Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220010252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6220010252.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. I.,
stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 28. 10. 2021, konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš, sp.zn. 10T/84/2020 zo dňa 28. 04. 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. I. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 10T/84/2020 zo dňa 28. 04. 2021 bol obž. L. I. uznaný
za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom
na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
- od 13.05.2015 doposiaľ ako v obci K. a inde ako otec I. I. nar. XX.XX XXXX, C. I. nar. XX.XX.XXXX a

L. I. nar. XX.XX.XXXX všetci trvale bytom u svojej matky C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č.XX,
si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a to aj na napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec
pod sp.zn.21P/27/2011 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2012, v zmysle
ktorého je povinný prispievať na výživné na každé svoje dieťa I., C. a L. od 27.03.2012 mesačne sumu
vo výške 30% zo sumy životného minima a to vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca, predom k
rukám matky, čím takto C. F. dlhuje na výživnom na všetky tieto deti spolu od 13.05.2015 až doposiaľ

sumu vo výške 3.457,89 Eur,

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m), § 38 ods.
2,4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b, Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že. obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Lučenec č.k. 21P/27/2011 zo dňa 29.02.2012 zaviazaný platiť výživné na deti I., C. a L. vo výške 30%
zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, a to na každé z nich k rukám matky.
Obžalovanýsiriadneneplnilsvojuvyživovaciupovinnosťvočideťom,pričomsúdvychádzalzustanovení

§ 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, z ktorého je zrejmé, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou
povinnosťou rodičov. Súd zistil, že obžalovaný by mohol pracovať aj v okrese Veľký Krtíš ako vyplynulo
z dožiadaných správ. Z výpovede bývalej partnerky má preukázané, že obžalovaný má slabú pracovnú
morálku, má problémy s alkoholom a automatmi. Súd dospel k záveru, že od samého počiatku bolo v
možnostiach obžalovaného prispievať na výživné na nezaopatrené deti v stanovenej výške. Na základe
uvedeného má súd preukázané, že obžalovaný sa úmyselným konaním a vlastnou nezodpovednosťou

dostaldostavu,keďneplatilriadnevýživnénasvojudeti.Predstíhanímsaukrývaajedinúplatbuvykonal
tak, aby nebol vypátraný. Súd sa stotožnil s názorom prokurátora, že konanie obžalovaného trvalo podlhšíčas(cca6rokov)anaviacerýchosobách(3deti),tedačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania.
Z výsluchu svedkýň má ale súd zároveň preukázané, že napriek finančným problémom deti existenčnou
núdzou netrpeli.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák. Prihliadol najmä na možnosť
generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadal aj na možné
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Z odpisu
registra trestov je zrejmé, že bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný za násilnú a majetkovú trestnú činnosť.

Súd preto u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Pri ukladaní
trestu postupoval podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. a pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností
zvýšil dolnú hranicu zákonnej sadzby podľa § 207 ods.3 Tr. zák. (od 1 do 5 rokov) o 1/3 a mohol tak
uložiť trest v rozmedzí 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. S prihliadnutím na osobu páchateľa, spôsob
spáchania činu, jeho následkov, pohnútky, jeho pomerov a možnosť nápravy súd uložil trest v dolnej
hranici trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 28 mesiacov. Vzhľadom k jeho

doterajším nepodmienečným trestom a skutočnosti, že prejednávaná trestná činnosť čiastočne spadá
do obdobia podmienečného odkladu trestu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec
(22T/76/2019 zo dňa 25.06.2019) súd uložil trest nepodmienečný. Obžalovaný bol pred spáchaním
skutku vo výkone trestu, preto ho súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku cestou svojej ustanovenej obhajkyne z dôvodu konania proti ušlému podal
odvolanie obž. L. I..

Predmetné rozhodnutie ustanovená obhajkyňa odôvodnila tým, že nakoľko sa obžalovaný nemohol
vyjadriť k prejednaniu jeho trestnej veci z dôvodu konania ako voči ušlému, tak z objektívnosti podala

odvolanie, pričom tvrdila, že s prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák.
a § 37 Tr. zák. bol uložený trest neprimerane prísny. Z tohto dôvodu ako ustanovená obhajkyňa využila
všetky opravné prostriedky, aby rozhodnutie o treste bolo v tomto prípade správne a zákonné a to aj
vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie proti ušlému.

Na verejné zasadnutie, kde sa krajský súd zaoberal odvolaním obžalovaného, sa dostavila obhajkyňa,
ktorá vo svojom záverečnom návrhu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov odvolania a
navrhla prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť na nové konanie.

Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom na rozdiel od obhajoby

uviedol, že on považuje napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch za správny a zákonný a odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné navrhol zamietnuť.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného
ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného L. I. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, keďže v súvislosti

so skutkom vypočul svedkyňu C. F., svedkyňu I. I., zároveň vykonal podľa § 269 Tr.por. ďalšie dôkazy.
Je preto zrejmé, že tieto dôkazy umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.
por., kedy potom aj súd tieto jednotlivé dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne, ako mu
to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Prvostupňový súd v podrobných dôvodoch napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
uviedol, ktoré dôkazy mal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a najmä aj pri rozhodovaní o tom, aký druh a formu
trestu obžalovanému za takto preukázanú trestnú činnosť ukladá.

Ani Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení tak, ako
uviedol v napadnutom rozhodnutí súd, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní a aj podľa názoru krajského súdu je jednoznačne preukázané, že obžalovaný L.I. sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b/, j/ Tr. zák. (účinného do 31.12.2019).

Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd o týchto
dôkazoch nemá žiadne pochybnosti, pričom zároveň ani z podaného odvolania nevyplývajú, okrem
povinnosti obhajcu využiť všetky opravné prostriedky, žiadne nové skutočnosti a úvahy a závery súdu
prvého stupňa si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného, podané prostredníctvom právnej
zástupkyne v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.