Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/19/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244749
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:6120244749.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 36 432 105, zastúpeného JUDr. Oskarom
Chnápkom, advokátom, Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: Š. Q., K.. XX.XX.XXXX, I.
O. Š., Č. X, I.. Č.. Ú.B. J., o zaplatenie 602,77 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 602,77 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,95 eur
od 24.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 61,48 eur od 25.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 178,26 eur od
24.05.2017 do zaplatenia a zo sumy 4 eur od 24.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 178,70 eur na trovách právneho
zastúpenia a 18 eur na ďalších trovách, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám advokáta
žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Žalobou zo dňa 15.02.2020 sa žalobca domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica
cestou upomínacieho konania) rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy
262,69 eur s úrokom z omeškania na neuhradených službách a 340,08 eur na zmluvnej pokute a
náhradou trov konania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom,
a. s., Bratislava, vedená voči žalovanému. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym
predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému
aktivovaný program služieb. Žalovaný sa za poskytnuté a sprístupnené služby zaviazal zaplatiť
dohodnutú cenu podľa cenníka, vystavené faktúry však neuhradil riadne a včas. Právny predchodca
žalobcu vyúčtoval služby žalovanému faktúrami č. 3412551760 sumou 18,95 eur so splatnosťou do
23.02.2017; č. 3414550987 sumou 61,48 eur so splatnosťou do 24.04.2017; č. 3415534893 sumou
178,26 eur so splatnosťou do 23.05.2017, č. 9103903799 sumou 4 eurá so splatnosťou do 23.11.2017.
Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 369 ods. 1, 2 a nasl. Obch. zák. K nároku
na zmluvnú pokutu uviedol, že jej dohodnutá výška nie je neprimerane vyššia oproti zabezpečenej
povinnosti.
(2) Žalovaný po doručení platobného rozkazu podal včas odpor s odôvodnením, že na listinných
dokumentoch sú rozdielne podpisy s jeho menom, prípadne úplne chýbajú, tieto podpisy sa nezhodujú
s jeho skutočným podpisom. Na adrese uvedenej na dokumente (O.G. XX, O. XX) nikdy nebýval, v roku
2015 býval v Šamoríne, ani uvedené telefónne čísla (0911- s koncovým trojčíslím -XXX, -XXX) nevlastnil,
vlastní jedno telefónne číslo - Tesco kartu. Nemá vedomosť o tom, že by mal vlastniť v dokumentochuvedené produkty - tablety, mediapady, ... Žiadal, aby mu súd pridelil právneho zástupcu, nakoľko nemá
žiadne finančné prostriedky na zaplatenie advokáta.
(3) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:
(5) Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa
08.06.2015 (č. listu v spise 27) a v znení jej dodatku z rovnakého dňa (č. l. 31) jej predmetom bolo
poskytovanie služieb v programe Happy XL NAJ, k nej tiež dodatok zo dňa 31.10.2016 (č. l. 21), ktorým
získal za akciovú cenu 1 euro mobilný telefón Huawei P9 Lite (inak v hodnote 269 eur) a ktorého
predmetom bola aj dohoda o zmluvnej pokute vo vzťahu k zľave na koncovom zariadení 268 eur a
vo vzťahu k zľavneným službám 120 eur s klesajúcou tendenciou v znení bodu 3. dodatku. Všetky
tri dokumenty boli žalovaným podpísané, posledná listina podpisom zhodným ako podpisy opatrené
žalovaným na súdnych podaniach. Na dokumentoch je žalovaný identifikovaný menom, priezviskom,
číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu (Š.U.), na druhom dodatku je navyše uvedený
údaj o korešpondenčnej adrese žalovaného (O.) a emailová adresa (vytvorená z mien jeho dieťaťa).
