Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7614010426.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci proti obžalovanému JUDr. E. Š.,
pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2021, o odvolaní obžalovaného a poškodeného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.10.2019, sp. zn. 3T/128/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému JUDr. E. Š., nar. XX.XX.XXXX v R., okres F. - S., trvale bytom
R. Č.. XXX ukladá podľa § 326 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm.
h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, § 39 ods. 2 písm.
d) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa§51ods.1Tr.zák.súdobžalovanémuvýkonuloženéhotrestupodmienečneodkladásprobačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť)
rokov.

Obžalovanému súd ukladá pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi
Okresného súdu Spišská Nová Ves, v obvode ktorého má obžalovaný pobyt, a to podľa určenia
probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T
5/2016 zo dňa 15.3.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/14/2018 zo dňa
26.9.2018, ktorým mu bol podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov
s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu vo výmere 2 rokov.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodeného R. J., J. R. X. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného JUDr. E. Š. za vinného zo zločinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, žeako súdny exekútor, Exekútorského úradu R. X. Y. - súdny exekútor JUDr. E. Š. so sídlom G. Č.. X, XXX
XX R.Š. X. Y., IČO: XX XXX XXX, v zmysle § 5 ods. 1 zák. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
č. 233/1995 Z. z. požívajúci postavenie verejného činiteľa a ako osoba v zmysle § 2 ods. 1 tohto zákona,

štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v
exekučnom konaní č. EX 7/2004, vo veci oprávneného, S. R., proti povinnému C. R., do ktorého prihlásil
aj pohľadávky R. J., J. R. X. Y., N.. U. Č.. XX, R. X. Y., vymáhané v exekučnom konaní
č. U. XXX/XXXX na sumu 900.220,- Sk (29.881,82 €) a exekučnom konaní č. U. XXX/XXXX na sumu
1.871.331,- Sk (62.116,80€) po tom, čo od vydražiteľov S. R., P., R..K..S.., R. Č.. XXX, U. R., R..K..S.., S.

XX R., Z. F.F., R. Y., N.. R. Č.. XX, O. D., R. Č.. XX, E. H., J. Č.. XX a E. D., R. Č.. XXX, prevzal v období
od 19.11.2004 do 31.8.2005 spolu 6.215.615,- Sk (206.320,65 €), poukázaním na účet exekútorského
úradu č. XXXXXXXXXX vedený v G. L. R. i prijatím do pokladne exekútorského úradu, a to v dražbách
konaných v sídle Exekútorského úradu na G. N. Č.. X Y. R. X. Y. a po tom, čo po právoplatne
schválenom rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, uznesením Okresného súdu v Poprade sp. zn.
12Er 17/2004 z 21. 9. 2006, ktoré rozhodnutie prevzal dňa 24.10.2006, právoplatným 22.12.2006, bol

povinný uspokojiť pohľadávku R. J., J. R. X. Y., N.. U. Č.. XX, v sumách 900.220,- Sk (29.881,82
€) a 1.871.331,- Sk (62.116,80 €) do 7 dní od schváleného rozvrhu výťažku dražby, spolu v sume
2.771.551,- Sk (91.998,64 €), a to v zmysle § 165 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnejčinnosti,tietopohľadávkyR.J.,J.R.X.Á.Y.neuspokojil,pretožedňa28.11.2006zuvedeného
účtu exekútorského úradu č. XXXXXXXXXX/XXXX vybral sumu 6.002.535,- Sk (199.247,65 €), ktorú

poukázal na účet č. XXXXXXXXXX F. J., C.. R.., Y. A. D., Š. X, L., pre účely zhodnotenia tejto sumy
formou uzatvorenia životných poistných zmlúv pre seba a svojich rodinných príslušníkov a so zvyškom
finančných prostriedkov v sume 681.668,- Sk (22.627,56 €) naložil doposiaľ nezisteným spôsobom, čím
pre R. J., C.. R.., J. R. X. Y., N.. U. Č.. XX, spôsobil škodu vo výške 2.771.551,- Sk (91.998,64 €).

