Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202514
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6920202514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom AK Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej A. F., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J.
lesíku XXX/XX, P. L., zastúpenej Občianskym združením OSPO Martin - OCHRANA SPOTREBITEĽA,
so sídlom J. Š. Šikuru, 4850/1, IČO: 52 354 237, o zaplatenie 871,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 13Csp/70/2020 - 197 z 25. mája 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi
sumu 658,71 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 54,02 Eur od 21. 10. 2019 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 83,97 Eur od 21. 11. 2019 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 83,97 Eur od 21. 12. 2019 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 83,97 Eur od 21. 01. 2020 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 83,97 Eur od 21. 02. 2020 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 83,97 Eur od 21. 03. 2020 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 83,97 Eur od 21. 04. 2020 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 83,97 Eur od 21. 05. 2020 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16,90 Eur od 21. 06. 2020 do zaplatenia,
a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie príslušenstva z a m i e t a.

III. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku, ktorým okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy
213,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30. 01. 2018 do zaplatenia zastavil p o t v
r d z u j e.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 51,08% a
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 658,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 658,71
Eur od 30. 01. 2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvývýrok). Konanie v časti o zaplatenie sumy 213,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 213,25 Eur od 30. 01. 2018 do zaplatenia zastavil (druhý výrok). O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 51,08% do troch dní od

právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (tretí výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu sumu 871,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 871,96
Eur od 30. 01. 2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi jeho

právnym predchodcom a žalovanou bola dňa 14. 09. 2015 uzatvorená zmluva o pôžičke - evidenčné
číslo XXXXXXX/XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol zo strany právneho predchodcu
žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) poskytnutý žalovanej úver vo výške 4 000,- Eur, ktorý sa
zaviazala splácať v pravidelných 60 - tich mesačných splátkach vo výške 83,97 Eur, a to až do zaplatenia
celkovej sumy pôžičky vo výške 5038,20 Eur. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver
riadne a včas, žalobca ju listom - predžalobnou upomienkou zo dňa 25. 11. 2017 vyzval k úhrade

dlžných splátok s tým, že jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie a zároveň ju upozornil na možnosť
zosplatnenia úveru. Žalovaná ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradila, preto žalobca listom zo
dňa 24. 01. 2018 úver zosplatnil. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 871,96 Eur
(dlžná suma na úhradu 4 719,22 Eur - uhradená suma 4 060,51 Eur + náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky 213,25 Eur). Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania od 30. 01. 2018 t. j.

od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 657, § 517

ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver vo výške 4 000,- Eur ako bezúčelový spotrebiteľský úver. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať
úver v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 83,97 Eur a to až do zaplatenia celkovej sumy
pôžičky 5 038,20 Eur s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20. 10. 2015 a termín

konečnej splatnosti bol dňa 20. 09. 2020. Výška RPMN a zároveň aj ročná úroková sadzba bola 9,90%,
priemerná hodnota RPMN bola 18,01%, odplata 9,90% a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1
038,20 Eur. Zaoberal sa vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k záveru o jej nedôvodnosti,
pretože všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 103 OZ mala začať plynúť od splatnosti splátky
splatnej dňa 20. 09. 2017, keďže daná splátka mala vyvolať účinky zosplatnenia úveru, pričom žaloba

bola podaná na súd dňa 07. 09. 2020, z ktorého dôvodu žalobcom uplatnený nárok nebol premlčaný.
Námietky žalovanej o bezúročnosti a bezpoplatkovosti pôžičky z dôvodu nesprávnej výšky RPMN a
adresy veriteľa na reklamáciu vyhodnotil za nedôvodné. Ak je RPMN v rovnakej výške ako úroková
sadzba, nemožno preto automaticky prijať záver, že je úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko ide
o ideálny prípad, kedy chce veriteľ vrátiť len úver s úrokom. K námietke neuvedenia adresy veriteľa

na reklamáciu uzavrel, že bola uvedená nielen v záhlaví zmluvy, ale aj v čl. 12 bod 12.7. zmluvných
dojednaní. Nakoľko úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov, vyhovel žalobe v časti o zaplatenie
sumy 658,71 Eur ako aj úroku z omeškania vo výške 5% odo dňa 30. 01. 2018 do zaplatenia v súlade s
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Konanie o zaplatenie sumy 213,25 Eur (náklady s vymáhaním
pohľadávky) s príslušenstvom vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zastavil podľa § 145 ods. 2

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 256 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a tieto vzhľadom na čiastočný
úspech žalobcu priznal vo výške 51,08%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v celom rozsahu odvolanie (ďalej tiež
„odvolateľka“) a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie resp., aby zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalobu
zamietne v celom rozsahu.

