Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118203318.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. O. XX, XXX XX N. proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 11Csp/56/2018 -316 zo dňa 02.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere ´´Flexipôžička
´´ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2016 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez

poplatkov.

II. Náhradu trov prvoinštančného a ani odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), g), i), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, §
11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 1,§ 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z.; § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.03.2018 domáhal neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere Flexi pôžička z 02.09.2016, ktorú uzavrel
so žalovaným, ako aj neplatnosti časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétne článku II. bode 2
ohľadom vyhlásenia žalobcu, že sa oboznámil s VOP a dojednávaním poistenia. Zároveň žiadal určiť, že

spomínaná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková a napokon, aby bol zaviazaný
doplatiť žalovanému rozdiel do sumy nesplatenej istiny úveru 5.756,80 Eur v mesačných splátkach po
158,20 Eur až do zaplatenia.

4.Súdprvejinštancievovecirozhodolnazákladelistinnýchdôkazovatorozsudkomč.k.11Csp/56/2018
-110 zo dňa 24.10.2018, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na nesprávnosť názoru
žalobcu na nutnosť rozdelenia splátky, poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

- sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2018 a sp. zn. 3Cdo/56/2018
z 17.04.2018, v zmysle ktorých je potrebné použiť eurokomformný výklad sporného zákonného
ustanovenia so záverom, že členenie splátky na istinu, úrok a poplatky nutné nie je. Zároveň v rozsudku
skonštatoval, že nezistil ani iné dôvody pre aplikáciu § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.5. Žalobca rozsudok napadol odvolaním, ktorý Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom
zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie bezúročnosti úveru a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. Pripustil správnosť názoru súdu
prvej inštancie ohľadom nie nutného členenia splátky, ale vytkol súdu, že nezisťoval iné dôvody pre
aplikáciu § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. a že nepostačuje len strohé konštatovanie, že súd iné dôvody pre
túto fikciu nezistil.

6. Po vrátení veci, súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ VÚB a.s. a žalobca ako dlžník uzatvorili
dňa 02.09.2016 písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ pod č.
XXXXXXXXXXXXXXX. Ďalej zistil, že v článku I. pod názvom „základné podmienky“ sú uvedené tieto
náležitosti zmluvy: druh spotrebiteľského úveru - na splatenie spotrebiteľských úverov; výška úveru -
8.780,- Eur; lehota splatnosti - 96 mesiacov; druh úrokovej sadzby - fixná počas celej lehoty splatnosti
úveru; čerpanie úveru jednorázovo 02.09.2016; celkový počet splátok - 95; dátum prvej anuitnej splátky

- 14.10.2016; termín konečnej splatnosti - 14.08.2024; doba trvania zmluvy - do splatenia všetkých
záväzkov dlžníka podľa zmluvy; výška úrokovej sadzby 11,40 % p.a. (so zľavami, ak boli poskytnuté);
mesačná anuitná splátka vrátane poistného - 148,37 Eur; z toho mesačná splátka poistného - 7,11 Eur;
výška úrokovej sadzby bez zľavy - 13,40% p.a.; mesačná anuitná splátka vrátane poistného bez zľavy -
158,20 Eur, z toho mesačná splátka poistného - 7,11 Eur. Nasleduje špecifikácia zľavy voliteľnej služby

a to konkrétne zľava z úrokovej sadzby vo výške 2 % p.a. a konštatuje sa, že táto predstavuje zľava
benefit pre dlžníka po celú dobu splatnosti úveru za podmienky, že úver nebude predčasne splatený.
Ďalej sa uvádza v akých prípadoch zaniká nárok na zľavu z úrokovej sadzby v takomto prípade však
banka písomne oznámi zmenu úrokovej sadzby klientovi 15 dní pred touto zmenou.

