Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. jún 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/137/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111232535
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:1111232535.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcov: X/ N.

J., Q.. XX.XX.XXXX, X/ T. U., Q.. XX.XX.XXXX, K. U. J. S. XX, S. Q. K., obaja zastúpení
splnomocnencom: Advokátska kancelária RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561,
proti žalovanému: Arpád Juhos - JUHOS - Frigotransport, Cintorínska ulica 263/9, Jahodná, IČO: 32
308 523, zastúpenému: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, Clementisove sady 1616, Galanta, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00
585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie
8/A, Bratislava, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu 1/ vo výške 50.000 eur a

žalobkyne 2/ vo výške 50.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ trovy konania v rozsahu 100 % z rozsudkom
priznaných súm, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 1.500,-

eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviapodaližalobuoochranuosobnostidomáhajúcsasúčasnepriznanianáhradynemajetkovej
ujmy v peniazoch po 50.000 eurách na tom skutkovom základe, že nemajetková ujma bola spôsobená
spáchaním prečinu ublíženia na zdraví, keď žalobca 1/ pri dopravnej nehode utrpel viaceré závažné
zranenia, v dôsledku protiprávneho konania vinníka dopravnej nehody, ktorým došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho osobnostných práv. Zostal nevládny, odkázaný na pomoc najmä matky - žalobkyne 2/.
Obaja poukazovali na situáciu a spôsob spolužitia v dvojčlennej rodine, na svoju finančnú situáciu,

ako aj na ďalšie okolnosti, ktoré im zasiahli do života (znemožnenie založiť si rodinu, znemožnenie
pracovného uplatnenia, a realizácia voľnočasových aktivít, znemožnenie pomoci matke v starobe a
chorobe, vylúčenie radosti z budúcich vnúčat i užívania inak bežného spolunažívania dvojgeneračnej
rodiny, ktorá sa pred nehodou tešila dobrému zdraviu).2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.09.2016 napadnutým odvolaním žalobu zamietol s tým, že
zistil, že žalobca 1/ bol účastníkom dopravnej nehody, žalobkyňa 2/ - jeho matka nebola účastníkom
dopravnej nehody, neutrpela škodu na zdraví, žije so žalobcom 1/ v spoločnej domácnosti. Súd mal

za to, že tvrdená nemajetková ujma preto vychádza u každého žalobcu z inej skutkovej podstaty,
preto posudzoval skutkový a právny stav u každého žalobcu osobitne. Žalobca 1/ utrpel pri dopravnej
nehode viaceré závažné zranenia. Nemajetkovej ujmy 50.000 eur sa domáhal v zmysle § 11 a 13
OZ dôvodiac, že v dôsledku protiprávneho konania vinníka dopravnej nehody došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho osobnostných práv tým, že v dôsledku dopravnej nehody bol práceneschopný, nevládny,

odkázaný na pomoc najmä matky - žalobkyne 2/. Ďalej mal súd za to, že zložky práva, ktoré žalobca 1/
uplatnil v konaní z titulu nemajetkovej ujmy cez ustanovenia týkajúce sa ochrany osobnosti, sú zložkami
práva, ktoré sa priznávajú aj keď sa odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na sťaženie
spoločenskéhouplatneniamápovahušpeciálnejúpravyvovzťahukochraneosobnosti.Podľasúduteda
nemajetková ujma a SSU sú nárokmi nemajetkovej povahy odškodňované podľa § 444 OZ, aj nároky v
oblasti súkromia a rodinného života pokrýva zákon č. 437/2004 Z.z., s tým, že vykonaným dokazovaním

pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 15C/122/2011 bolo zistené, že nároky, ktorých sa
žalobca 1/ domáha formou nemajetkovej ujmy cez ustanovenie § 11 a nasl. OZ, v súvislosti s tým,
že bolo zasiahnuté do jeho zdravia, telesnej integrity ako aj do jeho rodinného a súkromného života
sa uplatňujú a on ich uplatnil v rámci odškodňovania bolesti poškodeného a SSU podľa § 444 OZ
a zákona č. 437/2004 Z.z.. Žalobcovi 1/ Okresný súd Bratislava I rozsudkom, č.k. 15C/122/2011-83,

právoplatným dňa 11.07.2012, priznal voči intervenientovi 30% zvýšenú náhradu za SSU vo výške
7.808,40 eur. Od vyhlásenia tohto rozsudku v roku 2012, čiže po časovom odstupe v jednotkách
rokov pretrváva poškodenie zdravia ako aj prejavy tohto poškodenia v súkromnom živote žalobcu 1/. K
priebehu dopravnej nehody, na ktorej žalobca 1/ nemal ani minimálne spoluzavinenie, je treba uviesť,
že žalobca 1/ sa ako vodič motorového vozidla zn. Škoda Felicia, s EČ: DS XXXAS stal účastníkom

dopravnej nehody, keď v obci T. sa vodič motorového vozidla zn. Volvo FH 12 s EČ: DS XXXCA W. T.,
dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a narazil do zadnej časti vozidla vedeného žalobcom, ktorý utrpel
zranenia. Za túto dopravnú nehodu bol W. T. právoplatne odsúdený. Prevádzkovateľ motorového vozidla
zn. Volvo - žalovaný mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla s intervenientom. V dôsledku úrazu utrpel žalobca 1/ otras mozgu,

zlomeninu lopatky, bedrovej kosti vpravo, pomliaždenie brucha a čriev vedúce k odumretiu kľučiek
tenkého čreva a pomalému krvácaniu do dutiny brušnej, pomliaždenia a odreniny končatín, ďalšie menej
závažné poranenia, ktoré si vyžiadali liečbu spojenú s práceneschopnosťou presahujúcou jeden rok. V
dôsledku uvedených zranení žalobca dodnes cíti bolesť v panvovej časti, v spánku si nedokáže nájsť
polohu, máva hocikedy hnačky aj 3 - 4 krát za deň. Nevie sám zvládnuť osobnú hygienu, ktorá práve

v dôsledku hnačiek je intenzívna. Potrebuje pomoc druhej osoby, pomáha mu matka. Sám nezvládne
ani obúvanie, nezaviaže si šnúrky pretože sa nemôže zohnúť. Znaleckým posudkom bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia hodnotené na 850 bodov, a zvýšené o 100% na 1700 bodov. Ešte došlo k
pridaniu 100 bodov. Základnú náhradu za SSU intervenient žalobcovi vyplatil 24.582 eur. V dôsledku
tohto úrazu bol žalobca 1/ uznaný invalidným s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. S poukazom na vek žalobcu v čase úrazu
mal 36 rokov a nemožnosť nápravy následkov úrazu žalobca 1/ poukazoval na skutočnosť, že mal v
pláne založiť si rodinu, chcel cestovať, viesť aktívny život ako pred nehodou. Mal v pláne postaviť si
rodinný dom s veľkou garážou, kde by robil automechanika. Viedol aktívny život, vo voľnom čase chodil
s kamarátmi a priateľkami na turistiku do hôr, na zábavy, diskotéky, jazdil na bicykli. Po úraze nemôže z

týchto aktivít robiť nič. T.č. šoféruje auto ale nevydrží dlho sedieť. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia žalobcu
1/ v konaniach 15C/122/2011 (OS Bratislava I) a 11C/137/2011 (OS Dunajská Streda) sú totožné, dospel
súd k záveru, že právo žalobcu 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za takéhoto skutkového
stavu veci žalobcovi 1/ priznať nemožno. Žalobkyňa 2/ je matkou žalobcu 1/, žije s ním v spoločnej
domácnosti. Žalovaný je podnikateľ a prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Volvo FH 12 s EČ: DS

