Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/82/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207210772
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7207210772.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q. úrad v H., H. č. XX, H., proti povinnému: Y. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., X. č. XX, zastúpený opatrovníčkou S. U., zamestnankyňou Okresného
súdu H. F., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Z.. Z. N., so sídlom v Košiciach, Z. XX pod
sp. zn. EX 1007/07, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu H. F. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 48Er/1398/2007-46 v spojení s opravným uznesením

zo dňa 02.03.2011, č. k. 48Er/1398/2007-60, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal oprávneného nahradiť poverenému súdnemu
exekútorovi S.. Z. N., so sídlom v Košiciach, Z. č. XX, trovy exekúcie v sume 43,50 eur.

V odôvodnení uviedol, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 48Er/1398/2007-14, exekúciu zastavil
a rozhodol aj o trovách exekúcie. Na odvolanie Krajský súd v H. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k.
2CoE/224/2008-24, uvedené uznesenie zrušil vo výroku o náhrade trov exekúcie a v zrušenej časti vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa preto napadnutým uznesením opätovne
rozhodoval o trovách exekúcie. Na ich náhradu vo výške 43,50 eur zaviazal oprávneného, nakoľko tento
podľa súdu prvého stupňa zavinil zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.

z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok),keďženávrhnavykonanieexekúcie
podal až po viac ako dvoch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu, teda krátky čas pred zánikom
práva vymáhať predmetnú pohľadávku. Trovy exekúcie pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods.
1 písm. a/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 26,56 eur (za úkony prevzatie návrhu a zápis návrhu do
databázy, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie,
spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie), z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. vo

výške 9,96 eur (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie a zisťovanie majetku povinného) a z DPH z odmeny vo výške 6,94 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa sa pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
nevyporiadal s dôvodmi vrátenia veci Krajským súdom v H.. Uviedol, že súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu veci ale nesprávne
vec právne posúdil tým, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý podľa názoru súdu
zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie síce došlo
na jeho návrh, avšak z dôvodu preklúzie vymáhaného nároku, ktorá je zákonným dôvodom zastavenia

exekúcie a súd na ňu prihliada z úradnej moci. K zániku vymáhateľnosti pohľadávky z exekučného
titulu v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 1.9.2008 došlo dňa03.12.2007. Počnúc nasledujúcim dňom došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky
a všetky úkony súdneho exekútora sa stali neúčelnými a neoprávnenými. Oprávnený mal za to, že
súd sa s touto skutočnosťou v uznesení nevyporiadal a nesprávne uviedol, že k zastaveniu exekúcie

došlo zavinením oprávneného. Nakoľko súdny exekútor nenavrhol zastavenie exekúcie v súvislosti s jej
nevymáhateľnosťou, trovy exekúcie mu nepatria.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,

na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či v predmetnej veci sú dané dôvody na
zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi v zmysle ust. §

203 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučným titulom v konaní je Rozkaz Obvodného úradu

v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. VVS-Pr/2652/04/SAL, ktorým bol povinný uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti majetku a bola mu uložená pokuta vo výške 33,19 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.11.2004. 15-dňová lehota určená na zaplatenie pokuty uplynula dňa 03.12.2004 a
lehota na vykonanie rozhodnutia dňa 03.12.2007 (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom
do 31.8.2008). Od tohto dňa sa vymáhaná pohľadávka prekludovala a exekúcia sa stala neúčelnou.

Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 27.04.2007, teda 7 mesiacov
pre uplynutím lehoty určenej na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Od tohto dňa až do
uplynutia lehoty na výkon rozhodnutia súdny exekútor podľa predloženého exekučného spisu vykonával
úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor konal na návrh oprávneného,

v jeho záujme a v súlade so zákonom a za túto činnosť mu nepochybne prislúcha odmena, nakoľko
podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného.

Na náhradu trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku. Citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197
Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie
prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené,ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a
zastavením exekúcie.

Ako už bolo uvedené vyššie, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, teda ešte pred
uplynutím prekluzívnej lehoty určenej na vymoženie priznanej pohľadávky. Odvolací súd k tomu uvádza,
že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totižto postup exekučného súd ani

súdneho exekútora, či dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do
straty jeho účinnosti nemohol ovplyvniť. Súd bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil
stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že v konaní neboli dané podmienky na zaviazanie
oprávneného na náhradu trov exekúcie a tieto má v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v

zásade znášať povinný.

Neušlo pritom pozornosti odvolacieho súdu, že ani suma trov exekúcie nebola súdnemu exekútorovi
priznaná v správnej výške.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení do 30.04.2008 (ďalej len „vyhl.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200

Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).

Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie

poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 25 vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhl. je potrebné vykladať tak,

že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na
rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové
úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma aj z toho
hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne
vynaloženého na exekúciu. Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho,

že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V
opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti.

V ustanovení § 15 ods. 1 vyhl. sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú
paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z

časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny
za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhl. s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhl.

Ďalej platí, že za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť súdneho exekútora, ktorá
bezprostredne smeruje k uskutočneniu núteného výkonu exekučného titulu. Za takúto činnosť nemožno

považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou
ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia.Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno priznať súdnemu exekútorovi odmenu za úkony prevzatie
návrhu na vykonanie exekúcie, zápis návrhu do databázy a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie,
nakoľko ide o administratívne úkony, náhrada za ktoré je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25

vyhl.). Podobne nemožno súdnemu exekútorovi priznať časovú odmenu za úkony vyhotovenie žiadosti
o udelenie poverenia a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, keď tieto úkony boli odmenené
paušálnou odmenou, nakoľko by išlo o duplicitné odmeňovanie toho istého úkonu len z dôvodu jeho
odlišného označenia.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal na náhradu
trov exekúcie oprávneného a tieto má znášať povinný. Nakoľko však povinný nebol napadnutým
uznesením zaviazaný na náhradu trov exekúcie a teda nemal dôvod namietať ani samotnú výšku týchto
trov, odvolací súd nemohol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že by povinného zaviazal na náhradu trov
exekúcie, nakoľko by tým povinnému odňal možnosť konať pred súdom tým, že nemal možnosť vyjadriť
sa k samotnej výške priznaných trov exekúcie.

Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle

vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.