Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200305
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5615200305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu:
Finance development s.r.o., so sídlom Čečínska Potôň 62, 930 36 Horná Potôň, IČO: 43 789 528, právne
zastúpený: slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 47 246 634, proti žalovanému 1/: SZAP, s.r.o., so sídlom Jána Reka 1039/11, 010 01 Žilina, IČO:
44 943 385, právne zastúpený: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044 a žalovanému 2/: ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2,
811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333, ktorého správcom konkurznej podstaty je FARDOUS PARTNERS

správcovská, k.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, v konaní o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
9Cb/27/2015-234 zo dňa 29.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/27/2015-234 zo dňa 29.1.2016 vo vzťahu k
žalovanému 2/ z r u š u j e a konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ z a s t a v u j e .

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov zastavenej časti konania n e p r i z n á v a .

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/27/2015-234 zo dňa 29.1.2016, v napadnutom
výroku I., ktorým okresný súd žalobu v časti o určenie neplatnosti Dohody o odovzdaní a prevzatí diela
„zhotoveniezatepľovaciehosystémufasádynastavbeDominantaL.Mikuláš“zodňa25.4.2014uzavretú
medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BEREŠÍK, s.r.o., so sídlom 424 Závažná Poruba 032 02,
IČO: 46 672 877 zamietol a vo výroku II., ktorým žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 25.4.2014 uzavretú medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BEREŠÍK,
s.r.o., so sídlom 424 Závažná Poruba 032 02, IČO: 46 672 877, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený pod V1517/2014 zo dňa 30.4.2014 zamietol a vo výroku o trovách prvoinštančného konania,
všetko vo vzťahu k žalovanému 1/ p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“), rozhodol tak že
„I. návrh v časti o určenie neplatnosti Dohody o odovzdaní a prevzatí diela „zhotovenie zatepľovacieho
systému fasády na stavbe Dominanta L. Mikuláš“ zo dňa 25.4.2014 uzavretú medzi navrhovateľom a

obchodnou spoločnosťou BEREŠÍK, s.r.o., so sídlom 424 Závažná Poruba 032 02, IČO: 46 672 877
zamieta.
II. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.4.2014 uzavretú
medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou BEREŠÍK, s.r.o., so sídlom 424 Závažná Poruba,032 02, IČO: 46 672 877, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V1517/2014 zo dňa
30.4.2014 zamieta.
III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Uznesením zo dňa 6.10.2015 č.k. 9Cb/27/2015-184 okresný súd pripustil, aby do konania na strane
žalovaného pristúpil ďalší účastník konania ECOBAU GROUP, a.s. (žalovaný 2/) podľa § 92 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „OSP“).

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v priebehu konania prestalo byť medzi

účastníkmi sporné, že za žalobcu konala pri uzatváraní Dohody o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
25.4.2014 oprávnená osoba F.. K. L., ktorý bol písomne splnomocnený na zastupovanie konateľkou
žalobcu.

4. V priebehu konania prestalo byť medzi účastníkmi sporné, že zmluvnou stranou Dohody o odovzdaní
a prevzatí diela zo dňa 25.4.2014 bola aj spoločnosť ECOBAU GROUP, a.s. (žalovaný 2/) a že za

žalovaného 2/ konala oprávnená osoba - splnomocnenec D.. V. G. na základe plnej moci štatutára
spoločnosti ECOBAU GROUP, a.s. vtedajšieho predsedu predstavenstva F.. J. J. (čl. 153 spisu).

5. Po pojednávaní 16.9.2015 žalobca podal „návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane
žalovaného - spoločnosť ECOBAU GROUP, a.s. (žalovaný 2)“ Obchodná spoločnosť BEREŠÍK, s.r.o.,

so sídlom 424 Závažná Poruba 032 02, IČO: 46 672 877, v právnom postavení zhotoviteľa uzavrela
so žalovaným 2/ v právnom postavení objednávateľa zmluvu o dielo na zhotovenie fasády na stavbe
Dominanta Liptovský Mikuláš do 31.10.2013 a zhotoviteľ sa zaviazal zaplatiť cenu diela vo výške
92.499,- Eur. Zhotoviteľ sa zaviazal vyzvať objednávateľa na „protokolárne“ prevzatie diela, ktoré sa
uskutočňuje podpísaním odovzdávacieho „protokolu“ obidvomi zmluvnými stranami (§ 554 ods. 6 OBZ -

zápisnica o odovzdaní predmetu diela). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase uzavretia Zmluvy o
dielo bola nehnuteľnosť: polyfunkčný objekt - Hviezdoslavova 2 („Dominanta“) súp. č. XXXX, postavená
na parcele KN - C 1715/2 vo výmere 1239 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. F., obec E. F., okres Liptovský Mikuláš vedeným Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti

STRATEGIC SERVICES, s.r.o., so sídlom Guothova 132, 34/2/E, 831 01 Bratislava, IČO: 31 380
883. V „súčasnosti“ je konateľom tejto spoločnosti D.. L. E., bytom O. XXX/XX, XXX XX E., ktorému
vznikla funkcia 26.6.2013. Dňa 24.4.2013 uzavrela spoločnosť STRATEGIC SERVICES, s.r.o. (právny
predchodca žalobcu) v právnom postavení budúceho predávajúceho s Mestom Liptovský Mikuláš v
právnom postavení budúceho kupujúceho zmluvu o budúcej zmluve na kúpu bytov v bytovom dome

č. XXX/XXXX. Budúci kupujúci sa zaviazal za podmienok stanovených zmluvou odkúpiť od budúceho
predávajúceho 47 bytových jednotiek nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti. V zmluve bolo
dojednané, že budúci kupujúci na nadobudnutie bytov do svojho vlastníctva použije finančné prostriedky,
ktoré získa zo Štátneho fondu rozvoja bývania formou úveru, z dotácii zo zdrojov Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR alebo iné verejné zdroje, či vlastné zdroje. Predmetom zmluvy o

budúcej zmluve bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho
práva k 47 bytovým jednotkám, k nim prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom
na zastavanom pozemku pod stavbou a na technických rozvodoch vedúcich do objektu. Jednou
z podmienok uzavretia zmluvy o budúcej zmluve bolo nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného

rozhodnutia a povolenia užívania 47 bytových jednotiek ako aj celej rekonštrukcie budovy a zároveň
budúci kupujúci získa finančné zdroje z úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania v rozsahu najmenej
70 % z celkovej úhrnnej ceny a iné. Budúci kupujúci sa zaviazal uzatvoriť zmluvu o nájme 47 bytových
jednotiek na dobu troch rokov s budúcim predávajúcim do 14 dní od nadobudnutia právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia vydaného na celý rekonštruovaný objekt a počas celej doby nájmu sa budúci

kupujúci zaviazal platiť nájomné 26 Eur m2/rok za byty obsadené podnájomcami a nájomné 18,20
Eur/m2/rok za neobsadené byty. V prípade, že budúci kupujúci získa úver zo Štátneho fondu rozvoja
bývania uhradí budúcemu predávajúcemu vo výške získaných prostriedkov z úveru bezodkladne po
pripísaní úverových prostriedkov na účet mesta a budúci predávajúci po pripísaní tejto časti kúpnej
ceny na svoj účet prevedie predmet zmluvy bezodkladne do vlastníctva budúceho kupujúceho. Zmluvné

strany sa dohodli, že ak budúci kupujúci z dôvodu zavinenia budúceho predávajúceho nezíska úver
zo zdrojov Štátneho fondu rozvoja bývania alebo dotáciu na rozvoj nájomného bývania a tým nesplní
podmienku článok III ods. 4 písm. b/ tejto zmluvy (budúci kupujúci získa finančné zdroje z úveru zo
štátneho fondu rozvoja bývania na predmet prevodu podľa tejto zmluvy v rozsahu najmenej 70 % zcelkovej úhrnnej ceny, t.j. 1.541.790,70 Eur vrátane DPH), budúci predávajúci sa zaväzuje, že uzavrie
s budúcim kupujúcim dodatok k zmluve o nájme 47 bytových jednotiek s tým, že predmetom nájmu
budú iba byty užívané podnájomcami, na dobu najviac do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti

kolaudačného rozhodnutia vydaného na celý rekonštruovaný objekt. Zmluvné strany si dohodli výšku
nájomného na 1m2 podlahovej plochy 15 Eur na rok. Zmluvné strany sa dohodli, že ak nedôjde k
schváleniu podpory Štátneho fondu rozvoja bývania alebo dotácie na obstaranie nájomného bývania pre
budúceho kupujúceho z dôvodu na strane budúceho predávajúceho, zaväzuje sa budúci predávajúci
zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu 5.000 Eur za každý skončený rok, v ktorom Štátny

fond rozvoja bývania alebo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
neposkytne budúcemu kupujúcemu úver alebo dotáciu z dôvodov na strane predávajúceho. V takomto
prípade má budúci kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Zmluva o budúcej zmluve obsahovala úpravu
pre prípad, že budúci kupujúci nezíska úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania ani dotáciu najneskôr
do 28.2.2015, respektíve do 28.2.2016 (nezávisle od okolností na strane budúceho predávajúceho) a
nebude možné podať ďalšiu žiadosť. Budúci kupujúci môže predmet kúpy kúpiť z vlastných, respektíve

úverových zdrojov a zmluva o budúcej kúpnej zmluve a zmluva o nájme 47 bytových jednotiek stratí
platnosť alebo budúci kupujúci so súhlasom budúceho predávajúceho môže kúpiť predmet kúpy formou
splátok s lehotou splatnosti najviac 30 rokov a zmluva o budúcej kúpnej zmluve a zmluve o nájme 47
bytových jednotiek stratí platnosť alebo ak nedôjde ani k jednému z týchto prípadov zmluva o budúcej
kúpnej zmluve a zmluve o nájme 47 bytových jednotiek stratí platnosť. Budúci predávajúci vyhlásil,

že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne vecné bremená ani iné ťarchy (napríklad dlhy a podobne) a ani
žiadne práva tretích osôb a že tento stav zostane zachovaný počas celej doby platnosti tejto zmluvy,
okrem zaťaženia nehnuteľnosti v prípade financovania rekonštrukcie podľa článku IV. ods. 3 písm. b/
(z úverov v ktorejkoľvek komerčnej banke, prostredníctvom pôžičiek od tretích osôb). V prípade ak
budúci kupujúci nezíska úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a to na základe všetkých možných

opakovaných žiadostí o poskytnutie úveru, zmluvné strany sa dohodli, že zmluva stratí platnosť dňom
doručenia oznámenia Štátneho fondu rozvoja bývania na poslednú opakovanú žiadosť, že rozhodol o
neposkytnutí podpory budúcemu kupujúcemu (VII. 1).

6. Dňa 14.1.2014 uzavreli žalobca v právnom postavení budúceho predávajúceho, Mesto Liptovský

Mikuláš v právnom postavení budúceho kupujúceho a pôvodný budúci predávajúci STRATEGIC
SERVICES, s.r.o. Dodatok 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve č. 167/2013. Žalobca ako právny
nástupca obchodnej spoločnosti STRATEGIC SERVICES, s.r.o. nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti a vstúpil do práv a povinností budúceho predávajúceho v zmluve o budúcej
kúpnej zmluve.

