Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoZm/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223925
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2108223925.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobkyne: Y. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. ulica XXXX/XX, F., podnikajúca pod obchodným menom Y. A. - Nachema, IČO: 30708958, s miestom
podnikania Heinolská ulica 6967/10, Piešťany, zastúpenej advokátom: Mgr. Michal Ferčák, so sídlom
Bernolákova 1652, Topoľčany, proti žalovanej: ACHEMA a.s., so sídlom Pavlovce nad Uhom 984, IČO:

36 240 834, zastúpenej splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava,
IČO: 36 863 351, o zaplatenie 79.686,28 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 15CbZm/2/2009-555 z 29. marca 2017, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 15CbZm/2/2009-555
z 29.3.2017 a zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 9Zm/13/2008-22 z 9.2.2009 z
r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Trnava č. k. 9Zm/13/2018-22 zo dňa 9.2.2009 ponechal v platnosti a výrokom II. priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože v konaní nebolo preukázané, že by záväzok žalovanej

z dôvodov uvedených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu celkom alebo sčasti zanikol.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odvolaní poukázala na nesprávne
znenie výrokovej časti napadnutého rozsudku vzhľadom k tomu, že výrokom súd ponechal v platnosti

zmenkový platobný rozkaz vydaný pod č.k. 9Zm/13/2018, pričom takýto zmenkový rozkaz nikdy nebol
vydaný. Namietala absenciu aktívnej legitimácie žalobkyne, konanie súdu prvej inštancie v rozpore s
názorom súdu vyššej inštancie v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, neprávne právne závery
súduasvojvoľnývýklad,neobjektívnehodnoteniedôkazovvprospechžalobkyne,nadobudnutiezmenky
žalobkyňou nedobromyseľne a v rozpore s dobrými mravmi, nezrovnalosti pri vyplnení zmenky, klamlivé
označenie sídla veriteľa, neurčitosť a nesprávne vyplnenie zmenkovej sumy, absenciu podpisu veriteľa,

ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov.

3. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č.k. 21CoZm/4/2017-639 z 18.9.2018 rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k.
9Zm/13/2008-22 zo dňa 9.2.2009 ponechal v platnosti a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
vzhľadom na chybu v označení roku čísla konania zmenkového platobného rozkazu uvedenéhovo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, keď namiesto roku 2008 bol uvedený rok 2018, pričom
konštatoval, že sa jedná o zjavnú chybu pri písaní, ktorú v súlade s princípom hospodárnosti a procesnej
ekonómie odstránil zmenou výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu.

4. Odvolací súd ďalej uviedol, že v lehote troch dní pred dňom verejného vyhlásenia rozsudku bolo
súdu doručené podanie z 8.9.2018 označené podateľňou súdu ako „osobne podané“, ktorým žalobkyňa
súdu oznamovala, že návrh na zaplatenie zmenkovej sumy berie v celom rozsahu späť, ku ktorému
bol pripojený i súhlas žalovanej strany sporu s týmto úkonom a vyhlásenie, že si žalovaná náhradu

trov konania neuplatňuje. Deň pred pojednávaním bolo do spisu doručené (ako osobne podané)
podanie žalobkyne, ktorá späťvzatie žaloby označila za podvod, nikdy takýto úkon nevykonala, podáva
oznámenie na Krajskú prokuratúru vo veci spáchania trestného činu a žiadala, aby odvolací súd na tento
úkon neprihliadal.

5. Vzhľadom na uvedené vzal odvolací súd do úvahy, že úkon označený ako späťvzatie žaloby, je

podaním, ktoré nie je originálnym vyhotovením, ale je len fotokópiou listiny notársky osvedčenou
notárkou Mgr. Evou Holčíkovou dňa 11.9.2018. Predložená kópia späťvzatia návrhu bola síce podpísaná
menom žalobkyne, ktorá však pravosť a existenciu takejto listiny v originálnom vyhotovení poprela.
Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému zobral do úvahy, že späťvzatie žaloby je procesný úkon strany
sporu adresovaný súdu a hoci procesný predpis formu a obsahové náležitosti takéhoto podania

neurčuje, bolo potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o náležitostiach podaní podľa § 127 CSP,
podľa ktorého musí byť podanie opatrené vlastnoručným podpisom podávateľa alebo podpísané iným
zákonným spôsobom. Predmetné podanie bolo len osvedčenou fotokópiou listiny a nie jej originálnym
vyhotovením, neobsahovalo riadny podpis podávajúcej strany sporu, bolo preto podaním neúplným,
vadným, ktorú vadu bolo potrebné podľa § 129 CSP odstrániť.

6. Keďže odvolaciemu súdu bolo doručené i podanie žalobkyne, ktorá úkon späťvzatia žaloby poprela a
označila ho za podvod, žalobkyňu už na odstránenie vady podania v časti podpisu osobitne nevyzýval
a predmetný úkon vyhodnotil ako úkon pochybný v súvislosti s nedostatkom individualizácie osoby s
prejavenou vôľou a vzal do úvahy, že ide len o podanie, ktoré je len úradne overenou kópiou listiny,

ktorou sa preukazuje, že sa zhoduje s notárovi predloženou listinou. Ide teda o listinu vidimovanú (§ 57
zák. č. 323/1992 Zb.), čo ale neznamená, že notárovi predložená listina bola žalobkyňou vlastnoručne
podpísaná, na základe ktorých skutočností odvolací súd na takéto podanie neprihliadal a na podporu
tohto stanoviska poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 3595/2011, ktoré sa
rovnakou situáciou zaoberá.

7. Dovolací súd uznesením sp. zn. 1Obdo/6/2020 z 22.7.2020 dovolanie žalovanej proti predmetnému
rozsudku odvolacieho súdu odmietol a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov
dovolacieho konania.

8. Na základe ústavnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoZm
4/2017-639 z 18.9.2018 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obdo 6/2020-798
z 22.7.2020, Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 254/2021 z 9.9.2021 vyslovil,
že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoZm 4/2017-639 z 18.9.2018 bolo porušené základné
právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoZm 4/2017-639 z 18.9.2018 zrušil a vec vrátil Krajskému
súdu v Trnave na ďalšie konanie. Uložil Krajskému súdu v Trnave povinnosť nahradiť sťažovateľke
trovy konania 450,29 eura a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

9. Žalovaná v ústavnej sťažnosti namietala, že krajský súd a najvyšší súd postupovali v rozpore so
zákonom, keď rozhodovali v predmetnom konaní napriek naplneniu všetkých zákonných predpokladov
pre zrušenie zmenkového platobného rozkazu a zastavenie konania z titulu zákonného späťvzatia
žaloby v celom rozsahu.

