Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4Tk/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120211101
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1120211101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu E.. L. P. a prísediacich Mgr. Denisy

Žiakovej a Ing. Pavla Ščepána, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. D., pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 27. októbra
2021 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
J. D. narodený XX. X. XXXX Y. L., trvale bytom J., toho času v ÚVV Bratislava,
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 4. decembra 2019, v presne nezistenom čase od 18.00 h do 20.00 h v Pezinku na Fajgalskej ulici
nad cvičiskom psov v priekope vedľa cesty, vedúcej do vinohradov, po predchádzajúcom verbálnom
konflikte, úmyselne usmrtil C. Y., K.. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju fyzicky napadol a kuchynským
nožom so zeleno - bielou rukoväťou a bielou čepeľou s farebným kvetinovým vzorom s celkovou dĺžkou
31,8 cm a dĺžkou ostria 18,3 cm, jej spôsobil viaceré bodné rany vo vlasatej aj tvárovej časti hlavy, hlbšie
a hlboké bodné rany hrudníka, povrchové aj hlbšie bodné a bodno-rezné rany na ľavej hornej končatine,
hlboké bodné rany chrbta, následkom ktorých poškodená utrpela poranenie ľavých pľúc , osrdcovníka,

steny pravej a ľavej komory srdca so zakrvácaním od srdcovníkového vaku a ľavej pohrudnicovej dutiny,
bodnú ranu brucha prenikajúcu do dutiny brušnej, v dôsledku čoho došlo k úrazovo - krvácavému šoku,
ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti poškodenej C. Y.,

t e d a

iného úmyselne usmrtil,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na
3 (tri) roky.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona, súd
obžalovanému ustanovuje povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá zhabanie veci - kuchynského noža so

zeleno - bielou rukoväťou a bielou čepeľou s farebným kvetinovým vzorom s celkovou dĺžkou 31,8 cm.
a dĺžkou ostria 18,3 cm..

Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Z. Y., nar. XX.

X. XXXX, trvale bytom V. XXX, S. Š. škodu vo výške 1.250,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému J. D.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný
po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že

je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava z 8. 7.
2020, č. k. 1 Kv 78/19/1101 - 52 po jeho úprave prokurátorom na hlavnom pojednávaní pri prednesení
obžaloby v tom smere, že modifikoval skutok tak, že z neho vypustil posledný riadok: „pričom obvinený
musel mať vedomosť o tom, že poškodená C. Y. má viac ako 60 rokov,“; právnu vetu zmenil na: „iného
úmyselne usmrtil“ a právnu kvalifikáciu skutku zmenil na obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145

ods. 1 Tr. zák., a to vzhľadom na to, že to vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom
na ustálenú súdnu prax. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a
obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na
ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením §
257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení procesných strán uznesením prijal vyhlásenie

obžalovaného,ktorýmuznalvinuzospáchaniaskutku,ktorýjepredmetomobžaloby(povyššieuvedenej
úprave) a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrade škody a prípadne aj o ochrannom liečení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to faktúry z č. l. 73 (kremačné služby);
pokladničného bloku z č. l. 74 (urna); odpisu registra trestov obžalovaného z č. l. 527 - 528; CESDAPu
z č. l. 523 - 526; výpisu z ústrednej evidencie priestupkov z č. l. 418 - 419; oboznámením súdnych
spisov Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/9/2018 a Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/73/2017 a

prečítaním znaleckých posudkov znalkyne H.. U. H. č. 12/2020 z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria z č. l. 275 - 291, znalca K.. H.. G. F., J.. č. 16/2020 z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality z č. l. 294 - 306 a znalcov H.. G. Y., J.., C. H.. Ľ. H.
č. 14/2020 a č. 22/2020 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdneho lekárstva z č. l. 215 - 268.

K výroku o treste, ochranných opatreniach a náhrade škody

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému

žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu (vzhľadom na trestnú sadzbu), ale u obžalovaného považoval
za adekvátne pôsobiť na neho nepodmienečným trestom odňatia slobody ukladaným na spodnej hranici
trestnej sadzby stíhaného trestného činu.Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa§34odsek2Trestnéhozákona,páchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 145 odsek 1 Tr. zák. (15 až 20 rokov), pričom pri ustálení

konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona
povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi.
U obžalovaného J. D. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l/ Tr. zák. - obžalovaný
sa od začiatku trestného stíhania priznával k spáchaniu trestného činu, čo zopakoval aj na hlavnom
pojednávaní,kdeurobilvyhlásenieovineatrestnýčinúprimneoľutoval).Súčasnezistiljednupriťažujúcu

okolnosť (§ 37 písmeno m/ Tr. zák. - prechádzajúce odsúdenia obžalovaného za trestné činy). Na tomto
základe, z dôvodu rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, u obžalovaného nedošlo k úprave
trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 3 resp. ods. 4 Trestného zákona.

