Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/124/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206210186
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4206210186.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská
arcidiecéza, so sídlom J. Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00 419 702, v konaní zast. MAPLE & FISH,
s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432 proti žalovanému 1. rade: LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 a žalovanému v
2. rade: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, v konaní o vydanie nehnuteľných
vecí, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/175/2006-
1724 zo dňa 21. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II., III., IV, ako aj
vo výroku o trovách konania ( V.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.09.2016 sa žalobca domáhal vydania a navrátenia
vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa v pozemnoknižnej vložke číslo XX, katastrálne územie
L., a to parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktoré sú vedené Okresným úradom G., katastrálny

odbornaLVč.XXXakoparcelačísloXXXX/Xlesnépozemky,ovýmereXXXXXm2, parcelačísloXXXX/
X lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X lesné pozemky spolu s prislúchajúcou dokumentáciou. Žalobca
poukázal na to, že dňa 14.9.2005 vyzval žalovaného v zmysle zákona 161/2005 Z. z. na navrátenie
vlastníctvaanavydanienehnuteľnostínachádzajúcichsavpozemnoknižnejvložkečísloXX,katastrálne
územie L.. Uviedol, že vlastníctvo bolo žalobcovi odňaté bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva
v zmysle pozemkových reforiem, o čom svedčí zápis v pozemkovej knihe vo vložke č. XX zo dňa
30.6.1948a1.4.1955,na základektorýchsazavkladovalovlastníckeprávovprospechČeskoslovenska.

Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 3 ods. 1
písm. c) zákona č. 161/2005 Z.z. a to na základe odňatia bez náhrady postupom podľa z. č. 142/1947
Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/ 1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.
Keďže žalovaný nevydal predmetné nehnuteľnosti na základe kvalifikovanej výzvy, domáha sa žalobca
vydania nehnuteľností prostredníctvom súdu.

1.2 V priebehu konania žalobca zmenil petit a čiastočne zobral žalobu späť, o ktorej súd prvej inštancie

naposledyrozhodoluznesenímč.k.7C/175/2006-942zodňa7.4.2017.Čiastočnéspäťvzatieanásledné
zastavenie konania sa týkalo parciel č. XXXX/X o výmere 3720 m2, č. 6368/2 o výmere 4592 m 2
a parcely č. XXXX/X o výmere XXXXX m2 vytvorené geometrickým plánom č. XXXX/XX pre k. ú.
L. vyhotoveným dňa 07.01.2015 Mgr. Richardom Zimanom, ako aj v časti o vydanie dokumentácie.Predmetom konania potom zostal nárok žalobcu týkajúci sa vydania nehnuteľností parcely č. XXXX/X
a parcely č. XXXX/X v kat.úz. L.

2. V poradí prvým rozsudkom č.k. 7C/175/2006 - 955 zo dňa 7.4.2017 súd prvej inštancie žalobu
zamietol.Žalobcaprotinemupodalodvolanie.KrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.7Co/344/2017-1170zo
dňa 28.06.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1 V poradí druhým - napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v rade I. v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia vydať a navrátiť vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam a
tokpozemkomzapísanýmvkatastrinehnuteľnostípreokresG.,obecakatastrálneúzemieL.kparcelám
zapísaným v registri C, a to k parcele č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 9.871 m2,
ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 1902/14 pre obec a katastrálne územie L., vyhotoveným
dňa 07.01.2015 Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným Ing. Františkom Rákocim a úradne
overeným Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. 40/15 ( výrok I.).

Žalovaného v rade II. zaviazal v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia vydať a navrátiť
vlastníctvožalobcuknehnuteľnostiamatokpozemkomzapísanýmvkatastrinehnuteľnostípreokresG.,
obec a katastrálne územie L. k parcelám zapísaným v registri C a to k parcele č. XXXX/X, druh pozemku
ostatná plocha o výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXX/XX pre obec a
katastrálne územie L., vyhotoveným dňa 07.01.2015 Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným

Ing. Františkom Rákocim a úradne overeným Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom dňa
28.01.2015 pod č. 39/15 ( výrok II.). Ďalším výrokom III. zaviazal žalovaných v rade I. a v rade II. v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia vydať nasledovnú dokumentáciu, ktorá k vyššie
označeným parcelám v tomto výroku rozhodnutia prislúcha - a to lesný hospodársky plán, evidencia
ťažby dreva, evidencia plochy po ťažbe dreva evidencia plochy na zalesnenie, evidencia zalesňovania

a prirodzeného zmladenia, evidencia potrebnej činnosti, výkaz bilancie zalesňovacích povinností podľa
jednotiek priestorového rozdelenia, lesa, výkaz porastovej evidencie ťažieb, výkaz porastovej evidencie
zalesnenia, výkaz porastovej evidencie pestovnej činnosti, výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov
za kategóriu lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych
opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za príslušný rok‚ grafická evidencia plochové

tabuľky porastové mapy, ťažobné mapy, projekty pestebnej, ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty
pôvodu porastu, hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia holín. Výrokom IV. uviedol, že písomné
vyhotovenia vyššie označených Geometrických plánov č. 1902/14 a č. 2002/14 celkom v počte 2 ks,
ktoré sú súčasťou výroku tohto rozsudku z dňa 21.08.2020. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný
v rade I. a žalovaný v rade II. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo

výške 100 % ( výrok V.).

3.2 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,2 zákona
č. 161/2005 Z.z. Poukázal na to, že v dôsledku dispozičných úkonov žalobcu ( späťvzatia žaloby)
predmetom konania zostal len nárok vo vzťahu k nehnuteľnostiam, a to parc. č. 7586/2 a parc. č. 6365/2

v k. ú. L. s nárokom na vydanie dokumentácie, ktorá prislúcha k predmetným nehnuteľnostiam ako aj
náhradytrovkonania.Povráteníveciodvolacímsúdom,súdprvejinštancievovecidoplnildokazovanieo
výsluchsvedkaavzmysleprávnezáväznéhonázoruKSNitraprehodnotilsvojezamietajúcerozhodnutie
a dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobcu je dôvodná a preto žalobe vyhovel.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca doručil písomnú výzvu na vydanie nehnuteľností v

zmysle ustanovenia § 5 zák. č. 161/2005, ktorú doručil v zákonnej lehote dňa 14.09.2006, ktorú výzvu
súd považoval za kvalifikovanú výzvu v zmysle citovaného § 5 zákona. Zdôraznil, že táto výzva spĺňa
nielen formálne náležitosti výzvy na vydanie nehnuteľností, ale aj vo vzťahu k označeniu oprávnenej
osoby na uplatnenie svojho práva na vydanie nehnuteľností na základe tejto výzvy podľa: „Základnej
zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou“ uzavretou dňa 24.11.2000 a to čl. 1. ods.