XXXCA, s ktorým vozidlom vodič W. T. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bol zranený žalobca 1/.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 OZ, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu
objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu alebo v porušení alebo iba v ohrození
osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený, musí tu

existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach
fyzickej osoby. Súd mal za to, že došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobkyne 2/ chráneného
ust. § 11 OZ, ktorého súčasťou je aj rodinný život, je nepochybné, že predmetná dopravná nehoda sa
jej osobne dotkla, a zasiahla do jej súkromného a rodinného života, avšak intenzita tohto zásahu a jehodôsledkov nedosahuje stupeň, ktorý by opodstatňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tiež
žalobkyňa 2/ nebola v pracovnej oblasti, kým neodišla do starobného dôchodku, výrazne obmedzená,
zúčastňovala sa riadne pracovného procesu, nebolo preukázané zhoršenie rodinných vzťahov. Súd tak

žalobu žalobkyne 2/ považoval za neopodstatnenú.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalobcovia 1/,
2/. Namietali najmä, že súd úplne prehliadol zásadnú vec, že hoci je skutkový stav v oboch konaniach
totožný, tak nemôže byť iný, keďže sú oba nároky odvodené od rovnakého nešťastia a to dopravnej

nehody, ktorá sa stala žalobcovi 1/. Avšak obe konania sú po právnej stránke a čo do požadovaného
nároku úplne odlišné. Rozsudok je nepreskúmateľný, neprofesionálne vypracovaný a značne sa
priečiaci zásadám, na ktorých stojí civilný proces a ústavne garantované právo na spravodlivé súdne
konanie a právo na prístup k súdu. Ide o nepochopiteľnú absurdnosť, ktorá nie je ničím podložená, ak by
nebolomožnépriznaťprávonanáhradunemajetkovejujmyzdôvodu,žetvrdeniažalobcu1/vkonaniach
na Okresnom súde Bratislava I a tomto konaní sú totožné. V danom smere na viacerých pojednávaniach

a vo viacerých písomných podaniach predložili práve opačné stanoviská, s ktorými sa súd v rámci
odôvodneniarozsudkunijakonevysporiadal.Priebehkonaniavyhodnotilitak,ževnapadnutomrozsudku
chýba zosumarizovanie a vyhodnotenie akýchkoľvek podaní vyjadrení a tvrdení, ktoré v predmetnej
právnej veci adresovali strany sporu súdu. Nadobudli dojem, že sa nesúdia so žalovaným ale práve a
jedine so súdom. Pokiaľ sa týka hmotnoprávneho hľadiska, a vzťahu ochrany osobnosti, a náhrady

škody na zdraví, odvolatelia uviedli, že v napádanom rozhodnutí je nesprávne a skutkové posúdenie
právnej veci súdom. Zo strany súdu došlo k nepochopeniu jednoduchého práva a vzťahu ustanovenia
§ 11, § 13, § 16 a § 444 OZ. Konanie vedené na OS Bratislava I pod sp.zn. 15C/122/2011 bolo konanie
vedené jedným zo žalobcov a len voči jednému žalovanému a to voči spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, ktorá spoločnosť bola v tomto prebiehajúcom konaní do

30.06.2016 vedľajším účastníkom, ktorého si na svoju stranu zvolil sám žalovaný a žalobcovia účasť
tohto subjektu nikdy nenavrhovali. Druhým rozdielom medzi konaniami je, že kým v tomto konaní
žiadajú ochranu osobnosti priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v konaní na Okresnom
súde Bratislava I žiadal len žalobca 1/ zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako
parciálnej kategórie náhrady škody na zdraví. V jednom prípade sa odškodňuje ujma na zdraví a len

a len na zdraví, v druhom prípade sa zmierňuje ujma na nezákonne zasiahnutej osobnosti človeka
- komplexnej zložky ľudského bytia. Nie je im známe, z akého dôvodu si súd tieto dve konania a
nároky úplne stotožnil do jedného a aplikoval na toto konanie kvázi prekážku skončenej veci. Ak sa
jednalo o totožné nároky, súd prvej inštancie by musel konanie zastaviť bez posúdenia veci samej. Súd
rozhodol rozsudkom, posudzoval vec samú, paradoxne odôvodnil totožnosťou veci. Zdôraznili fakt, že

hmotnoprávna charakteristika inštitútu ochrany osobnosti a inštitútu sťaženia spoločenského uplatnenia
akoparciálnehoprvkunáhradyškodynazdraví,jeodlišná.Onesprávnomprávnomposúdenívecisvedčí
aj fakt, že konajúci súd celkom zjavne nepozná aktuálnu judikatúru NS SR. V rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.03.2016, sp.zn. 3 Cdo 301/2012: povinnosť žalovanej 2/ (teda poisťovne) na plnenie
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

sa nevzťahuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z § 13 ods. 2 OZ a teda žalovaná 2/ nie
je v konaní v tomto nároku pasívne legitimovaná. Z uvedeného vyplýva, že poisťovni nesvedčí pasívna
legitimácia v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobcov. Poisťovňa
sa v konaní nachádza v pozícií intervenienta na základe návrhu žalovaného. Postavenie poisťovne
súd v odôvodnení rozsudku nijako vecne a právne neodôvodnil. Nemajú vedomosť o tom, z akého

dôvodu bolo jej postavenie relevantné, z akého dôvodu vystupovala v konaní ako údajný intervenient
a z akého dôvodu poisťovni bola dokonca priznaná náhrada trov konania. Konajúci súd počas celého
konania umelo vytváral prieťahy, jeho úkony svedčia o jeho neprofesionalite a nepripravenosti nielen
v hmotnoprávnych ale aj v základných procesných otázkach, súd svojím nekonaním stranám sporu
jasne prezentoval jeho nezáujem na včasnom, rýchlom a odbornom rozhodnutí predmetnej právnej veci.

Žalobcovia 1/, 2/ preto navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
alternatívne rozsudok zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcom bude priznaná
náhrada trov konania v plnom rozsahu a to tak prvoinštančného ako aj odvolacieho.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s napadnutým rozsudkom a to s oboma

jeho výrokmi súhlasí. Súd rozhodol po vykonaní rozsiahleho dokazovania a uskutočnilo sa niekoľko
pojednávaní. Výroky o neprofesionálne vypracovanom rozsudku, že súd nevie resp. nechce v praxi
aplikovať základné postuláty ľudských práv, že súd nepochopil svoje úlohy, nakoľko akoby sa žalobcovia
nesúdilisožalovaným,alesosúdom,vnímazástupcažalovanéhoakopriamyútoknakonajúcusudkyňu.Tieto expresívne vyjadrenia potvrdzujú zrejme obrovské sklamanie žalobcov, resp. ich zástupcu z
prehratého sporu, s ktorým výsledkom sa evidentne nevedia zmieriť. Odvolanie neuvádza žiadne nové
skutočnosti, žiadne relevantné dôkazy, pre ktoré by mal byť napadnutý rozsudok zrušený.

5. Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd zo zrušujúceho uznesenia preberá:

-...“Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobcovia odvodzujú svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy zo
skutočnosti a to dopravnej nehody, ktorej sa stal žalobca 1/ účastníkom, v dôsledku ktorej mu bola
spôsobená ťažká ujma na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobil pán Tomáš Végh, ako vodič nákladného
motorového vozidla Volvo SH12 EČV: DS 580CA. Vodič vozidla Tomáš Végh bol použitý žalovaným
Arpád Juhos - JUHOS - Frigotransport, pri jeho podnikateľskej činnosti. Toto vozidlo žalovaného je

povinne zmluvne poistené u poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava. Žalobca 1/ v žalobe uviedol, že bolo zasiahnuté do jeho práva na ochranu
zdravia, keď pri dopravnej nehode po náraze bol v bezvedomí, z vozidla vytiahnutý krátko predtým, ako
sa vznietilo a úplne zhorelo. Bezprostredne hroziacej smrti uhorením unikol len vďaka duchaprítomnosti
a prítomnosti cudzích ľudí, ktorí boli pri dopravnej nehode. Jeho zdravotný stav bol kritický, nebolo

