Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217217543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: I.

Y., bytom L. XX, J., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Narcis, so sídlom Narcisová 50-56, Bratislava, IČO: 318 06 716, o zaplatenie 320,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa14.09.2017domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 320,- Eur.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že po dokončení rekonštrukcie kúpeľne v jeho byte prestala z
neznámych dôvodov odtekať voda z kúpeľne do odtokovej kanalizačnej rúry. Žalobca ďalej uviedol,
že prizval pracovníkov havarijných služieb, ktorí ani po trojnásobnom čistení nenašli žiadnu závadu.
K odstráneniu závady došlo až po štvrtom čistení, ktoré bolo vykonané spoločnosťou Vortech s.r.o.
pomocou elektromechanického čističa. Pri tomto čistení bolo zistené, že vo vzdialenosti 4,5 metrov bolo
upchatékanalizačnépotrubie,čotátospoločnosťpotvrdilaajvservisnomvýkaze,kdeuviedla,žezávada

bola zistená na pôvodnom kanalizačnom zariadení, teda na spoločnom zariadení domu a preto žalobca
žiadal, aby žalovaný túto opravu uhradil z prostriedkov fondu tvoreného z príspevkov vlastníkov bytov.

3. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť a to z dôvodu, že vlastník bytu je povinný
si hradiť všetky náklady spojené s opravami bytu na vlastné náklady.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah

spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z listu žalobcu súd zo dňa 17.08.2017 zistil, že žalobca požiadal žalovaného o úhradu sumy 320,-
Eur za čistenie odpadového potrubia.

6. Z príjmového pokladničného bloku súd zistil, že žalobca uhradil dňa 10.07.2017 Miroslavovi Marekovi,
Medzilaborecká 10, Bratislava, IČO: 320 66 848 sumu 90,- Eur za službu označenú ako čistenie špiral.

s priemerom 16.

7. Z pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou Vortech s.r.o., Baronka 1, Bratislava súd zistil,
že žalobca tejto spoločnosti uhradil dňa 14.07.2017 sumu 100,- Eur a to za výjazd a krtkovanie potrubia.8. Zo záznamu o vykonaní a odovzdaní práce zo dňa 29.07.2017 vydaného spoločnosťou MODACO
s.r.o., Syslia 29, Bratislava súd zistil, že žalobca mal problémy s odtokom vody zo zrekonštruovanej

kúpeľne. Podľa tohto záznamu odpadové potrubie nebolo možné prekrtkovať a dostať sa do hlavnej
kanalizácie a žalobcovi bolo odporučené vykonať kamerovú skúšku.

9. Z pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou Vortech s.r.o. dňa 03.08.2017 súd zistil, že
žalobca tejto spoločnosti uhradil sumu 80,- Eur za krtkovanie.

10. Zo servisného výkazu súd zistil, že dňa 03.08.2017 nahlásil žalobca spoločnosti Vortech s.r.o.
opätovnéupchatiesprchovéhoodtoku.Následnebolovykonanéčisteniepomocouelektromechanického
čističa. Technik vykonávajúci opravu v servisnom zázname uviedol, že „upchávka sa nachádzala 4,5
bm po trase cca stupačka“.

11. Z listu žalovaného zo dňa 04.09.2017 súd zistil, že žalovaný odmietol žalobcovi ním vynaložené
náklady uhradiť.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na správu domu
sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“),

ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou
alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov práva domu
je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo

je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné
zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje
plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do
registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa sídla spoločenstva.

15. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem
úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo

dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí
z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou
činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže
nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v
mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu,

príslušenstvo a priľahlý pozemok.

16. Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených
s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1.

Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní
je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domuvlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať
plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

17. Podľa § 7b ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
môže uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho

podielu na dome vymedzeného podľa § 5 ods. 1 písm. b) až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov právne
úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a
pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať
v stave spôsobilom na riadneužívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak,

aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne
jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných
vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

20. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom

bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

21. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi

vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní
pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do

piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému predstavoval nárok na úhradu výdavkov, ktoré mal

žalobca vynaložiť na opravu spoločných zariadení a to konkrétne kanalizačného zvodu nachádzajúceho
sa mimo jeho bytu. Žalobca sa teda domáhal úhrady, resp. preplatenia výdavkov nákladov, ktoré podľa
svojich skutkových tvrdení vynaložil na opravu spoločných zariadení domu. Povinnosť žalovaného
takto vynaložené náklady uhradiť žalobca odvodzoval do ustanovenia § 7b zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

25. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že práce v celkovej hodnote 320,-Eur, ktoré spočívali
v opakovanom prečistení odpadového potrubia z kúpeľne žalobcu, boli objednané práve žalobcom.
Žalovaný je ako spoločenstvo vlastníkov bytov právnickou osobou sui generis. Spoločenstvo ako
právnická osoba sa vyznačuje tým, že vzniká výlučne na účel stanovený osobitným zákonom, pričom

disponuje iba tzv. špeciálnou právnou subjektivitou. To znamená, že spoločenstvo môže vykonávať
iba činnosti vymedzené zákonom a zákon presne stanovuje aj výpočet právnych úkonov, na ktorých
uzatvorenie je spoločenstvo oprávnené a rovnako vymedzuje aj dôvody, z ktorých môžu spoločenstvuvzniknúť záväzky, resp. kedy spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.

26. Zo skutkových tvrdení poskytnutých žalobcom v priebehu konania nevyplýva, že by žalobca bol
oprávnený konať voči tretím osobám v mene žalovaného, resp. že bol žalovaným poverený objednávať
opravu spoločných zariadení v prípade ich poruchy. Je teda zrejmé, že objednaním prác žalobcom
vznikla povinnosť uhradiť ich cenu práve žalobcovi a nikomu inému a to bez ohľadu na to, či išlo o
opravu poruchy odpadového, resp. kanalizačného potrubia tvoriaceho súčasť bytu žalobcu alebo súčasť

spoločných zariadení bytového domu. Rovnako úhradou týchto služieb nemohol žalobcovi vzniknúť
nárok na ich preplatenie žalovaným z fondu prevádzky údržby a opráv. Zákon č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov určuje spôsob, kto a akým môže hospodáriť s prostriedkami
fondu prevádzky, údržby a opráv. O hospodárení so spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami
domu, ako aj o použití prostriedkov z fondu prevádzky údržby a opráv sú tak oprávnení rozhodovať
vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo spôsobom stanoveným v zmluve o spoločenstve,

resp. predseda spoločenstva v prípadoch uvedených v § 9 ods. 4 citovaného zákona. Jednotliví vlastníci
bytu nie sú v súvislosti s hospodárením so spoločnými časťami a spoločným zariadeniami bytového
domu oprávnení uzatvárať samostatne akékoľvek právne úkony, ak tak vlastník bytu svojvoľne učiní,
nemá právo domáhať sa voči spoločenstvu úhrady takto vynaložených nákladov. V takomto prípade sa
môže v súlade s § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

domáhať iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo zo strany žalobcu potrebné uplatniť voči tomu, kto sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda voči ostatným spoluvlastníkom bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome a nie voči spoločenstvu, keďže toto nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom spoločných
zariadení domu.

27. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Tu
súd považuje za potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov nevyplýva, že by bol žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vydať

žalobcovi ním uplatnený nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nakoľko súd už zo samotných skutkových tvrdení
žalobcu, ako aj z ním predložených listinných dôkazov jednoznačne ustálil záver o neexistencii pasívnej

vecnej legitimácie na strane žalovaného súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom
svedka Ing. Igora Feriančíka, ktorého vykonaním malo byť preukázané, že porucha, ktorej odstránenie
žalobca uhradil, sa nachádzala na spoločnom zariadení domu, nakoľko ani v prípade preukázania tejto
skutočnosti by žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť.

28. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto ju zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní

plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.

233/1995 Z.z.).