Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. august 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120310368
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120310368.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenou
advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka,
IČO: 53 255 739 proti žalovanej: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., A. C. XX, v konaní o

zaplatenie260eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica
č. k. 13Csp/35/2020-118 zo dňa 26.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/35/2020-118 zo dňa 26.11.2020 z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej

inštancie“) žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval skutkový a právny základ uplatneného
nároku žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 260 eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti
poskytnutého úveru na základe zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu, ktorý uzatvoril so
žalovanou dňa 22. 07. 2014 Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 5039873661, na základe ktorej veriteľ

poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve. Z nej vyplývalo, že výška povoleného prečerpania bola 300,-eur, typ a
výška úrokovej sadzby bola premenlivá, 18,90 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy, splatnosť úrokov bola
daná mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť povoleného prečerpania bola
dňa 18. 12. 2053. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť
podľazmluvy.Výpoveďouzmluvyzodňa18.05.2018bankavyhlásilamimoriadnusplatnosťpovoleného

prečerpania a určila výpovednú dobu 2 mesiace, ktorá začala plynúť dňom mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2019, uzatvorenej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu
žalovanú pohľadávku. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 453,29 eur, z toho istina
260,00 eur, úrok 75,47 eur, úrok z omeškania 23,42 eur a poplatky 94,40 eur. Žalovaná ani po postúpení
pohľadávky nevykonala žiadne úhrady.

1.2. Súd prvej inštancie nárok právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu
podpisu zmluvy (ďalej „ZoSÚ“), v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2
a § 525 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy
(ďalej „Občiansky zákonník“, alebo len „OZ“) a podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v

znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej „Zákon o bankách“).1.3. Následne súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko ide o spotrebiteľský spor do 1 000,- eur a skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na

webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

1.4. Súd prvej inštancie skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie ex offo - z úradnej povinnosti a
vychádzal z toho, že predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako
postupník pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a preto aktívna vecná legitimácia žalobcu

súvisí so splnením podmienok určených v § 17 ZoSÚ. v spojení s § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a v § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, bol postupca
v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle ustanovenia § 132
ods. 1 Civilného sporového poriadku tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem
iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená
bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne

vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

1.5. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že pokiaľ žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky
vyplývajúce mu z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je jeho úvaha nesprávna. Žalobca napriek výzve

súdu nepreukázal, že by žalovanej bola doručená výzva na úhradu dlžnej sumy, ako ani skutočnosť,
či od predmetnej výzvy po postúpenie pohľadávky uplynula 90 dňová lehota. Zo spisu vyplýva, že
na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil žalobca kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24. 06. 2019, uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom, výpoveď zo zmluvy o
povolenom prečerpaní zo dňa 18. 05. 2018 bez dokladu o doručení žalovanej a následne výzvu zo

dňa 26. 03. 2019 s podacím hárkom. Je zrejmé, že výzva zo dňa 26. 03. 2019 bola odoslaná na pošte
dňa 28. 03. 2019, pričom bola realizovaná iba 88 dní pred postúpením pohľadávky. Z toho je zrejmé,
že po doručení výzvy nebola dodržaná zákonom stanovená lehota 90 dní v zmysle zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej
postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. V

dôsledku toho nemal okresný súd za preukázané, že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej
uplatňovať pred súdom, žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a preto bolo dôvodné jeho žalobu zamietnuť. O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak, že nakoľko v
spore úspešnejšej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v prvom rade poukázal na to, že dňa
05.10.2020 bola súdu oznámená zmena právneho zastúpenia žalobcu z advokátskej kancelárie TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 na advokátsku kanceláriu Remedium
Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 a keďže zmena právneho zastúpenia
bola súdu riadne a účinne oznámená, žiadal o doručovanie všetkých písomností v uvedenej veci do

elektronickej schránky advokátskej kancelárie Remedium Legal.

2.1. Následne odvolateľ namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol bez nariadenia
pojednávania. S poukazom na znenie § 297 CSP žalobca zastáva názor, že je ho potrebné vykladať tak,
žeakžalovanýnespochybniltvrdeniažalobcuarovnakopodľanázorusúdusútietotvrdeniapreukázané,

tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie
bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité
skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia §
297 písm. b) CSP, t.j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je teda podľa názoru žalobcu
nesprávne,resp.vychádzaznesprávnehoprocesnéhopostupu.Jezrejmé,žesúdniejepovinnýžalobcu

vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je
možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na
ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Žalobca má za to, že v danom konaní
okresný súd v rozpore s § 181 ods. 2 a § 171 ods. 1 CSP nevyslovil svoje predbežné právne posúdenieveci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na
doplnenie dôkazov a takýmto postupom bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom. Na podporu
svojho stanoviska žalobca citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov.

