Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. december 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010586
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319010586.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného Mgr. K. H., nar.
XX.XX.XXXX, pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a zločin marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní krajského prokurátora proti

rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/52/2019 zo dňa 14.10.2020, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 14.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie krajského prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Mgr. K. H. podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava č. 1Kv 28/19/2200 zo dňa 26.04.2019

pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a zločin marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorých (trestných činov) sa mal dopustiť tak, že

v období od 19.04.2009 do 31.08.2009 prevažne v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru
Sládkovičovo na ul. Fučíkovej č. 96 v Sládkovičove ako poverený príslušník Policajného zboru vykonával

v trestnej veci ČVS: ORP-487/SL-GA-2009 vedenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona, spočívajúci vo fyzickom napadnutí X. G. podozrivým J. S., na základe žiadosti
podozrivého J. S. sprostredkovanej príslušníkom Policajného zboru ppráp. S. H., služobne zaradeným
na Obvodnom oddelení PZ Sládkovičovo (trestnej stíhanom v samostatnom konaní pod ČVS: PPZ-281/
NKA-PZ-BA-2016), procesné úkony, predovšetkým:

- výsluch P. I. podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo dňa 24.04.2009 pod dohľadom ppráp. S. H.
takým spôsobom, aby v nich vypočúvaný neuviedol okolnosti objasňujúce reálny priebeh vyšetrovanej
udalosti a tým usvedčujúce páchateľa trestného činu,
- výsluch poškodeného X. G. zo dňa 17.05.2009 takým spôsobom, že obsah zápisnice o dodatku k jeho
trestnému oznámeniu vopred pripravil tak, aby tento korešpondoval s predchádzajúcou výpoveďou P.
I. o vymyslenom spôsobe vzniku zranení poškodeného a túto zápisnicu predložil poškodenému X. G.

pri výsluchu na podpis,
následne v dňoch 18.05.2009 a 11.06.2009 opakovane postúpil predmetnú trestnú vec Okresnému
dopravnému inšpektorátu v Galante ako predstieranú dopravnú nehodu, odkiaľ mu táto vec bola
zakaždým vrátená, dňa 12.06.2009 už s pokynom na začatie trestného stíhania pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona; ani po začatí
trestného stíhania zo dňa 12.06.2009 však obvinený v rámci svojej právomoci zámerne nevykonal

potrebné procesné úkony, čím ako príslušník PZ vykonávajúci skrátené vyšetrovanie zmaril náležité
zistenie skutkového stavu a spravodlivé potrestanie páchateľa trestného činu v súlade so zákonom,keď v priebehu prípravného konania zrealizoval výlučne výsluch svedka - poškodeného X. G. zo dňa
31.08.2009, pričom z toho vyplynuli zjavné rozpory v podstatných skutkových okolnostiach v porovnaní
s predchádzajúcimi výsluchmi menovaného, tieto rozpory však obvinený namiesto ich odstraňovania

zámerne prehliadol a bez vykonávania akéhokoľvek ďalšieho preverovania predmetné trestné stíhanie
ešte totožného dňa 31.08.2009 uznesením podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil
s účelovým odôvodnením, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo vyšetrovanie, a to aj napriek jeho
vedomosti o tom, že dňa 19.04.2009 v čase okolo 10.00 hod. bol na ulici Školskej v obci Z. konkrétnou
osobou spáchaný skutok vykazujúci znaky trestného činu, čím tento trestný čin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Trestného zákona zakryl a podozrivému z jeho spáchania umožnil vyhnúť sa vyvodeniu
trestnoprávnej zodpovednosti, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Okresný súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 570-576 spisu v podstate tým, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie výlučne krajský prokurátor.

V písomnom zdôvodnení odvolania prokurátor vyslovil názor, že v procese hodnotenia dôkazov okresný
súd nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým skutočnostiam, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

prebraté, t. j. nevzal náležite do úvahy všetky usvedčujúce dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané, resp. k vybraným z nich vo svojom zdôvodnení nezaujal žiadne preskúmateľné stanovisko.
Prokurátor poukázal na obsah úradného záznamu, zjavne nesprávne datovaného dňom 13. januára
2009, spísaného samotným obžalovaným bezprostredne po preverení oznámenia týkajúceho sa
dopravnej nehody na Školskej ulici v obci Z. zo dňa 19.04.2009, z ktorého vyplýva, že už v tom čase

hliadka na základe vyťažovania prítomných osôb disponovala vedomosťou o tom, že na mieste činu sa
vyskytoval aj P. I., po ktorom preto hliadka začala pátrať, avšak s negatívnym výsledkom. Skutočnosť,
že minimálne jeden priamy svedok udalosti bol stotožnený už v prvotnej fáze preverovania pritom
potvrdzuje aj úradný záznam spísaný dňa 19.04.2009 z preverovania oznámenia o dopravnej nehode
v obci Z. npor. L. N., tento však v porovnaní s úradným záznamom spísaným obžalovaným obsahoval