zrejmé, či prežije. V dôsledku utrpeného úrazu pri dopravnej nehode absolvoval viacero operačných
zákrokov(do30.7.2009 ichbolo9).Takmerrokbolpráceneschopný,t.č.vdôsledkunásledkovdopravnej
nehody je uznaný za invalidného, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho zdravotný stav je vážny, bez nádeje na zlepšenie. Trpí
bolesťami, má značne zúžený okruh na konzumáciu vhodných jedál a nápojov, pretrvávajúce problémy

s vylučovaním. Opakovane trpí otváraním fistúl, ktoré sa mu vytvorili v oblasti brucha, po fraktúre panvy
má v okolí bedrovej kosti výrazný výrastok, úlomky kostí sa mu vyklenujú smerom do panvy, čo mu
spôsobuje bolesti a obmedzenie pohyblivosti. Jeho vyhliadky na normálny život, taký, aký viedol pred
dopravnou nehodovou sú nulové, trpí depresiami. Pred úrazom bol sebestačným človekom, v najlepšom
produktívnom veku, celý život mal ešte pred sebou. Dnes je odkázaný výlučne na opateru tretej osoby,

tú mu t.č. poskytuje matka. Uvedomuje si však, že s pribúdajúcim vekom sa blíži čas, keď bude
pomoc potrebovať i ona. Tým, že neustále pociťuje bolesť, má obmedzenú pohyblivosť, je ohraničený
aj okruh jeho záujmov. Jeho zdravotný stav ho vylučuje z akéhokoľvek sociálneho života. V súčte s
depresívnymi náladami zostávajú jeho sociálne, kultúrne a spoločenské potreby výrazne neuspokojené.
Súčasne sa stupňujú jeho obavy o budúcnosť, najmä v súvislosti so zaopatrením matky, s ktorou žije v

spoločnejdomácnosti vdedinskomprostredí.Vyhliadkynazaloženievlastnejrodinysúvjehoaktuálnom
rozpoložení mizivé. Je mladý a celý život mal pred sebou, mal veľké plány ako bude cestovať, založí
si rodinu a vnúčatami urobí radosť matke. Je presvedčený o tom, že celoživotné následky dopravnej
nehody v podobe vylúčenia zo spoločenského života de facto vylúčenia z možnosti založenia vlastného
rodinného života, a vylúčenia z možnosti dosahovania akýchkoľvek príjmov uspokojujúcich jeho potreby,

možno považovať za okolnosti, ktoré opodstatňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Požadovaná suma môže kvalite jeho života čiastočne napomôcť. Žalobkyňa 2/ uviedla, že takisto týmto
zásahom bolo zasiahnuté do práva na ochranu jej súkromia, keď žalobca 1/ je jej synom, bude mať 62
rokov, jej zdravotný stav sa takisto zhoršuje, žije so synom na dedine, kde má malé hospodárstvo. Je
zamestnaná v Bratislave. Z dôvodu vyčerpanosti a potreby starostlivosti o syna požiadala o predčasný

starobný dôchodok. Jediným jej svetlom života je syn, o ktorého sa chce starať a ktorého stav jej
starostlivosť neustále vyžaduje. Synov vážny zdravotný stav je niečo, na čo sa nedá zvyknúť, dá sa tomu
lenprispôsobiť.Vzhľadomksynovmuúrazubolanútenáprestavaťsynovispálňu.Zpráceodísťnemohla,
pretožesynnemalžiadenpríjem.Niktojejnepomohol,neporadil,všetkomuselarobiťsama.Synoveauto
zhorelo. Nosila všetko, vrátane nákupov autobusom z Bratislavy, kde pracovala. Nakoľko presúvanie so

synom v jeho zdravotnom stave verejnou dopravou bolo nepredstaviteľné, zobrala si pôžičku na kúpu
auta. Posledné tri roky nebola na dovolenke, celú dovolenku čerpala na dohnanie zmeškaných prác
okolo domu a hospodárstva. So synom mali plány, chceli spoločne precestovať Škandináviu, Rusko,
Čínu, vrátiť sa do Jemenu, kde boli spolu pred dopravnou nehodou. Nič z toho však už nebude môcť
nikdy zrealizovať. Synove vyhliadky na nájdenie si potencionálnej manželky a založenie vlastnej rodiny

sú mizivé, čím nestráda len on ale aj ona. Pravdepodobne nikdy nebude mať vnúčatá, nikdy nebude
cítiť vnútorný pokoj a uspokojenie, že sa o ňu, či syna niekto postará. Nikdy nebude môcť zabudnúť,
čo sa im so synom stalo. Nikdy ju neprestane prenasledovať obava, čo sa práve so synom deje a čo s
ním bude, keď sa o neho nebude vládať postarať. Syn jej mal na staré kolená pomáhať starať sa o ňu,teraz je tomu naopak. Žiadna matka by nechcela prežiť to, čo prežívala pri synovej posteli v nemocnici
a čo s ním prežíva stále. Je presvedčená o tom, že celoživotné následky dopravnej nehody v podobe
vylúčeniazospoločenskéhoživota,defactovylúčeniazmožnostirozvinutiarodinnéhoživotaavylúčenia

z možnosti zabezpečenia prostriedkov uspokojujúcich jej potreby, možno považovať za okolnosti, ktoré
opodstatňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

-Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1

OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. Podľa odseku 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1,
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa odseku 3, výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd, s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo.

- Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ je taká ujma, ktorá sa premieta do
psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne
nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať

od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy
vzniknutejakopriamydôsledokzásahudotelesnejintegrityfyzickejosoby,zaktorúsanáhradaposkytuje
podľa iných predpisov (napr. § 444 OZ). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 2 OZ, je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s
konkrétnymfinančnýmvyjadrenímnáhradytakejnemajetkovejujmyasprihliadnutímnavšetkyokolnosti

konkrétneho prípadu optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného
zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.
Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej integrity
fyzickej osoby (§ 444 OZ), je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením
zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).

-Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu 1/ v konaní 15C/122/2011 na Okresnom súde
Bratislava I sú totožné ako v tomto konaní a na základe nich mu bolo priznané sťaženie spoločenského

uplatnenia, takže právo žalobcu 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za takéhoto skutkového
stavu veci žalobcovi 1/
nemožno priznať. Odvolací súd má za to, že tento záver súdu prvej inštancie nie je správny a navyše
záver súdu prvej inštancie nie je ani dostatočne odôvodnený. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 7 Cdo 65/2013 z 28. mája 2014, z ktorého vyplýva, že ten istý skutkový dej môže

v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných
právach. Tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť
vzťahov, z ktorých sú vyvodzované ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho
ustanovenia Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného.
Odvolací súd tak má za to, že ujma v osobnostnej sfére spôsobená zásahom do zdravia dotknutej
fyzickej osoby nie je pokrytá inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a preto nie je vylúčená
možnosť jej náhrady prostredníctvom ustanovení o práve na ochranu osobnosti. Z koncepcie právnej

úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti a náhrady škody vyplýva, že nároky majúce
základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomne nezávislé. Každý z týchto inštitútov poskytuje
ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity jednotlivca. Právo na ochranu osobnosti primárne
poskytujeochranupredzásahomdopsychickomorálnejintegrityosoby,pričomprávonabolestnéaSSU
poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky, sledujúc ochranu

rôznych záujmov, je preto potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Nie je možné vylúčiť,
že jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných
práv ako aj podmienky na náhradu škody. Nie je vylúčené, aby v dôsledku spôsobenia dopravnejnehody spojenej so zásahom do práva na ochranu zdravia, vznikli dotknutej osobe nároky vyplývajúce
z ustanovení o náhrade škody ako aj ustanovení o ochrane osobnosti.