SúdukladaltrestsamostatnýaniesúhrnnývovzťahukodsúdeniuOkresnýmsúdomPezinokrozsudkom

zo 6. 2. 2020, sp. zn. 1T/73/2017, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by Okresný súd Pezinok v citovanej
veci (1T/73/2017) uložil tresty správne (mal ukladať dva tresty, jeden súhrnný a jeden samostatný), a to
súhrnný trest len za skutok pod bodom 1/ (obdobie neplatenia výživného od augusta 2016 do februára
2017) k trestu uloženému vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/9/2018 (skutok z 27. 1. 2018) s
ktorým je skutok pod bodom 1/ vo veci Okresného súdu Pezinok v súbehu. Skutok pod bodom 2/ vo veci

Okresného súdu Pezinok (obdobie neplatenia výživného od apríla 2017 do 4. 12. 2019) už však nebol
v súbehu so skutkom vo veci Okresného súdu Malacky, keďže bol dokonaný 4. 12. 2019, pričom vo
veci Okresného súdu Malacky bol obžalovanému doručený trestný rozkaz 30. 1. 2018 (aj právoplatný),
teda pred dokonaním skutku pod bodom 2/ vo veci Okresného súdu Pezinok, v ktorom prípade išlo už
o recidívu a obžalovanému mal byť za skutok pod bodom 2/ ukladaný samostatný trest. Ak by tomu

tak bolo, Okresný súd Bratislava I by v tejto veci ukladal súhrnný trest práve k trestu Okresného súdu
Pezinok, ale len za skutok pod bodom 2/. Keďže Okresný súd Pezinok uložil trest nesprávne, Okresný
súd Bratislava I už nemohol načrtnutý nedostatok v tejto veci reparovať a obžalovanému uložil trest
samostatný.

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (15 až 20 rokov) a so zreteľom na
výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným od začiatku
trestnéhostíhaniaastýmsúvisiaceijehovyhlásenieovineurobenénahlavnompojednávaní,vkontexte
ešte stále relatívne mladého veku obžalovaného, zároveň otca oficiálne dvoch detí, ale rovnako berúc do
úvahy aj pomerne brutálny spôsob vykonania skutku (29 bodných resp. bodno - rezných rán) a trestnú

minulosť obžalovaného (4 odsúdenia z toho 2 zahladené), považuje súd za primerané a spravodlivé
pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, konkrétne vo
výmere 15 rokov. Takáto výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky vyššie
uvedené zásady pre ukladanie trestov, pričom v prípade obžalovaného J. D. je vzhľadom na povahu
skutku - obzvlášť závažný zločin, potrebné dôsledne uplatňovať aj represívnu funkciu trestného práva

rešpektujúcpritomzásadujednotyprevenciearepresie.Inakpovedané,naobžalovanéhojenevyhnutné
pôsobiť nielen preventívne a výchovne, ale aj s uplatnením zodpovedajúcej represie. Uvedené je dané
závažnosťou jeho konania a spôsobeného následku (smrť obete), ale aj tým, že menovaný bol pred
spáchaním stíhaného trestného činu odsúdený za trestné činy celkom 3 krát a jeden krát odsúdený pospáchaní skutku (z toho dve odsúdenia zahladené) a to v relatívne mladom veku (aktuálne 32 rokov). Z
odpisu registra trestov vyplýva, že súdmi Slovenskej republiky bol obžalovanému zatiaľ 1 krát uložený
nepodmienečný trest (za neplatenie výživného § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Tr. zák. - 1 rok

a 6 mesiacov). Pri ostatných odsúdeniach mu boli ukladané podmienečné tresty resp. trest povinnej
práce. Išlo o odsúdenia za ublíženie na zdraví, porušovanie domovej slobody, výtržníctvo či nebezpečné
vyhrážanie. Napriek citovaným odsúdeniam k náprave obžalovaného evidentne nedošlo a teda ani
doposiaľ ukladané tresty nesplnili svoj účel.

Súd pri určení výmery trestu bral do úvahy priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným, ktorý okrem
bezprostredných momentov po skutku, jeho spáchanie od začiatku trestného stíhania priznával a
ľutoval, s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval a učinil tak aj pred súdom na hlavnom
pojednávaní, kde sa pozostalým aspoň verbálne ospravedlnil. Pri aplikácii § 39 ods. 4 Tr. zák. (v zmysle
judikatúry možné použiť aj pri vyhlásení viny) by prichádzalo do úvahy uloženie trestu minimálne na
10 rokov. Súd na tomto mieste zvýrazňuje, že bral zreteľ na priznanie obžalovaného a jeho vyhlásenie

na hlavnom pojednávaní, ako aj skutočnosť, že podľa vykonaného dokazovania nejde o kriminálnika
- recidivistu, ktorý by bol už niekoľkokrát vo výkone trestu za násilnú trestnú činnosť (doteraz 1 x
nepodmienečný trest za neplatenie výživného), avšak, zároveň je nevyhnutné vnímať najmä brutálny
spôsob spáchania skutku, kedy obžalovaný spôsobil obeti 29 bodných resp. bodno - rezných rán.
Výmera trestu pod základnú sadzbu 15 rokov, minimálne na 10 rokov, by preto podľa súdu bola