aj zmienku o veľkom kriku a slovách: "Čo si spravil - zabijem ťa." Výpoveď P. I. zo dňa 24.04.2009 bola
poznačená množstvom nelogickostí, rozporov, ba priam absurdít, ktorých zdôvodnenie obžalovaný ako
vypočúvajúcinemalnajmenšiusnahuodvypočúvanejosobyzisťovať.Prokurátorpoukazujenaabsenciu
akéhokoľvek zisťovania pre predmet ním vedeného predprípravného konania trestného esenciálnej
okolnosti, a síce ako došlo k spôsobeniu hlbokej reznej rany na pravej paži X. G., ktorej predpokladaná

doba liečenia bola v lekárskej správe odhadovaná na 6 až 8 týždňov.

Ďalej prokurátor uvádza, že z obsahu prečítaného výsluchu ďalej vyplynulo, že minimálne jeden krát
obžalovaný počas výsluchu dokonca sám odišiel za S. H. a svedok zápisnicu podpísal až po tom,
čo ju S. H. pred ním skontroloval. Opísanú viacnásobnú ingerenciu S. H. do priebehu výsluchu P. I.

možno len sotva pripísať nejakému štandardnému spoločnému záujmu o konanie tak, ako to vyhodnotil
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. S. H. figuruje ako osoba prítomná pri prečítaní a podpise
zápisnice, vzhľadom k jeho služobnej i osobnej zaangažovanosti do predmetu prebiehajúceho konania
však rozhodne nespĺňal atribúty nezúčastnenej osoby a preto na výsluchu P. I. ani nemal čo robiť.
Podľa svedka S. to bol práve S. H., ktorý ho v reakcii na uvedené inštruoval, aby zabezpečil I. a aby

tento vypovedal, že ich vytlačilo čierne auto s dvomi vysokými chlapmi. Presne takáto vymyslená verzia
priebehu objasňovaných udalostí na výsluchu zo dňa 24.04.2009 zo strany P. I. napokon aj reálne
zaznela, na čo dohliadol S. H. za vedomej súčinnosti obžalovaného a priebežne o tom informoval X. O..
Ďalej prokurátor dôvodí, že J. S. sa na hlavnom pojednávaní dňa 02.03.2020 k zmienenému skutkovému
aspektu vyjadril tak, že podľa informácií poskytnutých X. O. bola zápisnica o výsluchu P. I. pripravená

a dopísali sa do nej drobnosti. V uvedenom zmysle predmetný opis priebehu výsluchu P. I. zo dňa
24.04.2009, získaný J. S. z druhej ruky (od X. O.), ani nie je v príkrom rozpore s tým, ako predmetný
procesný úkon aj podľa výpovede samotného P. I. reálne prebiehal.

V súvislosti so zinscenovaným výsluchom P. I. zo dňa 24.04.2009 je ďalej potrebné podľa názoru

prokurátora osobitne akcentovať aj čas jeho realizácie, keďže k tomuto došlo v piatok od 20:00 hod.
do 21:15 hod., t. j. mimo štandardného rámca predpokladaného ust. § 55 ods. 2 Trestného poriadku.
Tu treba upriamiť pozornosť aj na spôsob zabezpečenia P. I. na tento procesný úkon, ktorý obžalovaný
na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2019 v kontraste s iným podrobnosťami, o akých vypovedal, nebolschopný hodnoverne ozrejmiť, až napokon uviedol, že svedok asi prišiel sám od seba. Posudzujúc
obsah vyššie sumarizovanej výpovede X. G. zo dňa 17.05.2009 je v prvom rade nutné konštatovať, že
táto sa vo všetkých detailoch korešponduje s predchádzajúcou výpoveďou P. I. zo dňa 24.04.2009 o

vymyslenom priebehu objasňovaného incidentu, a to až do miery preukazujúcej, že neskoršia výpoveď
X. G. zo dňa 17.05.0209 bola výpovedi P. I. zámerne prispôsobovaná. Vysvetlenie možno nájsť vo
výpovedi svedka X. G. na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2020, na ktorom rovnako ako v priebehu
celého prípravného konania konzistentne vypovedal predovšetkým o tom, ako bola v prípade spisovania
dodatku k trestnému oznámeniu zo dňa 17.05.2009 vzťahujúca sa zápisnica obžalovaným už vopred

pripravená, táto zachytávala dohodnutú verziu súladnú s výpoveďou P. I., pričom svedok ju po dostavení
sa na výsluch len podpísal a nervózny odišiel preč. Pokiaľ ide svedka K. X., jeho výpoveď na hlavnom
pojednávaní zo dňa 16.10.2019 v žiadnom prípade nemôže sama o sebe postačovať ako podklad pre
kompletné vyvrátenie vierohodnosti výpovede svedka X. G., keďže je absolútne nekonkrétna.