(6) Právny predchodca žalobcu a žalovaný ďalej uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa
11.05.2016 (č. listu v spise 36) a v znení jej dodatku z rovnakého dňa (č. l. 43) jej predmetom bolo
poskytovanie služieb v programe Mobilný internet M, ktorým získal za cenu 189 eur (s úhradou kúpnej
ceny v 24 mesačných splátkach) tablet Huawei MediaPad a dohoda o zmluvnej pokute 100 eur s
klesajúcou tendenciou v znení bodu 3 dodatku. Obidva dokumenty (tiež k tomu pripojená žiadosť o
zmenu programu zo dňa 04.09.2016 - č. l. 50) boli žalovaným podpísané, posledná listina podpisom
zhodným ako podpisy opatrené žalovaným na súdnych podaniach. Na dokumentoch je žalovaný opäť
identifikovaný menom, priezviskom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu (Š.) a
zmluva uvádza tiež emailovú adresu žalovaného (vytvorenú z mien jeho dieťaťa).
(7) Súd z lustrácie súdnych registrov zistil, že žalovaný v roku 2017 bol účastníkom konania v
rodinnoprávnej veci (v postavení navrhovateľa), v ktorom konaní uviedol prechodné bývanie v obci O.G..
(8) K tvrdeniu žalovaného, ktorým spochybnil pravosť jeho podpisov na dokumentoch predložených
žalobcom tak súd dospel k záveru, že je účelové, práve najaktuálnejšie dokumenty z oboch zmluvných
vzťahov sú opatrené podpismi najviac približujúcimi sa jeho súčasnému podpisu, pričom dokumenty
obsahujú aj údaje známe len žalovanému. Preto sú uzavrel, že podpisy na listinných dokumentoch patria
žalovanému a práve žalovaný uzavrel zmluvy, z ktorých plnenie je predmetom sporu.
(9) Spornými faktúrami boli žalovanému vyúčtované okrem iného služby - mesačné paušálne poplatky,
nehlasovéslužby,splátkyzariadenia,ktorépredstavujúžalobnýnárok.Ďalejprávnypredchodcažalobcu
dňa 08.12.2017 vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1105822182 sumu 340,08 eur na zmluvných pokutách
(jednotlivo 199,71 eur + 89,42 eur + 50,95 eur).
(10) Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava) zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 04.07.2018 pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu.
(11) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného do
31.12.2015) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8 písm. b/ podnik
môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Podľa ods. 12 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy
je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.(12) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
(13) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
(14) Z obsahu zmluvy a jej dodatku vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané,
pripravil ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov.
Ide o štandardné formuláre. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná
pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť
meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi
účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
(15) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
(16) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(17) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(18)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(19) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške spolu
262,69 eur.
(20) K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že žalovaný neuviedol žiadnu
takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných
služieb za uvádzané obdobie. K tomuto nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného
upravujú „zmluvné podmienky“, zmysle ktorých je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby,
tiež ustanovenia § 488 OZ („záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok“) a § 494 OZ („z platného
záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnenýto od neho požadovať“). Žalobca služby a predmet kúpy jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal. Podľa
tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Tento nárok žalobcu
mal súd v konaní preukázaný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny
poskytnutých služieb. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade
so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, teda odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, keďže žalovaný sa s platením
služieb preukázateľne dostal do omeškania.
(21) Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(22) V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej
340,08 eur, teda preukázateľne v zníženej časti, než bola dojednaná v zmluve. Zo zisteného skutkového
stavu má súd za preukázané, že žalovaný uzavrel zmluvy, resp. dodatky k zmluvám v máji a októbri
2016, nezaplatil riadne a včas už faktúry splatné vo februári 2017. Keďže zmluvné podmienky prihliadali
v prípade výšky zmluvnej pokuty aj na dobu trvania viazanosti a nebola dojednaná v neprimeranej výške,
súd aj tento nárok žalobcovi priznal v plnom rozsahu, opäť aj s úrokom z omeškania.
(23) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(24) Žalobca ako po procesnej stránke úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalovanému
v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) súd rozhodol zároveň, keďže ide s prihliadnutím
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach o vec „jednoduchého právneho posúdenia“,
o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku 18 eur a na trovách právneho zastúpenia podľa špecifikácie advokáta v žalobe tarifnú odmenu
za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, predžalobná výzva, podanie žaloby) po 39,84
eur, paušálne výdavky 3x 9,80 eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2018), k tomu DPH 20%,
spolu 178,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak tátovada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.