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 326 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., §
37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., za podmienok podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š i l výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T
5/2016 zo dňa 15.3.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Tos 16/2017 zo
dňa 25.10.2017, ktorým mu bol podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov

s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu vo výmere 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú R. poisťovňu, pobočka R. X. Y., U. XX, XXX XX R. X. Y.
1, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to čo do výroku o
vine a treste a poškodený R. J. J. R. X. Y. čo do výroku o náhrade škody.

Obžalovaný v podrobných písomných dôvodoch namietal skutkové a právne závery prvostupňového
súdu. Má za to, že procesným postupom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj súdu boli

porušené jeho práva na spravodlivý proces a hodnotením dôkazov, ktoré svedčili iba v jeho neprospech
a nevykonaním dôkazov v jeho prospech došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v trestnom konaní.
V ďalších častiach odôvodnenia odvolania analyzuje a hodnotí stav a kvalitu dôkazov obstaraných v
prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní s jednoznačným záverom svedčiacim pre postup
podľa § 285 písm. b) Tr. por. Zhodnotiac uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil,

sámvovecirozhodolazcitovanéhodôvoduhooslobodil,alternatívne,abyodvolacísúdzrušilnapadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, pretože zistený skutkový stav
nezodpovedá objektívnym skutočnostiam, skutkové zistenia sú zamlčované, neúplné a skresľované, a
tiež preto, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
tak, ako mu to uložil odvolací krajský súd.

Poškodená strana R. J., J. R. X. Y. odvolanie odôvodnila tak, že s výrokom rozsudku, ktorým boli
odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie nesúhlasí. Sociálna poisťovňa sa
pripojila k trestnému stíhaniu a uplatnila si nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. ato zaznamenaním do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 30.1.2013, v celkovej výške
2.771.551,- Sk (91.998,64 eur). Nakoľko si Sociálna poisťovňa nárok na náhradu škody spôsobenej v
dôsledku spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa uplatnila v trestnom konaní riadne

a včas a žiadala, aby o jej nároku bolo rozhodnuté súčasne v rámci trestného konania v tzv. adhéznom
konaní, nemôže s výrokom okresného súdu o náhrade škody súhlasiť. Napadnutým rozhodnutím
okresný súd znemožnil poškodenej strane dosiahnuť čo najskoršie priznanie oprávneného nároku na
náhradu značnej majetkovej škody, ktorá bola týmto trestným činom poškodenému spôsobená. Účelom
postavenia poškodeného v trestnom konaní je dosiahnutie uspokojenia spôsobenej škody a v rámci

občianskeho súdneho konania Sociálnej poisťovni toto právo nebolo priznané, zatiaľ čo v trestnom
konaní bolo preukázané, že škoda vznikla v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu osoby, voči
ktorej sa trestné konanie vedie. Odvolateľ v ďalšom poukázal na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. por.,
z ktorého vyplýva, že je možné ho aplikovať za súčasného rozhodnutia odsudzujúcim rozsudkom, pri
škode spôsobenej skutkom vykazujúcom znaky trestného činu, pričom z jeho spáchania bol obžalovaný
uznaný za vinného s tým, že škoda, ktorá bola trestným činom spôsobená, má charakter majetkovej