Pri preskúmaní dodatku k trestnému oznámeniu X. G. zo dňa 17.05.2009 rovnako nemôže uniknúť

pozornosti skutočnosť, že aj v tomto prípade obžalovaný menovaného vypočúval počas svojej nočnej
služby, a to v nedeľu od 06:15 do 06:50 hod., teda mimo zákonného rámca predpokladaného ust. § 55
ods. 2 Trestného poriadku, kedy sa mu v skorých ranných hodinách podarilo tohto zabezpečiť. Na otázku
ohľadom spôsobu, akým sa obžalovanému podarilo v takom nepopulárnom čase zabezpečiť účasť X. G.
napredmetnomprocesnomúkone,nahlavnompojednávanídňa26.08.2019,obdobneakonainéotázky

týkajúce sa množstva sporných momentov výkonu jeho pôsobnosti, odpovedal univerzálnym spôsobom,
t.j.žesinespomína,resp.nepamätá.Prepluralituamarkantnosťprejavovtentokoordináciesmerujúcejk
nevyšetreniuincidentuzodňa19.04.2009vobciZ.jelensotvaobhájiteľnýzáver,žesamotnýobžalovaný
oničomnevedelaakopolicajt,vdanomčasestakmeršesťročnoupraxou,bolsvedkamivýlučne"ťahaný
za nos a zavádzaný a v zmysle toho postupoval vo vyšetrovaní'', ako to prvostupňový súd konštatuje

v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Podľa názoru prokurátora nemožno taktiež prehliadnuť, že vo výsluchoch ako P. I. zo dňa 24.04.2009,
tak aj X. G. zo dňa 17.05.2009, nebolo druhé vozidlo, ktoré malo z tohto uhla pohľadu spôsobiť dopravnú
nehodu vedúcu k zraneniam X. G., takmer vôbec konkretizované, keď jeho jediným známym markantom

mala byť podľa P. I. čierna, resp. tmavá farba (zatiaľ čo neskôr na podklade výsluchov naposledy
menovaného v tomto konaní bolo zistené, že sa v skutočnosti jednalo o S. K. kávovej farby). Za absencie
riadnej obhliadky miesta dopravnej nehody, resp. iných dostupných dôkazov, ktoré sa obžalovaný
ani náznakom neunúval zadovážiť, zostávala možnosť zistenia vinníka tejto "dopravnej nehody" len
v iluzórnej rovine, čoho si bol obžalovaný vzhľadom k svojim skúsenostiam nepochybne vedomý

a prenesením zodpovednosti za výsledok takéhoto vopred na prerušenie predurčeného trestného
stíhania na iný útvar PZ by sa vyhol akýmkoľvek potenciálnym podozreniam v budúcnosti smerujúcim
v tejto súvislosti voči jeho osobe. Ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-487/SL-GA-2009,
k účelovému odstúpeniu veci na ODi Galanta obžalovaný pristúpil dokonca opakovane, teda aj po
tom, čo bol po takomto jeho prvotnom pokuse na označenom útvare dňa 01.06.2009 vypočutý P. I.,

ktorý výslovne uviedol, že X. G. v čase opustenia vozidla ešte žiadne zranenia nemal. Odôvodnenie,
ktoré obžalovaný v tejto súvislosti ponúkol na hlavnom pojednávaní dňa 26.08.2019 a v zmysle
ktorého takto konal v intenciách svojho právneho názoru o tom, že P. I. mal byť na ODi vypočutý na
samostatnú zápisnicu, len utvrdzuje v presvedčení, že materiálna podstata konania bola obžalovanému
absolútne ľahostajná. Prokurátor poukazuje na skutočnosť, že počas nasledujúceho viac ako 11 týždňov

trvajúceho obdobia totiž nevykonal obžalovaný absolútne žiaden procesný úkon, teda nezrealizoval
napr. dodatočnú obhliadku miesta činu, nestotožňoval a nevypočúval žiadnych svedkov, vrátane vtedy
známeho svedka P. I., na preskúmanie charakteru a verifikáciu udávaného mechanizmu vzniku zranení
X. G. pomenovaných v skutkovej vete nepribral znalca, nezadovažoval žiadne objektívne dôkazy napr.
v podobe kamerových záznamov a pod. Napriek tomu, že obžalovaný ako poverený príslušník PZ

mal zákonnú povinnosť využiť celé spektrum dôkazných možností smerujúcich k ustáleniu reálneho
priebehu stíhaného skutkového deja, ním vedené predprípravné i prípravné konanie sa vyznačovalo
konzistentnosťou a dôslednosťou v nevykonaní žiadneho úkonu potenciálne vedúceho k dosiahnutiu
účelu trestného konania, t. j. náležitého zistenia trestného činu a spravodlivého potrestania jeho
páchateľa.

