Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119461800
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119461800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej

a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá
spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava,
so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpeného LEGAL
CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému Jozef
Sučanský - AMICUS, s miestom podnikania Piešťanská 5, Trenčín, IČO: 33 174 105, o zaplatenie
92,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9Ca/19/2020-86 z 02. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 92,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 26. 11. 2019 až do zaplatenia v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej

inštancie“, event. „okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvý výrok). O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. čl. 8, 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), § 143 ods. 1, 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len
„AZ“) a žalobu žalobcu, ktorý domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 92,- Eur spolu s 5% ročným
úrokom z omeškania od 26. 11. 2019 do zaplatenia, ako primeranej odmeny za použitie zvukového

a audiovizuálneho záznamu prostredníctvom verejného prenosu v prevádzke žalovaného Snack bar
AMICUS, na adrese Železničná, Trenčín 1 (ďalej len „prevádzka“), za obdobie od 01. 01. 2017 do 31.
12. 2018 v zmysle sadzobníka žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom zamietol. Mal za
preukázané, že žalobca má na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR zo dňa 18. 08.
2016 oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv podľa § 143 ods. 1, 2 AZ, ale neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia spočívajúce v tom, že žalovaný vo svojej prevádzke vykonával verejný prenos.

O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, keďže žalovaný bol v konaní nečinný a žiadne trovy
konania mu nevznikli.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

V odvolaní namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň poukázal na § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 171
ods. 1 CSP. Uviedol, že nie všetky skutkové tvrdenia strany, ktoré v priebehu konania tvrdí, je povinná
preukázať dôkazným prostriedkom, keďže v prípade, ak tieto skutkové tvrdenia protistrana výslovne

nepoprie, má súd takéto tvrdenia považovať za nesporné a dokazovanie o nich nevykonávať. Ak strana
sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok
uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Podľa neho došlo k naplneniu ním
uplatneného odvolacieho dôvodu, pričom rozhodnutie okresného súdu považoval aj za nedostatočne
odôvodnené.

Žalovaný zostal aj v odvolacom konaní pasívny a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. §

388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani zrušenie (§ 389 CSP).

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 99 ods. 1, 2 AZ, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné
rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu
k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe
audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál
audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať

nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie
a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,
b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu
umeleckého výkonu verejnosti a
c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.

Podľa § 110 AZ, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového
záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti.

Podľa § 119 AZ, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie
audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

Podľa § 143 ods. 1, 2 AZ, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv
podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je

službou poskytovanou podľa tohto zákona.

Podľa § 145 ods. 2 písm. f) AZ, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových
práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením
na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom

verejného prenosu.

Podľa § 165 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a
nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s
osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie

predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len
„používateľ“) rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy,b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú
samôžuprimeraneuplatniťustanoveniašiestejhlavydruhýatretíoddieldruhejčastitohtozákonaokrem
§ 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.

Podľa § 169 ods. 4 AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom
a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien
a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu

domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 92,- Eur s príslušenstvom ako primeranej
odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych
záznamov prostredníctvom technického zariadenia umiestneného v prevádzke žalovaného. V konaní
nebolo sporné, že žalobca na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR vykonáva

kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom, ani to, že žalobca ako organizácia kolektívnej
správymápodľaust.§169ods.4písm.b)AZ,právodomáhaťsavovlastnommenevprospechnositeľov
práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného
práva, t. j. má v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že žalovaný
prevádzkuje prevádzku, v ktorej sa nachádza technické zariadenie, na ktorom v období rokov 2017 a

2018 bol vykonávaný verejný prenos, pričom strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu podľa AZ.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

Prvoinštančný súd dôvody svojho zamietajúceho rozhodnutia založil na tom, že žalobca nepreukázal
pravdivosť ním uvádzaných skutkových tvrdení, čím neuniesol dôkazné bremeno v spore. S týmto
záveromodvolacísúdnesúhlasí,pretoževzhľadomnazistenýskutkovýstavveciokresnýsúdnesprávne

právne posúdil otázku nepreukázania skutkových tvrdení žalobcu s poukazom na ust. § 149 va § 151
ods. 1 CSP, keďže tieto neboli v konaní sporné, teda postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti
konania.

Nová procesná právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované vo forme rýchlej straty sporu. Je povinnosťou strany
sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú predmetu
sporu a s nim súvisia. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace nie len s
procesným útokom, ale aj procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia je spojené s
pasivitou stany sporu, ktorej dôsledkom je sankcia vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení

protistrany (§ 151 ods. 1 CSP). Ak sa teda skutkové tvrdenia strany považujú v zmysle § 151 CSP za
nesporné, súd o nich dokazovanie nevykonáva.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol pred súdom prvej inštancie pasívny, nezospornil skutkové
tvrdenia žalobcu, že v období rokov 2017 a 2018 dochádzalo v jeho prevádzke k verejnému prenosu

zaznamenávaných výkonov, zvykových a audiovizuálnych záznamov výkonných umelcov, výrobcov
zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa
v jeho prevádzke. Rovnako nebola sporná ani žalobcom uplatnená výška odmeny v sume 92,- Eur
s príslušenstvom. Nakoľko žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia neboli sporné z dôvodu pasivity
žalovaného, nebolo potrebné ich v konaní ďalej preukazovať a okresný súd mal žalobe vyhovieť

vzhľadom na nespornosť žalobcom uplatňovaného nároku.

Odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým (resp.
pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojichpráv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú riadne a včas a s dostatočnou starostlivosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné

a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08. 11. 2011).

Odvolací súd z uvedených dôvodov zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP a
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 92,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

zo žalovanej sumy od 26. 11. 2019 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodnúť
o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bolo žalobe žalobcu v
celom rozsahu vyhovené, bol žalobca plne úspešný v spore a preto mu odvolací súd s použitím ust. §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.