2. platí, že zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých
právnických a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa
kánonického práva to s poukazom na rozhodnutie ÚS 12/2010 tak aj v otázke právneho nástupníctva
po Ostrihomskej arcidiecéze napr. NS SR sp.zn.3 Cdo 119/02, KS Nitra sp.zn. 8 Co 145/2009 a 9 Co
232/2007, ktoré rozhodnutia vytvárajú základ pre ďalšie vedenie súdnych konaní so žalobcom ak aktívne

legitimovaným účastníkom konania. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že v súčasnosti už existuje
množstvo rozhodnutí súdov SR k otázke riešenia právneho nástupníctva po Ostrihomskej arcidiecéze,
t.j.poprávnickejosobezapísanejvpríslušnýchPKNvložkáchoddobyvznikuČeskoslovenskejrepubliky
a riešenia týchto vzťahov so Svätou stolicou. Tieto vzťahy sa upravovali medzinárodnou zmluvou:„Modus Vivendi“ uzatvorenou dňa 17.12.1927, ktorá nadobudla platnosť dňa 2.2.1928, na ktorej úpravu
súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení.

3.3 V otázke pasívnej legitimácie poukázal súd prvej inštancie na § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005, v ktorom je
definovaná povinná osoba ako právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona spravuje nehnuteľnosti
vedené vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží a z uvedeného je nepochybné, že návrh
žalobcu má smerovať voči povinnej osobe ako právnickej osobe, ktorá vlastníctvo SR spravuje alebo
drží. Súd vo vzťahu k pasívnej legitimácii na strane žalovanej v rade 1. poznamenáva, že v danom

prípade v PKV č. XX pre kat. úz. L. bola zapísaná zmena vlastníctva z Ostrihomskej hlavnej kapituly
na Československý štát a následne aj v rámci ROEPu po jeho ukončení bola na základe rozhodnutia
OPÚ v Komárne ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná Slovenská republika a ako správca
nehnuteľností Lesy Slovenskej republiky v postavení žalovaného v rade 1.

3.4 Ďalej dôvodil, že v priebehu konania bolo preukázané, že došlo k odňatiu nehnuteľnosti

oprávnenému vlastníkovi v procesnom postavení žalobcu v tomto konaní podľa zák. č. zák. č. 161/2005
Z.z. v § 3 ods. 1 v období od 8. mája do 01.01.1990 a v pozemkovej knihe v pozemnoknižnej vložke
č. XX pre okres G., katastrálne územie L. boli vedené pozemnoknižné parcely číslo: XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX a XXXX. Uviedol, že v poznámke B32 je poznamenané, že nehnuteľnosti sú zabraté
Československým štátom a Štátny pozemkový úrad ich zamýšľa prevziať. Pod poradovým č. XX

je uvedené, že Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa nehnuteľnosti prevziať a nehnuteľnosti sú
predmetomrevíziepodľazákonač.142/1947Sb.anáslednepoznámkapod poradovýmč. XX,vzmysle
ktorej sa podľa prídelovej listiny ONV v Hurbanove zo dňa 15.marca 1955 vkladá vlastnícke právo
titulom prídelu pre Československý štát - Štátny majetok, národný podnik v Bajči, operatívna správa,
v celosti a ako predchádzajúci vlastník uvedených nehnuteľností v PKV č. XX bola práve Ostrihomská

hlavná kapitula. V danom prípade teda v PKV č. XX kat.úz. L. bola zapísaná zmena vlastníctva z
Ostrihomskej hlavnej kapituly na Československý štát.

3.5 Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom vypočul svedka Mgr. Richarda
Zimana, ktorý k veci uviedol, že ako geodet vykonal v predložených geometrických plánoch najvyššiu

formu identifikácie, a to grafickú identifikáciu pôvodných nehnuteľností zapísaných pre k. ú. L. v A.
vložke č. XX. Súd z výpovede svedka a geometrických plánov mal preukázané, že sa nachádzali na
mieste, kde prebehli projektové úpravy po ROEP. Rovnako mal súd z výpovede svedka preukázané, že
v uvedených geometrických plánoch v časti A bol uvedený Pkn stav, v časti B bol uvedený stav z katastra
nehnuteľností, v časti C po pozemkových úpravách, a v časti D bol stav z ktorého je zrejmé, že uvedené

novovytvorené parcely sú zapísateľné aj po pozemkových úpravách do evidencie nehnuteľností a bolo
by možné ich vydať, lebo sa bezprostredne dotýkajú pozemkov žalobcu a aj po pozemkových úpravách
tieto nehnuteľnosti zhodne zostali zachované vo vlastníctve štátu. Napokon podľa súdu, zrejme nie
je ani faktický problém s bezprostredným prístupom za účelom využitia, obhospodarovania týchto
nehnuteľností, nakoľko, aj po pozemkových úpravách sú v bezprostrednej blízkosti vedľa aj ostatných

pozemkov žalobcu, a preto žalobca by mal zabezpečený prístup k týmto novovzniknutým parcelám, či
už pre seba samého alebo pre prípad, že by ich dal do užívania ako celok.

