Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/141/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119206565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: Z. W., W..Y..R.., so sídlom I., V. XX,
IČO: XX XXX XXX, zastúpený: NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nitra,
Farská 8, IČO: 47 233 923, proti žalovanému: R. I., so sídlom Z. XXX, I., IČO: XX XXX XXX, zastúpený:
JUDr. Ružena Gräffová, advokátka so sídlom Topoľčianky, Hlavná 118, o zriadenie vecného bremena, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. mája 2020 č. k. 14C/47/2019-339,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 28. mája 2020 č. k. 14C/47/2019-339
(napadnutý rozsudok) I. zriadil v prospech vlastníka stavby súpisné číslo XXX, druh stavby: nebytová
budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území I., vecné bremeno
in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X, v katastrálnom území
I., strpieť vecné bremeno právo stavby k časti pozemku parcela č. XXX/X o výmere 9 m2 označeného
ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným H.. I. P., F..E. W..Y..R.., úradne overeným

katastrálnymodboromOkresnýmúradomG.Q.dňa21.05.2019,podč.XXX/XXXX,podstavbousúpisné
číslo XXX v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom. Geometrický plán č. 64/2019 vyhotovený H..
I. P., F..E. W..Y..R.. tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Určil, že vecné bremeno sa zriaďuje na
dobu neurčitú, za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa
11.06.2019, domáhal pôvodne, aby súd zriadil v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, druh stavby:
nebytová budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území I.,
vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X,
v katastrálnom území I., strpieť vecné bremeno právo stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie
časti pozemku parcela č. XXX/X o výmere 9 m2 označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č.
64/2019 vyhotoveným H.. I. P., F..E. W..Y..R.., úradne overeným dňa 21.05.2019, pod č. XXX/XXXX, pod

stavbou súp. č. XXX v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom, vrátane práva uskutočniť stavbu,
vykonať úpravu, opravu, rekonštrukciu, modernizáciu alebo zmenu stavby s tým, že vecné bremeno sa
zriaďuje na dobu neurčitú, a za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť
žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj sa domáhal náhrady trov konania. Žalobuodôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom budovy súp. č. XXX druh stavby - nebytová budova - iná
budova na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163
m2, nachádzajúce sa v kat. úz. I., zapísané na LV č. XXXX. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku

parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, zapísaný na LV č.
XXXX, kat. úz. I.. Žalobca stavbu nadobudol od žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX, pred kúpou stavba nebola zapísaná na LV, nebola zapísaná na katastrálnej mape, slúžila
žalovanému ako sklad stavebných materiálov, vedľa stavby bola skládka stavebného odpadu. Stavba
sa nachádza v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky S. s U. v I., budova mala sedlovú strechu

s prevismi. Geometrickým plánom č. 91/2012 žalovaný dal zapísať stavbu a pozemok pod stavbou parc.
č. XXX/X do katastra nehnuteľností, stavbe bolo pridelené súp. č. XXX. Pred podpisom kúpnej zmluvy
bola stavba ohraničená priľahlou parcelou č. XXX/X o výmere 1367 m2 vo vlastníctve žalovaného,
pričom mal záujem aj o priľahlý pozemok, aby mal prístup k stavbe a žalovaný súhlasil s odpredajom
časti priľahlého pozemku parc. č. XXX/X, pričom žalovaný geometrickým plánom č. 8/2013 dal rozdeliť
parcelu na tri časti: parc. č. XXX/X o výmere 34m2, parc. č. XXX/X o výmere 325 m2 a parc. č. XXX/X o

výmere 1008 m2. Kúpnou zmluvou previedol žalovaný žalobcovi vlastnícke právo k stavbe súp. č. XXX,
pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X pod stavbou a pozemok parc. č. XXX/X o výmere 325 m2.
Stavba bola havarijnom stave s poškodenou strechou pádom stromu z vedľajšieho pozemku, čo vyplýva
aj z čl. 13 kúpnej zmluvy, žalobca bol nútený stavbu zrekonštruovať. Dňa 25.06.2014 žalobca ohlásil
udržiavacie práce - objekt Nebytová budova súp. č. XXX a priložil príslušnú technickú dokumentáciu,

žalovaný listom zo dňa 02.07.2014 oznámil žalobcovi, že proti udržiavacím prácam nemá námietky.
Počas rekonštrukcie bolo nutné na základe rozhodnutia stavebného dozoru a statického posúdenia,
odstrániť časť muriva, ktoré malo pôvodne podľa ohlásenia zostať. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX vydal
rozhodnutie o zastavení stavby z dôvodu zbúrania muriva, voči ktorému podal žalobca odvolanie a
rozhodnutie žalovaného bolo zrušené. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako stavebný úrad začal konanie

z vlastného podnetu a vyzval žalobcu na predloženiu žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Žalobca
preto podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby, v ktorom žalovaný začal namietať, že previs strechy
a odkvapu strechy zasahuje na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného a na parc. č. XXX (teraz parc.
č. XXX/X) vo vlastníctve Slovenskej republiky. Takýto previs existoval už predtým ako žalobca odkúpil
stavbu od žalovaného, stavba bola zo strany žalovaného prevedená do vlastníctva s týmito právnymi

vadami. Do tej doby bol žalobca v tom, že hranica pozemku pod stavbou parc. č. XXX/X zohľadňuje aj
previs strechy, pretože žalovaný dal zapísať stavbu, ktorá stála na pôvodnom pozemku parc. č. XXX/
X do katastra nehnuteľností geometrickým plánom č. 91/2012, žalobca netušil, že pri zápise nezameral
žalovaný previsy strechy a tieto nezahrnul do parcely č. XXX/X pod stavbou. Podľa dokumentácie
priloženej k ohláseniu rekonštrukčných prác na stavbe previs strechy nad parc. č. XXX/X bol rozšírený

o časť oproti pôvodnému previsu, pretože navrhovaná upravená strecha mala byť sedlová po celej
strane stavby pri pozemku parc. č. XXX/X a nielen v prednej časti stavby pri pozemku parc. č. XXX/
X tak ako to bolo pôvodne pri kúpe stavby. Previs strechy nad parcelu č. XXX (teraz parc. č. XXX/
X) existoval aj pred rekonštrukciou v rovnakom rozsahu. Žalovaný túto dokumentáciu akceptoval a aj
upravenú strechu, dokumentácia presne definovala pôdorys budovy aj previs strechy na parc. č. XXX/

X. V čase konania o dodatočnom povolení stavby bol už zrekonštruovaný previs strechy zasahujúcej
nad parc. č. XXX (teraz parc. č. XXX/X) a parc. č. XXX/X zrealizovaný. Stavebné úpravy na nebytovej
budove boli zrealizované v dobrej miere, zrealizované na základe ohlásenia č. XXXX/XXXX, žalovaným
akceptovaná dokumentácia priložená k ohláseniu definovala pôdorys budovy a aj previs strechy na
parc. č. XXX/X. Žalobca sa s vlastníkom parcely č. XXX (teraz parc. č. XXX/X) v správe J. SR dohodol

o zriadení vecného bremena na parc. č. XXX/X v prospech žalobcu po kolaudácii stavby a uzatvoril
zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. Žalobca niekoľko krát žiadal o zriadenie vecného
bremenavjehoprospechajkparceleč.XXX/X ajžalovaného,prípadneajmožnosťajinéhoriešeniaveci
(napr. kúpa, nájom), avšak všetky žiadosti žalobcu boli zo strany žalovaného zamietnuté na obecnom
zastupiteľstve. Dokumentáciu stavebných úprav stavby mal žalovaný k dispozícií od 02.07.2014, mal

vedomosť o rozsahu a objeme stavebných úprav, vrátane strechy. Strecha zasahuje nad pozemok parc.
č. XXX/X len o výmere 9 m2, samotný pozemok parc. č. XXX/X je o výmere 34 m2, a nevyužívaný
žalovaným. Tento pozemok žalovaný odčlenil a nepredal ho žalobcovi spolu s priľahlou parc. č. XXX/X.
Pozemok parcely č. XXX/X susedí s pozemkami vo vlastníctve iných osôb, a to X. Q. E. G. R. R. v SR
parc. č. XXX/X a Slovenská republika správa J. SR parc. č. XXX/X, sám o sebe je teda nevyužiteľný pre

žalovaného, nemá k nemu ani prístup, nemožno na ňom ani nič realizovať, reálne je parcela využívaná
ako parkovisko X. Q. E., a to bez právneho vzťahu. Stavba je v súčasnosti v stave, že strecha a časť
odkvapu je nad par. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. V rámci rekonštrukcie stavby musel žalobca starú
strechu odstrániť a postaviť novú, pretože podmienkou pamiatkového úradu bolo presné zachovanieobvodových múrov pôdorysu starej budovy, nová strecha s previsom sa nedal urobiť inak ako tak, že
zasahujenadparc.č.XXX/X vovlastníctvežalovanéhoanadparc.č.XXX.Strechubolonutnépostaviťv
súlade so zákonnou povinnosťou žalobcu v zmysle §§ 26 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého

strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvážať zrážkové
vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií, preto bolo nutné urobiť previs strechy od obvodových
múrov s osadením rímsy a odkvapovej rúry, ktoré sú umiestnené na previse strechy. Krajský pamiatkový
úrad K. dňa XX.XX.XXXX udelil súhlasné stanovisko k realizácii stavby vrátane už existujúceho previsu
strechy. V rámci dodatočného povolenia stavby žalovaný požadoval odstránenie previsu strechy nad

parc. č. XXX/X, preto boli žalovaným ako stavebným úradom nariadené: odstránenie previsu strechy
nad parc. č. XXX/X, voči čomu vyjadril pripomienku aj Pamiatkový úrad, ktorý odporúčal nezasahovať do
tvaru strechy stavby z dôvodu prezentácie kultúrnej pamiatky a požiadal žalovaného prehodnotiť svoju
požiadavku o úpravu strechy. Odstránenie previsu strechy nad parc. č. XXX/X by stavbu znehodnotilo
tak, že by nespĺňala pamiatkové kritéria danej oblasti, nereprezentovala by kultúrnu pamiatku „S. W.
U.“. Stavba nie je vo rozpore s verejným záujmom, pri zriaďovaní stavby postupoval dobromyseľne,

v súlade s rozhodnutím č. 1260/2014, ktorým žalovaný práce povolil. Keďže žalovaný odmieta udeliť
súhlas so zriadením vecného bremena, žalobca podal žalobu na súd o zriadenie vecného bremena
práva stavby na parc. č. XXX/X v časti previsu strechy, za týmto účelom dal vyhotoviť geometrický plán
č. 62/2019 na vyznačenie vecného bremena, vyhotovený H.. I. P. F..E..W..Y..R.., overený katastrálny
úradom Okresný úrad G. Q. dňa 21.05.2019 pod č. XXX/XXXX. Na základe znaleckého posudku č.

215/2015 spracovaný znalcom H.. I. Y. bola stanovená cena vecného bremena v danej lokalite 21,37 eur
zam2,t.j.cenavecnéhobremenana9m2previsustrechynadpozemkomžalovanéhoje192,33eura,t.j.
193 eur. V danom prípade sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho
v práve stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie časti pozemku parc. č.XXX/X o výmere 9 m2
za účelom usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, pričom zriadenie

vecného bremena je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva k stavbe vo vlastníctve žalobcu a takéto
usporiadanie bude spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca
nadobudol stavbu súp. č. XXX, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 a parc.

č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2 do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorej podkladom bol zápis GP č. 8/20013 zo dňa XX.XX.XXXX. K žiadosti žalobcu
o odkúpenie bol pripojený GP č. 91/2012, nákres v katastrálnej mape a znalecký posudok, pričom na
nákrese v katastrálnej mape je evidentné, kde sú hranice budovy súp. č. XXX. V kúpnej zmluve žalobca
vyhlásil, že sa oboznámil s kupovanou nehnuteľnosťou a kupuje ju v takom stave v akom si ju pozrel.

Žalobca nemal záujem o priľahlý pozemok, teda parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
34 m2, čo nevyplýva ani z jeho žiadosti, kde žiadal odkúpiť 365 m2, čo boli dve parcely č. XXX/X o
výmere 163 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 325 m2. Na základe žiadosti žalobcu bola Geometrickým
plánom vytvorená parcela č. XXX/X, pretože ju odkúpiť nechcel, ak by ju bol chcel odkúpiť nebolo by
potrebné vytvárať túto parcelu so samostatným parcelným číslom, ale bola by súčasťou parc. č. XXX/X.

Previs strechy tak ako je na terajšej novopostavenej stavbe na pôvodnej streche neexitoval, čo dokazuje
aj fotografia pôvodnej stavby. Previs strechy na pôvodnej streche v zadnej časti budovy nebol vôbec a
v prednej časti bol iba na časti kde boli oporné stĺpy, ktoré žalobca zastaval a previs strechy posunul
na celú budovu na asi 1 m. Dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnila obhliadka k výkonu štátneho stavebného
dozoru a dňa XX.XX.XXXX bol spísaný záznam ŠSD, kde sa konštatovalo, že žalobca uskutočňuje

stavbu bez povolenia, a preto bol žalobca vyzvaný na okamžité zastavenie stavebných prác na stavbe,
pričom bolo konštatované aj to, že žalobca odstránil pôvodnú stavbu bez povolenia. Dňa XX.XX.XXXX
Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX-Y. o dodatočnom povolení stavby na nebytovú
budovu súp. č. XXX na základe žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby, pričom stavebný úrad
nariadil úpravu už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy v šírke 0,44 m na rohu stavby

od pozemku parc. č. 332/4 a v šírke 0,86 m na rohu stavby nachádzajúceho sa na priečelí stavby tak aby
táto strecha nepresahovala na susedný pozemok parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Predmetné
rozhodnutie bolo potvrdené Okresným úradom K.. R.-K.-R. XXXX/XXXXX-X, ktorým rozhodnutie č.
XXX/XXXX-XXX-Y. potvrdil s tým, že v pôvodnom rozhodnutí určil podmienky pre dokončenie stavby.
Odmieta tvrdenie žalobcu, že koná v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalobca nesplnil to čomu ukladá

rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX-Y. a podľa žalovaného od začiatku žalobca vedel, že novovybudovaný
previs strechy je nad pozemkom žalovaného a napriek tomu ho v takej podobe urobil hoci na pôvodnej
stavbe nebol. Do dnešného dňa žalobca podmienku určenú stavebným úradom o odstránení previsu
strechy nesplnil, preto Obecné zastupiteľstvo žalovaného odmietlo žalobcovi udeliť právo zriadiť vecnébremeno, alebo iné právo k časti resp. k celej parc. č. XXX/X, kat. úz. I.. Podľa názoru žalovaného
nie sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena, pretože ak by žalobca bol splnil určené
podmienky v rozhodnutiach nebolo by potrebné žiadať zriadenie vecného bremena súdnou cestou.