škody. Taktiež za naplnenia predpokladu, že zodpovednosť obžalovaného za škodu bola v trestnom
konaní dostatočne preukázaná a nie je iná zákonná prekážka, ktorá by bránila rozhodnutiu o uplatnenom
nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti poškodený poukázal aj na judikát č. R 34/1963, podľa ktorého
ak v adhéznom konaní poškodený náležite uplatnil nárok na náhradu škody, je súd povinný, ak sú na
to dostatočné podklady, zároveň s výrokom o vine rozhodnúť o povinnosti odsúdeného na náhradu

spôsobenej škody a neodkazovať poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach. Poškodená
strana navrhla preto zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody a zaviazať obžalovaného
na náhradu spôsobenej škody v plnom uplatnenom rozsahu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný v rámci záverečného návrhu navrhol, aby odvolací

súd v konaní o odvolaní napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol a spod obžaloby ho oslobodil
podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom. Od roku 2006, kedy sa mal skutok
stať uplynula značne dlhá doba a je priam vylúčené, aby sa našla účtovná agenda jeho úradu, z ktorej
by sa dal zistiť objektívny stav jeho účtovníctva. Znalkyňa konštatovala, že nemala podklady. Súčasťou
otázok tam bolo 10 dokumentov, ktoré boli výstupmi od bývalej ekonómky K.. Ona mohla posúdiť, či na

základe týchto podkladov bolo možné pokračovať vo vedení účtovníctva, a či boli dostatočné na to, aby
vedel záväzok identifikovať, aby o ňom vedel.

Krajský prokurátor v záverečnom návrhu uviedol, že je toho názoru, že napadnutý rozsudok okresného
súdu je zákonný a vecne správny. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,

pričom zabezpečené a vykonané dôkazy sú zodpovedajúce. Súd prvého stupňa v odôvodnení
dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom s hodnotením, ako aj ďalšími
právnymi úvahami okresného súdu sa stotožňuje. S námietkami obžalovaného, ako aj sociálnej
poisťovnesanestotožňujeazuvedenéhodôvodunavrholodvolanieobžalovanéhoasociálnejpoisťovne
zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V uvedenej trestnej veci prvýkrát rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 2.10.2015, sp. zn.
3T/128/2014. Z dôvodu podania odvolania zo strany obžalovaného a poškodeného odvolací súd
uznesenímzodňa7.12.2016,sp.zn.4To/32/2016podľa§321ods.1písm.b),c)Tr.por.zrušilnapadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Úlohou okresného súdu bolo po zrušení veci doplniť dokazovanie opakovaným

výsluchom svedkýň G. K., B. L. a E. D. ohľadom odovzdávania účtovníctva v predpísanej technickej
forme (v príslušnom účtovnom programe nainštalovanom v počítači v zákonom predpísaných výstupoch
podľa § 31 ods. 5 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve), ako i možnosti kompatibilného nadviazania na
účtovnúdokumentáciu(agendu),ktorúpôvodneviedlaprávesvedkyňaG.K..Ďalejbolopotrebnédoplniť
znalecký posudok znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo

Ing. Z. L. a to vo vzťahu k hore uvádzanému spôsobu vedenia účtovníctva vo väzbe na odvolacie
námietky obžalovaného, ako aj ku okolnosti, či pri takto vedenej účtovnej evidencii mohol obžalovaný
maťvedomosťotýchtozáväzkoch,resp.ozáväzku,ktorýjevyjadrenývobžalobnomnávrhuprokurátora.Okresný súd po vykonanom dokazovaní v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
uznal obžalovaného JUDr. E. Š. za vinného zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci a z rozhodnutia súdu a
spôsobil ním značnú škodu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpoveď
obžalovaného, svedkov E. D., E. H., Z. F., O. D., A. R., Ing. E. Š. a Ing. E. L., ako aj o exekučné

spisy sp. zn. U. X/XX, EX XXX/XX a EX XXX/XX. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne a
jednoznačne preukázané, že súdny exekútor U.Ú. Ú. R. X. Y. JUDr. E. Š. vykonával exekučnú činnosť
vo veci oprávneného S. R. proti povinnému C. R., do ktorého prihlásil aj pohľadávky R. J. J. R. X.
Y., ktoré boli vymáhané v exekučnom konaní č. U. XXX/XXXX na sumu 900.220,-Sk (29.881,82 €) a v
exekučnom konaní sp. zn. U. XXX/XXXX v sume 1.871.331,-Sk (62.116,80 €). Bolo ďalej preukázané
na základe výpovede obžalovaného, výpisov z jeho účtov, ako aj znaleckým posudkom Ing. Z. L., že

