Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200120
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6021200120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci

žalobcu: K. X., nar. XX.XX.XXXX., bytom K. I. XXX/X, XXX XX Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. Z. XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 18.09.2020 žiadosťou spísanou v Sociálnej
poisťovni, pobočka Zvolen, dňa 18.09.2020.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.

z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom
poistení“) priznala invalidný dôchodok od 22.09.2020 v sume 427,10 Eur mesačne, po zohľadnení
obdobia vyplácania náhrady príjmu v zmysle § 80 zákona č. 461/2003 Z. z. Podkladom rozhodnutia bol
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka L. zo dňa 18.09.2020,
podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu

bola posudkovým lekárom určená na 60% od 18.09.2020.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne posúdenie
zdravotného stavu, v spojení s čím nesúhlasil ani so sumou priznaného invalidného dôchodku. K
odvolaniu pripojil lekárske správy - zo dňa 08.09.2020 z kardiologického vyšetrenia a zo dňa 26.10.2020
z neurologického vyšetrenia.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa XX.XX.XXXX zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnenírozhodnutia poukázal na to, že po odvolaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka L. dňa 28.10.2020, ktorý odvolaniu nemienil
vyhovieť a predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Tento opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu na základe
predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov dňa 08.12.2020 a celkovú
mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60%, a to 50% (z rozpätia 40% až
50%) za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IX - Choroby obehovej sústavy, oddielu
A - srdcové choroby, položky 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie

chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), písm. b) - stavy s poklesom výkonnosti
pri stredne ťažkom zaťažení, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., plus 10% za pridružené
zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.

5. Žalovaná v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uviedla záver posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, z ktorého vyplýva, že v stanovenom percente miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u účastníka sú komplexne zhodnotené jeho somatické
ťažkosti. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je verifikovaná disekcia hrudnej aorty s akútnym
riešením 24.09.2019, kedy bola v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v
G. G. vykonaná rozsiahla kardiochirurgická urgentná operácia s totálnou náhradou aortálneho
oblúku s následnými revaskularizačnými zákrokmi. Ďalší priebeh bol komplikovaný protrahovanou

rekonvalescenciou s nutnými zákrokmi na kardiovaskulárnom systéme. Dňa 18.10.2019 bola chirurgicky
riešená trombofleditída v oblasti stehna s riešením resutúry dňa 22.10.2019 pre dehiscenciu (rozpad)
rany. V októbri 2019 bola tiež vykonaná urgentná chirurgická revízia s evakuláciou osrdcovníka
a vykonanou drenážou. Prechodne pretrvávala naznačená pravostranná hemiparéza a sprievodne
bolo dokumentované aj akútne obličkové poškodenie. Odborné vyšetrenia vykonané v roku 2020

dokumentujú uspokojivý klinický stav s uspokojivým kardiolpulmonálnym stavom podloženým ECHOKG
vyšetrením, naposledy v septembri 2020 s primeranou ejekčnou frakciou bez prejavov reptúry. Rovnako
aj nález zobrazujúci rekonštrukčnú oblasť aorty z januára a augusta 2020, uvádzajú stabilizovaný
nález oblasti anastomózy, aorty bez dilatácie. Po nefrologickej stránke je vyžadovaná distenzarizácia,
neurologický stav postupne s úpravou. Podľa posudkového lekára aj napriek komplikovanému

a protrahovanému priebehu, vychádzajúc z posudzovaných nálezov, bola určená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie na úrovni 50%, čo
je horná hranica percentuálneho rozpätia od 40% do 50% prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. zodpovedajúca poklesu výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení po srdcových, resp. cievnych
závažných operáciách. V percentuálnom zvýšení o 10% sú zohľadnené ostatné pridružené ochorenia

žalobcu uvedené v anamnéze a diagnostickom závere. Pre posudzovanie zdravotného stavu na účely
vzniku invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy: Prepúšťacie správy z hospitalizácie na oddelení
kardiochirurgie a oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny od 23.09.2019 do 01.10.2019 a od
09.10.2019 do 25.10.2019, kardiologické vyšetrenie zo dňa 16.01.2020, nefrologické vyšetrenie zo dňa
16.03.2020, kardiologické vyšetrenie zo dňa 08.09.2020 a neurologické vyšetrenie zo dňa 26.10.2020.