S určenými podmienkami zrejme súhlasil, pretože nepožiadal o preskúmanie rozhodnutia č.R.-K.-
R. XXXX/XXXXXX-X príslušným súdom. Žalovaný tiež nepovažuje zriadenie vecného bremena v
prospech žalobcu za spravodlivé a ani v súlade s dobrými mravmi, pretože žalobca nerešpektuje
rozhodnutie stavebného úradu a ani rozhodnutie OÚ K. a tiež uznesenie č. XXX/XXXX/XX obecného
zastupiteľstva žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o odpredaji nehnuteľností žalobcovi na základe

dôvodu hodného osobitného zreteľa, na základe ktorého bolo možné odpredať majetok obce priamym
predajom žalobcovi, ktorým dôvodom bol zámer žalobcu zrekonštruovať jestvujúcu budovu, ktorá mala
slúžiť na sklad bicyklov na cykloturistiku pre obyvateľov Obce I. a pre návštevníkov parku a skladovanie
náradia pre R. V. I.. V novovybudovanej nehnuteľnosti existuje iba sklad náradia pre R. V. I. a ostatná
časť slúži žalobcovi na ubytovanie a pre jeho potreby. Odvtedy ako sa stal žalobca vlastníkom sa sám
nespráva v súlade s dobrými mravmi, pretože namiesto rekonštrukcie budovy resp. udržiavacích prác

na nej túto odstránil bez povolenia, začal stavať novú budovu bez povolenia, nedodržal pôvodný zámer
určenia stavby, nedodržal podmienky v dodatočnom povolení stavby, preto domáhať sa spravodlivosti zo
strany žalobcu a dobrých mravov považoval za neadekvátne a tvrdenie o dobromyseľnosti pri zriaďovaní
stavby za nepravdivé.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný dal geometrickým
plánom č. 91/2012 v roku 2012 zapísať stavbu a pozemok pod stavbou parc. č. XXX/X do katastra
nehnuteľnosti a to až keď prejavil záujem o kúpu stavby, žalovaný nebol ochotný predať celý pozemok
parc. č. XXX/X, pri zameraní sa zistilo, že časť tohto pozemku pri stavbe je zastavaná stavbou -
parkoviskom a kovovým deliacim plotom s betónovým základom, čo nebolo vo vlastníctve žalovaného.

Tento pozemok mal teda právnu vadu, preto žalovaný dal túto časť parcely odčleniť a tak vznikla parc.
č. XXX/X o výmere 34 m2, na ktorej zostala stavba vo vlastníctve tretej osoby bez zriadeného vecného
bremena. Žalovaný neupozornil žalobcu na to, že aj previs strechy presahuje na tento novovzniknutý
pozemok ako aj na susedný pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve SR v správe J. SR. Žalobca pri
kúpe nehnuteľností od žalovaného nemal vedomosť o previsoch strechy stavby nad okolité parcely.

Žalobca nikdy netvrdil, že previs strechy zrekonštruovanej stavby je totožný s previsom pôvodnej
stavby, pričom tvrdí, že pôvodná stavba pred rekonštrukciou mala previs strechy, ktorý zasahoval do
susedných parciel parc. č. XXX/X a parc. č. XXX. Previsy na pôvodnej stavbe existovali, žalobcovi
bola stavba predaná s právnymi vadami. Odstránenie previsu časti strechy by pôsobilo negatívne pri
prezentácii národnej kultúrnej pamiatky S. W. V. v I. a zásah do ukončenej stavby vyvolá zbytočné

finančné náklady. Rešpektoval všetky rozhodnutia Slovenskej stavebnej inšpekcie a Okresného úradu
K. o potrebe stavebného povolenia pre vykonaný rozsah prác, ktoré rozhodnutia prišli v čase, kedy
hrubá stavba už bola hotová a až vtedy zistil žalobca previs strechy a ihneď žiadal žalovaného o
určenie iného práva k pozemku, avšak neúspešne. Ak by bol previs strechy odrezaný, potom by už
nebol dôvod zriaďovať vecné bremeno. Žalobca bol iniciátorom založenia občianskeho združenia V.

I., je jeho zakladajúcim členom, ktorému poskytuje bezodplatne priestory pre schôdzkovú činnosť,
občerstvenie počas brigád v V., uskladnenie náradia. Stavba tohto času nie je skolaudovaná a neslúži
na ubytovanie. Žalovaný odmieta umožniť žalobcovi užívať časť previsu strechy nad jeho pozemkom
a to napriek tomu, že žalovaný predmetný pozemok neužíva, a je pre neho nepoužiteľný vzhľadom na
jeho rozlohu a polohu. Žiadal žalovaného aj o odkúpenie pozemku, čo bolo odmietnuté, hoci v skutkovo

obdobných prípadoch nemal problém s prevodom takýchto nevyužívaných parciel do vlastníctva iných
osôb. Žalovaný nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by nemalo byť zriadené právo vecného bremena
v zmysle žalovaného návrhu.

5.Žalovanývpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedol,žežalobcadodnešnéhodňapodmienku

určenú stavebným úradom o odstránení previsu strechy nesplnil hoci s určenými podmienkami súhlasil,
keďže nepožiadal o preskúmanie rozhodnutia č. R.-K.-R. XXXX/XXXXXX-X príslušným súdom na čo
mal vtedy možnosť, ak by to bol urobil k súdnemu sporu by neprišlo. Na základe uvedeného navrhol
ako žalobu nedôvodnú zamietnuť.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.02.2020 zotrval na podanej žalobe. Žalobca v roku
XXXX prejavil záujem o kúpu budovy a časti pozemku pri jeho nehnuteľnostiach, požiadal žalovaného
ako vlastníka spornej nehnuteľnosti o odkúpenie. Zistilo sa, že predmetná budova nie je zapísaná v
katastri nehnuteľností, žalovaný vykonal zameranie budovy, ako aj rozparcelovanie parcely XXX/X na trimenšie parcely a došlo k prevodu vlastníckeho práva k budove so súp. č. XXX, pozemkov parc. č. XXX/
X a parc. č. XXX/X na žalobcu kúpnou zmluvou, z ktorej vyplýva, že budova bola v havarijnom stave
a bez potrebnej rekonštrukcie nebolo možné ju užívať. Dňa 25.06.2014 žalobca ohlásil žalovanému

ako stavebnému úradu rekonštrukčné práce na predmetnej budove ohláškou. Žalovaný tieto práce
odsúhlasiloznámením.Počasrekonštrukčnýchprácbolozistenéznačnépoškodenieobvodovýchmúrov
budovy, a preto statik rozhodol o zbúraní obvodových múrov a nahradením novými s tým, že boli
nahradené presne tak isto ako pôvodné. Počas týchto prác žalovaný nariadil zastavenie prác z dôvodu,
že nedal súhlas s búracími prácami a začal konanie o dodatočnom povolení stavby zo stany žalobcu.

V rámci konania o dodatočnom povolení stavby žalovaný uviedol skutočnosť, ktorá dovtedy žalobcovi
nebola známa - že previs budovy zasahuje na vedľajšie pozemky, a to parc. č. XXX vo vlastníctve SR
a parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Z toho dôvodu bolo nutné, aby žalobca zabezpečil iné
právo k týmto nehnuteľnostiam. Predmetné previsy strechy boli aj na budove, ktorú predal žalovaný
žalobcovi, okrem malej časti v polovici budovy. Zo strany parc. č. XXX/X bol previs na časti budovy a nie
po celej dĺžke. J. SR uzatvorili so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. So

žalovaným sa žalobca snažil uzatvoriť rovnakú dohodu, prípadne vyriešiť situáciu inak, napr. odkúpením
pozemku, čo bolo odmietnuté. Po dodatočnom povolení stavby žalobca sa pokúšal so žalovaným
dohodnúť na zriadení vecného bremena, aby nebolo nutné existujúci previs strechy na prac. č. XXX/
X odstraňovať, čím by sa zohyzdila budova, ktorá je v pamiatkovej zóne. Samotný Pamiatkový úrad
sa vyjadril, že neodporúča odstraňovať tento previs, keďže dôjde k zohyzdeniu tejto budovy. Žalobca

žiada o zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 135c ods. 3 OZ. Stavba bola realizovaná presne
v takom istom rozsahu podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola doložená k ohláseniu, ku ktorému
Stavebný úrad vydal kladné oznámenie. Jediný rozdiel počas stavby bol ten, že došlo k odstráneniu
oporných múrov a ich nahradeniu novými. Slovenská stavebná inšpekcia rozhodla, že na takéto práce
nestačí ohlásenie, ale je potrebné stavebné povolenie. Previs nebol len na prístavbe, ale bol aj po celej

dĺžke pri hranici s parc. č. XXX vo vlastníctve SR, zast. J. SR. Žalobca bol pôvodne v tom, že zameranie
stavby, ktoré vykonal žalovaný, keď ho zapisoval do katastra nehnuteľností reflektovalo aj tento previs,
keďže tak by to malo byť po správnosti zamerané. Nejde o novú stavbu, nedošlo k odstráneniu celej
stavby. Slovenská stavebná inšpekcia vo svojom rozhodnutí, ktorým udelila žalobcovi pokutu, za to
že požiadal o stavebné povolenie len ohlášku napriek tomu, že zbúral obvodové múry uviedol, že pri

stanovení výšky pokuty zohľadnil skutočnosť, že konal v dobrej viere, že predmetnú stavbu ohlásil a
Stavebný úrad vydal kladné rozhodnutie o oznámením dňa 02.07.2014. Stavba bola vybudovaná presne
podľa projektovej dokumentácie predloženej k ohláseniu Stavebného úradu, ku ktorému dodala kladné
stanovisko. Momentálne sa stavba nevyužíva, nie je skolaudovaná.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.02.2020 uviedol, že previs strechy bol iba na tej
časti budovy, kde boli stĺpy a nie vybudované múry, previs bol len v časti prístrešku. Žalobca požiadal
o odkúpenie stavby na súp. č. XXX s tým, že túto budovu zrekonštruuje. Budovu nezrekonštruoval, ale
ju celú zbúral. Z bývalej stavby zostali len základy, aj to nie pod celou stavbou. Následne vybudoval
stavbu, ktorá už bola zväčšená o dobudovanie prístrešku, na ktorom bol z časti previs strechy. K týmto

prácam nemal žiadne povolenie. Povolenie dostal až následne, a to dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa
XX.XX.XXXX, č. rozh. XXX/XXXX-XXX-Y.. Stavebný úrad v súlade s § 88a ods. 4 stavebného zákona
nariadil úpravu už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy v šírke 0,44 m na rohu
stavby od pozemku prac. XXX/X a v šírke 0,86 m na rohu stavby, aby táto strecha nepresahovala na
susedný pozemok. Toto sa však doteraz nestalo. Je pravdou, že žalobca žiadal o odkúpenie, nájom

alebo zriadenie vecného bremena, k čomu však obecné zastupiteľstvo zaujalo zamietané stanovisko, a
to z toho dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky, ktoré mu boli určené rozhodnutím Stavebného úradu
a ani Slovenskou stavebnou inšpekciou. Žalobca sa odvoláva na dobré mravy, ale on sám sa nesprával
v súlade s dobrými mravmi, pretože miesto rekonštrukcie budovy túto odstránil bez povolenia, začal
bez povolenia stavať novú budovu, nedodržal pôvodný zámer určenia stavby. Stavbu odkúpil žalobca

z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý bol presne špecifikovaný a to, že tam bude sklad bicyklov
na cykloturistiku a pre obyvateľov obce I. a pre návštevníkov V. a skladovanie náradia pre R..G.. V. I..
Budova neslúži len na dôvody, ktoré boli uvedené v osobitnom zreteli, sú tam vybudované aj obytné
miestnosti, pričom s budovou začal pracovať až po tom, keď prešla možnosť domáhať sa žalovaným
zrušenia osobitného zreteľa. K porušeniu dobrých mravov došlo žalobcom, ktorý ak by dodržiaval všetky

zákony, rozhodnutia, sporu a k potrebe zriadenia vecného bremena by nebolo došlo. Spôsob využívania
tohopozemkuje,žeparcelazčastijenevyužitáazčastizasahujedoparkoviskaX.Q.E..Natejtoparcele
parkujú autá, pohybujú sa ľudia, a preto je nebezpečné zriadiť tento previs až nad toto parkovisko.
Žalobca odstránil stavbu a zostali iba základy. Je pravda, že GP č. 91/2012 objednal žalovaný, alegeodetické práce previedol geodet, ktorý robil pre žalobcu. Pre žalovaného všetky GP vytváral geodet
Q.B.. Žalobca presne vedel, ako bolo zameranie urobené, pretože ho pri tomto meraní sprevádzal,
konkrétne to bol pán O.. V žiadosti o odkúpenie žalobca uviedol, ktoré pozemky chce kúpiť a parc. č.

XXX/X v žiadosti uvedená nebola. Žalobca ju nechcel kúpiť preto, lebo zasahovala do parcely, ktorý
vlastnil X. Q. E., a preto sa vyčlenila táto parcela z pôvodnej veľkej parcely. Stavba je využívaná, hoci
nie je skolaudovaná. Od vtedy ako nemal žalobca stavať, bola dostavená terasa. Občianske združenie
V. I. tam má sklad svojho náradia.

