Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207180
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714207180.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek
senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Lýdie Noskovičovej, v exekučnej veci oprávneného: A.. K. F.,
X.. XX.XX.XXXX, Y. X, XXX XX L., zast. Advokátska kancelária AKAK s.r.o., Slowackého 56, 821 04
Bratislava proti povinnému: 1/ H. F., X.. XX.XX.XXXX, Z.. X. XX, J. C. J. X/ C. F., X.. XX.XX.XXXX, Z..
X.P. XX, XXX XX J., zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08

Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom
P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 3168/14, o vymoženie istiny 4.650,- Eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 9Er/426/2014-18
zo dňa 11.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 9Er/426/2014-18 zo dňa 11.01.2016
z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (pôvodne súd prvého stupňa) povolil odklad exekúcie,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/84/2014 podľa § 56 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok). V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 28.07.2014
doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe právoplatného

avykonateľnéhorozhodnutia-uzneseniaOkresnéhosúduPezinokč.k.37C32/2014zodňa13.06.2014.
Dňa26.11.2014doručilapovinnáv2.radeexekučnémusúduprostredníctvomsúdnehoexekútora,návrh
na povolenie odkladu exekúcie na dobu do skončenia konania o vyporiadanie BSM, nakoľko s bývalým
manželom nemajú vvsporiadané záväzky. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na vykonanie
exekúcie (pozn. odvolacieho súdu - návrhu na odklad exekúcie) a listinných dôkazov dospel k záveru,
že návrh na odklad exekúcie je opodstatnený a preto jej povolil odklad do právoplatného skončenia

konania, vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 10C/84/2014.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. f) a h) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), b), f) OSP.
Oprávnený uviedol, že exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie
súdu prvej inštancie o schválení súdneho zmieru medzi oprávneným a povinnými, t.j. exekučný titul
vznikol konsenzom všetkých zúčastnených strán, pričom podotkol, že preskúmavanie exekučného titulu

exekučnému súdu neprináleží. Oprávnený uviedol, že akékoľvek rozhodnutie v konaní medzi povinnými
o vyporiadanie BSM, nebude mať akýkoľvek vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného
titulu. Oprávnený považoval napadnuté uznesenie za arbitrárne, t.j. absolútne nepreskúmateľné,
nekontradiktórne a za flagrantnú ignoráciu práva. Oprávnený mal za to, že súd sa vôbec nezaoberal
skutkovými argumentmi oprávneného a v uznesení absentuje akákoľvek argumentácia ohľadom
povolenia odkladu exekúcie i v prospech povinného v 1. rade, nakoľko povinný v 1. rade návrh

na odklad exekúcie nepodal. Oprávnený uviedol, že Exekučný poriadok subsumuje odklad exekúcie
pod päť skutkových podstát, pričom daný prípad nenapĺňa znaky ani jednej z nich a z napadnutéhouznesenianevyplývajúžiadnedôvody,prektorébymalabyťpredmetnáexekúciazastavená.Nazáklade
uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil alebo uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že odklad exekúcie nepovolí.

3. Dňa 03.06.2016 bolo odvolaciemu súdu prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, doručené
vyjadrenie právneho zástupcu povinnej v 2. rade, k odvolaniu oprávneného. Povinná v 2. rade uviedla,
že o povolení odkladu exekúcie z dôvodu že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, môže
súd rozhodnúť aj z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu. Súd však musí mať preukázané, že tu
existuje určitá možnosť, resp. dôvodný predpoklad, že exekúcia môže byť zastavená. Podľa názoru

povinnej v 2. rade, relevancia prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM medzi povinnými spočíva
najmä v skutočnosti, že právoplatným rozhodnutím súdu o rozdelení BSM medzi bývalými manželmi
na strane povinných dôjde k jednoznačnému vymedzeniu aktív a pasív povinnej v 2. rade. Bol toho
názoru, že bez ukončenia konania o vyporiadanie BSM nie je možné deklarovať majetkovú situáciu
povinnej v 2. rade alebo prípadný negatívny dopad neodkladnej situácie na ňu, alebo členov jej rodiny.
Z uvedeného je teda zrejmé, že práve od výsledku konania o vyporiadanie BSM bude závisieť ďalší

