Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119215433
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119215433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu E. Ž., narodeného XX.X.XXXX, bytom V.,
V. XX, zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou , Košice, Bajzova 2, proti žalovanej K.
V., narodenej X.X.XXXX, bytom V., V.. W. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Košice,
Mäsiarska 30, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 37C/39/2019-75 zo 17.9.2020
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti tvrdiac, že dňa 26.9.2019 sa
z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 13.9.2019 o odmietnutí trestného
stíhania dozvedel, že žalovaná vo svojej výpovedi o ňom uviedla, že je notorický alkoholik a fajčiar,
alkoholkombinujesosedatívamiOxazepanajehocynickéchovanievyplývaztoho,žejeťažkýalkoholik,

fajčiar a občas užíva aj marihuanu, čo on rozhodne popiera a takýmto nepravdivým vyjadrením došlo
k vážnemu zásahu do jeho práv a tak za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považuje sumu 500
eur a tiež navrhol, aby žalovaná bola povinná zdržať sa šírenia nepravdivej informácie o ňom, že občas
užíva marihuanu. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala, že svojím konaním nezasiahla
do žalobcových osobnostných práv a k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti neprispela,
keď na podklade žalobcovho trestného oznámenia sa viedlo trestné konanie vo veci podozrenia zo
zločinu prijímania úplatku a v tomto konaní v pozícii svedka okrem iného k osobe žalobcu uviedla,

že je notorický alkoholik a silný fajčiar a že občas užíva marihuanu a na podklade tohto tvrdenia na
základe iniciatívy žalobcu sa viedlo aj druhé trestné stíhanie, pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a
krivej prísahy, avšak trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté, nakoľko nebola naplnená objektívna
stránka trestného činu. Citoval ďalej podstatné časti z výpovedí strán sporu a z uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru kriminálnej polície zo dňa 24.10.2019 pod sp. zn. ČVS: I.-XXXX/X-
U.-V.-XXXX mu vyplynulo, že vyšetrovateľ PZ ním odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie
z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy, ktorého sa mala žalovaná dopustiť tak, že dňa 19.8.2019 v

trestnom konaní počas svojho výsluchu okrem iného uviedla, že žalobca je ťažký alkoholik, fajčiar a
občas užíva marihuanu. Citoval § 11 a § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ako aj predpoklady pre
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti. Poukázal na to, že v určitých prípadoch o neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, a to ani vtedy, ak by sa zásah ako odporujúci objektívnemuprávu zdanlivo javil, kedy sa hovorí o okolnostiach vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach,
ktoré ohrozenie osobnosti fyzickej osoby ospravedlňujú. Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry
fyzickej osoby, chránenej všeobecným osobnostným právom okrem iného vylučujú aj okolnosti, kedy

zásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy je dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú
tzv. zákonné licencie, keď ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických
osôb, do ktorých osobností je zasahované, prevláda závažnejšie a významnejšie funkčne vyšší verejný
záujem a kedy k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom,
okrem iného aj o výkon práv účastníkov konania a pri výkone povinnosti svedeckej a znaleckej. U

zásahov do cti je nutné uznať za dôvod vylučujúci neoprávnenosť difamačných urážajúcich skutkových
tvrdení, ak k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov či vlastných,
cudzích, či verejných pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení zákonom
uloženej právnej povinnosti, k čomu poukázal na odbornú literatúru z oblasti občianskeho práva. Mal
za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť v trestnom konaní vedenom na
jeho podnet a to počas výsluchu žalovanej, ktorá v zápisnici okrem iného uviedla, že cynické chovanie

