Rozsudok – Abstraktná kontrola v… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200466
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov

JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobcu:
EuroSpotrebiteľ, IČO: 51 428 148, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto,
registračnéčíslo:VVS/1-900/90-53198,RegistrovýúradMVSR,protižalovaným:1/Slovenskárepublika
konajúcaprostredníctvomMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,IČO:00151866,Pribinova2,81272
Bratislava, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 81 272 Bratislava,
3/ Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov 1, 031 41 Liptovský Mikuláš, v konaní o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie, že „nepravdivé tvrdenie, že spotrebiteľ ako budúci alebo potencionálny podnikateľ
sa za bezúhonného na účely získania oprávnenia podnikať formou živnosti považuje (údajne) len
ten, kto nebol právoplatne odsúdený za absolútne akýkoľvek trestný čin hospodársky, ktorého skutková
podstata nesúvisí s predmetom podnikania, za absolútne akýkoľvek trestný čin proti majetku, ktorého
skutková podstata nesúvisí s predmetom podnikania alebo za absolútne akýkoľvek trestný čin spáchaný
úmyselne, ktorého skutková podstata nesúvisí s predmetom podnikania, bolo a je nekalou obchodnou
praktikou v neprospech spotrebiteľa“; a o uloženie zákazu žalovaným v rade 1., v rade 3. používať vyššie

špecifikovanú nekalú obchodnú praktiku v neprospech spotrebiteľom, z a m i e t a .

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že tvrdenie, že spotrebiteľ ako budúci alebo
potencionálny podnikateľ sa za bezúhonného na účely získania oprávnenia podnikať formou živnosti
považuje (údajne) len ten, kto nebol právoplatne odsúdený za absolútne akýkoľvek trestný čin
hospodársky, ktorého skutková podstata nesúvisí s predmetom podnikania, za absolútne akýkoľvek
trestný čin proti majetku, ktorého skutková podstata nesúvisí s predmetom podnikania alebo za

absolútne akýkoľvek iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata nesúvisí s
predmetom podnikania, bolo a je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľa. Žalobca sa
zároveň domáhal uloženia zákazu žalovaným v rade 1., v rade 3. právoplatnosťou rozsudku používať
špecifikovanú nekalú praktiku v neprospech spotrebiteľov.

1.1 Žalobca v žalobe uviedol, že žalobu podáva vo veci ochrany spotrebiteľov pre porušovanie práv
spotrebiteľov formou nekalých praktík, klamaním spotrebiteľov, nezákonným a vecným nesprávnym

poskytovaním informácií spotrebiteľom v súvislosti s bezúhonnosťou pri získavaní živnosti; žalovaní
sa žalovanou praktikou netaja, len tvrdia, že neklamú spotrebiteľa, neposkytujú im vecne nesprávnu
informáciu, túto nepovažujú za klamstvo ani nesprávnu informáciu. Navrhol, aby súd poskytol ústavný
konformný výklad k ustanoveniu § 6 ods.2 zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalejlen „zákon č.455/1991 Zb.“). V žalobe žalobca poukázal na právnu úpravu konania o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach, ktorá predstavuje implementáciu Smernice Európskeho parlamentu
a rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov,

poukázal na to, že ide o osobitný spôsob konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť neprijateľnosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo
rámca konkrétneho sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Oprávnený k podaniu takejto žaloby
je špecificky legitimovaný subjekt. Procesná legitimácia patrí najmä nezávislému orgánu alebo
niekoľkým orgánom špecificky zodpovedným za ochranu záujmov podľa Smernice č.2009/22/ES alebo

organizáciám, ktorých účelom je ochrana záujmov uvedených v tejto Smernici. Procesnú legitimáciu tak
majú spotrebiteľské ochranné združenia a štátny orgán dohľadu. Žalobca konštatoval, že sú splnené
podmienky kauzálnej príslušnosti v zmysle ustanovenia § 31 ods.1 písm.a) zákona č.160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

1.2 Žalobca tvrdil, že spotrebiteľ ako budúci alebo potencionálny podnikateľ sa za bezúhonného na