3.6 V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie tiež uložil žalovanej strane, aby vydal žalobcovi
dokumentáciu súvisiacu s obhospodarovaním vyššie označených parciel vo výroku rozhodnutia a to

lesný hospodársky plán, evidencia ťažby dreva, evidencia plochy po ťažbe dreva evidencia plochy
na zalesnenie, evidencia zalesňovania a prirodzeného zmladenia, evidencia potrebnej činnosti, výkaz
bilancie zalesňovacích povinností podľa jednotiek priestorového rozdelenia, lesa, výkaz porastovej
evidencie ťažieb, výkaz porastovej evidencie zalesnenia, výkaz porastovej evidencie pestovnej činnosti,
výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov za kategóriu lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej

evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za
príslušný rok‚ grafická evidencia plochové tabuľky porastové mapy, ťažobné mapy, projekty pestebnej,
ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty pôvodu porastu, hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia
holín.

3.7 Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že návrh žalobcu
bol dôvodne podaný, a preto žalobe vyhovel. Doplnil, že sa nestotožnil s námietkou odporcov, tieto
považoval za účelové a vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia sa s týmito podrobne vysporiadal. O
trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa v stal konaní procesneúspešnou stranou sporu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania, preto súd žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 %.

4.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote žalovaný v 1.rade, a to vo
vzťahu k I., III., IV. a V. výroku. Poukázal na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní prekročil žalobný návrh,
keďže žalobca vo svojom návrhu na späťvzatie časti žaloby zo dňa 06.03.2017 v závere výslovne
navrhol zastaviť konanie okrem iného aj v časti vydania dokumentácie. Namietal, že súd prvej inštancie
nepostupoval podľa ust. CSP riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie a dôsledkom takého postupu súdu

je arbitrárny a nezákonný rozsudok. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie na žiadnom pojednávaní
neuviedol absolútne žiadne právne posúdenie veci, a teda strany konania nemohli predpokladať, ako
súd rozhodne, vzhľadom k čomu došlo k porušeniu práva žalovaného v 1.rade na spravodlivý súdny
proces.

4.2 K posúdeniu rozhodného obdobia pri odňatí nehnuteľností zdôraznil, že súd opomenul zohľadniť

tú skutočnosť, že pozemky, ktoré sú predmetom konania nikdy neboli vo vlastníctve žalobcu a
žalovaným vzniklo vlastnícke právo k sporným pozemkom originárnym spôsobom dňom právoplatnosti
Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Komárne zo dňa 04.07.2013. Parcely, ku ktorým si
žalobca uplatnil reštitučný nárok v zmysle reštitučného zákona zanikli uskutočnením pozemkových
úprav. Žalovaný v 1.rade tiež namietal neexistenciu reštitučného dôvodu, pretože práva štátu k

pozemkom zapísaným na PKV XX, k.u. L., je v zmysle zápisu pod. č. N zo dňa 01.04.1955, č. d.
129 prídelová listina Okresného národného výboru v Hurbanove zo dňa 15.03.1955. Prídelové konanie
sa uskutočnilo na základe Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, z čoho nepochybne vyplýva, že k prechodu vlastníckeho práva na štát

nedošlo na základe reštitučných dôvodov v zmysle ust. § 3 ods. 1, ale na základe Nariadenia
Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. Pokiaľ ide o výzvu žalobcu, poukázal na ust. § 5 ods.
1 Reštitučného zákona , z ktorého vyplýva, že nevyhnutným predpokladom pre riadne a včasné
uplatnenie žalobcovho nároku bolo preukázanie dôvodu navrátenia vlastníckeho práva a statusu
oprávnenej osoby v hmotnoprávnej lehote končiacej dňom 30.4.2006. Žalobca v zákonnej lehote dôvod

navrátenia vlastníctva nepreukázal, nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali reštitučný dôvod.
Rovnako vo výzve nebola splnená ani požiadavka prehľadnosti označenia nehnuteľností. Výzva teda
nespĺňa zákonné náležitosti kvalifikovanej, zrozumiteľnej a určitej výzvy v zmysle reštitučného zákona ,
preto sa právo žalobcu na navrátenie vlastníctva v hmotnoprávnej lehote končiacej dňom 30.04.2006
prekludovalo. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS

419/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/247/2009 zo dňa 28.09.2010.

4.3 Žalovaný v 1.rade v konaní i v odvolaní namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu argumentujúc, že
súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy predložené zo strany žalovaného 1, ktorými bolo spochybnené
právne nástupníctvo žalobcu po Ostrihomskom arcibiskupstve. Uviedol, že v texte Modus vivendi

sa nenachádza žiadne ustanovenie o právnom nástupníctve po Ostrihomskej arcidiecéze a rovnako
sa nenachádza žiadne ustanovenie o prevode alebo prechode nehnuteľných vecí na žalobcu z
Ostrihomskej arcidiecézy. Modus vivendi nie je medzinárodnou zmluvou, nakoľko je výsledkom procesu
výmeny nót medzi československou vládou a Svätou Stolicou. Žalobca si navyše odvodzuje svoje
právne nástupníctvo po právne existujúcom subjekte, t.j. Ostrihomskej arcidiecéze, ktorý doposiaľ

právne nezanikol, a z dôkazov predložených žalovaným napr. z Listov Jeho eminencie Kardinála,
Primáša a Ostrihom- budapeštianskeho arcibiskupa Dr. Peter I. zo dňa 10.02.2011 dokonca vyplýva,
že samotná Ostrihomsko budapeštianska arcidiecéza popiera, že by mala byť Rímskokatolícka cirkev
právnym nástupcom po Ostrihomskom arcibiskupstve. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 1.rade
uviedol, že štát zmocnil správcu svojho majetku za neho konať vydaním nehnuteľných vecí, ale len

vo forme dohody o vydaní nehnuteľných vecí v zmysle ust. § 5 ods. 2 Reštitučného zákona, avšak
pre správcu svojho majetku nezaložil pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o vydanie nehnuteľností a
navrátenie vlastníckeho práva. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2.rade namietajúc,
že súd prvej inštancie neodôvodnil splnenie podmienky aktívnej legitimácie, doručenie kvalifikovanej
výzvy, preukázanie prechodu vlastníctva na štát z jedného z dôvodov v ust. § 3 ods. 1 zákona č.
161/2005 z. z. a vysporiadanie sa s námietkou žalovaných ohľadom vykonania pozemkových úprav vk.ú. L.. Ohľadom splnenia požiadavky kvalifikovanej výzvy sa súd nijakým spôsobom nevysporadúva
s námietkami žalovaných ohľadom preukázania dôvodu odňatia vlastníctva a preukázania postavenia
oprávnenej osoby. To isté platí aj ohľadom splnenia podmienky aktívnej legitimácie žalobcu. Ohľadom