žalobcu vyplýva aj z toho, že je ťažký alkoholik, fajčiar a občas užíva marihuanu. Za podstatu sporu
tak označil stret zákonného oprávnenia žalovanej, ktorá mohla v rámci výkonu práva stanoveného
zákonom vypovedať pred vyšetrovateľom a ochranou občianskej cti, mena a dobrej povesti žalobcu.
K tvrdenému zásahu malo dôjsť pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva žalovanou a
to jej výpoveďou v trestnom konaní, pričom neoprávneným zásahom do práv chránených ust. § 11 a

nasledujúcimi Občianskeho zákonníka nie sú ani prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné
považovať za upozornenia, podnety alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli
učinené v prostredí oprávnenom vec riešiť (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.
1.2002, sp. zn. 28 Cdo 95/2002). Keďže k tvrdenému zásahu do práv žalobcu došlo pri výkone zákonom
stanoveného subjektívneho práva, resp. povinnosti žalovanej (výpoveď svedka), tento zásah nebol

podľa neho protiprávny a neoprávnený, keď žalovaná postupovala v zmysle príslušných ustanovení
Trestnéhoporiadku.Malzato,žežalovanázávažnýmspôsobomnevybočilazmedzítaktoustanovených
práv a povinností a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 24.10.2019 vyplýva, že
vyšetrovateľ PZ odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a krivej
prísahy,ktoréhosamalažalovanádopustiťsvojouvýpoveďou.Podľasúdnejpraxezanespôsobilýzásah

narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti je považovaný aj zásah spočívajúci v tvrdeniach,
ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a ktoré nemohlo žiadnym
spôsobom znížiť vážnosť fyzickej osoby, napríklad medzi ostatnými spoluobčanmi. V danej veci nebolo
zo strany žalobcu ani tvrdené, že žalovaná svoje vyjadrenie okrem výpovede pred vyšetrovateľom
opakovala aj inde a navyše zápisnica o výsluchu svedka v trestnom konaní nie je verejne prístupná.

Keďže konštatoval existenciu okolnosti vylučujúcej neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu
žalobcu zamietol v celom rozsahu a úspešnej žalovanej podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2
C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca považujúc ho po stránke vecnej a právnej za

nesprávny a nezákonný, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Mal za
to, že prvoinštančný súd napriek rozsiahlemu citovaniu právnej teórie základov ochrany osobnosti sa
jasným a korektným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami pre vec
významnými. V priebehu konania uvádzal, že žalovaná pri výsluchu vyšetrovateľovi Policajného zboru
uviedla do zápisnice, že on občas užíva marihuanu a tento závažný údaj mu mohol privodiť trestné

stíhanie. Svedčí o tom aj skutočnosť, že vyšetrovateľ vec postúpil na prešetrenie podozrenia z trestného
činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, na čo poukázal
už v žalobe. Pred svojou výpoveďou pritom žalovaná bola poučená o jej význame a následkoch a
zápisnicu pred vyšetrovateľom podpísala. Názory prezentované v napadnutom rozsudku pokladal už
za prekonané spoločenským vývojom. Trval na tom, že žalovaná závažne zasiahla do jeho osobného

práva na ochranu osobnosti, poškodila jeho česť a bezúhonnosť a znížila tak jeho dôstojnosť a chcela
mu privodiť trestné stíhanie. Tieto závery súd prvej inštancie nevzal do úvahy, čím poprel zmysel a účel
zákonných ustanovení občianskeho práva na ochranu osobnosti.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 C.s.p. prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. (vymedzenom odvolacími dôvodmi anámietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 C.s.p., spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p., lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 C.s.p.).

7. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 ods. 1, 2 C.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 C.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy

hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 C.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) C.s.p. preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil
pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

11. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania a svoje závery i
dostatočne vysvetlil a odôvodnil.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka
tvrdiac, že žalovaná pred policajným orgánom vo svojej výpovedi o ňom uviedla, že je notorický alkoholik
a fajčiar, alkohol kombinuje so sedatívami Oxazepan a jeho cynické chovanie vyplýva z toho, že je ťažký

alkoholik, fajčiar a občas užíva aj marihuanu a domáhal sa preto uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa
šírenia nepravdivej informácie, že „občas užíva marihuanu“ a domáhal sa aj zaplatenia sumy 500 eur.

15. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že okolnosti existujúce v danej veci s
prihliadnutím na situáciu, za ktorej k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu malo dôjsť vylučujú

neoprávnenosť zásahu a svoj názor konajúci súd vyčerpávajúco odôvodnil a to aj s odkazom na právnu
teóriu a súdnu prax a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací súd.

