Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206165
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8215206165.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcu: APREX

s.r.o., so sídlom Medzi mostami 1, 040 01 Košice, IČO: 36 200 646, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, proti
žalovanému: Y.. L. Q., F. N. XX, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi sumu vo výške 525,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 525,- Eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 919,30 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 919,30 Eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal vydania veci, koňa, žrebca
Inovec, plemeno Hucul , nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo U. XXXX a tiež vydania bezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie koňa, žrebca Inovec, plemeno Hucul , nar. X.X.XXXX, ryšiaka,

výpalné číslo U. XXXX v období od 12.9.2013 do vydania veci vo výške 200 eur ročne a žiadal tiež
priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX uzavrel ako kupujúci s H. V., nar. XX.X.XXXX, F. C. X, XXX
XX T. ako predávajúcim kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho
práva k žrebcovi Inovec, plemeno Hucul, nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo U. XXXX. Na základe
uvedenej kúpnej zmluvy sa žalobca stal vlastníkom koňa. Žalobca si zabezpečil koňa za účelom

vykonávania hospodárskej činnosti, teda ako pracovné zviera. Vzhľadom na to, že kôň nebol dostatočne
vycvičený a pripravený vykonávať činnosť, za účelom ktorej bol obstaraný, žalobca so žalovaným sa
dohodli, že žalovaný zabezpečí jeho základný výcvik. Za týmto účelom žalovaný koňa prevzal dňa
11.7.2011 a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Z obsahu dohody o výcviku koňa vyplývalo, že k
vráteniu koňa malo dôjsť najneskôr v lehote do septembra 2011. Žalovaný koňa nevrátil, a to napriek
tomu, že bol na to viacnásobne žalobcom vyzvaný. Naposledy písomnou výzvou zo dňa 5.9.2013
doručenou žalovanému dňa 11.9.2013. V zmysle dohody o výcviku koňa uzavretej medzi žalobcom a

žalovaným titul na držanie a výcvik koňa platil v období od 11.7.201 do septembra 2011. Nevrátením
koňa v dohodnutom termíne sa jeho ďalšia držba stala neoprávnenou. Na základe uvedeného si
žalobca uplatňoval aj vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zodpovedá hodnote
odplatného užívania daného druhu koňa za obdobie od 12.9.2013 do dňa vydania predmetného koňa.Žalobca má za to, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá pomernému rozdeleniu nadobúdacej
ceny koňa vo výške 800 eur za obdobie od uplynutia dohodnutej doby výcviku do podania žaloby, od
septembra 2011 do septembra 2015, t.j. podiel ceny koňa a uplynutia doby rokov, teda 200 eur ročne.

Žalobca si bezdôvodné obohatenie uplatnil za obdobie od 12.9.2013 do zaplatenia.

3. Podaním zo dňa 31.10.2016 žiadal žalobca pripustiť zmenu žaloby s odôvodnením, že z doterajšieho
priebehu konania vyplynulo, že koňa nie je zo strany žalovaného možné vydať nakoľko ho žalovaný po
období neoprávneného užívania odplatne previedol do užívania tretej, bližšie neidentifikovanej osobe,

pričom žalovaný nemá vedomosť o osobe nadobúdateľa ani o mieste, kde sa kôň aktuálne nachádza.
Žalobca má za to, že jeho nárok možno uspokojiť nahradením škody a vydaním bezdôvodného
obohatenia. Pre účely konania si žalobca nechal vyhotoviť súkromný znalecký posudok a žiadal priznať
náhradu škody vo výške 250 eur (suma predstavuje rozdiel medzi znalcom určenou všeobecnou
hodnotou koňa a cenou, ktorú mal žalovaný podľa jeho tvrdení získať predajom koňa), bezdôvodné
obohatenie vo výške 250 eur (suma predstavuje cenu, ktorú mal žalovaný podľa jeho tvrdení získať

predajom koňa) a bezdôvodné obohatenie vo výške 669,30 eur (suma predstavuje hodnotu, ktorou sa
žalovaný obohatil neoprávneným užívaním koňa odo dňa nasledujúceho po doručení jemu adresovanej
výzvy žalobcu o vrátenie koňa až do predaja koňa tretej osobe).

4. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2017 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 525,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15%ročnezosumy525,-Eurod1.7.2014dozaplatenia,tovšetkodotrochdníododňaprávoplatnosti
rozsudku. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 919,30 Eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške5,15%ročnezosumy919,30Eurod1.7.2014dozaplatenia,tovšetkodo
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania

v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou.
Nesúhlasí, nesúhlasí s dátum, kedy zobral koňa od žalobcu, že bola uzavretá dohoda o výcviku koňa.
Koňa zobral na svoj pozemok po výzve žalobcu koncom augusta 2011 s tým, že nikdy nebránil žalobcovi
prísť si po koňa, pozrieť si koňa za účelom predaja, čo aj bol u neho v maštali, kedykoľvek si mohol

prísť, dokonca ho aj vyzýval, mal ho v starostlivosti dva a pol roka a žalobca sa nezaujímal o to, či
kôň je nakŕmený, či má peniaze, aby ho nakŕmil, či o koňa bolo postarané. Nevyzýval ho písomne, ale
telefonicky ho vyzýval, že si môže kedykoľvek prísť koňa zobrať. Dokonca ho upozorňoval na to, že ak
si koňa nepríde vziať, pretože v tom čase bol v zahraničí, nemal sa o neho kto starať, takže to bude brať
akože sa vzdáva koňa a nemá o neho záujem a na to takisto nereagoval.

6. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 uviedol, že ústna dohoda bola jasná,
že koňa berie do konca prázdnin, kde ho bude lonžovať z titulu, že nastupuje do školy ako riaditeľ školy.
Potom, ako prevzal koňa tvrdil, že je to jeho kôň a všade rozprával, že mu kúpil otec koňa cez firmu.
Za výcvik koňa on neplatil nič. On neplatil ani za krmivo. Kôň bol kúpený za účelom podnikania, kde

žalovaný sa mal starať o koňa ako spoločník do budúcna. Prišiel s návrhom, že jeho syn Jakub dohodol
s jeho otcom, že nám požičia peniaze na nákup zvierat. Z tých peňazí sa kúpil kôň a dve kravy. Kôň
sa kúpil ako prvý. Bola to investícia za účelom zriadenia farmy, kôň mal čistiť pozemok od náletového
dreva. Pri prvej skúške koňa sme zistili, že kôň nie je ovládateľný a pán Q. ho horko-ťažko zvláda.
Trikrát ťahal vozil z čoho dvakrát ho rozbil. Na tom základe sa dohodli, že žalovaný zoberie koňa k

sebe, aby nemusel chodiť k nemu dennodenne. Čo sa týka jeho vyjadrení, že mu volal, tak to je trošku
diskutabilné. List na vrátenie koňa žalovanému napísal až po polícii, lebo sa s ním nemohol dohodnúť.
Koňa bral len na dva týždne v auguste 2011. Bezdôvodné obohatenie berie len ako symbolickú sumu.
Lonžovanie je vodenie koňa do kruhu. Nevedel uviesť, či žalovaný vedel lonžovať, postavu na to má a
jeho manželka sa vyjadrila, že to je jeho sen, aj on sa sám prezentoval, že to vie robiť. Žalobca prišiel

po koňa počas dňa, dal na neho sedlo, koňovi sa nepáčilo, že má sedlo, viedol ho preto len vedľa seba
za uzdu. Volal žalovanému v septembri v roku 2011, aby mu vrátil koňa. Volal žalovanému viackrát. Zo
strany žalovaného, keď získal koňa, skončila komunikácia. Keď mu žalovaný zdvihol telefón, tak mu
žalovaný povedal, že kôň je jeho a nemal záujem sa dohodnúť.

7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 uviedol, že žalobca si odporuje vo viacerých
veciach. Momentálne je kôň predaný v júni 2014. Žalobca nereagoval na výzvy, aby si prišiel pre koňa.
Manželka, ktorá bola doma, mu písala SMS. Kôň bol predaný za sumu 250,- Eur. Nie je pravda, že on
tvrdil, že kôň je jeho. Umožnil žalobcovi prísť aj s potenciálnymi kupcami. Žalobca ho vyzval na vráteniekoňa až výzvou zo septembra 2013. Nevie presne kedy, ale bolo to asi približne v čase výzvy na vrátenie
koňa, s tým, že kôň bol kúpený za 800,- Eur a žalobca mu navrhol kúpu koňa za jedentisíc eur s DPH,
čo on odmietal a povedal mu, aby si prišiel po koňa. On predal koňa fyzickej osobe cez inzerát niekomu

v okolí Ružomberka. Žalobca sa pokúšal predať koňa za 500,- eur. Bol v zahraničí, manželka nezvládala
starostlivosť o koňa, žalobca nereagoval na výzvu, aby si prišiel pre koňa, tak boli nútení ho predať.
On reagoval na výzvu žalobcu a povedal mu, aby si prišiel po koňa, ale ten si nikdy fyzicky po koňa
neprišiel. Spor bol len v tom, kto komu koňa prinesie. V roku 2014 vo februári a marci bol žalovaný v
Nemecku a od polovice mája do polovice júla vo Švajčiarsku. Keď on bol v zahraničí, o koňa sa starala

manželka, synovia a svokra.

8. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 9. 9. 2015, kúpno-predajnou zmluvou č.l. 13, 14, pasom
koňa č.l. 15, výzvou zo dňa 5. 9. 2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 1. 2. 2016 a zo dňa 29. 2. 2016,
žiadosťou žalobcu o odročenie pojednávania zo dňa 13. 6. 2016, oboznámením sa s návrhom zo dňa
31.10.2016, znaleckým posudkom č.l. 52-55, emailom č.l. 56-60 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Dňa 8.7.2011 uzavrel žalobca s H. V. kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod
vlastníckeho práva k žrebcovi Inovec, plemeno Hucul, nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo U. XXXX.
Žalobca si zabezpečil koňa za účelom vykonávania hospodárskej činnosti, teda ako pracovné zviera.
Keďže kôň nebol dostatočne vycvičený a pripravený vykonávať činnosť, za účelom ktorej bol obstaraný,

žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalovaný zabezpečí jeho základný výcvik. Za týmto účelom
žalovaný koňa prevzal dňa 11.7.2011 a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Z obsahu dohody o
výcviku koňa vyplývalo, že žalovaný mal vrátiť koňa najneskôr v lehote do septembra 2011. Žalovaný
však koňa napriek výzve nevrátil ani napriek doručeniu výzvy na vrátenie koňa prevzatej dňa 11.9.2013.
V júni 2014 došlo k predaju koňa za 250 eur.

10. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Podľa § 131 ods. 1,2 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi

a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci. Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady
zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

12. Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Keďže vydanie hnuteľnej veci tak, ako to žalobca pôvodne žiadal od žalovaného, ktorý koňa
neoprávnene zadržoval, nebolo možné, pretože bol predaný, súd pripustil zmenu žaloby na žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody.

15. Súd následne skúmal základné predpoklady pre priznanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom dospel k záveru, že žalobca dostatočne preukázal existenciu svojho vlastníckeho
práva ku koňovi a teda svoju aktívnu legitimáciu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi hnuteľnej
veci, koňa Inovec, plemeno Hucul prislúcha. Žalovaný mal vo svojej držbe a užíval koňa aj po termíne

30.9.2013 (vychádzajúc minimálne z písomnej výzvy na vrátenie koňa doručenej žalovanému), od
ktorého už od vlastníka koňa na takéto užívanie súhlas nemal. Zasahoval tak do vlastníctva žalobcu,
pretože mu zabránil a znemožnil disponovať s koňom, využívať ho a nakladať s ním, ako so svojím
vlastníctvom.

16. Aj keď žalovaný namietal výšku bezdôvodného obohatenia stanovenú znaleckým posudkom,
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by uvedenú výšku spochybnil. Pokiaľ sa jedná o námietku, že znalec
vychádzal len z fotiek, v danom prípade, keďže žalovaný predal koňa, ani iným spôsobom nemohlo dôjsť
k stanoveniu ceny. Súd vyhovel žalobcovi a uznal za správnu takú výšku bezdôvodného obohatenia,aká bola v konaní preukázaná znaleckým ocenením. Znalec vychádzal pri určení výšky ceny koňa z
vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku metódou porovnávacou a
aplikáciou písmena d) prílohy č. 8 spomenutej vyhlášky.

17. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje jeho vydanie. Keďže na
strane žalovaného právny dôvod na zadržanie a nevrátenie koňa, ktorý od žalobcu nesporne prevzal,
neexistoval, nesie zodpovednosť za to, že na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie. Žalovaný

nemal žiaden dôvod predávať koňa namiesto vlastníka, pokiaľ ho na tento úkon nesplnomocnil. Je preto
nesporné, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil v sume, ktorú sám žalovaný uviedol a zároveň spôsobil
žalobcovi škodu, ktorá predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnou koňa a cenou, ktorú mal žalovaný
podľa vlastných tvrdení získať.

18. Žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže kôň, vydania ktorého sa pôvodne

domáhal už neexistuje, resp. bol predaný, je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu
vznikla predstavujúcu rozdiel medzi znalcom určenou všeobecnou hodnotou koňa a cenou, ktorú mal
žalovaný podľa vlastných tvrdení získať predajom koňa, teda 525 eur.

19. Výšku peňažnej náhrady mal súd preukázanú predloženým znaleckým posudkom č. 4/2016 znalca

z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia a chov koní MVDr. Pavla Semana zo dňa 10.10.2016.

20. Žalobca má však okrem náhrady škody aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
predstavujecenu,ktorúmalžalovanýpodľavlastnýchtvrdenízískaťpredajomkoňaatiežbezdôvodného
obohatenia, ktoré nepochybne spočívalo v neoprávnenom užívaní koňa v období od 12.9.2013 do

30.4.2014, a toto bezdôvodné obohatenie je určené súčtom počtu dní neoprávneného užívania a
hodnoty denného prenájmu koňa v relevantnom období.

21. Súd mal teda za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania
skutočností odôvodňujúcich jeho nárok. Naopak žalovaný žiadnym pripojeným dôkazom nespochybnil

skutočnosti preukázané žalobcom. Práve naopak potvrdil žalobcom uvádzané, že koňa predal a že ho
nevrátil.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

23. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonom
stanovenej výške 5,15 % z dlžnej sumy od dátumu požadovaného žalobcom a teda od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po mesiaci jún 2014, v ktorom malo dôjsť k predaju koňa.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že vzhľadom na plný úspech žalobcu mu priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).