odôvodnenia splnenia reštitučného dôvodu súd vôbec neuvádza, podľa ktorého písmena mali
nehnuteľnosti prejsť na štát. Taktiež pokiaľ ide o splnenie podmienky pasívnej legitimácie, súd nedal
odpoveď na argumenty žalovaných ohľadom tej skutočnosti, že žalovaným nikdy vlastnícke právo
k žalovaným nehnuteľnostiam nepatrilo. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
námietkou žalovaného v 2. rade k zániku práva na navrátenie vlastníctva voči nemu, nakoľko tým, že

žalovaný v 2. rade pristúpil do konania v roku 2015, po zmene správy k parcele č. 6365/2 vytvorenej
geometrickým plánom č. 2002/14 po vykonaní pozemkových úprav, nárok na navrátenie vlastníctva
voči nemu nebol uplatnený výzvou v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. do 30.4.2006. K
výsluchu svedka O.. F. R. poukázal na to, že súd prvej inštancie neozrejmuje súvislosť medzi danými
tvrdeniami svedka a svojim rozhodnutím. Súd nedal odpoveď na argumenty žalovaných ohľadom
skutočnosti, že v zmysle ust. § 69 ods. 2 katastrálneho zákona len okresný úrad môže vyhotoviť

identifikáciu nehnuteľnosti. Namietal tiež, že nie sú splnené jednotlivé podmienky reštitučného zákona
z dôvodu vykonania pozemkových úprav v k.ú. L., a to prechod vlastníctva na štát z jedného z dôvodov
stanovených v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Dodal, že rozsudok súdu 1. inštancie nespĺňa
požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia stanovené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Navrhol, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.1 Žalobca k odvolaniu žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade vo svojom vyjadrení uviedol, že sa
nestotožňuje s námietkami a tvrdeniami Žalovaných a obe odvolania považuje za účelové, nedôvodné. V
súvislosti s námietkami k reštitučnej výzve žalobca uviedol, že žalobca si reštitučnou výzvou doručenou
žalovanému v 1.rade dňa 14.09.2005 uplatnil svoj reštitučný nárok k pozemkom zapísaným v PK vložke

č. XX pre k.ú. L., ktoré ďalej špecifikoval v prílohe k výzve podľa ich zápisu v PK vložke XX, identifikácie
parciel č. 2841/05 zo dňa 22.08.2005 a výpisu z LV č. XXX, zároveň uviedol, že nehnuteľnosti prešli
do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v ust § 3 ods. 1 písm. c) Reštitučného zákona, čo osvedčuje
zápis v PKV č. XX. Prílohu výzvy tvorila PKV č. XX, Identifikácia parciel, príloha k výzve, LV č. XXX a
potvrdenie o právnej subjektivite a pridelení IČO. Je teda zrejmé, že reštitučná výzva bola dostatočne

určitá, presná a jednoznačná. V súvislosti s reštitučným dôvodom uviedol, že je pravdou, že prídelové
listiny sa vydávali podľa zákona č. 46/1948 Zb.. alebo zákona č. 142/1947 Zb. alebo nar. č. 104/1945 Zb.
Prvé dva prípady predstavujú reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. c) Reštitučného zákona. Pokiaľ
ide o nariadenie č. 104/1945 Zb. opätovne namieta , že nebolo možné na jeho základe skonfiškovať
cirkevný majetok. Námietky žalovaného v 1.rade považoval v tomto smere za irelevantné a nedôvodné,

pretože táto otázka bola riešená napr. aj v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2 Cdo
208/2009, ktorý v uznesení zo dňa 30.11.2010 zamietol dovolanie Žalovaného 1 a rovnako obdobné
námietky už boli riešené aj v iných konaniach na tunajšom súde ako aj Krajskom súde v Nitre, pričom
súdy potvrdili, že k poštátneniu došlo odňatím bez náhrady, postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb.
Navyše zo samotnej PKV 31 vyplýva, že predmetné pozemky boli predmetom revízie podlá zákona č.

142/1947 Zb.

6.2 K námietke aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalovaný v 1.rade nespochybňuje doložené
apoštolské konštitúcie, vrátane potvrdenia Štátneho sekretariátu Svätej Stolice - Oddelenie pre vzťahy
so štátmi zo dňa 01.10.2011 číslo 3981/11/RS, ktoré bolo doložené v priebehu konania. Pričom práve

tieto konštitúcie preukazujú že Žalobca je vo vzťahu k žalovaným pozemkom oprávnenou osobou na
uplatnenie reštitučného nároku z titulu zákonného nástupníctva po Ostrihomskom arcibiskupstve. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že Ostrihomské arcibiskupstvo naďalej existuje. Predložené listy
kardinála nemajú žiadnu právnu silu a ide len o názor maďarského predstaviteľa cirkvi k historickému
vývoju po prvej svetovej vojne na území Slovenska. Napokon poukázal aj na súdne rozhodnutia ,

ktorými boli potvrdené nástupníctvo Žalobcu po Ostrihomskom arcibiskupstve - rozsudok NS SR zo
dňa 30.11.2010 sp. zn. 2Cdo/208/2009, uznesenie ÚS SR zo dňa 25.05.2011 IV. ÚS/216/2011 -36,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 119/2002, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 250/2010 a iné.

6.3 Námietky týkajúce sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval žalobca rovnako za

neopodstatnené, pričom poukázal na ust. § 4 ods. 1, v zmysle ktorého je da povinnou osobou nie je štát
samotný, ale právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.. Márnym uplynutím
lehoty na uzavretie dohody sa nijako nemení postavenie povinnej osoby a jej status, t.j. aj naďalej
povinnou osobou ostáva správca nehnuteľností a nie štát ako ich vlastník. Ja teda zrejmé, že všetkyvyššie uvedené podmienky vyžadované Reštitučným zákonom sú dané, vrátane spôsobilého predmetu
vydania.