Prokurátor uvádza ďalej, že zavinenie obžalovaného v posudzovanej trestnej veci pokrývalo všetky
prvky jeho trestnoprávne relevantného konania, v prvom rade jeho vedomosť tom, že dňa 19.04.2009
v čase okolo 10:00 hod. bol na ulici Školskej v obci Z. konkrétnou osobou spáchaný skutok vykazujúciznaky trestného činu. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný aj spolu
s druhým členom hliadky - v tom čase ppráp. S. H., trestne stíhaným v samostatnom konaní, po svojom
vyslaní na miesto incidentu v Z. musel už od počiatku nadobudnúť dôvodné podozrenie, že k zraneniu

X. G. nedošlo pri dopravnej nehode, ale v dôsledku fyzického útoku inej osoby. Rovnako treba vziať
na zreteľ, že práve na základe poznatkov poskytnutých J. S. bolo vo veci začaté trestné stíhanie, a to
v čase, kedy tento nemohol mať absolútne žiadnu predstavu o dôkazoch, ktoré sa OČTK s odstupom
času podarí vo veci zabezpečiť. Nemohol vedieť, aké skutočnosti medzičasom o skutku oznámil, resp.
v ďalšom priebehu konania oznámi X. G., aké stanovisko zaujme k veci a ako bude vypovedať P. I.,

prípadne samotní členovia hliadky PZ. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé,
že konajúci súd vierohodnosť výpovedí kľúčových svedkov X. G., J. S. a P. I. z naznačených hľadísk
vôbecneposudzoval,t.j.neprihliadolnaichvnútornúštruktúru,ichlogickésúvislostianisúladsostatnými
dôkazmi.

Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby v potrebnom rozsahu vec znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu prokurátora sa ani napriek výzve prvostupňového súdu
nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Verejné zasadnutie vykonal odvolací súd za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, a zástupkyne
krajského prokurátora.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázala na podrobné dôvody podaného
odvolania s tým, že žiadala tomuto vyhovieť v celkom rozsahu a preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie ( § 321 ods.1 písm. b) Tr. por., § 322 ods.1 Tr. por.).

Obžalovaný prostredníctvom obhajkyne na verejnom zasadnutí navrhol podané odvolanie ako
nedôvodnézamietnuťzasúčasnéhovysloveniaprávnehonázoruonepreukázaníúmyselnéhozavinenia
zostranyobžalovanéhoaabsencieakéhokoľvekpriamehodôkazupreukazujúcehospáchaniežalovanej
trestnej činnosti.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania krajským prokurátorom, podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľpodalodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,žeodvolanie
krajského prokurátora nie je dôvodné.
Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný

súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom,
na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal
všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu,
následnevsúladesustanovením§2ods.12Trestnéhoporiadkuvykonanédôkazyvyhodnotilpouvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam,
ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkupotomokresnýsúdvsúladesustanovením§168ods.1Trestného
poriadku stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol o
nedostatku dôkazov pre uznanie viny obžalovaného zo skutku, pre ktorý bol postavený pred súd.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok krajského prokurátora ktorý namietal nie celkom
presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd zosumarizovať základné
úvahy o nedostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného Mgr. K. H. nasledovne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že preto, aby bolo možné rozhodnúť o vine určitej osoby z určitého
skutku je nevyhnutné, aby táto vina bola bezpečne a nespochybniteľne preukázaná konkrétnymi
dôkazmi, ktoré do seba zapadajú a tvoria ucelenú reťaz a nedávajú žiadne pochybnosti o tom, že skutok
sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a že ho spáchala osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie a

následne podaná obžaloba. V danom prípade táto základná podmienka (o tom, že sa skutok stal tak,
ako je uvedené v obžalobe) nebola splnená.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Jedinýmvšeobecnýmpravidlomurčujúcimrozsahdokazovaniajezásadavyjadrenávovyššiecitovanom

ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Primárnym cieľom tejto
zásady je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom trestného konania a jeho
účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie

spravodlivého procesu. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).

Na preukázanie toho, či sa skutok pre ktorý bola osoba obžalovaná stal, ako i na preukázanie viny
obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú

všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo
usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania sa stal. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov,ktorésinavzájomodporujú,pričomrozhodnutiemusíoprieťovierohodnosť jednejalebodruhej

skupiny dôkazov.

Ak vykonané dôkazy pred súdom nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok ktorý sa
kladie obžalovanému za vinu sa stal, tento skutok naozaj spáchal obžalovaný pričom nebude možné
vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné obžalovaného

oslobodiť spod obžaloby tak, ako to bolo i v tu prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady
„in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Protiprávnosť konania obžalovaného Mgr. K. H. mala spočívať v podstate v tom, že ako poverený
príslušník Policajného zboru vykonával v trestnej veci ČVS: ORP-487/SL-GA-2009 vedenej pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, spočívajúci vo fyzickom napadnutí X. G.
podozrivým J. S., na základe žiadosti podozrivého J. S. sprostredkovanej príslušníkom Policajného
zboru ppráp. S. H. procesné úkony, ktorými v podstate skutok vykazujúci znaky trestného činu zakryl
a podozrivému z jeho spáchania umožnil vyhnúť sa vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti. V celej
dôkaznej situácii sa počas hlavného pojednávania v podstate nepodarilo vyprofilovať žiadny priamy

