Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918203587
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:6918203587.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, J., zastúpený: JUDr. Ján

Čipka, advokát, so sídlom Partizánska 197, Hnúšťa proti žalovanému: Z. A., narodený XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX, právne zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik , advokát, so sídlom Mostná 46, Nitra, o
zaplatenie 5 568,63 eura s príslušenstvom , sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2563,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 2563,20 eura od 01.11.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 54,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 11.09.2018 doručenou Okresnému súdu Rimavská Sobota požaduje
zaplatenie sumy 5 568,63 eura titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobcu odôvodnil tým, že žalovaný
bol prevádzkovateľ C. A. T. v J. a žalobca mu poskytoval pomoc pri zabezpečovaní záležitostí súvisiacich
so zariaďovaním, otváraním a následným prevádzkovaním podniku s prísľubom relevantnej budúcej
spolupráce pri fungovaní a riadení podniku. Žalovaný sa jednostranne rozhodol ukončiť prevádzkovanie
a podnik zavrel, bez realizácie prisľúbenej spolupráce. V rámci prípravy a fungovania podniku žalobca

za žalovaného uhradil viaceré platby súvisiace s prevádzkovaním. Dňa 15.02.2017 uhradil faktúry za
alkohol vo výške 1 747,95 eura a zároveň uhradil finančné prostriedky na kúpu sedačiek vo výške 2
513,20 eura. Sedačky si žalovaný po uzavretí podniku vzal a kúpnu cenu neuhradil. Ďalšie náklady
súviseli s prerobením priestorov a znášal ich namiesto žalovaného a to vo výške 711,64 eura. Okrem
toho vyplatil odmenu za prácu fyzických osôb pre p. G. sumu 133,50 eura a p. K. sumu 82,50 eura a
sumu 50,00 eur za pripojenie elektrickej energie. Žalobca uhradil aj nákup tovaru následne ponúkaného
v podniku v celkovej výške 329,84 eura. Žalovaného viackrát vyzýval na úhradu vyššie uvedených

nárokov,nonepodarilosamuveczmierlivovyriešiť. Napreukázaniesvojichtvrdenípredložilmimosúdnu
komunikáciu strán sporu, pokladničné bloky, potvrdenia o prevzatí peňazí, faktúry, výpisu z účtu a
čestné prehlásenie.

2. Žalovaný pri svojom prvom úkone vzniesol námietku miestnej príslušnosti a vec bola postúpená
Okresnému súdu Nitra. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zo žalobcom predložených dokladov , resp.
vyjadrení jeho právneho zástupcu v pokusoch o mimosúdne doriešenie vyplýva, že žalobca mal

poskytnúť žalovanému finančné prostriedky titulom pôžičky na kúpu hnuteľných vecí do ich spoločného
podnikania. Spoločným zámerom strán malo byť spoločné podnikanie, ktorému mal predchádzať ich
spoločný podnikateľský zámer. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by sa na úkor žalobcu bezdôvodneobohatil,pričomanizpredloženýchdokladovtátoskutočnosťnijakonevyplýva.Žalobcaaninepreukázal,
že mal žalovanému poskytnúť pôžičku v akejkoľvek sume.

3. Žalobca s vyjadrením žalovaného nesúhlasil , na žalobe zotrval. V žalobe dostatočným spôsobom
hmotnoprávne odôvodnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa obohatil, lebo
za neho plnil , čo podľa práva mal plniť sám. Žalovaný v rámci mimosúdnej komunikácie uznal náklady,
ktorézanehouhradilasámnavrholspôsobvysporiadania,noniejemuznámydôvodprečokvyrovnaniu
nedošlo.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.05.2019 uviedol, že spoločným zámerom strán bolo spoločné
podnikanie a žalobca podľa jeho tvrdení mal byť „ tichým spoločníkom“ a spoločne zo žalovaným mali v
spoločnom podnikaní rovnakým dielom podieľať sa jednak na ziskoch, ale aj na stratách zo spoločného
podnikania a tento fakt žalobca zamlčuje. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by sa na úkon žalobcu
bezdôvodne obohatil.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 16C/15/2019-128 zo dňa 30.10.2019, tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 747,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
1 747,95 eura od 01.11.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej
časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému voči žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu

37,22 % (výrok III.).

6. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré smerovalo len proti zamietajúcemu výroku
(výrok II.) a výroku v časti o náhrade trov konania (výrok III.). Žalobca požadoval zaplatenie (aj) náhrady
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.513,16 Eur za jeho nárok vyšpecifikovaný ako sedačky klubu

a tiež aj zaplatenie sumy 50,-Eur špecifikovaného ako nárok za pripojenie klubu k dodávke elektriny,
keď súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne právne posúdenie veci, pričom z požadovaných súm žiadal
aj ním uplatnený úrok z omeškania a rovnako požadoval zmenu rozhodnutia o výške náhrady trov
konania v rozsahu 54,48 %. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty ohľadom platby za sedačky klubu, nakoľko úhrady vykonal na

základe existujúceho právneho dôvodu, ktorým bola dohoda o spolupráci pri prevádzkovaní podniku,
ktorú skutočnosť vo svojich vyjadreniach nerozporuje ani žalovaný. V zmysle ustanovenia § 51 OZ je
možné takúto dohodu platne uzatvoriť aj ústne, pričom takáto dohoda bola právnym dôvodom plnenia,
ktorý po zatvorení klubu žalovaným, ukončení živnosti a ukončení komunikácie s ním odpadol. Z tohto
dôvodu subjektívna doba začala plynúť najskôr v júni 2017, kedy k zatvoreniu klubu došlo, nakoľko pre

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa dozvedel o skutkových
okolnostiach, z ktorých mohol vyvodiť, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda
táto lehota je viazaná na jeho subjektívne vnímanie skutkových okolností, keď zdôrazňuje tú skutočnosť,
že pre žalovaného vykonával funkciu zodpovedného vedúceho a až do uzatvoreniu klubu v klube aj
riadne pracoval bez nároku na odmenu. Je dôvodné prikladať náležitú váhu právnym dôvodom, ktoré

zakladali jeho plnenia za žalovaného a ich následnému odpadnutiu vo vzťahu k činnosti, ktorú mali
prevádzkovať spoločne, keď v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie R 26/1975 ohľadom toho, že
je potrebné čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci, t. j. úmysel a prejavy účastníkov predchádzajúce
plneniu. Rovnako poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.02.2016 sp. zn. I. ÚS 548/2001
(R 15/2017) ohľadom spoločného podnikania, ktoré sa formálne neskončilo žiadnou formou spoločného

podnikania, teda že lehoty na vrátenie vynaložených nákladov sa odvíjajú nie od ich poskytnutia, ale od
vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t. j. od času, keď právny dôvod plnenia
dodatočne odpadol (ukončením podnikania žalovaného). Zmyslom ustanovenia § 107 ods. 1 OZ je
predovšetkým účinná ochrana poškodeného a právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti,
nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na

zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Je si vedomý tej skutočnosti, že v
uvedenýchprípadochnejdeoskutkovototožnéprípadysprejednávanouvecou,avšakjehokonaniebolo
nepochybne ovplyvnené konaním žalovaného a jeho prísľubom budúcej spolupráce, ktorú skutočnosť
by mal súd pri určení existencie právneho dôvodu brať do úvahy, keď iným výkladom by došlo k
nespravodlivému odopretiu mu účinnej právnej ochrany. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 558

OZ, ktorého aplikáciu mu súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia odoprel, keď podľa jeho
názoru prejavy adresované mu žalovaným možno považovať za uznanie dlhu tak, ako to predpokladá
Občiansky zákonník a teda s poukazom na ustanovenie § 110 OZ k uplynutiu premlčacej lehoty nemohlo
dôjsť. Zároveň je z neho zrejmá existencia pohľadávky aj vo vzťahu k sume 50,-Eur, ktoré uhradil zaelektrickú energiu (jej pripojenie), keď za dôležitú skutkovú a právnu okolnosť považuje fakt, že súd sa
s touto mimosúdnou komunikáciou oboznámil. Poukazuje na stanovisko žalovaného prejavené v liste
jeho právneho zástupcu JUDr. Z. G. z 18.01.2018 a podanie žalovaného zo dňa 14.05.2018, ktoré sú

nesporne uznaním dlhu ohľadom nárokov uplatňovaných v odvolacom konaní čo do dôvodu i výšky.
Pre možné spravodlivé a zákonné posúdenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty premlčania treba
vyhodnotiť všetky okolnosti veci, keď zdôrazňuje tiež to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe námietku
premlčania nevzniesol, pričom táto je v rozpore s dobrými mravmi a nie je jej možné priznať právny
význam a požadované plnenie mu nepriznať.

7. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre, uznesením, č. k. 8Co/28/2020-177 zo dňa 21.05.2020 tak,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku týkajúcej sa časti zaplatenia
sumy 2.563,20 eura (s úrokom z omeškania) a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vecne uviedol, že čo sa týka
sumy 50,- Eur za pripojenie elektrickej energie, ohľadom ktorej sumy námietka premlčania vznesená

nebola, mal odvolací súd za to, že uhradenie tejto sumy žalobcom medzi stranami sporu sporné
nebolo, keď existenciu uvedenej platby žalobcu potvrdzuje aj žalovaný v jeho vyjadrení (prostredníctvom
právneho zástupcu) zo dňa 18.01.2018, v ktorom vedomosť o tejto platby žalobcom žalovaný potvrdzuje.
Čosatýkapožadovanejsumy2.513,20Eurzasedačky,malodvolacísúdzato,žesúdom prvejinštancie
prijatý právny záver nezodpovedá stavu dokazovania v spore a tiež aj zhora citovaným zákonným