vývoj v exekučnom konaní. Účelom úpravy odkladu exekúcie pri očakávanom zastavení podľa § 56
ods. 2 Exekučného poriadku je zabezpečenie ochrany povinného pred účinkami výkonu exekúcie, ktoré
by v prípade zastavenia exekúcie nebolo dosť dobre zvrátiť a ktoré by pre povinného mohli znamenať
trvalý zásah do jeho majetkovej a sociálnej situácie. Povinná v 2. rade uviedla, že napadnuté uznesenie
považuje vzhľadom na špecifiká daného prípadu za vecne správne a odvolaciemu súdu navrhla, aby

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, vydanému v exekučnom konaní,
voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 56 ods. 8 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák.
č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a predložením
veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti

odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470
ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po
1.7.2016.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s

obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania oprávneného a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
6. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.07.2014 doručením návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, na základe exekučného titulu
- uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/32/2014-38 zo dňa 13.06.2014, ktorým bol schválený

súdny zmier v tomto znení: „ Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiťnavrhovateľovisumu4.650,-Eur,9,00%úrokzomeškaniaročnezistiny600,-Eurod26.02.2011
do30.03.2011,9,00%úrokzomeškaniaročnezistiny800,-Eurod26.03.2011do30.03.2011,9%úrokz
omeškania ročne z istiny 400,- Eur od 30.03.2011 do 20.04.2011, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny
300,- Eur od 20.04.2011 do 03.05.2011, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny 900,- Eur od 24.04.2011

do 03.05.2011, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny 200,- Eur od 03.05.2011 do 20.05.2011, 9,25%
ročne úrok z omeškania ročne z istiny 300,- Eur od 26.05.2011 do 28.06.2011, 9,25% úrok z omeškania
ročne z istiny 900,- Eur od 26.06.2011 do 28.06.2011, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny 400,-
Eur od 28.06.2011 do 12.08.2011, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny 900,- Eur od 26.07.2011 do
12.08.2011, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny 800,- Eur 12.08.2011 do 16.09.,2011, 9,25% úrok

z omeškania ročne zo sumy 250,- Eur od 16.09.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok z omeškania ročne
z istiny 900,- Eur od 26.09.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny 900,- Eur od
26.10.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok z omeškania ročne z istiny 900,- Eur od 26.11.2011 do zaplatenia,
9% úrok z omeškania ročne z istiny 800,- Eur od 26.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia o schválení súdneho zmieru. Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 1.048,94 Eur do 3
dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru“. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
25.06.2016 a vykonateľnosť dňa 29.06.2013.
7. Dňa 26.11.2014 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinnej v 2. rade, na povolenie odkladu
exekúcie na dobu do skončenia konania o vyporiadanie BSM, v ktorom uviedla, že uvedený záväzok

nie je jej záväzkom, ona bola na zmluve uvedená len ako manželka odporcu. Povinná býva v jednej
domácnosti so svojimi dvomi deťmi a exekučným konaním by sa dostali do existenčných problémov.8. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/84/2014 podľa § 56 ods. 2 Exekučného
poriadku.

9. Podľa § 56 ods. 2 zák. š. 233/1885 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (EP) aj bez
návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom
konaní podľa § 56 ods. 2 EP je odôvodnená dočasná ochrana toho, kto o vydanie takého rozhodnutia
žiada. Účelom odkladu exekúcie podľa citovaného ustanovenia EP je zabrániť nepriaznivým následkom

neodkladnej exekúcie, ktoré by uplynutím času mohli spôsobiť ich nezvrátiteľnosť. Exekučný poriadok
umožňuje povoliť odklad exekúcie len z taxatívne vymenovaných dôvodov. Tento inštitút, ako vyplýva
z ustálenej judikatúry súdov a judikatúry Ústavného súdu SR, umožňuje za splnenia zákonom
ustanovených dôvodov a na prechodnú dobu preferovať iný záujem, ako je nútený výkon rozhodnutia
alebo iného exekučného titulu. Pred povolením odkladu exekúcie ako takej podľa § 56 ods. 2 EP má
mať súd osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna

skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie, alebo že je splnená niektorá z ďalších podmienok, ktorá
môže viesť k zastaveniu exekúcie. V súvislosti s rozhodovaním o odklade exekúcie odvolací súd uvádza,
že úlohou súdu, ktorý rozhoduje o odklade exekúcie je, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil
pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a
rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym povolením odkladu. V naznačenom

smere Exekučný poriadok síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy
oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby
v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (III. ÚS 60/04).
11. Ustanovenie § 56 ods. 2 EP dáva súdu možnosť aj bez návrhu, povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať že exekúcia bude zastavená, pričom nie je rozhodujúce o aký dôvod zastavenia pôjde.

Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie z tohto dôvodu teda je, že súd pozitívne
posúdi, že za daných konkrétnych okolností je pravdepodobné zastavenie exekúcie. Okrem iných, môže
ísť o prípady, keď súd dodatočne zistí, že doposiaľ chýba materiálny predpoklad na vykonanie exekúcie,
ktorým je vykonateľný exekučný titul, alebo ak prebieha súdne konanie, v ktorom možno predpokladať,
vzhľadom na dôkaznú situáciu, že jeho výsledkom bude dôvod na zastavenie exekúcie.

12. Treba pripomenúť, že odklad exekúcie z dôvodu iného prebiehajúceho súdneho konania Exekučný
poriadok explicitne neupravuje a teda nie je zákonom garantovaným dôvodom povolenia odkladu
exekúcie. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie pre
tento dôvod je vecou úvahy a posúdenia exekučného súdu, s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej
kauzy (t.j. skutkových a právnych okolností prípadu). V prejednávanej veci exekučný súd musí dôkladne

skúmať opodstatnenosť a relevantnosť povinnou uvádzaných dôvodov odkladu, keďže vyhovenie
návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP znamená dočasné exekučné moratórium pre
vymoženie priznaného práva.
13. Odvolací súd z obsahu napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
dôvodmi možného očakávania, že exekúcia bude zastavená, v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil

len na konštatovanie o trvaní konania na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/84/2014. Odvolací
súd konštatuje, že dôvodom rozhodovania o odklade exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP či už na návrh,
alebo bez návrhu (ex offo) je existencia dôvodného predpokladu, že exekúcia bude zastavená, pričom
táto skutočnosť predmetom rozhodovania exekučného súdu nebola. Odvolací súd taktiež poukazuje na
odvolaciu námietku oprávneného, že v uznesení absentuje akákoľvek argumentácia ohľadne povolenia

odkladu exekúcie i v prospech povinného v 1. rade, nakoľko povinný v 1. rade návrh na odklad exekúcie
nepodal.
14. Odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 OSP (účinné a zaväzujúce súd v čase vydania
napadnutého rozhodnutia), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.
Podľa ust. § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanoveniaorozsudku.Povinnosťriadnehoapresvedčivéhoodôvodneniarozhodnutiamásúdrovnako

aj v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
15. Požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia súd splní tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmé
podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveru
vyslovenému v enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a

presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Tieto požiadavky
napadnuté uznesenie nespĺňa.
16. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa pre absenciu
podstatných úvah, ktoré ho k vydaniu uznesenia viedli.
17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je

vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, nakoľko súd týmto procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
19. Záver exekučného súdu o dôvodnosti povolenia odkladu exekúcie je preto za týchto okolností
predčasný a právne neobhájiteľný.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplnením dokazovania oboznámiť sa so stavom súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/84/2014 a opätovne posúdiť dôvodnosť
návrhu povinnej v 2. rade na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť

v súlade s § 220 ods. 2 CSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto uznesenie bolo senátom Krajského súdu v Bratislave prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).