dôkaz, ktorý by spoľahlivo preukázal úmyselné konanie, v ktorom by sám obžalovaný aktívne vyvíjal
kroky k tomu, aby zakryl skutok vykazujúci znaky trestného činu tým, že by pozmenil alebo maril dôkaz,
alebo bránil v získaní dôkazu.Svedkom, ktorý v podstate usvedčuje zo žalovaného konania obžalovaného je J. S., avšak v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na hlavné a relevantné časti výpovede tohto svedka na hlavnom
pojednávaní. Z výpovede svedka S. na hlavnom pojednávaní (č. l. 521 - 522 spisu) vyplynulo, že v

súvislosti s opísanou udalosťou (incidentom medzi S. a G.) sa skontaktoval telefonicky s S. H. (trestne
stíhaný v samostatnom konaní), že ako sa dá celý incident vyriešiť a ten mu povedal, že on nerobí, ale
robí K. H. (obžalovaný). H. mu uviedol verziu incidentu ako ich vytlačilo čierne auto z cesty a že má
zabezpečiť aj I. aby vypovedal tak ako uviedol. Ak sa ho opýtal S. čo za to chce, H. uviedol že 300
eur, avšak tieto peniaze odovzdal H. a nie obžalovanému a ani svedok S. sám nevedel uviezť, či H.

obžalovanému tieto peniaze aj reálne odovzdal. Rovnako čas a miesto výsluchu dohodli X. O. s H.,
nie s obžalovaným. Pre odvolací súd bolo rovnako relevantné tvrdenie svedka S., ktorý uviedol „s H.
najprv komunikoval O. a keď som sa po 4 dňoch vrátil z chaty, tak som s ním komunikoval už aj ja. S
obžalovaným som ja konkrétne žiadnu dohodu nemal.“

Prokurátor poukazuje na fakt, že vymyslená verzia priebehu objasňovaných udalostí na výsluchu zo

dňa 24.04.2009 zo strany P. I. napokon aj reálne zaznela, na čo dohliadol S. H. za vedomej súčinnosti
obžalovaného a priebežne o tom informoval X. O.. Svedok P. I. do zápisnice z prípravného konania v
postavení svedka zo dňa 11.07.2018 okrem iného však uviedol, že S. mu tiež volal, že pôjde na výsluch
do N. o 19.00 či 20.00 hod., a že sa nemusí ničoho obávať, všetko je dohodnuté. Na výsluchu boli
dvaja policajti, H. a ten S., myslí, že S. bol dohodnutý s tým S., pretože sú z jednej dediny, nie s H..

Vypočúval ho obžalovaný, no S. tam vošiel asi 2 až 3 krát a pozrel na stroji, čo vypovedal, pozreli na
seba s obžalovaným a vyšiel. Ako skončil výpoveď tak to S. prezrel a išiel von, on to podpísal. Minimálne
raz počas výpovede šiel obžalovaný za S.. Výsluch prebiehal tak, že mu obžalovaný povedal, kvôli čomu
tam je a potom sa ho pýtal, kde má auto, odpovedal, že ho vytlačilo Berlingo, ušiel odtiaľ smerom do lesa
a toľkokrát z auta vystúpil, že zabudol, kde ho odparkoval. Skutočnosť že počas výsluchu mal viackrát

vojsť do miestnosti H., pozrieť sa na výpoveď a nadviazať očný kontakt s obžalovaným, nepreukazuje
nič o vedomej účasti obžalovaného. Fakt, že sa niekto na niekoho pozrie a nadviaže s ním očný kontakt
vo svojej podstate vôbec nepreukazuje, že by si očným kontaktom niečo dohadovali, aj podľa názoru
odvolacieho súdu ide iba o domnienky. Podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou okolnosťou je tá, že
ako potvrdil aj svedok I., S. bol dohodnutý s S. H. nie s obžalovaným H..

Dokazovaním bolo teda preukázané, že sám obžalovaný Mgr. K. H. žiadnym spôsobom nevyvíjal
kroky k tomu, aby zakryl trestnú činnosť alebo aby zmaril dôkazy naopak, podľa názoru odvolacieho
súdu mohol byť iba v zlom čase na zlom mieste, nakoľko mal zrovna službu v zamestnaní a bol
prostredníctvom svojho kolegu H., (ktorý mal vopred so svedkom S. všetko dojednané) doslova

„vtiahnutý“ do pripraveného scenáru sledu okolností, ktoré ani možno sám nemohol a nevedel ovplyvniť.
Ani z výpovede svedka S. nevyplynulo, že by obžalovaný zobral od neho peniaze, ani že by sa akokoľvek
podieľal na pripravovanom príbehu o udalosti, ktorá sa mala stať medzi S. a G..