6. Podľa žalovanej boli skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu
dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, posudky sú z hľadiska
skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou. Sú bez nejasností a bez vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Aj v odvolacom konaní bola preukázaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobcu na 60% od 18.09.2020. Žalovaná vychádzala zo skutočností, ktoré boli preukázané počas
odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil
správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný
dôchodok. Uviedla, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by

odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu
rozhodujúceho zdravotného postihnutia, účastník konania má možnosť požiadať o opätovné posúdenie
invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že
odborné vyšetrenia z roku 2020 síce dokumentujú uspokojivý a stabilizovaný klinický stav, no z jehopohľadu tomu tak nie je, pretože to neznamená byť fyzicky aj psychicky v poriadku. Ochorenie ho
poznačilo v pracovnej oblasti aj v oblasti osobného života. Má obmedzenia pri dvíhaní ťažkých bremien,
pričom práca s nimi bola z časti aj v jeho pracovnej náplni, t. j. nemôže ďalej pracovať na pozícii, na

ktorej pracoval a bude pre neho ťažké zamestnať sa v jeho odbore. Jeho zdravotný stav je kontrolovaný
v pravidelných trojmesačných intervaloch u viacerých lekárov - špecialistov, v dôsledku čoho väčšinu
voľného času trávi v nemocničnom zariadení, čo nepriaznivo vplýva aj na jeho psychický stav. Pre
pandemickú situáciu bol termín jeho kontrol posunutý na neskorší dátum, preto k žalobe nemohol
predložiť aktuálne lekárke správy ohľadom jeho zdravotného stavu. Navrhoval, aby posudkový lekár

ešte raz prehodnotil jeho zdravotný stav a možné ďalšie komplikácie v súvislosti s jeho ochorením. Tiež
navrhoval prehodnotiť zaradenie jeho ochorenia do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A
- srdcové choroby, položky 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie
chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), písm. c) - neschopnosť záťaže, podľa
prílohy č. 4 zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozmedzí 70%-90%, a nie podľa písm. b) - stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení.

Vyjadrenie žalovanej

8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu
navrhla ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.

9. Podľa žalovanej sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydané v prvom stupni ako aj v odvolacom konaní
zákonné a správne. Žalobcovi bol na základe jeho žiadosti priznaný invalidný dôchodok od 22.09.2020,
keď nárok na invalidný dôchodok mu vznikol dňa 18.09.2020, kedy bol uznaný za invalidného v zmysle
posudku o invalidite, ktorý bol záväzným podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Z posudkov

posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca má pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% od
18.09.2020, a to 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. K žalobnej námietke, že odborné vyšetrenia z roku 2020 síce dokumentujú jeho zdravotný stav ako

uspokojivý a stabilizovaný, avšak podľa jeho názoru tomu tak nie je, keďže ochorenie ho obmedzuje vo
vykonávaní pracovnej činnosti a v oblasti osobného života a k návrhu, aby za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bolo stanovené postihnutie zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v
zmysle kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písm. c), kde je rozpätie 70% až 90%, a nie podľa písmena
b), kde je rozpätie 40-50% žalovaná uviedla, že subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že jeho

rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov
na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach
sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Zároveň uviedla, že dôvody,
ktoré uvádza žalobca v správnej žalobe, nie sú opodstatnené. Dokazovanie ohľadom posúdenia

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovný potenciál bolo zverené
posudkovým lekárom. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky vo L., ktorý zotrval na posúdení
zdravotného stavu žalobcu majúc za to, že posúdený bol správne, a preto bol zdravotný stav žalobcu
posúdený v odvolacom konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej v Banskej Bystrici,

z ktorého vyplýva rovnaký záver ohľadom rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj určenej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na 60% od 18.09.2020.