účely získania oprávnenia podnikať formou živnosti považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin hospodársky, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, za
úmyselný trestný čin proti majetku, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania alebo
za akýkoľvek iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom
podnikania. Pokiaľ ide o dodávateľa v zmysle ustanovenia § 302 C.s.p., tento pojem je potrebné

vykladať racionálne v materiálnom zmysle a v kontexte špeciálneho typu žaloby o abstraktnej kontrole,
dodávateľom je práve ten (procesný) „dodávateľ“, ktorý spotrebiteľskej sfére dodáva, vykonáva,
ustanovuje, nariaďuje alebo akokoľvek inak neoprávnene uplatňuje nekalé praktiky, alebo neprijateľné
zmluvné podmienky, t.j. dodáva nekalé praktiky alebo dodáva neprijateľné podmienky do spotrebiteľskej
sféry v neprospech spotrebiteľa v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov v celej spotrebiteľskej

právnej oblasti. Pokiaľ ide o nekalé praktiky, žalobca poukázal na zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.250/2007 Z.z.“) a jeho prílohu č.1; nekalé praktiky majú za cieľ
spotrebiteľa oklamať, spochybniť zákon a materiálne právny štát, právnu istotu a znemožniť získanie
živnostenského oprávnenia v zmysle zákona.

1.3 Vo vzťahu k abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach žalobca poukázal na ustanovenie § 301
a nasl. Civilného sporového poriadku a ustanovenie § 6 zákona č.455/1991 Zb.. Argumentoval otázkou
problematiky zbytočných prieťahov, formalizmom resp. formálnou aplikáciou práva, popretím princípu
materiálnehoprávnehoštátuaprávanaspravodlivýproces.Kpojmu„dodávateľ“poukázalnarelevantné

smernice a nariadenia Európskej únie a tvrdil, že tento pojem je potrebné interpretovať maximálne
extenzívne ústavne konformným spôsobom, teda na akékoľvek subjekty dodávajúce produkty vrátane
subjektov zasahujúcim do spotrebiteľskej sféry regulačnými alebo inými službami alebo nekalými
praktikami a zmluvnými podmienkami s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou o prenose čísla medzi

podnikmi v neprospech spotrebiteľa. Na ďalší princíp poukázal na princíp prednosti ústavne súladného
výkladu, princíp materiálneho právneho štátu a tvrdil, že pri rozhodovaní veci musí všeobecný súd vziať
do úvahy podstatu a dôležitosť právnych vzťahov, do ktorých zasahuje, ich trvalosť a s tým spojenú
právnu istotu.

1.4 Žalobca žiadal, aby súd ex officio v rámci ochrany spotrebiteľa pri nedostatku judikatúry k výkladom,
praktikám a spornému uplatňovaniu nekalých praktík vec preskúmal a žalobe vyhovel v súlade so
žalobným návrhom.

1.5 Žalobca navrhol, aby súd pripojil spis Okresného úradu Liptovský Mikuláš, rozhodnutie a spis OU-

LM-OZP-2019/012971, spisy Okresného úradu Žilina, číslo živnostenského registra: 580-32244, kde
právoplatne viackrát odsúdený G. R. ako štatuťárny orgán ELOJ ÚNIE (IČO: 37 903 349) podnikal a
mal oprávnenie počas výkonu trestu cez toto združenie aj z výkonu trestu v rokoch 2009 až 2020.
Žalobca k žalobe pripojil Stanovy občianskeho združenia EuroSpotrebiteľ ako prílohu k návrhu na
registráciu spoločnosti; odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, na

žiadosť o zaslanie elektronicky autorizovaných stanov občianskeho združenia EuroSpotrebiteľ zo dňa
28.novembra2019;StanovyzdruženiaEuroSpotrebiteľopatrenéokrúhloupečiatkouMinisterstvavnútra
Slovenskej republiky; Rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš č.OU-LM-OZP-2019/012971-2
zo dňa 10.10.2019, číslo živnostenského registra 540-22394.2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (v žalobe označený ako žalovaný 2/ a zároveň ako subjekt,
prostredníctvom ktorého koná žalovaný 1/ Slovenská republika). v písomnom vyjadrení k podanej