-Odvolacísúdvzhľadomnavyššieuvedenéskutkovéokolnostineoprávnenéhozásahuajehodôsledkov
mal za to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostnej sféry tak žalobcu 1/. Podmienkou priznania
náhrady nemajetkovej ujmy je to, aby intenzita okolností takéhoto zásahu odôvodňovali priznanie
finančného zadosťučinenia, keď by sa iná, nemateriálna forma satisfakcie javila ako nedostatočná.
Právo na primerané finančné zadosťučinenie je vyhradené pre tie prípady, keď intenzita zásahu

do súkromného a rodinného života dotknutej osoby je značná, a nenapraviteľná, napr. v prípade
vážneho alebo pretrvávajúceho narušenia rodinných väzieb alebo v prípade vážnych doživotných
následkov. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť intenzitu zásahu do súkromného a rodinného
života dotknutých žalobcov 1/, 2/ a v dôsledku toho posúdiť dôvodnosť nároku a jeho výšku. Takže
dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalobcovi 1/ nie je správny.

-Pokiaľ sa týka žalobkyne 2/, tak tu súd dospel k záveru, že intenzita tohto zásahu a jeho dôsledkov
nedosahuje stupeň, ktorý by opodstatňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa 2/
nebola v pracovnej oblasti, kým neodišla do starobného dôchodku, výrazne obmedzená, zúčastňovala
sa riadne pracovného procesu, nebolo preukázané zhoršenie rodinných vzťahov. Nič jej nebráni vrátiť
sa k svojím predchádzajúcim aktivitám. Súd tu ďalej skonštatoval, že voči žalobkyni 2/ nemá žalovaný

pasívnu vecnú legitimáciu. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ napĺňa požiadavku všetkých troch predpokladov
vodič motorového vozidla a nie jeho prevádzkovateľ.

-Odvolací súd sa ani s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, má za to, že analogicky, pokiaľ bol
neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou

osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený
priamo právnickou osobou. Rovnaký právny názor je zastávaný napr. aj v rozhodnutí Ústavného súdu
SR zo dňa 23.08.2007, sp.zn. 1ÚS 137/07, v ktorom sa uvádza, že podľa všeobecných ustanovení
občianskehohmotnéhoprávajeotázkazodpovednostizaškodu,vrátanezodpovednostizanemajetkovú
ujmu konštituovaná tak, že za škodu resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade

škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická
osoba na túto činnosť použila. Tak ako sú zvláštnou skupinou zásahov do majetkovej sféry tie prípady,
v ktorých škoda bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl. OZ), rovnako
osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej sféry, v prípade ktorých nemajetková ujma bola
spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je namieste analogické použitie ustanovenia

§ 420 ods. 2 OZ, pri určení, že zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie fyzická osoba,
bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu činností,
ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako namieste analogické použitie ustanovenia
§ 427 ods. 2 OZ pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený
prevádzkou dopravných prostriedkov. Možno teda konštatovať, že tak ako podľa okolností konkrétneho

prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla
poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ aj za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených
osobnostných právach fyzickej osobe (rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 228/2012, zo dňa 26.09.2013).
Takže žalovaný je vecne pasívne legitimovaný aj vo vzťahu k žalobkyni 2/.

- Pokiaľ sa týka žalobkyne 2/, tak súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že do jej osobnostných
práv nebolo zasiahnuté. Naopak, odvolací súd má za to, že došlo dopravnou nehodou aj k
neoprávnenému zásahu do súkromia a rodinného života žalobkyne 2/, pre ktorú tento neoprávnený
zásah vyvolal ťaživé dôsledky pre jej ďalší život a to vyvodené z bolesti, beznádeje, ktorú musí vnímať
denne, bez prognózy zlepšenia stavu jej syna, s ktorým tvorí rodinu a žije v spoločnej domácnosti.

Žalobkyni 2/ sa touto dopravnou nehodou takisto zmenil od základu život, stala sa opatrovateľkou svojho
syna, prišla o radosť, ktorú mohla so synom prežívať, o rodinu, jej celistvosť, o súkromie, a nakoniec aj
o radosť zo života, ktorý bude vždy poznačený práve dôsledkami konania žalovaného. Intenzita tohto
zásahu bude predmetom ďalšieho dokazovania.“

6. Okresný súd Dunajská Streda je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom
druhoinštančnéhoho súdu, teda je uzavreté, že: a) došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostnej
sféry tak žalobcu 1/. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy je to, aby intenzita okolností
takéhoto zásahu odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, keď by sa iná, nemateriálna formasatisfakcie javila ako nedostatočná. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je vyhradené pre
tie prípady, keď intenzita zásahu do súkromného a rodinného života dotknutej osoby je značná, a
nenapraviteľná, napr. v prípade vážneho alebo pretrvávajúceho narušenia rodinných väzieb alebo v

prípade vážnych doživotných následkov. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť intenzitu zásahu do
súkromného a rodinného života dotknutých žalobcov 1/, 2/ a v dôsledku toho posúdiť dôvodnosť nároku
a jeho výšku, ako i, že: b) došlo aj k neoprávnenému zásahu do súkromia a rodinného života žalobkyne
2/, pre ktorú tento neoprávnený zásah vyvolal ťaživé dôsledky pre jej ďalší život a to vyvodené z bolesti,
beznádeje, ktorú musí vnímať denne, bez prognózy zlepšenia stavu jej syna, s ktorým tvorí rodinu a žije

v spoločnej domácnosti. Žalobkyni 2/ sa touto dopravnou nehodou takisto zmenil od základu život, stala
sa opatrovateľkou svojho syna, prišla o radosť, ktorú mohla so synom prežívať, o rodinu, jej celistvosť,
o súkromie, a nakoniec aj o radosť zo života, ktorý bude vždy poznačený práve dôsledkami konania
žalovaného. Intenzita tohto zásahu bude predmetom ďalšieho dokazovania. Súd sa preto zameral na
skúmanie a posúdenie intenzity zásahu do súkromného a rodinného života žalobcov.

7. Pokiaľ ide o námietku žalobcov:...“Poisťovňa sa v konaní nachádza v pozícií intervenienta na
základe návrhu žalovaného. Postavenie poisťovne súd v odôvodnení rozsudku nijako vecne a právne
neodôvodnil. Nemajú vedomosť o tom, z akého dôvodu bolo jej postavenie relevantné, z akého
dôvodu vystupovala v konaní ako údajný intervenient...“ , ktorá je súčasťou odvolania, je treba uviesť,
že uznesením z 17.04.2013, právoplatným 16.05.2013 súd vstup do konania Kooperatívy a.s. ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil. Rozhodoval VSÚ, žalobcovia odvolanie proti
pripustení vedľajšieho účastníka do konania nepodali (§ 374 ods. 4 OSP ako procesný predpis platný
v čase vydania uznesenia). Od 01.07.2016 platí CSP. Súd udáva, že na opätovné návrhy v tomto
smere súd podľa § 83 CSP neprihliada, rozhodnutie o nich nevydáva. Je nesprávny výklad, že
vedľajšie účastníctvo v každom spore zaniká dňom 30.06.2016 a následne bez osobitného úkonu

tretej osoby a prihlásenia sa za intervenienta, postavenie intervenienta nemôže vzniknúť. Inštitút
vedľajšieho účastníka bol nahradený od 1.7.2016 a to prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súčasnou komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho
inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Odstránila sa úprava,
keď vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu. Napriek zmene v koncepcii inštitútu ostalo zachované kritérium právneho
záujmu na výsledku konania a intervenient vstupuje do konania na základe vlastnej iniciatívy alebo
na základe novozavedeného inštitútu litisdenunciácie podľa § 86 CSP - tzv. oznámenia o spore. O
vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Podľa § 83 CSP môžu strany na základe vlastného návrhu
dosiahnuť vylúčenie intervenienta z konania (prostredníctvom vyslovenia neprípustnosti) a v niektorých

prípadoch (§ 54 ods. 2 OBZ) bude tvoriť intervenient nerozlučné spoločenstvom spolu so stranou, na
ktorej vystupuje. Ak nejde o nerozlučné spoločenstvo, s úkonmi intervenienta, ktoré majú vplyv na
vedenie sporu, musí súhlasiť strana, na ktorej vystupuje. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 181/2015 zo dňa 22.11.2016 podľa ktorého, ...“dovolací súd
považuje za potrebné poznamenať, že na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho

v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení
Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla
2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo
žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú
v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.

zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez
ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho
očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho
štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože trvanie
nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu (ktorým je

dosiahnutie víťazstva v spore tej strany, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje, a ktorý trvá až
do právoplatného rozhodnutia vo veci) , ale na náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016
právoplatne skončené alebo neskončené...“ Pritom v Prechodných ustanoveniach § 470 ods. 2 veta
prvá CSP (konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, čo je tento prípad) sa udáva, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.
8. Za účelom skúmania a posúdenia intenzity zásahu do súkromného a rodinného života žalobcov
súd dňa 16.01.2019 vyzval PZ žalobcov, aby v tomto smere navrhol dokazovanie, ten dňa 04.02.2019
navrhol zadovážiť spis tunajšieho súdu sp. zn. 3T/48/2010, vyžiadať od ošetrujúcej lekárky žalobcu 1/kompletnú zdravotnú dokumentáciu spolu so stanoviskom, ako a či sa v priamej príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 14.11.2008 zmenil zdravotný stav žalobcu v 1. rade a ak áno aký vplyv má
takáto zmena zdravotného stavu žalobcu v 1. rade vplyv na zmenu jeho životných potrieb a podmienok.

