Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205210637
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1205210637.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. N.,
Z.. X.X.XXXX, B. A.D. XX, Q., zastúpenej: JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom Lichnerova 72,
Senec, 2/ T. O., Z.. XX.X.XXXX, B. B. XX, F., zastúpenej: Ing. Darina Tóthová, bytom Budovateľská
8, Stupava a 3/ Ľ. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. A.H. X, B., zastúpenej: D.. L. K., B. B. X, Q. a 4/

M. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, B., zastúpenej: JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom
Lichnerova 72, Senec proti žalovanému: X. Q., Z.. X.X.XXXX, B. P. XX, Q., zastúpenom: JUDr. Zuzana
Stavrovská,bytomKristyBendovej6,Bratislavaozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,
na odvolanie žalobkyne 1/ a 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.11.2019, č.k.
5C/536/2008-500, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti

žalobkyniam 1/ až 4/ vo výške 50% a proti žalovanému vo výške 50%.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu voči žalobcom 1/ - 4/ a žalovanému nárok
na náhradu trov konania (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má proti žalobcom 1/ - 4/ nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 4 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 a § 396 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že štátu vznikli v konaní výdavky,
preto je potrebné, aby rozhodovanie o nároku na náhradu trov štátu vychádzalo z rovnakých princípov,
ktoré platia pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov, ktoré vznikli strane sporu, z toho dôvodu použil

analógiu prípustnú v zmysle čl. 4 C.s.p. Dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že sporové strany uzavreli
súdny zmier, majú v konaní rovnaký úspech a nesú zodpovednosť za náhradu trov štátu rovnakým
dielom. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

3. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/ a 4/ z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci. Vo vzťahu k výroku I. namietali, že výrok je nevykonateľný, keďže v ňom absentuje
určenie pomeru, akým sa majú sporové strany podieľať na povinnosti nahradiť trovy štátu. V súvislosti
s výrokom II. uviedli, že súd prvej inštancie sa mal riadiť ust. § 255 ods. 2 C.s.p., nakoľko žalovaný bol
v odvolacom konaní úspešný iba z dôvodu, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo priznal štátu voči
žalovanémunároknanáhradutrovkonaniaavďalšomrozhodnutísaodklonilodpôvodnéhorozhodnutia
a náhradu trov štátu priznal napokon voči obom stranám sporu, z toho dôvodu nemožno považovať

úspech žalovaného za plný, ale iba čiastočný. Navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že štátu prizná voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, a to voči žalobcom1/ až 4/ vo výške 50% a voči žalovanému vo výške 50% a žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania, alternatívne, že žalovaný má proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 50%.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je dôvodné.

6. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

7. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

8. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Odvolací súd považoval námietku žalobkýň vo vzťahu k absencii určenia pomeru v prvom
výroku napadnutého rozhodnutia za dôvodnú. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je
potrebné aj vzhľadom na vykonateľnosť výroku rozhodnutia uviesť (percentuálne, zlomkom, príp. iným
kvalifikovaným spôsobom) pomer, v akom sa priznáva nárok na náhradu trov konania a proti komu. Ak
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že považoval úspech žalobkýň na jednej

strane a žalovaného na strane druhej za rovnaký, bolo potrebné, aby vo výroku rozhodnutia určil, že
štátu priznáva voči žalobkyniam 1/ až 4/ a žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 50%
voči každej strane sporu.

10. Na základe uvedeného odvolací súd výrok I. napadnutého rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. zmenil

tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyniam 1/ až 4/ vo výške 50% a proti
žalovanému vo výške 50%.

11. Vzhľadom na zmenu napadnutého uznesenia rozhodoval odvolací súd o celých trovách konania,
ktoré v danom prípade predstavujú trovy odvolacieho konania (keďže o ostatných trovách bolo

rozhodnuté v rámci uzatvoreného súdneho zmieru). Berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný bol
úspešný v poradí prvom odvolacom konaní (keď odvolací súd na základe ním podaného odvolania zrušil
uznesenie zo dňa 9.1.2019, č.k. 5C/536/2008-477, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o trovách
štátu) a žalobkyne 1/ a 4/ boli úspešné v tomto odvolacom konaní (a v danom prípade ide o nerozlučné
spoločenstvo žalobkýň 1/ až 4/), odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods.

2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).