8. Štatutár žalovaného starosta X. Q. na pojednávaní dňa 27.02.2020 uviedol, že každý vlastník
nehnuteľnosti, ktorý ide stavať alebo rekonštruovať nehnuteľnosť a projektant, ktorý navrhuje či už
ako novostavbu alebo rekonštrukciu objektu, pozná majetkové pomery. Cielene bola naprojektovaná
a zrealizovaná strecha tak, že zasahuje do pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu. Došlo k
úmyselnému zásahu už pri vytváraní projektovej dokumentácie, v opačnom prípade by nedošlo k tomuto
sporu.

9. Žalobca podaním zo dňa 28.04.2020 navrhol zmenu žaloby z dôvodu, že bol vyhotovený aktuálny
znalecký posudok č. 43/2020 na stanovenie aktuálnej hodnoty pre náhradu na zriadenie vecného
bremena vyhotovený H.. I. Y., pričom hodnota vecného bremena bola stanovená na sumu 295 eur
a súčasne upravil obsah požadovaného vecného bremena práva stavby a navrhol, aby súd pripustil

zmenu žaloby v nasledovnom znení: „I. Súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, druh
stavby: nebytová budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území
I., vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X,
v katastrálnom území I., strpieť vecné bremeno právo stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie
časti pozemku parcela č. XXX/X o výmere 9 m2 označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č.

64/2019 vyhotoveným H.. I. P., F..E. W..Y..R.., úradne overeným dňa 21.05.2019, pod č. XXX/XXXX,
pod stavbou súp. č. XXX v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom, vrátane práva vykonať úpravu,
opravu, rekonštrukciu, modernizáciu alebo zmenu stavby. Vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú.
Vecné bremeno sa zriaďuje za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť
žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v uznesení súdu, všetko do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.“

10.Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa17.05.2020uviedol,ževstanoviskuKrajskéhopamiatkového
úradu zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza akékoľvek zámery obnovy K. v tomto prípade ide o situovaný

objekt, čím sa myslí V., musia byť usmerňované príslušným KPÚ, vyjadrenie H.. U.. F., že akékoľvek
zásahy do hmotovo-objemového riešenia hospodárskej stavby nie sú žiadúce, ani nie sú opodstatnené
a dokonca nie sú ani prípustné, idú nad rámec zákona č. 49/2002 Z.z. Okrem toho tri rôzne vyjadrenia k
tomu istému sa veľmi líšia svojím obsahom, a preto toto vyjadrenie žalovaný nepovažuje za relevantné.
Rovnako tak za tendenčné považuje aj vyjadrenie k možnosti odstránenia strechy na budove súp. č.

XXX, ktoré je od tej istej projektovej kancelárie, ktorá budovu súp. č. XXX aj projektovala. Okrem toho
otázka, či by bolo možné odstrániť previs strechy bez značného zásahu do konštrukcie strechy, či by
nedošlo k ohrozeniu stavby a funkcie celej strechy nebolo zodpovedné a teda je nepostačujúce. Na
spornej parcele je parkovisko, parkujú tam motorové vozidlá a pohybujú sa ľudia, ktoré by v prípade
zosuvu snehu zo strechy mohli byť poškodené a zranené. Previs strechy nad pôvodnou parc. č. XXX/

X neexistoval, o čom žalobca vedel.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.05.2020 uviedol, že navrhovaná zmena žaloby je
dôvodná. Zriadenie vecného bremena sa vzťahuje na časť pozemku, ktorá je presne vyšpecifikovaná
GP, a to v rozsahu, v akom rímsa zasahuje do budúcej zaťaženej nehnuteľnosti žalovaného, a to v

rozsahu 9 m2. Ide o štandardnú definíciu v zmysle štandardnej právnej úpravy, a to právo stavby, držby,
užívania, rekonštrukcie, modernizácie, ktoré predstavujú nevyhnutné činnosti z hľadiska akéhokoľvek
užívania stavby. Obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného je minimálne, predmetný pozemok je
nevyužiteľný a ani do budúcna nemožno predpokladať jeho využiteľnosť. Sú dané podmienky pre
zriadenie vecného bremena, uvedené nie je v rozpore s verejným záujmom, čo bolo konštatované aj

v dodatočnom povolaní stavby. Odstránenie časti stavby je ekonomicky neprimerané a nehospodárne.
Z aktuálneho vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu vyplýva, že odstránením by došlo k degradácii
stavby z hľadiska zachovania požadovanej úrovne národnej kultúrnej pamiatky. V súčasnosti nie jepredpokladaná modernizácia príp. rekonštrukcia predmetnej stavby, čo však nie je možné vylúčiť do
budúcna. Taktiež je potrebné dodržiavať technické parametre, ktoré sú kladené pre stavbu.

12.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanídňa28.05.2020namietalvymedzenierozsahuvecného
bremena. V tomto prípade držba je upravená v § 129 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o právo opravy, modernizácie,
rekonštrukcie, zmenu stavby, uvedené sa má riešiť v zmysle stavebného zákona. Doposiaľ nebolo
žalobcovi bránené, aby čokoľvek vykonal s parc. XXX/X, preto nie je zrejmé, na základe čoho požaduje
takéto rozsiahle riešenie vecného bremena. Žalobca síce vypustil právo uskutočniť stavbu, ale inak

rozsah je totožný s pôvodným žalobným petitom. Krajský pamiatkový úrad vo svojom aktuálnom
vyjadrení išiel nad rámec svojich kompetencii, bol prvý, ktorý dal podnet na to, aby bol vykonaný štátny
stavebný dohľad. V predchádzajúcom vyjadrení sa z nich strany uvádza, že vikiere nezasahujú do
pohľadu z V., čo nie je pravda, keďže sa nachádzajú na oboch stranách, a to tak zo strany Z. W. a aj z V.
strany. Tá istá pracovníčka teraz vydala stanovisko, v ktorom sa konštatuje, že navrhované odstránenie
nie je prípustné.

13.Súduznesením,vyhlásenomnapojednávanídňa28.05.2020,pripustilzmenužalobyvnasledovnom
znení: „I. Súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby súpisné číslo XXX, druh stavby: nebytová budova
- iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území I., vecné bremeno in rem,
spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X, v katastrálnom území I.,

strpieť vecné bremeno právo stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie časti pozemku parcela č.
XXX/X o výmere 9 m2 označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným H.. I.
P., F..E. W..Y..R.., úradne overeným dňa 21.05.2019, pod č. XXX/XXXX, pod stavbou súpisné číslo XXX
v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom, vrátane práva vykonať úpravu, opravu, rekonštrukciu,
modernizáciu alebo zmenu stavby. Vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú. Vecné bremeno sa

zriaďuje za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v uznesení súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.“

14. Súd uvádza, že dokazovanie listín, tvoriacich obsah spisu ich čítaním, čítaním ich častí alebo
oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP na pojednávaní nevykonal, keďže listiny, ktoré tvorili obsah
spisu, ako aj prílohy podaní oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované
a právni zástupcovia strán sporu, prítomní na pojednávaní dňa 28.05.2020, na ktorom súd spor strán
sporu rozhodol, zhodne uviedli, že obsah spisu je im známy a nie je potrebné ho oboznamovať. Súd

sa oboznámil s rozhodnutím Obce I. č. XXX/XXXX-XXX-Y., dokumentáciou H.. U.. V. A. k stavbe
parc. č. XXX/X - odstránenie havarijného stavu, stavebné úpravy, technickou správou H.. V. W.,
autorizovaný stavebný dozor z júna XXXX, výpisom LV č. XXXX, kat. úz. I., výpisom LV č. XXXX, kat.
úz. I., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, geometrickým plánom č. 91/2012, geometrickým plánom
č. 8/2013, znaleckým posudkom č. 127/2012 znalca H.. X. P., dokumentáciou pre ohlásenie H.. U..

V. A. - sprievodná správa, fotodokumentáciou, oznámením Obce I. zo dňa 02.07.2014, geodetickým
zameraním stavby F..E..W..Y..R.., žiadosťou žalobcu zo dňa 24.09.2012, nákresom v katastrálnej mape,
oznámením Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením Slovenskej stavebnej
inšpekcie o nepovolenej stavbe zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom č.j. XXX/XXXX-W. XX/X Slovenskej
stavebnej inšpekcie, rozhodnutím Okresného úradu K., odbor bytovej výstavby a bytovej politiky zo

dňa 15.11.2016 č. R.-K.-R.-XXXX/XXXXXX-X, uznesením z 13. zasadnutia Obecného zastupiteľstva
I. zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom LV č. XXXX, kat. úz. I., výpisom LV č. XXXX, kat. úz. I., záväzným
stanoviskom Krajského pamiatkového úradu K. zo dňa 27.08.2015, žiadosťou o zriadenie vecného
bremena zo dňa 23.10.2015, žiadosťou o zriadenie vecného bremena zo dňa 18.09.2015 spolu s
grafickým znázornením umiestnenia vecného bremena, žiadosťou zo dňa 21.06.2016, uznesením č.

XXX/XXXX/XX z XX. zasadnutia Obecného zastupiteľstva I. zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením Obce
I. zo dňa XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom č. 215/2015 H.. I. Y., geometrickým plánom č. 64/2019
kópiou katastrálnej mapy, oznámením Obce I. zo dňa 10.11.2015, uzneseniami č. XXX/XXXX/XX č.
XXX/XXXX/XX č. XXX/XXXX/XX č. XXX/XXXX/XX č. XXX/XXXX/XX Obecného zastupiteľstva Obce
I. z XX. zasadnutia dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o zriadenie vecného bremena zo dňa 30.10.2015

spolu s grafickým zobrazením spracovaním geodetickou kanceláriou G. Q., stanoviskom Krajského
pamiatkového úradu K. zo dňa 06.03.2020, vyjadrením k možnosti odstránenia časti strechy stavby H..
U.. V. A. zo dňa 15.03.2020 spolu s situáciou, pôdorysmi, rezmi a pohľadmi, znaleckým posudkom č.43/2020 H.. I. Y., Rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 11.12.2015 č. XXXXXXX/XXX/
XXX-W./X-Z. a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

15. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemok parcely registra „C“ parcely č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1684 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 592 m2,
parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 163 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, stavieb:
nebytová budova - iná budova súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, penzión Z. W. súp. č. XXX na parcele č.

XXX a XXX, titul nadobudnutia Kúpna zmluva XXX/XX, Kúpna zmluva B. XXX/XX, Zámená zmluva B.
XXX/XXXX-XXX/XX, kúpna zmluva B. XXXX/XXXX, návrh kolaudačné rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX-
Y., kúpna zmluva B. XXX/XXXX-V..G.. XX/XX. Uvedené vyplýva z LV č. XXXX, kat. úz. I..

Žalovaný je okrem iného vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, čo vyplýva z LV č. XXXX, kat. úz. I..

Geometrickým plánom zo dňa 21.09.2012 vyhotovený I. P. došlo k rozdeleniu pozemkov parc. č. XXX/X
o výmere 1530 m2 na parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1367 m2 a parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 a zameraniu stavby parc. č. XXX/X.

Geometrickým plánom č. 8/2013 zo dňa 29.01.2013 vyhotovený I. P. došlo k oddeleniu pozemkov parc.
č. XXX/X a XXX/X, tak že parcela č. XXX/X o výmere 1367 m2 sa rozdelila na parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1008 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2,
parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2.

Podľa žiadosti zo dňa 24.09.2012 žalobca žiadal žalovaného o odkúpenie stavby - hospodárskej budovy,
súpisné číslo vydané žalovaným po potvrdení geometrického plánu, ktorá stavba sa nachádza na parc.
č. XXX/X o výmere 163 m2 podľa geometrického plánu zo dňa 21.09.2012. Stavba bola postavená v
roku XXXX, nemá vodu, kúrenie ani kanalizáciu, budova nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu, znalecký
posudok vypracoval znalec H.. X. P.. V súčasnosti stavbu využíva žalovaný ako garáž pre multikáru,

sklad piesku a rôznych nepotrebných predmetov, táto nie je zapísaná na LV. Spolu so žiadosťou žiada
obecné zastupiteľstvo o odpredaj priľahlej parcely, ktorá bude slúžiť pre prístup k hospodárskej budove.
Žiada o zakúpenie 325 m2 pôdy pre prístupovú komunikáciu.

Znaleckým posudkom č. 127/2012 H.. X. P. bola stanovená všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXX/

X, kat. úz. I. /novovytvorená podľa GP č. 91/2012/ vo výške 6300 eur.

Uznesením č. XXX/XXXX/XX z XX. zasadnutia Obecného zastupiteľstva I. konaného dňa XX.XX.XXXX
bol schválený prevod vlastníctva Obce I. a to k budove súp. č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere 163 m2,
zapísaná na LV č. XXXX a časť o výmere 325 m2 z parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o

výmere 1530 m2, zapísanú na LV č. XXXX, a to žalobcovi z dôvodu hodného osobitného zreteľa a to
časť o výmere 325 m2 za cenu 38,548 eur/m2, t.j. spolu vo výške 12 528 eur a budovu za cenu 14 300
eur a parc. č. XXX/X za kúpnu cenu 6 300 eur, t.j. celovú suma spolu 33 128 eur.

Dôvodom osobitného zreteľa je nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami žalobcu, ktorého zámerom

je rekonštrukcia budovy a prístupovej cesty, ktorá bude slúžiť ako sklad bicyklov na cykloturistiku pre
obyvateľov I. ako aj pre návštevníkov V. ako aj na skladovanie náradia pre R. V. I., ktorého zameraním
je obnova V. I..

ŽalobcaakokupujúciažalovanýakopredávajúciuzatvorilidňaXX.XX.XXXX kúpnuzmluvu,predmetom

ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz, I. a to pozemky parcely registra „C“ parc. č.
XXX/X zastavaná plochy a nádvoria s nebytovou budovou - inou budovou súp. č. XXX o výmere 163
m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2, vytvorenú geometrickým plánom č.
8/2013 zo dňa 29.01.2013, ktoré nehnuteľnosti žalobca nadobudol ako kupujúci v celosti. Predávajúci
vyhlasuje, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy.

