Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811206885
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7811206885.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu JUDr. H. G., bytom R., A. 4, zast. F..
Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Rožňava, Nám. Baníkov 17/33, proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o
zaplatenie 2.446,61 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 4C/119/2011-367 zo dňa 7.1.2020

Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením konanie

zastavil (I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že
o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia (II.).

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) z dôvodu, že žalobca podaním doručeným súdu 17.12.2019 vzal podanú žalobu proti
žalovanej v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a žiadnej zo strán sporu nepriznať náhradu trov

konania a žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila. Späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že nie je v
jeho silách zabezpečiť vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktoré oslovení znalci odmietajú
s tým, že pre žalovanú realizujú množstvo znaleckých posudkov a neradi by prišli o významného klienta,
alebo z dôvodu, že nemajú dostatok podkladov na jeho vypracovanie. Zároveň poukázal na to, že
žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, navyše v konaní nebola zastúpená advokátom, a preto je
možné konštatovať, že jej de facto trovy ani nevznikli. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 255

ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a pretože žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania,
priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania (II.) napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu, že
súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t.j. uplatnil odvolací dôvod podľa ust. §

365 ods. 1 písm. b) CSP. Vytýkal súdu, že sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal
jeho argumentmi a dôvodmi, pre ktoré vzal žalobu späť a ani jeho návrhom na rozhodnutie o trovách
konania podľa ust. § 257 CSP, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadal. Mal za to, že týmto postupom,
pokiaľsúdvrozhodnutínereagovalnajehonámietkyatvrdeniazásadnéhovýznamuasvojerozhodnutie
neodôvodnil v medziach zákona, odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov rozhodnutie
súdu prvej inštancie o trovách konania považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v jeho

odôvodnení, nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a k
samotnému rozhodnutiu v danej veci. K právu strany na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na súdnuochranu a spravodlivý súdny proces poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a citoval
z vybraných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II.ÚS 115/03).

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v danom konkrétnom prípade nevidí žiadne
výnimočné okolnosti na strane žalobcu dané osobnými, majetkovými, sociálnymi alebo inými jeho
pomermi, ani žiadne výnimočné dôvody spočívajúce v okolnostiach danej veci. Argumentovala tým, že
neunesenie dôkazného bremena nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Navyše žalobca
nepreukázal objektívnu nemožnosť vypracovania znaleckého posudku, a teda ide len o jeho účelové

tvrdenie. Poukázala na to, že v konaní nebola zastúpená advokátom, a preto do úvahy prichádzajú len
prípadné trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov navrhla
uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť ako správne.

5. Uznesenie vo výroku o zastavení konania (I.) nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť
(§ 367 ods. 3 CSP), a preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné a uznesenie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej je vecne správne,

a preto odvolací súd uznesenie v tomto napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správne.

7. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci rozhodol v súlade so zákonom,
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods.

1 CSP upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie, ktoré aj správne interpretoval.
Táto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada
týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý
v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany

sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany
(pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho,
kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci
nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne

povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár,
autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C. H. Beck v Prahe 2016, str. 934).

8. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel v
otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej, keď správne považoval žalobcu

za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Súčasne odvolací súd konštatuje správnosť a
úplnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktoré sú výstižné, zrozumiteľné a dostatočné, zodpovedajúce
zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 236 CSP a judikatúry súdov (napr. IV. ÚS 142/2014), a
preto na ne odvolací súd v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že v danom spore
neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. §
257 CSP žalovanej, ktorej nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.

10. Podľa platnej právnej úpravy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá

spôsobila vznik trov svojim zavinením, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1, resp. § 256 ods.
1 CSP, ak má preukázané dôvody uvedené v ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ust. § 257 CSP predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti
za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). V dôvodovej správe k ust. § 257 CSP je uvedené, že aplikácia

tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale
výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranútvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár, autorov doc. JUDr. Marek

Števček, PhD. a kol., vyd. C.H.Beck v Prahe 2016, str. 942).

11. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

12. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania, nezakladajú výnimočnosť prípadu ani
z hľadiska okolností danej veci a ani z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257
CSP na daný prípad a nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť trovy
konania, ktoré vznikli v tomto spore protistrane (žalovanej). Skutočnosť, že žalobca nemohol zabezpečiť

vypracovanie súkromného znaleckého posudku z dôvodov na strane znalcov, v dôsledku čoho vzal
podanú žalobu proti žalovanej celkom späť, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pričítať na ťarchu
žalovanej, ktorá v tomto konaní iba bránila svoje práva, a nevyvolala (nezavinila) žiadnym spôsobom
nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobcom. Ak nebolo v možnostiach žalobcu v danej veci zabezpečiť
vypracovanie súkromného znaleckého posudku, mohol navrhnúť dôkaz znaleckým posudkom podľa ust.

§ 207 ods. 1 CSP a znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru by v tomto spore na návrh
žalobcu nariadil súd za účelom zodpovedania sporných odborných otázok. Odvolací súd je toho názoru,
že späťvzatie žaloby bolo subjektívnym rozhodnutím žalobcu, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť
žalovaná, rovnako ani za vznik trov tohto konania, ktoré bolo zastavené výlučne z dôvodov na strane
žalobcu. Preskúmavané uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj v dôvodoch je vecne

správne, a preto bolo odvolacím súdom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdené.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovanej žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.