Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216207317
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7216207317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, adresa na doručovanie
KOMUNÁLNA poisťovňa ,.a.s. Vienna Insurance Group, Hlavná 62, 010 01 Košice, zastúpená Mgr.
Daliborom Tverďákom, advokátom , so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, proti žalovanej X. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom
Štúrova 20, 040 01 Košice, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II
zo dňa 29.11.2019 č. k. 41C/182/2016-1171

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e vyhovujúci výrok rozsudku v časti o povinnosti žalovanej na zaplatenie sumy 41
162,02 eur s úrokmi z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 26.7.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu vyhovujúci výrok rozsudku m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 34 %.

Štát nemá právo na náhradu trov konania proti stranám sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa uplatňovala proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 61 854,49 eur s úrokom z omeškania
5 % z dlžnej sumy ročne od 10.3.2016 do zaplatenia titulom náhrady poistného plnenia podľa § 12 ods. 1
písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej zákon č. 381/01 Z.z.), uhradeného žalobkyňou zo zmluvy č. 6810329155
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej zn. F. D. X.
V. XXX Q.. Poistné plnenie bolo poukázané poškodeným v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
zavinenou žalovanou ako vodičkou poisteného motorového vozidla na území Maďarska dňa 21.8.2012

pod vplyvom návykovej látky, ktorým konaním žalovaná porušila § 4 ods. 1 písm. c/, § 26 ods. 1, § 48
ods. 4 zákona č. 1/1975 platného a účinného v Maďarskej republike. Žalobkyňa odkazujúc na rozsudok
maďarského súdu prvej inštancie Okresného súdu Godollo zo dňa 22.11.2013 č.2.B.337/2013/186
v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie Súdu Budapešť - okolie č. 2Bf.230/2014/155 zo dňa
11.9.2014, ktorými bola žalovaná právoplatne uznaná vinnou z jazdy pod vplyvom alkoholu pri dopravnej
nehode zo dňa 21.8.2012, považovala za preukázané podmienky vzniku nároku na náhradu poistného
plnenia,keďpodľa§12ods.1písm.a/zákonač.381/2001Z.zpoisťovateľovipatríprotipoistníkovinárok

na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti vyplateného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ktorá škoda bola spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom návykovej látky.2. Okresný súd Košice II („súd prvej inštancie“ alebo „súd“) v poradí prvým rozsudkom zo dňa 26.1.2018
č. k. 41C/182/2016-984 vyhovel nároku žalobcu vychádzajúc z názoru, že pokiaľ aj rozhodnutia
maďarských súdov neboli predmetom osobitného uznávacieho konania v Slovenskej republike, sú podľa

§ 193 CSP pre súd v prebiehajúcom spore záväzné, čo sa týka aj riešenia spornej skutkovej otázky, či
žalovaná spôsobila dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu.

3. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.6.2019 sp.zn.
2Co/182/2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie poukazujúc na to, že aj keď na

základe implementácie ustanovení práva Európskej únie, Rámcového rozhodnutia rady 2008/675/
SVV o zohľadnení odsúdení členských štátov EÚ v inom trestnom konaní, sa na účely trestného
konania v súlade s § 7b Trestného zákona, § 488 Trestného poriadku nevyžaduje osobitné uznávacie
konanie u rozhodnutia vydaného v trestnom konaní súdom iného členského štátu na to, aby jeho
účinky nastali v trestnom konaní vedenom proti dotknutej osobe na území Slovenskej republiky, zhodný
záver nemožno vysloviť vo vzťahu k inému než trestnému konaniu. Vychádzajúc zo zvrchovanosti

Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu uznávajúceho a dodržiavajúceho všeobecné
pravidlámedzinárodnéhopráva,medzinárodnýchzáväzkov,zktorýchvovšeobecnostinemožnovyvodiť
povinnosťštátuuznávaťavykonávaťcudzierozhodnutiaaštátsamusísámzaviazaťkmožnostiuznania
cudzieho rozhodnutia, inak túto povinnosť nemá, odvolací súd dospel k záveru, že na účely iného než
trestného konania, je možné priznať rovnaké právne účinky rozhodnutiam maďarských súdov akoby

išlo o právoplatné rozhodnutie slovenského orgánu verejnej moci len v prípade, ak súdne rozhodnutia
boli uznané orgánmi SR. Súčasne však odvolací poukázal na to, že ak cudzozemské rozhodnutie nie
je predmetom uznania, nestráca povahu verejnej listiny cudzieho štátu, ak spĺňa formálne náležitosti a
bolo vydané orgánom verejnej moci na to oprávneným, čo zakladá vyvrátiteľnú domnienku pravdivosti
jeho obsahu, s čím je potrebné sa vysporiadať pri hodnotení dôkaznej situácie v spore.

4. Preskúmavaným rozsudkom zo dňa 29.11.2019 č. k. 41C/182/2016-1171 súd prvej inštancie
nepripustilzmenužalobyozaplatenie1825,17eur(I.výrok),uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobkyni
61 854,49 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 26.7.2016 do zaplatenia (II.výrok), zamietol žalobu
v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (III.výrok), priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu

trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % (IV.výrok), priznal žalovanej proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (V. výrok) a štátu priznal proti žalovanej
nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % (VI.výrok).