2.2. V ďalšom texte odvolania sa žalobca vyjadroval k preukázanie splnenia podmienok v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách a namietal, že v konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že pred
postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu uvedené ustanovenie ukladá.
Odvolateľ poukázal na to, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (v
zmysle prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná
v nepretržitom omeškaní po dobu 748 dní) a zároveň bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu
svojho peňažného záväzku, a to okrem iného aj výzvou zo dňa 18.05.2018 označenou ako „Výpoveď
zmluvy“,výzvouzodňa16.08.2018označenouako„Odstúpenieodzmluvy“avýzvouzodňa26.03.2019,
ku ktorej žalobca predložil aj podací hárok.

2.3. Odvolateľ ďalej v dôvodoch odvolania poukázal na dikciu ustanovenia § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1
CSP a keďže skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou popreté, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP ich
bolo v konaní podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe
čoho bolo potrebné uzavrieť, že žalovaná bola postupcom riadne vyzvaná na zaplatenie omeškaných

splátok a v čase postúpenia pohľadávky bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko
v konaní bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách. Odvolateľ následne na podporu svojho názoru citoval z viacerých súdnych rozhodnutí .

2.4. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle § 92
ods. 8 Zákona o bankách je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník
v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z dikcie

ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva. Predmetné ustanovenie vyžaduje len písomnú výzvu banky
voči svojmu klientovi, t. j. výzvu banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná
kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť
dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ustanovení § 92
ods. 8 ZoB výslovne a jednoznačne uvedené. Postup súdu, ktorým si „upravil“ toto zákonné ustanovenie

a nad rámec zákona vyžaduje, aby omeškanie dlžníka nastalo až doručením výzvy banky (t. j. v rozpore
s § 517 ods. 1 OZ podľa súdu nenastáva omeškanie okamihom, kedy dlžník neplní svoj záväzok riadne
a včas) je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc
meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Na podporu svojho tvrdenia opäť poukázal
odvolateľ na viaceré rozhodnutia súdov.

2.5. Odvolateľ v odvolaní ďalej zdôraznil, že žalovaná skutočnosti ohľadom žalobcom uplatňovaného
nároku, ako ani doručovania výziev či iných písomností nijakým spôsobom nerozporovala a preto
skutočnosti ohľadom doručovania výziev bolo nutné pri zohľadnení zásady kontradiktórnosti konania
považovať za nesporné. Odôvodnenie súdu prvej inštancie preto považuje žalobca za arbitrárne a

prijaté závery súdu za svojvoľné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, ako ani v samotných
zákonných ustanoveniach. Žalobca zastáva názor, že súd v priebehu konania svojou vlastnou činnosťou
rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, čím prelomil nesporné skutkové tvrdenia samotných strán sporu.
Žalobca sa v žiadnom prípade nestotožňuje s tvrdením súdu, že ustanovenie § 151 ods. 1 CSP sa na
prejednávaný prípad neuplatní, nakoľko takýto záver nemá oporu v právnych predpisoch a neuplatnenie

tohto ustanovenia predstavuje nezákonný postup súdu. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu
nepostupoval v zmysle ust. § 295 CSP - nakoľko žiadne takéto dôkazy nevykonal - ale naopak - z pozície
pomyselného advokáta a zástupcu žalovanej, ako spotrebiteľky, aktívne rozporoval skutkové tvrdenia
žalobcu a napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného vyžadoval ďalšie dôkazy na preukázanie týchto
tvrdeníanazákladetohtopostupuzamietolžalobupreneuneseniedôkaznéhobremena(nepreukázanie

týchto skutočností). Súd v danom prípade podľa názoru žalobcu prekročil svoje právomoci a porušil
základnú zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.2.6.Žalobcavzávereodvolanianamietalnaplneniezásady „ochranaspotrebiteľa“,ktorúsanapadnutým
rozhodnutím zrejme snažil dosiahnuť súd prvej inštancie, pričom odvolateľ zastáva názor, že je
v konečnom dôsledku takou ochranou, ktorá spotrebiteľov poškodzuje. Zamietnutie žaloby pre

