Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/41/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200526
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2218200526.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Daši Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v spore v žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ N. W., narodený
X. F. XXXX, trvalý pobyt D. - N. D., 2/ Z. X., narodený XX. O. XXXX, trvalý pobyt U. XX/XX, A. Q., o
zaplatenie 1.256,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 28. mája 2020, č. k. 7C/4/2018-97, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému 2/
zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11. decembra 2016
do zaplatenia a v časti o nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému 2/ v rozsahu 100
% p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil solidárnu povinnosť žalovaným 1/, 2/ zaplatiť
žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.256,20 eur
od 11. decembra 2016 do zaplatenia (I.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
% (II.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a § 24 ods. 2
PZP (zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení zákona v znení neskorších predpisov). Vecne
zdôvodnil, že žalovaný 1/ ako držiteľ motorového vozidla Škoda EČV: DS118EP a žalovaný 2/ ako
vodič uvedeného motorového vozidla, zodpovedajú za škodu spôsobenú predmetným vozidlom pri
dopravnej nehode, na motorovom vozidle spoločnosti PleasePlan Slovakia, s.r.o. (motorové vozidlo
Škoda EČV: BL895CM). Z dôvodu, že k vozidlu žalovaných nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 3 ods. 1 PZP), žalobcovi vznikla
povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie, za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca tak poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie
vo výške 1.381,82 eur dňa 8. novembra 2016, pričom delegačný poplatok 125,62 eur (z vyplateného
poistného plnenia) si žalobkyňa nenárokovala. Listom z 10. novembra 2016 boli žalovaní 1/, 2/ vyzvaní
na zaplatenie dlhu, bezvýsledne. Žalovaným 1/, 2/ bola preto uložená solidárna povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 11. decembra 2016. Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý bolv konaní úspešný prislúchal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ navrhujúc jeho zrušenie, z dôvodu vznesenej
námietkypremlčania.Vodvolacomkonanížalovaný2/namietaltvrdeniažalobcu,žepísomnostinevedeli
doručiť, keď mali dostatok informácií, súdny exekútor má otvorený systém. Keďže sa tak nestalo, v
zmysle Občianskeho zákonníka žalovaný 2/ namietal premlčanie dlhu.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Poukázal na potrebu posudzovania uplatňovaného nároku ako osobitného druhu, na ktorý nie
je možné aplikovať ustanovenia o premlčaní pri náhrade škody (§ 106 ods. 1, 2 O. z.). Vzťah medzi
žalobcom a žalovanými je upravený v ust. § 24 ods. 7 PZP, v zmysle ktorého je žalobca oprávnený
požadovať od žalovaných to čo za nich plnil, na základe skutočností uvedených v zákone. Regulatívny
rámec práva žalobcu tvoria ust. § 24 ods. 7, ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 PZP. Žalobca má právo na
náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ PZP. Ide o originárny nárok,
ktorého vznik sa viaže na jeho výplatu z poistného garančného fondu žalobcom poškodenému. Dátum
výplaty plnenia z fondu je rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 O. z.,
ktoré nemôže preto začínať s plynutím premlčacej doby poškodeného subjektu. Je to regresný nárok na
náhradutohočozažalovanýchplnilžalobcapoškodenémusubjektu.Naviacžalobcaniejepoškodeným,
ktorému vznikla škoda, preto nemožno uvažovať o subjektívnych a objektívnych premlčacích dobách v
súvislostisprávomnanáhraduškody.Napodporusvojejargumentáciežalobcapoukázalnarozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Cdo/284/2010. Až vyplatením
náhrady poistného plnenia poškodenému s poistného garančného fondu, vznikol právny vzťah žalobcu
k žalovaným ako k škodcom. Ustanovenie § 24c PZP je lex specialis k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka (právo kancelárie na náhradu poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného
fondu sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného fondu).
Premlčacia doba nemohla začať plynúť pred poskytnutím tohto plnenia. Vzhľadom na dátum vyplatenia
poistného plnenia z poistného garančného fondu žalobcom dňa 8. novembra 2016, premlčacia doba by
uplynula až 9. novembra 2019, avšak žalobca si uplatnil svoj nárok žalobou už dňa 5. februára 2018.
Žalovaný 2/ tak neuviedol žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu na zaplatenie
dlžnej sumy.
4. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného 2/ nie je dôvodné.
6. Podľa § 366 CSP prostriedky procesnej obrany (ku ktorým patrí aj hmotnoprávna námietka premlčania
podľa § 149 CSP), ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť
nimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci
alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm.
a/ až d/ CSP), čo nebol daný prípad. Z uvedeného dôvodu námietku v odvolaní nebolo možné uplatniť.
7. Vzhľadom však na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného 2/ k vznesenej námietke premlčania,
odvolací súd konštatuje nedôvodnosť námietky premlčania.
8. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.
9. Podľa § 24 ods. 7 veta prvá PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila.10. Podľa § 24c PZP právo kancelárie na náhradu poistného plnenia alebo náhradného poistného
plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24, 24a a 24b sa premlčí do troch rokov odo
dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu.
11. Premlčanie práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov na náhradu poistného plnenia poskytnutého
z poistného garančného fondu podľa § 24 (v danom prípade § 24 ods. 2/ písm. b/ PZP) je upravené v
ustanovení § 24c PZP, stanovením trojročnej premlčacej doby, ktorej počiatok plynutia bol určený dňom
vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného fondu, v danom prípade 8. novembra 2016 vo
výške 1.381,82 eur (časť vo výške 125,62 eur predstavujúca delegačný poplatok žalobcom v danom
spore uplatňovaná nebola).
12. Vzhľadom na dátum podania žaloby žalobcom na súd prvej inštancie 5. februára 2018, žaloba bola
podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby (8. novembra 2019), v dôsledku čoho pohľadávku
žalobcu nemožno považovať za premlčanú.
13. Iné odvolacie námietky žalovaným 2/ v odvolaní vznesené neboli.
14. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení
povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 11. decembra 2016 do zaplatenia a v časti nároku na náhradu trov konania žalobcu voči
žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, ako vecne správne potvrdil. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu
úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v
spore neúspešnému.
15. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca má preto
voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.
16. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.