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 21.8.2012 žalovaná motorovým vozidlom zn.

F. D. X.: V. XXX Q. zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu osádky vozidla Fiat Punto
EČV: N.-XXX J. Y., J. Y., U. N. E. U. M. X.. Nebolo sporné, že vykonávateľom povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzn. F. D. X.: V. XXX
Q. bola žalobkyňa. Súd konštatoval, že pri riešení poistnej udalosti a poskytovaní poistného plnenia
(náhrady škody a nemajetkovej ujmy spojenej s dopravnou nehodou) žalobkyňa konala v súlade s §

15a zákona č. 381/01 Z.z. prostredníctvom likvidačného zástupcu v Maďarsku, ktorým s účinnosťou od
1.11.2008 bol UNION Biztosító Vienna Insurance Group, ktorý likvidačný zástupca vybavoval škodovú
udalosť v mene poisťovateľa - žalobkyne a na jej účet. Postup pri riešení a vyporiadaní poistnej
udalosti na území Maďarska zodpovedal záväzným normám Európskej únie tzv. motorovým smerniciam
(Smernica č. 72/166/EHS, č. 84/5/EHS, č. 90/232/EHS, č. 2000/26/ES, zrušené a nahradené Smernicou

č. 2009/103/ES), implementovaných aj do zákona č. 381/01 Z.z., v zmysle ktorej úpravy poškodené
osoby, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom dopravnej nehody majú právo požiadať o poistné
plnenie likvidačného zástupcu, ktorého určí poisťovňa zodpovednej osoby v členskom štáte, v ktorom
majú trvalý pobyt. Poškodeným bolo v súlade s § 4 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., poskytnuté poistné
plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na území ktorého

bola škoda spôsobená. Pri odškodnení nárokov sa preto postupovalo v súlade s maďarskou právnou
úpravou vychádzajúcou zo zákona č. IV z roku 1959 o Občianskom zákonníku (maďarský OZ), zákona
č. LXII z roku 2009 o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (zákon č.
LXII/2009). Podľa ustanovení maďarského OZ, osoba zodpovedná za škodu je povinná obnoviť pôvodný
stav, ak to nie je možné, alebo ak to poškodená osoba z náležitého dôvodu nechce, je povinná uhradiť

majetkovú i nemajetkovú ujmu v peniazoch s výnimkou, ak okolnosti odôvodňujú naturálnu náhradu
škody, pričom odškodné je splatné okamžite, keď došlo k poškodeniu. Podľa zákona č. LXII/2009, v
súvislosti s jednou poistnou udalosťou nezávisle od počtu poškodených osôb, poisťovňa je povinná
zaplatiť v prípade poškodenia veci sumu do výšky 1.200.000 eur, v prípade škôd s osobnými zraneniamidovýšky6.070.000eur,ktorésumyzahŕňajúajnárokyuplatňovanézakéhokoľvekinéhotituluasúčasne
úroky prináležiace do dátumu plnenia.

6. Aplikujúc § 187, § 205 Civilného sporového poriadku (CSP) pri riešení v konaní spornej otázky, či
žalovaná dopravnú nehodu spôsobila pod vplyvom alkoholu, súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutí
maďarských súdov ako verejných listín, keď považoval za nepochybné, že rozsudok Okresného
súdu Godollo zo dňa 22.11.2013 a Súdu Budapest-okolie zo dňa 11.9.2014 boli vydané maďarskými
súdnymi orgánmi na to oprávnenými v medziach ich kompetencií, ktoré rozhodnutia sú právoplatné a

vykonateľné, keď na ich základe žalovaná trest odňatia slobody v Maďarsku vykonala, a do súdneho
spisu boli predložené súdmi prekladateľmi v úradne vyhotovených prekladoch. Z obsahu rozhodnutí
Okresného súdu Godollo zo dňa 22.11.2013 č. 2.B.337/2013/186 mu vyplynulo, že žalovaná bola
uznaná vinnou vo veci jazdy pod vplyvom alkoholu zo dňa 21.8.2012, keď v čase dopravnej nehody
bola v stave stredne ťažkej opitosti, mala koncentráciu alkoholu v krvi nepochybne a s určitosťou
aspoň 0,51 až 0,8 g/l, ktoré množstvo alkoholu bolo zisťované odobratím krvnej a močovej vzorky v

nemocnicibezprostredneponehodezaprítomnostipolicajnéhopríslušníka,pričomOkresnýsúdGodollo
zohľadňujúc obsah znaleckých posudkov, vyjadrení znalcov a žalovanej, hodnotil obranu žalovanej o
požití alkoholu až po nehode ako neprijateľnú. Z potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu Budapešť
- okolie zo dňa 11.9.2014 č. 2.Bf.230/2014/155 zo dňa 11.9.2014, ktorým bola žalovaná právoplatne
odsúdená za trestný čin riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s trestom odňatia slobody v

trvaní 9 rokov a zákazom riadenia motorového vozidla v cestnej premávke 8 rokov, súdu vyplynulo, že
existenciaopitostižalovanejvčasedopravnejnehodybolapreukázaná,tentozáverjeplneopodstatnený
vyjadrením súdnych znalcov v odbore lekárstva, ktorí poskytli tiež podrobné vyjadrenia pri ich súbežnom
vypočutí a vždy dospeli aj k spoločnému stanovisku pri riešení tejto otázky. K námietkam žalovanej,
že posudzované rozsudky nemajú povahu verejnej listiny, lebo nie sú opatrené odtlačkom úradnej