neprimerane mierna vzhľadom na povahu skutku, ako aj spôsob jeho spáchania. Rovnako sú prítomné
aj minulé odsúdenie obžalovaného, stále v relatívne mladom veku, ktoré poskytujú určitý obraz o
správaní obžalovaného, kedy sa dopustil, aj keď oveľa miernejšej trestnej činnosti, voči žene, konkrétne
nebezpečného vyhrážania - vec Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/9/2018 či výtržníctva alebo
ublíženia na zdraví. Dopustil sa aj troch priestupkov, z toho dva vulgárnej/výhražnej povahy. Okrem

vyššie citovanej trestnej veci neplatenia výživného však doteraz nebol vo výkone nepodmienečného
trestu. Všetky načrtnuté skutočnosti odôvodňujú pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom
na spodnej hranici sadzby, bez jej zníženie aj keď na to sú splnené zákonné podmienky (§ 39 ods. 4
Tr. zák.), nakoľko je potrebné hodnotiť osobu obžalovaného, všetky okolnosti skutku a jeho spáchania
vo vzájomných súvislostiach a nielen priznanie a oľutovanie obžalovaného izolovane. Súd v tomto

kontexte zdôrazňuje, že zohľadnil priznanie a oľutovanie obžalovaného, avšak zároveň je potrebné, aby
obžalovaný niesol za svoje správanie aj adekvátnu zodpovednosť a znášal zaň príslušné následky.

Trest prevyšujúci spodnú hranicu by v predmetnej veci nebol podľa súdu primeraný, keďže, ako už
bolo uvedené, nejde o násilného kriminálnika recidivistu, na ktorého je nutné pôsobiť trestom na hornej

hranici sadzby, trest vo výmere 15 rokov považuje súd za dostatočný, pričom poukazuje i na znalecký
posudok K.. H.. G. F. (odbor psychológia), z ktorého vyplýva, že bilanciou pozitívnych a negatívnych
resocializačných faktorov je pravdepodobná pozitívna resocializačná prognóza obžalovaného.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy

svedčia pre záver, že iný druh trestu by svoj účel neplnil. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného
(4 odsúdenia /2 x z toho zahladené, 1 x nepodmienečný trest /) v stále relatívne mladom veku, je
potrebné mať na zreteli aj ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov zo strany obžalovaného
a rovnako tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu trestu v rámci ktorej je dôvodné pôsobiť na
neho nepodmienečným trestom vo výmere 15 rokov, ktorý zodpovedá povahe trestného činu, priznaniu

páchateľa, spôsobu jeho spáchania a spôsobenému následku, zavineniu v podobe priameho úmyslu,
ako aj možnosti nápravy páchateľa.

Zo všetkých uvedených hľadísk súd výmeru trestu hodnotí za dôvodnú, adekvátnu a spravodlivú.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu, súd ho v súlade s § 48 odsek 3 písmeno
b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.

Vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku - obzvlášť závažný zločin vraždy a uložený nepodmienečný

trest, súd uložil obžalovanému i ochranné opatrenie - ochranný dohľad na 3 roky, a to najmä s
poukazom na povahu žalovaného skutku a osobu páchateľa, kedy je dôležité, aby aj po vykonaní
trestu bol obžalovaný pod určitou kontrolou a hlásil sa. V rámci ochranného dohľadu mu súd uložil
povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa psychologického poradenstva, nakoľko podľazáverov znaleckého posudku H.. U. H. (odvetvie psychiatria), obžalovaný síce nie je bezprostredne
pre spoločnosť nebezpečný (nekonštatovala u neho duševnú poruchu v pravom zmysle slova), avšak
s poukazom na osobnostnú štruktúru obvineného sa nedá vylúčiť opakovanie porúch správania v

záťažových situáciách, pričom navrhla obvinenému uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou.Keďžepreuloženieochrannéholiečenianebolisplnenézákonnépodmienky,súdobžalovanému
uložil citovanú povinnosť ako súčasť ochranného dohľadu.

Nakoľko obžalovanému nepatrí kuchynský nôž, ktorý použil na spáchanie trestného činu vraždy, súd

v súlade s § 83 odsek 1 písm. d) Tr. zák. uložil i ochranné opatrenie - zhabanie veci - predmetného
kuchynského noža, ktorého vlastníkom sa v zmysle § 83 ods. 2 Tr. zák. stáva štát.

Vzhľadom na dikciu § 287 odsek 1 veta druhu Trestného poriadku a uznanie obžalovaného za vinného
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (po jej úprave pri prednesení), súd obžalovaného zaviazal
aj na náhradu škody spôsobenej trestným činom, a to poškodenému, manželovi obete - Z. Y. v rozsahu

preukázaného a riadne uplatneného nároku (náklady na kremačné služby a urnu), ako vyplýva z výroku
rozsudku.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Rozsudok bol senátom prijatý jednomyseľne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd

prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.