Podľa bodu 5 kúpnej zmluvy obecné zastupiteľstvo konané dňa XX.XX.XXXX schválilo odpredaj
nehnuteľnosti kat. úz. I. ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria s nebytovou budovou - inou
budovou súp. č. XXX o výmere 163 m2 zapísanej na LV č. XXXX a časť pozemku o výmere 325 m2 zparcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1530 m2, z dôvodu osobitného zreteľa podľa
§ 9a ods. 8 zákona č. 138/1991 Zb. za cenu 33 128 eur.

Podľa bodu 7 kúpnej zmluvy kupujúci prehlasuje, že sa pred podpisom tejto zmluvy oboznámil s
kupovanou nehnuteľnosťou a kupuje ju v takom stave ako si ju prezrel s poukazom na bod 13 tejto
zmluvy.

Podľa bodu 11 kúpnej zmluvy účastníci tejto zmluvy výslovne splnomocňujú X.. Y. F., advokátku so

sídlom I., Z. XXX zapísanú pod č. XXXX v SAK, ku všetkým právnym úkonom týkajúcich sa konania o
zápise vkladu do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy až do úplného vybavenia veci, najmä
ju splnomocňujú na to, aby prípadne vyhotovila doložku o oprave, podala opravné prostriedky voči
rozhodnutiu správneho orgánu alebo sa ich vzdala, a tiež ju splnomocňujú na preberanie poštových
zásielok týkajúcich sa prevádzaných nehnuteľností.

Podľa bodu 13 kúpnej zmluvy víchrica z XX.XX na XX.XX.XXXX zlomila strom na parc. č. XXX, ktorá
susedí s budovou súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. Strom spadol na budovu súp. č. XXX a poškodil
strechu budovy, čím došlo k poškodeniu predávaného majetku. Predávajúci sa zaväzuje uplatniť právo
na náhradu škody u vlastníka parc. č. XXX a zároveň sa zaväzuje postúpiť pohľadávku vzniknutú
z uplatneného práva na náhradu škody voči vlastníkovi parc. č. XXX na kupujúceho a to do 7 dní

od podpisu tejto zmluvy. Postúpenie oznámi predávajúci vlastníkovi parc. č. XXX. Cena predávaných
nehnuteľností uvedená v bode 5 sa nemení a jej súčasťou je aj postúpenie pohľadávky.

Podľa dokumentácie pre ohlásenie stavby budova parc. č. XXX/X - odstránenie havarijného stavu,
stavebné úpravy, overená Obcou I. v stavenom konaní č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

vypracovaná H.. U.. V. A. vyplýva, že odstránenie havarijného stavu objektu bude pozostávať zo
zbúrania jeho východnej časti, vybúrania základov, demontáže strechy a krovu, a vybudovania nových
základových konštrukcií, nosných a obvodových stien, krovu a strechy v pôvodnom objeme. Strecha
bude vybudovaná ako valbová za účelom zosúladenia architektonickostavebného riešenia s jestvujúcimi
objektami a riešenom priestore - G. W., hotel Z. W.. Nakoľko objekt nie je stužený vencami bude v

úrovni ukončenia muriva vybudovaná stužujúca železobetónová stropná doska. Stavebné úpravy budú
pozostávať z vybudovania schodov do pôjdu, a k tomu nevyhnutých nosných múrov a ich základov.

Z oznámenia Obce I. ako stavebného úradu zo dňa XX.XX.XXXX č.p. XXXX/XXXX adresované
žalobcovi vyplýva, že dňa 25.06.2014 boli ohlásené udržiavace práce v zmysle § 55 ods. 2 písm. d)

stavebného zákona objektu: nebytová budova súp. č. XXX, a parcele č. XXX/X, kat. úz. I., podľa LV
XXXX, proti uskutočneniu ktorých v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky.

Slovenská stavebná inšpekcia podaním zo dňa 30.07.2015, doručené Obecný úrad I. dňa 05.08.2015,
oznámilo nepovolenú stavbu - nebytovú budovu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X kat. úz. I.

k ďalšiemu konaniu.

Zo záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie č.j. XXX/XXXX-W. XX/.X spísaný dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe - nebytová budova súp. č. XXX na
parc. č. XXX/X, kat. úz. I. a pri obhliadke boli zistené skutočnosti: na mieste, kde pôvodne stál

objekt nebytová budova súp. č. XXX bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu zhotovená
nová stavba v pôvodných pôdorysových rozmeroch zvislých obvodových konštrukcií, v pôdoryse tvaru
písmena „L“. Časti základových konštrukcií pod murivom, ktoré malo byť pôvodné ponechané zostali
zachované, ostatné základové konštrukcie boli zhotovené ako nové základové pásy. Na základové
pásy je uložená armovaná základová doska. Strecha je valbová, hrebeň strechy je v dvoch výškových

úrovniach. Východné krídlo je s vyššou úrovňou hrebeňa strechy, v južne orientovanej strešnej rovine je
zhotovených 6 ks vikierov, ktoré presvetľujú podkrovie. Podkrovný priestor je dispozičné delený deliacimi
konštrukciami na viacero priestorov. Konštrukcia krovu je hambálková, rímsa je vyložená od obvodového
muriva približne 1,0 m po celom obvode objektu. Na časti strechy bola uložená keramická krytina O. a
klampiarske konštrukcie.

Zistené nedostatky pri výkone štátneho stavebného dohľadu boli nasledovné: žalobca ako stavebník
odstránil v období mesiacov február - marec 2015 stavbu súp. č. XXX bez povolenia príslušného
stavebného úradu a súčasne od mesiaca marec 2015 uskutočňuje stavbu na parc. č. XXX/X, kat.úz. I. bez povolenia príslušného stavebného úradu, pričom rozsah stavebných prác zrealizovaných na
predmetnej stavbe mal byť povolený stavebným povolením v zmysle § 55 stavebného zákona, čím
stavebník svojím konaním porušil ustanovenia § 55 ods. 1 a § 88 ods. 3 stavebného zákona, čím naplnil

skutkovú podstatu porušenia stavebného zákona, o prejednaní správnych deliktov a o uložení sankcie
rozhodne Slovenská stavebná inšpekcia. Stavebník bol vyzvaný na okamžité zastavenie stavebných
prác.

Rozhodnutím č. XXX/XXXX-XXX-Y. zo dňa XX.XX.XXXX vydané Obcou I. boli žalobcovi ako vlastníkovi

dodatočne povolené uskutočnené stavebné práce na stavbe s názvom „Nebytová budova súp. č. XXX“
v rozsahu stavebného objektu: Nebytová budova - budova pre administratívu: umiestnenie stavby -
obvodové murivo, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, kat. úz. I., vlastnícke vzťahy k stavbe
súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, kat. úz. I., ktorá sa odstránila mal stavebník vlastnícke právo v
podiele 1/1, podľa LV č. XXXX, k pozemku parc. č. XXX/X, kat. úz. I. preukazuje vlastnícke právo
LV č. XXXX, umiestnenie stavby - presahujúca strecha pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/

X a XXX/X, kat. úz. I., pozemok parc. č. XXX/X je podľa LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného, k
uvedenému pozemku nepreukázal stavebník iné právo v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona, k
pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve J. SR, š.p., preukazuje iné právo a to
zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecných bremien, charakter stavby: nebytová budova - budova pre
administratívu podľa § 43c ods. 1 stavebného zákona, základné údaje: samostatne umiestnená stavba

uskutočnená po odstránení stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, kat. úz. I., novo uskutočnená
stavba je jednopodlažná murovaná pôdorysového tvaru „L“ z tehál, zo železobetónovým stropom, bez
suterénu, zastrešená dreveným viazaným krovom tvaru strechy „valba“ s vikiermi a strešnými oknami.
Podľa § 88 ods. 4 stavebného zákona okrem iného boli určené tieto podmienky: stavba sa uskutoční
podľa projektovej dokumentácie vypracovanej projektantom H., U.. V. A., H.. V. W., U. B., U. S., B. D.,

ktorá dokumentácia bola overená v konaní o dodatočnom povolení stavby a je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodnutia, v časti ochrany pamiatkového fondu - ohlásiť začiatok výkopových prác súvisiacich so
stavbou najmenej s dvojtýždňovým predstihom Krajskému pamiatkovému úradu K., každú zmenu oproti
alebo nad rámec stanoviska KPÚ č. S.-XXXX/XXXX-XX/XXXXXX/F. je nutné prerokovať a schváliť KPÚ
K., podľa § 44a pamiatkového zákona záväzné stanovisko KPÚ K.. S.-XXXX/XXXX-XX/XXXXX/F. zo

dňa 27.08.2015 stratí platnosť po uplynutí troch rokov odo dňa jeho vydania, ak nedôjde k jeho použitiu
na účel, pre ktoré je určené.

Zároveň stavebný úrad podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona nariaďuje úpravu už zrealizovanej stavby
W. XXX nebytová budova pre administratívu na parc. č. XXX/X, kat. úz. I., v rozsahu odstránenia

časti strechy v šírke 0,44 m na rohu stavby na pozemku parc. č. XXX/X a v šírke 0,86 m na
rohu stavby nachádzajúceho sa na priečelí stavby tak, aby táto nepresahovala na susedný pozemok
parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného, pre uskutočnenie nariadených úprav už zrealizovanej
stavby určuje podmienky: nariadené úpravy už zrealizovanej stavby je stavebník povinný uskutočniť v
lehote do kolaudácie stavby, nariadené úpravy uskutočniť v zmysle projektovej dokumentácie 06/2016

vypracovanej H.. U.. V. A. v rozsahu projektov U.-XXX-K., U.-XXX-K., U.-XXX-XX, U. XXX-.2, U. -XXX,
U. - XXX, U. - XXX, U. -XXX.

Z odôvodnenia vyplýva, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránených stavebným zákonom, ani nie sú ohrozené práva a oprávneného záujmy účastníkov konania

nad prípustnú mieru a preto povolil stavebný úrad už uskutočnené práce a určil podmienky na
dokončenie stavby.

Z dôvodu odvolania Obce I. rozhodoval Okresný úrad K., odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý
rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. R.-K.-R.-XXXX/XXXXXX-X podľa ust. § 59 ods. 2 stavebného

poriadku odvolanie Obce I. zamietol a rozhodnutie Obce I. č XX/XXXX-XXX-Y. zo dňa XX.XX.XXXX
potvrdil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Zo záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu K. zo dňa 27.08.2015 č. S.-XXXX/XXXX-
XX/XXXXXX/F. vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad K. súhlasí so stavbou nebytová budova, parc.

č. XXX/X, kat. úz. I. už zrealizovanou v zmysle projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie,
spracovanej H.. U.. V. A. 8/2015, za dodržania stanovených podmienok okrem iného ohlásenie začiatku
výkopových prác súvisiacich s predmetnou stavbou najmenej s dvojtýždňovým predstihom Krajskému
pamiatkovému úradu K.. Z odôvodnenia vyplýva, že predložená dokumentácia ako i jeho samotnárealizácia preukázala vo veľkej miere rešpektovanie objemového rozsahu pôvodného hospodárskeho
objektu, ktorého zachovanie, resp. existencia je prípustná pre dosiahnutie vhodnej reprezentácie
národnej kultúrnej pamiatky S. W. U. v I. vo veľkej miere je v súlade s podmienkami určenými KPÚ.

Objemové riešenie stavby v minimálnej miere sa odkláňa od predošlej asanovanej hospodárskej budovy,
a to zmenou typu strechy zo sedlovej na valbovú. Túto zmenu KPÚ nepovažuje za rušivý prvok,
Podstatným odklonom od pôvodnej stavby bolo dotvorenie strechy vikiermi, avšak na ploche strechy
odvrátenej od hlavných pohľadov v V., t.j. hmoty strešných vikierov nie sú z vnútorných pohľadov V.
vnímateľné.

Žalobca žiadosťou zo dňa 18.09.2015 žiadal žalovaného o zriadenie vecného bremena k časti parcely
č. XXX/X, predmetom ktorej je previs strechy rekonštruovanej budovy súp. č. XXX nad časťou parcely
č. XXX/X za odplatu vo výške 200 eur.
Obecné zastupiteľstvo Obce I. uznesením č. XXX/XXXX/XX zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu o
zriadenie vecného bremena neschválilo.

Žiadosťou zo dňa 23.10.2015 žiadal žalobca žalovaného o súhlas so zriadením vecného bremena alebo
zriadením iného práva k pozemku parc. č. XXX/X napr. nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej
zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene.
Obecné zastupiteľstvo Obce I. uznesením č. XXX/XXXX/XX zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu o

prenájom časti pozemku parc. č. XXX/X neschválilo, uznesením č. XXX/XXXX/XX zo dňa 05.11.2015
žiadosť žalobcu o schválenie dohody o budúcej kúpnej zmluvy neschválilo, uznesením č. XXX/XXXX/
XX zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu o dohodu o budúcej zmluve o vecnom bremene neschválilo

Žiadosťou zo dňa 30.10.2015 žalobca navrhol žalovanému úpravu hraníc pozemkov s tým, že

preložením hranice parcely č. XXX/X s parc. č. XXX/X dôjde k vypusteniu 7 m2, súčasne úpravou
hranice parcely č. XXX/X a parc. č. XXX/X sa 7 m2 vykompenzuje.
Obecné zastupiteľstvo Obce I. uznesením č. XXX/XXXX/XX zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu o
vzájomnú kompenzáciu neschválilo.

Žiadosťou zo dňa 21.06.2016 žalobca navrhol žalovanému previs nad časťou pozemku parc. č. XXX/X
riešiť jedným zo spôsobom, ktorého výber necháva na žalovanom a to buď zriadením vecného bremena
k parc. č. XXX/X, alebo zriadením iného práva k pozemku parc. č. XXX/X napr. nájomnej zmluvy, dohody
o budúcej kúpnej zmluvy alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremeno alebo s úpravou hraníc
pozemkov a to parc. č. XXX/X, XXX/X vo vlastníctve žalovaného parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu.

Obecné zastupiteľstvo Obce I. uznesením č. XXX/XXXX/XX zo dňa 30.08.2016 žiadosť žalobcu
neschválilo.