16. K zásahu do práv žalobcu malo dôjsť výpoveďou žalovanej v trestnom konaní (realizovanou v zmysle
§ 196 ods. 2 Trestného poriadku v rámci postupu pred začatím trestného stíhania), kedy o žalobcovi
mala uviesť, že „občas užíva marihuanu“.

17. Otázkou výkladu vylúčenia neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v súvislosti
s konaním pred súdom, či v konaní pred iným príslušným orgánom (aj vyšetrovateľom Policajného
zboru) sa súdy už v minulosti zaoberali a podľa zaužívanej praxe ak došlo k zásahu do osobnostných
práv v rámci výkonu zákonom stanovených oprávnení, či povinností (napr. postupom príslušných

orgánov v konaní, na ktoré sú zákonom splnomocnené, výpoveďou svedka, účastníka v takomto konaní,
oznamovateľa či osoby podávajúcej vysvetlenie, úkonmi advokáta a podobne) spravidla nedochádza
k neoprávnenému zásahu, pokiaľ osoba (fyzická či právnická), ktorá sa zásahu dopustila, nevybočila
z medzí takto stanovených práv a povinností, zásah je nutné súčasne vždy posudzovať v kontexte
všetkých okolností, za ktorých k nemu došlo, a to aj s prihliadnutím k funkcii, ktorú výkon dotknutých

práv či povinností plní. Vybočením z medzí takto stanovených práv a povinností v konaní býva
napr. krivé obvinenie, či krivá výpoveď. Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby
chránenej Občianskym zákonníkom vylučujú mimo iných okolností aj situácie, kedy zásah je s ohľadom
na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, keď do tejto kategórie spadajú tzv. zákonné licencie,
vyplývajúce aj z Občianskeho zákonníka, či Trestného poriadku. V takýchto prípadoch (ak nie sú

prekročené zákonom stanovené medze) ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých
fyzických osôb, do ktorých osobností má byť zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne
vyšší verejný záujem, odôvodnený naliehavými celospoločenskými potrebami. Vo vzťahu k svedeckej
výpovedi, či výpovedi osoby podávajúcej vysvetlenie je pri starostlivom zvážení okolností konkrétneho
prípadu významné posúdenie otázky, či osoba vypovedajúca pred súdom, či príslušným vyšetrovateľom

Policajného zboru eventuálne nevybočila z medzí svojich práv a povinností a či je možné zásah do
práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorý bol obsiahnutý vo výpovedi, ešte kvalifikovať ako
oprávnený. Tieto skutočnosti prvoinštančný súd bral do úvahy a v konaní nebolo preukázané, aby
sa žalovaná dopustila pri svojej výpovedi pred vyšetrovateľom Policajného zboru excesu a aby jej
vyjadrenie bolo vedome nepravdivé a vedené snahou poškodiť žalobcu. Namietané tvrdenie odznelo

popri iných vyjadreniach, zrejme charakterizujúcich vo všeobecnosti osobu žalobcu z pohľadu žalovanej
a jeho kontext aj je obtiažne vyhodnotiť, keďže spornú zápisnicu, obsahujúcu výpoveď žalovanej žalobca
ani nepredložil.

18. Možnými nepriaznivými dôsledkami výpovede žalovanej sa zaoberalo i Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície, pričom vyšetrovateľ Policajného zboru
uznesením z dňa 24.10.2019 trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z prečinu krivej výpovede a
krivej prísahy (smerujúce proti žalovanej) odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplýva,
že žalovaná pred vyšetrovateľom neuviedla nepravdu o okolnosti, ktorá by mala podstatný význam

pre rozhodnutie policajta, pretože policajt tvrdenia žalovanej vôbec nebral do úvahy a tieto pri jeho
rozhodovaní nemali podstatný význam.

19. Keďže žalobca ani v odvolaní neuviedol skutočnosti, spochybňujúce vecnú správnosť
preskúmavaného rozsudku, odvolací súd ho ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnej žalovanej v ňom preukázateľné trovy ani nevznikli.21.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).