pečiatky a podpisom oprávnenej osoby súd prvej inštancie poukázal na zjavné skutočnosti vyplývajúce z
rozhodnutí, obsahom ktorých je zreteľné uvedenie mien, priezvisk členov senátov prísediacich, odtlačok
okrúhlej pečiatky, a aj keď je podpis oprávnenej osoby nečitateľný, niet pochýb, že išlo o rozhodnutia
vydané súdnymi orgánmi Maďarskej republiky v medziach ich kompetencií, ktoré obsahujú doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd poukázal aj na to, že žalovaná ako účastník trestného konania

rozsudkami disponovala, a mala možnosť namietnuť aj absenciu ich formálnych nedostatkov, ak by
existovali, čo však neurobila, aj preto považoval jej vyjadrenia za účelové.

7. Súd vzal do úvahy aj tvrdenia žalovanej, že namerané hodnoty alkoholu v jej tele v čase dopravnej
nehody mali vyplývať z požitia 50 ml Bromexinu 8KM a to 45 minút pred dopravnou nehodou a jedného

dcl 40 %-tného alkoholu tesne po dopravnej nehode, ktorú obranu žalovanej mali potvrdzovať súkromné
znalecké posudky znalkyne Y.. N. L. zo 6.11.2017 a znalca H.. R.. Y.. T. V. T.., zo dňa 8.1.2018. Zo
znaleckého posudku znalkyne Y.. N. L. znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvie toxikológie
vyplynulo, že pri stanovení koncentrácie etylalkoholu v krvi a moči žalovanej v trestnom konaní mala
byť využitá enzymatická metóda ADH. Znalec H.. R.. Y.. T. V. T.. z odboru zdravotníctva a farmácie

odvetvia súdneho lekárstva toxikológie a alkohológie, sermatológie sa v znaleckom posudku vyjadroval
k tomu, či hladina alkoholu zistená v tele žalovanej v čase dopravnej nehody zodpovedala jej tvrdeniam
o užití kvapiek Bromexinu pred nehodou a až následnom požití alkoholu tesne po nehode. Súd poukázal
na závery znaleckého posudku znalca H.. R.. Y.. T. V., že z výsledku laboratórnych vyšetrení nie je
možné konštatovať, že údaje X. U. sú nepravdivé a na druhej strane nemožno tvrdiť, že konzumácia

alkoholických nápojov tak ako ich popisuje žalovaná, sú jediným možným vysvetlením koncentrácie
etanolu stanovených v krvi, teda konzumácia alkoholických nápojov mohla prebiehať aj inak, keď aj
sám znalec zdôraznil, že žalovaná si v čase nehody na okolnosti nehody nespomínala, neskôr po troch
mesiacoch popisovala údaje o požití alkoholu po nehode, a znalec nemal k dispozícii znalecké posudky z
oblasti zdravotníctva použité v súdnom konaní vedenom proti žalovanej. Súd prvej inštancie konštatoval,

že predložené súkromné znalecké posudky nepreukázali tvrdenia žalovanej, že nespôsobila dopravnú
nehodu pod vplyvom alkoholu a nespochybnili (nevyvrátili) obsah rozhodnutí maďarských súdov o tom,
že dopravnú nehodu dňa 21.8.2012 zavinila pod vplyvom alkoholu. Vychádzajúc z pravdivosti obsahu
trestných rozsudkov vydaných proti žalovanej súdmi v Maďarskej republike, mal preukázaný základ
nároku žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z.. Obsahom listinných dôkazov, na

ktoré poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia, z ktorých tiež citoval (bod 2, bod 10-18 odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie) a to likvidačnými správami u poškodených Y. J., Y. J., U. N., U. M.
É., výpismi z účtu, mal súd prvej inštancie preukázaný rozsah poskytnutého poistného plnenia, ako je
predmetom konania, ktorý sa týkal morálneho odškodnenia, spracovateľských poplatkov, pohrebnýchnákladov, právnych nákladov, cestovných nákladov, hmotnej škody. Osobnými dokladmi boli preukázané
príbuzenské vzťahy osôb, ktorým vznikol nárok v súvislosti s úmrtím poškodených. Námietky žalovanej
voči povinnosti na náhradu spracovateľského poplatku hodnotil ako neopodstatnené, lebo poplatok

je nevyhnutne spojený s postupom pri likvidácií poistnej udalosti v zahraničí. K námietke premlčania
vznesenej žalovanou uviedol, že žalobkyňa mohla svoje právo na náhradu poistného plnenia uplatniť
podľa § 101 OZ v 3-ročnej premlčacej dobe prvý raz až po dni poskytnutia poistného plnenia svojmu
likvidačnému zástupcovi. Vzhľadom na čas podania žaloby 18.3.2016 konštatoval, že žalobkyňou
žiadaná suma 61.854,49 eur, ktorá zodpovedala plneniam poukázaných likvidačnému zástupcovi v

čase od 22.3.2013 do 27.2.2015 nie je premlčaná. Žalovanú súd zaviazal na náhradu poistného plnenia
61.854,49 eur s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ vo výške vyplývajúcej z § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Počiatok omeškania stanovil až na
čas preukázanej výzvy žalovanej na plnenie ku dňu 25.7.2016, preto nárok žalobcu v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania zamietol.

