Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010444
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720010444.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 08.12.2021 v trestnej veci obžalovaného O. C. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 12.04.2021, sp. zn. 6T/46/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaného O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. č. XXX/XX, podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Poprad č. 1Pv 33/20/7706-29 pre
skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- O. C. ako druh poškodenej O. Z., s ktorou dlhodobo žil v spoločnej domácnosti, najmenej od presne

nezistenej doby roku 2013 do 13.01.2020 v mieste ich spoločného trvalého bydliska na adrese C.
XXX/XX, C., okres A., najmä pod vplyvom alkoholu a tým zvýšenej agresivity, čo bolo štyri až päťkrát
do týždňa, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie poškodenej, ktorej opakovane, bezdôvodne hrubo
a vulgárne nadával, vyvolával u nej stres a strach tak, že neustálym sledovaním a chodením za
menovanou sa snažil vyprovokovať konflikt s tým, že jej takto nedal pokoj, čo vždy v konečnom dôsledku
vyvrcholilo hádkou, často aj pred ich spoločnými maloletými deťmi, počas ktorej jej vulgárne nadával,
pravidelne a dlhodobo menovanú vyhadzoval z rodinného domu so slovami, že tam nemá čo robiť, nech
sa zbalí a vypadne, pričom dobre vedel, že O. Z. nemá kde ísť, tiež sa jej vyhrážal vybitím zubov, bitkou,

pravidelne približne dvakrát do mesiaca sa jej aj vyhrážal zabitím, pričom na poškodenú aj fyzicky útočil
tak, že ju opakovane fackoval, ťahal za vlasy, dusil, tiež sa stalo, že menovanej v takomto stave opojenia
alkoholom napchal do úst ihličie, inokedy zase menovanú sotil do rebier, kde v dôsledku takéhoto útoku
v presne nezistený deň roku 2019 musela O. Z. utiecť do izby k staršiemu synovi a následne do pivnice
rodinného domu, kde tento páchateľ menovanú nasledoval a po tom, ako zistil, že O. Z. sa v pivnici zo
strachu zamkla, vykopol vchodové dvere do pivnice, kde po tom, ako poškodená utiekla naspäť do izby,
túto nasledoval a tam sa jej s kuchynským nožom vyhrážal so slovami "zabijem ťa ty sviňa, dneska ťa

zarežem", pričom tento útok prestal až po zásahu U. C., ktorý v predmetnom rodinnom dome býva, kde
takéto dlhodobé agresívne a nevyspytateľné správanie sa O. C. voči O. Z. spôsobovalo tejto fyzické a
najmä psychické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 12.04.2021, sp. zn. 6T/46/2020 bol obžalovaný O. C.
uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zákona.

Za to mu súd uložil podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne

odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na 3 roky a zároveň podľa § 51 ods. 4 písm.
e/ Tr. zákona mu uložil povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 19.04.2021 prostredníctvom obhajcu podal
odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajcu dňa 18.08.2021. Namietal, že súd pri uznaní viny vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá

vypovedala pred vznesením obvinenia, pričom obhajoba nemala možnosť byť pri jej výsluchu a neskôr
poškodená odmietla vypovedať, výsluchu jeho matky a matky poškodenej. Súd rovnako podporne
vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania. Na druhej strane súd marginalizoval význam iných
svedeckých výpovedí a to jeho otca a svedkov G. a O.. Napriek tomu, že svedkyne G. a Y. mali mať len
sprostredkované informácie od poškodenej, tak súd prvého stupňa im pri hodnotení dal väčšiu mieru

váhy ako to bolo u svedeckej výpovedi svedka U. C., ktorý bol priamym svedkom, nakoľko býval v
spoločnej domácnosti s poškodenou. Rovnako tak aj v prípade svedkov M. G. a M. O.. V rámci skutkovej
vety je opísané jeho konanie, kde mal opitý poškodenej napchať ihličie do úst, ako aj konanie, ktoré sa
malo stať v pivnici rodinného domu. Toto konanie opísala výlučne poškodená. O týchto najzávažnejších
konaniach sa nezmieňuje ani svedkyňa G., ani svedkyňa Y., resp. až na dotazy obhajoby alebo súdu.