7. Okresný súd uviedol, že žalobca tvrdil, že dňa 13.2.2014 začalo preberacie konanie diela za
prítomnosti zástupcov spoločnosti žalobcu, žalovaného 2/ a BEREŠÍK, s.r.o., počas ktorej boli zistené
viaceré nedostatky, ktoré boli spísané a zdokumentované. Vady bránili riadnemu užívaniu diela, preto
objednávateľ (žalovaný 2/) odmietol dielo „protokolárne“ prevziať a vyzval zhotoviteľa (BEREŠÍK, s.r.o.)

na odstránenie vád diela, čo vyplýva zo správy z prvotnej obhliadky obvodového plášťa stavby č.
251/2014 vyhotovenej Technickým a skúšobným ústavom stavebným n. o. zo dňa 2.4.2014. Svedok
X. B., konateľ obchodnej spoločnosti BEREŠÍK, s.r.o. vypovedal, že on zatepľoval budovu a keď
stavbu pomaly dokončoval, prišlo k prevzatiu a odovzdaniu diela. Vyzýval firmu ECOBAU GROUP, a.s.
na prevzatie diela, ale nikto na jeho výzvu nereagoval. Realizácia celej stavby bola posunutá, lebo

investorovi sa nepodarilo zabezpečiť okná, demontáž výťahu a parapetné dosky, čo brzdilo aj jeho.
Dňa 27.3.2014 podala obchodná spoločnosť BEREŠÍK, s.r.o., právne zastúpená BUKNA, advokátska
kancelária, s.r.o., žalobu proti žalovaným 1/ FINANCE DEVELOPMENT, s.r.o. a 2/ ECOBAU GROUP,
a.s.,vktorejžalobcažiadalurčiť,žejepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnosti-posádkovejubytovne,
súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku KN - C, parcela č. 1715/2 - zastavané plochy a nádvoria,

o výmere 1239 m2 v katastrálnom území E. F., obec E. F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. V
dôvodoch žaloby uvádzal, že uzavrel ako zhotoviteľ so žalovaným 2/ ako objednávateľom zmluvu o dielo
na zhotovenie fasády na stavbe „Dominanta Liptovský Mikuláš“. Túto stavbu má v úmysle odkúpiť mesto
Liptovský Mikuláš na účely nájomného bývania pre obyvateľov mesta. Vlastníkom stavby je žalovaný
1/ (FINANCE DEVELOPMENT, s.r.o.). Žalobca so žalovaným 2/ v zmluve dojednali výhradu vlastníctva

k vykonanému dielu v prospech žalobcu (BEREŠÍK, s.r.o.). Výhrada vlastníctva bola dohodnutá tak,
že žalobca je vlastníkom časti stavby až do jej odovzdania žalovanému 2/ a do zaplatenia ceny diela.
Keďže nedošlo k odovzdaniu diela žalovanému 2/ (ECOBAU GROUP, a.s.) a nedošlo ani k úhrade
ceny diela, žalobca je stále vlastníkom časti stavby. Odovzdanie diela v zmluve o dielo bolo dohodnutéokamihom „protokolárneho“ odovzdania riadne zhotoveného diela objednávateľovi, ale v čase podania
žaloby dielo prevzaté nebolo a zhotoviteľ je vlastníkom časti stavby. „Žalovaný 2/“ nejaví záujem o
prevzatie diela napriek viacerým výzvam zo strany „žalobcu“. V zmysle § 135b Občianskeho zákonníka

žalobca vykonaním diela spracoval a zhodnotil stavbu v súlade s dohodou s objednávateľom a stal sa
ex lege spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca chce dosiahnuť odstránenie rozporu na liste vlastníctva
s faktickým a právnym stavom ku stavbe. Keďže výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný
1/, po správnosti by žalobca a žalovaný 1/ mali byť podielovými spoluvlastníkmi. Na určenie výšky
spoluvlastníckeho podielu žalobca navrhol vyhotovenie a vykonanie znaleckého posudku na určenie

výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcu k stavbe. Svedok X. B. vypovedal, že mal vedomosť pred
podaním žaloby, že obchodná spoločnosť FINANCE DEVELOPMET, s.r.o. potrebuje odovzdať byty. Z
ich stany mu bolo navrhnuté, že oni prevezmú od firmy ECOBAU GROUP, a.s., čo mu mala plniť, lebo
dielo v tom čase už bolo odovzdané a užívané po všetkých stránkach. Vady, ktoré sa vyskytovali, boli z
jeho strany odstránené, k podrobnostiam sa nevedel vysvetliť bližšie a plne odkázal na svojho právneho
zástupcu, ktorým bola obchodná spoločnosť BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o.

8. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na návrh obchodnej spoločnosti BEREŠÍK, s.r.o. bola podľa §
38, § 39 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
v znení neskorších predpisov zapísaná informatívna poznámka Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
odborom katastrálnym do katastra o začatí súdneho konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

sp.zn. 9Cb/53/2014 pod číslom P-184/2014. Dňa 25.4.2014 bola medzi obchodnou spoločnosťou
BEREŠÍK, s.r.o. (zhotoviteľ) a žalobcom FINANCE DEVELOPMENT, s.r.o. (objednávateľ) a obchodnou
spoločnosťou ECOBAU GROUP, a.s. v písomnej forme uzavretá Dohoda o odovzdaní a prevzatí diela
„zhotovenie zatepľovacieho systému fasády na stavbe Dominanta L. Mikuláš“. V dohode sa uvádza, že
zhotoviteľ pôvodne uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou ECOBAU GROUP, a.s. Predmetom tejto

dohody je úprava práv a povinností medzi objednávateľom a zhotoviteľom pri dodávke diela, ktoré
spočíva v dodaní zatepľovacieho systému fasády. Objednávateľ, zhotoviteľ a ECOBAU, a.s. spoločne
prehlásili a podpismi na zmluve potvrdili, že do dňa uzavretia tejto dohody nedošlo k dodaniu diela zo
strany zhotoviteľa v prospech pôvodného objednávateľa, ktorým bola spoločnosť ECOBAU, a.s.

9. K dodaniu diela nedošlo z dôvodu sporov medzi spoločnosťou ECOBAU, a.s. a zhotoviteľom
BEREŠÍK, s.r.o., ktoré vyplývali z odlišných pohľadov na kvalitu a spôsob zhotovenia diela. Vlastníkom
nehnuteľnosti (stavby) bytov a nebytových priestorov, ktorej sa dielo týka, je objednávateľ FINANCE
DEVELOPMENT, s.r.o., voči ktorému spoločnosť ECOBAU, a.s. pôvodne vystupovala ako „nepriamy“
subdodávateľ v 2/ rade (spoločnosť ECOBAU, a.s. vystupovala ako dodávateľ objednávateľovho

subdodávateľa a teda objednávateľ nebol v priamom právnom vzťahu so spoločnosťou ECOBAU,
a.s.). V článku II dohody sa jej účastníci dohodli, že zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o. nedodá rozpracované
nedodané dielo spoločnosti ECOBAU, a.s. a spoločnosť ECOBAU, a.s. rozpracované dielo od
zhotoviteľa nebude preberať, v zmysle čoho si zhotoviteľ voči spoločnosti ECOBAU, a.s. nebude
uplatňovať žiadne finančné nároky vyplývajúce zo zhotovovaného diela. Účastníci dohody sa dohodli,

že zhotovované dielo dodá objednávateľovi (FINANCE DEVELOPMENT, s.r.o.) priamo zhotoviteľ
(BEREŠÍK, s.r.o.) a objednávateľ (FINANCE DEVELOPMENT, s.r.o.) sa zaväzuje za dielo zaplatiť
zhotoviteľovi jeho cenu. Cena diela bola dohodnutá vo výške 100.000,- Eur bez DPH. Splatnosť ceny
diela bola dohodnutá v deň nasledujúci po uskutočnení „protokolárneho“ odovzdania a prevzatia diela,
ak v dohode nie je ďalej uvedené inak. Zhotoviteľ sa zaviazal cenu diela vyúčtovať objednávateľovi

faktúrou, ktorú je zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi pri protokolárnom odovzdaní a prevzatí
diela, ak v dohode nie je ďalej uvedené inak. V článku IV sa objednávateľ FINANCE DEVELOPMENT,
s.r.o.azhotoviteľBEREŠÍK,s.r.o.dohodli,žedielo„protokolárne“odovzdajúaprevezmúnajneskôrvdeň
jeho dodania, ktorým bude podľa dohody zmluvných strán deň 1.10.2014 (článok IV. 4.1.). Zhotoviteľ sa
zaviazal dokončiť dielo, čím sa rozumejú činnosti: zabezpečiť, aby bol na prvom rade tepelnoizolačných

dosiek z južnej strany tesne nad zemou doplnený plastový profil, tzv. lišta s „okapovým“ nosom; zatmeliť
15 kusov parapetných dosiek v spoji s fasádou (15 okien vybraných podľa určenia objednávateľa na
východnej strane stavby), pri oknách, kde môže dochádzať k zatekaniu vody, tmelom na to určeným;
dodať certifikáty ETICS od použitého materiálu. Iné činnosti nebude objednávateľ od zhotoviteľa
požadovať, čím zostáva zachované právo objednávateľa na uplatňovanie zodpovednosti za vady diela v

pôvodnom rozsahu (článok IV.4.2.). V prípade, že zhotoviteľ dokončí dielo, ktoré bude užívaniaschopné
a objednávateľ ho aj napriek tomu odmietne „protokolárne“ prevziať, považuje sa dielo za dodané
1.10.2014 a zhotoviteľ môže jeho cenu, respektíve zvyšnú časť ceny vyúčtovať objednávateľovi faktúrou
(článok IV.4.3.). Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi časť ceny diela 48.000,- Eur vrátaneDPH tak, že ju v deň uzavretia dohody zloží do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Mariána
Zboju so sídlom J. XXXX/XX v L. A.. Notár bude povinný vydať (previesť) uhradenú časť diela za dielo
zhotoviteľovinajehoúčetpotom,čozhotoviteľpredložínotárovisúčasnedoklady:1/rovnopisspäťvzatia

žaloby zhotoviteľa podanej dňa 27.3.2014 na Okresný súd Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/53/2014 s
pečiatkou Okresného súdu, ktoré doslovné znenie späťvzatia žaloby tvorí prílohu č. 1 tejto dohody;
2/ rovnopis podania zhotoviteľa na výmaz poznámky z katastra nehnuteľností zapísanej ku všetkým
nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E. F., vedeného Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor s pečiatkou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho

odboru, ktorého doslovné znenie tvorí prílohu č. 2 tejto dohody (článok V.5.1.). Ak nebudú notárovi
predložené doklady do 30.4.2014, notár zložené prostriedky poukáže zložiteľovi späť na zložiteľov účet
(V.5.2.). Objednávateľ sa zaviazal vystaviť účtovný doklad - faktúru do 15 dní odo dňa prijatia platby za
časť ceny diela (článok V.5.3.). Dohodou o odovzdaní a prevzatí diela došlo k zmene obsahu zmluvy o
dielo, najmä objednávateľa, cene, spôsobu zaplatenia ceny diela, splatnosti diela, spôsobe odovzdania
diela a času plnenia diela.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v ten istý deň 25.4.2014 uzavreli
zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o., v právnom postavení záložného veriteľa a objednávateľ FINANCE
DEVELOPMENT, s.r.o. v právnom postavení záložcu Zmluvu o zriadení záložného práva na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - ceny diela splatnej najneskôr nasledujúci deň po

uskutočnení „protokolárneho“ odovzdania najneskôr 1.10.2014, prípadne zmluvnej pokuty, na ktoré
môže záložnému veriteľovi vzniknúť v budúcnosti voči záložcovi právo s tým, že hodnota istiny, do
ktorej je zabezpečovaná pohľadávka, je 120.000 Eur. Záložný veriteľ zobral na vedomie, že na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. F. bude zapísaný ako záložný veriteľ v druhom poradí a
záložca prehlásil, že záložný veriteľ v prvom poradí súhlasí so zápisom ďalšieho záložného práva (Q. I.

J. B., a.s. so sídlom Štefánikova 27, IČO: 00 682 420). Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva
bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované ako rozostavaný nebytový priestor vo
výlučnom vlastníctve záložcu na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade
Liptovský Mikuláš, v katastrálnom odbore, pre okres Liptovský Mikuláš, obec E. F., katastrálne územie
E. F.: 1/ priestor č. 1 - 117 vo vchode 7, na prízemí v stavbe polyfunkčný objekt súp. č. XXXX, postavenej

na pozemku parcely registra C evidované na katastrálnej mape č. KN 1715/2, 2/ spoluvlastnícky podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, pričom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu predstavuje 10951/394447-in, 3/ spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra C evidované
na katastrálnej mape parc. č. KN 1715/2 o výmere 1239 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom
veľkosť spoluvlastníckeho podielu predstavuje 10951/394447-in.

11. Zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou s žalovaným 1/ dňa
18.11.2014 postúpil peňažnú pohľadávku vo výške 72.000 Eur na základe faktúry č. 2014/19 zo
dňa 1.10.2014, splatnej 2.10.2014 so všetkým jej príslušenstvom za odplatu. Postupník (žalovaný 1/)
listom zo dňa 19.11.2014 oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky a súčasne ho vyzval na zaplatenie

pohľadávky do troch dní od doručenia výzvy. Žalovaný 1/ oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného
práva listom zo dňa 15.12.2014 a súčasne ho vyzval, aby do 30 dní zaplatil splatný záväzok pod hrozbou
vykonania záložného práva. S postúpenou pohľadávkou prechádza nielen jej príslušenstvo, ale aj všetky
práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 OZ).

12. Z elektronickej komunikácie medzi žalobcom, právnym zástupcom BEREŠÍK, s.r.o., žalovaným 1/
a 2/ a konateľom obchodnej spoločnosti BEREŠÍK, s.r.o. (čl. 156-161 spisu) vyplýva, že dohodli termín
ohliadkynamiestesamom18.9.2014(čl.162spisu),naktoromsazúčastnilzažalobcuD..L.E.akonateľ
zhotoviteľa BEREŠÍK, s.r.o. Podľa vyhotoveného zápisu sa účastníci ohliadky dohodli, že zhotoviteľ
uskutočnídohodnutéprácevzmysleSTN73290,15okienzvýchodnejstranyzatmelízhotoviteľvzmysle

dohody z pojazdnej plošiny. Konateľ zhotoviteľa tvrdil, že to, na čom sa dohodli, bolo z jeho strany
splnené. Žalovaný 1/ tvrdil, že dielo bolo vykonávané s vadami, čo potvrdzovali svedkovia V. G., F.. K.
L., L. E. i J. J. a poukazoval na odborné vyjadrenie č. 60-26/2014 Technického a skúšobného ústavu
stavebného, n. o. zo dňa 19.11.2014 na základe ohliadky uskutočnenej 23.10.2014 (čl. 44-48 spisu).
Naopak dodávateľ zatepľovacieho systému obchodná spoločnosť Caparol Slovakia, s.r.o. oznámila,

že dňa 11.10.2013 bol posúdený montážny postup zatepľovacieho systému s doporučením prekrytia
existujúcej armovacej vrstvy finálnou vrstvou lepidla tak, aby celková hrúbka armovacej vrstvy bola
minimálne 4 mm. Realizátor bol poučený o nanášaní armovacej vrstvy, s čím súhlasil. K aplikácii
zatepľovacieho systému nemal vážnejšie výhrady (č.l. 204 spisu).13. V Dohode o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 25.4.2014 sa zmluvné strany dohodli na
termíne odovzdania predmetu diela, o ktorom sa spíše zápisnica (§ 554 ods. 6 OBZ) dňa 1.10.2014

bez povinnosti zhotoviteľa vyzývať objednávateľa na prevzatie diela. Zhotoviteľ sa prevzatia diela
nezúčastnil, preto ani nebol spísaný zápis o odovzdaní diela. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak
zhotoviteľdokončídielo,ktorébudeužívaniaschopnéa„objednávateľhonapriektomuodmietneprevziať
so spísaním zápisnice, dielo sa považuje za dodané a zhotoviteľ môže uplatniť cenu za dielo alebo
zvyšnú časť ceny diela“. Vzhľadom na toto zmluvné dojednanie mal okresný súd za to, že k vykonaniu

diela došlo ku dňu 1.10.2014.

14. Ustanovenia o vykonaní diela (§ 554 OBZ) sú dispozitívne a zmluvné strany sa môžu odchýliť od
zákonných ustanovení. Miesto vykonávania diela bolo zmluvným stranám známe (§ 554 ods. 3 OBZ).
Okamihom odovzdania diela začína plynúť lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady diela, prípadne
záručná doba. V zmysle Dohody o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 25.4.2014 ku dňu dohodnutého

termínuodovzdaniadielavystavilzhotoviteľBEREŠÍK,s.r.o.faktúruč.2014/19zodňa1.10.2014splatnú
2.10.2014 na sumu 72.000,- Eur titulom ceny diela (zhotovenie zateplenia fasády) pozostávajúcu z ceny
diela 60.000,- Eur DPH 12.000,- Eur (č.l. 42 spisu). Následne písomne listom zo dňa 3.10.2014 vyzýval
žalobcu na zaplatenie ceny diela a z dôvodu, že sa nezúčastnil odovzdávania diela mu ako prílohu
zaslal fotodokumentáciu tmelenia parapetných dosiek v spoji s fasádou na oknách, fotodokumentáciu

doplneného plastového profilu - tzv. lišty s „okapovým“ nosom na prvom rade tepelnoizolačných dosiek
z južnej strany stavby tesne nad zemou, ETICS certifikáty použitého materiálu a faktúru č. 2014/19 (č.l.
43 spisu). Na výzvu zhotoviteľa reagoval žalobca listom zo dňa 21.10.2014 (čl. 224-225 spisu), v ktorom
uvádzal, že dielo neodmietol prevziať, ale nebol zo strany zhotoviteľa žiadnym spôsobom upovedomený
ani vyzvaný na „protokolárne“ prevzatie diela, hoci táto povinnosť vyplýva zhotoviteľovi zo zmluvy o

dielo. Uzavretím dohody (zo dňa 25.4.2014) nedošlo k zániku práva a povinnosti zo zmluvy o dielo, iba
k modifikácii vybraných ustanovení, resp. práv a povinností zhotoviteľa a objednávateľa. Poukázal na
článok III. bodu 3.2 zmluvy o dielo, podľa ktorého je zhotoviteľ povinný o zhotovení diela informovať
objednávateľa a vyzvať ho na protokolárne odovzdanie diela.

15. Predmetom konania vymedzeným žalobcom žalobou je určenie neplatnosti právnych úkonov z
dôvodu existencie bezprávnej vyhrážky voči žalobcovi v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré konanie právneho predchodcu žalovaného 1/ bolo v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami
poctivého obchodného styku.

16. Účastníci dotknutých právnych úkonov (Dohody o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 25.4.2014 a
Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.4.2014) boli/sú podnikatelia a ich vzťahy, ktoré medzi
nimi vznikli vyplynuli z ich podnikateľskej činnosti. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Dohody o odovzdaní a prevzatí diela vyplynul z potreby určenia právneho postavenia žalobcu a z toho
vyplývajúcich práv a povinností, keďže touto dohodou došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvy o dielo,

najmä v osobe objednávateľa, ktorým sa stal žalobca namiesto žalovaného 2/. Žalobca tvrdil absenciu
podstatnejnáležitostiprávnehoúkonu,žetietoprávneúkonyneboliurobenéslobodnezostranyžalobcu.

17. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že právny úkon je urobený slobodne,
ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu

nedošlo. Slobodný prejav vôle okrem násilia vylučuje bezprávna vyhrážka, t.j. psychické donútenie a
predstavuje bezprávne pôsobenie na vôľu osoby, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou
sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvára pod vplyvom strachu. Bezprávnou
vyhrážkou je vyhrážka, ktorou sa vynucuje niečo, čo nesmie byť vynucované a hrozí sa niečím, na čo
hroziaci nie je oprávnený, alebo na to oprávnený je, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho dohnal k

určitému právnemu úkonu. Sledovaný cieľ nemusí byť protiprávny. Vyhrážka musí byť takého druhu a
takej intenzity, aby podľa okolností a povahy u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu
a musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vylučuje (Ro NS ČR z 9.12.1998 sp. zn. 3CdoN
1522/1996). Stav tiesne (§ 49 Občianskeho zákonníka) sa na obchodno-záväzkové vzťahy nevzťahuje,
ale tiež ide o úkony postihnuté nedostatkom slobody vôle s následkom odstúpenia od zmluvy, ale

iba v občianskoprávnych vzťahoch. Rozdiel medzi nedostatkom vôle, ktorý je postihnutý neplatnosťou
právnehoúkonuastavomtiesnejevichintenziteavtom,žebezprávnavyhrážkapredpokladápsychické
pôsobenie ďalšej osoby na vôľu konajúceho. Konanie v tiesni má vadu v pohnútke, ktorou je tieseň.
Konajúci neprejavuje slobodne svoju vôľu, ale nekoná pod vplyvom bezprávnej vyhrážky. Súčasnemusí byť splnená ďalšia podmienka, že právny úkon je urobený za nápadne nevýhodných podmienok.
Pritom druhý účastník zmluvného vzťahu nemá nič spoločné so vznikom tiesne. Nápadne nevýhodné
podmienky sú také, pri ktorých je evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo očividná

nevýhodnosťďalšíchpodmienokprávnehoúkonu.Pritomajdruhémuúčastníkovizmluvymuselabyťtáto
nevýhodnosť podmienok zrejmá. Na splnenie bezprávnosti vyhrážky spôsobujúcej absenciu slobody pri
právnom úkone sú: „1/ protiprávnosť vyhrážky (ak sa hrozí niečím, čo konajúci nie je oprávnený robiť,
alebo je na to oprávnený, ale nie je oprávnený to robiť za účelom, aby prinútil iného k určitému právnemu
úkonu; 2/ medzi hrozbou a právnym úkonom je príčinná súvislosť (strach vychádzajúci z hrozby priamo

ovplyvňuje vôľu konajúceho); 3/ vyhrážka musí byť takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolnosti
a povahy konkrétneho prípadu vyvolala u toho, voči komu bola použitá dôvodný strach; 4/ bezprávna
vyhrážka musí byť adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje (alebo osobám jemu blízkym)“.

18. K uzavretiu Dohody o odovzdaní a prevzatí diela z 25.4.2014 a Zmluvy o zriadení záložného práva z
25.4.2014 predchádzalo osobné stretnutie v hoteli HOLIDAY INN v Žiline na jar v roku 2014 (pred Veľkou

nocou) za účasti osôb poverených konať za žalobcu a žalovaného 2/ V. G., K. L.; konateľa zhotoviteľa
X. B., L. E., za účasti právneho zástupcu žalovaného 1/ P.. X. P. (advokát) a právneho zástupcu
obchodnej spoločnosti BEREŠÍK, s.r.o. BUKNA, advokátska kancelária s.r.o., za ktorého konal poverený
koncipient P. B.. Stretnutie bolo vyvolané podaním žaloby zhotoviteľa BEREŠÍK, s.r.o. proti obchodným
spoločnostiam FINANCE DEVELOPMENT, s.r.o. a ECOBAU GROUP, a.s. dňa 27.3.2014 na Okresnom

súdeLiptovskýMikulášourčenie,žežalobcajepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnostivovlastníctve
žalovaného 1, v dôsledku čoho bola na návrh žalobcu v tomto konaní vyznačená na liste vlastníctva
informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. V tom čase podľa zhotoviteľa (žalobcu) bolo
dielo vykonané a žalovaný 2/ (zhotoviteľ - ECOBAU GROUP, a.s.) ho odmietal prevziať, a preto nedošlo
ani k úhrade jeho ceny. Podľa žalobcu zápis informatívnej poznámky na liste vlastníctva ohrozil uzavretie

kúpnej zmluvy na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej s Mestom Liptovský Mikuláš
na predaj 47 bytových jednotiek, lebo v dôsledku vyznačenej poznámky na liste vlastníctva by mesto
Liptovský Mikuláš nedostalo prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny bytov formou úveru od Štátneho
fondu rozvoja bývania. Dohody o odovzdaní a prevzatí diela podpísala za zhotoviteľa BEREŠÍK, s.r.o.
poverená koncipientka právneho zástupcu zhotoviteľa BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o. F.. K. G.,

teraz L..

19. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že informatívna poznámka na liste
vlastníctva v katastri nehnuteľností má iba informatívny charakter a informuje o prebiehajúcom súdnom
konaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uzavretiu

právnych úkonov predchádzalo ich pripomienkovanie zo všetkých zmluvných strán (výpoveď P.. X. P.,
F.. P. B.) a výtlačok elektronickej komunikácie (č.l. 197-203) medzi P.. X. P., F.. P. B. a F.. K. G. (L.), ktorej
obsahom bolo posielanie doplnených a upravených návrhov dohody a záložnej zmluvy.

20. Okresný súd ustálil, že uzavretím dohody a záložnej zmluvy sledovali strany právneho úkonu svoje

zámery. Zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o. chcel dosiahnuť zaplatenie a zabezpečenie zaplatenia ceny za dielo,
ktoré v tom čase bolo v podstatnej časti zjavne vykonané, o čom svedčí rozsah diela špecifikovaný
v Dohode o odovzdaní a prevzatí diela z 25.4.2014 uvedený v článku IV. 4.2. Pôvodný objednávateľ
ECOBAU GROUP, a.s. a vlastník nehnuteľnosti FINANCE DEVELOPMENT, s.r.o. sledovali vymazanie
poznámky na liste vlastníctva o prebiehajúcom súdnom konaní a zastavenie prebiehajúceho súdneho

konania. Bývalý právny zástupca žalobcu P.. X. P. potvrdil, že aj tretie osoby, ktoré zastupoval, sa
ho pýtali na prebiehajúci súdny spor, lebo ako budúci kupujúci väčšinou financovali predmet kúpy
z úverov a banky im poskytli lehoty, dokedy bude v platnosti úverový prísľub, prípadne lehotu na
odstránenie poznámky z listu vlastníctva, lebo inak by banky nepristúpili k financovaniu kúpy z
úveru. Zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o. mal pochybnosti o zaplatení ceny diela vzhľadom na správanie sa

pôvodného objednávateľa ECOBAU GROUP, a.s., ktorý ani nebol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej
sa dielo vykonávalo (zateplenie). Dosiahnutie skončenia súdneho konania, vymazanie poznámky a
zabezpečenie zaplatenie ceny diela okresný súd považoval za pohnútky zmluvných strán pri uzatváraní
právnych úkonov (dohody o odovzdaní a prevzatí diela a zmluvy o zriadení záložného práva), nie
nedostatok slobodnej vôle vyvolávajúcej absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OSP

(poznámka krajského súdu správne má byť OZ). Konanie podnikateľov je spojené s určitým rizikom,
ktoré so sebou prináša napríklad výber obchodných partnerov. Dielo za pôvodne dohodnutú zmluvnú
cenu 92.499,- Eur bez DPH bolo pred dokončením, dielo bolo vykonávané na účet zhotoviteľa, ktorý
zabezpečil nákup materiálu a všetky práce na svoje náklady. Pôvodný objednávateľ ECOBAU GROUP,a.s. - žalovaný 2/ a žalovaný 1/ tvrdili, že dielo nebolo vykonávané riadne a malo vady, ale okrem
svojich tvrdení, výpovedí svedkov a predložením odborného vyjadrenia (na objednávku objednávateľa)
to žiadnym spôsobom nepreukázali.

21. Medzi účastníkmi nebolo podľa okresného súdu sporné, že v súčasnosti je celá stavba
skolaudovaná. „Odporcovia 1 a 2 nepreukázali, že by voči odporcovi 1 niekto uplatnil právo zo
zodpovednosti za vady vyplývajúce z diela zhotoviteľa, alebo dokončili dielo na svoje náklady, prípadne
odstránili vady na svoje náklady, takže je zrejmé, že dielo je užívania schopné.“ Nie je sporné, že

späťvzatie žaloby na súde a vymazanie informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností podmienil
zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o. zaplatením časti ceny diela vo výške 48.000 Eur, ale Dohoda o odovzdaní
a prevzatí diela obsahovala aj iné zmluvné ustanovenia, ktoré boli v záujme všetkých zmluvných strán,
napríklad prevzatie a odovzdanie diela s dohodnutým dňom ukončenia diela 1.10.2014, špecifikáciu
rozsahu dokončenia diela (IV.4.2.). Zmluva o budúcej kúpnej zmluve predpokladala situáciu, že budúci
kupujúci (Mesto Liptovský Mikuláš) nemusí získať finančné zdroje z úveru od Štátneho fondu rozvoja a

bývania a v tom prípade by došlo k uzavretiu zmlúv o nájme 47 bytových jednotiek, alebo mohol budúci
kupujúciodzmluvyodstúpiť,tiežbysatakstalonazákladezavinenianastranebudúcehopredávajúceho
alebo len skutočnosťou, že budúci kupujúci nezíska úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V Zmluve
o budúcej zmluve sa vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa po skončení prestavby mali nachádzať byty
(bytové jednotky), spoločné priestory a nebytové priestory, dohodol s budúcim kupujúcim na viacerých

spôsoboch skončenia zmluvného vzťahu zo zmluvy o budúcej zmluve v prípade nezískania úveru zo
štátneho fondu rozvoja bývania a ani odkúpenia bytových jednotiek z vlastných, či úverových zdrojov
budúceho kupujúceho. Napriek tomu, že v zmluve o budúcej zmluve sa vlastník nehnuteľnosti ako
budúci predávajúci zaviazal, že počas celej doby platnosti zmluvy o budúcej zmluve zachová stav, že
na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne vecné bremená a ani iné ťarchy, ani práva tretích osôb, uzavrel

zmluvu o zriadení záložného práva so zhotoviteľom BEREŠÍK, s.r.o. Zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o., ktorého
pohľadávka prešla na žalovaného 1/ mal právo domáhať sa ochrany svojich, hoci aj domnelých práv na
súde podaním žaloby. V tomto konaní neprináleží vyjadrovať sa okresnému súdu k predpokladanému
výsledkusúdnehosporu,ktorýnikdynebolrozhodnutývovecisamej,čonebolomedziúčastníkmisporné
a súdu je to známe z úradnej činnosti (sp. zn. 9Cb/53/2014). Žaloba (v konaní sp. zn. 9Cb/53/2014)

bola neurčitá v petite požadovanom žalobcom, t.j. bez uvedenia podielu na vlastníctve k celku. Žalobca
(zhotoviteľ) postavil žalobu na spracovaní cudzej veci podľa § 135b OZ. Okresný súd považoval za
potrebné uviesť, že k spracovaniu nehnuteľnosti dôjde iba v tom prípade, ak sa na rekonštrukcii stavby
vykonajú také zmeny základných stavebných prvkov, že vznikne nová budova. Predmetom diela bolo
zhotovenie fasády na stavbe, čo nespĺňa zákonnú podmienku spracovania nehnuteľnosti, t.j. vykonanie

zmien základných stavebných prvkov vedúcich k vzniku novej stavby.

22. Okresný súd mal za to, že z hľadiska slobodnej vôle zo známych pohnútok vyriešili podnikatelia
Dohodou o odovzdaní a prevzatí diela „zhotovenie zatepľovacieho systému fasády na stavbe Dominanta
L. Mikuláš“ spory, ktoré vznikli zo zmluvy o dielo, ktoré viedlo k zmene v obsahu záväzku. Vyhrážka

súdnym sporom - podaním žaloby na súde nie je protiprávna, ak s ňou žalobca sledoval zaplatenie
svojej pohľadávky, či už oprávnenej alebo nie. Zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností
o prebiehajúcom súdnom spore je realizácia práva účastníka súdneho konania a realizácia práva, hoci
aj vyvoláva dôsledky, nespôsobuje absenciu slobody vôle pri právnych úkonoch. Aj keď v dôsledku tohto
súdneho sporu a vyznačenej poznámky v katastri nehnuteľností bol pôvodný objednávateľ žalovaný 2/

a žalovaný 1/ motivovaný k uzavretiu Dohody o odovzdaní a prevzatí diela zmluvy o zriadení záložného
práva.

23. Okresný súd uviedol, že žalobca poukazoval na rozpor konania zhotoviteľa BEREŠÍK, s.r.o., ktorého
právnym nástupcom je žalovaný 1/ so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu

ochranu (§ 265 OBZ) a s dobrými mravmi (3 ods. 1 OZ). Poctivý obchodný styk je užším pojmom ako
dobré mravy, ale aj na obchodné záväzky je možné cez § 1 ods. 2 OBZ aplikovať § 3 ods. 1 OZ na
konanie v rozpore s dobrými mravmi so sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Právna ochrana
sa neposkytuje pri preukázaní porušenia rovnováhy účastníkov zmluvného vzťahu, ktorého dojednania
takúto nerovnosť zakladajú. Predpokladom je zneužitie práva, t.j. prekročenie rozsahu oprávnenia,

rozpor s cieľom, ktorý právna norma na výkon oprávnenia určuje, respektíve, ktorý výkonom sleduje a
tým bezdôvodný zásah do práv a právom chránených záujmov iných subjektov, ktoré tvorí obsahovú
súčasť samotného subjektívneho práva. K takémuto záveru v prejednávanej veci súd nedospel z
rovnakých dôvodov, ako dospel k záveru, že zo strany žalovaného nešlo o bezprávnu vyhrážku. Dobrémravy sú kritériom obmedzujúcim subjektívne práva alebo obmedzujúce výkon subjektívnych práv a
nie sú definované zákonom. Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. V súdnej praxi sa aplikujú viaceré pravidlá na

posúdenie konania v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia § 3 ods. 1 OZ je výnimočná, ak k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskeho cieľa, či
uspokojenie iných potrieb, keď je úmyslom konajúceho poškodiť alebo znevýhodniť druhú osobu a výkon
takéhotoprávavediekneprijateľnýmdôsledkomprejavujúcimsavovzťahumedziúčastníkmi.Zhotoviteľ
BEREŠÍK, s.r.o. sledoval právnymi úkonmi, ktorých bol účastníkom hospodársky cieľ, t.j. dosiahnutie

zaplatenia ceny diela, čo bolo aj dôvodom podania žaloby na súde na určenie, že zhotoviteľ BEREŠÍK,
s.r.o. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/. Predovšetkým však
námietka výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi sa týka výkonu hmotnoprávneho oprávnenia a nie
procesných práv. Uzavretie Dohody o odovzdaní a prevzatí diela a zmluvy o zriadení záložného práva
nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale námietka výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi smerovala
viac ku konaniu zhotoviteľa, ktorý podal žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalovaného 1/ s tým, že v súlade so zákonom dal vyznačiť informatívnu poznámku o začatí
súdneho konania, ktorá bola spôsobilá sťažiť možnosť predať bytové jednotky a nebytové priestory
vo vlastníctve žalovaného 1/. Súdnou praxou je ustálené, že za výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi sa nepovažuje uplatňovanie žalôb na určenie vlastníctva (a ani iné, napríklad nárok veriteľa na
zaplatenie úrokov z omeškania, hoci je existencia dlhu sporná a pod.). Uplatnenie princípu konania v

rozpore s dobrými mravmi nesmie oslabovať princíp právnej istoty v občianskoprávnych vzťahoch a ani
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov konania vyplývajúce z právnych noriem. Právne
úkony - zmluvy sa v zmysle zásad ústavno-konformného výkladu vykladajú v prospech ich platnosti a
nie neplatnosti.