6.4 Žalobca nesúhlasil ani s námietkami žalovaného v 1.rade, že súd mal rozhodnúť v rozpore so
zásadou ne ultra petitum. Je pravdou, že žalobca netrval v priebehu konania na vydaní dokumentácie z
dôvodu hospodárností a rýchlosti konania, avšak dokumentácia predstavuje príslušenstvo hlavnej veci,
a teda patrí vlastníkovi hlavnej veci a sleduje jej osud. Uvedené vyplýva aj z ust. § 3 ods. 3 posledná
veta Reštitučného zákona, podľa ktorého: Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou,

ktorá k tejto prislúcha. S poukazom na citované ustanovenie tak možno dospieť k záveru, že povinná
osoba vydá oprávnenej osobe príslušnú dokumentáciu bez ohľadu na to, čí sa jej vydania oprávnená
osoba domáha.

6.5 Kpozemkovýmúpravámaoriginárnemunadobudnutiuvlastníctvaštátuuviedol,žepopozemkových
úprav nedošlo k zániku pôvodných parciel (označených v žalobnom návrhu) ale tieto parcely naďalej

existujú, len majú pridelené iné parcelné číslo. Žalobca po vykonaní pozemkových úprav dal zhotoviť
geometrický plán, ktorým sa vyčlenili z novovytvorených“ resp. novooznačených parciel tie pozemky,
ktoré sa zhodujú s pozemkami, ktoré boli predmetom vydania pred pozemkovými úpravami. Geodet
nezhotovoval kombinatórium, ale zhotovil identifikáciu parciel, pričom pri jej vyhotovení vychádzal z
exaktných údajov súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností pred pozemkovými úpravami

a po pozemkových úpravách. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k neochote Okresného úradu Komárno
spracovať v tomto prípade kombinatórium, keď v obdobnej veci (vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 12C/178/2006) k porovnateľným pozemkom - t.j. vedeným v tej istej PK vložke kombinatórium bez
problémovspracoval. NapokonpredmetnégeometricképlányOkresnýúradKomárnosámschválilatým
bezchybnosť a zapísateľnosť do katastra nehnuteľností potvrdil. Žalobca tiež zdôraznil, že akceptáciou

tvrdení žalovaných originárnom nadobudnutí vlastníctva štátu v rámci pozemkových uprav by došlo
k legalizácii nezákonného stavu, čo je neprípustné a odporuje aj účelu, ktorý zákonodarca prijatím
Reštitučnéhozákonasledoval.Rovnakožalovaníopomínajúskutočnosť,žeajpodľazákonač.330/1991
Zb. dochádza k originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníctva iba k novovytvoreným pozemkom (to
sú tie, ktoré nie že majú nové výmery, ale hlavne nového/ zmeneného/ zameneného vlastníka), čo však

nie je tento prípad, keďže ako bolo preukázané aj v tomto konaní, že predmetom vydania sú stále tie
isté pozemky, ktorých vlastník je stále ten istý a nedošlo k vzniku nových pozemkov.

6.6 K odvolaniu žalovaného v 2.rade, ktorý navyše uplatnil aj námietku preklúzie nároku žalobcu voči
nemu, keď poukazuje na to, že on pristúpil do konania až v roku 2015 uviedol, že aj túto námietku

považuje za nedôvodnú a bezpredmetnú. 1. žalovaný 2 začal vykonávať správu niektorých pozemkov vo
vlastníctve Slovenskej republiky až po pozemkových úpravách. Podotkol, že v dôsledku pozemkových
úprav sa zmenila iba správa (nie však vlastníctvo) k dotknutým pozemkom. Je teda zrejmé, že žalobca
si v čase uplatnenia reštitučného nároku tento nemohol uplatniť aj voči žalovanému v 2.rade , nakoľko
na to nebol legitímny dôvod. V tomto smere poukázal na konanie vedené na Okresnom súde pod sp. zn.

12C/177/2006, v spojení s odvolacím konaním vedeným na Krajskom súde pod sp. zn. 8Co/321/2017.
Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

7. Žalovaný v 1.rade k vyjadreniu žalobcu vo vzťahu k náležitostiam výzvy uviedol, nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu o tom, že svoju aktívnu legitimáciu vo výzve preukázal. Z príloh k výzve táto skutočnosť

nevyplývala.Vsúvislostisnámietkoužalovaného1,týkajúcousaporušeniazásadyneultrapetitum,sám
žalobca potvrdil, že na vydaní dokumentácie netrval, čím sa stáva nesporným, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní prekročil žalobný návrh. Zdôraznil, že i keby dokumentácia tvorila príslušenstvo veci,
v zmysle rozhodovacej praxe „ Príslušenstvo“ tvoria samostatné vecí, ktoré môžu byť samostatným
predmetom právnych vzťahov a ich právny režim nesleduje zo zákona bez ďalšieho režim hlavnej veci.

Dodal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti dotknutého výroku vôbec neodôvodnil.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolacej replike žalovaného v 1.rade uviedol, že k všetkým uvedeným
námietkam už vyjadrili v podaní zo dňa 28.09.2020, na ktorom v plnom rozsahu trvá a odkazuje naň.
Dodal, že čo sa týka vydania dokumentácia, tak prirovnávanie dokumentácie k príslušenstvu peňažnej

pohľadávky považuje za bezdôvodné, nakoľko ide o rozdielne inštitúty, ktoré sú upravené odlišne.
Rovnako nesúhlasil ani s tvrdeniami, že pre uloženie povinnosti vydať dokumentáciu by bolo potrebné
vykonať dokazovanie čo do splnenia podmienok na jej vydanie a rozsahu, nakoľko Reštitučný zákon
túto povinnosť spája (bez ďalšieho) s vydaním nehnuteľností, nie je potrebné osobitne preukazovať.9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných v 1. a 2.rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II., III., IV, ako ja vo výroku o trovách
konania ( V.).