Ak sa poškodená týmto osobám zdôverovala o jeho správaní voči nej, ako je možné, že o týchto
najzávažnejších spôsoboch správania sa im vôbec nezmienila. Na druhej strane svedok U. C. opisuje
správanie poškodenej voči nemu, pričom autenticky opisuje, že nemala žiadne zábrany mu nadávať, a
to aj vulgárne. To ostalo akosi bez povšimnutia. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že poškodená
a obžalovaný sa slovne pochytili, avšak výslovne poprel, aby počas hádok dochádzalo k fyzickým

útokom z jeho strany na poškodenú. Ďalej uviedol, že keď raz prišla polícia, tak riešili poškodenú a nie
jeho. Napomínali ju, aby sa ukľudnila a nevyvádzala. Ďalej tento priamy svedok poprel, aby v minulosti
bol svedkom incidentu v pivnici, ako ho opísala poškodená. Napriek tomu, že o týchto udalostiach
vypovedala iba poškodená, svedkyne G. a Y. sa o tom vôbec nezmienili. Svedok U. C. poprel, aby
bol svedkom takéhoto konania z jeho strany. Súd prvého stupňa napriek tomu, že sa to nepreukázalo,

toto konanie ponechal v skutkovej vete, kde uviedol, že útok prestal až po zásahu U. C.. Je teda
zrejmé, že sú tu markantné nejasnosti v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa. Navyše možno mať
pochybnosti o pravdivosti výpovede svedkyne, nakoľko vzťahy medzi matkou a dcérou boli narušené
a ak súd prvého stupňa vyhodnotil vyjadrenia U. C. ako tendenčné, nesvedčiace vypovedať objektívne,
z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedá, prečo na druhej strane považuje vyjadrenia svedkyne Y. za

objektívne. Najvyššia súdna inštancia už viackrát vo svojich rozhodnutiach pripomenula, že odsudzujúci
rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodne pochybnosti o vine obvineného
a v prípade, ak vina nie je preukázaná, musí byť oslobodený spod obžaloby. Jednou zo základných
zásad trestného konania je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná
vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a on nie je povinný svoju nevinu dokazovať.

Ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších
dostupnýchdôkazov,trebarozhodnúťvprospechobvinenéhoindubioproreoapravidlo,žeobvinenému
musí byť vina preukázaná, tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť
svedčiacu v jeho prospech. Odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie
sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného. Je toho názoru, že vykonaným dokazovaním na

hlavnom pojednávaní sa nepodarilo vinu zistiť a to dôkazmi, či už priamymi alebo nepriamymi, ktoréby ho usvedčovali zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Napadnutému rozsudku vytýka nejasnosť a
neúplnosť skutkových zistení a rovnako, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie. Treba tiež poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia v Žiline, č. Jtk 11/2009 zo

dňa 08.12.2009, ktoré bližšie ďalej v odvolaní rozoberá. Zohľadňujúc všetky okolnosti a dôvody navrhol,
aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods.
1 písm. a/, b/ Tr. poriadku vo výroku o vine a v nadväznosti na to aj vo výrokoch nadväzujúcich a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, eventuálne, aby sám vo veci rozhodol
rozsudkom, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a

dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že aj keď obžalovaný spáchanie
trestnej činnosti poprel, zo spáchania ho usvedčuje v celom rozsahu poškodená O. Z., ktorá aj v
trestnom oznámení, ako aj v oboznámenej výpovedi z prípravného konania popísala okolnosti skutku,