24. V prípade zmluvy o zriadení záložného práva sa domáhal žalobca určenia neplatnosti aj z dôvodu,
že zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku titulom ceny diela. Záložným právom je možné zabezpečiť aj
pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Záložné právo je vecno-právny inštitút a slúži na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa v záväzkovom právnom vzťahu. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju

pohľadávku z predmetu záložného práva - zálohu. Záložné právo je akcesorické k záväzkovému vzťahu,
z ktorého vznikla zabezpečená pohľadávka. Teda existencia záložného práva je závislá od existencie
hlavného záväzku. Súd rozhoduje o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, iba ak je na tom naliehavý
právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný najmä v prípade, ak je postavenie z právneho vzťahu
neisté. Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorého sa

domáhadlžník.Záložnéprávojeprávovprospechveriteľapohľadávkyaibajehopostaveniebysamohlo
stať neisté vo vzťahu k tomu, či má alebo nemá zabezpečenú pohľadávku. Dlžník - žalobca nepotrebuje
mať zabezpečený záväzok (jeho povinnosť). Medzi účastníkmi je sporná pohľadávka. V konaní pred
súdom sa má dlžník domáhať spornosti pohľadávky veriteľa, ktorá je zabezpečená záložným právom a
jeho úspech v konaní má za následok neplatnosť záložného práva, ktoré má akcesorickú povahu.

25. Z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení rozsudku okresný súd návrh v časti o určenie neplatnosti
dohody o odovzdaní a prevzatí diela voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zamietol. Okresný súd zamietol návrh
aj v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva voči žalovanému v rade 1/ z dôvodov
uvedených vyššie v odôvodnení rozsudku a voči žalovanému 2/ z dôvodu, že nie je pasívne legitimovaný

v konaní (v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva), lebo nebol účastníkom tejto
zmluvy.Vyslovil,žeotrováchkonaniaokresnýsúdrozhodnepoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej
podľa § 151 OSP.

26. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že okresný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom existencie vád v
zmysle Zmluvy o dielo, keď konštatoval, že dielo malo vady, nebolo vykonávané riadne a nebolo v konaní
preukázané okrem tvrdení niektorých účastníkov konania, výpovedí svedkov a predložením odborného

vyjadrenia č. 60-26/2014, vypracovaného Výskumným a skúšobným ústavom stavebným, n.o. Žalobca
v odvolaní poukázal na to, že Výskumný a skúšobný ústav stavebný, n.o., je znaleckou organizáciou,
ktorý je zapísaný v zozname znalcov. Odborné vyjadrenie je v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004
Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považovanéza úkon znaleckej činnosti. Žalobca mal za to, že v konaní bolo teda objektívne preukázané, že dielo
má vady, a tiež boli vady v odbornom vyjadrení podrobne popísané. Existencia vád bola preukázaná
aj výsluchmi nielen žalovaného 2/, ktorý bol objednávateľom zo zmluvy o dielo, ale aj výsluchom L. E.,

ktorý na stavbe vykonával technický dozor a aj sám X. B., ako jediný spoločník potvrdil na pojednávaní,
že dielo malo vady. Nakoľko bolo dielo zhotovené s vadami, spoločnosti BEREŠÍK nevznikol nárok na
zaplatenie ceny za dielo. V zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy o dielo bol totiž objednávateľ povinný zaplatiť
zhotoviteľovi cenu diela až za včas a riadne zhotovené dielo. Odvolateľ citoval § 554 ods. 1 prvá veta
Obchodného zákonníka ako i čl. 3 bod 3.1 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého, za riadne zhotovené dielo sa

považuje vtedy, ak spĺňa požiadavky stanovené príslušnými právnymi predpismi, technickými normami
a dokumentáciou odovzdanou objednávateľom zhotoviteľovi. Žalobca mal za to, že dielo nebolo riadne
zhotovené, o čom bol BEREŠÍK upovedomený, pričom sa neoprávnene domáhal zaplatenia ceny
diela, na ktorú nemal nárok. Vytýkal žalobca okresnému súdu, že prihliadol na vyjadrenie dodávateľa
zatepľovacieho systému Caparol Slovakia s.r.o., v zmysle ktorého nemal k aplikácii zatepľovacieho
systému vážnejšie výhrady. V odbornom vyjadrení bolo naopak podrobne identifikované, aké vady sa

na diele vyskytovali a ktoré konkrétne ustanovenia technických noriem dielo nespĺňalo.

27. V odvolaní žalobca poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania došlo k nesprávnemu
skutkovému zisteniu ohľadom vykonania diela. Nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa uviedol, že v
dohode sa zmluvné strany dohodli na termíne odovzdania predmetu diela, o ktorom sa spíše zápisnica

dňa 1.10.2014 „bez povinnosti zhotoviteľa vyzývať objednávateľa na prevzatie diela“. Súd sa pritom
odvolával na čl. 4.3 dohody, v zmysle ktorého v prípade, že zhotoviteľ dokončí dielo, ktoré bude
užívaniaschopné a objednávateľ ho aj napriek tomu odmietne protokolárne prevziať, považuje sa
dielo za dodané a zhotoviteľ môže jeho cenu resp. zvyšnú nevyúčtovanú časť ceny diela vyúčtovať
objednávateľovi faktúrou. Vyčítal odvolateľ okresnému súdu, že konštatoval, že k vykonaniu diela

došlo ku dňu 1.4.2014. Vznik fikcie prevzatia a odovzdania diela v zmysle uvedeného bolo viazané
na skutočnosť, že žalobca dielo odmietne protokolárne prevziať. Predmetné ustanovenie dohody
predpokladá aktívne konanie na strane žalobcu spočívajúce v odmietnutí prevziať dielo zhotovené
zo strany B.. Žalobca ho však žiadnym spôsobom neodmietol protokolárne prevziať. Žalobca nebol
žiadnym spôsobom upovedomený ani vyzvaný na protokolárne prevzatie diela, a to napriek tomu, že

táto povinnosť zhotoviteľovi vyplývala zo zmluvy. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že odovzdanie
diela bolo medzi žalobcom a zhotoviteľom diela dohodnuté bez povinnosti zhotoviteľa vyzvať žalobcu
na prevzatie diela. Uzavretím dohody totiž nedošlo k zániku práv a povinností zhotoviteľa zo zmluvy o
dielo, došlo len k modifikácii vybraných ustanovení. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ je povinný
o zhotovení diela informovať objednávateľa a vyzvať ho na protokolárne prevzatie diela. Tiež citoval §

554 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom zdôraznil, že miesto odovzdania diela nebolo v zmluve o
dielo ani v dohode explicitne stanovené, preto sa malo postupovať podľa § 554 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu bol zhotoviteľ povinný vyzvať žalobcu na prevzatie
diela. Keďže tak zhotoviteľ neurobil, napriek tomu, že tieto skutočnosti boli zo strany žalobcu písomne
ozrejmené listom zo dňa 21.10.2014, žalobca sa snažil o dohodnutie termínu prevzatia diela, nemôže

byť považované za odovzdané a prevzaté, a teda riadne a včas dodané.

28. Pokiaľ okresný súd konštatoval oprávnenosť realizácie práv zo strany BEREŠÍK s.r.o. (ďalej len ako
„Berešík“), tak právny predchodca žalovaného v rade 1/ opätovne podával návrhy na začatie súdneho
konania, o ktorých si bol vedomý, že neobstoja a nemajú zákonom požadované náležitosti s cieľom

bezodkladného zápisu poznámky o prebiehajúcom konaní do Katastra nehnuteľností. Citoval odvolateľ
§ 44 a § 159a OSP. Uviedol, že aj keď informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní nemá
obmedzujúci charakter, pokiaľ by došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom
nachádzajúcim sa v stavbe DOMINANTA v Liptovskom Mikuláši, po zápise tejto poznámky do Katastra
nehnuteľností, výrok právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti by

bol záväzný aj pre aktuálne evidovaných vlastníkov. Žalobcom bolo preukázané, že za účelom získania
úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania a teda prevodu bytov a nebytových priestorov Mestu Liptovský
Mikuláš, nebolo prípustné, aby na liste vlastníctva, na ktorom sú jednotlivé byty a nebytové priestory
bola zapísaná obdobná poznámka. Tiež by nemohlo dôjsť k odpredaju ďalších bytov a nebytových
priestorov v polyfunkčnom objekte. K podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva došlo opätovne,

pričom návrh na zápis poznámky do Katastra nehnuteľností bol podaný ešte v ten istý deň a B. mal
preukázateľne vedomosť o tom, že zápis poznámok do Katastra nehnuteľností podstatne zasiahne do
podnikateľskej činnosti žalobcu. Podľa žalobcu k takémuto konaniu dochádzalo výlučne z dôvodu, aby
na základe začatého konania mohlo dôjsť k zápisu predmetných poznámok do Katastra nehnuteľností.Toto bol cieľ B.. B. si bol pritom vedomý všetkých dôsledkov svojho konania na spoločnosť aj na
zmluvné vzťahy s jeho obchodnými partnermi a záujemcami o kúpu nehnuteľností v polyfunkčnom
objekte. B. konanie spočívajúce okrem iného v zápise poznámky v Katastri nehnuteľností, vyhrážaním

sa zameraním odpredaja bytov, nebytových priestorov bolo dôvodom, ktorý žalobcu prinútil k uzavretiu
dohody a záložnej zmluvy. B. sa nevyhrážal, že podá na súde žalobu o zaplatenie ceny, na ktorú by bol
oprávnený, ale uplatnením takéhoto práva išlo o nátlak, za účelom uspokojenia neoprávneného nároku
B. a navodenie stavu, v ktorom bude žalobca nútený zaviazať sa k povinnostiam, ku ktorým by sa bez
existencie hrozby B. nikdy nezaviazal. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

3Cdon 1522/96, ako i z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo 861/2002. Mal za
to, že závery z týchto rozhodnutí sú aplikovateľné aj na skutkovú situáciu prejednávanej veci a ide zo
strany žalobcu o bezprávnu vyhrážku.

29. Vyčítal odvolateľ okresnému súdu i záver, že vôľa žalobcu pri uzatváraní napadnutých právnych
úkonov bola slobodná, pričom konanie B. nepredstavovalo bezprávnu vyhrážku ale bolo pohnútkou k

uzatvoreniu dohody a záložnej zmluvy. Bezprávna vyhrážka vo všeobecnosti predstavuje taký nátlak,
keď druhá zmluvná strana alebo tretia strana pôsobí na kreovanie vôle zmluvného partnera tým, že sa
mu vyhráža spôsobením ujmy. Tým, že dielo malo vady, ktoré bránilo jeho riadnemu užívaniu, pričom
napriektejtoskutočnostisaB.domáhalprevzatiadielaazaplateniaplnejvýškycenydiela,ajkeďnedošlo
knaplneniuzákonnýchazmluvnýchpodmienokvznikutohtonároku,došlokvyvíjaniunátlakunažalobcu

za účelom podpisu dohody a záložnej zmluvy. Poukázal na to, že X. B. pri výsluchu potvrdil, že podaním
žaloby o určenie vlastníckeho práva a zápisom poznámky do Katastra nehnuteľností sledoval zaplatenie
tejtopohľadávky.B.malvedomosť,žesvojímkonanímspôsobížalobcovivznikznačnýchškôd.Konaním
B.došloúmyselnekohrozeniupredajabytovanebytovýchpriestorovvpolyfunkčnomobjekte.Vzhľadom
na výšku investícií žalobcu, jeho právneho predchodcu do rekonštrukcie polyfunkčného objektu záväzky

žalobcu a ich zabezpečenie okrem iného aj majetkom spoločnosti a osobnými zmenkami viacerých osôb
je nepochybné, že žalobca za účelom svojej samotnej existencie potreboval, aby došlo k predaju bytov
a nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte, v čo najkratšom čase. Intenzita bezprávnej vyhrážky
právneho predchodcu žalovaného 1/ pritom dosahovala takú úroveň, že pokiaľ by žalobca dohodu a
záložnú zmluvu s B. neuzavrel, spôsobilo by to žalobcovi škodu vo výške, ktorá by bola pre spoločnosť

likvidačná. Nestotožnil sa žalobca so súdom prvého stupňa, že oba právne úkony boli štandardne
pripomienkované právnymi zástupcami, a teda žalobca nemal možnosť ovplyvniť jednotlivé zložky.
Okresný súd nesprávne posúdil vec tým, že považoval dôsledky bez právnej vyhrážky B. za pohnútky
zmluvných strán pri uzatváraní napadnutých právnych úkonov, nie nedostatok slobodnej vôle na strane
žalobcu. Správanie žalobcu spočívajúce v uzavretí právnych úkonov bolo primárne ovplyvnené, a to bez

právnou vyhrážkou právneho predchodcu žalovaného v rade 1/. Žalobca poukázal na to, že v zmysle
Zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi Mestom Liptovský Mikuláš sa zaviazal, že počas celej doby
jejplatnostizachovástav,ženanehnuteľnostiachneviaznužiadnevecnébremenáainéťarchyanipráva
tretích osôb, pričom sám uzavrel záložnú zmluvu so spoločnosťou BEREŠÍK. Záväzok žalobcu v zmysle
zmluvy o budúcej zmluve sa totiž týka len bytov, ktoré boli predmetom budúceho prevodu vlastníckeho

práva na Mesto Liptovský Mikuláš. Prostredníctvom záložnej zmluvy však došlo k zriadeniu záložného
práva výlučne v nebytovom priestore, ktorý však netvoril predmet zmluvy o budúcej zmluve, tento
argument súdu obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku bol podľa žalobcu neopodstatnený.