10. Ústavný súd sa z obsahu sporného podania - späťvzatia žaloby presvedčil, že podpis žalobkyne
na predmetnom podaní bol notársky osvedčený (legalizovaný) a správnosť fotokópie predmetnej listiny
bola osvedčená notárkou (vidimovaná). Uvedené skutočnosti tak svedčili proti záverom krajského súduo existencii vady podania spočívajúcej v absencii podpisu osoby, ktorá podanie urobila a v potrebe
takúto vadu postupom podľa § 129 CSP odstrániť. Postup, pri ktorom krajský súd opomenul existenciu
osvedčovacej doložky, prostredníctvom ktorej bolo vykonané osvedčenie pravosti podpisu žalobkyne

na predloženej listine, a na základe tejto skutočnosti prijal právny záver, že podanie neobsahujúce
"riadny" podpis osoby, ktorá podanie urobila, je neúplné a vadné, ktorého nedostatky (absencia podpisu
podľa § 127 ods. l písm. e) CSP) je potrebné postupom podľa § 129 CSP odstrániť, no vzhľadom
na žalobkyňou doručené podanie, ktorá úkon späťvzatia žaloby poprela a označila za podvod, už na
odstránenie vady podania nevyzýval a predmetný úkon vyhodnotil ako úkon pochybný v súvislosti s

nedostatkom individualizácie osoby s prejavenou vôľou, a preto naň neprihliadal, tak možno považovať
za nesprávny a arbitrárny.

11. Ústavný dospel k záveru, že vychádzajúc z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, krajský súd
nesprávne právne posúdil nedostatok všeobecných náležitostí podania v podobe absencie podpisu a
v nadväznosti na to nesprávne interpretoval a aplikoval § 127 ods. 1 písm. e) CSP v spojení s § 129

ods. l CSP. V prípade, ak podpis osoby, ktorá podanie urobila, je na podaní osvedčený prostredníctvom
osvedčovacej doložky o pravosti podpisu (§ 58 Notárskeho poriadku) a zároveň je predmetná listina
opatrená osvedčovacou doložkou o správnosti fotokópie listiny (§ 57 Notárskeho poriadku) a podanie
v tomto smere neobsahuje iné vady, je na mieste prijať záver o splnení obligatórnej náležitosti podania
podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP.

12. Vzhľadom na závery prijaté ústavným súdom ústavný súd zdôraznil, že tieto automaticky
neznamenajú, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým nepriznal právne účinky späťvzatia
žaloby, je vecne nesprávne, krajský súd však pri opätovnom posúdení veci bude povinný riadne zistiť
skutkový stav veci, predovšetkým dôsledným spôsobom preskúmať sporné podanie, a to aj z hľadiska

overenia náležitostí osvedčovacích doložiek podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku a v
prípade zistenia nedostatkov predloženého podania nie je vylúčené, že dospeje k rovnakému právnemu
záveru, ktorý však bude povinný náležitým spôsobom odôvodniť. Avšak, ak by krajský súd dospel k takej
eventualite, že sporné podanie vady neobsahuje, nastávajú procesné účinky späťvzatia žaloby a súd
na v poradí ďalšie doručené podanie, hoci spochybňujúce hodnovernosť späťvzatia žaloby, už nemôže

prihliadať.

13. Po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, žalobkyňa doručila dňa 7.10.2021 odvolaciemu
súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na späťvzatí žaloby z 8.9.2018 je iba fotokópia podpisu, ktorý
buď ani nie je kópiou jej vlastnoručného podpisu alebo síce takouto kópiou je, ale na späťvzatie žaloby

bol dodatočne pridaný inou osobou skopírovaním/vložením jej podpisu z inej listiny. Žalobkyňa listinu
označenú ako späťvzatie žaloby z 8.9.2018 nikdy nepodpísala a túto súdu ani nikdy nepredložila. Za
dôležitú otázku považovala aj to, či vôbec podanie z 8.9.2018 (ak by aj obsahovalo jej vlastnoručný
podpis, čo neobsahovalo) mohlo právne účinky vyvolať, a to vzhľadom na jej úkony bezprostredne
nasledujúce po doručení späťvzatia žaloby na súd.

14. Žalobkyňa poukázala na to, že z ust. § 370 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že k zastaveniu konania
nedochádza ex lege okamihom doručenia podania súdu, ale v odvolacom konaní sa vyžaduje
rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia. Až po pripustení späťvzatia žaloby tak možno
rozhodnúť o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a zastavení konania. Pokiaľ predloženie

späťvzatia žaloby v priebehu odvolacieho konania nejaké účinky vyvolá, tak sa jedná iba o účinky
zodpovedajúce povinnosti súdu sa s týmto úkonom zákonným spôsobom vysporiadať. Predloženie
späťvzatia automaticky neznamená zastavenie konania. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia. Ak by v tejto fáze konania aj chcel odvolací súd rozhodovať o pripustení
späťvzatia žaloby, na takéto rozhodnutie chýba podklad, pretože žalobkyňa ešte pred rozhodovaním o

pripustení späťvzatia žaloby predmetné podanie z 8.9.2018 výslovne poprela. Na uvedenom nič nemení
skutočnosť, že CSP výslovne nerieši otázku možnosti odvolania/ späťvzatia už raz súdu doručeného
späťvzatia žaloby.

15. Vzhľadom na základné princípy CSP (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1) mala žalobkyňa za

to, že názor, podľa ktorého s odvolaciemu súdu doručeným späťvzatím žaloby nie je možné žiadnym
spôsobom disponovať, nemá zákonnú oporu. Ak by aj podanie z 8.9.2018 označené ako späťvzatie
žaloby obsahovalo vlastnoručný podpis žalobkyne, vzhľadom na základné princípy CSP je legitímne a
spravodlivé, aby žalobkyňa minimálne do času rozhodnutia súdu o pripustení späťvzatia žaloby mohlajeho obsah, resp. jeho účinky poprieť alebo odvolať. Pokiaľ späťvzatie žaloby skutočne má predstavovať
fakultatívny dispozičný úkon výlučne žalobcu s predmetom sporu, je potom na žalobcovi, aby sa do
určitéhočasuakodominuslitismoholsprávaťajkspäťvzatiužaloby.Rozhodnutieopripusteníspäťvzatia

žaloby by tak vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci znamenalo prílišný formalistický
postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Žalobca je jediný subjekt, ktorý disponuje po začatí
konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým
dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. S prihliadnutím na čl. 2
ods. 3 Ústavy SR neexistuje žiadna legitímna ani zákonná prekážka, ktorá by žalobcovi bránila obsah

späťvzatia žaloby poprieť, či odvolať. Uvedené platí o to viac v situácii, ak k popretiu späťvzatia žaloby
došlo ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o jeho pripustení.

16. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že
späťvzatie žaloby nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky smerom k zastaveniu konania. K
tomu poukázala na logické a presvedčivé odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu.

Žalobkyňa nemala žiaden dôvod pristúpiť k späťvzatiu podanej žaloby, ktoré bolo v priamom rozpore s jej
záujmami. Žalovaná v konaní neuviedla žiadne relevantné námietky, ktorými by žalobkyňou uplatnené
nároky spochybnila. Po skúsenosti s konaním žalovanej a jej brata, Ing. P. F., žalobkyňa pravidelne
kontrolovala obsah súdneho spisu a vďaka takému prístupu sa včas dozvedela o existencii podania
z 8.9.2018 a bezodkladne rozporovala jeho autentickosť. Následne podala dve trestné oznámenia.

