Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205627
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6414205627.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému Z.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. L. XX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária

JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 6413/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 917,01 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/317/2014-80 zo dňa
31. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/317/2014-80 zo dňa 31. júla 2019 v prvej

výrokovej vete p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. V druhej
výrokovej vete povolil odklad exekúcie do právoplatnosti tohto uznesenia. V tretej výrokovej vete uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur a v štvrtej

výrokovej vete oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy konania v rozsahu 100%.

2.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žedňa19.05.2011poverilsúdnehoexekútoravykonanímexekúcie
na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 11988/11 dňa
30.03.2012.

3. Dňa 15.08.2017 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie.
Exekúciu žiadal zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. l) a m) Exekučného poriadku z dôvodu, že
výkon exekučného titulu (vydaného v zrejmom rozpore so zákonom) by bol v rozpore s verejným
poriadkom, ako aj z dôvodu, že zmluva plnenie z ktorej zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie
exekučného titulu zabezpečovala, je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných

zmluvných podmienok, na ktoré rozhodcovský súd neprihliadol a vydal tento exekučný titul, čím
povinnému odoprel spotrebiteľskú ochranu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienkou povinný považoval
zmenku, ktorú použil veriteľ na škodu spotrebiteľa, a ktorá bola dojednaná v rozpore s ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou nepripúšťa.

4. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd ním priznal

právo na peňažné plnenie na základe zmenky vystavenej dňa 16.02.2011, ktorá ako blankozmenka
zabezpečovala záväzkový vzťah, a to Zmluvu o úvere uzavretú dňa 16.02.2011 medzi oprávneným apovinným, ktorý je fyzickou osobou a ktorú oprávnený vyplnil na základe Dohody o vyplnení zmenky,
ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd vychádzal zo záveru, že
zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj

zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže mal za to, že povinný
zmluvu o úvere uzatváral ako spotrebiteľ.
5. Okresný súd konštatoval, že exekučným titulom je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, z
ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Zabezpečenie
spotrebiteľského úveru zmenkou, ako aj splnenie dlhu zmenkou však v čase uzavretia úverovej zmluvy

zakazovalo ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola v danom prípade
oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní na
to neprihliadol.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia
zmenky, okresný súd v zmysle podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

7. Na základe toho, že exekúciu zastavil, rozhodol okresný súd podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku
aj o odklade exekúcie do času, kým predmetné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

8. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.

9. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania oprávnený, ktorý si v exekučnom konaní vymáha

zmenkovú sumu aj napriek tomu, že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť
dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, preto okresný súd podľa § 256 ods. 1 CSP
zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy konania v rozsahu 100%.

10. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva,
že ním napáda prvú výrokovú vetu uznesenia. Oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie o zastavení exekúcie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

11. Oprávnený uviedol, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v

zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý na
účely zamestnania, čo povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal. Oprávnený zdôraznil, že
dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky
použil. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru
druhej strany, ktorá do právneho vzťahu s povinným vstupuje. Svoju argumentáciu oprávnený považoval

v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, podľa
ktorej pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v
dobrejviere,žedruhástrananiejespotrebiteľ,nemôžesatátoosobadovolávaťtoho,žemalapostavenie
spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG).

12. Oprávnený považoval za nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou
osobounepodnikateľomspĺňajúpožiadavkuspotrebiteľskéhoprávnehovzťahu.Pokiaľjealepredmetom
tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom
vzhľadom na ustanovenie § 3 os. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na
tietozmluvnévzťahy(úverovézmluvy)nemožnocitovanýprávnypredpisaplikovať.Vzmysleuvedeného

oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

13. Povinný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 25.06.2020, v ktorom nesúhlasil s tvrdením
oprávneného o tom, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou. Mal za to, že predmetná

zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Tvrdenie oprávneného o tom, že povinnému poskytnuté
finančné prostriedky slúžili na účel výkonu povolania povinného považoval za zavádzajúce a účelové.
Zdôraznil, že je bežnou praxou oprávneného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snažiť sa
označiť klienta ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (v prípade ak povinný nemé žiadnepodnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za
účelom zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených
na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru povinného v danom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľský

vzťah medzi povinným ako spotrebiteľom a oprávneným ako dodávateľom, nakoľko povinný pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o osobitný podpis povinného, ktorý má vyjadriť jeho súhlas
s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, považoval za potrebné povedať, že povinný
ako spotrebiteľ absolútne nemá, a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka

znamená a spôsobuje (resp. má spôsobiť) a rovnako nemá vedomosť aké právne následky preňho môže
mať prípadné podpísanie oprávneným predformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia
finančných prostriedkov. Teda nemôže ani predpokladať ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto
je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska.
Zároveň je nutné zdôrazniť, že zo samotnej úverovej zmluvy nie je možné dospieť k záveru, že povinný
by mal svojim podpisom vyjadriť súhlas výslovne s účelom použitia finančných prostriedkov. Podpis

povinného sa nachádza pod časťou zmluvy, v ktorej sú uvedené podstatné údaje o výške úveru, výške
odplaty a osobné údaje povinného, ktoré tvoria vrchnú polovicu samotnej zmluvy o úvere. Povinný
nebol nijakým spôsobom upozornený na to, že mandatár oprávneného zaňho zaškrtol uvedené pole
vyjadrujúce účel použitia poskytovaného úveru. Vzhľadom na uvedené je nutné objektívne posúdenie
využitia žalobcom prijatých finančných prostriedkov. Navyše dôrazne upriamujeme pozornosť na to,

že povinný v čase uzavretia zmluvy objektívne nevykonával také zamestnanie, ktoré by vyžadovalo
financovanie z jeho vlastných zdrojov získaných takýmto spôsobom pričom opak nebol oprávneným
preukázaný.

14. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil v napádanom rozsahu rozhodnutie

okresnéhosúduakovecnesprávneapriznalpovinnémunároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16.Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žedňa16.02.2014bolapredsúdnymexekútoromspísaná
zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu
dňa 09.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd dňa 19.05.2014 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995

Z. z. vykonaním exekúcie na vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenskározhodcovskáa.s.,sosídlomvBratislavevydanéhopodsp.zn.SR11988/11dňa30.03.2012.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 16.02.2011,
ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o
úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.02.2011. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie

úveru vo výške 350,- Eur.

17. Okresnému súdu bol doručený návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie. Povinný v ňom
uviedol, že z povahy prejednávanej veci je zrejmé, že výkon exekučného titulu vydaného súdom v
rozpore so zákonom, pri ignorovaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je tak v rozpore zo

zákonom, ako i dobrými mravmi a v neposlednom rade s princípom ochrany spotrebiteľa vyjadrenom
v primárnom práve Európskej únie, a teda bezpochyby v rozpore s hodnotovým zázemím spoločnosti,
ako i v rozpore s právnym poriadkom SR a porušuje základy spoločenského poriadku. Vykonanie
predmetného exekučného titulu, prostredníctvom ktorého by oprávnený získal plnenie, na ktoré nemá
nárok, povinný považoval za rozporné s dobrými mravmi ako aj s verejným poriadkom a preto žiadal

exekúciu zastaviť aj podľa ust. § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku. Povinný zároveň žiadal
zastaviť exekúciu z dôvodu, že zmluva plnenie, z ktorej zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie
exekučného titulu zabezpečovala, je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, na ktoré rozhodcovský súd neprihliadol a vydal tento exekučný titul, čím
povinnému odoprel spotrebiteľskú ochranu.

18. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere zo dňa 16.02.2011 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažnéhozáväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa
tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na
zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

19. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

20. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

21. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

22. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

23. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

25. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 16.02.2011 (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 16.02.2011 (ďalej Občiansky
zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

34. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa,
čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či
bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná

ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

35. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný

urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou spotrebiteľom.

36. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 16.02.2011

medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o tom, že povinný

v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa odvolací súd nepovažoval
za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na
účel „zamestnania“ považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného
vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o
úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je
vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd

naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

37. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 14 VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter,

pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou
zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške
zmenkovej sumy a o jej splatnosti). Ak spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent uzatvárala
s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospechblankozmenku napriek tomu, že § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou, potom je
Dohoda o vyplnení blankozmenky vyhotovená nielen v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., ale aj s §

10 Zákona zmenkového a šekového, preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku
v dôsledku čoho sa vlastnou zmenkou nikdy nestala.

38. Pokiaľ ide o Dohodu o vyplnení zmenky uzavretú medzi oprávneným a povinným táto bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do

VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane.
Oprávnenýpodmienilposkytnutieúveruvystavenímblankozmenkypovinným,pričomtentodôležitýúdaj,
že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak
dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný
zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým,
aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému

nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Ak uzatvárala
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda
zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej
dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka,
a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody

jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie
blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru
odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj jeho možnosť obrany.

39. Dohoda o vyplnení zmenky tak spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle

úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky
neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu
ochranu.

40. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný

titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi

oprávneným a povinným dňa 16.02.2011, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné, keďže § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia zakazoval zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru
zmenkou.

41. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto
právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

42. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
nepripúšťal a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom
rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na neprípustnosť
použitia zmenky a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci,
je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku. Okresný súd preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia zastavil.

43. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).