žalobe túto považoval za nedôvodnú vo všetkých jej bodoch, uplatnený návrh neuznal a uviedol,
že predmetom úpravy zákona č.455/1991 Zb. sú verejnoprávne pravidlá výkonu živnostenského
podnikania, ktorými sú zákonom ustanovené podmienky vzniku, prevádzkovania a zániku oprávnenia
na výkon živnosti z hľadiska verejných záujmov, ako aj kontrola ich dodržiavania v priebehu vykonávania
podnikateľskej činnosti. V prípade verejného záujmu možno charakterizovať potrebu zvýšenej ochrany

zdravia, majetku, života a bezpečnosti alebo iných zreteľa hodných záujmov, chrániacich občanov
alebo ich zamestnancov, podnikateľov pred možnými nežiaducimi dôsledku výkonu podnikateľskej
činnosti. Právo každého občana na podnikanie vyplýva z Článku 35. ods.1 Ústavy SR; živnostenský
zákon upravuje podmienky potrebné na získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť a podmienky
jej prevádzkovania z hľadiska verejného záujmu. Jednou z podmienok prevádzkovania živnosti je
bezúhonnosť, ktorú živnostenský zákon konštruuje ako relatívnu; nie každá právoplatne odsúdená

osoba, ktorej trest nebol zahľadený, sa na živnostenské účely považuje za osobu nespĺňajúcu
podmienku bezúhonnosti. Ustanovenie § 6 ods.2 zákona č.455/1991 Zb. bezúhonnosť nevymedzuje
pozitívnym, ale negatívnym spôsobom; vymedzuje osobu, ktorá sa za bezúhonnú nepovažuje. Z
hľadiska posudzovania bezúhonnosti je dôležité, či ide o právoplatné odsúdenie za niektorých z
trestných činov hospodárskych a trestných činov proti majetku, alebo ide o právoplatné odsúdenie za

iný ako uvedený trestný čin; či bol súdom preukázaný úmysel alebo nedbanlivosť konania a či bolo
alebo nebolo odsúdenie zahľadené. Základný význam pre posúdenie bezúhonnosti podnikateľa majú
údaje uvedené vo výpise z registra trestov. Absencia právoplatného odsúdenia potvrdzuje bezúhonnosť;
podmienka bezúhonnosti je podmienka absolútna, bez jej splnenia nemôže oprávnenie na podnikanie
vôbec vzniknúť. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“) uviedlo, že ak z výpisu z

registra trestov osoby vyplynie záznam niektorého z trestných činov uvedených v § 250 až § 283, § 212
až § 249 Trestného zákona, má sa za to, že vždy ide o osobu, ktorá na účely živnostenského podnikania
nespĺňa podmienku bezúhonnosti a príslušný živnostenský úrad nemá právo posudzovať bezúhonnosť
dotknutej osoby v rámci voľnej úvahy, či bol alebo nebol trestný čin spáchaný v príčinnej súvislosti s
predmetom podnikania a je povinný živnostenské oprávnenie zrušiť, prípadne rozhodnúť, že ohlásením

živnostenské oprávnenie nevzniklo.

2.1 MV SR poukázalo na jednotlivé spisy, a to spis č.OU-LM-OZP-2019/012971, spis č.I/2005/01764,
I/2008/11116 zo 16.09.2008, spis č.ObU-ZA-OZP/I/2011/04038 z 21.03.2011, spis č.ŽO-97/00734/000,
ŽO-97/00735/000, spis č.98/05642 z 10.08.1998, č.ObU-ZA-OZP1/A/2012/10493, spis č.OU-ZA-

OZP2-2021/006460 a poukázalo na závery vyplývajúce z jednotlivých uvedených spisov, najmä vo
vzťahu k živnostenským oprávneniam týkajúcich sa osôb G. R., F. R., G. R..

2.2 MV SR uzavrelo, že úprava inštitútu bezúhonnosti v zákone č.455/1991 Zb. tak ako je uvedená v § 6
ods.2 vymedzuje jednoznačne, zrozumiteľne a nespochybniteľne bezúhonnosť vo vzťahu k posúdeniu

splnenia všeobecnej podmienky pre vydanie živnostenského oprávnenia; je nespochybniteľné, že
aj osobitné právne predpisy môžu upraviť podmienky podnikania, vrátane podmienky bezúhonnosti.
Navrhol aby súd žalobu žalobcu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol a trovy konania znášal
žalobca.