Trestné oznámenia sa týkali jednak okolností podania späťvzatia žaloby z 8.9.2018, a jednak okolností
spísania notárskej zápisnice o právnom úkone č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018. Obe
trestné veci spolu súviseli, preto po postúpení na KR PZ v Trnave boli uznesením vyšetrovateľa ČVS:
KRP-76/2-VYS-TT-2019 z 18.9.2019 spojené na spoločné konanie.

17. Žalobkyňa ďalej uviedla, že späťvzatie žaloby úzko súvisí s notárskou zápisnicou č. N 304/2018, Nz
29369/2018,NCRls29928/2018spísanounaNotárskomúradeMgr.HolčíkovejvMyjave,ktorúpovažuje
za neštandardný a nezákonný úkon. Hoci je notárska zápisnica označená ako uznanie dlhu, nikde v
nej nie je zrozumiteľne špecifikovaný údajne uznávaný dlh, ani obsah údajnej mimosúdnej dohody, na
ktorú odkazuje čl. 1.2 notárskej zápisnice. Z jej obsahu nie je zrejmé, akým spôsobom bola preukázaná

existencia spoločnosti ACHEMA a.s., hoci sa jedná o obligatórnu náležitosť notárskej zápisnice. Spôsob
preukázania oprávnenia Ing. F. konať v mene spoločnosti ACHEMA a.s. tiež nie je v notárskej zápisnici
konkretizovaný. K prvopisu notárskej zápisnice bolo priložené generálne plnomocenstvo zo 7.9.2018
udelené spoločnosťou ACHEMA a.s. Ing. P. F.. Notárka ako odborne spôsobilá osoba musela vedieť,
že generálna plná moc udelená právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej

veciach je absolútne neplatná (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 353/2012-17 z 1.8.2012).
P. F. preto ani nemohol zastupovať spoločnosť ACHEMA a.s. pri spisovaní notárskej zápisnice. Obsah
spisovaného úkonu je vymedzený vágne a nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu by žalobkyňa mala
upustiť od uplatňovania svojich legitímnych nárokov a žalovanej ako oprávnenej dokonca zaplatiť sumu
250.000 eur. Následkom takéhoto vágneho vymedzenia je nesplnenie náležitostí podľa § 47 ods. 1

písm. g/ Notárskeho poriadku v spojení s § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Povinnosť zaplatiť
sumu 250.000 eur by bola viac ako neprimeraná k hodnote sporu a takýto záväzok odporuje dobrým
mravom. Nebol daný žiadny legitímny dôvod na to, aby žalobkyňa upustila od uplatňovania svojich
nárokov voči žalovanej a už vôbec nie na to, aby sa zaviazala pri ich prípadnom vymáhaní zaplatiť tejto
spoločnosti sumu 250.000 eur. Hoci má byť formálne späťvzatie žaloby naviazané na akúsi mimosúdnu

dohodu, na ktorú vágne odkazuje aj notárska zápisnica, žalovaná doteraz nepredložila žiadny iný dôkaz,
ktorý by vierohodne preukazoval uzavretie mimosúdnej dohody, či aspoň rokovania o nej a dohodnuté
podmienky. Takýmto dôkazom nie je ani predmetná notárska zápisnica, ktorej obsah je len vágny,
neurčitý a zjavne nezákonný. V bode 1.2 notárskej zápisnice je uvedené, že späťvzatie žaloby bolo v
overenej fotokópii odovzdané bratovi žalobkyne, Ing. P. F. za účelom jeho doručenia na podateľňu KS v

Trnave. Žalobkyni v tejto súvislosti nebolo zrejmé, z akého dôvodu malo byť na súd doložené späťvzatie
žaloby iba vo vidimovanej fotokópii a nie v originálnom znení. Predkladateľ si preto pravdepodobne v
tom čase bol vedomý toho, že v prípade predloženia vidimovanej fotokópie nebude možné, resp. môže
byť komplikované bez predloženia originálu dokumentu znaleckým skúmaním určiť, či sa na origináli
podania z 8.9.2018 skutočne nachádzal vlastnoručný podpis žalobkyne. Záver, že späťvzatie žaloby

nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky vedúce k zastaveniu konania, je správnym a logickým
výsledkom doterajšieho priebehu konania. V situácii, kedy sú okolnosti predloženia a vypracovania
späťvzatia žaloby natoľko pochybné, že odôvodňovali začatie trestného stíhania, by práve zastavenie
konania predstavovalo zásah do práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu.18. Záverom dala žalobkyňa do pozornosti, že ak by bola žalovaná legitímne presvedčená o zákonnosti
vytvorenia týchto dokumentov, a teda späťvzatie žaloby by bolo pravým dokumentom a obsahovalo

prejav vôle a vlastnoručný podpis žalobkyne (čo splnené nie je), v prípade, ak si bude žalobkyňa voči
žalovanej nároky zo zmenkového platobného rozkazu vymáhať, mala by mať žalovaná právo požadovať
od žalobkyne zaplatenie sumy 250.000 eur a nároky žalobkyne zo zmenkového platobného rozkazu
dokonca započítať s touto sumou (bod 1.3 písm. b/, c/, bod 2.1 notárskej zápisnice). K tomu má notárska
zápisnica pre oprávneného dokonca predstavovať exekučný titul (čl. III notárskej zápisnice). Paradoxne

z pohľadu žalovanej by sa potom javilo ako výhodnejšie v konaní pokračovať a počkať na právoplatné
meritórne rozhodnutie, ktorým by súdy jeho odvolacím argumentom vyhoveli alebo by si uplatňovala
nároky v zmysle notárskej zápisnice (o čo sa nakoniec aj pokúšala, keď na základe notárskej zápisnice
č. N 304/2018 bolo voči žalobkyni vedené exekučné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 29Ek/1462/2018).

19. V ostatnom sa žalobkyňa pridržala svojich predchádzajúcich vyjadrení k meritu sporu. Odvolanie
žalovanej považovala za nedôvodné a v konaní nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a následné zastavenie konania. Navrhla preto, aby odvolací
súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaná sa na výzvu odvolacieho súdu vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne plne stotožnila
so závermi ústavného súdu. Uviedla, že žalobkyňa sa v rozpore s jednoznačným záverom ústavného
súdu snaží dospieť k právnemu záveru, že späťvzatie žaloby nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne
účinky smerom k zastaveniu konania s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci. Nesúhlasila ani s

tvrdením žalobkyne, že dôkazom pre preukázanie pochybností týkajúcich sa okolností vypracovania a
predloženia predmetného späťvzatia žaloby má byť skutočnosť začatia trestného stíhania. Žalobkyňa
opomenula, že späťvzatie žaloby ani notárska zápisnica uvádzaná vo vyjadrení žalobkyne, doposiaľ
neboli určené za neplatné (neúčinné) právne úkony. Žalovaná nemá vedomosť o tom, že by bol
podpis žalobkyne na spomínaných listinách verifikovaným dôkazom, či rozhodnutím príslušného orgánu

označený a určený za nepravý, t. j. že by sa nejednalo o vlastný podpis tejto osoby.