6. Odvolanie podala z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietala nesprávne právne
posúdenie premlčanie nároku žalobcu prvoinštančným súdom. Zmluva musí obsahovať všetky zákonom
vyžadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, konkrétne uvedenie dostatočne určito adresy v
zmluve, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, pričom v zmluve boli uvedené takéto až tri adresya to Bratislava, Kežmarok a Poprad. Podľa žalovanej RPMN nesmie byť totožná s ročnou úrokovou
sadzbou, pretože úroková sadzba musí byť vždy nižšia ako RPMN a to aj vtedy ak má spotrebiteľ
veriteľovi zaplatiť z úveru len istinu, úrok a bez poplatkov. Trvala na bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

8. Odvolateľka sa k vyjadreniu žalovaného v rámci odvolacej repliky nevyjadrila.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). Rozsudok
okresného súdu v druhom výroku o čiastočnom zastavení konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce riadne zistil skutkový stav, avšak vec
nesprávne právne posúdil, preto je jeho rozhodnutie v prvom výroku nesprávne.

13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
na závere, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 4 000,- Eur. Keďže žalovaná predmetný úver riadne nesplácala,
došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti, a preto súd prvej inštancie
vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú k zaplateniu nesplatenej časti úveru spolu s úrokom z omeškania.

Konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zastavil a rozhodol o trovách konania.

16. Odvolací súd v zhode zo záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že zo zmluvy, ktorá bola uzavretá
medzižalovanouakodlžníčkouapôvodnýmveriteľom(ConsumerFinanceHoldinga.s.-ďalejlen„CFH“)
vyplýva, že bola uzatvorená dňa 14. 09. 2015, pričom žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4 000,-Eur.

Zo zmluvy vyplýva povinnosť dlžníčky splatiť svoj záväzok v 60 mesačných splátkach o výške splátky
83,97 Eur; celkovo sa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 5 038,20 Eur, celkové náklady predstavovali
sumu 1 038,20 Eur. Zo zmluvy vyplývala ročná úroková sadzba a RPMN vo výške 9,90%, priemerná
RPMN bola vo výške 18,01%, termín konečnej splatnosti bol uvedený dátumom 09/2020, so splatnosťou
prvej splátky dňa 20. 10. 2015 a splatnosťou ďalších splátok do 20. teho dňa v mesiaci. Zo zmluvy

nevyplývali žiadne ďalšie náklady a poplatky spojené s jej uzavretím a so splácaním záväzku.

17. Podstatou odvolacej námietky žalovanej bolo, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy podľa § 9 ZoSÚ. V konkrétnostiach žalovaná
poukazovala na nesprávnu výšku RPMN [§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ], pretože sa rovnala úrokovej sadzbe

a tiež neuvedenie adresy veriteľa na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti spotrebiteľa [§ 9 ods. 2
písm. c) ZoSÚ].18. Odvolací súd preskúmal správnosť záverov súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že zmluva má
nie len písomnú formu, ale obsahuje aj všetky obligatórne náležitosti podľa v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ,
ktoré sú uvedené priamo v obsahu zmluvy. K tvrdenej nesprávnej výške RPMN žalovanou odvolací súd

uvádza,žetátonámietkaniejedôvodnáastotožňujesaskonštatovanímokresnéhosúdu,podľaktorého
išlo o najvýhodnejší úver, v ktorom bola rovnaká výška úrokovej sadzby a RPMN, z čoho vyplýva, že
celkové náklady podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, ktoré ovplyvňujú výšku RPMN (§ 19 ods. 2 ZoSÚ), pozostávali
len z úrokovej sadzby bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. S poskytnutím úveru neboli spojené žiadne
ďalšie náklady ako napr. poplatok za poskytnutie úveru, rôzne provízie, či poistné, ktoré by inak tvorili

ďalšie náklady spojené s poskytnutím úveru. Nakoľko zisk veriteľa z poskytnutého úveru bol len v spojení
so zmluvným úrokom, tak aj RPMN bola v danom prípade uvedená správne vo výške 9,90%.

19. K námietke žalovanej týkajúcej sa neuvedenia adresy veriteľa na doručovanie reklamácie alebo
sťažností, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nebola dôvodná. Žalovaná tvrdila, že adresa
na reklamáciu nie je uvedená určito, pretože v zmluve je uvedených niekoľko adries veriteľa a to

v Kežmarku, Poprade a v Bratislave. Z obsahu zmluvy však jednoznačne vyplýva adresa, na ktorej
spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v bode 12.7 zmluvy, kde je uvedené: „Klient je
oprávnený akékoľvek podnety týkajúce sa kvality a správnosti Služieb poskytnutých Spoločnosťou
uplatniť vo forme reklamácie, ktorú zasiela na adresu: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok.“. Z uvedeného je teda zrejmé, že v zmluve bola obsiahnutá aj táto zákonná

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že zákonodarca
zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým bol novelizovaný aj ZoSÚ s účinnosťou od 01. 05. 2018, došlo k
vypusteniu tejto zákonnej náležitosti zo spotrebiteľských zmlúv, teda v súčasnosti neuvedenie adresy na
uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti nemá vplyv na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského
úveru.