11. Žalovaná konštatovala, že skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu bol zistený objektívne.
Posudky posudkových lekárov zodpovedajú kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Postup

žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na
základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne. Pochybnosti žalobcu
otom,žejehozdravotnýstavnebolposúdenýsprávnesúvyvolanélenjehosubjektívnympresvedčením,
čo nie je dôvod na spochybňovanie správnosti skutkových zistení. Žalobca nepreukázal žiadne
také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov

posudkových lekárov zadovážených v konaní. Podľa žalovanej boli skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, a
preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.12. Žalobca nevyužil možnosť podať repliku na vyjadrenie žalovanej k žalobe.

13. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP verejným

vyhlásením rozsudku, postupom podľa § 137 ods. 3, ods. 4 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre
ktorý bolo potrebné v tejto veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13
ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) nie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním
veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového spisu aj posudkového spisu)

správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nezistil žiaden z dôvodov možnej
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 SSP), preto podľa § 190 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

20. Predmetom súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne
v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, ktorú podal dňa 18.09.2020, na základe
ktorej bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 22.09.2020 v sume 427,10 Eur mesačne určenej
podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., vychádzajúc z miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60%. Spornou medzi účastníkmi konania je určená miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, keď žalobca namietal určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia
ako stav s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, čo zodpovedá zaradeniu podľa Kapitola
IX, Oddiel A, položka 8, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pri ktorom je stanovené rozpätie
40% až 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tvrdil, že u neho sa jedná o
neschopnosť záťaže, čo zodpovedá zaradeniu podľa Kapitola IX, oddiel A, položka 8, písm. c) prílohy

č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pri ktorom je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozpätí 70% až 90%.

Relevantná právna úprava21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

31. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej

poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

32. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od
04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5

časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.33. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

34. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

35. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

36. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

38. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v

celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

39. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

40. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. kapitola IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A
- srdcové choroby, položka 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie
chlopní, resekcia aneurizmy, stavy po koronárnej angioplastike) písm. b) - stavy s poklesom výkonnosti
pri stredne ťažkom zaťažení je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 40%
až 50%.

41. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A srdcové
choroby, položka 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní,
resekcia aneurizmy, stavy po koronárnej angioplastike) písm. c) - neschopnosť záťaže je určená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 70% až 90%.

42. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci
ktorých sa rozhoduje aj o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.
z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska
zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle §

196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v
rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo
nepriaznivéhozdravotnéhostavuapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť(§153ods.3písm.
a) zákona č. 461/2003 Z. z.).

43. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného
stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov
nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné
lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia
§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú

posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a
ústredia.44. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie
posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom
súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné,
objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).

45. V intenciách vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR správny súd preskúmal závery

posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej
poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Posudzoval
presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v
zdravotnej dokumentácii žalobcu, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické
závery a žalobné námietky.

46. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že podkladom prvostupňového rozhodnutia bol
odborný posudok o invalidite vystavený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka L. zo dňa 18.09.2020, závery ktorého boli opakovane prehodnotené týmto posudkovým
lekárom po podaní odvolania dňa 28.10.2020 a v odvolacom konaní bol podaný odborný posudok
o invalidite posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pracovisko G.

G. zo dňa 08.12.2020. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov sa jednoznačne zhodli
na závere, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je postihnutie zaradené do kapitoly IX,
oddiel A, položka 8, písm. b), t. j. choroba obehovej sústavy, choroba srdca, stav po srdcovej operácii
(revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneurizmy, stavy po koronárnej angioplastike),
s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení a určili mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia 50%. Za ostatné pridružené ochorenia ovplyvňujúce pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 10% (§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.). Posudkoví lekári vychádzajúc z lekárskych vyšetrení,
a to kardiologického vyšetrenia zo dňa 16.01.2020, nefrologického vyšetrenia zo dňa 16.03.2020,
kardiologického vyšetrenia zo dňa 08.09.2020 a neurologického vyšetrenia zo dňa 26.10.2020

konštatovali stav stabilizovaný. Z hľadiska pracovnej rekomandácie navrhli pracovné zaradenie s
rešpektovaním obmedzenia schopností, žalobca môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej
fyzickej námahy, bez dvíhania a nosenia bremien, nadmernej fyzickej záťaže s vylúčením prác na nočné
zmeny, s tým, že môže vykonávať ľahšie práce za uvedených podmienok.