okolnosti samotného spolužitia s obžalovaným, kde poukázala na to, že tento ju pod vplyvom alkoholu
a s tým súvisiacej zvýšenej agresivity opakovane viackrát do týždňa hrubo napádal a hrubo vulgárne
nadával, vyvolával u nej stres a strach sledovaním a chodením, pravidelne ju vyhadzoval z rodinného
domu, napriek tomu, že vedel, že nemala kam ísť, vyhrážal sa jej bitkou, vybitím zubov, ale aj zabitím,
opakovane na ňu fyzicky útočil, fackoval, ťahal za vlasy, dusil, v jednom prípade jej napchal do úst

ihličie a sotil ju do rebier. Tvrdenia poškodenej vo svojich výpovediach potvrdzujú aj svedkyne H.
G. - matka obžalovaného a V. Y. - matka poškodenej, ktorí vypovedali o tom, že poškodená sa im
opakovane na takéto spolužitie s obžalovaným sťažovala, pričom poukazovali na jednotlivé skutočnosti
tak, ako ich opisovala samotná poškodená. Nemožno opomenúť ani závery znaleckých úkonov, najmä
znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých, A.. Z., ktorá

uviedla, že mentálna i osobnostná výbava poškodenej zodpovedá skôr jej autentickému prežitiu a
možno skôr vylúčiť psychologicky zrozumiteľný motív lživej výpovede u poškodenej, ktorej osobnostná
výbava nedisponuje k forénzne psychologicky významným fabulačným ani konfabulačným tendenciám.
Vysoko pravdepodobne možno vylúčiť ovplyvnenie podania trestného oznámenia poškodenej inými
osobami, pričom táto motivácia sa javí skôr psychologicky zrozumiteľná na podklade vyhrotených

vzťahových situačných a existenčných okolností. Na druhej strane je vysoko pravdepodobné, že konanie
obžalovaného spôsobilo poškodenej psychické utrpenie, ktoré však netrvalo dlhodobo, nebolo ňou
pociťované ako ťažké príkorie a neviedlo k žiadnej trvalej osobnostnej zmene, ale iba k prechodným
adaptačným ťažkostiam a stresovým reakciám s dočasnou poruchou prežívania a k nižšej kvalite jej
života, a to výlučne v stavoch opitosti u obžalovaného. Závery znalca potvrdzujú aj závery znaleckého

posudku o duševnom stave poškodenej, vypracovanom znalkyňou O.. G., z ktorých vyplýva, že konanie
obžalovaného u poškodenej neviedlo k rozvoju posttraumatickej poruchy. Súd poukazuje aj na závery
znaleckého skúmania z odboru psychológie A.. S., kde znalec k osobnosti obžalovaného okrem iného
uviedol, že je emočne nestabilná osobnosť so schizoidnou štruktúrou, zníženým zmyslom pre objektívnu
realitu, oslabenou sebakontrolou a racionálnou kontrolou správania sa s prevažujúcimi emóciami.

V popredí je nadmerne pozitívna sebaprezentácia a výrazná kritičnosť voči okoliu s chýbajúcou
autokritičnosťou. Sú u neho preukázané sklony k impulzivite, oslabenej sebakontroly a nie je možné
vylúčiť ani agresívne prejavy v správaní po požití alkoholických nápojov, vo všeobecnosti, najmä v
záťažových situáciách. Takto vykonané dôkazy dostatočne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným,
pre ktorú bola na obžalovaného podaná obžaloba.