3. Žalovaný v rade 3/ rovnako poukázal na ustanovenia zákona č.455/1991 Zb., zdôraznil koncepciu
bezúhonnosti ako relatívnej; nie každá právoplatne odsúdená osoba, ktorej trest ešte nebol zahľadený,
sa na živnostenské účely považuje za osobu nespĺňajúcu podmienku bezúhonnosti. Uvedené platí
bez ohľadu na to, či ide o odsúdenie za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný. Zákon
neurčuje osobu, ktorá sa za bezúhonnú považuje, ale definuje iba osobu, ktorá sa za bezúhonnú

nepovažuje. Poukázal tiež na postup posudzovania bezúhonnosti podľa živnostenského zákona;
uviedol, že pri posúdení otázky bezúhonnosti neprihliada na prípadnú možnosť zahľadenia trestu,
je vecou dotknutej osoby, aby svoje právo na zahľadenie trestu uplatnila a tak dosiahla, aby trest
nebol uvádzaný vo výpise z registra trestov. O tom, či sa osoba osvedčila, môže rozhodnúť súd; ak
takéto rozhodnutie súd neurobil, po roku od uplynutí skúšobnej doby sa má za to, že sa odsúdený

osvedčil. U osoby odsúdenej na nepodmienečný trest odňatia slobody musí dôjsť k zahľadeniu
trestu. Žalovaný 3/ uviedol, že z ustanovenia § 6 zákona č.455/1991 Zb. vyplýva, že bezúhonnosť
sa považuje za podmienku prevádzkovania živnosti, nie ako podmienka získania živnostenského
oprávnenia. Pri nesplnení všeobecnej podmienky podnikateľom živnostenský úrad pristupuje k zrušeniuživnostenského oprávnenia alebo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti až do času, kým podnikateľ
opätovne začne túto podmienku skúmať. Podnikateľ musí všeobecnú podmienku prevádzkovania
živnosti - bezúhonnosť, spĺňať počas celej doby jeho aktívnej podnikateľskej činnosti.

3.1 Pokiaľ žalobca poukázal na spis č.OU-LM-OZP-2019/012971, v tomto konaní bolo vydané
rozhodnutie o nevzniknutí živnostenského oprávnenia pre osobu F. D. z dôvodu, že táto osoba v
tom čase nespĺňala všeobecnú podmienku prevádzkovania živnosti - bezúhonnosť, a to tým, že bol
odsúdený okrem iného za trestné činy podľa majetku. Vo vzťahu k podnikateľskému subjektu ELOJ

ÚNIA, občianske združenie, bolo zistené, že žalobcom uvedená osoba G. R. nikdy nebola štatutárom
daného subjektu, a tak jeho bezúhonnosť nebola skúmaná. Pokiaľ ide o inú podnikateľskú činnosť osoby
G. R., k tejto sa žalovaný 3/ nevyjadril, nakoľko meno a priezvisko nie je postačujúci identifikátor na
stotožnenie konkrétnej osoby v živnostenskom ani obchodnom registri.

4. Vyjadrenie žalovaných bolo podľa elektronickej doručenky žalobcovi dňa 21.03.2021 úspešne

doručené, na elektronickej doručenke je uvedené uplynutie úložnej lehoty do vlastných rúk s fikciou
doručenia. Zásielka bola doručovaná žalobcovi s doručovacou adresou E. XX, L. U. G..

4.1 Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných nevyjadril.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici je príslušným na konanie a rozhodovanie v sporoch z abstraktnej
kontroly v spotrebiteľských veciach podľa ustanovenia § 31 ods.1 písm.b) C.s.p., vec prejednal
rozhodoval v senáte (§ 44 ods.2 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 304 C.s.p.) a žalobu žalobcu

ako nedôvodnú zamietol.

6.1 Podľa § 305 ods.1 C.s.p. súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku
určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.

6.2 Podľa § 301 C.s.p. konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom
súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností
konkrétneho prípadu.

6.3 Podľa § 302 C.s.p. žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

6.4 Podľa § 1 zákona č.455/1991 Zb. tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej

len „živnosť“) a kontrolu nad ich dodržiavaním.

6.5Podľa§6ods.1zákonač.455/1991Zb.Z.z.všeobecnépodmienkyprevádzkovaniaživnostifyzickými
osobami súd
a) dosiahnutie veku 18 rokov,

b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť,
ak tento zákon neustanovuje inak.

6.6 Podľa § 6 ods.2 zákona č.455/1991 Zb. za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,

kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin
spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí,
akoby nebol odsúdený. Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania
nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu.