30. Namietal, že predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, čo je samotný dôvod neplatnosti

takýmto úkonom, ktorý vznikol v dôsledku správania, ktorý sleduje nemravné ciele a nemravné dôsledky.
B. úmyselne svojím konaním vyvolával stav, kedy bol žalobca pod hrozbou finančnej likvidácie prinútený
uskutočniť právne úkony.

31. Tiež žalobca mal za to, že napadnutý rozsudok nie je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, že je zmätočný,

nezrozumiteľný, pričom poukázal na str. 14, 17, 18 rozsudku a citoval z judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Žiadal, aby bol napadnutý rozsudok s poukazom na § 205 ods. 2 OSP zrušený
a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznil, že okresný súd nesprávne právne
vec posúdil, najmä tým, že nesprávne vyhodnotil vzťah k slobode vôli žalobcu pri uzatváraní právnych
úkonov bez právnej vyhrážky, aplikoval nesprávne právne normy a nesprávne ich právne interpretoval.

32. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/ (č.l. 289 a nasl. spisu). Uviedol,
že nesúhlasí so žalobcom, že by súd dospel ohľadom existencie vád a vykonania diela k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Dielo bolo dodané obchodnou spoločnosťou BEREŠÍK v súlade s bodom 4.1 4.3dohody o odovzdaní a prevzatí diela. Žalovaný 1/ viackrát počas konania uviedol, že žalobca odmietol
dielo prevziať, nedostavil sa na dohodnuté preberacie konanie dňa 1.10.2014, preto nastala fikcia
dodania diela k 1.10.2014. Následne došlo k vyúčtovaniu ceny diela. Odovzdanie a prevzatie diela

výslovne potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca celé dielo následne odovzdal Mestu Liptovský Mikuláš,
čo bolo v rámci vykonaného dokazovania aj preukázané. Ak by žalobca dielo od spoločnosti BEREŠÍK
nikdy neprevzal, tak ako žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, potom by ho nemohol previesť na Mesto
Liptovský Mikuláš. Žalovaný v rade 1/ nesúhlasí so žalobcom, že dielo nebolo odovzdané a prevzaté,
a teda v konečnom dôsledku riadne a včas dodané, ktorú argumentáciu považuje za špekulatívnu.

Ak žalobca tvrdil, že dielo vykazovalo vady, tak existencia vád nebola v konaní preukázaná. V čase
odovzdania diela toto nevykazovalo žiadne vady, tieto neboli zo strany žalobcu BEREŠÍK s.r.o. ako
zhotoviteľovi vytknuté. V prípade, ak žalobca tvrdí, že dielo malo vady, bol povinný v konaní existenciu
vád, resp. splnenie podmienok v § 562 ods. 2 písm. a), b), c) Obchodného zákonníka preukázať.
Žalobca však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a uplatnenie akéhokoľvek zodpovednostného
nároku prípadných vád diela nepreukázal. Tiež nebolo preukázané, že by Mesto Liptovský Mikuláš voči

žalobcovi reklamovalo akúkoľvek vadu vyplývajúcu z diela dodaného BEREŠÍK s.r.o., keďže dielo vady
nevykazovalo. Zdôraznil, že dielo bolo skolaudované a kolaudačné rozhodnutie vo vzťahu ku kvalite
diela nemalo žiadne výhrady.

33. K žalobcom tvrdenej neoprávnenej realizácii práv žalovaným 1/ žalovaný uviedol, že nie je

právom žalobcu hodnotiť, či realizácia práv spoločnosti BEREŠÍK s.r.o. bola oprávnená alebo nie.
Ak žalobca tvrdí, že v minulosti podaná spoločnosťou BEREŠÍK s.r.o. žaloba za účelom ochrany jej
právom chránených záujmov bola špekulatívna, tak zdôraznil žalovaný 1/, že predmetom súdneho
konania nebolo určenie resp. ani len posúdenie toho, či žaloba, prostredníctvom ktorej sa B. domáhala
určenia vlastníckeho práva bola prípustná alebo nie. Žalobný návrh nebol v rozpore s akýmkoľvek

právnym predpisom, mal oporu v pôvodne uzatvorenej zmluve o dielo, akékoľvek závery žalobcu,
ktoré majú za cieľ prejudikovať výsledky iniciovaného súdneho konania, sú neprípustné. Nesúhlasil s
tvrdeniami žalobcu, že vyznačením informatívnej poznámky k predmetnej nehnuteľnosti BEREŠÍK s.r.o.
ho obmedzila pri nakladaní s dotknutou nehnuteľnosťou.

34. K slobode vôle žalobcu pri uzatváraní právnych úkonov a rozporu dohody a záložnej zmluvy s
dobrými mravmi žalovaný 1/ sa pridržiaval svojich vyjadrení, všetky úkony žalobcu a ostatných osôb
boli slobodné, zrozumiteľné a vážne. Všetky zmluvné strany mali možnosť obsah uvedených právnych
úkonov meniť, a to v rámci viacerých kôl pripomienkovania, čo bolo preukázané nielen mailovou
komunikáciou, ale aj výpoveďou advokáta X. P.. Žalobca neplatnosť právnych úkonov až do doby

žalobnéhonávrhunespochybňoval,faktickysasprávalvsúladesichobsahom.Poukázalnalistžalobcu,
odpoveď na výzvu zo dňa 3.10.2015, datovaný 21.10.2014, v ktorom sa žalobca vyjadruje k prevzatiu
diela a na mnohých miestach sa argumentačne odvoláva a pomáha si práve dohodou o odovzdaní a
prevzatí diela. Tvrdenie žalobcu o existencii nátlaku bez právnej vyhlášky žalovaný 1/ preto považoval
za špekulatívne. Žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie potvrdiť.

35. K doručenému vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na dôvodoch podaného
odvolania. Zdôraznil, že nikdy neodmietol zúčastniť sa na odovzdaní a prevzatí diela od zhotoviteľa.
Nesúhlasil s fikciou odovzdania diela. Poukázal na bod 4.3 dohody. Žalobca nevykonal žiadny úkon,
z ktorého by mohol vyplývať záver, že odmietol dielo protokolárne prevziať. Táto skutočnosť naviac

nikdy nebola zo strany žalovaných preukázaná. Fikcia odovzdania diela nikdy nenastala. Žalobca
sa listom zo dňa 21.10. snažil dohodnúť so zhotoviteľom na termíne prevzatia a odovzdania diela.
Zhotoviteľ na túto snahu zostal nečinný. Ak žalovaný spochybňuje existenciu vád na diele, tak
žalobca uviedol, že dielo ako také nikdy Mestu Liptovský Mikuláš odovzdané nebolo. Žaloba previedol
Mestu Liptovský Mikuláš vlastnícke právo k bytom, nachádzajúcim sa v bytovom dome. Špekulatívne

argumentácie žalovaného jednoznačne vyvracajú závery odborného vyjadrenia č. 60262014. Zdôraznil,
že v konaní bolo preukázané, že dielo má vady. Žalobca sa v konaní pred súdom prvého stupňa
nesnažil prejudikovať výsledok predmetných konaní, to prislúcha výlučne súdu. Preukázal, že cieľom
zhotoviteľa nebola realizácia jeho práv, ale navodenie situácie, v ktorej bude žalobca pod hrozbou vzniku
vysokej škody, ktorá by bola pre žalobcu likvidačná a ktorá by ho donútila podpísať napadnuté právne

úkony. Informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní nemala obmedzujúci charakter, pokiaľ
bola zapísaná v Katastri nehnuteľností, tak by nedošlo k odpredaju bytov Liptovský Mikuláš. Zhotoviteľ
potvrdil, že podaním žalôb o určenie vlastníckeho práva nebolo autoritatívne určenie, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, ale zaplatenie ceny diela, na ktoré nemal nárok. Nešlo teda o oprávnenýnátlak za účelom uspokojenia oprávneného nároku zhotoviteľa, ale navodenie stavu, v ktorom by
žalobca bol nútený zaviazať sa k povinnostiam, ku ktorým by sa bez existencie hrozby navodenej
zhotoviteľom nikdy nezaviazal. Zotrval na argumentácii vo vzťahu k slobode vôli žalobcu pri uzatváraní

právnych úkonov a rozporu právnych úkonov s dobrými mravmi. Zdôraznil, že dielo malo vady, brániace
jeho riadnemu užívaniu. Napriek tejto skutočnosti sa zhotoviteľ domáhal prevzatia diela, zaplatenia plnej
výšky ceny diela, aj keď nedošlo k naplneniu zákonných a zmluvných podmienok. Konaním zhotoviteľa
boli naplnené všetky zákonné znaky bez právnej vyhrážky, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Napadnuté právne úkony odporujú dobrým mravom, keď ním zhotoviteľ sledoval a vyvolával stav,

kedy by žalobca pod hrozbou finančnej likvidácie bol prinútený uskutočniť právne úkony, ktoré by inak
neuskutočnil. Mal za to, že napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o jeho odôvodnenie, je v rozpore s § 157
ods. 2 OSP.

36. Žalovaný 2/ sa nevyjadril k momentu rozhodovania odvolacieho súdu.

37. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným
vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) vo vzťahu k žalovanému

2/ na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom
od 1.1.2020 rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil a konanie vo vzťahu k
žalovanému 2/ zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP a stranám sporu náhradu trov zastavenej časti konania
nepriznal § 257 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

38. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalobcu 18.02.2016 (č.l. 261 spisu), v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované
podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z § 470
ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

39. Krajský súd uvádza, že po vyhlásení rozsudku a ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku
bol na žalovaného 2/ vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3K/4/2012-112 zo

dňa 24.7.2015. Okresný súd s poukazom na platnú právnu úpravu od 01.01.2020 v zákone č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov uviedol, že žalovaný 2/ ako dlžník a správca
konkurznej podstaty boli vyzvaní s poukazom na § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., aby sa v lehote 30
dní od doručenia výzvy vyjadrili, či podávajú návrh na pokračovanie v konaní. Nebol daný súhlas, čo
má za následok účinky späťvzatia žaloby, preto okresný súd uviedol, že predkladá odvolaciemu súdu

spis s poukazom na § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s Čl. 4 CSP a § 370 CSP (späťvzatie
žaloby po vyhlásení rozsudku).

40. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu

prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

41. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu
sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

42.Podľa§47ods.4zákonač.7/2005Z.z.,vkonaniachprerušenýchpodľaodseku1možnopokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov,
súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v
lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas,
súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník aleboprípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote
má účinky späťvzatia žaloby.

43. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020
konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch
vyhlásených pred 1. januárom 2020.

44. Krajský súd uvádza, že znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od
1.1.2020, sa podľa intertemporálneho § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých došlo
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.

45. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že žaloba žalobcu bola doručená na Okresný súd
Liptovský Mikuláš dňa 19.1.2015. Okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 9Cb/27/2015-234 zo dňa

29.01.2016. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/4/2015 zo dňa 24.7.2015 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovaného 2/. Predmetné uznesenie okresného súdu o
vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného 2/ bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
2015/146 dňa 31.7.2015 (č.l. 308 spisu). Išlo o konanie, ktoré sa týkalo majetku podliehajúceho
konkurzu, patriaceho úpadcovi žalovanému 2/ podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Vzhľadom na

takýto charakter konania nastali účinky vyplývajúce z ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. konanie
sa prerušilo, lehoty v tomto konaní neplynuli. Krajský súd tieto zákonné účinky a dôsledky vo vzťahu k
žalovanému 2/ mali vplyv i na konanie voči žalovanému 1/, čo sa uvádza z titulu aplikácie § 47 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 ods. 1 CSP, pre ktoré sa vyžaduje, aby rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že v dôsledku účinkov vyhláseného konkurzu

na majetok dlžníka - žalovaného 2/, preto nemohlo dôjsť k účinnému prejednaniu podaného odvolania
žalobcom. K zmene tejto situácie došlo až na základe právnej úpravy § 47 ods. 4 ZKR účinnej od
1.1.2020.

46. Zo spisového materiálu okresného súdu vyplynulo, že tak správca konkurznej podstaty úpadcu

- dlžníka, ako ani žalovaný na výzvu okresného súdu zo dňa 24.11.2020 (č.l. 321 spisu), ktorá bola
uskutočnená v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., nedali súhlas na pokračovanie v konaní.
Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z.z., o ktorom odvolací
súd rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na

pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinky
späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol
vyhlásenýkonkurz,atobezohľadunato,čijedlžníkvpostavenížalobcualebožalovaného.Toznamená,
že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby

a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z
novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia
v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia
konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho
konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní

zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany
správcu a ani úpadcu. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ale aj v zmysle
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj
za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v
konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ

musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť
pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na
plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala
konkurzpredinékonania,pričom„kľúče“odrozuzleniapôvodnýchprebiehajúcichkonanídávalavýlučne
správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko

rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak
správcaneprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadrenie
dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“ Ak dlžník
navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, žev prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). Zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj z účelu tohto ustanovenia

a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy,
pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí
súhlas s pokračovaním v konaní. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon
žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu
bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., preto sa na ďalší
postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje.

47. Odvolací súd za vzniknutej situácie vo vzťahu k žalovanému 2/ nemal možnosť úvahy, či späťvzatie
žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47
ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47
ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení

späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný rozhodnúť o zrušení
rozhodnutia a o zastavení konania. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v
prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sa jedná
o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo
zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle

§ 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby. Dôsledkom
aplikácie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého
dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, vo vzťahu k už vydanému rozhodnutiu súdom prvej inštancie,
ktoré nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným
postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby

je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri
rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Na základe účinkov
späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej
inštanciezrušilvovzťahukžalovanému2/akonanievovzťahukžalovanému2/zastavilpodľa§370ods.
2 CSP. O nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti konania rozhodol odvolací súd podľa § 396

ods.1CSPvspojenís§257,§262ods.1CSP.Odvolacísúdmalzato,ževprípadevyhláseniakonkurzu
na majetok žalovaného 2/ zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii
súhlasu správcu a dlžníka žalovaného 2/ na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby.
V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby
žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na

oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením
koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom
treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného
práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu
vyvinul a procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo

za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom
zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca
nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody
späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci
zodpovedajúcej časti zastaveného konania vo vzťahu k žalovanému 2/ k aplikácii § 257 CSP, pretože

mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

48. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

49. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.50.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

51. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom.

Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, a to vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorým
žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným
súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1,
2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu

aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.
ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení
rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval
tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a
rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,

IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2
OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd
môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej
správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne
významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu v rovine skutkových i
právnych záverov, tak vo vyvolanom odvolacom konaní potom s odkazom na závery okresného súdu
cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP považoval za podstatné sa vyjadriť k nosným odvolacím námietkam
žalobcu.

52. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/15/2021- 333 zo dňa
30.11.2021,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia a
na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému

vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

53. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého
rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej
strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalobcovi nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na

konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov.

54. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku (v
rozsahu nezastavenej časti) okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého

je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

55. Z priebehu konania pred okresným súdom vyplynulo, že bola zachovaná zásada rovnosti strán v

procese, ktorá sa prejavila vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým postavením
sporových strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces.
Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho

súdneho procesu spočíva v tom, že sporové strany majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré
uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej
z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia sporovej strany, nie je
podstatné ani to, ktorá zo strán sporu je na pozícii žalobcu a ktorá na pozícii žalovaného. Okresnýsúd poskytol obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi, ako aj žalovanému rovnaké možnosti na
uplatňovanie ich práv bez zvýhodnenia, resp. diskriminácie niektorej zo sporových strán. Okresný súd
viedolkonanieadokazovaniespôsobom,ktorýmnevylúčilžalobcuzrealizáciežiadnehojemupatriaceho

práva, preto nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

56. V podanom odvolaní žalobca namietal závery okresného súdu, ohľadom vykonania diela. Poukázal

na to, že okresný súd uviedol, že v Dohode sa zmluvné strany dohodli na termíne odovzdania predmetu
diela, o ktorom sa spíše zápisnica dňa 1.10.2014, bez povinnosti „zhotoviteľa vyzývať objednávateľa
na prevzatie diela“, pričom odvolateľ poukázal na to, že okresný súd sa odvolával na bod 4.3 Dohody.
Odvolací súd poukazuje na Dohodu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 25. 4. 2014 (ďalej aj len
„Dohoda“), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, na termíne odovzdania a prevzatia predmetu diela,
najneskôr dňa 1.10.2014 (§ 554 ods. 6 OBZ), v zmysle bodu 4.1, z ktorého nie je možné prijať záver

o povinnosti zhotoviteľa vyzývať objednávateľa na prevzatie diela. Uvedený záver tiež vyplynul aj z
napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý záver odvolateľ osobitne nenamietal. Okresný súd na
základe uvedených záverov potom konštatoval, že zhotoviteľ sa prevzatia diela nezúčastnil, preto
ani nebol spísaný zápis o odovzdaní diela, ktorý záver v odvolaní tiež nebol osobitne odvolateľom
namietaný. Vzhľadom na toto zmluvné dojednanie mal odvolací súd v zhode s okresným súdom za to,

že k vykonaniu diela došlo ku dňu 1.10.2014. Ustanovenia o vykonaní diela (§ 554 OBZ) sú dispozitívne
a zmluvné strany sa môžu odchýliť od zákonných ustanovení. Miesto vykonávania diela bolo zmluvným
stranám známe (§ 554 ods. 3 OBZ). Okamihom odovzdania diela začala plynúť lehota na notifikáciu
zodpovednosti za vady diela. V zmysle Dohody ku dňu dohodnutého termínu odovzdania diela vystavil
zhotoviteľ BEREŠÍK, s.r.o. faktúru č. 2014/19 zo dňa 1.10.2014 splatnú 2.10.2014 na sumu 72.000,- Eur

titulom ceny diela (zhotovenie zateplenia fasády) pozostávajúcu z ceny diela 60.000 Eur (DPH 12.000
Eur čl. 42 spisu). Pokiaľ zhotoviteľ listom zo dňa 3.10.2014 vyzval žalobcu na zaplatenie ceny diela
a z dôvodu, že sa nezúčastnil odovzdávania diela mu ako prílohu zaslal fotodokumentáciu tmelenia
parapetných dosiek v spoji s fasádou na oknách, fotodokumentáciu doplneného plastového profilu - tzv.
lišty s „okapovým“ nosom na prvom rade tepelnoizolačných dosiek z južnej strany stavby tesne nad

zemou, ETICS certifikáty použitého materiálu a faktúru č. 2014/19 (čl. 43 spisu), tak žalobca v liste zo
dňa 21.10.2014 (čl. 224-225 spisu) uvádzal, že dielo neodmietol prevziať, ale nebol zo strany zhotoviteľa
žiadnym spôsobom upovedomený ani vyzvaný na „protokolárne“ prevzatie diela, hoci táto povinnosť
vyplýva zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo, na ktorej argumentácii zotrval aj v odvolaní, s poukazom na
článok III. bodu 3.2 Zmluvy o dielo, podľa ktorého je zhotoviteľ povinný o zhotovení diela informovať

objednávateľa a vyzvať ho na prevzatie diela. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu, považuje
odvolací súd za dôležité na tomto mieste odkázať na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu v zodpovedajúcej časti a zvýrazniť Článok IV. bod 4.1, 4.3 Dohody, z ktorých nevyplýva
povinnosť zhotoviteľa uvádzaná žalobcom. Ak žalobca v tejto rovine poukázal na článok III. bodu 3.2
Zmluvy o dielo, podľa ktorého je zhotoviteľ povinný o zhotovenie diela informovať objednávateľa a

vyzvať ho na protokolárne odovzdanie diela, tak Dohoda, ktorá upravovala práva a povinnosti medzi
objednávateľom a zhotoviteľom pri dodávke diela, tak ako bolo uvedené v Článku I. bod 1.3., ktorý však
v štruktúre zmluvných dojednaní nasledoval až po bode 1.2, v ktorom bolo uvedené „Zhotoviteľ pôvodne
uzavrel Zmluvu o dielo“ (čl. 16 spisu) vo väzbe na ďalšie zmluvné dojednania, a to s dôrazom na Článok
IV. Prevzatia a odovzdanie diela dostatočným spôsobom deklarovali prejavenú vôľu strán, s dôrazom

na bod 4.1., ktorý zakotvuje, že deň dodania je stanovený najneskôr na 01.10.2014, a to bez väzby na
Zmluvu o dielo aj jej dojednania, prípadne akúkoľvek inú podmienku.

57. Pokiaľ žalobca v odvolaní zotrval na argumentácii o existencií vád zhotoveného diela, tak podľa
odvolacieho súdu nebol na základe tvrdení žalobcu dôvod odkloniť sa od záverov okresného súdu,

v zmysle ktorých, nebolo v konaní preukázané „že by voči odporcovi 1 niekto uplatnil právo zo
zodpovednosti za vady vyplývajúce z diela zhotoviteľa, alebo dokončili dielo na svoje náklady, prípadne
odstránili vady na svoje náklady, takže je zrejmé, že dielo je užívania schopné“ (č.l. 17 rozsudku).
Citované závery okresného súdu nenašli premietnutie v odvolaní žalobcu. Odvolací súd len pre úplnosť
na tomto mieste pripomína, že „Vadné plnenie je plnenie, ktoré nemá také vlastnosti, aké boli očakávané

a dohodnuté alebo inak obvyklé, alebo mu chýbajú niektoré z takých vlastností. „Vo všeobecnosti je
potrebné pod pojmom vada rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci alebo ju
inak znehodnocuje. Vadou je preto každý odklon plnenia od toho, čo sa malo podľa zmluvy plniť, a to
ak ide o kvantitu a kvalitu plnenia.“ FEKETE, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel. Bratislava :Eurokódex, 2011, s. 1415. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o vadnosti diela a k rozporovaniu
prevzatia diela žalobcom považuje za podstatné pre úplnosť uviesť, že ak sa žalobca bránil tvrdenou
vadnosťou diela, tak zákonite toto dielo ním muselo byť prevzaté, aby mohlo dôjsť k jeho posúdeniu,

či dielo má alebo nemá vady. Na to, či vady diela žalobca notifikoval zákonným spôsobom, vykonal
okresný súd v dostatočnom rozsahu dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne správne nielen skutkové
alebo aj právne závery, tak ako vyplývajú z čl. 17 rozsudku okresného súdu, keď konštatoval, že nebolo
preukázané uplatnenie vád zo zodpovednosti za vady vyplývajúce z diela zhotoviteľa, alebo dokončené
dielo na svoje náklady. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že „v súčasnosti je celá stavba skolaudovaná.“

Nepochybne z § 564 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
Práve z § 436 a § 437 Obchodného zákonníka je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej
povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí
spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho
úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v
akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť

vád s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom
oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a
nepochybným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolacia argumentácia žalobcu v tejto
rovine nemohla byť vyhodnotená ako relevantná.