Z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu K. zo dňa 06.03.2020 vyplýva, že predmetná stavba sa
nachádza v V., ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky S. W. U. v I., na ktorú vrátane všetkých

nehnuteľností a objektov situovaných v V. sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 49/2002 Z.z. a akékoľvek
zámery obnovy či úpravy objektov situovaných v areáli národnej kultúrnej pamiatky, v tomto prípade
samotnom V., musia byť usmerňované príslušným krajským pamiatkovým úradom. Krajský pamiatkový
úrad K. k stavebným úpravám hospodárskej budovy na parc. č. XXX/X v rámci stavebného konania
vydal záväzne stanovisko č. S.-XXXX/XXXX-XX/XXXXX/F. zo dňa 27.08.2015, podkladom ktorého

bola projektová dokumentácia spracovaná H.. U.. V. A., rešpektujúca objemový rozsah pôvodného
hospodárskeho objektu, vrátane i jej samotnej realizácie. Stavebné úpravy hospodárskej budovy v
predloženej dokumentácii boli prípustné z hľadiska zachovania požadovanej prezentácie národnej
kultúrnej pamiatky S. W. U. v I., navrhované objemové riešenie sa od pôvodnej hmoty hospodárskej
budovy odkláňalo v minimálnej miere, a akékoľvek ďalšie úpravy, či zásahy do hmotovo-objemového

riešenia hospodárskej stavby nie sú žiadúce, ani nie sú opodstatnené a požadované úpravy strechy v
rozsahu odstránenia žľabov, hákov, zvodovo, dosiek podbitia, úprav bleskozvodu, odrezania drevenej
konštrukcie krovu a odstránenia škridiel smerujú k degradácii architektonicky stavebne a konštrukčne
koncepčnej stavby a z hľadiska zachovania požadovanej úrovne prezentácie významného rozsiahleho
areálu národnej kultúrnej pamiatky nie sú prípustné.

Podľa vyjadrenia H.. U.. V. A. zo dňa 15.03.2020 k možnosti odstránenia časti strechy stavby nebytovej
budovy súp. č. XXX technické riešenie odstránenia časti objektu po hranicu susediaceho pozemku má
pozostávať z odstránenia odkvapovej časti strechy, krovu, podbíjania, odkvapovej laty a odkvapovéhosystému objektu po celej dĺžke časti strechy objektu premenlivej šírke 0,44 m až 0,86 m. Vzhľadom na
komplikovanú a technicky náročnú úpravu odkvapovej časti objektu nebytovej budovy, finančne náročnú
a nehospodárnu ako i technicko-hospodárske parametre parc. č. XXX/X (tvar, poloha, neprípustnosť,

nevyužiteľnosť) túto úpravu nedoporučujú, pretože požadovaná úprava je technicky a ekonomicky
neprimeraná a nehospodárna, doterajšie riešenie stavby je v súlade s požiadavkami kladenými na areál
národnej kultúrnej pamiatky S. W. U. v I., požadovaná úprava znehodnotí stavebno-architektonické
riešenie objektu, čím znehodnotí požadovanú úroveň celkového riešenia areálu národnej kultúrnej
pamiatky.

Znaleckým posudkom č. 43/2020 H.. I. Y. bola všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXX/X o výmere
9 m2 stanovená v hodnote 440 eur a všeobecná hodnota vecného bremena strešného prekrytia nad
pozemkom bola stanovená v hodnote 295 eur.

Rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie č. XXXXXXX/XXX/XXXX-W./X-Z. zo dňa XX.XX.XXXX

bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného
zákona, nakoľko ako stavebník uskutočňoval v mesiaci Q. XXXX do XX.XX.XXXX zmenu dokončenej
stavby na parc. č. XXX/X bez stavebného povolenia, na mieste, kde pôvodne stál objekt nebytová
budova súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X bola zhotovená stavba v pôvodných pôdorysných
rozmeroch zvislých obvodných konštrukcií, v pôdoryse písmena „L“, a ďalej podľa § 106 ods. 2

písm. c) stavebného zákona, nakoľko ako vlastník stavby odstránil v období mesiacov E. - Q. XXXX
stavbu súp. č. XXX, ktorý bola postavená na parcele č. XXX/X bez povolenia príslušného stavebného
úradu, za uvedené správne delikty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur, ktorú je povinný
zaplatiť v lehote 15 dní od nadobudnutia rozhodnutia. Správny orgán podľa odôvodnenia rozhodnutia pri
stanovení výšky pokuty zohľadnil skutočnosť, že stavebník konal v dobrej miere, že predmetnú stavbu

ohlásil a stavebný úrad vydal kladné oznámenie k ohláseným udržiavacím prácam č. XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, taktiež stavba bola uskutočňovaná podľa projektovej dokumentácie autorizovaným
stavebným inžinierom a statického posúdenia vyhotoveného autorizovaným statikom, pričom zohľadnil
aj to, že dňa XX.XX.XXXX podal žalobca ako stavebník žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku

a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

Podľa § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 26 ods.1vyhlášky č.532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové
vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií a zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a

účastníkov cestnej premávky. Povrchová úprava strechy stavby musí spĺňať požiadavky na zabránenie
šírenia prelietavého ohňa a ohňa po povrchu.

Citované zákonné ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje prípad neoprávnenej stavby na
cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom.

Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník
zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na
cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo
umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom

pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou
obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy.
Rozsahtohtopresahupritomniejevýznamný.Vtakomtoprípademôžesúdrozhodnúťoodstráneníčasti
stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie
stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce

samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Na základe
ust. § 135c Občianskeho zákonníka ide o rôzne druhy vlastníckych žalôb, predovšetkým o negatórnu
žalobu, ktorou sa sleduje odstránenie stavby, ďalej žalobu subjektov uvedených v § 135c ods. 2 OZ
o prikázanie stavby a podľa § 135c ods. 3 OZ môže ísť aj o žalobu požadujúcu voči vlastníkovi
pozemku zriadenie vecného bremena za náhradu. Návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a

vlastníka neoprávnenej stavby než je uvedený v § 135c ods. 1, 2 OZ najmä návrh na zriadenie vecného
bremena, ktoré je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník tejto
stavby a to samostatnou žalobou (viď Rc 32/2002). Ustanovenie § 135c OZ rieši iba otázku vlastníctva
stavby postavenej na cudzom pozemku a nie otázku vlastníctva pozemku zastavaného cudzou stavbou,
existujúci vlastník pozemku zostáva i po vydaní súdneho rozhodnutia vlastníkom pozemku, na ktorom

stojí neoprávnená stavba, dochádza k situácii, že vlastník stavby a vlastník pozemku nie sú totožní,
čo však Občiansky zákonník výslovne pripúšťa (§ 120 ods. 2 OZ). Zákon vo výnimočných prípadoch
umožňuje zriadiť na pozemku vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, pričom ak súd dospeje k
záveru, že podmienky pre zriadenie vecného bremena nie sú splnené, pretože by bol na mieste postup
podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ návrh zamietne. Súd môže zriadiť vecné bremeno podľa § 135c ods. 3 OZ za

splnenie podmienok: podanie žaloby, poskytnutie náhrady a nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku.
V prípade ak vlastník neoprávnenej stavby podá žalobu na zriadenie vecného bremena na pozemku
žalovaného, ktorý sa nedomáha riešenia vzťahu medzi stranami sporu podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ, je
súd viazaný žalobným návrhom žalobcu tak, že nemôže rozhodnúť ani o odstránení stavby a ani o jej
prikázaní vlastníkovi pozemku, takýmto návrhom nie je súd viazaný do tej miery, že rovnako ako v spore

o zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ môže zriadiť vecného bremeno v inom rozsahu
alebo na inom mieste ako je navrhované, príp. sám rozhodnúť o náhrade za zriadenie vecného bremena.
Vecnébremenosazriadizanáhraduvprospechvlastníkapozemkuastavebníkbyhomalvykonávaťtak,
aby zaťažoval vlastníka pozemku v nevyhnutnej miere a minimálnej miere. Ustanovenie § 135c ods. 3Občianskeho zákonníka sa teda použije vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie
stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov, pričom vlastnícke vzťahy zostanú zachované. Súd
výlučne na základe geometrického plánu môže zriadiť stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo

zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka
k stavbe (napr. podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu,
ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu
medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže
len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním

stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

16. Žalobca sa v konaní po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa
28.05.2020, domáhal s poukazom na ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenia vecného
bremena in rem v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, druh stavby: nebytová budova - iná budova,
nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území I., spočívajúce v povinnosti vlastníka

pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X, v katastrálnom území I., strpieť vecné bremeno právo stavby,
ktorého obsahom je držba a užívanie časti pozemku parcela č. XXX/X o výmere 9 m2 označeného ako
diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným H.. I. P., F..E. W..Y..R.., úradne overeným dňa
21.05.2019, pod č. XXX/XXXX, pod stavbou súp. č. XXX v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom,
vrátane práva vykonať úpravu, opravu, rekonštrukciu, modernizáciu alebo zmenu stavby s tým, že vecné

bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú a za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur. V konaní nebolo
sporu o tom, že žalobca nadobudol stavbu súp. č. XXX a pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
325 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 8/2013 na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, podľa ktorej kupujúci

vyhlásil, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s kupovanou nehnuteľnosťou a kupuje ju v takom stave
ako ju prevzal s poukazom na bod 13 zmluvy, v ktorom sa uvádza, že víchrica z XX.XX na XX.XX.XXXX
zlomila strom na parc. č. XXX, ktorá susedí s budovou súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, strom padol
na budovu súp. č. XXX a poškodil strechu, čím došlo k poškodeniu predávaného majetku. Rovnako
tak nebolo sporným, že predmetná stavba sa nachádza v V., ktorý je súčasťou národnej kultúrnej

pamiatky - S. W. U. v I. v ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky evidovanej
pod číslom č XXXX/XX, pričom samotný V. je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu
Slovenskej republiky pod číslom XXXX/4.. Sporným nebolo ani to, že dňa 25.06.2014 žalobca ohlásil
žalovanému ako stavebnému úradu udržiavacie práce na objekte - nebytová budova súp. č. XXX a
parc. č. XXX/X podľa LV č. XXXX, kat. úz. I., s predložením dokumentácie H.. U.. V. A. z X. XXXX vo

veci odstránenia havarijného stavu predmetnej budovy na parc. č. XXX/X a žalovaný ako stavebný úrad
v oznámení zo dňa 02.07.2014 oznámil žalobcovi, že nemá námietky pro uskutočňovaniu udržiavacích
prác. Podľa sprievodnej správy H.. U.. V. A. z X. XXXX odstránenie havarijného stavu objektu bude
pozostávať zo zbúrania východnej časti vybúrania základov demontáže strechy a krovu, a vybudovania
nových základových konštrukcií nosných a obvodových stien, krovu a strechy v pôvodnom objeme,

strecha bude vybudovaná ako valbová za účelom zosúladenia architektonicko-stavebného riešenia s
jestvujúcimi objektami v riešenom priestore - G. W., hotel Z. W.. Nesporným bolo aj to, že žalovaný ako
stavebný úrad vydal žalobcovi ako stavebníkovi rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX-Y. dňa 20.03.2015 o
okamžitom zastavení stavebných prác na stavbe súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, proti ktorému podal
stavebník odvolanie, na základe ktorého žalovaný ako stavebný úrad vyhovel odvolaniu a rozhodnutie

č. XXX/XXXX-XXX-Y. zrušil rozhodnutím č. XXX/XXXX-XXX - Y. dňa 31.03.2015. Nesporným bolo aj
to, že na stavbe bola vykonaná obhliadka k výkonu štátneho stavebného dozoru dňa XX.XX.XXXX a
dňa XX.XX.XXXX bol spísaný záznam z výkonu štátneho stavebného dozoru Slovenskej stavebnej
inšpekcie č.j. XXX/XXXX-W. XX/X, v ktorom sa okrem iného uvádza, že na mieste, kde pôvodne stál
objekt nebytová budova súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X bola v čase výkonu štátneho

stavebného dozoru zhotovená nová stavba v pôvodných pôdorysových rozmeroch zvislých obvodových
konštrukcií v pôdoryse tvaru písmena „L“, časti základových konštrukcií pod murivom, ktoré malo
byť pôvodne ponechané zostali zachované, ostatné základové konštrukcie boli zhotovené ako nové
základové pásy, na ktoré je uložená armovaná základová doska, pričom strecha je valbová, hrebeň
strechy je v dvoch výškových úrovniach, východné krídlo je s vyššou úrovňou hrebeňa strechy, v južne

orientovanejstrešnejrovinejezhotovených6kusovvikier,ktorépresvetľujúpodkrovie,konštrukciakrovu
je hambálková, rímsa je vyložená od obvodového muriva približne 1 m po celom obvode objektu, na časti
strechy je uložená keramická krytina O. a klampiarenské konštrukcie. Okrem toho zo záznamu vyplýva,
že žalobca ako stavebník odstránil v období od mesiacov E. - Q. XXXX stavbu súp. č. XXX ktorábola postavená na parc. č. XXX/X bez povolenia príslušného stavebného úradu, pričom na odstránenie
stavby bolo potrebné povolenie a súčasne, že od mesiaca Q. XXXX uskutočňuje stavbu na parc. č.
XXX/X bez povolenia príslušného stavebného úradu, hoci rozsah stavebných prác mal byť povolený

stavebným povolením, ktorý záznam bol odstúpený žalovanému ako stavebnému úradu ako oznámenie
o nepovolenej stavbe. Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát K. začal z úradnej povinnosti správne
konanie vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b), c) stavebného
zákona zo strany žalobcu ako stavebníka a rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie č. XXXXXXX/
XXX/XXXX-W./X-Z. zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu

podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, nakoľko ako stavebník uskutočňoval v mesiaci Q. XXXX
doXX.XX.XXXX zmenudokončenejstavbynaparc.č.XXX/X bezstavebnéhopovolenia,namieste,kde
pôvodne stál objekt nebytová budova súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X bola zhotovená stavba
v pôvodných pôdorysných rozmeroch zvislých obvodných konštrukcií, v pôdoryse písmena „L“, a ďalej
podľa § 106 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, nakoľko ako vlastník stavby odstránil v období mesiacov
E. - Q. XXXX stavbu súp. č. XXX, ktorý bola postavená na parcele č. XXX/X bez povolenia príslušného

stavebného úradu, za uvedené správne delikty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur, ktorú
je povinný zaplatiť v lehote 15 dní od nadobudnutia rozhodnutia. Správny orgán podľa odôvodnenia
rozhodnutia pri stanovení výšky pokuty zohľadnil skutočnosť, že stavebník konal v dobrej miere, že
predmetnú stavbu ohlásil a stavebný úrad vydal kladné oznámenie k ohláseným udržiavacím prácam č.
XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, taktiež stavba bola uskutočňovaná podľa projektovej dokumentácie

autorizovaným stavebným inžinierom a statického posúdenia vyhotoveného autorizovaným statikom,
pričom zohľadnil aj to, že dňa XX.XX.XXXX podal žalobca ako stavebník žiadosť o dodatočné povolenie
stavby.

17. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca protiprávne zasiahol do vlastníckeho

právažalovaného,keďprirekonštrukciistavbysúp.č.XXX atovčastistrechy,ktorápodľadokumentácie
H.. U.. V. A. priloženej k ohláseniu rekonštrukčných prác na stavbe bola navrhovaná ako valbová za
účelom zosúladenia architektonickostavebného riešenia s jestvujúcimi objektmi v riešenom priestore
- G. W., hotel Z. W., a to po celej strane stavby vrátane pri pozemku parc. č. XXX/X, ktorého
vlastníkom je žalovaným, bola zrealizovaná žalobcom ako nová valbová strecha s previsom aj na

pozemok žalovaného parc. č. XXX/X. V tomto smere Rozhodnutím Obce I.. XXX/XXXX-XXX-Y. zo dňa
XX.XX.XXXX boli dodatočne povolené žalobcovi ako vlastníkovi uskutočnené stavebné práce na stavbe
s názvom „nebytová budova súp. č. XXX“ s tým, že stavebný úrad podľa § 88 ods. 4 stavebného zákona
nariadil úpravu už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy v šírke 0,44 m na rohu stavby
odpozemkuparc.č.XXX/X avšírke0,86mnarohustavbynachádzajúcehosanapriečelístavbytakaby

táto nepresahovala na susedný pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného,
ktoré úpravy je povinný uskutočniť do kolaudácie stavby a v zmysle projektovej dokumentácie 06/2015
vypracovanej H.. U.. V. A., ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu K., odbor
výstavby a bytovej politiky zo dňa XX.XX.XXXX č. R.-K.-R.-XXXX/XXXXXX-X a odvolanie Obce I.
bolo zamietnuté. V konaní bolo medzi stranami sporu sporné, či a v akom rozsahu bol previs strechy

nad pôvodnou parcelou č. XXX/X, a rovnako tak sporným bolo aj to, či previs existoval aj v čase, keď
žalobca nadobudol nehnuteľnosti od žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto smere
žalobca a aj žalovaný zhodne v konaní uviedli, že previs strechy bol na časti budovy, kde boli stĺpy
(fotografia č.l 137 spisu), t.j. v časti prístrešku. V tomto smere žalobca tvrdil, že previs strechy bol nielen
na prístavbe ale po celej dĺžke pri hranici s parc. č. XXX (teraz parcela č. XXX/X) vo vlastníctve

Slovenskej republiky, v správe J. Slovenskej republiky a previs zasahoval aj do parcely č. XXX/X vo
vlastníctve žalovaného. Tvrdenie žalobcu o tom, že previs strechy bol v rozsahu ním uvedenom už v
čase nadobudnutia stavby súp. č. XXX nebolo v konaní jednoznačne preukázané, avšak vzhľadom
na zhodné vyjadrenie žalovaného možno konštatovať, že previs strechy stavby súp. č. XXX bol už aj
predtým na časti budovy, kde boli stĺpy, t.j. v časti prístrešku, čo však nebolo zohľadnené ani v kúpnej

zmluve uzatvorenej stranami sporu dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru súd však nemožno prehliadnuť ani
skutočnosť, že sporná budova súp. č. XXX nebola až do roku XXXX zaznačená na katastrálnej mape
a ani na LV žalovaného, ku geodetickému zameraniu stavby a oddeleniu pozemkov parc. č. XXX/X
a parc. č. XXX/X došlo geometrickým plánom č. 91/2012, vyhotovený na objednávku žalovaného, a
geometrickým plánom č. 8/2013 vyhotovený na objednávku žalovaného došlo k oddeleniu pozemkov

parc. č. XXX/X a XXX/X a parcela č. XXX/X o výmere 1367 m2 sa rozdelila na tri parcely parc. č. XXX/
X o výmere XXXX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
325 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2. V tomto prípade geometrické
plány nezohľadnili previs strechy nebytovej budovy súp. č. XXX. Žalovaný tvrdil, že geometrický plán č.91/2012 si objednal, avšak geodetické práce previedol geodet, ktorý robil pre žalobcu, a preto žalobca
vedel ako bolo zameranie urobené. Uvedené skutkové tvrdenie nebolo žalovaným v konaní preukázané,
pričom bolo v záujme žalovaného ako vlastníka dbať o to, aby zameranie, ktoré si sám objednal, bolo

vykonané v súlade so skutočným stavom, a to aj tým, že pokiaľ si objednal vyhotovenie geometrických
plánov mal dbať na to, aby bol prítomný pri meraniach, prípadne mal trvať na to, aby zameranie bolo
vykonané geodetom, s ktorým ako tvrdil v konaní vždy spolupracoval. Aj tvrdenie žalovaného, že strecha
bola cielene naprojektovaná a zrealizovaná tak, že zasahuje do pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve
žalobcu, čím došlo k úmyselnému zásahu pri vytváraní projektovej dokumentácie, nebolo v konaní zo

strany žalovaného preukázané, a nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní, že zo strany
žalobcudošlokúmyselnémuzásahupriprojektovaníazrealizovanístavbyvčastistrechy.Vtomtosmere
treba dodať, že žalovaný disponoval predmetnou dokumentáciou stavebných úprav od XX.XX.XXXX,
kedy oznámil žalobcovi, že nemá námietky voči udržiavacím prácam.

18. Súd za ustálenia skutkového stavu, že žalobca nesporne porušil svoje právne povinnosti, lebo

v zmysle stavebného zákona bolo potrebné povolenie na odstránenie stavby súp. č. XXX a na
rozsah stavebných prác zrealizovaných na predmetnej stavbe malo byť vydané stavebné povolenie,
za čo bol uznaný aj za zodpovedného zo spáchania správneho deliktu a bola mu uložená pokuta
rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX/XXX/XXXX-W./X-Z., čo
spravil až následne, keď požiadal o dodatočné povolenie stavby, skúmal, či v tomto prípade by bol

namieste postup podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ vo vzťahu k previsu strechy nad pozemkom žalovaného
- neoprávnenej stavby, pretože iba v prípade ak nie sú dané podmienky na postup podľa § 135c
ods. 1 a 2 OZ, je možné vo výnimočných prípadoch umožniť zriadiť na pozemku vecné bremeno v
prospech vlastníka stavby. Súd v tomto prípade odstránenie časti strechy stavby žalobcu v rozsahu
previsu nad pozemkom žalovaného za súčasnej situácie posúdil ako také, ktoré nie je účelné a

hospodárne. Je zrejmé, že previs strechy pôvodnej stavby bol už pred jej nadobudnutím žalobcom
najmenej v rozsahu časti budovy, kde boli stĺpy, pričom rozsah previsu strechy pôvodnej budovy sa v
konaní nepodaril jednoznačne ustáliť. Súd s ohľadom na postup podľa § 135c ods. 1 OZ považuje
za potrebné prihliadať na účel zásahu, na záujem na ďalšom využití stavby ako aj na povahu a
rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením vznikla. Súd vychádzal jednak z vyjadrenia Krajského

pamiatkového úradu K. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa okrem iného uvádza, že predmetná stavba
sa nachádza v V., ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky S. W. U. v I., na ktorú vrátane všetkých
nehnuteľností a objektov situovaných v V. sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 49/2002 Z.z. a akékoľvek
zámery obnovy či úpravy objektov situovaných v areáli národnej kultúrnej pamiatky, v tomto prípade
samotnom V., musia byť usmerňované príslušným krajským pamiatkovým úradom, ktorý v tomto prípade

vydal záväzne stanovisko č. S.-XXXX/XXXX-XX/XXXXX/F. zo dňa XX.XX.XXXX, podkladom ktorého
bola projektová dokumentácia spracovaná H.. U.. V. A., rešpektujúca objemový rozsah pôvodného
hospodárskeho objektu, vrátane i jej samotnej realizácie, stavebné úpravy hospodárskej budovy v
predloženej dokumentácii boli prípustné z hľadiska zachovania požadovanej prezentácie národnej
kultúrnej pamiatky S. W. U. v I., navrhované objemové riešenie sa od pôvodnej hmoty hospodárskej

budovy odkláňalo v minimálnej miere, a akékoľvek ďalšie úpravy, či zásahy do hmotovo-objemového
riešenia hospodárskej stavby nie sú žiadúce, ani nie sú opodstatnené a požadované úpravy strechy v
rozsahu odstránenia žľabov, hákov, zvodovo, dosiek podbitia, úprav bleskozvodu, odrezania drevenej
konštrukcie krovu a odstránenia škridiel smerujú k degradácii architektonicky stavebne a konštrukčne
koncepčnej stavby a z hľadiska zachovania požadovanej úrovne prezentácie významného rozsiahleho

areálu národnej kultúrnej pamiatky nie sú prípustné. Ďalej súd vychádzal z vyjadrenia H.. U.. V. A.
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa k možnosti odstránenia časti strechy stavby nebytovej budovy súp. č.
XXX vyjadril tak, že pokiaľ ide o technické riešenie odstránenia časti objektu po hranicu susediaceho
pozemku toto by pozostávalo z odstránenia odkvapovej časti strechy, krovu, podbíjania, odkvapovej
laty a odkvapového systému objektu po celej dĺžke časti strechy objektu premenlivej šírke 0,44 m

až 0,86 m, pričom vzhľadom na komplikovanú a technicky náročnú úpravu odkvapovej časti objektu
nebytovej budovy, finančne náročnú a nehospodárnu ako i technicko-hospodárske parametre parc. č.
XXX/X (tvar, poloha, neprípustnosť, nevyužiteľnosť) túto úpravu nedoporučuje, pretože požadovaná
úprava je technicky a ekonomicky neprimeraná a nehospodárna, doterajšie riešenie stavby je v súlade
s požiadavkami kladenými na areál národnej kultúrnej pamiatky S. W. U. I., požadovaná úprava

znehodnotí stavebno-architektonické riešenie objektu, čím znehodnotí požadovanú úroveň celkového
riešenia areálu národnej kultúrnej pamiatky. Súd zhodnotiac uvedené stanoviská dospel k záveru, že
požadované úpravy strechy v rozsahu odstránenia žľabov, hákov, zvodovo, dosiek podbitia, úprav
bleskozvodu, odrezania drevenej konštrukcie krovu a odstránenia škridiel, by predstavovali narušeniearchitektonicky stavebne a konštrukčne koncepčnej stavby z hľadiska zachovania požadovanej úrovne
prezentácie významného rozsiahleho areálu národnej kultúrnej pamiatky, ktorým je S. W. U. v I..
Námietky žalovaného voči vyjadreniu Krajského pamiatkového úradu a voči vyjadreniu H.. U.. V. A. zo

dňaXX.XX.XXXX,bolibezrelevantnýchskutkovýchtvrdení,pričompoukaznato,žezostranyKrajského
pamiatkového úradu K. došlo k trom rôznym vyjadreniam, a vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX ide nad
rámec zákona č. 49/2002 Z.z., sú podľa názoru súdu len účelovými, pričom Krajský pamiatkový úrad
sa vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX vyjadroval k požiadavke úpravy strechy a toto bolo podpísané
V.. V. X., a nešlo o vyjadrenie H.. U.. F., ako tvrdil žalovaný. Vo vzťahu k námietke voči vyjadreniu H..

U., V. A., že ide o tendenčné vyjadrenie, sa súd s touto námietkou nestotožnil, predmetné stanovisko
sa vzťahuje k možnosti odstránenia časti strechy, ktorá ako vyplýva z predmetného vyjadrenia je
technicky zrealizovateľná avšak pre uvedené dôvody - komplikovanosť, technickú náročnosť, ako aj
finančnú náročnosť a nehospodárnosť, sa úprava nedoporučuje. Súd pritom zohľadnil aj skutočnosť,
že porušenie vlastníckeho práva žalovaného nespôsobuje žiadny diskomfort v dovtedajšom užívaní
nehnuteľnosti žalovaným, keďže strecha zasahuje na pozemok žalovaného parc. č. XXX/X o výmere

9 m2, samotný pozemok má výmeru 34 m2, tento je aj s ohľadom na tvar, plochu a neprípustnosť
pre žalovaného nevyužiteľný, k tomuto pozemku nemá prístup, nemôže na ňom nič realizovať, pričom
v skutočnosti je pozemok žalovaného využívaný ako parkovisko X. Q. E., a preto podľa názoru súdu
požadovanáúpravastrechyodstránenímčastistrechyniejepodľa§135cods.1Občianskehozákonníka
účelná. Za danej situácie súd posúdil ďalej aj to, či sú splnené podmienky na druhý spôsob vyporiadania

neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu prikázanie len časti
nehnuteľnosti žalobcu neprichádza z technického hľadiska vôbec do úvahy, keď navyše žalovaný k
takémuto postupu súhlas ani nedával a ani vo svojich podaniach a stanoviskách nič také nenavrhoval,
pričom požadoval dodržania podmienok v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a to nariadenie
úpravy už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy. Naviac v zmysle §26 ods.1 vyhláška

č. 535/2002 Z.z. musí strešná konštrukcia chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a
odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj keď žalobca zasahuje do
vlastníckeho práva žalovaného, pretože súčasťou pozemkov je aj vzdušný priestor v kolmej časti nad

nimi a aj pod nimi. Vyplýva to aj z ust. § 127 ods.1 OZ, ktorý v určitých prípadoch obmedzuje vlastníka
pozemku odstrániť napríklad vetvy stromu, ktoré presahujú do vzdušného priestoru nad pozemok.
Presah do vlastníctva žalovaného tohto nijakým závažným spôsobom neobmedzuje. Súd sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného a mal za to, že odstránenie časti strechy, ktorá presahuje spolu s rímsou
a odkvapom v časti celého presahu 9 m2, ktorý zahrňuje strechu spolu s rímsou a odkvapom je

neúčelné, pričom hospodárska strata, ktorý by vznikla žalobcovi odstránením časti strechy a ríny by
bola neúmerná v porovnaní s tým, čo by sa týmto odstránením dosiahlo, pričom bolo potrebné zohľadniť
aj skutočnosť, že v prípade odstránenia časti strechy by došlo aj k ujme z hľadiska architektonického
v rámci prezentácie areálu národnej kultúrnej pamiatky, ktorou je S. W. U. v I., ktorého súčasťou je aj
predmetná stavba. Tvrdenie žalovaného, že na parcele č. XXX/X je parkovisko, kde parkujú motorové

vozidlá a v prípade zosuvu snehu zo strechy by motorové vozidlá a osoby mohli byť zranené, nebolo
ničím preukázané a ani rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, na ktoré sám poukazuje žalovaný
a v ktorom boli nariadené žalobcovi vykonať úpravy presahujúcej strechy, sa vykonanie týchto úprav
nezdôvodňovalo nebezpečenstvom ohrozenia života osôb alebo možnej škody parkujúcich motorových
vozidiel, prípadne inej škody na cudzom majetku.