8. Výrok o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby odôvodnil ustanovením § 140 ods. 1 CSP uvádzajúc, že
konanie o rozšírenom peňažnom plnení uplatnenom až podaním zo dňa 18.11.2019, by si vyžadovalo
ďalšie dokazovanie, čo hodnotil ako neúčelný postup v spore začatom v roku 2016, pričom žalobkyňa
môže nárok uplatniť samostatnou žalobou.

9. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania na súde prvej inštancie aplikoval § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc
z plného procesného úspechu žalobkyne, ktorej patrí tiež náhrada trov v rozsahu 100 %. O náhrade
trov odvolacieho konania, v ktorom bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol
prihliadajúc na úspech žalovanej ako odvolateľa v odvolacom konaní. K výroku o náhrade trov štátu
súd uviedol, že zo štátnych prostriedkov boli platené náklady spojené s úradnými prekladmi listín, na

náhradu ktorých zaviazal žalovanú ako procesne neúspešnú sporovú stranu.

10. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku, výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi sporovými
stranami na súde prvej inštancie a výroku o povinnosti na náhradu trov konania štátu podala včas
odvolanie žalovaná uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, že súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná zopakovala svoje tvrdenie, že rozhodnutia
maďarských súdov nemajú povahu verejných listín a ich dôkaznú hodnotu v zmysle § 205 CSP pre
absenciu náležitostí vyžadovaných Čl. 15 ods. 1, 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a o úprave právnych vzťahov občianskych

rodinných a trestných veciach (Zmluva o právnej pomoci medzi ČSSR a MĽR). Poukázala na to, že
rozhodnutie maďarských súdov boli predložené ako úradné preklady, keď v závere listín sú uvedené
mená sudcov s nečitateľným podpisom, pritom predpokladom použitia listiny, ktorú vydal príslušný orgán
jednej zmluvnej strany na území druhej strany bez ďalšieho overovania, je odtlačok úradnej pečiatky
na listine a podpis oprávnenej úradnej osoby, čo v danom prípade podľa názoru žalovanej absentovalo.

Žalovaná uviedla, že žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že listina vydaná orgánom verejnej
moci Maďarska má dôkaznú hodnotu listiny vydanú orgánom verejnej moci Slovenskej republiky a
teda, že bola podpísaná oprávnenou úradnou osobou, ktorou skutočnou žalobkyňa nepreukázala.
Podľa názoru žalovanej mal súd pri vyhodnotení dokazovania postupovať v súlade s § 191 CSP a
hodnotiť všetky v konaní predložené dôkazy, keď bez ohľadu na bagatelizujúci názor súdu vo vzťahu

k súkromným znaleckým posudkom Y.. L. a Y.. V. ide o znalecké posudky vychádzajúce z odborných
znaleckýchpoznatkov,ktorépreukazujú,žeobranažalovanejotom,žemotorovévozidloneviedlavčase
dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu je akceptovateľná a neexistujú z odborného hľadiska prijateľné
skutočnosti, ktoré by ju vyvracali. Pretože žalobkyňa zakladá nárok na náhradu poistného plnenia práve
na tom, že žalovaná ako poistník viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, žalobkyňu

zaťažovalo dôkazné bremeno o existencii tejto skutočnosti. Zastávala názor, že preukázala prijateľnosť
svojej obrany, že motorové vozidlo neviedla pod vplyvom návykovej látky, preto bolo úlohou žalobkyne
preukázať,žemotorovévozidlopodvplyvomnávykovejlátkyviedla.Žalovanáďalejzotrvalananámietke
premlčania konštatujúc, že v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. sa právo poisťovateľa na
náhradu poistného plnenia alebo jeho časti premlčí do 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia,

preto sa premlčalo právo žalobkyne na náhradu plnení poukázaných poškodeným tri roky pred podaním
žaloby tj pred 18.3.2013. Vychádzajúc z bodu 18. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tvrdila,
že došlo k premlčaniu nárokov žalobkyne v rozsahu 6 642 187 HUF zahrňujúcich plnenie nemajetkovej
ujmy (morálneho odškodnenia) 5.3.2013 vo výške 5x 1 000 000 HUF, sumu 656 200 HUF uhradenej dňa8.1.2013, sumu 508 000 HUF uhradenej dňa 23.11.2012, sumu 417 027 HUF hradenej dňa 8.10.2012,
a sumu 60 960 HUF hradenej dňa 14.3.2013 (nesprávne v odvolaní uvedené 4.3.2013), z opatrnosti
vzniesla tiež námietku premlčania poistného plnenia na opravu cesty 931 381 HUF, uvádzajúc, že nie

je zrejmé, kedy bola uvedená suma poukázaná oprávnenému. Celkovo tvrdila premlčanie nároku v
rozsahu 26.106,75 eur (kurz 290,10 HUF/€). Nárok žalobkyne na náhradu spracovateľských poplatkov
považovala žalovaná za nedôvodný poukazujúc na limit náhrady poistného plnenia, ktoré podľa § 12
ods. 3 zákona č. 381/01 Z.z., nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z
dôvodu poistnej udalosti, a súčasne argumentujúc, že zákonná úprava za poistné plnenie nepovažuje

spracovateľské poplatky, a tieto nie sú ani príslušenstvom pohľadávky, keďže nejde o náklady spojené
s uplatnením pohľadávky žalobkyne voči žalovanej. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil v rozsahu napadnutom tak, že žalobu zamietne a žalovanej priznaná náhradu trov
konania.