v dobe od 19.11.2004 do 31.8.2005 boli od vydražiteľov poukázané na účet exekútorského úradu, ako
aj do pokladne tohto úradu finančné prostriedky spolu v sume 6.215.615,-Sk (206.320,65 €), a to vo
vykonaných dražbách, ktoré sa konali v sídle U. Ú. X. G.K. N. Č.. X Y. R. X. Y.. Vykonanie uvedených
dražieb potvrdzujú i listinné dôkazy, a to najmä dražobné vyhlášky vrátane dražobných zábezpek,
zápisnica o udelení príklepu a k tomu výpisy z účtov týkajúcich sa týchto príklepov.

Okresnýsúdmalvykonanýmdokazovanímďalejpreukázané,žeobžalovanývzmyslevyššieuvedených
dôkazov nepoprel, že vykonával ako exekútor exekúcie vo veci oprávneného S. R. proti povinnému C.R.
R., a že mu boli poukázané finančné prostriedky spolu vo výške 206.320,65 €.

Z uvedených dôkazov, zápisnice o opakovanom rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v konaní sp. zn.
U. X/XX zo dňa 2.5.2006, návrhov na vykonanie exekúcií, upovedomenia o začatí exekúcií, uznesenia
Okresného súdu v Poprade sp. zn. 12Er 17/2004 zo dňa 21.9.2006 bolo jednoznačne preukázané, že R.
J. L., J. R. X. Y., vymáhala od povinného C. R. prostredníctvom exekúcie, ktorú vykonával exekútor JUDr.
E. Š., pohľadávky vo výške 900.220,-Sk a 1.871.331,-Sk. Tieto pohľadávky boli predmetom rozvrhu

výťažku z dražby a mali byť uspokojené po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu v Poprade sp.
zn. XXEr XX/XXXX (právoplatné dňa 22.12.2006), ktorým bol schválený rozvrh výťažku v súlade s
rozvrhovým pojednávaním exekútora zo dňa 2.5.2006. Obžalovaný taktiež nepoprel, že tieto pohľadávky
spolu v sume 2.771.551,-Sk, t.j. 91.998,64 € neuspokojil, inými slovami neboli vyplatené, čo potvrdila i
splnomocnenkyňa poškodenej strany JUDr. R. R., ktorá súčasne popísala situáciu ohľadom vymáhania

týchto pohľadávok, najmä nereagovanie obžalovaného na výzvy o úhradu.

Z výpovede svedka JUDr. C. J. - splnomocnenca poisťovne F. J. C..R.., výpisov z účtov exekútorského
úradu, znaleckého posudku Ing. Z. L., vyjadrenia J. L. R. C..R.., Ž. (č.l. 606), výpisov z inkasného
účtu poistných zmlúv, výpisov z účtu exekútorského úradu, ktoré tvoria prílohu tohto spisu, bolo zase

nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 28.11.2006 z účtu exekútorského úradu č. XXXXXXXXXX/
XXXX vybral sumu 6.002.535,-Sk (199.247,65 €). Uvedenú sumu poukázal na účet poisťovne F.
poisťovňa a.s. č.XXXXXXXXXX/XXXX na základe návrhu a zmlúv o životnom poistení fyzických osôb
JUDr. E. Š., L. Š., H. Š. a H. Š., teda i jeho manželky a detí. Predmetom a zmyslom uzatvorenia poistných
zmlúv bolo zhodnotenie finančných prostriedkov, ktoré na základe neskoršieho odstúpenia od zmluvy

boli aj vyplatené so ziskom, čo okresný súd podrobne rozpísal v súvislosti s výpoveďou svedka JUDr.
C. J.. Uvedené skutkové okolnosti obžalovaný nenamietal a nepoprel.