nepreukázanie platného postúpenia pohľadávky pre spotrebiteľov znamená, že síce nie sú nútení
podrobiť sa nútenému výkonu súdneho rozhodnutia, avšak prakticky sa dostávajú do stavu právnej
neistoty vo vzťahu k tomu, kto je ich veriteľom a komu teda majú svoj dlh vlastne splniť, aby dosiahli
napr. výmaz z úverového registra. Postupník naďalej zastáva názor, že postupoval v súlade s ust. §
92 ods. 8 ZoB a zmluva o postúpení pohľadávky nebola výrokom súdneho rozhodnutia nikdy vyhlásená

za neplatnú, v dôsledku čoho na ňu ako na neplatnú ani nemožno nazerať. Žalobca zostane veriteľom
žalovaného aj v prípade, ak sa súdne rozhodnutie, ktorým súd zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, stane právoplatným. Žalobca je síce veriteľom spotrebiteľa, avšak nemal
by od neho titulom dlhu prijať žiadne ďalšie plnenia, nakoľko by sa vystavil riziku súdneho konania
a posúdenia, že koná v rozpore s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca
napadnuté rozhodnutie za len veľmi zdanlivo ochraňujúce spotrebiteľa (v rovine zamietnutia žaloby),

nakoľko v skutočnosti môže byť spotrebiteľ v konečnom dôsledku uvedeným rozhodnutím zo strany
súdu poškodený. Žalobca tak má za to, že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a okresný
súd vec nesprávne právne posúdil, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a žalobu zamietol. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie
žalobe v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia §
391 ods. 1 a 2 CSP vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

6. Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

7. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

8. V nadväznosti na predchádzajúce znenie § 17 ods. 1 ZoSÚ, podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

9. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.10. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

12. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad). Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom
právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom z úverového vzťahu (ktorým
bola Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave), ktorý uzatvoril so žalovanou dňa 22.07.2014
Zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky

formou povoleného prečerpania do 300,-eur, za úrokovej sadzby 18,90 % p.a. v deň uzatvorenia
zmluvy,splatnosťúrokovboladanámesačne,vposlednýdeňkalendárnehomesiaca,konečnásplatnosť
povoleného prečerpania bola dňa 18. 12. 2053. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej a tým aj procesnej

legitimácie žalobcu s konštatovaním, že žalobca nepreukázal súdu, že boli zo strany jeho právneho
predchodcu splnené všetky zákonom požadované podmienky a predpoklady platného a zákonného
postúpenia pohľadávky z banky na postupníka, vyžadované osobitnou právnou úpravou § 92 ods. 8
Zákona o bankách.

15. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej - existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009).

16. Súd prvej inštancie, keďže žalobca nie je pôvodným nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorý
si uplatňuje v spore, sa tak správne v konaní zameral predovšetkým na skúmanie vecnej a
procesnej legitimácie žalobcu a zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou dodržania zákonných
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, na základe ktorého by súd mohol konštatovať, že žalobca

je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovanej domáha. Nakoľko hmotnoprávny nárok
mal žalobca nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým
bola banka, okrem všeobecnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia §
524 a násl. Občianskeho zákonníka bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa
osobitnej právnej normy upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi bankou a klientmi - zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.

17. Odvolací súd s poukazom na citáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách zdôrazňuje,
že zákon o bankách, ako osobitná právna úprava, pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžadujesúčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia (osobitná písomná výzva
banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej výzve banky). Uvedené
podmineky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva

a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo
zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva
(uvedenú skutočnosť odvolací súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom na označenie 14. Časti
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO, v ktorej je
obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky.

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane
bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. OZ). Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie
citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej banky pohľadávku postúpiť “), ako aj
jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie “Ochrana klientov a bankové tajomstvo“.

Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky.
Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta
postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto
ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Pokiaľ bola
postúpená pohľadávka bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom zákonnom ustanovení,

je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je
absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Odvolací súd v súvislosti s takýmto záverom
poznamenáva, že takýto výklad predmetného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách zodpovedá judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktorý práve za účelom zjednotenia výkladu

tohto ustanovenia v rozhodnutí 1Cdo 147/2017 zo dňa 24 apríla 2018 jednoznačne konštatoval, že
„ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva,aletiežprávklientavsúvislostispostúpenímpohľadávky.Postúpeniepohľadávky,kuktorému
došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí
7Cdo 26/2017 zo dňa 16. júla 2018 Najvyšší súd SR vyslovil právnu vetu : „Ak zákonným dôsledkom

rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére
súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor
preinúinterpretáciuúpravyrozhodnejajprevýsledokkonaniavprejednávanejvecinežtú,žepodmienky
podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju
pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť

nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.