11. Proti výroku rozsudku o náhrade trov odvolacieho konania podala včas odvolanie žalobkyňa,

dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalobkyňa zastávala
názor, že v súlade s § 255 ods. 1 CSP jej mala byť priznaná náhrada trov celého konania vychádzajúc
z jej plného procesného úspechu v spore. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie vo výroku o náhrade
trov odvolacieho konania zmenil a priznal jej proti žalovanej plnú náhradu vzniknutých trov.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej vyjadrila nesúhlas s námietkami žalovanej
proti povahe trestných rozsudkov prvostupňového Okresného súdu Godollo zo dňa 22.11.2013 a
druhostupňového Súdu Budapešť - okolie zo dňa 11.9.2014 ako verejných listín dôvodiac, že na základe
rozhodnutí maďarských súdov žalovaná vykonala trest odňatia slobody na území Maďarskej republiky,
pričom ak tieto rozhodnutia majú povahu verejnej listiny na území Maďarskej republiky tak v zmysle

Čl. 15 ods. 2 Zmluvy o právnej pomoci medzi ČSSR a MĽR majú tiež povahu verejnej listiny aj na
území Slovenskej republiky. V zmysle § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach
ich právomoci, či osobitným predpisom vyhlásené za verejné potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich
osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak, preto samotné popieranie obsahu verejnej listiny
nemôže mať za následok, že súd nebude vychádzať z ich obsahu. Rozhodnutia maďarských súdov

boli riadne podpísané ako to dokumentuje listinné vyhotovenie str. 83 prvostupňového rozhodnutia, str.
36 druhostupňového rozhodnutia, preto žalobkyňou vytýkaná formálna vada nie je daná. Súkromné
znalecké posudky predložené žalovanou označila žalobkyňa za hypotetické, vychádzajúce len z
teoretických úvah, ktoré nepotvrdili obranu žalovanej o požití alkoholu po dopravnej nehode, ktorá
totožná obrana žalovanej v trestnom konaní vedenom proti nej bola riadna preskúmaná a vyvrátená.

Za nedôvodnú považovala žalobkyňa aj námietku premlčania dôvodiac, že svoje právo na náhradu
poskytnutého plnenia si mohla uplatniť prvý raz až v deň nasledujúci po dni poskytnutia poistného
plnenia svojmu likvidačnému zástupcovi, od ktorého momentu začala plynúť trojročná premlčacia doba.
Prvá najskoršia platba, ktorú žalobkyňa uhradila likvidačnému zástupcovi je zo dňa 22.3.2013, preto
námietka premlčania žalovanej je nedôvodná. S poukazom na listinné dôkazy doložené do súdneho

spisu žalobkyňa ďalej uviedla, že pred 18.3.2013 boli poškodeným celkovo uhradené len platby vo
výške 5 113 867 HUF čo predstavovalo pri kurze 290,10 HUF/€ sumu 17 627,95 eur. Dňa 5.3.2013
bolo plnených 4x 1.000.000 HUF pre pozostalých po obetiach Y. J. J. U. M. É., U. N., 8.1.2013 656 200
HUF vecná škoda za čistenie vozovky, 23.11.2012 508 000 HUF pre Generali Providencia Biztosító, z
ktorej sumy predmetom konania bol len nárok 20 320 HUF za znalecký posudok k vozidlu D. XXX, dňa

8.10.2012 suma 417 027 HUF za škodu na vozidle D. XXX majiteľa Eurolux Trans kft, dňa 14.3.2013
bola hradená suma 60 960 HUF pre Expect UNION kft., z ktorej sumy si v konaní žalobkyňa uplatnila len
20 320 HUF ako náklady za znalecký posudok týkajúci sa škody na vozidle GSV 040. Nárok na náhradu
uhradených spracovateľských poplatkov žalobkyňa odôvodňovala internými pravidlami kancelárie a
zástupcu pri likvidovaní poistných udalostí v systéme zelenej karty, ktorý poplatok je nevyhnutne spojený

s likvidáciou poistnej udalosti v zahraničí a teda ide o nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré
žalobkyňa poskytla z dôvodu škody spôsobenej tým, že žalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom
návykovej látky.

13. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok o nepripustení zmeny žaloby a zamietnutí žaloby v
časti úrokov z omeškania, v ktorých výrokoch rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).15. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne
a žalovanej ako podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu

vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolací súd
považoval odvolanie žalobkyne za dôvodné, a odvolanie žalovanej za čiastočne dôvodné. V rozsahu, v
ktorom bol napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku vecne správny, odvolací súd ho v zhode s § 387 ods. 1
CSP potvrdil, v časti v ktorej neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zrušenie,
bol vyhovujúci výrok rozsudku zmenený v súlade s § 388 CSP.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. júla 2021 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

17. Strany sporu uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

18. Pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam platí, že musí ísť o také skutkové zistenia,

na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a tieto nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, lebo súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli alebo inak nevyšli počas konania najavo
alebo naopak opomenul skutočnosti rozhodujúce, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, či vyšli

počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov, teda keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide aj vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil v časti na nesprávnej interpretácii správne použitej
právnej normy, keď neprihliadal na dôvodné námietky žalovanej o premlčaní nároku žalobkyne a

nevyhodnotil správne právnu povahu spracovateľského poplatku, čím naplnil odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h/ CSP.

21. V ostatnom rozsahu odvolací súd nezistil naplnenie odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie vo
veci vykonal dokazovanie v rozsahu stanovenom zákonom, rešpektujúc povinnosť tvrdenia a dôkaznú

povinnosť, ktorá zaťažuje strany sporu. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s
§ 191, §192, § 205 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli najavo, alebo aby opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov

bol logický rozpor, alebo aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192 až § 194 CSP. Zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej
inštancie vyvodil aj správny právny záver o povinnosti žalovanej na náhradu poistného plnenia, keď
aplikoval zodpovedajúci právny predpis.

22. Pri hodnotení dôkaznej situácie v spore súd vychádzal zo zásady pravdivosti obsahu verejnej
listiny - rozsudkov maďarských súdov, z ktorých vyplývalo, že v čase dopravnej nehody žalovaná viedla
motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, čo zakladalo právo žalobcu na náhradu vyplatených
poistných plnení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vedeného žalovanou.23. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo

potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

24. Podľa čl. 15 Zmluvy o právnej pomoci medzi ČSSR a MĽR listiny, ktoré vydal alebo overil príslušný
orgán jednej zmluvnej strany a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej
úradnej osoby, sa na území druhej zmluvnej strany použijú bez ďalšieho overovania. To isté platí i pre

odpisy a preklady listín, ktoré overil príslušný orgán. Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany
považujú za verejné, majú na území druhej zmluvnej strany dôkaznú moc verejných listín.

25. Žalovaná spochybňovala pravosť listiny odkazom na úradný preklad, ktorý uvádzal „nečitateľnosť“
podpisu. Úradný preklad je však len prostriedkom umožňujúcim konanie v úradnom jazyku a jazyku
sporových strán, ktorý nie je spôsobilý spochybniť pravosť predkladanej listiny, u ktorej neexistujú

žiadne pochybnosti, že bola vydaná orgánom štátu na tom zmocneným (súdom) v medziach jeho
kompetencie a štátom poverenou osobou. Pravosť listiny-rozsudkov maďarských súdov osvedčuje
napokon aj fakt, že sú zapísané v registri trestov žalovanej, na ich základe žalovaná vykonala trest
odňatia slobody v Maďarskej republike, a ani sama žalovaná v trestnom konaní vedenom proti jej
osobe nespochybňovala kompetencie a zloženie orgánov, ktoré rozsudky vydali, ani nedostatok ich

formálnych náležitostí, keď je zrejmé, že rozsudky sú opatrené úradnou pečaťou, podpisom konajúceho
sudcu a osoby zodpovedajúcej za správnosť vyhotovenia rozhodnutia (str.83 rozsudku Okresného súdu
Godollo, str.36 rozsudku Súdu Budapesť-okolie). Rozsudky Okresného súdu Godollo zo dňa 22.11.2013
č. 2.B.337/2013/186 a odvolacieho Súdu Budapešť - okolie zo dňa 11.9.2014 č.2.Bf.230/2014/155 zo
dňa 11.9.2014 ako verejné listiny osvedčujú pravdivosť skutočností v nich obsiahnutých, že žalovaná

spôsobila dopravnú nehodu 21.8.2012 pod vplyvom alkoholu v strednom stupni opitosti, čo zakladá
nárok žalobkyne na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z..
Nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nesprávnosť jeho záverov o tom, že žalovanou predložené
súkromné znalecké posudky majú len povahu úvah o obrane žalovanej (zo záveru znaleckého posudku
znalca Y.. V.E. jasne vyplýva, že priebeh deja o požití alkoholu mohol byť aj iný, ako ho uvádzala vo svojej

obrane žalovaná), keď znalci nedisponovali relevantnými dôkaznými prostriedkami, preto ich závery
nijako nespochybnili to, čo bolo žalovanej v trestnom konaní kladené za vinu.

26. Podľa § 15 zákona č. 381/01 Zz. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať. Bolo nesporné, že nároky poškodených z dopravnej nehody z 21.8.2012 boli vysporiadané
likvidačným zástupcom žalobkyne v súlade s § 4, § 15a zákona č. 381/01 Z.z. Podľa § 15a ods.
1,2 zákona č. 381/01 Z.z. poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského štátu,
v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného
zástupcu. Likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Uvedené

ustanovenie je transpozíciou motorových smerníc, naposledy Smernice Európskeho parlamentu a
rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a
o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Smernica). Článok 18 Smernice ukladá
povinnosť členských štátov zabezpečiť poškodeným stranám pri nehodách možnosť priameho práva
na odškodnenie voči poisťovacej spoločnosti kryjúcej zodpovednú osobu zo zodpovednosti za škodu.