Z týchto dôkazov bolo ďalej nesporne dokázané, že obžalovaný napriek tomu, že bol povinný na základe
schváleného rozvrhu výťažku z dražby uznesením Okresného súdu v Poprade sp. zn. XXEr XX/XXXX

uspokojiť celú pohľadávku sociálnej poisťovne do 7 dní od schváleného rozvrhu výťažku dražby v zmysle
§ 165 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, toto neurobil doteraz,
a to aj napriek tomu, že od vydražiteľov získal z dražby celú sumu, ktorá dovoľovala uvedené pohľadávky
spolu vo výške 91.998,64 € uhradiť. Bolo však preukázané, že naproti tomu časť z celej vydraženej sumy
obžalovaný investoval do životných poistiek seba a rodinných príslušníkov a so zvyškom finančných

prostriedkov v sume 681.668,-Sk (22.627,56 €) naložil nezisteným spôsobom.

Obžalovaný však napriek nepopretiu týchto skutkových okolností a dôkazov, z ktorých nepochybne
vyplynul spôsob vykonania exekúcií, rozvrh výťažku, oprávnený nárok sociálnej poisťovne na úhradupohľadávok, ako aj použitie finančných prostriedkov obžalovaným v dobe po ich obdŕžaní od
vydražiteľov, spáchanie skutku aj trestnej činnosti poprel s poukázaním na obhajobné námietky, ktoré
uviedol pred súdom. Obhajobu obžalovaného v celom rade jeho tvrdení okresný súd vyhodnotil ako

nedôvodnú.

V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že uznesenie Okresného súdu v Poprade sp. zn. XXEr XX/XXXX
dňa 24.10.2006, ktoré prevzal, mu bolo doručené bez vyznačenia doložky právoplatnosti, okresný súd
poukázal na to, že z ustanovenia § 165 ods. 1 Exekučného poriadku (na ktoré poukázal obžalovaný)

nevyplýva, že by súd mu mal doručiť právoplatné rozhodnutie. Exekútor bol však povinný sám zistiť,
resp. overiť právoplatnosť uznesenia, keďže mal ďalej sám povinnosť ako vykonávateľ exekúcie toto
rozhodnutie rešpektovať a vykonať (najmä vykonať úhradu finančných prostriedkov podľa rozvrhu).
Touto obranou sa obžalovaný snažil presvedčiť súd, že nedoručením právoplatného uznesenia (keďže
nevedel, kedy nadobudlo právoplatnosť) mu v podstate z jeho pohľadu neplynula lehota 7 dní, v
ktorej mal povinnosť pohľadávku uspokojiť, čo okresný súd považoval za nielen skutkovo a právne

irelevantné, ale odporujúce právu vôbec. Obžalovaný totiž prevzal uznesenie o rozvrhu výťažku, a bez
ohľadu na to, či bolo alebo nebolo opatrené doložkou právoplatnosti, dobre vedel, že jeho povinnosťou
vyplývajúcou mu z výkonu činnosti exekútora bude do budúcnosti uspokojenie oprávnených osôb
úhradou finančných prostriedkov, ktoré predtým získal od vydražiteľov v celom rozsahu. Preto bolo
nepodstatné, či exekútor v tej dobe mal alebo nemal i iné finančné prostriedky na svojich účtoch, čím by

teoreticky mohol pohľadávku poisťovne uhradiť, alebo či sa stal v ďalšom období insolventný. Okresný
súd ďalej uviedol, že obžalovaný nie je stíhaný pre trestný čin podvodu, a preto nebolo namieste skúmať
jeho (ne)solventnosť ku dňu skutku.