7. Žalovaný na základe výzvy predložil súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce skúmanie bonity
žalobcu a to už spomínanú jeho žiadosť o Flexipôžičku ním podpísanú, v ktorej uviedol, že je ženatý,
má jednu vyživovaciu povinnosť, býva u rodičov, je zamestnaný na Krajskom riaditeľstve PZ Košice s
čistým mesačným príjmom 950,- Eur, zisťované boli aj jeho záväzky, vyznačený má spotrebný úver s
mesačnou splátkou 148,- Eur a hypotéku so splátkou 364,- Eur mesačne. Aj keď v danom formulári sa

nachádza aj kolónka „popis iných výdavkov“ žalobca ju nevyplnil. Doložené bolo aj potvrdenie vystavené
jeho zamestnávateľom o jeho čistom mesačnom príjme za obdobie od mája do júla 2016 po 956,19 Eur.

8. Veriteľ v priebehu sporu postúpil pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy na spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o., čo bolo preukázané rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 a jej

prílohou, tiež žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 02.03.2020. Postupca toto postúpenie pohľadávky
oznámil žalovanému listom zo dňa 06.03.2020, na základe neho žalobca podal návrh na zmenu strany
sporu na strane žalovaného, ktorému súd prvej inštancie vyhovel uznesením č. k. 11Csp/56/2018 -276
zo dňa 23.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.08.2020. Žalovaným sa na základe uvedeného
stala spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

9. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru ,,Flexipôžička“ uviedol, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere a preto je potrebné ju posúdiť podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v znení účinnom od 01.07.2016

do 31.12.2016.

10. Mal za to, že povinné náležitosti zmluvy, absencia ktorých spôsobuje fikciu o bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúverusanachádzajúvzmluve.Ideonáležitosti:druhúveru-účelovýnasplatenieiných
úverov.To,žeprijednomznichjeopravenýnázovveriteľa,pričomzmluvajeidentifikovanájejčíslom,ale

aj číslom účtu veriteľa, súd prvej inštancie nepovažoval za nedostatok, ktorý by mal spôsobiť spomínanú
fikciu, pretože zo zákona to nevyplýva. V zákone nikde nie je uvedené, že pri chybnom označení veriteľa,
na účet ktorého sa má časť úveru použiť, pričom číslo účtu je správne, aby malo dôjsť k danej fikcii. V
zmluve sú v súlade so zákonom označený veriteľ a spotrebiteľ, náležitosti uvedené pod § 9 ods. 2 písm.
e), h), s) v tomto prípade neprichádzajú do úvahy. Adresa veriteľa, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť (náležitosť pod písm. c)) je jasne uvedená v článku II. bode 9 Zmluvy, kde sa
uvádza, že dlžník môže reklamáciu alebo sťažnosť predložiť osobne v ktorejkoľvek pobočke VÚB banky
a.s., telefonicky na konkrétne číslo, mailom alebo písomne na konkrétnej adrese VÚB a.s. oddelenia
riešenia podnetov klientov.11. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti (náležitosť pod písm. f)) je v zmluve uvedená
do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa zmluvy a ako termín konečnej splatnosti je uvedený

14.08.2024 a lehota splatnosti 96 mesiacov. V zmluve je jasne uvedená celková výška úveru 8.780,-
Eur. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie a to aj pri rôznych úrokových
sadzbách (náležitosť pod písm. i)) je taktiež uvedená v bode 1 základných podmienky zmluvy. Zákon
pripúšťa aj zmenu úrokovej sadzby, v tomto prípade bola žalobcovi poskytnutá zľava vo výške 2 % p.a.
v čase uzavretia zmluvy bola teda dohodnutá úroková sadzba 11,40 % p.a. Ak by nastali podmienky

dohodnuté v zmluve pre zánik zľavy, o čom by veriteľ informoval klienta písomne vopred v 15dňovej
lehote, úroková sadzba by činila 13,40 % p.a.