Ku skutočnosti, že obžalovaný mal mať vopred pripravenú zápisnicu, ktorú dal G. už iba na

podpis odvolací súd konštatuje, že svedok X. G. síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že na polícii
nevypovedal, dostal nejaké papiere na podpis, ktoré aj podpísal, avšak ako sám skôr vo výpovedi
uviedol, že na políciu ho viezla osoba, ktorá mu povedala ako má vypovedať. Ak by bola zápisnica
vopred nachystaná, načo by G. niekto hovoril, ako má vypovedať. Ak by bola zápisnica nachystaná
logicky by mu sprostredkovateľ povedal niečo v zmysle, že zápisnica už je nachystaná iba si ju prečítaj

a podpíš ju, nie že by mal ešte sám vo veci vypovedať. Uvedené nedáva aj podľa názoru odvolacieho
súdu žiadne rozumné vysvetlenie. Rovnako treba poukázať na fakt, že G. zápisnice podpísal a podpis
ako sám uviedol je jeho a rovnako uviedol, že na druhý výsluch si nespomína s ohľadom aj na odstup
času. Túto verziu o pripravenej zápisnici nepotvrdil ani svedok I., ktorý svoj výsluch dňa 24.04.2009
opísalprosto,žeobžalovanýzapísal,čomuonpovedal,dopreduničzostranyobžalovanéhonachystané

nebolo. Čo sa týka výsluchu dňa 17.05.2009, pri tomto bol podľa zápisnice prítomný aj nezainteresovaný
príslušník X., ktorý si na žiadne chyby výsluchov nespomenul, čiže nepotvrdil žeby bola zápisnica vopred
pripravená. Zápisnica o výsluchu zo dňa 31.08.2009 obsahuje 6 vlastnoručných podpisov svedka, ktoré
boli znalcom vyhodnotené ako pravé. Neexistuje žiadny priamy dôkaz o tom, že by obsah zápisníc
bol vopred pripravený obžalovaným. Obžalovaný opakoval, že do zápisnice zapísal to, čo svedok G.

vypovedal, zápisnicu dobrovoľne podpísal a nenamietal priebeh výsluchu. Obžalovaný poprel, že by
bola zápisnica predpripravená a vylúčil, že by tento svedok podpísal vopred pripravenú zápisnicu.Prokurátor poukazoval na absenciu akéhokoľvek zisťovania pre predmet obžalovaným vedeného
predprípravného konania, teda že obžalovaný absolútne neprešetril ako došlo k spôsobeniu hlbokej
reznej rany na pravej paži X. G. a že viac ako 11 týždňov trvajúceho obdobia nevykonal obžalovaný

absolútne žiaden procesný úkon. K uvádzanému odvolací súd dodáva nasledovné. Podľa obsahu
vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ v Sládkovičove ČVS: ORP-487/SL-GA-2009 bola dňa
19.04.2009 o 17.45 v nemocnici Galanta spísaná rukou zápisnica o trestnom oznámení pod č. DU:
302/SL-GA-2009, podľa ktorej oznamovateľ X. G. uviedol, že dňa 19.04.2009 približne o 9.00 hod. ho
vyzdvihol P. I. a v Z. ich vytlačilo z cesty väčšie vozidlo, ktoré nevie bližšie opísať. Nepamätá si, ako

došiel k zraneniam, no nestalo sa to pri dopravnej nehode. Nevie s istotou, či ho niekto napadol. Dňa
18.05.2009 bola vec odstúpená na ODI Galanta z dôvodu, že v zmysle trestného oznámenia a výpovede
G. zo dňa 17.05.2009 sa pravdepodobne jedná o dopravnú nehodu. Dňa 11.06.2009 bola vec z ODI
vrátená späť, pretože sa podľa vykonaných šetrení nejedná o dopravnú nehodu. Dňa 12.06.2009 bolo
obžalovaným vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Dňa 31.08.2009 o 19.25 hod. bola spísaná
zápisnica o výsluchu poškodeného X. G. ktorý uviedol, že dňa 19.04.2009 ho vyzdvihol I. z Z., po ceste

čiastočne spal, a v Z. zobudil na to, že vozidlo zastavilo mimo cesty a pristavilo pri nich ďalšie vozidlo.
Vystúpili z neho dve osoby, asi videli ako zišli z cesty a chceli im pomôcť. Jeden mu pomohol vystúpiť
z auta a povedal druhému, aby pomohol vodičovi. I. sa asi zľakol a odišiel s autom preč. Po tom odišli
aj títo muži. Keď bol v jarku o niečo zakopol, spadol na oplotenie a porezal si ruku, čiže sa nezranil
pri dopravnej nehode ani napadnutím. Takéto skutočnosti pri podávaní trestného oznámenia si len tak