21. Žalovaná tiež poukázala na nepresné tvrdenia žalobkyne týkajúce sa vedenia exekučného konania
vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 29Ek/1462/2018, keď nie je pravdou, že je
toto konanie vedené zo strany žalovanej voči žalobkyni, pričom toto konanie bolo ešte v jeho samotnom

počiatku zastavené.

22. Ďalšiu argumentáciu žalobkyne v rovine jej hodnotiacich úvah vo vzťahu k doterajšiemu priebehu
súdneho konania pre skutočnú podstatu veci, ktorú má za úlohu krajský súd po zrušení jeho posledného
rozhodnutia dôsledne preskúmať a následne vecne správne v súlade so zákonom rozhodnúť,

považovala žalovaná za bezpredmetnú. Bola toho názoru, že v prípade, keď krajský súd po vykonanom
dokazovaní dospeje k záveru, že preskúmavané listinné podanie (t.j. späťvzatie žaloby) neobsahuje
vady, je dôvodným a opodstatneným pristúpiť zo strany súdu k meritórnemu rozhodnutiu, ktorým toto
konanie v celom rozsahu zastaví.

23. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 34 CSP), po vrátení veci ústavným súdom, sa v zmysle
pre odvolací súd záväzného právneho názoru ústavného súdu vysloveného v náleze II. ÚS 254/2021
z 9.9.2021 zameral pri opätovnom posúdení veci na riadne zistenie skutkového stavu veci a dôsledné
preskúmanie sporného podania označeného ako „Späťvzatie žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej
sumy 79.686,28 EUR (2.400.629 Sk) s prísl. zo dňa 11.11.2008“.

24. Odvolací súd vo veci postupoval bez nariadenia pojednávania, pretože konanie všeobecného súdu
o tých procesných úkonoch strán sporu, ktoré majú vplyv na jeho ďalší priebeh, nemožno považovať
za „prejednávanie“ veci v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže všeobecné súdy v takýchto prípadoch
meritórne nerozhodujú o veci samej, ale len pokračovaní alebo zastavení súdneho konania. Preto je v

súlade s ústavnosťou postupu všeobecného súdu, ktorý ako všeobecný súd bez prítomnosti účastníkov
rozhodne o pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 30/1997 zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR č. 45/1997).25. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
notár osvedčí správnosť odpisu listiny, ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je
vyhotovená. Ak notár neovláda tento jazyk, vyzve žiadateľa o zabezpečenie prekladu do štátneho jazyka

vyhotoveného prekladateľom. Preklad listiny sa pevne pripojí k listine.

26. Podľa § 57 ods. 2 Notárskeho poriadku správnosť odpisu listiny osvedčuje notár alebo ním poverený
zamestnanec notára. Osvedčenie listín, ktoré majú byť použité v cudzine, vykonáva len notár alebo
kandidát. Osvedčenie správnosti odpisu listiny sa vyznačí na odpise vo forme osvedčovacej doložky,

v ktorej je uvedené
a) či odpis súhlasí doslovne s listinou, z ktorej bol vyhotovený, a či táto listina je originálom alebo
osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo hárkov
sa skladá,
b) počet listov alebo hárkov, ktoré odpis obsahuje,
c) či ide o odpis úplný alebo čiastočný,

d) údaj, či sú v predloženej listine zmeny, doplnky, vsuvky alebo škrty, ktoré by mohli oslabiť jej
hodnovernosť,
e) údaj, či boli na odpise vykonané opravy nezhôd s predloženou listinou,
f) miesto a dátum vydania,
g)podpisosvedčujúcehonotáraalebonímpoverenéhozamestnancaaodtlačokúradnejpečiatkynotára.

27. Podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec
osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal
alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.

28. Podľa § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme
osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje
a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
b) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka,
c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka,

d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine
za svoj vlastný,
e) miesto a dátum osvedčenia,
f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.

29. Z podania označeného ako „Späťvzatie žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28
EUR(2.400.629Sk)spríslušenstvomzodňa11.11.2008“z8.9.2018,doručenéhoodvolaciemusúdudňa
14.9.2018,vyplýva,žepravosťpodpisužalobkynebolanapredmetnompodaníosvedčená(legalizovaná
v zmysle § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) /ďalej len
„Notársky poriadok“/). Osvedčovacia doložka pritom obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti

(§ 58 ods. 2 Notárskeho poriadku), teda meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a trvalé
bydlisko žalobkyne, číslo občianskeho preukazu, konštatovanie, že žalobkyňa uznala podpis na listine
za svoj vlastný, miesto a dátum osvedčenia (Myjava dňa 11.9.2018), podpis notára a odtlačok úradnej
pečiatky, ako aj poradové číslo pridelené notárskym centrálnym registrom osvedčených podpisov (O
720996/2018).

30. Predmetné späťvzatie žaloby bolo odvolaciemu súdu predložené vo vidimovanej fotokópii, t.j.
predmetné podanie z 8.9.2018 obsahuje osvedčenie správnosti odpisu listiny vo forme osvedčovacej
doložky (§ 57 ods. 2 Notárskeho poriadku), v ktorej je uvedené, že táto fotokópia skladajúca sa z 2 strán,
2 listov, doslovne súhlasí s predloženým originálom skladajúcim sa z 2 strán, 2 listov, ide o odpis úplný

a na listine neboli vykonané žiadne zmeny, doplnky, vsuvky, škrty ani opravy, miesto a dátum vydania (v
Myjave dňa 11.9.2018), podpis osvedčujúceho notára a odtlačok úradnej pečiatky notára.

31. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že späťvzatie žaloby doručené odvolaciemu súdu dňa 14.9.2018
je riadnym a úplným podaním spĺňajúcim všetky náležitosti v zmysle § 127 CSP.

32. Vzhľadom na námietky žalobkyne, že podanie označené ako späťvzatie žaloby z 8.9.2018 nikdy
nepodpísala a súdu nepredložila, pričom na predmetnom podaní je iba fotokópia podpisu (ktorý buď
nie je kópiou jej vlastnoručného podpisu alebo je, ale na späťvzatie žaloby bol dodatočne pridanýskopírovaním/vložením jej podpisu z inej listiny) a súčasne poukazovala na to, že späťvzatie žaloby
úzko súvisí s notárskou zápisnicou č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 spísanou na
Notárskom úrade Mgr. Holčíkovej v Myjave, ktorú považuje za nezákonný úkon a v tejto súvislosti podala

aj dve trestné oznámenia (obe trestné veci spoločne vedené na KR PZ pod ČVS: KRP-76/2-VYS-
TT-2019), odvolací súd považoval za potrebné zistiť, či v súvislosti s predmetným späťvzatím žaloby
nedošlo k spáchaniu trestného činu.