12. V dôsledku týchto dvoch možností výšky úrokovej sadzby boli následne stanovené aj dve výšky
odplaty a RPMN. Odplata predstavuje náležitosť pod písm. j) a bola jasne uvedená v bode 3 základných
podmienok vo výške 14,37 % v prípade zľavnenej úrokovej sadzby a v prípade nezľavnenej úrokovej

sadzby vo výške 16,37 %.

13. RPMN a celková čiastka na zaplatenie s uvedením predpokladov pre výpočet RPMN (náležitosť pod
písm.k))súuvedenétaktiežvbode3základnýchpodmienokopäťlogickyvdvochprípadochodvíjajúcich
sa od výšky úrokovej sadzby a tým inej výšky mesačnej splátky.

14. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov (náležitosť pod písm. l)) sú v bode 1 základných
podmienok nasledovne: počet splátok - 95, výška pri úrokovej sadzbe 11,40 % je 148,37 Eur, z toho
poistné 7,11 Eur, pri úrokovej sadzbe 13,40 % p.a. je mesačná splátka 158,20 Eur, z toho poistné 7,11
Eur a splatnosť je uvedená v bode 4 Zmluvy - číselne sa zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej

splátky t.j. 14.deň v mesiaci. Podobne je uvedená aj celková čiastka na zaplatenie, v prvom prípade
vo výške 13.595,30 Eur, v druhom prípade vo výške 14.529,15 Eur a uvedené je aj to, konkrétne z
akých údajov sa v oboch prípadoch RPMN vypočítalo. Napokon v zmluve je jasne uvedená aj priemerná
hodnota RPMN (povinná náležitosť pod písm. z)) - 9,22 % a to v bode 3 základných podmienok.

15. Napokon súd prvej inštancie skonštatoval, že veriteľ si splnil aj svoju zákonnú povinnosť ohľadom
zisťovania bonity žalobcu. Fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by nastala až vtedy, ak by
veriteľ vôbec nemal žiadne údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalobcu, pretože až to
zákonodarca definuje ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 a až vtedy by nastala spomínaná
fikcia.Veriteľmalkdispozíciiúdajeojehopomerochodsamotnéhožalobcuvjehožiadostiatokonkrétne

údaj o príjme, výdavkoch, rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, pričom súd upozorňuje, že
žalobca mal zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé skutočnosti ako to vyplýva z § 7 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. Veriteľ si aj preveroval výšku príjmu žalobcu u jeho zamestnávateľa a ako dôkaz o tom
doložil do spisu potvrdenie o čistom mesačnom zárobku žalobcu za posledné tri mesiace. Preto dospel
k záveru, že nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ani podľa § 11 ods. 2 vety druhej

citovaného zákona.

16. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

17. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle § 262 ods. 1 CSP

a § 255 ods. 1 CSP, keďže v spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a preto mu vznikol nárok
na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Proti tomuto rozhodnutiu, a to v celom rozsahu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietal, že súd
prvej inštancie sa znovu nedostatočne zaoberal otázkou či zmluva obsahuje všetky náležitosti o
spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. a či boli riadne
zisťované schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z. z.

Súd prvej inštancie vyzval žalovaného na predloženie dôkazov, ktoré by preukázali, že zo strany
žalovaného bola s odbornou starostlivosťou preskúmaná schopnosť žalobcu splácať úver. Žalovaný
na toto požiadanie súdu predložil ako dôkaz žiadosť o poskytnutie Flexipôžičku, podpísanú žalobcom.
Doložené bolo aj potvrdenie vystavené zamestnávateľom žalobcu o čistom príjme od mája do júla2016, to však nič nemení na skutočnosti, že tieto údaje sú nedostatočné na stanovenie tzv. skóre
a objektivizovanie disponibilných finančných prostriedkov na splácanie úveru. Po odčítaní všetkých
položiek na strane výdajov ostane čistý mesačný disponibilný príjem. Nestotožnil sa s konštatovaním

súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nebol zistený dôvod pre fikciu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Okrem iného mal od zisteného
súčtu príjmov odpočítať položky ako mesačné zrážky zo mzdy, mesačné výživné, mesačné poistné
akéhokoľvek druhu, splátky hypotekárnych a iných úverov, iné mesačné záväzky a platby, suma
životnéhominimazák.č.601/2003Z.z.oživotnomminime,nákladynaosobyžijúcevjednejdomácnosti,