20. Odvolací súd však uvádza, že okresný súd nesprávne posúdil splnenie podmienok pre vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, ktorú otázku je súd povinný skúmať ex offo. Vysporiadanie sa s touto
otázkou má zásadne vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby ako aj na úroky z omeškania ako
príslušenstva uplatnenej pohľadávky. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany právneho predchodcu

žalobcu došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 19. 01. 2018 pre nezaplatenie splátky splatnej 09/2017, čo
vyplýva z predžalobnej výzvy. Tento záver okresného súdu nie je správny, pretože zosplatnenie úveru
veriteľomnebolouplatnenépreomeškanúsplátkusplatnúvmesiaciseptember2017včas.Veriteľjetotiž
podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ časovo limitovaný na využitie práva na zosplatnenie, ktoré musí
uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti

ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá t. j. pre ktorú došlo k zosplatneniu, teda do splatnosti
tejto splátky, ktorá bezprostrednej nadväzuje na splátku od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí
veriteľ právo na zosplatnenie využiť, inak mu toto právo zaniká. Ak teda veriteľ svoje právo nevyužil
alebo ho nevyužil včas, tak nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí pôvodné dojednanie strán, že
dlh je splatný v splátkach (k tomu pozri. JUDr. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár),

EUROUNION, spol. s. r. o., rok 2015m str. 759). Preto ak chcel právny predchodca žalobcu zosplatniť
úver pre splátku splatnú v mesiaci 09/2017, mohol tak učiniť len do splatnosti splátky, ktorá nasledovala
po uplynutí troch mesiacov, od splátky ktorá mala vyvolať účinky zosplatnenia úveru, pričom žalovaná
musela byť o možnosti zosplatniť úver upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní. Právny predchodca
síce žalovanú v predžalobnej výzve zo dňa 25. 11. 2017 upozornil na možnosť zosplatnenia úveru v

lehote nie kratšej ako 15 dní pre splátku splatnú v mesiaci 09/2017, avšak úver nezosplatnil v zákonnej
lehotet.j.dosplatnostinasledujúcejsplátky,presplátku,ktorámalavyvolaťsplatnosť,asktorejplatením
bola žalovaná v omeškaní 3 mesiace. Ak chcel právny predchodca žalobcu úver zosplatniť pre splátku
splatnú 20. 09. 2017, s ktorej úhradou bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace, mohol tak učiniť
najneskôr do 20. 01. 2018 (t. j . do splatnosti nasledujúcej splátky, pre splátku splatnú v 09/2017, s ktorou

bola žalovaná v omeškaní 3 mesiace - 12/2017). Keďže právny predchodca žalobcu úver zosplatnil až
dňa 24. 01. 2018, ktorá skutočnosť vyplýva z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
24. 01. 2018, ku ktorému dňu vyčíslil aj nesplatenú časť úveru, jeho právo na zosplatnenie úveru zaniklo,
z ktorého dôvodu, nedošlo k platnému zosplatneniu úveru pre splátku splatnú v mesiaci 09/2017 a platilo
pôvodné dojednanie strán o splácaní úveru v splátkach.

21. Z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa
§ 101 OZ od zročnosti jednotlivých splátok, s ktorými bola žalovaná v omeškaní podľa § 103 OZ. Žaloba
bola podaná na súd prvej inštancie dňa 08. 09. 2020 a teda všetky splátky, ktoré boli splatné pred 08.09. 2017 (viac ako tri roky pred podaním žaloby) by boli premlčané. Poslednou premlčanou splátkou by
bola splátka splatná dňa 20. 08. 2017, ktorá však bola uhradená a to rovnako ako všetky splátky, ktoré ju
predchádzali. Záver okresného súdu o nepremlčaní nároku žalobcu bol v konečnom dôsledku správny,

ale nesprávny bol jeho záver o nároku žalobcu na úroky z omeškania ako príslušenstva uplatňovanej
pohľadávky z celej uplatnenej sumy, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom spävzatí žaloby.

22. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, bolo povinnosťou žalovanej platiť svoj záväzok v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 83,97 Eur, a to až do konečného splatenia úveru. Zo zmluvy

vyplýva, že žalovaná mala zaplatiť celkovú sumu 5 038,20 Eur, pričom ku dňu podania žalobu uhradila
na úvere sumu 4 060,51 Eur. Žalobca tak mal nárok na zaplatenie sumy 977,69 Eur (5 038,20 Eur - 4
060,51 Eur), pričom na základe podanej žaloby a po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatnil len nárok
na zaplatenie sumy 658,71 Eur.

23.Vzmysle§216ods.1CSPjesúdviazanýžalobnýmnávrhom,apretonemoholžalobcovipriznaťviac

ako si uplatňoval, keďže ním uplatňovaný nárok nevyplýva z usporiadania vzťahov podľa osobitného
predpisu. Žalovaná mala naďalej povinnosť splácať splátky po 83,97 Eur, pričom do podania žaloby
uhradila celkovo sumu vo výške 2 129,20 Eur. Všetky vykonané úhrady zo strany žalovanej tak mali
byť započítané na skôr splatné splátky. Následne sa žalovaná po započítaní ňou vykonaných úhrad na
všetky splatné splátky od 20. 09. 2017 dostala prvýkrát do omeškania s časťou splátky splatnou dňa 20.

10. 2019, kedy nezaplatená zvyšná časť splátky vo výške 83,97 Eur prevýšila vykonané celkové úhrady
o sumu 54,02 Eur. Následne bola žalovaná v omeškaní so splátkami splatnými vo výške 83,97 Eur od 20.
11. 2019 do 20. 05. 2020. Posledná splátka, s ktorou bola žalovaná vzhľadom na žalobcom uplatňovaný
nárok na zaplatenie sumy 658,71 Eur v omeškaní, bola splatná dňa 20. 06. 2020 v zostávajúcej výške
16,90 Eur vzhľadom na prepočet žalovanej sumy žalobcu na jednotlivé splátky ( 54,02 Eur + /7 x 83,97

Eur/ + 16,90 Eur = 658,71 Eur).

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

27. Žalovaná sa prvýkrát dostala do omeškania s časťou splátky splatnej dňa 20. 09. 2019 vo výške
52,04 Eur, pričom v tom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00% a rovnako aj v roku
2020. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia mal tak žalobca nárok na zákonný úrok z omeškania vo

výške 5% ročne z nesplatených súm jednotlivých splátok za obdobie od 20. 10. 2019 do 20. 06. 2020,
s ktorými bola žalovaná v omeškaní.

28. Preto odvolací súd zmenil prvý výrok rozsudku okresného súdu tak, že žalovanú zaviazal na
zaplatenie sumy 658,71 Eur spolu s príslušenstvom tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

29. S prihliadnutím na vyššie uvedené bolo potrebné žalobu v zostávajúcej časti príslušenstva ako
nedôvodnú zamietnuť, vzhľadom na záver odvolacieho súdu, že k platnému zosplatneniu úveru dňa
19. 01. 2020 nedošlo. Preto odvolací zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania z každej
mesačnej splátky alebo jej časti, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej mesačnej splátky až

do zaplatenia a v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol (II. výrok).

30. O čiastočnom späťvzatí žaloby v časti zaplatenia sumy 213,25 Eur s príslušenstvom rozhodol súd
prvej inštancie správne podľa § 145 ods. 2 CSP, keď v tejto časti konanie zastavil. Súhlas žalovanej
so späťvzatím žaloby v uvedenej časti nebol potrebný, keďže žalobca (ako pán sporu dominus litis)

disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so
žalobným návrhom prináležia výlučne žalobcovi. Ak sa teda žalobca rozhodol, že v konaní si už naďalej
nebude uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 213,25 Eur z titulu nákladov na vymáhanie, tak na takýtoprocesný úkon žalobcu nebol potrebný súhlas žalovanej. V konečnom dôsledku zastavenie konania v
danej časti zapríčinil žalobca, čo malo vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.

31. Odvolací súd uvádza, že zmena prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa vzťahovala výlučne
len na príslušenstvo žalobcom uplatňovanej pohľadávky, a preto táto zmena v spojení so zamietajúcou
časťou týkajúcou sa príslušenstva žiadnym spôsobom neovplyvnila správnosť rozhodnutia okresného
súdu o náhrade trov prvoinštančného konania.

32. O trovách prvoinštančného odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu
51,08 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. Podľa
výsledku sporu bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 75,54 % a neúspešný v rozsahu 24,46 %. V
prevažnej miere bol teda žalobca úspešný, keďže jeho ich čistý úspech bol 51,08 %, preto odvolací súd
vzhľadom tento čiastočný úspech žalobcu rozhodol tak ako je uvedené v IV. výroku tohto rozsudku.

33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, keďže zmena rozhodnutia sa týkala
výlučne príslušenstva pohľadávky, a preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na plnú
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal v rozsahu 100%.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.