Po oboznámení sa s odvolaním obžalovaného, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj
obsahom predloženého spisu, odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa, že bolo dostatočne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vo vzťahu
k uvedenému odvolací súd udáva, že obžalovaný spáchanie skutku tak, ako ho popisovala poškodená,

poprel a v jeho prospech svedčí aj výpoveď jeho otca, svedka U. C., ktorý v inkriminovanom čase žil
spolu s obžalovaným a poškodenou v spoločnej domácnosti a ktorý uviedol, že vie o tom, že medzi
obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam, ale nevie prečo, ani kto ich vyvolával, ale nevie
o žiadnych vyhrážkach, ani fyzických útokoch, pričom jedenkrát prišla polícia a poškodenej povedala,aby nevyvádzala. Poškodená sa jemu nesťažovala, jemu sa vyhrážala, že skončí na cintoríne, keď jej
vyčítal, že míňa peniaze, preto jej zrušil trvalý pobyt. Zranenia na poškodenej nevidel, ale ona by sa biť
nenechala. Nebol pritom, aby syn vytiahol na poškodenú nôž. Jedenkrát došla poškodená za ním do

pivnice, keď ukladal dlažbu, že si medzi sebou niečo vyčítali a on jej povedal, že nechce nič vedieť, aby
mu dala pokoj. Trestné oznámenie na jeho syna dala preto, lebo on jej zrušil trvalý pobyt.

Svedkovia G. a O., ktorí podľa výpovede poškodenej mali zabrániť jej ďalšiemu napádaniu zo strany
obžalovaného, po tom čo na spoločnom posedení v altánku ju mal tento napadnúť, kde ju mal ťahať za

vlasy a chcel ju biť, zhodne uviedli, že je pravdou, že obžalovaného a poškodenú poznajú, navštevovali
sa, vedia, že dochádzalo k hádkam, pričom ani jeden z nich neregistroval nič zvláštne, ani vyhrážky, ani
nadávky, ani sa mu nikto z nich nesťažoval, ani žiadne zranenia na poškodenej nevideli.

Rovnako tak svedok O.. G., ošetrujúci lekár obžalovaného a poškodenej z obce C. uviedol, že o skutku
nemá vedomosť, poškodená mu nikdy nevravela o fyzickom alebo psychickom násilí, ani žiadne také

známky na nej nevidel, ani v zdravotnej dokumentácii poškodenej o tom nemá zmienku.

Zo znaleckého posudku znalkyne O.. G., z odvetvia psychiatrie, zároveň vyplýva, že poškodená
trpí zmiešanou poruchou osobnosti s rysmi emočne impulzívnej osobnosti, so zvýšenou iritabilitou a
vzťahovačnosťou, pričom nevykazovala znaky týranej osoby alebo postraumatickej stresovej poruchy.

Konanie obvineného k tomuto neviedlo, nepotrebovala žiadnu psychologickú, ani psychiatrickú pomoc,
pričom sama poškodená jej uviedla, že nechce, aby jej druh išiel do basy, chcela ho len postrašiť.

Aj keď znalkyňa A.. Z. uviedla, že u poškodenej zistila úzkostno-depresívne prežívanie, avšak toto
bolo iba minimálneho stupňa a táto nespĺňa kritéria týranej osoby, pričom v prípade preukázania viny

obžalovaného jeho konanie poškodenej spôsobovalo psychické utrpenie, ktoré však netrvalo dlhodobo
a nepociťovala to ako ťažké príkorie a neviedlo k trvalej zmene osobnosti poškodenej. Zrušenie trvalého
pobytu hodnotí ako jeden z faktorov podania trestného oznámenia, aj keď menej dôležitý.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú svojimi výpoveďami predovšetkým svedkyňa poškodená

Z., čiastočne svedkyňa G., matka obžalovaného a tiež svedkyňa Y., matka poškodenej. Vo vzťahu k
svedeckým výpovediam svedkyne poškodenej Z. a svedkyne G., je potrebné uviesť, že tieto svedkyne
vypovedali iba v prípravnom konaní a to obe dňa 13.01.2020, pričom u svedkyne poškodenej Z.
ide o družku obžalovaného a u svedkyne G. ide o matku obžalovaného, teda osoby, ktoré by vo
vzťahu k obžalovanému mali právo odoprieť vypovedať. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinenie bolo