zložil, lebo si to matne pamätal a bol po anestézii. Uznesením zo dňa 31.08.2009, právoplatné dňa
16.09.2009, obžalovaný trestné stíhanie zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa
vedie trestné stíhanie. Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo doručené dozorovej prokuratúre aj
G., ktorý proti nemu nepodal sťažnosť. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný navštívil G. v nemocnici
za účelom prešetrenia udalostí, ktoré sa stali dňa 19.04.2009, pričom G. sám uviedol, že si nepamätá

ako došiel k zraneniu a pri jazde ich vytlačilo väčšie vozidlo z cesty. Obžalovaný vec odstúpil na ODI
Galanta a po vrátení veci bolo obžalovaným vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Následne
dňa 31.08.2009 poškodený G. na výsluchu uviedol, že pri spomínanom incidente keď bol v jarku o niečo
zakopol, spadol na oplotenie a porezal si ruku, čiže sa nezranil pri dopravnej nehode ani napadnutím.
Následne obžalovaný uznesením zo dňa 31.08.2009, právoplatného dňa 16.09.2009, trestné stíhanie

zastavil.

Vo vzťahu k postupu obžalovaného (ako policajta) v trestnom konaní odvolací súd iba konštatuje, že
po začatí trestného stíhania je policajt oprávnený vykonávať všetky úkony podľa Trestného poriadku
ako to výslovne ustanovuje § 199 ods. 5 Trestného poriadku. Účelom a zmyslom procesného inštitútu

začatia trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku je, aby orgány prípravného
konania (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného
poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď,
ako to odôvodňuje dôkazná situácia. V uvedenom postupe obžalovaného, ktorému mu vyplýva z jeho
profesného postavenia odvolací súd nevidí neaktívne konanie alebo opomenutie konania obžalovaného.

To, či obžalovaný mal a mohol vec dôkladnejšie prešetriť a vykonať viaceré procesné úkony neprináleží
hodnotiť súdu. Na takéto prípady sú tu inštitúty dozoru prokuratúry, ako vydávanie záväzných pokynov
či prikázanie veci inému policajtovi, ako aj inštitút sťažnosti poškodeného proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania, a v konečnom dôsledku vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči policajtom.

Rovnako, ako vyplýva zo služobného hodnotenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave obžalovaný
bol 5 krát disciplinárne potrestaný (okrem toho aj 5 krát odmenený), a to za stratu služobného
preukazu, nepredloženie odôvodnených žiadostí na predĺženie lehoty objasňovania, neplnenie úloh
v priestupkových spisoch zodpovedne a včas, nevybavovanie dožiadaní v zákonnej lehote a riadne
neprešetrenie disciplinárnych previnení podriadených. Z tohto možno usúdiť akúsi “lajdáckosť“ či

neplnenie si svojich pracovných povinností obžalovaným v plnej miere. Pokiaľ sa prokurátorovi javí
postup obžalovaného pri prešetrovaní udalostí, že tento ich zanedbal resp. nevykonal procesné
postupy v dostatočnej miere, neznamená to, že naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. Takáto okolnosť svedčí naopak o nedostatočnom pracovnom výkone obžalovaného, avšak tieto
skutočnosti neprináleží hodnotiť konajúcemu súdu. Naopak v rámci služobného hodnotenia skôr možno

predpokladať, že obžalovaný konal v rámci svojich zodpovedajúcich znalostí a skúseností, ktoré
nemuseli byť v značnej miere dostatočné.Prokurátor v ďalšom namietal čas výsluchov a to svedka P. I. zo dňa 24.04.2009, kedy bol čas jeho
realizácie v piatok od 20:00 hod. do 21:15 hod. a X. G. zo dňa 17.05.2009, ktorý bol realizovaný
počas nočnej služby obžalovaného a to v nedeľu od 06:15 do 06:50 hod., teda mimo zákonného rámca

predpokladanéhoust.§55ods.2Trestnéhoporiadku.Ktejtonámietkeodvolacísúddodávanasledovné.
V bežnej praxi treba trvať na tom, aby sa úkony vykonávali v úradných miestnostiach a v čase medzi
7.00 hod. a 20.00 hod tak, ako to má na mysli ustanovenie § 55 ods. 2 Trestného poriadku. Zákon však
tento čas, kedy sa úkony majú vykonávať uvádza orientačne. V odôvodnených prípadoch môžu byť
úkony vykonané aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času. Obžalovaný vypočúval svedkov

počas svojej služby, čiže sa mu v neskorších večerných hodinách a skorých ranných hodinách podarilo
zabezpečiť prítomnosť svedkov a teda si plnil počas svojej služby pracovné povinnosti. Krajský súd
nezastáva názor, že by takáto skutočnosť zakladala podozrenie zo žalovanej trestnej činnosti, alebo že
by preukazovala akúkoľvek dohodu medzi obžalovaným a svedkom G. či svedkom S..