V súlade s čl. 21 Smernice bol každý členský štát povinný ustanoviť likvidačného zástupcu v ostatných
členských štátoch, ktorí likvidačný zástupca je zodpovedný za vybavovanie a likvidovanie nárokov
vzniknutých následkom nehody, zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných
udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre samotnú likvidáciu škody. Likvidační zástupcovia disponujú
právomocami umožňujúcimi zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám a uspokojovať ich

nároky v plnej miere.

27. Vychádzajúc z vyšších uvedených ustanovení zákona č. 381/01 Z.z. nadväzujúcich na Smernicu,
plnenie náhrady škody z dopravnej nehody likvidačným zástupcom, predstavuje konanie v priamom
zastúpení v mene a na účet poisťovne, ktoré má za následok splnenie povinnosti poisťovateľa nahradiť

spôsobenú škodu. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/01 Z.z. sa právo poisťovateľa na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
Pretože poukázanie poistného plnenia poškodenému likvidačným zástupcom predstavuje splnenie
povinnosti poisťovne nahradiť škodu za ktorú poistený zodpovedá, počiatok plynutia premlčacej dobysa v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 381/01 Z.z. viaže na deň úhrady poistného plnenia poškodenému
likvidačným zástupcom, konajúcim v mene a na účet poisťovateľa. Realizácia finančného plnenia
medzi poisťovateľom a jeho likvidačným zástupcom na území iného členského štátu nie je poskytnutím

poistnéhoplnenia,alerefundáciounákladovspojenýchsriešenímpoistnejudalosti. Nazačiatokplynutia
premlčacej doby nemá vplyv to, ako a kedy si vysporiadajú svoje vzájomné záväzky poisťovateľ a jeho
likvidačný zástupca v inom členskom štáte, keď poisťovateľ je oprávnený si uplatniť svoj nárok na súde
prvý deň po poskytnutí poistného plnenia poškodenému. Vzhľadom na čas uplatnenia nároku na súde
(18.3.2016), všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá sa aplikuje vo vzťahu medzi poisteným a

poisťovateľom podľa § 12 ods. 4 OZ a vznesenú námietku premlčania, nebolo možné žalobkyni priznať
plnenie poskytnuté poškodeným pred 18.3.2013 (§ 100 OZ).

28. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vychádzajúcich z obsahu predložených listinných
dôkazov - likvidačných správ, dokladov o vykonaných úhradách, i vzájomných vyjadrení sporových
strán vyplýva, že žalobkyňa plnila titulom škody a nemajetkovej (morálnej) škody v úhrne viac ako si

uplatnila voči žalobkyni v predmetnom spore, keď súčasťou žalovanej pohľadávky boli aj len samostatné
čiastkové nároky za znalecké dokazovanie, či spracovateľský poplatok, ktoré boli súčasťou súhrnných
bezhotovostných platieb, ktorý fakt žalovaná v konaní ani nespochybňovala (žalovanej boli riadne
doručené vyúčtované náklady na náhradu škody, výpisy z účtov, vyjadrenia žalobcu o špecifikácii
nároku).Pouplynutípremlčacejlehotyžalobkyňažiadalaonáhradupoistnéhoplneniatitulommorálneho

odškodnenia (nemajetkovej ujmy) uhradenej pozostalým v rozsahu 4 x 1.000.000 HUF na účet Q. E. dňa
5.3.2013 (v bode 18. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súdu je mylne uvedených 5 platieb týmto
titulom, ktorá zrejmá nesprávnosť vyplýva z počtu obetí (4), z listín žalobkyne o vykonaných úhradách,
vyjadrení žalovanej, ako aj bodu 2, bodu 11-14 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Dňa
8.1.2013 bola uhradená škoda za opravu cesty spoločnosti Allami Autopalya Kezelo Zrt. v sume 656.200

HUF. Zo sumy 508 000 HUF uhradenej 23.11.2012 pre Generali Providentia Bzt. žalobkyňa žiadala
nahradiť len 20.320 HUF ako náklady znaleckého dokazovania týkajúce sa motorového vozidla XAZ
836. Súčasne uplatňovala náhradu za plnenie titulom škody na vozidle D. XXX pre Eurolux Trans Kft.
uhradené 8.10.2012 vo výške 417.027 HUF. Zo sumy 60.960 HUF uhradenej 14.3.2013 pre Expert
UNIO Kft., ktorá pohľadávka sa vzťahovala k náhrade škody na vozidle GSV 040, žalobkyňa v konaní

uplatnila proti žalovanej právo na náhradu sumy za znalecký posudok 20.320 HUF. Námietka premlčania
nároku žalobkyne vzhľadom na čas poskytnutia poistného plnenia poškodeným bola dôvodná len v
rozsahu 5.113.568 HUF (4 x 1.000.000 HUF, 656.200 HUF, 417.027 HUF, 2 x 20.320 HUF). Ďalšie
náklady na opravu cesty 931.381 HUF, u ktorých z opatrnosti vzniesla žalovaná rovnako námietku
premlčania, boli uhradené oprávnenému Allami Autopalya Kezelo Zrt. dňa 25.4.2013, čo je zrejmé z

bodu 18.odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu listinných dôkazov doručených
žalovanej (čl.783), preto vo vzťahu k tomuto plneniu námietka premlčania nebola dôvodná.