ustanoveniam a žalobcom označeným rozhodnutiam. Zaplatenie sedačiek žalobcom nepredstavovalo
pôžičku žalobcu pre žalovaného, ale ako vyplýva z mimosúdnej komunikácie strán sporu, platbe žalobcu
predchádzalo dojednanie strán sporu ohľadom ich spoločného podnikania v „energy music clube“ v J.,
ktoré sa malo právne usporiadať pri otvorení prevádzky založením kapitálovej spoločnosti, v rámci ktorej
sa mali plnenia žalobcu riešiť. Vzhľadom k existencii základného dojednania strán sporu pred realizáciou

platieb žalobcu za sedačky, bolo potom potrebné posudzovať okamih vzniku záväzku žalovaného k
vysporiadaniu tejto platby, keď podľa názoru odvolacieho súdu nemožno prijať právny záver o tom, že v
čase plnenia žalobcu žiadny právny dôvod plnenia žalobcu neexistoval. Inak povedané, aj keď (by) bolo
zmluvnédojednaniepredchádzajúceplneniužalobcuzažalovanéhoneplatné,zhľadiskabezdôvodného
a počítania lehôt je právne významná už existencia dojednania (ako takého) a to takého, že plneniu

žalobcu malo zodpovedať dojednané konanie - plnenie žalovaného, teda že nešlo len o plnenie žalobcu
bez očakávaného proti/plnenia žalovaného. Skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žiadne
jednanie strán sporu ohľadom spoločného podnikania v konaní preukázané nebolo, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, resp. je výslovne v rozpore s obsahom mimosúdnej komunikácie strán sporu.
Dokazovanie výsluchom strán sporu, ktoré na pojednávaní prítomné boli, vykonané nebolo, pričom súd

prvej inštancie v rámci svojej sudcovskej koncentrácie konania akceptoval žalobcom vznesenú námietku
premlčania až na pojednávaní, nie teda pri prvom možnom prostriedku jeho procesnej obrany, keď
vo vyjadrení k žalobe túto námietku nevzniesol. Žalobcom označené podania za uznanie dlhu (ako
jednoznačnej povinnosti žalovaného k zaplateniu) považovať nemožno a v ďalšom konaní je potrebné
ustáliť okamih zániku dôvodu plnenia žalobcu (a vzniku záväzku žalovaného k vysporiadaniu plnení

na jeho nerozporovaný majetok, resp. v jeho prospech) s ohľadom na okamih nenaplnenia základného
dojednania, t.j. kedy bolo žalobcovi jasné, že naplnené nebude.

8. Súd na prejednanie veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia
strán sporu a žalobca, pričom na pojednávanie sa nedostavil žalovaný. Súd vykonal pojednávanie v

neprítomnosti žalovaného, pretože mal splnené podmienky podľa § 180 CSP, žalovaný o odročenie
pojednávania nežiadal a vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez prítomnosti žalovaného.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovaným plánovali spoločné podnikanie a to prevádzku
C. A. T. v J., pretože žalovaný mal otvorenú živnosť. Nechcel si otvárať vlastnú živnosť v dôsledku

čoho sa dohodli, že budú prevádzkovať uvedený klub. Žalovaný prisľúbil, že môže vystupovať ako
tichý spoločník a že dá vypracovať písomnú zmluvu o tichom spoločenstve. K uzavretiu zmluvy však
neprišlo, pretože žalovaný proklamoval, že bude založená kapitálová spoločnosť. Bolo to v júni 2017, k
uzavretiu predmetnej prevádzky prišlo dňa 30.06.2017. V čase keď bola vystavená faktúra za sedačky
sa uvedená prevádzka prerábala, v tom čase zaplatil aj platbu za pripojenie elektrickej energie. Faktúry

na sedačky boli vystavené na meno žalovaného, pretože tieto chceli založiť neskôr do účtovníctva.
Po uzavretí prevádzky sa snažil žalovaného opakovane kontaktovať ohľadne zriadenia s.r.o., avšak
tento sa iba vyhováral, že nemá čas, nakoniec však založená žiadna spoločnosť nebola. V septembri
2017 sa preto vybral skontrolovať stav prevádzky, pričom sa do nej nedostal, pretože žalovaný bezjeho vedomia vymenil na prevádzke zámky. Opakovane sa pokúšal skontaktovať so žalovaným avšak
neúspešne. Následné to skúsil cez jeho ženu, avšak rovnako bez úspechu. Následne mu prišiel papier
od žalovaného, že mu odvoláva plnú moc a požiadal o vrátenie všetkých kľúčov od prevádzky. Potom