33. Za tým účelom odvolací súd požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave o zaslanie

vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-76/2-VYS-TT-19 a zároveň požiadal notárku Mgr. Evu Holčíkovú o
oznámenie, či dňa 11.9.2018 osvedčovala pravosť podpisu Y. A., nar. XX.XX.XXXX, OP č. M. - poradové
číslo O 720996/2018 v Centrálnom registri osvedčovaných podpisov, či sa žalobkyňa, ktorej podpis
sa legalizoval v knihe osvedčených podpisov v papierovej podobe, podpísala (v tejto súvislosti žiadal
odvolací súd o zaslanie overenej fotokópie príslušnej strany z knihy osvedčených podpisov v papierovej
podobe) a či dňa 11.9.2018 bola na jej notárskom úrade spísaná notárska zápisnica č. N304/2018, Nz

29369/2018 za prítomnosti Y. A., nar. XX.X.XXXX, OP č. M. ako osoby povinnej.

34. Notárka Mgr. Eva Holčíková vo svojom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 8.11.2021
oznámila,žepravosťpodpisuY.A.bolaosvedčenánaNotárskomúradevMyjavepodporadovýmčíslom
O720996/2018 v Centrálnom registri osvedčených podpisov dňa 11.9.2018. Menovaná bola osobne

prítomná na Notárskom úrade Myjava, jej podpis bol legalizovaný i v knihe osvedčovaných podpisov.
Toho istého dňa, t.j. 11.9.2018, bola na Notárskom úrade v Myjave spísaná notárska zápisnica pod č.
N 304/2018, NZ 29369/2018 za prítomnosti Anny Naďovej. Všetky uvedené skutočnosti uviedla i do
zápisnice pri výsluchu na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru Trnava. S účinnosťou od 15.1.2020
ukončila notársku činnosť a všetky registre, spisy, notárske zápisnice, úradné pečiatky, boli odovzdané

na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

35. Z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave ČVS: KRP-76/2-VYS-
TT-19 odvolací súd zistil nasledovné.

36. Podľa ftk. str. 116 osvedčovacej knihy podpisov Notárskeho úradu notárky Mgr. Evy Holčíkovej
zo dňa 11.9.2018 (č.l. 433 vyšetrovacieho spisu) sa pod por. č. 0924 s dátumom vykonania úkonu
11.9.2018 nachádza s poradovým číslom O pridelené NCR OP XXXXXX/XXXX podpis Y. A. a pod por.
č. 0925 s dátumom vykonania úkonu 11.9.2018 sa nachádza s poradovým číslom O pridelené NCR OP
720974/2018 podpis Y. A..

37. Zo zápisnice z výsluchu svedka Y. A., nar. XX.X.XXXX spísanej ORPZ v Trnave, odbor kriminálnej
polície dňa 4.12.2018 vyplýva, že Y. A. uviedla, že sa dvakrát podpisovala dňa 11.9.2018 do
osvedčovacej knihy podpisov.

38. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 znalca Ing. Erika Tiefenbachera, znalca v odbore kriminalistika,
odvetvie kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov, vyplýva, že sporný podpis označený na
notárskej zápisnici zo dňa 11.9.2018 spísanej na notárskom úrade Mgr. Evy Holčíkovej zn. N304/2018,
Nz29369/2018,NCRIs29928/2018jepravýmpodpisomY.A.,nar.XX.X.XXXX,odktorejbolipredložené
porovnávacie materiály. Medzi porovnávacími materiálmi boli aj podpisy Y. A. z osvedčovacej knihy

Notársky úrad Myjava, Mgr. Eva Holčíková, por. č. 0924 a 0925.

39. Vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave uznesením pod ČVS:
KRP-76/2-VYS-TT-2019 zo dňa 31.08.2021,
1) trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného

zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, vedené na tom skutkovom
základe, že dňa 14.9.2018 na Krajský súd v Trnave, Vajanského 7278/2A, neznámy páchateľ doručil
späťvzatie žaloby v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21CoZm/4/2017, v ktorom je žalovaná
spoločnosť ACHEMA a.s., so sídlom t.č. v Pavlovciach nad Uhom, pričom obsahom tejto listiny bolo,
že žalobca Y. A. berie v celom rozsahu späť svoj návrh na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 eura

s príslušenstvom, pričom išlo o konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Trnava pod spisovou
značkou 15CbZm/2/2009, kde bol vydaný platobný rozkaz pod číslom 9Zm/13/2008-22, ktorým bola
žalovaná spoločnosť zaviazaná zaplatiť Y. A. vyššie uvedenú sumu, v skutočnosti Y. A. toto späťvzatie
žaloby nevyhotovila a bolo podané bez jej vedomia, týmto konaním mohla byť Y. A., bytom F., spôsobenáškoda vo výške 79.686,28 eura, podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s poukazom na § 215
ods. 4 Trestného poriadku zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci,

2) trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona sčasti formou účastníctva podľa § 21 Trestného zákona, vedené na tom skutkom základe, že v
presne nezistenom čase najneskôr dňa 11.9.2018 doposiaľ nestotožnený pracovník Notárskeho úradu

notárky Mgr. Evy Holčíkovej, Nám. M. R. Štefánika č. 581/29A, Myjava, v kancelárii notárskeho úradu
na Myjave, spísal notársku zápisnicu N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 zo dňa 11.9.2018
o vyhlásení osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou zápisnice medzi Y. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. ul. XXXX/XX, F., osoba podnikajúca pod obchodným menom Y. A. - Nachema,
IČO: 30708958, so sídlom v Piešťanoch, Heinolská ul. 6967/10, ako osobou povinnou a spoločnosťou
ACHEMA a.s., IČO: 36240834, so sídlom Pavlovce nad Uhom č. 984, zastúpená splnomocneným

zástupcom Ing. P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., F. č. XXXX/X, ako oprávnenou osobou, v ktorej sa
okrem iného uvádza, že osoba povinná a osoba oprávnená uzatvorili ústnu dohodu o späťvzatí žaloby
na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 79.682,28 eura s príslušenstvom zo dňa 11.11.2008, pričom
povinná osoba sa súčasne zaväzuje v prípade, ak by zmenkový platobný rozkaz č. k. 9Zm/13/2008-22
zostal v platnosti, resp. by bol vykonateľný, zaplatiť osobe oprávnenej do 3 dní po prípadnej výzve na

úhradu povinnosti pre osobu oprávnenú z právoplatného zmenkového platobného rozkazu Okresného
súdu Trnava č.k. 9Zm/13/2008-22 čiastku vo výške 250.000 eur na účet oprávnenej osoby vedený vo
C. banke a.s. č. X.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pričom notársku zápisnicu Y. A. pravdepodobne
podpísala dňa 11.9.2018, kedy bola jedenkrát na Notárskom úrade notárky Mgr. Evy Holčíkovej na
Myjave, a to z dôvodu dedičského konania vedeného pod č. 9D/245/2018 po nebohej matke F. F., kde

na pokyn pracovníka Notárskeho úradu podpísala štyri doklady týkajúce sa dedičského konania, pričom
pracovníkom notárskeho úradu spôsobom odporujúcim ustanoveniam zákona č. 323/1992 o notároch a
notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, jej bola bez jej vedomia a súhlasu predložená na podpis
notárska zápisnica N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018, ktorej predmetom nebolo dedičské
konanie, ale späťvzatie žaloby na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 79.682,28 eura s príslušenstvom

zo dňa 11.11.2008, ktorú však s vedomím Y. A. na tomto notárskom úrade nikdy nespisovali, čím bola, a
to aj za doposiaľ presne nezistenej formy účastníctva ďalšej osoby na podvodnom konaní, Y. A. uvedená
doomylu,čímbyY.A.priuplatneníuvedenejzápisnicevzniklacelkováškodavovýškenajmenej250.000
eur, podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku
zastavil, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