29. Ako opodstatnenú vyhodnotil odvolací súd obranu žalovanej voči povinnosti k náhrade
spracovateľských poplatkov. Základ nároku žalobcu sa odvíja od jeho práva na náhradu poistného

plnenia, ktorého charakter je daným obsahom poistného vzťahu. Za poistné plnenie je tak potrebné
považovať uspokojené nároky poškodeného kryté poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel ako vyplývajú z § 4 ods. 2, 3, 5 zákona č. 381/01 Z.z.,
podľa ktorých ustanovení poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov

pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen
a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm.
b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku (2). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo,

aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom (3). Ak ide
o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu,

poškodenémusaposkytnepoistnéplnenievrozsahupoisteniazodpovednostipodľaprávnychpredpisov
členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe
poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu (5).30. Spracovateľský poplatok súvisí s prevádzkovými a administratívnymi nákladmi poisťovní pri
riešení poistných udalostí v inom členskom štáte, a svojím účelom nezodpovedá zákonnému
vymedzeniu poistného plnenia, ktoré má poisťovateľ hradiť za poisteného. Ide o súčasť nákladov

poisťovne súvisiacich s výkonom jej podnikateľskej poisťovacej činnosti, keď povinnosť nahradiť
spracovateľský poplatok likvidačnému zástupcovi predstavuje záväzok vyplývajúci zo zásady vzájomnej
reciprocity úhrady nákladov pri plnení povinnosti členských štátov pri realizácii odškodňovania osôb zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Tieto náklady nie sú obsahom
poistného vzťahu poisťovateľa a poisteného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel. Odvolací súd nezistil existenciu žiadneho zákonného ani zmluvného dôvodu, ktorý
by zakladal povinnosť poisteného na náhradu spracovateľského poplatku súvisiaceho s vybavením
poistnej udalosti v inom členskom štáte, preto v rozsahu spracovateľských poplatkov bola žaloba
vyhodnotená nedôvodná. Vychádzajúc z rozsahu žalobou uplatnených spracovateľských poplatkov ako
vyplývajú z obsahu rozsudku, žalobcovi nepatrí nárok na jeho zaplatenie v sume 4 x 150.000 HUF
hradenej v súvislosti s poistným plnením nemajetkovej ujmy (morálne odškodnenie bod 11. až 14.

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), vo výške 82.709 HUF spracovateľský poplatok uhradený
v auguste 2013 (bod 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), spracovateľský poplatok v sume
66.600 HUF (bod 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) uplatnený v súvislosti so škodou na
vozidle GSV 040, spracovateľský poplatok súvisiaci s náhradou škody na komunikácii 139.707 HUF
(bod 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), čo v úhrne predstavuje sumu spracovateľských

poplatkov 889.016 HUF.

31. Pre dôvodne vznesenú námietku premlčania nebolo možné priznať žalobkyni právo na plnenie
17.627,95 eur (5.113.568 HUF; kurz 290,10 HUF/€) a žalobkyni nevznikol nárok na náhradu
spracovateľských poplatkov v sume 3.064,52 eur (889.016 HUF; kurz 290,10 HUF/€), v ktorom rozsahu

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Pri zohľadnení procesnej obrany
žalovanej, nárok žalobkyne bol oprávnený v časti o zaplatenie 41.162,02 eur, ktorý peňažný dlh je
žalovaná povinná uhradiť spolu s úrokmi z omeškania v súlade s § 517 OZ od 26.7.2016 do zaplatenia,
vo väzbe na doručenie výzvy na plnenie, v hodnote úrokov z omeškania zodpovedajúcich § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, voči ktorej povinnosti na plnenie príslušenstva

pohľadávky nevzniesla žalovaná ani žiadne výhrady. V uvedenom rozsahu istiny a príslušenstva
pohľadávky bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdený.

32. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP. Pretože odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, rozhodol o náhrade trov celého konania

vychádzajúc zo zásady pomernej úspešnosti sporových strán v konaní. Podľa § 255 ods. 2 CSP,
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne
vysloví, že žiadna strán nemá na náhradu trov konania právo. V pomere k žalovanej pohľadávke
61.854,49 eur, bola žalobkyňa úspešná len v časti 41.162,02 eur, čo predstavuje úspech v konaní 67%, a
súčasne zodpovedá procesnému úspechu žalovanej 33%. Vychádzajúc z pomeru procesného úspechu

aneúspechusporovýchstránvkonaní,žalobkynivznikolnároknanáhradutrovprotižalovanejvrozsahu
34 % (úspech žalobkyne 67% - úspech žalovanej 33%). Odvolací súd rozhodol tiež o súvisiacom výroku
na náhradu trov konania štátu, ktoré štátu vznikli vyhotovením prekladov listinných dôkazov spojených s
právom strán na konanie v materinskom jazyku. Podľa § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana
koná v materinskom jazyku alebo jazyku ktorému rozumie znáša štát, z ktorých dôvodov štátu nevzniká

právo na náhradu trov konania voči stranám sporu.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).