47. Správny súd po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi
zastáva názor, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností namietaných žalobcom a že závery
posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov súčasnej medicíny.
Posudkové závery sú podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými
zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach

na základe preložených lekárskych správ. Záver posudkov korešponduje s vykonanými medicínskymi
vyšetreniami a predloženými odbornými nálezmi (§ 196 od. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Medzi závermi
posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať.

48. Správny súd poznamenáva, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho

zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá
potrebné odborné znalosti. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou
ktorej je odborný lekársky posudok vrátene jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a
odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok
je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej -

medicínskej erudovanosti) odkázaný, preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť
a presvedčivosť. V predmetnej veci posudky podané posudkovými lekármi sociálneho poistenia tieto
kritériá spĺňajú, pretože posudkoví lekári sa riadne vysporiadali so všetkými rozhodnými a pre danú vec
relevantnými skutočnosťami, pričom svoje závery náležite odôvodnili.

49. V rámci súdneho prieskumu správny súd nezistil žiadne pochybenia v postupe posudkových lekárov,
ani v konaní Sociálnej poisťovne.50. Pokiaľ žalobca namietal, že uspokojivý a stabilizovaný stav neznamená byť fyzicky a psychicky v
poriadku a že má znížený pracovný potenciál, že nemôže vykonávať prácu na pozícii, ktorú vykonával
predochorením,žečasténávštevynemocničnýchzariadenínepriaznivovplývajúnajehopsychickýstav,

tieto žalobné námietky sú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v zásade irelevantné.
Súd nespochybňuje vážnosť zdravotného stavu žalobcu ako aj následky zdravotného postihnutia, avšak
to, ktoré je rozhodujúce zdravotné postihnutie a v akej miere toto rozhodujúce zdravotné postihnutie
ovplyvňuje pracovný potenciál žalobcu, prislúcha určiť výlučne posudkovým lekárom. To, že podľa
žalobcu malo byť určené rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle kapitoly IX, oddiel A, položka 8,

písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nebolo preukázané, žalobca nepredložil žiadne také
lekárske správy, z ktorých by vyplývalo iné posúdenie zdravotného stavu, resp. ktorými by bol tak vážne
spochybnený až vylúčený záver vyplývajúci z odborných posudkov o invalidite vydanými posudkovými
lekármi, že by bolo potrebné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie.

51. Úlohou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby

presneaúplnezistilaskutočnýstavvecianatenúčelsiobstalapotrebnépodkladynarozhodnutie(§195
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Podkladmi na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania dôkazy (§ 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). Ustanovenie § 196 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení upravuje, že dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, okrem iného aj odborné posudky, správy, listiny. Účastník konania je povinný

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne,
ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je pritom povinná vykonať aj
iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci (§ 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení). Dôkazy, ktoré Sociálna poisťovňa zhromaždí
pred vydaním rozhodnutia hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo

vzájomnej súvislosti.

52. Správny súd nezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci, na základe ktorého
Sociálna poisťovňa rozhodla aplikujúc vyššie citované ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, keď
došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol v súlade

s § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
keďže nezistil žiadne dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ani v
konaní pred správnym súdom nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by záver žalovanej spochybňoval alebo
ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného postihnutia, ako bol ustálený v čase rozhodovania
Sociálnej poisťovne. Žalobca neuviedol nič nové, čím by sa posudkoví lekári Sociálneho poistenia

neboli zaoberali. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov Sociálneho poistenia zadovážených v administratívnom
konaní.

53. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v

čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Ak by v budúcnosti
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťalebobybolodôvodomprezmenurozhodujúcehozdravotného
postihnutia, žalobca môže požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného
dôchodku.

54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Správny
súd nezistil dôvody nezákonnosti zaoberajúc sa vecou v rozsahu žalobných bodov, ale aj nad ich rozsah
s poukazom na § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

55. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal
aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).