Zanelogickéokresnýsúdvyhodnotilito,žezanesplneniepovinnostiuspokojiťpohľadávkyvexekučnom

konaní je možný iba disciplinárny postih, príp. žaloba o náhrade škody, keďže i exekútor je osoba, ktorá
nie je vyňatá z pôsobnosti trestného práva. Inými slovami, i exekútor pri výkone svojej činnosti môže
byť pri naplnení skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedenej v Trestnom zákone trestne
stíhaný a odsúdený.

Účelové boli tvrdenia obžalovaného, že neporušil žiadny všeobecne záväzný predpis, keďže sumu vo
výške 6.002.535,- Sk, ktorú vymohol, použil pre osobnú spotrebu - uzavretie poistných zmlúv životného
poistenia, keďže pre podnikateľské (exekútorské) účely používal i svoj osobný účet, ale aj podnikateľský
účet. Okresný súd uviedol, že obžalovaný konal jednoznačne v rozpore s Exekučným poriadkom,
ktorý stanovil pravidlá výkonu exekučnej činnosti, keďže účelom exekučného konania nebolo to, že by

exekútor mohol svojvoľne a voľne nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré vymohol, a najmä použiť
ich pre osobnú potrebu. Práve naopak, spravujúc sa príslušnými právnymi predpismi bol povinný týmito
finančnými prostriedkami uspokojiť oprávnené osoby, ktorých sa exekučné konanie týkalo.

Obdobne účelová bola i jeho obrana, ktorou sa v podstate snažil preniesť svoju zodpovednosť na

účtovníčku G. K. tým, že nevedel, a ani vedieť nemohol o svojom záväzku voči sociálnej poisťovni,
keďže mohli nastať nasledovné situácie: a) svedkyňa v účtovníctve nezaevidovala záväzok po doručení
ešte neprávoplatného rozhodnutia alebo b) mu nebolo doručené právoplatné rozhodnutie, na základe
ktorého by bol jeho záväzok v účtovníctve zaevidovaný alebo c) pôvodne zaevidovaný záväzok v jeho
účtovníctvespôvodnýmúčtovnýmsoftvérom,bolprikopírovanínanovýúčtovnýsoftvér(ktorýmuvnútila

svedkyňa) stratený, resp. vymazaný. V tomto smere sa pred súdom obžalovaný vyjadroval i tak, že v
podstate došlo k chybnému konaniu účtovníčky G. K..

Aj napriek tomu, že obžalovaný poukazoval iba na teoretické možnosti, resp. úvahy, okresný súd sa s
týmito bližšie zaoberal a v konaní vypočul okrem svedkyne G. K. i svedkyňu E. D. (z návrhu obhajoby)

a predchodkyňu G. K. B. L.. Tvrdenia obžalovaného však svedkyne nepodporili, keďže zhodne potvrdili,
že za vedenie účtovníctva (v zmysle zákona o účtovníctve) zodpovedá daňovník (obžalovaný), pričom
bol zodpovedný i za úhradu pohľadávok a bol to práve on, ktorý im dával pokyny vyplývajúce z jeho
exekútorskej činnosti. Prístup k jeho účtom nemali, nemohli teda s finančnými prostriedkami nakladať,
uvedené dispozície vykonával jedine obžalovaný, čo potvrdili i pracovníci kancelárie C. B. a E. Č..

Svedkyňa G. K.Á. pritom vyvrátila jeho obranu ohľadne údajnej straty zaúčtovaného záväzku v počítači
vypovedajúc o tom, že nedošlo k žiadnemu kopírovaniu údajov pri prechode na iný softvér, a tiež v tom,
že by jej (ne)činnosť mala vplyv na vedomosť exekútora o záväzku voči sociálnej poisťovni.Tvrdenia obžalovaného, že nevedel, a ani vedieť nemohol o predmetnej pohľadávke poisťovne okresný
súd vyhodnotil za celkom zjavne neopodstatnené, keďže práve obžalovaný prevzal uznesenie súdu o
rozvrhu výťažku v písomnej forme, bol zodpovedný za jeho úhradu, ako aj za činnosť celej exekučnej