58. Odvolateľ v odvolaní namietal závery okresného súdu v rovine oprávnenosti „práv zo strany B.“,
a to i s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3Cdon 1522/96 a sp.zn.
33Odo 861/1996. Odvolací súd sa dôsledne oboznámil s predmetnými rozhodnutiami, avšak nevidel
priestor na odklon od záverov prijatých okresným súdom v tejto rovine. Pripomína na tomto mieste
odvolací súd, že účastníci predmetných právnych úkonov boli podnikatelia a ich vzťahy, ktoré medzi

nimi vznikli, vyplynuli z ich podnikateľskej činnosti. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
Dohody o odovzdaní a prevzatí diela vyplynul z potreby určenia právneho postavenia žalobcu a z
toho vyplývajúcich práv a povinností, keďže touto dohodou došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvy
o dielo, najmä v osobe objednávateľa, ktorým sa stal žalobca namiesto žalovaného 2/. Žalobca tvrdil
absenciu podstatnej náležitosti právneho úkonu, že tieto právne úkony neboli urobené slobodne zo

strany žalobcu. Právny úkon je urobený slobodne ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými
skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Slobodný prejav vôle okrem násilia vylučuje
bezprávna vyhrážka, t.j. psychické donútenie a predstavuje bezprávne pôsobenie na vôľu osoby, ktoré v
ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone
vytvára pod vplyvom strachu. Súhlasí odvolací súd s okresným súdom, že bezprávnou vyhrážkou je

vyhrážka, ktorou sa vynucuje niečo, čo nesmie byť vynucované a hrozí sa niečím, na čo hroziaci nie je
oprávnený,alebonatooprávnenýje,alenesmietýmhroziťtak,abyniekohodohnalkurčitémuprávnemu
úkonu. Sledovaný cieľ nemusí byť protiprávny. Konanie v tiesni má vadu v pohnútke, ktorou je tieseň.
Konajúci neprejavuje slobodne svoju vôľu, ale nekoná pod vplyvom bezprávnej vyhrážky. Náležitosťou
perfektného právneho úkonu je teda aj slobodná vôľa. Pri zisťovaní existencie vôle pri jej prejave sa

vychádza predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený.
Uskutočneniu prejavu vôle predchádza proces kreácie vôle, v ktorom dôležitú úlohu zohrávajú vonkajšie
okolnosti, vnútorné faktory, ale i pohnútky osoby stojacej pred prijatím rozhodnutia, resp. vykonaním
prejavu vôle, ktoré táto osoba môže vnímať ako tlak. Kvalita tlaku, ktorá činí vôľu osoby neslobodnou,
však musí dosiahnuť mieru, ktorá presahuje rámec hrozby zodpovednosti za znášanie negatívnych

dôsledkov, ktoré vyplývajú priamo z právnej regulácie vzťahov, ktorých je táto osoba účastníkom. Kvalitu
tlaku, ktorá núti vôľu byť neslobodnou, s rozhodovaním v predmetnej veci podľa odvolacieho súdu
dostatočne popísal okresný súd v rámci definície bezprávnej vyhrážky ako vyhrážku, ktorou sa vynucuje
niečo, čo takto nesmie byť vynucované, ďalej vyhrážku niečím, čo hroziaci vôbec nie je oprávnený
previesť, alebo bezprávnosť vyhrážky môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo je hroziaci

síce oprávnený previesť, ale čím nie je oprávnený hroziť na ten účel, aby pohol iného k určitému
právnemu úkonu a zo záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania potom jednoznačne vyplýva,
že takúto mieru, resp. intenzitu tlaku vplývajúcu na vôľu odvolateľa v konaní preukázanými objektívnymi
okolnosťami odvolací súd nenašiel. Cieľom predmetných právnych úkonov tak ako uviedol okresný súd
bolo zaplatenie a zabezpečenie ceny diela v tom čase už z veľkej časti zhotoveného. Nemožno tiež

opomenúť, že uzavretiu predmetných právnych úkonov predchádzalo ich pripomienkovanie. Ak žalobca
tvrdil v odvolaní, že nemal možnosť ovplyvniť jednotlivé zložky dohody zmluvných strán, t.j. samotnú
podstatu, pričom uviedol, že táto skutočnosť mala vyplývať z výpovedí viacerých svedkov, tak týchto
nekonkretizoval a ani neuviedol v odvolaní bližšie skutočnosti v tejto rovine, ktorými by tieto jeho tvrdeniabolo možné verifikovať. Keďže ide o kontradiktórne konanie, absencia takýchto tvrdení a ich preukázanie
sa premieta do hodnotenia splnenia dôkazného bremena.

59. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu považuje odvolací súd za podstatné k svojmu
postupu poukázať primerane a podporne na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.
ÚS 48/2012 z 28.3.2012, v zmysle ktorého „Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne
prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s
ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“.

60. V predmetnom konaní odvolateľ nepredložil relevantné dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že B.
pôsobil na kreovanie vôle žalobcu pri uzatváraní napadnutých právnych úkonov tým, že sa mu vyhrážal
spôsobom značnej ujmy, ktorá by žalobcovi v dôsledku jeho konania vznikla. Súčasne musí byť splnená
ďalšia podmienka, že právny úkon je urobený za nápadne nevýhodných podmienok. Pritom druhý
účastník zmluvného vzťahu nemá nič spoločné so vznikom tiesne. Nápadne nevýhodné podmienky

sú také, kde je evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo očividná nevýhodnosť ďalších
podmienok právneho úkonu. Pritom aj druhému účastníkovi zmluvy musela byť táto nevýhodnosť
podmienok zrejmá. Pripomína odvolací súd na tomto mieste, že na splnenie bezprávnosti vyhrážky
spôsobujúcej absenciu slobody pri právnom úkone sú: 1/ protiprávnosť vyhrážky (ak sa hrozí niečím, čo
konajúci nie je oprávnený robiť, alebo je na to oprávnený, ale nie je oprávnený to robiť za účelom, aby

prinútil iného k určitému právnemu úkonu; 2/ medzi hrozbou a právnym úkonom je príčinná súvislosť
(strach vychádzajúci z hrozby priamo ovplyvňuje vôľu konajúceho); 3/ vyhrážka musí byť takého druhu
a takej intenzity, aby podľa okolnosti a povahy konkrétneho prípadu vyvolala u toho, voči komu bola
použitá dôvodný strach; 4/ bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa
vynucuje (alebo osobám jemu blízkym), pričom tak ako okresný súd ani odvolací súd nezistil, že by

konaním žalovaného 1/došlo k naplneniu niektorého zo znakovej bezprávnej vyhrážky.

61. V odvolaní žalobca poukazoval na rozpor právnych úkonov s dobrými mravmi. Zásada súladu
právneho úkonu s dobrými mravmi predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených prípadoch
dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Pojem

dobré mravy nemožno vykladať len ako súbor mravných pravidiel užívaných ako korektív, či doplňujúci
obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať praeter
legem či dokonca contra legem, pokiaľ ide o reprobáciu konania priečiaceho sa dobrým mravom. Dobré
mravy v tomto poňatí sú teda súhrnom etických, všeobecne uznávaných a zachovávaných zásad a
ich dodržiavanie sa prejavuje v konaní, ktoré má byť v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami a

právnymi princípmi.

62. V predmetnej veci išlo najmä o žalobcom tvrdený rozpor právnych úkonov s dobrými mravmi
vzhľadom na nemravné ciele, pričom osobitnú pozornosť venoval v odvolaní v tejto rovine konaniu
vo forme záložnej zmluvy a cieľov, ktoré mal sledovať B., a to s hrozbou finančnej likvidácie, ktorú

malo vyvolať zaplatenie ceny diela, na ktorú nemal mať nárok. Napriek žalobcom tvrdenému stretu
konania B. nekonštatuje odvolací súd, že v danej veci možno aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ku ktorému záveru dospel odvolací súd v zhode s okresným súdom (najmä č.l. 18 a nasl.
napadnutého rozsudku okresného súdu) po skúmaní okolností prípadu, a to aj v širšom kontexte, ktorý
však bol limitovaný rozsahom poskytnutých tvrdení žalobcom a obranou žalovaného 1/. Pri strete dvoch

základných práv, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, musí súd rozhodnúť tak, aby ak je
to možné, zostalo zachované z obidvoch základných práv čo najviac a ak to možné nie je, tak ako
v tomto prípade, dať prednosť tomu základnému právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea
spravodlivosti, prípadne iný všeobecný princíp, ako napríklad neminem leadere, či zákaz bezdôvodne
sa obohacovať a podobne. Podľa názoru odvolacieho súdu sú to práve špecifické okolnosti daného

prípadu, ktoré tak okresný súd ako aj odvolací súd, do svojho rozhodnutia premietli, tak aby zamedzili
prípadným pochybnostiam o formalistickom skúmaní dôvodnosti žaloby a aby reagovali aj na žalobcom
tvrdenú (ne)dôvodnosť obrany žalovaného 1/, s dôrazom na to, aby výsledné rozhodnutie bolo možné
vnímať ako spravodlivé z hľadiska vyváženej ochrany základných práv dotknutých osôb, ktoré postuláty
boli zachované aj v rozhodnutí okresného súdu, s ktorým sa odvolací stotožnil a cez úpravu v § 387

ods. 1, 2 CSP na ne poukazuje.

63. Len pre úplnosť a nad rámec nosných dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vo vyvolanom
odvolacom konaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu konania vo vzťahu k žalovanému 2/došlo až v štádiu po rozhodnutí napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolací súd poukazuje na
to, že vecnú legitimáciu v spore o určenie neplatnosti zmluvy má zásadne len ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak má byť určená

neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (napr. rozhodnutie Najvyšší súd
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 11/2003). Uvedené závery sa vzťahujú k obom napadnutým právnym
úkonom.

64. Odvolateľ v odvolaní v časti pod označením E. namietal rozpor Dohody a Záložnej zmluvy s dobrými

mravmi, v súvislosti s týmito odvolacími dôvodmi odvolací súd považuje za podstatné odkázať na
vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu vo väzbe na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, ktoré dalo odpoveď na relevantné argumenty
žalobcu v tejto rovine v dostatočnom rozsahu. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu,
vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa

ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

65. Pokiaľ odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku okresného súdu s poukazom

naskutočnostipodoznačenímF.odvolania,takodvolacísúduvádza,žežalobcomoznačenéskutočnosti
v odôvodnení rozsudku okresného súdu, možno charakterizovať ako nepresnosti, ktoré vzhľadom na
svoj charakter a rozsah rozhodne nemožno charakterizovať ako také, ktoré by mali vplyv na vecnú
správnosť záverov okresného súdu.

66. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd
poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver,
ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok
okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam

žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti

daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.

februára1998)(NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.IV.ÚS345/2012-30zodňa26.11.2012).

67. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval

správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

68. V závere svojho odôvodnenia krajský súd poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ odvolaním
žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak
následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, avšak ako výrok závislý od

výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený.

69. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)

dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací
súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného

hodnotenia dôkazov.

70. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod

normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú

vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie
okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

71. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil relevanciu odvolacích
dôvodov žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i
v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2
CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

72. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej
obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby
všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého

z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).

73. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne

relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia

činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu

protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

74. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia

o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods.
1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný 1/, preto mu bola priznaná plná
náhrada odvolacích trov.75.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.