18. V súvislosti s výkladom predmetného zákonného ustanovenia je však, podľa názoru odvolacieho
súdu, nutné dať za pravdu odvolacím argumentom žalobcu, že z dikcie ustanovenia § 92 ods. 8

Zákona o bankách nevyplýva jednoznačne a nespochybniteľne záver, že by zákon ako podmienky
platného a zákonné postúpenia pohľadávky z banky na postupníka vyžadoval okrem preukázateľnej
písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi a nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní existujúceho omeškania
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, navyše ako ďalšiu podmienku aj
to, že uvedené omeškanie trvaní najmenej 90 kalendárnych dní musí byť až po doručení písomnej

výzvy veriteľa dlžníkovi. Takýto výklad zákonného ustanovenia je oveľa širší a extenzívnejší, ako mal
na mysli zákonodarca, pokiaľ predmetnú právnu úpravu prijímal formou zákona. V danej veci, podľa
názoru odvolacieho súdu, je nevyhnutné zohľadniť aj ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu vyplývajúce
z obsahu spisu, a to, že z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2019 je zrejmé, že
žalovaná, ako dlžníka, bola v omeškaní s platením dlhu pôvodnému veriteľovi - banke oveľa dlhšiu

dobu, ako len zákonom požadovaných 90 kalendárnych dní. Ku dňu postúpenia pohľadávky bol počet
dní omeškania žalovanej 748 a dátum poslednej splátky bol dňa 23.10.2018 (postúpenie pohľadávky
bolo dňa 24.06.2019). Relevantné je aj to, že žalovaná ani po tom, čo jej postupca oznámil postúpenie
pohľadávky, ostala naďalej v omeškaní a v omeškaní je doposiaľ, nakoľko na predmetný úver od
poslednej splátky dňa 23.10.2018 nevykonala žiadne, ani len čiastočné platby. S ohľadom na uvedené

okolnosti konkrétnej veci potom záver súdu, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z dôvodu, že
výzva banky adresovaná dlžníčke zo dňa 26. 03. 2019 bola odoslaná na pošte dňa 28. 03. 2019, pričom
bola realizovaná iba 88 dní pred postúpením pohľadávky, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že
nebola dodržaná zákonom stanovená lehota 90 dní v zmysle zákona o bankách, takýto záver súdu avyhodnotenie konkrétnych okolností prípadu sa javí ako prílišný a nežiadúci formalizmus súdu. Navyše,
ako odvolací súd už vyššie zdôraznil, nemožno takýto záver vyvodiť z hypotézy zákonného ustanovenia
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože je zrejmé, že nepretržité omeškanie žalovanej voči pôvodnému

veriteľovi trvalo oveľa viac ako len 90 kalendárnych dní požadovaných zákonom a to už v čase zasielania
výzvy bankou na úhradu omeškaného dlhu.

19. Záver súdu, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky
z dôvodu údajného neuplynutia lehoty aspoň 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky, tak

neobstojí z dôvodu nesprávneho a príliš formalistického právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu bolo
preto nutné odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na opätovné
rozhodnutie. Odvolací súd však považuje za nevyhnutné zdôrazniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré bude
úlohou súdu prvej inštancie pri ďalšom rozhodovaní a aj skúmaní aktívnej legitimácie žalobcu v spore,
zohľadniť a náležite vyhodnotiť.

20. Ako už odvolací súd konštatoval, v spotrebiteľských vzťahoch pri konštatovaní platnosti či neplatnosti
postúpenia pohľadávky z dodávateľa na ďalší subjekt, je nutné okrem všeobecných ustanovení §
524 až § 530 Občianskeho zákonníka zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a
spotrebiteľských úverov, ktorá na daný právny vzťah dopadá. Súd prvej inštancie správne nárok právne
posúdil aj podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení

účinnom ku dňu podpisu zmluvy a právne kvalifikoval úverový vzťah medzi bankou a žalovanou ako
spotrebiteľský úver. Odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je
predmetom sporu, ani žalobca v spore nespochybňoval. Všeobecné hmotnoprávne podmienky platného
postúpenia pohľadávky vyplývajú z lex generalis - z ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, v
zmyslektoréhoveriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Osobitné
zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch však vyplývajú aj z
uvedenej právnej úpravy spotrebiteľských úverov, ktorú bude nevyhnutné zohľadniť. Vyššie citované
ustanovenie § 17 ods. 1 ZoSÚ stanovuje, že veriteľ môže práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
previesť na tretiu osobu, len ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s