40. Z notárskej zápisnice č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018 podpísanej dňa 11.9.2018
v kancelárii Notárskeho úradu Mgr. Evy Holčíkovej v Myjave, Nám. M.R. Štefánika 581/29a, spísanej
notárom Mgr. Evou Holčíkovou vyplýva, že sa v tento deň dostavili pred notárku 1/ Y. A., rodená F.,
narodená XX.X.XXXX, totožnosť preukázaná platným občianskym preukazom č. HR 572341, tiež ako

osoba podnikajúca pod obchodným menom Y. A. -Nachema, IČO: 30780958, sídlo Piešťany, Heinolská
ulica 6967/10 (ako osoba povinná) a 2/ ACHEMA, a.s., IČO 36 240 834, so sídlom Pavlovce nad Uhom
984, zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. P. F., nar. XX.X.XXXX, totožnosť preukázaná platným
občianskym preukazom č. B. (ako osoba oprávnená), a vyhlásili, že sú plne spôsobilí na právne úkony
a požiadali notárku, aby do tejto notárskej zápisnice pojala toto vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu

a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa bodu 1.1 osoba povinná a osoba oprávnená vyhlásili a potvrdili, že na Okresnom súde Trnava je
medzi nimi vedený spor. Osoba povinná ako žalobkyňa vyhlasuje, že sa návrhom doručeným súdu dňa
11.11.2008 domáha od osoby povinnej ako žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy 79.686,28 eur spolu
so 6 % ročným úrokom od 3.11.2008 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 265,62 eura a náhrady

trov konania, a to všetko na základe zmenky vystavenej žalovaným dňa 26.1.2007. Osoba povinná ako
žalobkyňa v návrhu uviedla, že osoba oprávnená ako žalovaný dňa 26.1.2007 vystavil blankozmenku
č. BZ 1/2007, ktorou zabezpečil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 1.2.2007 s
tým, že sa zaviazal osobe povinnej zaplatiť túto blankozmenku dlžnú sumu spolu s príslušenstvom ku
dňu vyplnenia dátumu splatnosti. Osoba povinná ako veriteľ z dôvodu údajného omeškania s platením

ceny za dielo zo strany osoby oprávnenej využila vyplňovacie právo podľa čl. IV. odsek 1 zmluvy o
zabezpečení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 a dňa 3.11.2008 vyplnila zmenkovú sumu pozostávajúcu
z pohľadávky vo výške 71.101,37 eur a úroku z omeškania vo výške 8.585 eur, ktorej zaplatenia sa
domáhala. Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 9Zm/13/2008-22 zo dňa 9.2.2009 súd návrhu osobypovinnej v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Osoba oprávnená podala v zákonnej lehote proti
zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Platobný rozkaz do dnešného dňa nie je právoplatný.
Z bodu 1.2 notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že osoba povinná a osoba oprávnená uzatvorili medzi

sebou ústnu dohodu o Späťvzatí žaloby/ návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 eura
(2.400.000 Sk) s príslušenstvom zo dňa 11.11.2008 (ďalej Dokument). Osoba povinná prejavuje svoju
slobodnú vôľu a zároveň vyhlasuje, že súhlasí s Dokumentom a ako žalobkyňa zabezpečí ukončenie
súdneho sporu na základe už vykonaného vzájomného mimosúdneho vyrovnania so stranou žalovanou,
teda s osobou oprávnenou. Osoba povinná ako žalobkyňa zo súdneho sporu po podpísaní Dokumentu

a osvedčení pravosti podpisu na Dokumente, tento v overenej fotokópií odovzdala svojmu bratovi P. F.,
za účelom doručenia Dokumentu na podateľňu Krajského súdu Trnava.
Zo štvrtej strany notárskej zápisnice vyplýva, že notárka prítomným účastníkom notársku zápisnicu
prečítala a vysvetlila a prítomní účastníci prehlásili, že notárska zápisnica obsahuje ich skutočnú vôľu
a túto na znak súhlasu s jej obsahom po jej prečítaní schválili a pred notárkou Mgr. Evou Holčíkovou
vlastnoručne podpísali.

41. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č.k. 2 Pv 634/18/2207-89 z 23.9.2021,
právoplatným dňa 23.9.2021, bola podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť
poškodenej Y. A. zo dňa 8.9.2021, podaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Michala
Ferčáka, advokáta, v spojení s nadväzujúcim podaním poškodenej zo dňa 9.9.2021, smerujúca proti

uzneseniu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave pod ČVS:
KRP-76/2-VYS-TT-2019 zo dňa 31.8.2021, zamietnutá, pretože nebola dôvodná.

42. Z odôvodnenia predmetného uznesenia prokurátora vyplýva, že prokurátor poukázal na vzájomnú
previazanosť skutkov, o ktorých bolo vedené spoločné konanie, ktorá sa v konkrétnostiach prejavila

tak, že v prípade, ak vyhotovenie notárskej zápisnice N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018
nebolo dosiahnuté trestným činom, t. j. ak nedošlo k spáchaniu skutku pod bodom 2), tak skutok
pod bodom 1) nemôže byť trestným činom, pretože predmetná notárska zápisnica oprávňovala osobu
označenú v notárskej zápisnici na doručenie overenej fotokópie späťvzatia žaloby na Krajský súd v
Trnave. Právne posúdenie skutku pod bodom 1) bolo teda priamo závislé od vyhodnotenia skutkového

a právneho stavu skutku pod bodom 2).
Podľa poškodenej malo ku spáchaniu skutku pod bodom 2) dôjsť v podstate tak, že na notárskom
úrade Mgr. Evy Holčíkovej síce dňa 11.9.2018 uskutočnila svoj vlastnoručný podpis na liste, ktorý jej
mal byť na notárskom úrade podstrčený a následne mal byť použitý v rámci notárskej zápisnice, o ktorej
nemala vedomosť. Tieto skutočnosti mala odhaliť až v nadväznosti na zistenie, že na Krajský súd v

Trnave bola doručená overená fotokópia späťvzatia jej žaloby, a to s dátumom overenia dňa 11.9.2018. Z
dátumov registrácie jednotlivých osvedčených podpisov a času trvania prejednania dedičstva následne
odvodila, že listina na podpis jej bola podstrčená počas prejednania dedičstva, a to tak, aby si myslela,
že podpisuje písomnosť týkajúcu sa dedičského konania.
Prokurátor poukázal na to, že posledná strana notárskej zápisnice, kde sa nachádza podpis poškodenej

Y. A., neobsahuje výlučne len podpisy, ale tesne nad týmito podpismi sa nachádza text, z ktorého je
zrejmé, že sa o jedná o štvrtú stranu notárskej zápisnice s textom v podstate s tým obsahom, podľa
ktorého bola notárska zápisnica spísaná notárkou, bola prítomným prečítaná a vysvetlená a obsahuje
ich skutočnú vôľu. Z povahy týchto skutočností je zrejmá dôkazná náročnosť preukázania, že k spísaniu
a podpísaniu notárskej zápisnice došlo tak, ako to tvrdila poškodená.