Skutková podstata zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona obsahuje štyri

samostatné základné skutkové podstaty, ktoré sú jednotlivo uvedené v osobitných písmenách a) až
d), pričom spoločné majú to, že sa ich páchateľ môže dopustiť len v konaní pred súdom alebo v
trestnomkonaní.Hodnoteniedokazovaniamápodstatnývýznampreskúmaniepríčinnéhovzťahumedzi
protiprávnym konaním obžalovaného a hroziacim následkom, spočívajúcim v podobe ohrozenia alebo
marenia zákonného trestného procesu ako objektu chráneného zákonom, pričom pre príčinnú súvislosť

medzi jeho konaním a uvedeným následkom by postačovalo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom tak, ako to vyplýva z § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že vina obžalovaného bola v rámci súdneho konania argumentáciou prezentovanou na
hlavnompojednávaníspoľahlivospochybnenáavyvrátená,pretobolavočiosobeobžalovanéhosprávne
okresným súdom aplikovaná zásada in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech vinníka.

Ďalej súd z vykonaného dokazovania rovnako nemal za preukázané, že by konanie obžalovaného
naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326odsek1písm.a),ods.2písm.c)Trestnéhozákonaspoukazomna§140písm.c)Trestnéhozákona,
najmä nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu a to zavinenie obžalovaného na žalovanej

trestnej činnosti. Zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa je totiž úmyselným trestným činom.
Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránky zločinu, t. j. ako na konanie
páchateľa, tak na jeho následok a príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom. V skutkovej podstate
zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa je úmyselná forma zavinenia vyjadrená navyše ešte v
kvalifikovanej pohnútke páchateľa, keď zákonnou požiadavkou je, aby konanie páchateľa bolo vedené

„v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech“. Z toho
je zrejmé, že úmyselná forma zavinenia musí byť obsiahnutá ako v konaní (v danom prípade úmyselne
vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu), tak musí byť kumulatívne vztiahnutá tiež k
pohnútke(vúmyselnezadovážiťsebealeboinémuneoprávnenýprospechalebospôsobiťinémuškodu).
Krajský súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu má za to, že zo žiadneho z doteraz vykonaného

dôkazu v danom trestnom konaní nemožno konštatovať úmyselné zavinenie obžalovaného.

Ďalším vo veci usvedčujúcim dôkazom, z ktorého malo priamo vyplývať úmyselné konanie
obžalovaného, je výpoveď svedka X. G. o tom, že zápisnicu o jeho výsluchu dňa 17.05.2009 mal
obžalovaný už dopredu nachystanú. Zvyšní svedkovia ani ostatné dôkazy nijako nepreukázali vedomosť

obžalovaného o tomto pakte a teda jeho úmyselné konanie. Obžalovaný bol podľa názoru odvolacieho
súdu skôr zavádzaný rôznymi meniacimi sa príbehmi svedkov o tom, čo sa dňa 19.04.2009 skutočne
stalo a v zmysle tohto „chaosu“ postupoval potom aj pri vyšetrovaní danej udalosti. Totižto dôkaz takého
charakteru, akým je svedecká výpoveď, aby bola spôsobilá usvedčiť obžalovaného z akéhokoľvek
trestného činu musí spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky na presvedčivosť a na jednoznačný súlad

s prípadnými ďalšími subjektívnymi i objektívnymi dôkazmi. Len nespochybniteľné tvrdenia takéhoto
priameho dôkazu môžu byť podkladom pre záver o vine osoby postavenej pred súd. Tento záver musí
byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať ani najmenšie pochybnosti, či neobjasnené
otázky. V kontexte celej dôkaznej situácie sa aj odvolaciemu súdu tvrdenia svedka G. nezdajú byť
natoľko hodnoverné, aby bolo možné na základe nich bezpečne prijať záver, že sa obžalovaný skutočne

dopustil žalovaného skutku tak, ako sa mu to kladie za vinu. Okolnosti, ktoré prokurátor uvádzal
v dôvodoch odvolania vyznievajú skôr iba v podobe indícií, nie je však možné na základe týchto
skutočností vysloviť jednoznačné závery o vine obžalovaného.Analyzujúc výsledky dokazovania nie je preto možné podľa názoru odvolacieho súdu mať bez
akýchkoľvek pochybností za preukázané, že predmetný skutok kvalifikovaný ako zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom

na § 140 písm. c) Trestného zákona a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona sa stal tak, ako je opísaný v obžalobnom návrhu krajského prokurátora. Odvolací súd
s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že v konaní neboli zabezpečené také jednoznačné dôkazy,
ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku na podklade obžaloby.

Hoci v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k vyčerpaniu všetkých ďalších dôkazných
možností je zrejmé, že tieto dôkazy nevytvárajú ucelenú reťaz jednoliatych dôkazov svedčiacich v
neprospech obžalovaného a preto odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ je v súlade so zákonom.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky
okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak,
aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,
že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru.

(Rt-40/1969)

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa § 285 písm. a) <. Tr. por. oslobodiť
spod obžaloby. (R 14/1964).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje
za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto
len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval odvolanie krajského prokurátora za dôvodné,
rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a zákonný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohoto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.