Ďalej navrhol predvolať a vypočuť svedkov. Týmito dôkazmi sa majú preukázať nesmierne ťaživé
dôsledky pre ďalší život žalobcov, a za tento stav zodpovedá žalovaný. Následky prežitej traumy sú o
to horšie, keďže ich žalobcovia musia vnímať denne a bez prognózy zlepšenia stavu žalobcu v 1. rade.
Zároveň z pripojeného trestného spisu bude zjavné, že týmto ťaživým dôsledkom pre žalobcov došlo v
súvislosti s hrubým porušením povinností žalovaného, resp. jeho zamestnanca, pričom tento nekonal

tak, ako to možno očakávať od každého rozumne chovajúceho sa profesionálneho vodiča, za čo bol v
trestnom konaní aj právoplatne odsúdený a potrestaný.

9.Súd na pojednávaní 16.09.2019 oboznámil strany sporu s obsahom spisu 3T/48/2010, tento dôkaz
vyhodnotil PZ žalobcu tak, že skúmanie súdu sa vedie na preukázanie intenzity zásahu do osobnostných
práv žalobcu 1/, s ktorou súvisí bezprostredný zdravotný stav žalobcu 1/ po dopravnej nehode. O tejto

intenzite obsah trestného spisu svedčí, teda o zdravotnom stave žalobcu 1/ a o jeho ujme súvisiacej so
zraneniami pri dopravnej nehode. PZ žalovaného uviedol, že k odbornému obsahu listín - lekárskych
správ ich čítaním sa nevie vyjadriť, ide o nálezy ešte z roku 2008. PZ intervenienta uviedol, že všetky
čítané správy smerujú k poškodeniu zdravia žalobcu 1/, ktoré bolo odškodnené. Nároky v zmysle §
11-13 OZ treba dokazovať inými dôkazmi, žalobcovia by sa mali sústrediť na preukázanie zásahu alebo

zníženia ich dôstojnosti v zmysle § 13 OZ. K zdravotnej dokumentácii a správe ošetrujúcej všeobecnej
lekárky PZ žalobcu uviedol, že oproti obsahu trestného spisu, ktorý obsahuje intenzitu zásahu do
osobnostných práv žalobcu 1/ bezprostredne po dopravnej nehode, správa MUDr. Y. z 19.06.2019
sa vyjadruje k jeho dnešnému zdravotnému stavu k dnešnému obdobie, z čoho odvodzujú intenzitu
zásahu do žalobcových osobnostných práv, nakoľko je zrejmé, že tento stav je pretrvávajúci, nezvratný,

zhoršujúci sa a narúšajúci jeho osobnú integritu. K argumentácii PZ intervenienta ( že z obsahu správy
ošetrujúcej lekárky plynie, že trvalé následky dopravnej nehody boli zo strany poisťovne odškodnené)
uviedol, že je argumentáciou poisťovne, avšak s takouto argumentáciou sa už vysporiadal KSTT v
bode 13 zrušujúceho uznesenia, teda ide o dva od seba nezávislé nároky, hoc spočívajú v rovnakom
skutkovom deji. PZ intervenienta doplnil, že žalobca musí odlíšiť a zvýrazniť zásah do tých sfér, ktoré sú

predmetom nároku podľa § 11 OZ a nie úplne na základe totožných doteraz výlučne lekárskych správ,
ktoré boli predmetom odškodnenia SSU, a ktoré intervenient hradil cca vo výške 32.000,- eur. Pokiaľ
teda nad rámec poskytnutia SSU nateraz neprodukujú žalobcovia iné skutočnosti, ktoré by odôvodnili
priznať ďalšiu náhradu podľa § 11 OZ, tak je tento nárok nedôvodný, žalobca musí odlíšiť a zvýrazniť
zásah do tých sfér, ktorá je predmetom nároku podľa § 11 OZ a nie úplne na základe totožných doteraz

výlučne lekárskych správ, ktoré boli predmetom odškodnenia SSU, ktoré intervenient hradil cca vo výške
32.000,- eur. Pokiaľ teda nad rámec poskytnutia SSU nateraz neprodukuje iné skutočnosti, ktoré by
odôvodnili priznať ďalšiu náhradu podľa § 11 OZ, tak je tento nárok nedôvodný. PZ žalobcov uviedol,
že s verziou, že by SSU malo kryť nároky z titulu ochrany osobnosti, sa už KSTT vo svojom uznesení
jednoznačne vysporiadal, že to tak nie je. PZ intervenienta uviedol, že žiadnym spôsobom nestotožňuje

nárok na poskytnutie SSU s nárokom na náhradu podľa § 11 OZ, pričom podotýka, že náhrada SSU
je tiež nemajetkovej povahy s tým rozdielom, že táto je objektivizovateľná bodovým hodnotením SSU,
ktoré aj bolo žalobcovi 1/ riadne poskytnuté. Minimálne v doterajšom priebehu žalobca 1/ na základe
rovnakých totožných lekárskych správ a záverov odôvodňuje aj svoj nárok na náhradu podľa § 11 OZ,
ktorýnárokvšaknaterazintervenientpovažujezanepreukázaný.PZžalovanéhoobsahlekárskychspráv

vyhodnotil tak, že nimi nemá za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu 1/ vôbec došlo,
a ak došlo, tak nemá preukázanú jeho intenzitu, resp. dôsledky. PZ žalobcu uviedol, že z lekárskych
správ je možné vyčítať a dospieť k záveru o pretrvávajúcich závažných zdravotných ťažkostiach žalobcu
1/, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú jeho život. Je to jeden z dôkazov, pričom intenzitu zásahu okrem
zdravotnej dokumentácie možno už len preukázať svedeckými výpoveďami, a to svedkami J. J., strýkom