20. S ohľadom na uvedené súd považoval za splnené podmienky na zriadenie vecného bremena tak ako
to predpokladá ust. §135c ods. 3 OZ a zriadil vecné bremeno za náhradu v prospech žalovaného ako
vlastníka pozemku a to v rozsahu, aby zaťažoval vlastníka pozemku v nevyhnutnej miere a minimálnej
miere, pričom vecné bremeno in rem zriadil podľa geometrického plánu č. 64/2019 vyhotovený H.. I.

P. F..E..W..Y..R.. úradne overeným katastrálnym odborom Okresným úradom G. Q. dňa XX.XX.XXXX,
pod č. XXX/XXXX a to v prospech vlastníka stavby súpisné číslo XXX, druh stavby: nebytová budova -
iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území I., ktoré spočíva v povinnosti
vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X, v katastrálnom území I., strpieť vecné bremeno právo
stavby k časti pozemku parcela č. XXX/X o výmere 9 m2 označeného ako diel 1 v geometrickom

pláne č. 64/2019 pod stavbou súpisné číslo XXX v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom, s tým,
že geometrický plán č. 64/2019 vyhotovený H.. I. P., F..E. W..Y..R.. tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku. Súd vecné bremeno zriadil na dobu neurčitú a za náhradu v sume 295 eur tak ako táto
bola určená súkromným znaleckým posudkom č. 43/2020 H.. I. Y., s ktorou výškou náhrady sa súdstotožňuje.Žalovanýnamietalprotiznaleckémuposudkuč.43/2020,žejetotožnýspredchádzajúcimlen
boli vymenené dátumy. V tomto smere neuviedol žiadne relevantné argumenty z hľadiska spochybnenia
záverov znalca v súkromnom znaleckom posudku č. 43/2020, súd preto argumentáciu považuje za

účelovú a bez právnej relevancie, keďže nie je zrejmé v čom má spočívať nesprávnosť výpočtov a
záverov znalca. Súd predmetný súkromný znalecký posudok hodnotí ako úplný s ohľadom na zadanie,
závery znalca za logicky odôvodnené. Preto súd závery znalca z hľadiska vyčíslenia náhrady za
zriadenie vecného bremena považoval za súladné s výsledkami ostatných dôkazov vykonaných v
konaní, v tomto smere závery znalca zodpovedajú výsledkom konania zisteným súdom. Súd preto

s ohľadom na vykonané dôkazy v konaní, a meritum veci považoval súkromný znalecký posudok
a jeho závery za relevantné pre konanie. Súd sa však nestotožnil s rozsahom vecného bremena,
ako to navrhoval žalobca, ktorý žiadal v rámci zriadenia vecného bremena upraviť aj právo držby
a užívania časti pozemku parc. č. XXX/X vrátane práva vykonať opravu, úpravu, rekonštrukciu a
modernizáciu alebo zmenu stavby, ktorý rozsah považoval za zaťažujúci žalovaného ako vlastníka
pozemku nad nevyhnutnú a minimálnu mieru. Súd sa primeranú mieru z hľadiska nevyhnutného

výkonu vlastníckeho práva žalobcu ako neoprávneného stavebníka k spornej stavby považuje ním
určený rozsah zriadenia vecného bremena a to v rozsahu zriadenia práva stavby k časti pozemku
č. XXX/X tak ako bol označený v Geometrickom pláne č. 64/2019. Možno zriadenia vecného
bremena podľa § 135c ods. 3 OZ za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k
spornej stavby. Žalobcom požadovaný rozsah zriadenia vecného bremena nemožno považovať za

rozsah zodpovedajúci nevyhnutnej miere pre výkon jeho vlastníckeho práva, ale tento je nad mieru
nevyhnutnú. Možnosť rekonštrukcie, modernizácie, úpravy stavby podľa názoru súdu nezohľadňuje iba
mieru nevyhnutnú výkonu vlastníckeho práva žalobcu k stavbe. Vo vzťahu k údržbe, obhospodarovaniu
stavby je potrebné dodať, že podľa § 127 ods. 3 OZ, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,

pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb s tým, že
ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť, ktorej
zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Navyše žalovaný v konaní potvrdil, že žalobcovi doposiaľ nebolo nikdy
bránené k tomu, aby čokoľvek vykonal s parc. XXX/X. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku v
časti týkajúcej sa rozsahu navrhovaného vecného bremena zamietol.

21. Tak strana žalobcu ako žalovaného sa v konaní odvolávala na ust, § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle
tohto ustanovenia výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť

môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu; výkon práva musí byť právom
dovolený (aprobovaný). Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný
i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý
by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskej spolupatričnosti. Ide teda o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú

mieru tolerancie v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Pojmom dobré mravy možno rozumieť
pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.
Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde ani tak o subjektívny názor účastníka, ako
o spoločenské, objektivizované hodnotenie. Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, hoci úplne výnimočne, prihliadlo aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v

pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také
okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba dbať o to, aby
ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné
okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil tak snahe alebo možnosti ich zneužitia. Toto ustanovenie
vyjadruje zároveň zákaz šikanózneho výkonu práva, o ktoré ide vtedy, ak je právo vykonávané za

účelom poškodzovania iného subjektu. Za zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené,
ktorým má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku. Z výsledkov zisteného skutkového stavu je
zrejmé, že žalobca sa rozhodol situáciu vo vzťahu k previsu strechy nad pozemkom žalovaného, ktorá
predstavuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, vyriešiť podľa 135c ods. 3 OZ, ktoré
ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania

vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom, a to zriadením vecného bremena. Za neoprávnenú
stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom
pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku.
Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nieje ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o
stavbe. Na takýto postup má žalobca ako vlastník neoprávnenej stavby v časti previsu strechy na
pozemku žalovaného v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka plné právo.

Keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadne previsu strechy či už zriadením vecného
bremena, uzatvorením nájomnej zmluvy, prípadne kúpnej zmluvy, alebo iným spôsobom, pričom súd
nespochybňuje skutočnosť, že umiestnenie časti strechy stavby súp. č. XXX nad pozemok žalovaného,
predstavuje zásah do jeho vlastníckeho práva, avšak všetky vyššie uvedené a zistené okolnosti prípadu,
podľa názoru súdu nezakladá konanie na strane žalobcu ako vlastníka stavby súp.č. XXX v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak ani na strane žalovaného
súd nevzhliadol konanie v rozpore s dobrými mravmi tak ako predpokladá ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

22. Pre vyššie uvedené dôvody súd rozhodol o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby
súpisné číslo XXX, druh stavby: nebytová budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X,

v katastrálnom území I., vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“
parcela č. XXX/X, v katastrálnom území I., strpieť vecné bremeno právo stavby k časti pozemku parcela
č. XXX/X o výmere 9 m2 označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným H.. I.
P., F..E. W..Y..R.., úradne overeným katastrálnym odborom Okresným úradom G. Q. dňa XX.XX.XXXX,
pod č. XXX/XXXX, pod stavbou súpisné číslo XXX v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom, ktorý

Geometrický plán č. 64/2019 vyhotovený H.. I. P., F..E. W..Y..R.. bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku. Vecné bremeno súd zriadil na dobu neurčitú a za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur, ktorú
je žalobca povinný uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a vo zvyšku žalobu
zamietol.

23. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ išlo o zamietajúcu časť súd poukazuje na to,
že táto sa týkala len rozsahu zariadenia vecného bremena, pričom žalobca ohľadne jeho nároku na
zriadenie vecného bremena bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. O
výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

24. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
Uviedol, že súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno napriek tomu, že žalobca nedodržal osobitné
zreteľ kúpy budovy č. XXX (rekonštrukcia za účelom skladu bicyklov na cykloturistiku pre obyvateľov

a skladovanie náradia pre R. V. I.), keďže v budove je iba sklad náradia a ubytovacie priestory pre
jeho potreby. Namietal, že žalobca porušil stavebný zákon, keďže odstránil celú pôvodnú stavbu č. XXX
bez povolenia stavebného úradu, uskutočňoval novú stavbu bez stavebného povolenia, čím spáchal
delikt podľa stavebného zákona, uskutočnil novú stavbu v rozpore so zákonom tým, že ju zvýšil o ďalšie
podlažie so 6 vikiermi, 11 strešnými oknami a 16 solárnymi ohrievačmi, oproti pôvodnej stavby urobil

previs strechy nad pozemok parc. č. XXX/X v premenlivej šírke 0,44 m - 0,86 m. Previs zasahuje nad
parkovisko, kde sa pohybujú motorové vozidlá a ľudia a v prípade zosuvu snehu zo strechy by mohlo
dôjsť k ohrozeniu zdravia a ku škode na vozidlách. Zo strany KPÚ K. išlo o tri rôzne vyjadrenia k tej
istej veci, vyhotovené tou istou osobou H.. F. a vyjadrenie zo dňa X.X.XXXX je vyjadrením nad rámec
zákona č. 49/2002 Z.z. v časti neprípustnosti zmien na terajšej stavbe, hoci odstránenie pôvodnej stavby

KPÚ nevadilo. Záverom uviedol, že žalobca viackrát porušil zákony a teda nekonal v súlade s dobrými
mravmi a teda predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena v prospech toho, kto porušoval
zákony na dosiahnutie svojho cieľa, zasiahol neoprávnene do výkonu jeho vlastníckeho práva a toto
konanie nebolo v súlade s dobrými mravmi.

25. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalovaný tvrdí v odvolaní, že k predaju majetku obce došlo z dôvodu osobitného zreteľa - ktorým
bola rekonštrukcia objektu, a že žalobca realizoval odstránenie stavby bez stavebného povolenia. Tieto
skutkové tvrdenia žalovaného sú však zhodné so skutkovými zisteniami súdu v bode 14. odôvodnenia
rozsudku, preto je táto námietka žalovaného neopodstatnená a bez právneho významu. K námietke

žalovaného, že žalobca osobitný zreteľ predaja majetku dodržal len čiastočne, čím porušuje zákon,
treba uviesť, že ak by aj žalobca nedodržal osobitný zreteľ predaja uvedený v uznesení obecného
zastupiteľstva, neporušoval by tým zákon. Žalobca, tak ako každý vlastník budovy, je oprávnený
budovu využívať v súlade so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím, a nie podľa uzneseniaobecného zastupiteľstva, ktoré nie je zákonným aktom. Žalobca nebol nikdy ani zmluvne zaviazaný k
tomu, akým spôsobom má byť využívaná stavba ktorú nadobudol od žalovaného. Bez ohľadu na to však
žalobca v zmysle stavebného povolenia zrekonštruoval stavbu, ako nebytovú budovu pre administratívu,

