuteľnosti
alebo akýmkoľvek iným spôsobom nescudzovala, nezriaďovala k nehnuteľnostiam záložné právo,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné právo v prospech tretej osoby (najmä v rozsahu
zákazu prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, zákazu
prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností, poskytnutia nehnuteľností ako zábezpeky, zriadenia
ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu nehnuteľností do obchodnej spoločnosti alebo združenia,
zákazom zmluvného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenia
záväzku k nehnuteľnostiam dohodou o urovnaní), a to s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú v kat.ú.
K. L. E., obec J. - m.č. K. L. E., okres J. W., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, kat. odbor. Pozemok parcely registra „C“, parc. Č. XXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 296 m2, pozemok parcely „C“, parc.č. XXX, druh pozemku: záhrady o
výmere 476 m2, rodinný dom súp.č. XXXX stojaci na pozemku parcely registra „C“, parc.č. XXX až do
právoplatného skončenia konania. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d),§ 326 a § 328 ods.
1 C.s.p. a vecne tým, že sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne
odôvodnila potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Uviedol, že žalobkyňa sa
v konaní vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, nakoľko v tom čase trpela duševnou poruchou, ktorá
ovplyvňovala jej vážnu a slobodnú vôľu. Poukázal na to, že žalobkyňa síce zobrala žalobu späť,
avšak súd rozhodoval o neodkladnom opatrení ešte pred právoplatným skončením konania. Uviedol,
že za daných okolností bolo nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán nariadením neodkladného
opatrenia, aby sa predišlo ďalšiemu prevodu prípadne inému nakladaniu s nehnuteľnosťami, čím by
sa mohlo zhoršiť postavenie žalobkyne. Zároveň však obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko bez určenia trvania účinnosti neodkladného
opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovanej. O trovách konania o neodkladnom
opatrení rozhodol samostatne podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a
h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že dôvodom odvolania je aj nedostatočné, arbitrárne
a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zastávala názor, že vydanie napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s § 335 ods. 1 C.s.p., a teda vec nesprávne právne posúdil, nakoľko ak súd
obligatórne ruší neodkladné opatrenie súčasne so zastavením konania vo veci samej, tým skôr nemôže
nariadiť neodkladné opatrenie po zastavení konania vo veci samej, pričom sa vychádza zo zásady, že
neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo veci samej. Absurdnosť
nariadenia neodkladného opatrenia je podľa jej názoru umocnená aj rozhodovaním o trovách konania,
keď súd, hoci nariadil neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej, nemohol z dôvodu časovej
chronológie rozhodovať o trovách konania o neodkladnom opatrení v uznesení o zastavení konania,
kde by s poukazom na procesný úspech žalovanej mal rozhodnúť o náhrade trov konania žalovanej,
ale rozhodol o trovách konania o neodkladnom opatrení, a to tak, že zaviazal žalovanú nahradiť trovy
konania. Poukázala na skutočnosť, že na liste vlastníctva týkajúceho sa predmetných nehnuteľností je
evidovanápoznámkaozačatísúdnehokonaniaourčenievlastníckehopráva,ktorejúčinkysústanovené
v § 228 ods. 2 C.s.p. Keďže žalobkyňa využila možnosť na zápis poznámky, žalovaná mala za to, že nie
je dôvodné domáhať sa aj nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň poukázala na to, že žalobkyňa
žiadnu hrozbu ujmy a teda dôvod nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčila a ani neuviedla, t.j.
nepreukázala vôľu žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.
13. Proti uzneseniu podala odvolanie aj žalobkyňa, a to v časti, ktorou súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde BratislavaIV pod sp.zn. 23C/42/2018, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a g) a h)
C.s.p. Uvedený dovetok prvého výroku napadnutého rozhodnutia nebol podľa jej názoru dostatočne
odôvodnený, rozporný a neprimerane limituje žalobkyňu v ochrane trvaním neodkladného opatrenia.
Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nariadi neodkladné opatrenie bez
časového obmedzenia.
14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
15. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
žebezokamžitejúpravypomerov,byboloprávoniektorejzostránohrozené.Z charakteruneodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
20. V preskúmavanej veci žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktorú dňa 5.6.2019 zobrala v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie po vydaní uznesenia o zastavení
konania nariadil na návrh žalobkyne neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami, pričom uvedený zákaz časovo obmedzil do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.
21. Odvolací súd konštatuje, že pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo
potrebné zo strany žalobkyne okrem osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, preukázať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade však podľa
názoru odvolacieho súdu absentuje preukázanie, resp. osvedčenie, že bez neodkladnej úpravy pomerov
bude právo žalobkyne ohrozené, keď žalobkyňa nepreukázala žiadne skutočné kroky žalovanej, na
základe ktorých by malo dôjsť z jej strany k nakladaniu s nehnuteľnosťami. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je však osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by
bolo právo niektorej zo sporových strán ohrozené. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou ohľadom údajného
zneužitia jej duševnej poruchy žalovanou, a to pri darovaní nehnuteľností ako aj pri procesnom úkone -
späťvzatí žaloby, nie sú vo vzťahu k navrhovanému zákazu nakladania s nehnuteľnosťami relevantné.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že v danom štádiu konania, keď súd prvej inštancie konanie vo veci
samej zastavil, nariadenie neodkladného opatrenia nemá žiadne opodstatnenie, a nie je v súlade s
účelom, pre ktorý sa neodkladné opatrenie nariaďuje, a to aj s poukazom na znenie § 335 ods. 1 C.s.p. V
danomsmeresaodvolacísúdstotožnilsargumentácioužalovanejajejodvolaniepovažovalzadôvodné.
Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, príp. obavu z ohrozenia exekúcie, ako aj s poukazom na zastavenie
konania vo veci samej, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom je zároveň odvolanie žalobkyne podané proti predmetnému
rozhodnutiu v časti trvania neodkladného opatrenia nedôvodné.23. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1,§ 396 ods.
2 a § 262 ods.1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov
konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.