žalobcu 1/ a J. K., blízkou priateľkou žalobkyne 2/.
10. Na pojednávaní 04.11.2019 svedkyňa J. K. opísala pozitívne osobné a rodinné pomery žalobcov
pred dopravnou nehodou i po nej. Poznajú sa vyše 20 rokov. Žalobca trpí gradujúcimi zdravotnými
ťažkosťami, žije s matkou osamelo, nevie jej pomáhať ani doma ani v záhrade, musí stále oddychovať.
Žalobkyňa je tiež chorá a intenzívna a jediná starostlivosť výhradne z jej strany o domácnosť, syna,

domovú nehnuteľnosť a záhradu ju vyčerpáva. Perspektívu nemajú žiadnu, vzhľadom na zdravotný stav
žalobcu nemožno očakávať, že by sa rodina rozrástla o manželku a deti. Svedok J. J. uviedol, že žalobca
pred dopravnou nehodou kypel zdravím, rád cestoval, pestoval turistiku, venoval sa spoločenskému
životu, mal plány, podnikať, postaviť dom, oženiť sa. Teraz len živorí, bez pracovných schopností aperspektívy. Zhoršil sa aj zdravotný stav matky, utrpela v autobuse úraz, má choré srdce, bola aj
operovaná. Je zodratá, vyčerpaná, má svoj vek, ťaží ju obava z budúcnosti syna.
11. PZ žalobcu súdu dňa 20.01.2020 predložil znalecký posudok č. 01/2020 zo dňa 15.01.2020, ktorý

vypracoval MUDr. Michal Božík, PhD., znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
vedený MS SR pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, pod evidenčným číslom
915057. Zo Znaleckého posudku je zrejmé, že žalobca v 1. rade utrpel v dôsledku dopravnej nehody
také priamo život ohrozujúce poškodenia zdravia (s. 3 a nasl. Znaleckého posudku), ktoré výrazným
spôsobom zasiahli do jeho bežného a obvyklého života, zanechali na ňom trvalé dôsledky (s. 19 a

nasl. Znaleckého posudku), navyše s negatívnou prognózou vývoja (s. 31 a nasl. Znaleckého posudku).
Zároveň zo Znaleckého posudku vyplýva, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou sú nielen
dôsledky utrpené bezprostredne pri dopravnej nehode ale aj také poškodenia, ktoré sú ňou následne
vyvolané - tvorba žlčníkových kameňov (s. 29 a nasl. Znaleckého posudku) alebo aj následky v oblasti
psychiky poškodeného (s. 32 Znaleckého posudku).
12. PZ žalovaného na výzvu súdu na vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 03.02.2020 uviedol,

že predmetný znalecký posudok sumarizuje a opisuje rozsah poškodenia zdravia žalobcu v 1. rade
utrpených pri dopravnej nehode dňa 14.11.2008 a priebeh jeho liečby. Podkladom pre vypracovanie
znaleckého posudku bola zdravotná dokumentácia, ktorá už je založená v súdnom spise. Na základe
tej istej zdravotnej dokumentácie už bola žalobcovi v 1. rade poskytnutá náhrada za bolestné a náhrada
za sťažené spoločenské uplatnenie (aj s mimoriadnym zvýšením). Žalovaný nespochybňuje doterajší

priebeh liečby, ide o odborné medicínske záležitosti, ktoré nie je kompetentný posúdiť. Predmetom
tohto konania je právna otázka, či došlo k zásahu do osobnostných sfér žalobcov, ktoré by mali byt'
predmetom ochrany ich osobnosti. Žalovaný aj intervenient zotrvávajú na svojom názore, že lekárske
správy, aj znalecký posudok, smerujú k poškodeniu zdravia žalobcu v 1. rade, ktoré už boli odškodnené.
Žalobcovia nespĺňajú zákonné nároky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany ich

osobnosti.

13. V záverečnej reči PZ žalobcov uviedol, že má za to, že v konaní bol preukázaný zásah do osobných
práv žalobcov a vykonaným dokazovaním výsluchom svedkov, výsluchom žalobcov a prostredníctvom
znaleckého dokazovania a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že zásah do osobnostných práv je

takej intenzity, trvalý, nezvratný, že odôvodňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy tak, ako sa ho
žalobcovia domáhajú v žalobe. Poukázal aj na rozsudok KSTT, ktorého právne zhodnotenie podrobne
opísali v podaní zo dňa 9/12/19, ktorý rovnako potvrdzuje opodstatnenosť výšky nárokov.
14. V záverečnej reči PZ žalovaného i intervenienta uviedli, že k odškodneniu a poskytnutiu náhrad
žalobcovi 1/ došlo v iných konaniach cestou poisťovne, keď bolo preukázané, že mu bolo vyplatených

min. 32.000,- eur, dnes už možno aj viac formou rôznych náhrad. Niet čo závidieť žalobcovi 1/, keby
dostal akúkoľvek sumu, určite si ju zaslúži za svoje utrpenie, ale nestotožňujú sa so skutočnosťou,
že žalovaný, ktorý nijakých spôsobom nespôsobil ujmu žalobcu 1/, má byť akýmkoľvek spôsobom
v tomto prípade finančne poškodený iba za to, že jeho zamestnanec zavinil tú dopravnú nehodu.
Zamestnanec dostal trestným súdom podmienku a tým to preňho skončilo a žalovaný, ktorý si splnil

všetky svoje povinnosti pri podnikaní, má teraz utrpieť finančnú stratu titulom objektívnej zodpovednosti
v takýchto prípadoch. Pokiaľ aj bude žalovaný zaviazaný na zaplatenie nejakej náhrady, podľa môjho
názoru nebola preukázaná intenzita, to zn. nejaké kvantitatívne vyjadrenie tej intenzity zásahu do práva
žalobcov, toto ani nie je možné a skutočne sa dá určiť iba voľnou úvahou súdu, teda bez akejkoľvek
kvantifikácie miery tejto intenzity. Tomuto rozhodnutiu o stupni intenzity je však určitým protipólom, resp.

na základe rovnosti účastníkov, by mala byť primeranosť tejto náhrady vzhľadom na životné podmienky
žalovaného v tomto čase. Proporcionalita posúdenia tejto náhrady s ohľadom na plnenia poskytnuté
poisťovňou a teda celkové posúdenie intenzity a samotných zásahov z pohľadu toho, aby ochrana
osobnosti nebola zneužitá na obohatenie žalobcov s ohľadom na poskytnuté plnenie poisťovňou. Aj pri
plnení poisťovňou sa vychádzalo z tých istých dôkazov, zdravotnej dokumentácie, preto zotrvávajú na

názore, že všetky nároky žalobcu 1/ boli uspokojené zaplatením bolestného a náhrady SSU, ktorých
náhrada bola aj zvýšená. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ zotrvávajú na názore, že nie je daná jej aktívna
legitimácia. požadovaná výška náhradu nemajetkovej ujmy je zjavne neprimeraná, pričom uvedená
suma obvykle nie je priznávaná ani v prípadoch fatálnych následkov dopravných nehôd, kedy je táto
priznávaná pozostalým po obetiach dopravných nehôd. V prípade priznania je potrebné zohľadniť, že

žalobcom bolo dané určité zadosťučinenie potrestaním vinníka v trestnom konaní, takisto vo vzťahu k
žalobcovi 1/ zohľadniť skutočnosť, že tomuto bola poskytnutá náhrada za SSU v rozsahu vyše 32.000,-
eur. Žiadali preto, aby súd v prípade priznania náhrady zohľadnil tieto okolnosti a aby táto zodpovedala
miere primeranosti, proporcionality a spravodlivosti na strane žalobcov, ale aj na strane žalovaného.15. Súd uzatvára:
15.1.Záväznosťprávnehonázorusúduvyššejinštancie,ktorýsúdvyššejinštancieuviedolvzrušovacom
rozhodnutí, spôsobuje, že súd nižšej inštancie je pri ďalšom rozhodovaní v danej veci týmto názorom

viazaný. To znamená, že súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení
skutkového stavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie
a na jeho základe spor rozhodnúť. V tomto prípade hovoríme o kasačnej záväznosti zrušovacieho
rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru
súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti už

niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny
dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. 5
15.2. K neoprávnenému zásahu do osobnostnej sféry, do súkromia a rodinného života tak žalobcu 1/
ako i žalobkyne 2/ nesporne došlo (bod 6 tohto rozsudku). Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy je to, aby intenzita okolností takéhoto zásahu odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia,
keď by sa iná, nemateriálna forma satisfakcie javila ako nedostatočná. Právo na primerané finančné

zadosťučinenie je vyhradené pre tie prípady, keď intenzita zásahu do súkromného a rodinného života
dotknutej osoby je značná, a nenapraviteľná, napr. v prípade vážneho alebo pretrvávajúceho narušenia
rodinných väzieb alebo v prípade vážnych doživotných následkov. Súdu prvej inštancie posúdil intenzitu
zásahu do súkromného a rodinného života dotknutých žalobcov 1/, 2/ a v dôsledku toho posúdiť
dôvodnosť nároku a jeho výšku nasledovne:

15.3. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §13 ods.2, 3 OZ závisí výlučne od
úvahy súdu. Jej výška je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon neustanovuje ani rámcové
čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej
ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, k naplneniu požiadavky účinného primeraného
zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu ale i k požiadavke nezneužívania tohto právneho

prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého
zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby
bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak, napriek poskytnutému odškodneniu by sa poškodený mohli
naďalej kvalifikovať ako obete porušenia dohovoru o ľudských právach. Na druhej strane pri zachovaní
proporcionality, výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a

pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti.
Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom význame vyrovnávacieho
charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého následku neoprávneného
zásahu(keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova

zmysle ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a
vyčísliť).Kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia tzv.
statusu obete podľa článku 34 Dohovoru o ľudských právach, ktorú objasnil Európsky súd pre ľudské
práva v prípade Scordino vs.Taliansko v rozhodnutí zo 6.3.2007 sťažnosť č. 43662/98, ako i v prípade
Stanková vs Slovenská republika v rozhodnutí z 9.10.2007 sťažnosť č. 7205/02. Európsky súd pre

ľudské práva uviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí byť rovnaká,
akú by priznal v porovnateľných prípadoch súd, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam
prípadu, pričom pri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň v danej
krajine a tiež to, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine, aj to, ako rýchlo sa jej
sťažovateľ domohol. Ústavný súd Českej republiky konštatoval, že pri stanovení výšky čiastky relutárnej

náhrady je nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky
tejto náhrady prisúdené v iných prípadoch (sp.zn. I. ÚS 2844/14). Tamtiež sa uvádza, že výška náhrady
nemajetkovej ujmy musí odrážať aj všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti, že primárnym
významom náhrady nemajetkovej ujmy je jej vyrovnávací charakter, ústavný súd označuje jednu z
civilnoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho možných

nasledovníkov od protiprávneho konania a tak byť nástrojom prevencie (prisúdená výška náhrady musí
pôsobiť na zodpovedný subjekt tak, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na súkromný život
spôsobeným nedbanlivosťou svojich zamestnancov predchádzať).
15.4. Bežná rozhodovacia prax - rozhodnutia všeobecných súdov SR ohľadne výšky (ne)priznanej
nemajetkovej ujmy, nie sú rozhodnutiami súdnych autorít, ktoré by boli pre súd v zmysle ustanovenia

§ 193 CSP záväznými, ani nie sú považované za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v
zmysle § 421 ods. 1 CSP. Avšak komparácia rozhodnutí súdov ako porovnávacia metóda by sa dala
považovať za pomocné výkladové pramene, ktorých autorita vychádza z ich presvedčivosti (rozsudkov)
a v takomto rámci sa pohybovať. Súd dodáva, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy je nevyhnutnézohľadniť aj samotný účel náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v
rámci primeraného zadosťučinenia sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej
nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Z tohto dôvodu ani nie je možná

presná finančná náhrada a účelom peňažného zadosťučinenia môže byť iba jej zmiernenie. Z ustálenej
rozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovvyplýva,žeprivýškenemajetkovejujmysaneprihliadanavýšku
priemerného zárobku ani na výšku minimálneho zárobku ani eventuálnu majetkové hodnoty, ktoré je
možné nadobudnúť za priznanú majetkovú ujmu.
15.5. Právny poriadok Slovenskej republiky nestanovuje ani len rámcové čiastky pre odškodnenie

nemajetkovejujmy,avšakajvoľnáúvahasúdumáurčitémantinelyapriznaniekonkrétnejpeňažnejsumy
musí byť vo vzťahu k jej výške riadne odôvodnené. Na základe súdnej praxe musí pri rozhodovaní musí
súd prihliadať k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú
ujmu - na požiadavku nezneužívania tohto právneho inštitútu na neprípustné obohacovanie. Určujúce
parametre proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia sú:
- a) atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, pričom v danom

prípade vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky nemožno považovať za žalobcami
požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške spolu 100.000,- eur za primeranú aj s
poukazom na to, že žalobcovia v konaní žalovali iba fyzickú osobu - stredného podnikateľa,
- b) atribút proporcionality - výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného
obohatenia; pre rozhodovanie je dôležité zváženie individuálnych okolností prípadu. Porovnaj už

citovaný nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 2844/14),
- c) bežná prax nemajetkovej ujmy v peniazoch priznávanej súdmi sa pohybuje v rozmedzí od 5.000
do 15.000,- eur vzhľadom na okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu, aktuálne vo výške 35.000
resp. 30.000 eur (žalovaných bolo po 50.000 eur) - rozsudok KS Banská Bystrica sp. z. 11Co/139/2019
z 27.02.2020.

15.6. Za komparácie bežných prvostupňových rozsudkov (aj bod 15.3. rozsudku) ale najmä
s poukazom na závery vyplývajúce z existujúcej judikatúry vyšších súdnych autorít napríklad
vyplýva: z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/60/2016vyplýva, že
manželovi nebohej bolo priznaných z požadovaných 90.000,- Eur 45.000,- Eur, ďalším rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/92/2015 bolo rodičom nebohej priznaných po

40.000,- Eur, manželke, plnoletému a maloletému dieťaťu nebohého rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/465/2014 z 30.07.2015 (rozsudok Okresného súdu Brezno č.k.
2C/61/2010- 261 zo dňa 05.02.2014,) bolo priznaných po 33.500,- Eur, rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 13C/126/2010-267 z 01.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
24Co/368/2015-311 z 01.07.2015 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- Eur

za smrť manželky žalobcu v dôsledku protiprávneho úkonu zodpovedného subjektu(fyzickej osoby),
spočívajúceho v porušení pravidiel cestnej premávky.
15.7. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp.zn. 7Co/578/2014 pri jednoduchej komparácii s rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kontrová c/a Slovenská republika, ktorý priznal
sťažovateľke nemajetkovú ujmu v sume 25.000,- Eur, pričom neoprávneným zásahom (nekonaním

štátnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k nezabráneniu trestného činu) do osobnostných
práv bolo zasiahnuté usmrtením jej oboch maloletých detí (vo veku 5 rokov a 1 rok) konštatoval, že zvolil
dotknuté rozhodnutie za východisko aj z toho titulu, že v kategóriách nemajetkovej ujmy v rodinných
emocionálnych vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií.
Takmer každá (aj maximálne) racionálna a logická úvaha totiž môže byť interpretovaná rozlične, možno

až protichodne, resp. opačne. Nedá sa nič namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného
rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov usmrtením
blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch. Uvedené konštatovanie však automaticky neznamená, že
súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená.
Rovnako možno z daného konštatovania dedukovať, že nevyčísliteľnosť vedie k záveru o nulovom

základnom východisku. V tejto veci považoval krajský súd za primeranú satisfakciu výšku nemajetkovej
ujmy 45.000,- Eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
15.8. Pokiaľ teda ide o priznanú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, táto je určovaná voľnou úvahou
súdu, ktorý musí prihliadať na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo. Konkrétna výška náhrady musí zohľadňovať

všetky okolnosti daného prípadu, musí byť aj v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy je nutné posudzovať s obsahom na jej intenzitu, rozsah a trvanie. Tieto
kritériá súd riadne vyhodnotil a zdôraznil, že ujma, ktorá žalobcom vznikla, nie je reparovateľná a
priznaná náhrada slúži len na zmiernenie vzniknutej ujmy. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutiavyšších súdov v obdobných veciach (bod 15.6. a 15.7. rozsudku), keď za primeranú považuje náhradu
nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu vo výške 25.000,- Eur žalobcovi 1/
a 25.000 eur žalobkyni 2/. Nielen vychádzajúc z obsahu lekárskych správ v trestnom spise sp. zn.