10. Odvolací súd po preskúmaní odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade konštatuje, že ich odvolacie námietky
sú v podstate zhodné a týkajú sa jednak nesplnenia jednotlivých podmienok podľa Reštitučného zákona
( nedostatky výzvy, aktívnej, pasívnej vecnej legitimácie, reštitučného dôvodu) a jednak námietky
týkajúce sa uskutočneného projektu pozemkových úprav a uvádzaného originárneho nadobudnutia
vlastníckeho práva štátu k pozemkom. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa

venoval všetkým zásadným námietkam žalovaných v prvoinštančnom konaní, avšak odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia vzhľadom na danú problematiku cirkevnej reštitúcie sa môže javiť príliš
stručné alebo nedostatočné. Odvolací súd je však toho názoru, že mnohé námietky týkajúce sa
predovšetkým splnenia zákonných podmienok na vydanie nehnuteľností podľa Reštitučného zákona
už boli zodpovedané rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít. Aj z uvedeného dôvodu nemožno

považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné.

11. Účelom zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, bola opakovane
náprava krívd spáchaných v minulosti samotnou štátnou mocou, preto orgány štátu sú pri aplikácii a

interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých
ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy
interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o
zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo (porovnaj k tomu
napr. aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 247/2009 z 28. septembra 2010).

12.1 Žalovaní v 1.rade namietal nedostatky výzvy žalobcu, ktorý v nej dôvod reštitučný dôvod
nepreukázal, nebola splnená ani požiadavka prehľadnosti označenia nehnuteľností a status oprávnenej
osoby.
Zákon č. 161/2005 Z. z. vymedzuje náležitosti výzvy po formálnej stránke, keď stanovuje povinnosť

uplatniť nárok oprávnenou osobou písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, za
podmienky preukázania skutočností podľa § 3, pričom neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
Za písomnú výzvu však treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané
právnym poriadkom pre platný právny úkon, a to najmä náležitosti uvedené v ustanovení § 34
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila

vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 3 tohto zákona. „Pri výzve oprávnenej osoby nemožno podľa § 5 ods. 1 zákona č.
161/2005 Z. z. ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená
osoba uplatňuje reštitučný nárok a uvedenia dôvodu, o ktorý ho opiera. Na splnenie požiadavky
určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba

uplatnila reštitučný nárok, bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho
územia. Označenie nehnuteľností v menšom rozsahu, teda bez označenia pozemkovoknižnej vložky
a katastrálneho územia, by už nemohlo spĺňať požiadavku minimálnej konkretizácie nehnuteľností.
Hodnotenie skutočnosti, že oprávnená vo svojej výzve nekonkretizovala dôvod, o ktorý svoj nárok
opiera, spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., ako nesplnenie

požiadavky určitosti výzvy, sa javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho
účel (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 12/2010 zo 7. júla 2010).

12.2. Z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 09.09.2005 vyplýva, že sa žalobca domáha navrátenia
vlastníctva k nehnuteľným veciam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Iža, ktoré tvoria lesný pôdny

fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním ako aj na vydanie investičných lesných
ciest a ich časti. Nehnuteľnosti, ktorých navrátenia sa domáhal, špecifikoval v Prílohe k výzve, v
Identifikácii parciel podľa ich zápisu v pozemno-knižnej vložke č. XX a výpisom z listu vlastníctva č. XXX,
ktorých kópie zaslal spolu s výzvou žalovanému v 1.rade. Žalobca zároveň vo výzve výslovne uviedolaj reštitučný dôvod, teda že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom
v § 3 ods. 1 pism. c) zákona (odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízií prvej
pozemkovej reformy), čo osvedčuje zápis v pripojenej PK vložky č. XX. Zároveň vo výzve aj zreteľne

popísal status oprávnenej osoby.

12.3Vychádzajúczuvedenéhodospelodvolacísúdkzáveru,ževýzvažalobcu obsahovalapožadované
náležitosti, keď nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom vydania, boli špecifikované v prílohe k výzve
podľa ich zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XX, identifikácie parciel a výpisu v LV č. XXX, ktoré boli

žalovanému v 1.rade zaslané spolu s výzvou. Z dokladov pripojených k výzve sú nehnuteľnosti, ktorých
vydania sa domáhal, riadne špecifikované, pričom však postačovalo iba uvedenie pozemkovoknižnej
vložky. Navrhovateľ vo výzve tiež uviedol konkrétny reštitučný dôvod, keď uviedol, že predmetné
nehnuteľnosti z PKV č. XX prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. c/ Zák.
č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, pričom reštitučný dôvod je zistiteľný z PK vložky.
Odvolací súd je tiež toho názoru, že žalobca vo výzve preukázal svoj status oprávnenej osoby, keď

označil presne dokumenty potvrdzujúce jeho právne nástupníctvo po vlastníkovi zapísanom v PK vložke.
Vzhľadom k uvedenému, ako aj rozsiahlu súdnu prax ( nález sp.zn. ÚS 12/2010-47, nález sp.zn. I. ÚS
206/2010-42, nález sp. zn. II. ÚS 42/2012, uznesenie NS SR zo dňa 28.10.2010 spisová značka 1Cdo
48/2009) je potrebné považovať predmetnú výzvu za dostatočnú, zrozumiteľnú a určitú.