riešili veci prostredníctvom právnikov. V roku 2018 mu zaslal PZ žalovaného návrh na vyporiadanie
(mimosúdneurovnanie)atovdvochverziách.Vprvejverziímužalovanýnavrhoval,abymuzaplatil6000
eur s tým, že si môže nechať celý klub spolu so zariadením. V druhej verzií navrhol vyrovnanie s tým,
že jednotlivé položky si rozdelia. Prevádzka sa otvorila 17.03.2017, a zatvorená bola 30.06.2017. Po
otvorení klubu pôsobil ako zodpovedný vedúci a barman. Žalovaný bol vedený ako majiteľ. V čase keď

mal platiť faktúry (august 2016) všetko nasvedčovalo tomu, že spoločný úmysel podnikať sa uskutoční.
Po otvorení klubu mal so žalovaným plán otvoriť aj iný klub v okolitých miestach. So žalovaným riešili
spoločný zámer podnikať od augusta 2016. Nemali časovo ohraničené uzavretie spomínanej zmluvy o
tichom spoločenstve, samozrejme chcel čo najskôr. Túto skutočnosť žalovanému pripomínal pri každom
jeho príchode do J.. Dohodli sa so žalovaným, že on dá vypracovať zmluvu o tichom spoločenstve.
Žalovaného upozornil, že ak nepríde k vytvoreniu spoločnosti, bude požadovať buď finančné vyrovnanie

alebo vrátenie vecí, ktoré kúpil. Sám neinicioval vyhotovenie zmluvy o tichom spoločenstve, pretože sa
spoľahol v tejto veci na žalovaného a jeho právnika, keďže mu veril.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo svojom prednese uviedol, že už v priebehu
predchádzajúceho konania pred súdom prvej inštancie (vzhľadom na vznesenú námietku premlčania)

poukazovali na tú skutočnosť, že vzhľadom na dohody medzi účastníkmi sporu o prísľube žalovaného
na spoločné podnikanie so žalobcom sa jeho klient o tom, že žalovaný mohol získať a nadobudnúť
bezdôvodné obohatenie s určitosťou dozvedel až z podania žalovaného zo 07.11.2017, kedy odvolal
plnú moc žalobcovi, ktorú mal udelenú ako generálnu plnú moc za účelom zariaďovania záležitosti v
súvislosti s otvorením C. A. T.. Poukázal pritom aj na výpis zo živnostenského registra, z ktorého je

možné zistiť, že žalovaný ukončil živnosti súvisiace s prevádzkovaním klubu 08.07.2017. Najskôr sa
jeho klient, teda žalobca mohol dozvedieť o tom, že môže nastať na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie ku koncu júna 2017, kedy žalovaný na základe vlastného rozhodnutia pod zámienkou zmeny
vstupných údajov v elektrickej registračnej pokladnici, túto pokladnicu z klubu zobral s tým, že tieto údaje
je potrebné zmeniť pre novovznikajúcu spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej mal ako spoločník

figurovaťžalobcaažalovaný.Oddobyuzavretiaklubuprebiehalamedziúčastníkmisporulentelefonická
komunikácia, s tým že v septembri 2017 žalovaný vymenil aj kľúče od klubu a na základe tohto jeho
konania žalobca začal podnikať právne kroky k tomu, aby došlo k naplneniu prísľubov žalovaného
na spoločné podnikanie, prípadne na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalobca uhrádzal za
žalovaného.Jetohonázoru,ženajskoršítermínmožnéhozačatiaplynutiasubjektívnejpremlčacejlehoty

môže byť jún 2017, avšak ako uviedol objektívne sa jeho klient o nenaplnení dohôd dozvedel až z
podania žalovaného zo dňa 07.11.2017. V tejto časti, v ktorej napadli odvolanie trvajú na tom, že
žaloba bola podaná včas z hľadiska behu plynutia objektívnej lehoty a s poukazom na ich tvrdenia aj z
hľadiska behu a plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, a preto nárok žalobcu nemôže byť premlčaný.
Navrhol, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2563,20 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2563,20 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a zároveň navrhol aby,
im súd - žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na dôvody uvedené v uznesení KS
NRprípadnenavrhuje,abysakuvedenýmskutočnostiamvyjadrilajsamotnýžalobca.Podľajehonázoru
sú tvrdenia žalovaného potrebné posudzovať aj v súvislosti s rokovaním strán pred podaním žaloby.
Poukázali pritom na podanie PZ žalovaného z 18.01.2018, kde je to práve žalovaný, ktorý jednoznačne

neformálne dohody potvrdzuje. Ich tvrdenia o tom, že suma za sedačky a suma 50 eur za zapojenie
elektrickej energie mali byť ako investícia žalobcu vyporiadané formou vkladov do spoločnosti alebo
formou schválenia úkonov pred vznikom spoločnosti na prvom valnom zhromaždení spoločníkov, teda
nesúhlasili a rozporoval prejavený názor právneho zástupcu žalovaného o tom, že jeho klient si bol
vedomý toho, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil už v momente, keď vykonal úhrady faktúr tak ako