6.7 Podľa § 2 ods.5 zákona č.180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.180/2013 Z.z.“) okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom
súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti.
Za okresný úrad koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.6.8 Podľa § 7 ods.2 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.250/2007 Z.z.“) obchodná praktika sa
považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

7. Civilný sporový poriadok v tretej časti, medzi osobitnými procesmi, druhej hlave (spory s ochranou
slabšej strany) v rámci osobitnej úpravy v spotrebiteľských sporoch upravuje aj konanie o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach. Právna úprava konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach je implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2009/22/ES z 23. apríla

2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov; konanie o abstraktnej kontrole je
konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskom zmluvou a nekalé obchodné podmienky, a
to nezávisle. Výsledkom konania môže byť záväzné rozhodnutie súdu, že sa zmluvná podmienka
(podmienky) v spotrebiteľskej zmluve bude považovať za nekalú; prípadne za nekalú sa bude považovať

obchodná praktika. Následkom pozitívneho rozhodnutia o žalobe v konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach je zákaz žalovanému používať takúto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú
podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo zákaz používať nekalú obchodnú praktiku.

7.1 Z ustanovenia § 302 C.s.p. vyplýva, že žalobu môže podať iba právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k žalobcovi ide
teda o špecificky legitimovaný subjekt, žalobca uvedenú skutočnosť preukázal. Žalobca je právnickou
osobou, v zmysle stanov založená na ochranu spotrebiteľov; registrovanou Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky pod reg.č. VVS/1-900/90-53198 s dátumom vzniku 23.2.2018.

7.2 Z ustanovenia § 302 C.s.p. tiež vyplýva, že žaloba v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach smeruje proti dodávateľovi. Všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá
v zákone č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.3 Občianskeho zákonníka). Dodávateľ v zmysle
ustanovenia § 302 C.s.p. je tak nevyhnutne osobou, ktorá má postavenie strany spotrebiteľskej zmluvy;
spotrebiteľský vzťah je osobitným druhom občianskoprávneho vzťahu, ktorého osobitnou črtou je v časti
nerovnovážne postavenie jeho subjektov, dodávateľa a spotrebiteľa; právna úprava spotrebiteľských

zmlúv vyvažuje toto nerovné postavenie ochranou spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch.

7.3 Obchodnou praktikou sa rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo
vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s
propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Právna úprava spotrebiteľského

práva v ustanovení § 7 ods.2 zákona č.250/2007 Z.z. považuje obchodnú praktiku za nekalú, ak je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomická správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé

opomenutie konania (podľa § 8 zákona č.250/2007 Z.z.) a agresívna obchodná praktika (podľa § 9
zákona č.250/2007 Z.z.). Zákon č.250/2007 Z.z. v prílohe č.1 vymenúva obchodné praktiky, ktoré sa v
každom prípade považujú za nekalé.

7.4 Žalobca v žalobe žiadal určiť za nekalú praktiku „nepravdivé tvrdenie, že spotrebiteľ ako budúci

alebo potenciálny podnikateľ sa za bezúhonného na účely získania oprávnenia podnikať formou
živnosti považuje (údajne) len ten, kto nebol právoplatne odsúdený za absolútne akýkoľvek trestný čin
hospodársky, ktorého skutkové podstata nesúvisí s predmetom podnikania, za absolútne akýkoľvek
trestný čin proti majetku, ktorého skutková podstata nesúvisí s predmetom podnikania alebo zaabsolútne akýkoľvek iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata nesúvisí s
predmetom podnikania, bolo a je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov“. Žalobcom
tvrdená obchodná praktika je parafrázou zákonného ustanovenia § 6 ods.2 zákona č.455/1991 Zb.,

podľa ktorého „za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený
za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého
skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, ako by nebol odsúdený. Za
bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky
bezúhonnosti podľa osobitného predpisu“.

7.5 Pokiaľ ide o žalovaných, tak ako ich označil žalobca, žalovaný 1/ je štátnym útvarom, ktorý
prostredníctvom zákonov realizuje aj svoje vnútorné funkcie, okrem iného aj vo vzťahu k regulácii
základných spoločenských vzťahov a regulácii hospodárskych vzťahov; žalovaný 2/ je ústredným
orgánom štátnej správy podľa zákona č.575/2001 Z.z. okrem iného pre živnostenské podnikanie;
žalovaný 3/ je podľa zákona č.180/2013 Z.z. miestnym orgánom štátnej správy, preddavkovým

orgánom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a podľa ustanovenia § 66a zákona č.455/1991 Zb. je
živnostenským úradom. Podľa § 2 ods.4 prvá veta zákona č.180/2013 Z.z. okresný úrad má spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu
svojej pôsobnosti.