Vzhľadom na okolnosti prípadu známe v štádiu začatia trestného stíhania, kedy tento úkon skutočne
smeroval proti záujmom poškodenej, bolo trestné stíhanie začaté a boli zaobstarávané dôkazy k
objasneniu možných verzií udalosti včítane verzie poškodenej. V tejto súvislosti prokurátor poukázal
na to, že trestné konanie prechádza viacerými fázami, pričom na postup medzi jednotlivými fázami sa
vyžaduje rôzna miera kvality dôkaznej matérie. Kým na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania

podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku postačuje nerozptýlené podozrenie zo spáchania trestného činu,
na vydanie uznesenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sa vyžaduje dôvodné podozrenie zo
spáchania trestného činu konkrétnou osobou. Miera dôvodného podozrenia vyžaduje istú kvalitu, ktorá
v tomto prípade pri absencii priameho dôkazu a pri nedostatočnej nadväznosti nepriamych dôkazov
nebola dosiahnutá, v dôsledku čoho absentoval taký relevantný podklad, ktorý by umožnil na dôkaznej

báze prijať verziu poškodenej.
Prokurátor sa tiež vysporiadal s námietkami poškodenej týkajúcimi sa dĺžky trvania úkonu v dedičskej
veci sp. zn. 9D/245/2018, časom úhrady faktúry pre platiteľa Ing. P. F. za prejednanie dedičského
konania po poručiteľke F. F., časom registrácie podpisov O 720927/2018 o 10:14 hod. (podpis Ing. P.F. na plnomocenstve), podpisov O 720974/2018 o 10:21 hod. (podpis Y. A. na doposiaľ nestotožnenej
písomnosti) a O 720996/2018 o 10:23 hod. (podpis Y. A. na späťvzatí žaloby), ako aj časom registrácie
notárskej zápisnice o 13:54 hod., pričom mal za to, že uvedené nepreukazuje protiprávne konanie

podozrivých osôb. K tomu uviedol, že registrácia notárskej zápisnice je úkon, ktorý z povahy možno
uskutočniť až po jej podpísaní. V opačnom prípade by notár registroval notársku zápisnicu a až následne
by ju predložil na podpis účastníkom s rizikom, že ju títo napriek registrácii nepodpíšu. Medzi podpisom
notárskej zápisnice a jej registráciou musí existovať istá doba, kedy už podpísaná notárska zápisnica
nemá pridelená číslo z notárskeho registra. Poškodená síce uvádzala, že na notárskej zápisnici sa číslo

registrácie uvádza, avšak tu prokurátor upozornil, že číslo z notárskeho registra NCRls 29928/2018 vo
vytlačenej podobe sa nachádza až na odpise notárskej zápisnice, avšak na jej prvopise sa tento dopisuje
perom. Uvedené bolo prehľadne dokumentované najmä v prílohách znaleckého posudku Ing. Erika
Tiefenbachera č. 1/2021, ktorý skúmal originál notárskej zápisnice, a teda jej prvopis. Ďalšiu okolnosť
preukazujúcu isté zdržanie medzi podpisom notárskej zápisnice do jej registrácie bolo možné odvodiť
z výsluchu svedkyne Y. W., ktorá uviedla, že registráciu notárskych zápisníc nerealizovala samotná

notárka, ale svedkyňa W., a to na pokyn Mgr. Evy Holčíkovej pod prihlasovacími údajmi notárky. Ani
čas registrácie notárskej zápisnice dňa 11.9.2018 o 13:54 hod. teda nepreukazoval protiprávne konanie
podozrivých osôb.
Knámietkepoškodenej,žefaktúrač.6522018vystavenázaspísanienotárskejzápisnicebolavystavená
dňa 13.9.2018 a k dodaniu služby podľa nej došlo až dňa 13.9.2018, pričom považuje za neštandardné,

aby notárka vykonala úkony v hodnote takmer 700 eur a odmenu nepožadovala ihneď pri ich vykonaní,
prokurátor uviedol, že táto námietka taktiež nemohla zvrátiť vyslovený meritórny záver. Notárka nie
je povinná vystaviť faktúru ihneď po dodaní služby, navyše údaj o dodaní služby vzhľadom na
vyššie analyzovaný dátum registrácie dňa 11.9.2018 je zjavne nesprávny, avšak táto skutočnosť
nepreukazovala ani v spojení s ostatnými dôkazmi spáchanie skutku, najmä keď notárka nemala logický

dôvod uvádzať na faktúre nesprávny údaj o dodaní služby, čo nasvedčovalo skôr administratívnej chybe
pri vyhotovení faktúry.
Prokurátor sa nestotožnil ani s námietkou poškodenej, že znalecké dokazovanie mohlo preukazovať len
otázku, či bol jej podpis pravý, nie aj otázku, či podpísala notárku zápisnicu slobodne, vážne, určito a
zrozumiteľne. Pochybenie vyšetrovateľa PZ v tomto smere však prokurátor nezistil. Vyšetrovateľ PZ na

žiadnom mieste napadnutého uznesenia neuviedol, že by otázka vôle bola skúmaná znalcom. Pokiaľ
vyšetrovateľ PZ uviedol, že právny úkon bol uskutočnený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, toto
bol jeho hodnotiaci záver s poukazom na celé vykonané vyšetrovanie, nejednalo sa o výlučný odkaz
na znalecké dokazovanie.
Ako dôvodnú prokurátor vyhodnotil námietku, že poukazovanie na zásadu subsidiarity represie zo strany

vyšetrovateľa PZ nebolo správne, avšak toto nemalo vplyv na vecnú správnosť uznesenia. Aplikácia
zásady subsidiarity represie do úvahy vzhľadom na závažnosť skutku do úvahy neprichádzala, avšak
keďže dôvodom pre zastavenie trestného stíhania bolo práve nepreukázanie, že sa skutok pod bodom
2) stal, úvahy o subsidiarity represie boli nadbytočné.