ich PZ konkretizoval. Z hľadiska právneho posúdenia poukazuje na dôvody odvolania žalobcu a tam
citované rozhodnutia súdov, s ktorými sa podľa nášho názoru stotožnil aj odvolací súd a ktoré by
mali dať základ pre posudzovanie začatia behu plynutia subjektívnej lehoty na premlčanie práv môjho
klienta na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na komunikáciu poukazuje z toho dôvodu, že v tom
podaní žalovaného je vlastne navrhnutý aj spôsob vyporiadania tých investícií a samozrejme neupiera

žalovanému právo na zmenu stanoviska, avšak z hľadiska preukazovania a dôkaznej sily tvrdením
strán sporu zmenu stanoviska žalovaného považuje za účelovú už aj s prihliadnutím na to, že námietku
premlčania žalovaný vzniesol až na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, pričom odvolací súd podľa
ich názoru správne poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia v častiv ktorej žalobu žalobcu zamietol dôsledne nevysporiadal so sudcovskou koncentráciou konania. Podľa
ich názoru vznesená námietka premlčania po tom ako sa žalovaný vyjadroval k žalobe ako aj k replike
nemala byť pripustená.

11. Právny zástupca žalovaného vyjadril jeho nesúhlas s podanou žalobou po vykonanom dokazovaní
navrhol v časti, v ktorej bol nárok vrátený Okresnému súdu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na
náhradu trov konania. Predmetom sporu v tomto konaní sú investície, ktoré mali strany konania vynaložiť
v spoločnom podnikaní a prevádzke hudobného klubu v Tisovci. Čo sa týka úpravy vzájomných práv a

povinností ohľadne ich spoločného podnikania nemali uzatvorenú písomnú zmluvu alebo dohodu, ktorá
by takéto práva vymedzovala. Mali za to a naďalej trvajú na tom, že strany sporu sa mali spoločne
podieľaťtaknaziskoch,aleajnastratách,ktorésprevádzkovanímpredmetnéhoklubusúviseli.Žalovaný
je presvedčený, že investoval v spoločnom podnikaní ďaleko viac ako žalobca a preto je prekvapený
jeho postupom, ktorý vyústil až do súdneho konania. Čo sa týka sporného nároku, ktorý vyplýva z faktúr
vystavených dňa 11.08.2016 splatnej dňa 17.08.2016 a faktúry vystavenej dňa 01.08.2016 splatná dňa

02.08.2016 tak tieto finančné nároky, ktoré si žalobca uplatňuje sú premlčané. Predmetné faktúry boli
vystavené na odoberateľa Z. A., teda žalovaného. Podľa výpisu z účtu žalobcu je zase evidentné, že
úhrady týchto faktúr realizoval dňa 02.08. respektíve 12.08. žalobca. Žalobca už v tento moment musel
vedieť, že plní za iný subjekt a to s ohľadom jednak na skutočnosť, že faktúry neboli vystavené na
žalobcu ako aj na fakt, že neexistovala žiadna písomná dohoda, ktorá by upravovala akým spôsobom

dôjde k vyporiadaniu práv a povinností strán sporu v prípade ich ukončenia spolupráce. Majú teda za to,
že nárok nebol uplatnený v dvojročnej subjektívnej lehote a preto navrhol, aby súd žalobe nevyhovel a s
ohľadom na vznesenú námietku premlčania žalobu zamietol ako nedôvodnú. K sudcovskej koncentrácii
uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania riadne pričom poukázal na ust. § 153 ods.2 CSP,
ktorýjasnedefinuje,žesúdnemusíprihliadnuťnaprostriedokprocesnejobranyaleboprocesnéhoútoku,

ktorý strana nepredložila včas, najmä vtedy ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
prípadne vykonania ďalších úkonov súdu. Predmetná sporová vec bola pojednávaná bez prieťahov
a bola ukončená na prvom pojednávaní. Majú teda za to, že takýto prostriedok procesnej obrany bol
prednesený zo strany žalovaného včas.

12. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči akcentoval na tom, že jeho klient sa dozvedel o
bezdôvodnom obohatení žalovaného z vypovedania plnej moci datovanej 07.11.2017 z hľadiska
všetkých skutkových zistení a z priebehu tej spolupráce by bolo možné za najskorší dátum začatia
plynutia subjektívnej lehoty považovať 30.06.2017, kedy vlastne žalovaný ukončil prevádzku klubu s
odôvodnením, že je potrebné preregistrovať registračnú pokladnicu na novú spoločnosť s ručením

obmedzeným, v ktorej mal mať účasť žalobca ako spoločník s vkladom predstavujúcim vložené finančné
prostriedky do klubu žalovaného.

13. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zotrval na svojich doterajších skutkových a právnych
argumentoch a na tieto odkázal. Má za to, že nárok v časti, v ktorej bol KS zrušený a vrátený na

prejednanie súdu prvej inštancie je premlčaný. Ohľadne plynutia lehôt poukazuje na svoje tvrdenia
prezentované na pojednávaní. Majú za to, že žalobca nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, všetku
ťarchu ohľadne podnikania prenášal na žalovaného spoliehal sa iba na jeho tvrdenia a sám nijakým
spôsobom neinicioval zmluvnú úpravu vzťahov medzi nimi, ktorá by vylúčila akékoľvek pochybnosti
ohľadne prípadných nárokov, ktoré do budúcna mohli medzi nimi vzniknúť.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými
v spise, predovšetkým s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, výpisom zo živnostenského registra,
mimosúdnou komunikáciou, pokladničnými dokladmi, potvrdeniami o prevzatí financií, faktúrami,
výpisom z účtu, čestnými prehláseniami a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

15. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný podnikal od 09.06.2000 do 08.07.2017
v rôznych predmetoch podnikania. Žalobca je invalidným dôchodcom s výškou dôchodku 430,00 eur
mesačne.

16.Zmimosúdnejkomunikácievyplýva,žežalobcavoktóbri2017vyzvalžalovanéhonazaplateniesumy
6 875,63 eura, keďže jednostranným rozhodnutím žalovaného bez možnosti žalobcu sa podieľať na
prípadných príjmoch z prevádzky klubu odpadol právny dôvod, pre ktorý finančné prostriedky poskytol,
preto žiadal ich vrátenie či už titulom pôžičky alebo vydania obohatenia. Žalovaný reagoval vyjadrenímzo dňa 07.11.2017, že nikdy so žalobcom neuzatvoril pôžičku ani neprevzal finančnú hotovosť. Všetky
platby v hotovosti hradil sám. Je ochotný zaplatiť sumu, ktorú vie žalobca preukázateľne dokázať,
že zaplatil. V podaní Pokus o zmier zo dňa 18.01.2018 žalovaný uviedol, že si je vedomý že žalobca

zaplatil zo svojho účtu sumu 2 313,20 eura za sedačku a aj toho , že zo svojho zaplatil sumu 50,00 eur
za pripojenie k dodávke elektrickej energie. Žalovaný zároveň navrhol viacero spôsobom vzájomného
vyrovnania. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2018 uviedol, že si je vedomý, že zo strany žalobcu
došlo k platbe za sedačky v sume 2 513,116 eura a sumy 50,00 eur za pripojenie klubu k dodávke
elektriny, no tieto platby neboli preukázané relevantnými dokladmi. Navrhol, že mu túto sumu vyplatí v

12. mesačných splátkach. Žalobca reagoval podaním zo dňa 331.05.2018 a navrhol, aby bol pripravený
návrh dohody o urovnaní v zmysle bodu 2 podania z 18.01.2018.

17. Z predložených pokladničných dokladov vyplývajú platby v rôznych sumách za rôzny tovar a to: tovar
od spoločnosti Pivovary Topvar, a.s. vo výške 329,84 eura, Mgr. Grigorij Šamin - BAU TRADE celkom
vo výške 361,38 eura ( čl. 16, čl. 20), O. I. celkom vo výške 14,40 eura ( čl. 16 ), VALEO s.r.o vo výške

2,00 eur ( čl. 16 ), BAUKI s.r.o. vo výške 40,70 eura ( čl. 16), A. D. celkom vo výške 183,85 eura ( čl.
16,17,18,19 ), J. I. celkom vo výške 89,81 eura ( čl. 16,17,18,19,20), A. A. vo výške 5,10 eura ( čl. 17 ),
Z. D. celkom vo výške 59,40eura ( čl. 18 , čl. 20).

18. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby
k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto

obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez
právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny
dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho
dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre

záver o ( ne ) dôvodnosti nároku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ( ako
jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) je treba , aby
žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j.
aby preukázal, že žalovaný ( v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie získal, že mu ( v akej
konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného

obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo
117/2011).

24. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor

a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť
sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa
oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočnedozvedel. Z § 107 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment,
kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Subjektívna

vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil, a o tom, v prospech koho
k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom
práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Napr. v prípade poskytnutia peňažného plnenia a jeho prijatia
v súvislosti s pripravovanou kúpou nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva bezdôvodným obohatením

v okamihu, keď došlo zo strany predávajúceho k odmietnutiu jej predaja, prípadne sa vytvoril taký
stav, z ktorého je zrejmé, že budúci odplatný prevod nehnuteľnosti už nebude realizovaný, resp. že
sa neuskutoční. Týmto okamihom totiž odpadá právny dôvod, na základe ktorého bolo oprávneným
poskytnuté plnenie. Týmto okamihom nie je deň, keď oprávnený subjekt dostal zálohu na kúpnu cenu
alebo keď by sa pri náležitej starostlivosti o vzniku bezdôvodného obohatenia musel dozvedieť.

25. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy,
keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
plneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohatenia
a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
Pokiaľ žalobca poukazuje na opačný právny záver, ktorý by mal byť uvedený v rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vedenom po sp.zn. 5 Cdo/121/2009, dovolací súd uvádza (ako už uviedol v
rozhodnutí pod sp.zn. 3Cdo/169/2017), že v tomto dospel najvyšší súd k obdobným právnym záverom, a
to, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto

ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie
posúdenie jeho právnej kvalifikácie, (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 22. mája
2019, sp. zn. 8Cdo/163/2019).

26. Ustanovenie § 107 ods. 2 OZ určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na

vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v
prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne (z nedbanlivosti) a 10 rokov, ak sa
bezdôvodné obohatenie získalo úmyselne. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnej premlčacej
doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

27. Súd prvej inštancie viazaný právnym a vecne vysloveným názorom odvolacieho súdu, opätovne
vykonal dokazovanie, pričom predmetom konania po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej
inštancie, zostala iba suma 50 eur a suma 2513,20 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, len vo vzťahu k sume 2513,20 eura (keďže vo vzťahu
k sume 50 eur námietka premlčania vznesená nebola), súd zameral svoju pozornosť na právne

vyhodnotenie vznesenej námietky, avšak len čo sa týka sumy 2513,20 eura.

28. Čo sa týka sumy 50 eur, v tejto časti súd nemal pochybnosti o tom, že uhradenie predmetnej sumy
spornémedzistranamianinebolo,pretožerealizáciuuvedenejplatbyzostranyžalobcupotvrdilžalovaný
v jeho vyjadrení zo dňa 18.01.2018 prostredníctvom právneho zástupcu, keď jeho klient (žalovaný)

explicitne vyjadril svoju vedomosť o realizácií platby žalobcu za pripojenie klubu k dodávke elektrickej
energie. Predmetnú skutočnosť reflektoval vo svojom odôvodnení aj Krajský súd v Nitre, a to konkrétne v
bode 27. jeho zrušujúceho uznesenia, ktorá skutočnosť však v konaní spochybnená podľa názoru súdu
nebola. Preto tento nárok žalobcu považoval za dôvodný, pretože vychádzal z nesporných skutkových
tvrdení strán sporu, zároveň vo vzťahu k nemu nebola vznesená žiadna námietka premlčania. Keďže

žalovaný ani v jeho v písomných vyjadreniach k žalobe nespochybnil takýto nárok žalobcu potom je
dôvodné, aby súd tento nárok žalobcovi priznal.

29. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej sume 2.513,20 eur za sedačky, podľa názoru odvolacieho súdu
zaplatenie sedačiek žalobcom nepredstavovalo pôžičku žalobcu pre žalovaného, ale ako vyplýva z

mimosúdnej komunikácie strán sporu, platbe žalobcu predchádzalo dojednanie strán sporu ohľadom ich
spoločného podnikania v „energy music clube“ v Tisovci, ktoré sa malo právne usporiadať pri otvorení
prevádzky založením kapitálovej spoločnosti, v rámci ktorej sa mali plnenia žalobcu riešiť. Vzhľadom k
existencii základného dojednania strán sporu pred realizáciou platieb žalobcu za sedačky, bolo potompotrebné posudzovať okamih vzniku záväzku žalovaného k vysporiadaniu tejto platby, keď podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno prijať právny záver o tom, že v čase plnenia žalobcu žiadny právny dôvod
plnenia žalobcu neexistoval. Ako bolo vyššie spomenuté, začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby

je viazané na preukázateľnú vedomosť poškodeného. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda
len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal. Podľa názoru súdu, žalobca sa mohol najskôr reálne a skutočne dozvedieť,
že prišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného dňom, kedy zistil, že uvedená prevádzka, ktorú

chcel prevádzkovať so žalovaným zostala zatvorená, t. j. dňom 30.06.2017, v dôsledku čoho mohol
nadobudnúť vedomosť, že jeho investície, respektíve peňažné plnenie, ktoré vynaložil do spoločného
podnikania nebude zodpovedať protiplneniu žalovaného v podobe realizácie spoločného podnikania
- t. j, prevádzky „C. music club“. Týmto dňom podľa názoru súdu začala plynúť 2 ročná premlčacia
doba na uplatnenie svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žaloba bola podaná
na súde dňa 11.09.2018, teda riadne a včas. Zároveň súd ustálil, že bola dodržaná aj objektívna 3