čo však žalovaný nevykonal. Odborne sa nevysporiadal s požadovanými údajmi o bonite žalobcu a
vôbec ju odborne nevyhodnotil. Bez hodnotenia poskytnutých údajov v ich súvislostiach, nemožno
hovoriť o tom, že zo strany žalovaného došlo k splneniu si povinnosti veriteľa, ktorú mu ukladá zákon, že
s odbornou starostlivosťou vyhodnotí schopnosť klienta splácať úver podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. Navrhol, aby odvolací súd určil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ,,Flexipôička“ zo dňa 02.09.2016 za
bezúročný a bez poplatkov. Taktiež aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

19. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario),
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli, ako aj na webovej
stránke odvolacieho súdu dňa 24.11.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

22. Odvolací súd má za to, že žalovaný nepostupoval dôsledne podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Podľa čl. 8
ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o

úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné,
od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty,
ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe
nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

23. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

24. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo
strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásadecelého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 Smernice 2008/48,
t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany
spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny

dvorrozhodol,žeakbysasankciazánikunárokunaúrokyoslabilaaleboúplneznefunkčnila,nevyhnutne
by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca
2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo
veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity
klienta veriteľom. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalobcu náležite skúmal, že si splnil
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

26. Veriteľ tvrdil a v konaní aj preukazoval, že bonitu klienta zisťoval na základe údajov poskytnutých

mu žalobcom v žiadosti o úver. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalobca býva u rodičov, je ženatý a má
1 vyživovaciu povinnosť. Zistil, že žalobca pracuje na KR PZ Košice na trvalý pracovný pomer. Zisťoval
čistý príjem žalobcu za posledné 3 mesiace, ktorý je vo výške 950,- Eur, ako aj celkový čistý mesačný
príjem domácnosti, ktorý je vo výške 1.500,- Eur. Zo záväzkov zistil, že má spotrebný úver, ktorý spláca
sumou 148,- Eur a hypotéku v sume 364,- Eur. Z uvedeného nevyplýva, aby veriteľ zisťoval žalobcove

výdavky vo väčšom meradle ako je uvedené v žiadosti o pôžičku.

27. Odvolací súd má za to, že žalovaný síce zhromaždil o žalobcovi isté množstvo informácií, tieto
však dostatočne nevyhodnotil. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný
obraz o platobnej schopnosti žalobcu, nakoľko vôbec nepoznal pravidelnú výšku jeho výdavkov. Zákon

účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj
výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

28. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalovaný
skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre
posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

29. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať len ako posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa spôsobujúci bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 ZosÚ).

30. Vychádzajúc z ust. § 7 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie

skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.
j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi,
aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.

§ 7 ZoSÚ. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp.
objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom
a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto
porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch

(Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Veriteľ v zmysle ust. § 7 a § 11 ZoSÚ je pri
posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho
príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím
zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v
budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď zpracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie
pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v

spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme
ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,

z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom

rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. 22Co/107/2018).

31. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že v konaní žalovaný riadne nepreukázal splnenie si
povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej
dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková,
sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalovaný resp. jeho právny predchodca)

pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

32. Preto odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu nie
je správny.

33. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd vyššie bolo dôvodné rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku (§ 388 CSP).

34. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 CSP v spojení s ust.§ 255 ods.1 CSP.
V konaní bol úspešný žalobca. Tento si však trovy prvoinštančného a ani odvolacieho konania neuplatnil

a žiadne mu ani zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu prvoinštančného a ani
odvolacieho konania nárok. Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania stranám nepriznáva.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.