kancelárie. Iba ako „vyhováranie sa“ obžalovaného okresný súd preto považoval uvedené obhajobné
tvrdenia spojené s evidenciou záväzku v počítači. Svedkyňa E. D. svojou výpoveďou nevniesla žiadne
pochybnosti, ktoré by mali súvislosť s predmetným skutkom, keďže okolnosti z roku 2008 spočívajúce
v tzv. neúplnom doložení všetkých dokladov a ich kontrole (doslova spis po spise) G. K. (ktorá toto
nepotvrdila) pri odovzdávaní účtovnej agendy, nemali žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu, pokiaľ išlo

posúdenie viny obžalovaného.

Obžalovaný si pritom protirečil, pokiaľ na jednej strane tvrdil, že nemal prehľad o záväzkoch nedbalosťou
G. K., keďže však na druhej strane nebolo pochýb, že mal prehľad o výške finančných prostriedkov na
exekútorských účtoch. Pokiaľ teda obžalovanému boli na účet zasielané sumy od vydražiteľov, o týchto
vedel, vedel o tom, že sumy mal poukázať oprávneným osobám, avšak naopak svojvoľne a s plným

vedomím ich použil na svoje osobné účely. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania s poukazom aj
na výpoveď svedka JUDr. C. J., aj po vyplatení zisku, resp. po zhodnotení vložených súm životným
poistením, ktoré obžalovanému vyplatila poisťovňa F.Y., C.. R.., nedošlo k úhrade záväzku voči sociálnej
poisťovni.

Pre posúdenie veci bolo skutkovo a právne irelevantné, prečo si sociálna poisťovňa po dobu niekoľkých
rokov pohľadávku neuplatňovala, resp. sa o ňu nezaujímala, pričom ďalším oprávneným, a to S. R. a
C. boli pohľadávky vyplatené.

Okresný súd ďalej uviedol, že pri komplexnom „pohľade“ na celú skutkovú situáciu vyplynulo, že

obžalovaný v skutočnosti konal veľmi premyslene a doslova účelovo, pokiaľ išlo o pohľadávku sociálnej
poisťovne. Z toho možno vyvodiť, že snahou obžalovaného nebolo uspokojenie poisťovne, ale získanie
osobného prospechu, čo bolo i motívom jeho protiprávneho konania. Nemožno opomenúť ani časový
sled týchto skutkových udalostí. Finančné prostriedky od vydražiteľov totiž obžalovaný prevzal v období
od 19.11.2004 do 31.8.2005, uznesenie súdu o rozvrhu výťažku prevzal dňa 24. 10. 2006, (čo mu

avizovalo, že nemôže voľne s peniazmi disponovať), pričom peniaze na účet poisťovne F. poukázal
dňa 28. 11. 2006, a to všetky v jeden deň na všetkých poistníkoch. To iba dokazuje, že obžalovaný
nemal vôbec úmysel rešpektovať uznesenie súdu, na základe ktorého bola jeho povinnosť v lehote 7
dní od schválenia rozvrhu výťažku uspokojiť pohľadávku oprávneného. Nemožno sa preto stotožniť s
tvrdením obžalovaného, že „ak by o svojom záväzku vedel, určite by sa s ním bol vysporiadal a nebol by

sa zahrával s vecou, kde by si mohol privodiť trestné stíhanie“. Na posúdenie predmetnej trestnej veci
nemalo preto vplyv to, že exekútorsky úrad sa dostal v nasledujúcom období do finančných problémov,
čo vyplynulo z výpovede obžalovaného.