ročná premlčacia doba to podľa vyššie citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, ktoré určuje objektívnu
premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu
vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo
neúmyselne. Keďže k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo v dňoch, kedy žalobca uhradil
faktúry za sedačky, konkrétne žalobca realizoval prvú platbu dňa 02.08.2016 vo výške sumu 1 256,60

eura a zo dňa 12.08.2016 vo výške 1 256,60 eura, ktorými žalobca uhradil platbu za sedačky za
žalovaného,objektívnapremlčaciadobabyuplynuladňa02.08.2019,respektívedňa12.08.2019,zčoho
je zrejmé, že nároky boli uplatnené v premlčacej dobe, vzhľadom na podanie žaloby na súd 11.09.2018.
Okrem toho bola splnená aj podmienka, aby subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr uplynutím
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno nikdy prekročiť, v dôsledku čoho považoval súd uplatnený

nárok za plne dôvodný.

30. K obrane žalovaného, predovšetkým k jeho argumentácií ohľadne okamihu začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia (podľa jeho názoru začala plynúť
subjektívna lehota od úhrady vyššie uvedených faktúr, v dôsledku čoho je nárok žalobcu premlčaný),

súd poznamenáva, že pokiaľ strany konania prejavili záujem realizovať úkony súvisiace so založením
prevádzky od augusta 2016 (následne sa prerábala) a prevádzka sa mala otvoriť v marci 2017, je
nelogické, iracionálne, ale aj nemožné, aby žalobca už mal v uvedenej dobe (faktúry zaplatil v auguste
2016) aj reálnu vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného v čase, keď ešte
nemohol vedieť, či a ako skončí spoločný podnikateľský zámer spočívajúci v prevádzke „C. music clube“,

pokiaľ k otvoreniu klubu ešte len malo prísť (marec 2017). Okrem toho, v čase, keď realizoval platby
za uvedené sedačky samotná prevádzka sa prerábala, v dôsledku čoho mohol racionálne prezumovať,
že načrtnutý podnikateľský zámer sa začal aj objektívne realizovať, preto nemal dôvod žalovanému
nedôverovať. Bez právneho významu v tomto kontexte zostáva aj argumentácia žalovaného ohľadne
toho, že faktúry boli vystavené na jeho meno, čo nič nemení natom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil

na úkor žalobcu, pretože žalobca plnil za žalovaného bez právneho dôvodu.

31. Čo sa týka pripustenia, respektíve nepripustenia námietky premlčania až na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie, súd poznamenáva, že pokiaľ ju už v konaní pripustil, a neuplatnil sudcovskú
koncentráciu, v tomto štádiu konania je už bezpredmetné sa vysporiadať s následkami sudcovskej

koncentrácie, keďže súd sa meritórne so vznesenou námietkou premlčania v tomto rozsudku
vysporiadal.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd žalobu, respektíve jej časť, ktorá ostala predmetom
konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom (2563,20 eura) za plne dôvodnú,preto jej vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2563,20 eur, spolu s príslušenstvom
tvoriacim úrok z omeškania, keďže mal preukázané, že žalovaný sa so zaplatením peňažného plnenia
dostal do omeškania dňom 01.11.2017 a žalobca má tak s poukazom na § 517 OZ v spojení s §

3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o
5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 01.11.2017, kedy sa žalovaný dostal do
omeškaniabolavovýške0,00%.Žalovanýbolpodanímzodňa18.10.2017 zostranyprávnehozástupcu
žalobcu vyzvaný na zaplatenie sumy 6 875,63 eura a je zrejmé, že dňa 7.11.2017, kedy žalovaný

vyhotovil reakciu na jeho výzvu už bol s výzvou oboznámený a keďže v konaní nesporil deň, ktorým sa
mal dostať do omeškania a od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania a to deň 01.11.2017, súd
považoval za nesporné, že týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené, súd
uložil žalovanému, aby zaplatil žalobcovi sumu 2563,20 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod na určenie dlhšej lehoty na plnenie
(paričnej lehoty).

35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
( ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania (ktoré vznikli pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím
súdom), súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, s poukazom

na § 396 ods. 3 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 5.568,63 eura celkovo priznaná suma 4.311,15
eura s príslušenstvom (výrokom I. rozsudku, č. k. 16C/15/2019-128 zo dňa 30.10.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.11.2019 bola žalobcovi priznaná suma 1747,95 eura) a týmto rozsudkom suma
2563,20 eura s príslušenstvom, čo predstavuje úspech žalobcu 77,42 % a žalovaný bol úspešný v časti
o zaplatenie sumy 1257,48 eura, čo predstavuje úspech žalovaného 22,58 %, potom celkový úspech

žalobcu predstavoval 54,84 %. V konaní súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §
257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože tieto strany
konania ani netvrdili, rovnako tak žiadne také okolnosti nevyplývajú z obsahu spisu, alebo okolností
prejednávaného prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.