13.1 Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nepreukázania reštitučného dôvodu aj túto považoval odvolací
súd za nedôvodnú. V predmetnej veci z pkn. vložky č. XX aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že
predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. c/ zákona
odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, kde ako
vlastníknehnuteľnostíbolovedenéOstrihomskéarcibiskupstvo.Podporadovýmčíslom46.sanachádza

zápis podľa Čd 809 z 30. júna 1948, z ktorého vyplýva, že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25. júna 1948 č. Po 1767/48-I/D a podľa ustanovení
zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. a vl. nar. č. 1/1948 Sb. v znení vl. nar. č.
90/1948 Sb., ako aj v zmysle § 2 a nasl. zákona č. 329/1920 Sb. v znení zákona č. 220/1922 Sb.
poznamenáva sa, že nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a nehnuteľnosti

sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948. Pod poradovým č.
XX sa nachádza zápis zo dňa 1. apríla XXXX podľa Čd 129, v zmysle ktorého podľa prídelovej listiny
Okresného národného výboru v Hurbanove zo dňa 15. marca 1955 bolo vložené vlastnícke právo titulom
prídelu pre Československý štát - štátny majetok, národný podnik v Bajči v celosti.
13.2 Z prídelovej listiny Okresného národného výboru v Hurbanove zo dňa 15.03.1955 vyplýva, že

táto sa vydáva pre Československý štát - štátny majetok n.p. v Bajči operatívna správa po vykonanom
prídelovom konaní podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. a týka sa nehnuteľností v k.ú. Iža vo vložke č.
XX, špecifikovaných parcelnými číslami, ktorých bývalým vlastníkom bola Ostrihomská hlavná kapitula.
Následne na základe tejto prídelovej listiny bol prevedený dňa 30.03.1955 pod čd. 134/55 i vklad
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaných v pkn vložke č. XX pre k.ú. L. titulom

prídelu pre Československý štát. Práve zápis v uvedenej pkn vložke č. XX zo dňa 30. 06. 1948 pod čd.
809 preukazuje, že pri zavkladovaní vlastníckeho práva štátu podľa návrhu a oznámenia Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25. 06. 1948 pod č. 1767/48-I/D bola vykonaná
poznámka zamýšľaného prevzatia nehnuteľností povereníctvom a že tieto sú predmetom revízie podľa
Zákona č. 142/1947 Zb. Nehnuteľné veci, ktorých navrátenie vlastníctva sa žalobca domáha, prešli do

vlastníctvaštátuprávepostupompodľazák.č.142/1947Zb.orevíziiprvejpozemkovejreformy.Odvolací
súd považoval za preukázané, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období
spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 161/2005.

14. Žalovaní naďalej spochybňovali aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie v

napadnutom rozsudku poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti a správne uzavrel, že
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní je daná. Žalovaný v 1.rade v odvolaní poukazoval na listy
kardinála jeho Eminencie Kardinála, Primáša a Ostrihom- budapeštianskeho arcibiskupa Dr. Petra Erdo
zo dňa 31.03.2008 a zo dňa 10.02.2011. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s tvrdením žalobcu,
že uvedené listy nemôžu spochybniť aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, pretože zásadný význam

majú práve doložené apoštolské konštitúcie, vrátane potvrdenia Štátneho sekretariátu Svätej Stolice -
Oddelenie pre vzťahy so štátmi zo dňa 01.10.2011 číslo 3981/11/RS v spojení s Modus Vivendi. Ako
už bolo uvedené, sú známe mnohé súdne rozhodnutia, ktorými bolo potvrdené nástupníctvo žalobcu po
Ostrihomskom arcibiskupstve ( napr. rozhodnutie ÚS SR zo dňa 25.05.2011 č.k. IV. ÚS/216/2011 - 36,rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 119/2002, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 250/2010, uznesenie ÚS
SR sp. zn. III. ÚS 142/2009, uznesenie ÚS SR sp. zn. III ÚS 373/2012), preto odvolací nebude opakovať
známe skutočnosti vyplývajúce z uvedených rozhodnutí.

15. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s namietanou pasívnou vecnou legitimáciou
žalovaného v 1.rade. Tvrdenie žalovaného v 1.rade, že on je splnomocnený iba na uzavretie dohody
o vydaní v zmysle ust. § 5 ods. 2 Reštitučného zákona a nie v samotnom konaní, je neopodstatnené.
Zákon č. 161/2005 Z. z. za povinnú osobu v § 4 ods. 1 označuje výslovne právnickú osobu, ktorá ku

dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky (nie právnickú
osobu, ktorá ju vlastní alebo štát), obce alebo nehnuteľnú vec drží. Za rozhodné kritérium o povinnej
osobe teda zákon nepovažuje vlastníctvo k nehnuteľnosti, ale držbu k nehnuteľnosti.

16. K námietke žalovaného v 2. rade, že došlo k zániku práva na navrátenie vlastníctva voči nemu
z dôvodu, že žalovaný v 2. rade pristúpil do konania v roku 2015 a nárok na navrátenie vlastníctva

voči nemu nebol uplatnený výzvou odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Je zrejmé,
že ak zmene správy k parcele č. 6365/2 vytvorenej geometrickým plánom č. 2002/14 došlo až po
vykonaní pozemkových úprav, nemohol žalobca už v roku 2005 výzvou uplatniť predmetný nárok aj
voči žalovanému v 2.rade. Ako vyplynulo z dokazovania, v čase uplatnenia výzvy bol vo vzťahu týmto
nehnuteľnostiam správcom len žalovaný v 1.rade, voči ktorému žalobca svoj nárok výzvou uplatnil.

Keďže v dôsledku pozemkových úprav v priebehu konania sa zmenila správa k uvedenej nehnuteľnosti,
žalovaný v 2.rade vstúpil do konania v dôsledku zmeny správy nehnuteľností. Odvolací súd je toho
názoru, že účinky uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému v1.rade zostali zachované aj voči
žalovanému v 2. rade. S poukazom na uvedené aj odvolací súd považoval žalovaného v 2.rade za
pasívne legitimovaného účastníka konania, ktorý spĺňa podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 reštitučného

zákona.

17. V neposlednom rade žalovaní namietali, že nie sú splnené jednotlivé podmienky reštitučného zákona
z dôvodu vykonania pozemkových úprav v k.ú. L., a to prechod vlastníctva na štát z jedného z dôvodov
stanovených v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Argumentovali, že žalovaným vzniklo vlastnícke

právo k sporným pozemkom originárnym spôsobom dňom právoplatnosti Rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Komárne zo dňa 04.07.2013. Parcely, ku ktorým si žalobca uplatnil reštitučný
nárok v zmysle reštitučného zákona zanikli uskutočnením pozemkových úprav. Ani s touto námietkou
žalovaných sa odvolací súd nestotožnil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetom konania
ostali tie isté nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáhal už v žalobe a v dôsledku projektu

pozemkových úprav sa zmenilo iba ich označenie, teda parcelné číslo, výmera, prípadne druh pozemku.
Uvedené bolo preukázané identifikáciou parciel zhotovenou geodetom Mgr. Richardom Zimanom a jeho
geometrickými plánmi č. 1902/14 a 2002/14. Geodet teda zidentitikoval novovytvorené parcely a zhotovil
geometrické plány, v ktorých sa novovytvorené parcely kryjú s parcelami pôvodne označenými v žalobe.
Schválením pozemkových úprav nedošlo k zániku pôvodných parciel. Z ust. § 14 ods. 4 zákona č.