3T/48/2010 (bod 9 rozsudku), ale najmä z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky MUDr. Y. z 19.06.2019
(bod 9 rozsudku) , zo znaleckého posudku č. 01/2020 (bod 11 rozsudku) a svedeckých výpovedí J.
K. G. J. J. z 04.11.2019 (bod 10 rozsudku) je namieste záver, že keďže k neoprávnenému zásahu
do osobnostnej sféry, do súkromia a rodinného života tak žalobcu 1/ ako i žalobkyne 2/ nesporne
došlo (bod 6 tohto rozsudku), majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Podmienkou priznania

náhrady nemajetkovej ujmy je to, aby intenzita okolností takéhoto zásahu odôvodňovala priznanie
finančného zadosťučinenia, keď by sa iná, nemateriálna forma satisfakcie javila ako nedostatočná.
Právo na primerané finančné zadosťučinenie je vyhradené pre tie prípady, keď intenzita zásahu do
súkromného a rodinného života dotknutej osoby je značná, a nenapraviteľná, napr. v prípade vážneho
alebo pretrvávajúceho narušenia rodinných väzieb alebo v prípade vážnych doživotných následkov.
15.9. Intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života dotknutých žalobcov (a s jej mierou súvisiace

priznanie finančného zadosťučinenia) možno z hľadiska ochrany osobnosti žalobcov prirovnať k živelnej
pohrome. Tsunami v podobe dopravnej nehody spôsobilo progresívnu, už nezvratnú fyzickú aj psychickú
degradáciu osobnosti žalobcu, s ktorou sa nikdy nevyrovnal a podľa správy MUDr. Y., výpovede svedkov
K. G. J. a znaleckého posudku č. 01/2020 ani nikdy nevyrovná. Treba zdôrazniť, že k dopravnej nehode
došlo v mladom veku žalobcu. Definitívnym poškodením fyzického a duševného zdravia žalobcu 1/ došlo

k znemožneniu ďalšieho budúceho kvalitného napĺňania vzťahu medzi synom a matkou - žalobkyňou
2/ a realizácie hoci iba bežného rodinného života priemerných jedincov - zveľaďovanie domácnosti,
rodinného domu, záhrady, výlety autom, turistika, zábavy, spoločenský život, zvyčajné posedenie na
terase reštaurácie. Všetko sa zastavilo v čase. Žiadne stimuly, žiadne podnikanie, žiadne vstávanie
do roboty, žiadna obľúbená jazda autom, hra na piesku s deťmi. Žalobkyňa 2/ nebude starou mamou,

onedlho už nezvládne ani starostlivosť o syna, domácnosť, záhradu, žiadna perspektíva, nič ju neženie
vpred. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy v rodine žalobcov 1/, 2/ boli intenzívne, vlastne tu
boli jeden pre druhého - žalobca 1/ jedináčik, slobodný, žalobkyňa 2/ vdova bez partnera. Žiadna babka,
teta, iní spolubývajúci. Nemožno prehliadnuť, že v čase zásahu do osobnostných práv prežila žalobkyňa
1/ s poškodeným v spoločnej domácnosti - len oni dvaja tvorili rodinné prostredie - väčší vlastne celý

úsek svojho života, počas ktorého došlo k realizácii a naplneniu tohto rodinného života, k vybudovaniu a
rozvoju citových väzieb, rodiny a zázemia pre jej fungovanie. V čase do dopravnej nehody mal rodinný
život iný charakter, a to napĺňanie citových väzieb, vzájomná pomoc, vzájomná opora, komunikácia,
ako po nej. Za normálneho behu udalostí je dôvodné predpokladať, že akúkoľvek pomoc spojenú so
spoločným nažívaním a prežívaním by žalobca 1/ ako mladý zdravý človek nepotreboval vôbec a na

dôvažok by žalobkyni 2/ v starobe či chorobe poskytoval pomoc ako jej syn - mladý dychtivý človek plný
optimizmu. Tá by sa tešila z vnúčat a mala by perspektívu, potešenie zo života, plány a nádej. Zo súhrnu
týchto skutočností je možné vyvodiť, že tragické ťažké poškodenie zdravia žalobcu 1/ predstavuje pre
obochžalobcovzávažnúujmuvichosobnostnýchprávach.Súddávadopozornosti,žefunkciounáhrady
nemajetkovej ujmy nie je zlepšiť sociálnu situáciu žalobcov, ale táto kompenzuje prežité strasti a útrapy

dopravnou nehodou postihnutého žalobcu 1/ a jeho najbližšej príbuznej - matky - žalobkyne 2/.
15.10. Súdom priznané náhrady nemajetkovej ujmy sú nielen primeranými, ale zodpovedajú aj princípu
proporcionality. Relutárna satisfakcia v tejto výške nie je prostriedkom bezdôvodného obohatenia a
nepôsobí na žalovaného likvidačne. Výška priznanej náhrady reflektuje aj skutočnosť, že k zásahu do
osobnostných práv žalobcov došlo zo strany fyzickej osoby (v prípade právnických osôb súdna prax

priznáva podstatne vyššie náhrady). Súd prihliadol na to, že žalovaný nie je prosperujúcou právnickou
osobou,alepriemernýmradovýmpodnikateľom-fyzickouosobou,onsámdopravnúnehodunespôsobil.
Žalobcovia volili práve túto možnosť domáhať sa nároku nemajetkovej ujmy a nie zažalovať aj vodiča,
ktorý žalobcovi 1/ spôsobil ťažké zranenie s trvalými zdravotnými následkami, čo nie je zakázané. Súd
v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posudzovania sporu aj z hľadiska dobrých mravov ako súhrnu

určitých etických a kultúrnych noriem, všeobecne prijímaných platných a uznávaných v demokratickej
spoločnosti, ktoré vytvárajú všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a pokladané
za poctivé a slušné konanie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10.04.2001, sp.zn. 29Cdo/1583/2000).
Existencia dobrých mravov musí byť posudzovaná z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na
danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu (uznesenie Ústavného súdu ČR z

26.02.1998, sp.zn. II.ÚS 249/1997). Súd nezistil žiadny dôvod, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy
priznaná žalobkyni 2/ mala byť nižšia ako suma priznaná žalobcovi 1/. Do jej osobnostné sféry bolo
zasiahnuté, hoci žalobkyňa nebola účastníčkou dopravnej nehody, tá sa jej dotkla ako matky inak, zásahdo jej osobnostných práv má inú povahu ako zásah do osobnostných práv žalobcu 1/, avšak tou istou
miery intenzity.
16. Keďže žalobcovia boli podľa §4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte aj len „Zákon o súdnych poplatkoch“ alebo aj
„z.č.71/1992 Zb.“) oslobodení od platenia súdnych poplatkov, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona uložil
súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok štátu žalovanému, a to zo sumy 50.000,- eur podľa položky 7d
Sadzobníka súdnych poplatkov písm. d) vo výške 1.500,- eur, čo predstavuje 3% z výšky uplatnenej
nemajetkovej ujmy.

17. Trovy: Súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť v konaní úspešným žalobcom trovy konania v
rozsahu 100% podľa §255 ods.1 C.s.p.
Hoci v súčasnej právnej úprave civilného procesného práva nie je výslovne zakotvený princíp, podľa
ktorého sa môže plná náhrada trov konania priznať v prípadoch, ak síce nebol žalobcovi priznaný
nárok v celej uplatnenej výške, avšak určenie výšky tohto nároku bolo závislé od úvahy súdu, ako to
bolo v Občianskom súdnom poriadku v ustanovení §142 ods. 3 (podľa ktorého aj keď mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia), uvedený princíp je naďalej uplatňovaný na základe interpretácie všeobecného
ustanovenia§255C.s.p.vspojenísčlánkom2ods.1,článkom3ods.1ačlánkom4Civilnéhosporového

poriadku. Žalobcov totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na
základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcovia v takejto veci sú plne procesne úspešní,
keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z
tohto procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. I keď právna úprava Civilného sporového
poriadku neobsahuje obdobu §142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aplikácia ustanovenia §255

ods. 1 C.s.p., obstojí aj z tohto hľadiska.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.