Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213215926
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213215926.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, akciová
spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 317 019 14, zast. JUDr. Peter Frajt, advokát,
so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti povinnému: R. R., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX P.,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy, so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 6, pod sp.
zn. EX 3176/2012, o vymoženie 40,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2014, č. k. 48Er/1953/2013 - 14 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

V odôvodnení uviedol, že dňa 28.02.2014 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet

povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu
nemajetnosti povinného. Súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov,
ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je
nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade

exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku
majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Súd prvého stupňa
konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených zistil,
že povinný sa dlhodobo nachádza v nepriaznivej sociálnej situácii. Je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi vo výške 158,80 Eur a žije v domácnosti spoločne s maloletou dcérou R. R.. Okrem dávky v
hmotnej núdzi má povinný príležitostný príjem z dohody o vykonaní práce v celkovej sume 50,23 eur.

Povinný je dlhodobo nezamestnaný a podľa vlastného tvrdenia sa mu nedarí zamestnať sa a vlastnými
silami zlepšiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný
majetok, ktorý by stačil na uspokojenie pohľadávky alebo trov exekučného konania. V zmysle § 2 ods.
1 zákona č. 417/2013 Zb. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov
domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom
a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva

k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Vzhľadom na to, že dávka
v hmotnej núdzi sa nepovažuje ani za príjem v zmysle zákona č. 595/2009 Zb. o dani z príjmov a
povinný preukázateľne nedisponuje žiadnym majetkom a výkon exekúcie by mohol vážne zasiahnuť do
zabezpečovania základných životných potrieb povinného a jej maloletej dcéry, súd rozhodol tak, že
exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zisteniu, že povinný je nemajetný môže dospieť
iba súdny exekútor, a nie súd bez preverenia vykonaného súdnym exekútorom, najmä nie z podania
povinného, ktorý má logicky prirodzený záujem na zastavení exekúcie a preto účelovo predkladá dôkazy

iba vo svoj prospech. Zastavením exekúcie by boli poškodené práva oprávneného, ktorému by bola
odňatá možnosť uskutočniť výkon súdneho rozhodnutia z majetku povinného.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že jeho nepriaznivá ekonomická, finančná
a sociálna situácia mu nedovoľuje samostatne sa postarať o základné mesačné výdavky, z uvedeného
dôvodu, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť vymáhaný dlh, preto žiadal, aby odvolací

súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku odvolanie oprávneného zamietol.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti jeho
uzneseniurozhodolpodľa§374ods.4O.s.p.tak,žeodvolaniuprotivýrokuozastaveníexekúcienemieni
vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
zrušil uznesenie o zastavení exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. .

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie povinným tvrdenej a oprávneným namietanej
nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť

exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť,
nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného
na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho
exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe

takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené
na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak

je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá súdny exekútor na súd podnet na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že dňa 28.02.2014 doručil Exekútorský
úrad súdneho exekútora súdu podnet povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h)
Exekučného poriadku a po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených zistil,
že povinný sa dlhodobo nachádza v nepriaznivej sociálnej situácii. Je poberateľom dávky v hmotnej

núdzi vo výške 158,80 Eur a žije v domácnosti spoločne s maloletou dcérou R. R.. Okrem dávky v
hmotnej núdzi má povinný príležitostný príjem z dohody o vykonaní práce v celkovej sume 50,23 eur.
Povinný je dlhodobo nezamestnaný a podľa vlastného tvrdenia sa mu nedarí zamestnať sa a vlastnými
silami zlepšiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný
majetok, ktorý by stačil na uspokojenie pohľadávky alebo trov exekučného konania.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. aj na uznesenie s
výnimkou podľa § 169 O.s.p.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

Súd prvého stupňa sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie náležitým spôsobom
neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení

exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene uviedol, že povinný
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 158,80 Eur a žije v domácnosti spoločne s maloletou
dcérou R.S. R.. Okrem dávky v hmotnej núdzi má povinný príležitostný príjem z dohody o vykonaní
práce v celkovej sume 50,23 eur. Povinný je dlhodobo nezamestnaný a podľa vlastného tvrdenia sa
mu nedarí zamestnať sa a vlastnými silami zlepšiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu. Povinný

nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, ktorý by stačil na uspokojenie pohľadávky alebo
trov exekučného konania. Avšak v súdnom spise sa o týchto tvrdeniach nenachádza žiaden záznam,
žiadne šetrenie, z ktorého by následne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť
povinného, žiadne šetrenia vykonané súdny exekútorom. V rozpore so zásadou danou ust. § 157

ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení
exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé,
na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom prípade teda nie je
možno skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia súd prvého stupňa postupoval správne, či
rozhodoval opodstatnene a zákonne.

O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Samotný nízky príjem povinnej osoby, či zjavný nepomer medzi
príjmami a záväzkami povinného, tak nie je bez ďalšieho dôvodom pre zastavenie exekúcie. V tomto

smere tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym
exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie)
šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor
zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného

stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností
dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť
oprávnenému a exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň
nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného

nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním
musí zaoberať.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa trpí
nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto

napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. .

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie
najmä v súčinnosti so súdnym exekútorom a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie opätovne

rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí
sa súd prvého stupňa vyporiada aj s tvrdeniami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní ako aj s
tvrdeniami uvedenými povinným v jeho vyjadrení k odvolaniu oprávneného.Odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. podľa § 221 ods. 1 písm. h)
a ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle
ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. bude potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.