7.6 Zákon č.455/1991 Zb. nie je zákonom súkromného ale verejného práva; bližšie rozvíja a upravuje
právo na podnikanie podľa článku 35 Ústavy Slovenskej republiky; zákon môže ustanoviť podmienky a
obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Živnostenský zákon tak ustanovuje podmienky
a obmedzenia výkonu podnikania; upravuje podmienky živnostenského podnikania a kontrolu nad
ich dodržiavaním; ustanovuje, čo je živnosťou, všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania

živnosti, druhy živností, rozsah živnostenského oprávnenia, vznik a zánik živnostenského oprávnenia,
živnostenský register a postavenie a oprávnenia živnostenských úradov. Práve medzi všeobecnými
podmienkami prevádzkovania živnosti definuje podmienku bezúhonnosti, ktorú vymedzuje negatívnym
spôsobom, keď vymedzuje osobu, ktorá sa za bezúhonnú nepovažuje.

7.7 Z vyššie uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá má záujem o získanie oprávnenia podnikať formou
živnosti (ktorú žalobca definuje za spotrebiteľa ako budúceho alebo potencionálneho podnikateľa)
spotrebiteľom nie je; spotrebiteľom sa stáva a požíva ochranu spotrebiteľského práva v prípade, že
je zmluvnou stranou spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah medzi štátom, ústredným orgánom štátnej
správy, orgánom miestnej štátnej správy a žiadateľom o vydanie živnostenského oprávnenia nie je

občianskoprávnym vzťahom, ktorý by mal znaky vzťahu spotrebiteľského; naopak, tento právny vzťah
je vzťahom vyplývajúcim z predpisov verejného práva, keď orgán štátnej správy posudzuje splnenie
zákonných podmienok prevádzkovania živnosti. Žiaden zo subjektov na žalovanej strane v tomto vzťahu
z uvedených dôvodov nemôže mať postavenie dodávateľa.

7.8 Nekalou obchodnou praktikou, ktorú upravujú normy spotrebiteľského práva nemôže byť zákonné
ustanovenie, ktoré upravuje všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti a ani jeho modifikácia.

7.9 Pokiaľ teda žalobca ako právnická osoba založená a zriadená na ochranu spotrebiteľa žalobu
označil ako žalobu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, subjekty na žalovanej strane

nesprávne označil za „dodávateľa“ a za nekalú obchodnú praktiku považoval zákonodarnou mocou
ustanovené a žalovanými 2/ a 3/ aplikované ustanovenie zákona č.455/1991 Zb., resp. jeho modifikáciu,
pri nesprávnom tvrdení o „spotrebiteľovi ako budúcom alebo potenciálnom podnikateľovi“, súd nemal
inú možnosť, ako žalobu zamietnuť.

8. Poukaz na závery vyplývajúce z rôznych administratívnych konaní uvedených v žalobe neobstojí,
predmetom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach nie je preskúmanie zákonnosti
orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy a
ochrana pred nečinnosťou orgánov verejnej správy podľa ustanovení zákona č.162/2015 Z.z. Správny
súdnyporiadok.Vtomtosmereneprichádzaldoúvahyanipostuppodľaustanovenia§10C.s.p.;žalobca

v žalobe výslovne uviedol, že podáva žalobu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a označil,
ktoré konanie považuje za nekalú obchodnú praktiku.8.1 Súd dodáva, že ani argumentácia žalovaných nevystihla podstatu prejednávanej veci, javí sa, že
argumentácia žalovaných je obdobná, ako vo veciach preskúmavania zákonnosti rozhodnutia orgánov
verejnej správy.

9. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 26 ods.1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods.1 C.s.p.. Subjekty na žalovanej strane mali v konaní úspech v celom rozsahu,
nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného dôvodu by mali nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Nárok na náhradu trov konania neuplatnili, trovy konania im nevznikli, nakoľko

pojednávanie vo veci nebolo nariadené, so zabezpečením a predložením dôkazov žalovaným výdavky
nevznikli. Z uvedeného dôvodu súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.