ňou spojenými a sú kumulatívne splnené obe podmienky presne špecifikované pod písmenami a/ a b/
tohto ustanovenia, teda súčasne ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne prechádza alebo postupuje
sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa

stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže sa v konkrétnej veci
postupovala pohľadávka, ktorá nebola ešte po konečnom termíne splatnosti úveru (ten bol v zmluve
o povolenom prečerpaní dojednaný na 18.12..2053), súd bude v danej veci povinný sa prejudiciálne
zaoberať okrem platného postúpenia pohľadávky aj platnosťou predčasného zosplatnenia pohľadávky
a skúmať, či veriteľ splnil všetky zákonom požadované podmienky a predpoklady na to, aby bolo možné

konštatovať platnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru. Odvolací súd v tejto súvislosti
opätovne poukazuje na závery vyšších súdnych autorít (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
15. 12.2020, sp. zn. 5Cdo 36/2020, ktorý konštatoval, že „Ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná:“
Uvedená požiadavka napokon výslovne vyplýva aj z dikcie § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Je tak zrejmé,

že podmienkou platného a zákonného postúpenia pohľadávky je tak aj platné a zákonné predčasné
zosplatnenie, čo súd prvej inštancie v konaní doposiaľ neskúmal vôbec.

21. V nadväznosti na znenie § 17 ods. 1 ZoSÚ, podmienky zosplatnenia upravuje všeobecne Občiansky
zákonník v § 565 OZ, no je nutné okrem tohto zákonného ustanovenia zohľadniť súčasne aj osobitné

ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúceho podmienky predčasného zosplatnenia plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy, vyplývajúce z § 53 ods. 9 OZ, stanovujúceho osobitné a ďalšie podmienky,
ktoré musia byť kumulatívne naplnené pre záver, že veriteľ platne predčasne zosplatnil spotrebiteľský
úver. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a
preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na

možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti
dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie
§ 565 OZ zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celejpohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti
všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať

len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na
zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil

spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie
kratšejako15dnívšaknemusíbezďalšiehozačaťplynúťažpotom,akojedlžníkvomeškanísosplátkou
3 mesiace. V § 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné
zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so
zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní hoc len s jednou splátkou. Veriteľ

je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na
splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho
právo zaniká. Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že nakoľko bol pôvodný veriteľ bankou,
okrem uvedených ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ museli byť preukázané aj ďalšie osobitnou normou
požadované podmienky platného zosplatnenia pohľadávky vyplývajúce z lex specialis - ustanovenia §

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, ktorý
skúmal (hoci s nesprávnym právnym záverom) podmienky vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia,
avšak bez toho, aby mal súčasne prejudiciálne preukázané, že postupovaná pohľadávka bola v čase
postúpenia už splatná a došlo k predčasnému vyvolaniu splatnosti pôvodným veriteľom zákonne, pri
zohľadnení právnej úpravy tak Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť uplatneného
nároku žalobcu voči žalovanej konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ
nesprávne vyvodil nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky
len a výlučne z príliš formalistického a erxtenzívneho výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o

bankách. Bude úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci opätovne sa zaoberať oprávnenosťou a
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej a posúdiť, či je súčasný žalobca v danom spore
aktívne legitimovaným a nositeľom práv z predmetnej pohľadávky s ohľadom na to, či boli relevantným
spôsobom preukázané všetky podmienky a predpoklady platného postúpenia pohľadávky vyplývajúce z
§ 17 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ, taktiež podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a v nadväznosti

na potrebu skúmať aj platnosť predčasného zosplatnenia pohľadávky aj z § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ.
Súd si tak na podklade vykonaného dokazovania vyhodnotí, či žalobca preukázal, že na neho právne
relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou a súčasne v čase postúpenia
pohľadávky išlo o postupiteľnú pohľadávku vzhľadom na predčasné zosplatnenie pohľadávky pôvodným
veriteľom,tedačipôvodnýveriteľpreukázateľnesplnilzákonnépodmienkynato,abyúčinneazákonným

spôsobom úver predčasne zosplatnil.

23. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú zjavne sporné, resp. konajúci súd doposiaľ nemá určité
skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia §
297 písm. b/ CSP, t.j. meritórne rozhodnúť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom

je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu, pričom súd prvej inštancie pri rešpektovaní
dikcie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP predíde pre strany prekvapivému rozhodnutiu vyslovením svojho
predbežného právneho posúdenia veci, prezentovaním pred stranami, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za nesporné, ktoré vyhodnotil súd ako sporné, čím vytvorí stranám sporu zákonný procesný priestor na
eventuálne doplnenie dôkazov.

24. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia majúceho za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia
potom odvolací súd po preskúmaní veci odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 2 CSP vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).