O. C. vznesené až uznesením OR PZ Poprad zo dňa 14.01.2020, ČVS: ORP-11/1-VYS-PP-2020, na
výpovede svedkyne poškodenej Z. a svedkyne G. nie je možné prihliadať, nakoľko tieto výpovede sú
spred vznesenia obvinenia, teda v čase ich výpovedí tieto nemohli realizovať svoje právo na odmietnutie
výpovede z dôvodu príbuzenského vzťahu k O. C.. Aj keď vyšetrovateľ mal snahu svedkyňu poškodenú
Z. a svedkyňu G. vypočuť v prípravnom konaní aj po vznesení obvinenia, obe využili svoje právo z

dôvodu príbuzenského pomeru k obvinenému a vypovedať odmietli. Na základe uvedeného je potom
možné považovať za jedinú výpoveď, ktorá čiastočne usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku,
výpoveď svedkyne Y., matky poškodenej, avšak táto svedkyňa sama uviedla, že všetko vie iba z počutia,
toto jej mala povedať poškodená dcéra a to až potom, čo od obžalovaného odišla. Zároveň uvedená
svedkyňa nevierohodne opisuje, ako mala na dcére, s ktorou sa stretla 3 - 4-krát do roka, vidieť modriny

na tvári a rukách, avšak nepýtala sa, od čoho ich má, nakoľko je nepravdepodobné, aby sa matka svojej
dcéry nedotazovala na modriny, ktoré mala na nej pravidelne vidieť vždy pri stretnutí s ňou. Rovnako
nevierohodne vyznieva výpoveď svedkyne v časti, že o tak závažnom konaní obžalovaného, ktoré malo
spočívať v natlačení ihličia do úst poškodenej, vypovedala až na hlavnom pojednávaní s odôvodnením,
že v prípravnom konaní o tom nevypovedala, nakoľko jej to neprišlo na um a ona si to premyslela až

pred výpoveďou na hlavnom pojednávaní a preto si na to spomenula. Podľa názoru krajského súdu,
tak závažné konanie obžalovaného vybočujúce z bežného správania sa ako je napchatie ihličia do úst
poškodenej, by zrejme svedkyňa ako matka poškodenej neopomenula uviesť.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, pričom zo správy

obce C. vyplýva, že poškodenej O. Z. bol skutočne dňa 13.01.2020 zrušený trvalý pobyt na adrese C.,
C. XXX/XX, kde mala bývať s obžalovaným, čo zodpovedá tvrdeniu obžalovaného a jeho otca, svedka
U. C., že práve z uvedeného dôvodu poškodená išla podať trestné oznámenie, nakoľko zo zápisnice
o trestnom oznámení vyplýva, že toto bolo podané dňa 13.01.2020. Rovnako tak z oboznámenéhozáznamuzoslužbyOOPZC.vyplýva,žedňa04.02.2019bolovčaseo18.01hod.preverenéoznámenie
v obci C., C. XXX, kde na linku č. 158 volala O. Z., že jej druh O. C. ju fyzicky napadol, pričom hliadka
vec na mieste preverila, kde bolo zistené, že došlo k rodinnej hádke a nedošlo k fyzickému napadnutiu,

ani protiprávnemu konaniu, čo zodpovedá výpovedi obžalovaného, že policajti tam boli volaní, ale tí
konštatovali, že sa nič nestalo.

Krajský súd poukazuje aj na SMS správy, ktorých fotodokumentácia z mobilného telefónu obžalovaného
sa nachádza v spise a ktorých obsahom je vzájomná komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou,

z ktorých nevyplýva, aby poškodená mala mať z obžalovaného strach v dôsledku jeho konania, naopak,
tieto preukazujú urážlivé a posmešné správanie sa poškodenej voči obžalovanému.

Z takto vykonaného dokazovania krajský súd nemal za preukázané, že skutok, tak ako je obžalobou
kladený obžalovanému za vinu, sa stal.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie, odvolací súd mal za to, že z
vykonaného dokazovania nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto s

poukazom na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, tohto podľa §
285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.