čo je v súlade s osobitným zreteľom podľa uznesenia obecného zastupiteľstva. Nie je pravdou tvrdenie
žalovaného, že táto stavba slúži na ubytovanie. Toto tvrdenie žalovaného je účelovo vykonštruované
a ničím nepodložené. Žalovaný ďalej tvrdí, že žalobca uskutočňoval novú stavbu bez stavebného
povolenia, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) a c) stavebného zákona. Súd
prvej inštancie došiel na základe vykonaných dôkazov k správnym záverom, že žalobca sa dopustil

správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) a c) a nie správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm.
b) a c) ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami.
Okrem uvedeného preukazovanie porušenia stavebného zákona žalobcom nebolo predmetom tohto
konania, keďže nie je relevantné pre zriadenie vecného bremena súdom, či žalobca porušil alebo
neporušil stavebný zákon. Pri výstavbe rešpektoval všetky rozhodnutia Slovenskej stavebnej inšpekcie
a Okresného úradu v K., odbor výstavby a bytovej politiky, o potrebe stavebného povolenia pre vykonaný

rozsah prác. Tieto rozhodnutia prišli v čase, kedy hrubá stavba (rekonštrukcia pôvodnej stavby) už
bola hotová. Až vtedy zistil, že previs časti strechy zasahuje do vlastníctva žalovaného a ihneď žiadal
žalovaného o určenie iného práva k pozemku. K námietke žalovaného, že uskutočnil novú stavbu v
rozporesozákonomtým,žejuzvýšiloďalšiepodlažieso6vikiermia11strešnýmioknamia16solárnymi
ohrievačmi žalobca uviedol, že stavba v uvedenom rozsahu bola realizovaná v súlade s dodatočným

stavebnýmpovolenímč.XXX/XXXX-XXX-Y.zodňaXX.XX.XXXX,aprávoplatnýmrozhodnutímozmene
stavby, ktorým stavebný úrad povolil realizáciu 16 ks solárnych ohrievačov. Z toho jednoznačne vyplýva,
že stavba k dnešnému dňu nie je realizovaná v rozpore so zákonom. Žalovaný okrem toho nesprávne
uvádza vo svojom odvolaní, že žalobca pridal 3 vikiere zo strany V., čo však nie je pravdou. Toto svoje
tvrdenienikdyžalovanýnepreukázal.Kuvedenémujepotrebnéopätovnepoukázaťnato,žepredmetom

tohto konania nie je určenie či stavba resp. jej časti boli realizované v súlade so stavebným zákonom
alebo nie. Stavba je realizovaná v súlade s dodatočným stavebným povolením, okrem skutočnosti,
že do dnešného dňa nebol odstránený previs strechy v zmysle stavebného povolenia, ktorý je však
predmetom tohto konania. Žalovaný ďalej tvrdí, že zo strany KPÚ išlo o 3 rôzne vyjadrenia k tej istej
veci tou istou osobou. Žalovaný však nikde neuviedol ani nešpecifikoval v čom vidí rôznosť týchto 3

vyjadrení a ani to, o ktoré 3 konkrétne vyjadrenia KPÚ ide. Týmito námietkami žalovaného sa už súd
vysporiadal vo svojom odôvodnením rozsudku viď bod 17, kde uvádza že tieto námietky žalovaného boli
bez relevantných skutkových tvrdení, a že v danom prípade ani nejde o vyjadrenia tej istej osoby H.. U..
F., nakoľko vyjadrenie KPÚ z X.X.XXXX podpísal V.. V. X.. Preto sa súd s touto námietkou žalovaného
nestotožnil, s čím žalobca plne súhlasí. Podľa žalovaného je ďalej vyjadrenie KPÚ zo dňa X.X.XXXX

vyjadrením nad rámec zákona č. 49/2002, a to časti neprípustnosti zmien na terajšej stavbe. Žalovaný
pritom neuvádza, prečo má za to, že toto vyjadrenie je nad rámec zákona. V zmysle príslušného zákona
Krajský Pamiatkový úrad je oprávnený vydávať stanoviská ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov
štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto
zákonom. V zmysle týchto ustanovení bolo vydané aj predmetné stanovisko KPÚ. Touto námietkou

žalovaného sa súd vysporiadal vo svojom odôvodnení rozsudku (viď bod 17.), kde uvádza, že podľa
jeho názoru ide len o účelovú námietku, s čím žalobca plne súhlasí. Ďalšou námietkou žalovaného je,
že previs strechy zasahuje na parkovisko, kde sa pohybujú motorové vozidlá a ľudia, čím v prípade
zosuvu snehu zo strechy - previsu, by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia a ku škode na motorových
vozidlách. Máme za to, že ide o účelové tvrdenie žalovaného. Strecha je zrealizovaná v súlade s

projektovou dokumentáciu vypracovanou odborne spôsobilou osobou v súlade s príslušnými STN, čo
potvrdila aj stavebná inšpekcia. Ak by sme takýto argument žalovaného o nebezpečnosti strechy prijali,
potom by každá sedlová strecha musela byť životu nebezpečná pre ľudí pohybujúcich sa okolo stavby s
takouto strechou. Strechy domov sú navrhované a konštruované normami STN tak, aby boli bezpečné a
neohrozovali ľudí pohybujúcich sa pod nimi. Naviac v zmysle §26 ods.1 vyhláška č. 535/2002 Z.z. musí

strešná konštrukcia chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové vody,
zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií. Preto bolo nutné urobiť previs strechy od obvodových múrov s
osadením rímsy a odkvapovej rúry, ktoré sú umiestnené na previse strechy. Práve osadením ríny sa
nijako neobmedzí užívanie pozemku žalovaného, ale sa dokonca skvalitní tým, že voda nebude stekať
na jeho pozemok. S týmto tvrdením žalovaného sa súd už správne vysporiadal, keď uviedol (viď bod

18. odôvodnenia rozsudku): „Tvrdenie žalovaného, že na parcele č. XXX/X je parkovisko, kde parkujú
motorové vozidlá a v prípade zosuvu snehu zo strechy by motorové vozidlá a osoby mohli byť zranené,
nebolo ničím preukázané a ani rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, na ktoré sám poukazuje
žalovaný a v ktorom boli nariadené žalobcovi vykonať úpravy presahujúcej strechy, sa vykonanietýchto úprav nezdôvodňovalo nebezpečenstvom ohrozenia života osôb alebo možnej škody parkujúcich
motorových vozidiel, prípadne inej škody na cudzom majetku.“ Ďalšou námietkou žalovaného je, že
podľa jeho názoru nebolo zodpovedané na otázku súdu či je možné odstrániť previs strechy. Táto

námietka žalovaného je neopodstatnená, nakoľko vo vyjadrení H.. U.. V. A. je jasne uvedené, že toto
odstránenie je technicky realizovateľné avšak pre komplikovanosť, technickú náročnosť, ako aj finančnú
náročnosť a nehospodárnosť úpravu nedoporučuje. Súd sa s týmto vyjadrením riadne oboznámil svoje
argumenty k nemu riadne vysvetlil v odôvodnení rozsudku (viď bod 16. a 17. odôvodnenia rozsudku).
Žalovaný uvádza, že nesúhlasí s názorom súdu, že žalobca nekonal v rozpore s dobrými mravmi, avšak

toto svoje tvrdenie neodôvodnil a ani neuviedol prečo s tým nesúhlasí. Žalobca má za to, že počas
konaniabolopreukázané,žestavebnéprácevykonávalvdobrejviereavsúladesverejnýmzáujmom,čo
potvrdzuje samotné rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie č. XXXXXXX/XXX/XXXX-W./X-Z. ako
aj dodatočné stavebné povolenie č. XXX/XXXX-XXX-Y.. Žalovaný ďalej namieta súdu, že neprihliadol
na to, že žalobca neoprávnene zasiahol do výkonu jeho vlastníckeho práva a že napriek tomu zriadil
vecné bremeno v prospech žalobcu. Táto námietka žalovaného je neopodstatnená a irelevantná,

nakoľko práve ustanovenie paragrafu § 135c ods. 3) Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi
stavby, ktorý zriadi neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku domáhať sa na súde zriadenia práva
vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, v súlade so zákonnými
podmienkami, ktorými sú: vecné bremeno musí byť zriadené za náhradu, jeho zriadenie je v súlade s
verejným záujmom, zaťaženie vlastníka pozemku je len v nevyhnutnej miere. Všetky tieto podmienky

boli v predmetnom konaní splnené. Súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že žalobca zasahuje do
práva žalovaného, avšak tento presah do vlastníckeho práva žalovaného nijakým závažným spôsobom
neobmedzuje. Súd v takýchto prípadoch má povinnosť prihliadať na účel daného zásahu, na záujem
na ďalšom využití stavby ako aj na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby
vznikla. Vzhľadom na uvedené súd dospel k správnemu záveru, že odstránenie previsu strechy nie

je účelné, pričom hospodárska strata, ktorá by vznikla žalobcovi odstránením časti strechy a ríny by
bola neúmerná v porovnaní s tým, čo by sa týmto odstránením dosiahlo, pričom súd zohľadnil aj tú
skutočnosť, že v prípade odstránenia časti strechy by došlo aj k ujme z hľadiska architektonického v
rámci prezentácie areálu národnej kultúrnej pamiatky, ktorou je S. W. U. v I.. Konaním bolo preukázané,
že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, čo vyplýva z dodatočného povolenie stavby, a súd

zriadil vecné bremeno len v nevyhnutnom rozsahu - ako právo stavby na pozemku žalovaného o
výmere 9 m2 časti previsu strechy s rímsou a odkvapom. Čo sa týka námietky žalovaného, že by
nemal znášať trovy konania z dôvodu, že zriadením vecného bremena bude vlastne protiprávne konanie
a porušovanie zákonov žalobcom legalizované, táto námietka nemá žiadnu oporu v zákone. Žalobca
podal žalobu v súlade s jeho zákonnými právami a preto v prípade úspechu má nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaného tvrdenia v odvolaní sú v
zjavnom rozpore s predloženými listinnými dôkazmi a zákonnými ustanoveniami, pričom jeho argumenty
sú tendenčné a účelové, nepodložené dôkazmi a bez relevantných skutkových tvrdení. Vzhľadom k
uvedenému, je žalobca toho názoru, že súd správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a
vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. Rozhodnutie súdu dáva odpoveď na všetky podstatné námietky

žalovaného, jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným požiadavkám, nie je arbitrárne, nepresvedčivé a
nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. S ohľadom na to je podľa názoru
žalobcu odvolanie žalovaného neopodstatnené, a preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne, vrátane výroku o náhrade trov konania.

Zároveň žiada, aby odvolací súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

26. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uviedol, že pri citovaní zákonného ustanovenia
ohľadnesprávnehodeliktuurobilchybuvpísaní.Podľajehonázorucelévyjadreniežalobcujepostavené

iba na konštatovaní, že odvolanie je tendenčné, účelové a nepodložené dôkazmi, čo sa nezakladá
na pravde. Je dokázané, že žalobca viackrát porušil zákony a teda nekonal v súlade s dobrými
mravmi. Podľa jeho názoru zriadenie vecného bremena in rem v prospech žalobcu bude vlastne súdom
legalizované protiprávne konanie a porušovanie zákonov. Trovy konania by mal znášať žalobca.

27. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, uviedol, že žalovaný v tomto svojom vyjadrení len
opakuje niektoré svoje tvrdenia uvedené v odvolaní, ku ktorým sa už podrobne vyjadril vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalovaného, a ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava. Opätovne poukázal na to, že
preukazovanie porušenia stavebného zákona žalobcom nebolo predmetom tohto konania, keďže nie jerelevantné pre zriadenie vecného bremena súdom, či žalobca porušil alebo neporušil stavebný zákon.
Samotná skutočnosť, že konaním žalobcu došlo k porušeniu stavebného zákona (začo mu bola udelená
príslušná sankcia, ktorú riadne uhradil), neznamená, že toto konanie je automaticky konaním v rozpore

s dobrými mravmi. Samotný správny orgán, ktorý predmetnú sankciu uložil v odôvodnení uviedol, že
stavebník konal v dobrej viere, a aj preto bola uložená sankcia na najnižšej možnej hranici. Svojím
konaním žiadnym spôsobom neporušil dobré mravy, uviedol to aj súd prvej inštancie.

28. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacej časti o trovách konania
nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V časti zamietnutia zvyšku žaloby odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie

nadobudol právoplatnosť.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
30.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
31. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a

nebude ich opakovať.
32. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia

podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané

žalovaným v jeho odvolaní.
33. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i
argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

34. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom

kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivýproces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

35. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

36. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vyporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré v odvolaní namieta žalovaný ako nezodpovedané súdom prvej inštancie. Žalovaný
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal. Všetky skutkové
zistenia a právne závery súdu prvej inštancie sú správne.

37. Žalovaný v odvolaní rieši otázky týkajúce sa stavebného konania a stavebných riešení vykonaných
žalobcom. V tomto prípade však treba odlíšiť status žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti susediacej s
nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu a status žalovaného v rámci stavebného konania. Pre posúdenie
predmetukonaniajerelevantnývýlučnestatusžalovanéhoakovlastníkasusediacejnehnuteľnosti,ktorej
sa vecné bremeno týka. Námietky žalovaného ohľadne nedodržania podmienok kúpy zo strany žalobcu,

nedodržania technických parametrov stavby, odstránenie pôvodnej stavby, porušenie stavebného
zákona, sú v tomto konaní irelevantné. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že žalobca nedodržal podmienky
kúpnej zmluvy, porušil zákon, túto skutočnosť mal možnosť riešiť iným právnym spôsobom. Naviac
žalobca bol postihnutý príslušným orgánom za správny delikt (konanie bez stavebného povolenia).

38. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že previs strechy bol už na pôvodnej budove, i keď nie v
takom rozsahu ako v súčasnosti na novej budove. Zameranie (rozparcelovanie) parcely za účelom
predaja žalobcovi, dal urobiť žalobca a mal a mohol dohliadnuť na správne zameranie so zohľadnením
previsu strechy. Previs strechy zasahuje aj nad pozemok parc. č. XXX/X, ktorého vlastníkom sú J. SR
a so zriadením vecného bremena k ich pozemku pre žalobcu sa mimosúdne dohodli. Žalobca mal

záujem vyriešiť situáciu mimosúdne aj so žalovaným, avšak zo strany žalovaného bol odmietavý prístup.
Previs strechy je urobený v súlade s technickou normou tak, aby chránil budovu a osadením rímsy a
odkvapovej rúry je chránený aj pozemok pod previsom patriaci žalovanému. Krajský pamiatkový úrad
K. súhlasil s realizáciou stavby vrátane previsu strechy a zaujal stanovisko, že odstránenie previsu by
stavbu znehodnotilo, nespĺňala by kritéria kultúrnej pamiatky s danými architektonickými požiadavkami.

Znalec H.. U.. A. neodporučil odstránenie previsu strechy, pretože taká úprava strechy je technicky a
ekonomickyneprimeranáanehospodárna,znehodnotilabybudovu,ktorájesúčasťounárodnejkultúrnej
pamiatky S. W. U. v I.. Je zrejmé, že v tomto ohľade nejde iba o záujmy žalobcu, ale aj o verejný
záujem zachovať a zveľaďovať národné kultúrne pamiatky Slovenska. Odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaný svoj pozemok nevyužíva na žiadne obci prospešné účely. Pozemok slúži iba ako parkovisko,

previs strechy žiadnym spôsobom takémuto využitiu nebráni a v užívaní pozemku žalovaný nie je
obmedzený ani zriadeným vecným bremenom v nevyhnutnom rozsahu.

39. Skutkový stav a právne posúdenie súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsudku uvedené veľmi
podrobnearozsiahlo,odvolacísúdnemáčododať,opakovaťtietodôvodynepokladázapotrebnéapreto

vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods.
1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca, preto odvolací súd vyslovil, že sa mu nárok na

náhradu týchto trov priznáva voči žalovanému v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).