330/1991Zb.vyplýva,žedňomprávoplatnostirozhodnutiaoschválenívykonaniaprojektupozemkových
úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom.
V danom prípade však realizácia, schválenie, ani zápis PPÚ nemajú žiadny vplyv na reštitučný nárok
žalobcu a nie sú prekážkou pre vyhovenie žalobe uplatnenej podľa reštitučného zákona. Opačný výklad
by bol príliš formalistický, reštriktívny a popierajúci zmysle a podstatu reštitúcie. Nemožno akceptovať

stav, že po získaní vlastníckeho práva štátu k predmetným nehnuteľnostiam v období predchádzajúceho
režimu nezákonným spôsobom by sa tento stav vlastne legalizoval len v dôsledku toho, že došlo k
pozemkovým úpravám a novému nadobudnutiu vlastníctva štátom. Odvolací súd tiež poukazuje na to,
že žalobca sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobou už
dňa 13.09.2006 a až následne prebehli predmetné pozemkové úpravy v k.ú. L., preto zamietnutie žaloby

len s poukazom na Rozhodnutie OPU v Komárne č. 2013/00005 zo dňa 04.07.2013, Z-3997/2013-PPU
(odňatie vlastníckeho práva v nadväznosti na konštruovanie vlastníckeho práva originárnym spôsobom
- právoplatným konštitutívnym rozhodnutím štátneho orgánu inej osoby) by predstavovalo neprípustný
zásah do vlastníckeho práva žalobcu (čl.20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky).

18. Nakoniec k námietke žalovaného v 1.rade, že súd prvej inštancie neuviedol absolútne žiadne
právne posúdenie veci, a teda strany konania nemohli predpokladať, ako súd rozhodne, a preto došlo k
porušeniuprávažalovanéhov 1.radenaspravodlivýsúdnyproces,odvolacísúduvádza,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie nebolo v žiadnom prípade prekvapivé. Predmetné konanie sa vedie od 13.09.2006,kedy bola podaná žaloba, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Predbežné právne
posúdenie veci v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP sa aplikuje predovšetkým na konania začaté za
účinnosti Civilného sporového poriadku, pretože práve po prednesení žaloby a vyjadrení strán sporu,

súd následne uvedie predbežné právne posúdenie. Odhliadnuc od uvedeného, z obsahu spisu vyplýva,
že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 07.04.2017 postupoval v zmysle ust. § 181 ods.
2 CSP ( čl. 935-936), preto aj z tohto dôvodu považoval odvolací súd námietku žalovaného v 1.rade
za neopodstatnenú.

19. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a
2.rade na vydanie prislúchajúcej dokumentácie a prekročenia žalobného návrhu žalobcu, odvolací súd s
touto námietkou nesúhlasí. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa v pôvodne podanej žalobe domáhal
vydania dokumentácie prislúchajúcej ku všetkým uvedeným nehnuteľnostiam. Vo svojom podaní zo dňa
06.03.2017 zobral späť žalobu v časti vydania parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X s tým, že tiež
berie žalobu voči žalovanému v 1.rade žalovanému v 2.rade späť v časti týkajúcej sa dokumentácie,

ktorá prislúcha k predmetným nehnuteľnostiam. V súlade s týmto čiastočným späťvzatím rozhodol aj
súd prvej inštancie uznesením č.k. 7C/175/2006 zo dňa 07.04.2017, keď konanie zastavil v časti vydania
uvedených špecifikovaných parciel, ako v časti vydania dokumentácie, ktorá k vyššie označeným trom
parcelám v tomto výroku rozhodnutia prislúcha. Je nesporné, že žalobca podaním zo dňa 25.10.2019
žiadal len vydanie zostávajúcich parciel č. XXXX/X . a č. XXXX/X, avšak zo spisu nevyplýva, že by došlo

aj k späťvzatiu žaloby ohľadom vydania dokumentácie prislúchajúcej parcelám, ktoré zostali predmetom
konania. Súd prvej inštancie správne posúdil čo je predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby
zo strany žalobcu, teda vydania a navrátenie vlastníctva k parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/X, ako aj
vydanieknimprislúchajúcejdokumentácie,aotomtonárokužalobcu vnapadnutomrozsudkurozhodol.
V podanom odvolaní žalovaný v 1.rade inú námietku k tomuto výroku napadnutého rozsudku, okrem

prekročenia žalobného návrhu nevzniesol. Odvolací súd len dodáva, že nárok na vydanie príslušnej
dokumentácie týkajúcej sa vydávaných nehnuteľností vyplýva aj z ust. § 3 ods. 3 Reštitučného zákona,
podľa ktorého nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha. Z
citovaného ustanovenia tak nesporne vyplýva, že povinná osoba vydá oprávnenej osobe príslušnú
dokumentáciu spolu s vydávanými nehnuteľnosťami.

20. Žalovaní v 1. a 2.rade ako prvý odvolací dôvod namietal nepreskúmateľnosť a nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, právne normy
aplikované súdom prvej inštancie a právne posúdenie, pre ktoré nemožno konštatovať jeho arbitrárnosť

alebo nepreskúmateľnosť rozsudku, prípadne vadu konania majúcu za následok odňatie práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP
nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej

právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje,
aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie (v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa
povinnosti žalovaného v 2. rade) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že

nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie
otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.21. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II., III., IV, ako aj vo výroku o trovách konania ( V.) potvrdil ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).