43. Z vyššie uvedeného vyplýva, že trestné konania iniciované žalobkyňou boli právoplatne zastavené
s tým, že v prípade späťvzatia žaloby sa nejednalo o trestný čin a nebol dôvod na postúpenie veci a v
prípade notárskej zápisnice bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

44. Z bodu 1.2 notárskej zápisnice č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018 podpísanej dňa

11.9.2018, jednoznačne vyplýva vôľa žalobkyne zobrať žalobu v prejednávanej veci späť, ako aj postup
pri späťvzatí žaloby tak, že žalobkyňa po podpísaní späťvzatia žaloby a osvedčení pravosti podpisu na
späťvzatí žaloby, ho v overenej fotokópií odovzdala svojmu bratovi P. F., za účelom doručenia späťvzatia
žaloby na podateľňu Krajského súdu v Trnave. Znaleckým dokazovaním v trestnom konaní sa zistilo, že
podpis žalobkyne na notárskej zápisnici je jej pravým podpisom.

45. Ako vyplýva i z trestného oznámenia podaného žalobkyňou, žalobkyňa tvrdila, že jej bola bez
jej vedomia a súhlasu predložená na podpis notárska zápisnica N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls
29928/2018, dňa 11.9.2018 kedy bola jedenkrát na Notárskom úrade notárky Mgr. Evy Holčíkovej v
Myjave, a to z dôvodu dedičského konania, avšak predmetom notárskej zápisnice nebolo dedičské

konanie, ale späťvzatie žaloby na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 79.682,28 eura s príslušenstvom
zo dňa 11.11.2008, ktorú však s vedomím Y. A. na tomto notárskom úrade nikdy nespisovali, čím bola
žalobkyňa uvedená do omylu.46. Odvolací súd dodáva, že v danej veci neposudzuje (ne)platnosť predmetnej notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, notárska zápisnica je však v prejednávanej veci významná z hľadiska prejavu vôle
žalobkynezobraťžalobuvočižalovanejvcelomrozsahuspäť,keďžežalobkyňanamietala,žespäťvzatie

žaloby nikdy nepodpísala a nebolo jej vôľou zobrať žalobu spať, pričom s poukazom na priebeh konania
na to nemala žiaden dôvod.
47. K tvrdeniu žalobkyne, že nemala vôľu vziať žalobu späť, odvolací súd uvádza, že vôľu nie je možné
objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci
subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi

okolnosťami, za ktorých bol urobený (prejav vôle žalobkyne bol zachytený i notárskej zápisnici, ktorú
vlastnoručne podpísala), dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne
a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre
spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá
strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo,

aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní
vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada (porov. v tomto smere napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 429/2014 z 31.5.2016). O existencii vôle žalobkyne podpísať späťvzatie žaloby
svedčí potom práve obsah notárskej zápisnice č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018 z
11.9.2018.

48. Samotné neprečítanie textu listiny pred jej podpisom nemôže mať samo osebe za následok
neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa podpísala späťvzatie žaloby a notársku zápisnicu dobrovoľne a
slobodne, keďže k ich podpisu na notárskom úrade nebola žiadnym spôsobom prinútená. Opak ani v
trestnom konaní preukázaný nebol. Bolo právom žalobkyne oboznámiť sa s textom ňou podpisovanej
notárskej zápisnice. Ak tak neurobila, konala nezodpovedne a nedbanlivo. Takéto jej správanie však

nemôže mať za následok neplatnosť určitého a zrozumiteľného právneho úkonu. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že stále platí stará rímska zásada „,právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým,
bedlivým,, (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru
opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto
žalobkyňa nekonala a neprečítala si dokumenty, ktoré podpísala, musí znášať dôsledky svojho konania

a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovanej. Akceptovaním argumentácie žalobkyne, že jej
prejav vôle zachytený v notárskej zápisnici nebol vážny, resp. že si túto pred podpísaním neprečítala, a
preto naň nemožno prihliadať, by bol výrazne potretý princíp právnej istoty, lebo ak by sa každý mohol
kedykoľvek odvolávať na to, že jeho vôľa nebola vážna (nesmerovala k právnym následkom), nebolo
by nikdy isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky.

49. Ani prípadný omyl žalobkyne pri podpisovaní späťvzatia žaloby a notárskej zápisnice, by nebol
relevantný. I v tomto prípade totiž platí, že o ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci možnosť
sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými
pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolávať
neplatnosti právneho úkonu pre omyl za situácie, keď by osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala

objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku
nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach
predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.
50. Vo vzťahu k úvahám žalobkyne o možnosti späťvzatia, resp. odvolania späťvzatia žaloby s
poukazom na základné princípy CSP, odvolací súd uvádza, že nenachádza dôvod na odchýlenie sa od

ustálenej judikatúry o nemožnosti odvolania späťvzatia žaloby (R 60/1999). Späťvzatie je jednostranným
procesným úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do
dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak účastník vzal procesný úkon (návrh) späť tam, kde zákon takéto
späťvzatie pripúšťa, nemožno toto späťvzatie ďalším úkonom odvolať. Každý procesný úkon je potrebné
posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný

rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný
úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. CSP na rozdiel od Občianskeho
zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje. Verejnoprávna povaha procesných vzťahov
tiež vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty účastníkov a tretích osôb, pričom právna istota by
bola oslabená možnosťou spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony odkazom na vady vôle

(porov. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/45/2012 z 27.3.2013, 8Sžf/64/2016 z 28.6.2018).

51. Z vyššie rozvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil späťvzatie žaloby žalobkyňou ako riadny
procesný úkon spĺňajúci všetky zákonné náležitosti, ktorým žalobkyňa prejavila svoju vôľu nepokračovaťv konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia (opak preukázaný nebol).
Na ďalšie podania žalobkyne spochybňujúce jej vôľu vziať žalobu späť už preto odvolací súd prihliadnuť
nemohol.

52. Podaním zo dňa 14.9.2018, doručeným odvolaciemu súdu tohto istého dňa, žalovaná oznámila, že
so späťvzatím žaloby súhlasí a náhradu trov konania si neuplatňuje.

53. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

54. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

55. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol
vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaná
so späťvzatím vyslovila súhlas, boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného
§ 370 CSP, odvolací súd postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie a zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu

zrušil a konanie zastavil. Vzhľadom na osobitosť konania o zmenkovom platobnom rozkaze, kde
samotná platobná povinnosť je uložená v tomto rozkaze a konečným rozsudkom sa rozhoduje len
o jeho ponechaní v platnosti alebo zrušení, by zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie viedlo len k
pochybnostiam o tom, aký je právny osud uvedeného zmenkového platobného rozkazu. Z uvedených
dôvodov odvolací súd v záujme právnej istoty rozhodol aj o zrušení zmenkového platobného rozkazu

(výrok I).

56. Pripustením späťvzatia žaloby je vybavené i odvolanie žalovanej, pretože účinné späťvzatie žaloby
má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť
ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie.

57. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) bolo potom rozhodnuté
postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP s analogickým použitím § 255 ods. 2
CSP, vychádzajúc zo situácie, že v súvislosti so späťvzatím žaloby si žiadna zo sporových strán nárok
na náhradu trov konania neuplatnila.

58. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícií ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného
zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2
CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a

o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, je v súlade s čl.
17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

59. Odvolací súd potom žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

60. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).