Okresný súd poukazujúc na závery odvolacieho súdu, ktorý mal za to, že prvostupňový súd náležite

neobjasnil tvrdenia obžalovaného, či v danom prípade účtovníčka G. K. svojou nečinnosťou a
rezignáciou na základné povinnosti vedenia a odovzdávania účtovníctva spôsobila v účtovníctve taký
stav, ktorý znemožňoval reálne tvrdenie záväzkov voči poškodenému uviedol, že takéto konanie
účtovníčky nezistil, pričom však vedenie účtovníctva nemalo žiadny vplyv na neplnenie záväzkov
obžalovaného, resp. ho nevyviňuje zo spáchania trestnej činnosti. Išlo o výslovne účelovú, nereálnu a

doslova absurdnú obhajobu obžalovaného, keďže obžalovaný vedel o povinnosti zaplatiť poškodenému
finančné prostriedky, disponoval účtom, prevzal na tento účet finančné prostriedky a vedel o rozvrhu
výťažku, resp. prevzal rozhodnutie súdu o rozvrhu výťažku. Napriek tomu obžalovaný finančné
prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté účelovo na uhradenie pohľadávky poškodeného doslova
spreneveril alebo ukradol a v tom spočíva aj jeho trestná zodpovednosť za stíhaný trestný čin. Obranu

obžalovaného okresný súd považoval iba za obyčajné vyhováranie sa, a to aj v nadväznosti na otázku,
či pri vedenej účtovnej evidencii G. K. mohol mať vedomosť o týchto záväzkoch vyjadrených v obžalobe
prokurátora. Hoci uvedená otázka tak, ako sa k tomu vyjadrila aj znalkyňa, sa reálne nedá zodpovedať
vzhľadom na nemožnosť posúdenia kvalít obžalovaného v súvislosti s jeho znalosťami, vedomosťami a
dodržiavanímpracovnýchpostupovexekútora,resp.dôslednejstarostlivostisaovedenieúradu,okresný

súd nemal žiadne pochybnosti, že obžalovaný mal dostatok informácií, že musí pohľadávku uhradiť.
V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na obranu obžalovaného, že doteraz nevie o právoplatnosti
uznesenia o schválenom rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, ktorá vyššie uvedené hodnotiace
závery súdu iba potvrdila. V dobe skutku bola povinnosť exekútora (keďže doložka právoplatnosti nebolazasielaná elektronickou formou na súdoch) dôsledne sa starať aj o zistenia, či takéto rozhodnutie
nadobudloprávoplatnosťanáslednehovykonávaťarealizovať,čoobžalovanýdoterazneurobilažiadne
peniaze ani doteraz neuhradil.

Keďže bola vina obžalovaného nepochybne a jednoznačne dokázaná, okresný súd ho uznal za vinného
zo spáchania skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku.

Okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný po subjektívnej i objektívnej stránke naplnil

skutkovú podstatu zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm.
b) Tr. zák., pretože ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu, nesplnil povinnosť vyplývajúcu z
jeho právomoci a z rozhodnutia súdu a spôsobil ním značnú škodu. Obžalovaný sa uvedeného trestného
činu dopustil tým, že ako súdny exekútor v zmysle § 5 ods. 1 Zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnostič.233/1995Z.z.požívajúcipostavenieverejnéhočiniteľaaakoosobapodľa§2ods.1Zákonač.
233/1995 štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí

v úmysle neuspokojiť pohľadávku oprávneného R. J., J. R. X. Y., neuhradil finančné prostriedky, ktoré
boli v exekučnom konaní vymožené, pričom táto povinnosť mu vyplynula z jeho činnosti ako súdneho
exekútora a z uznesenia Okresného súdu v Poprade sp. zn. 12Er 17/2004 v rozpore s § 165 ods.
1 Exekučného poriadku, a takým konaním spôsobil značnú škodu (sumu dosahujúcu najmenej 100
násobok sumy 266,- €) podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na tvrdenia obžalovaného je potrebné

dodať, že exekútor pri vykonávaní svojej činnosti má postavenie verejného činiteľa.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel ako verejný činiteľ pri
výkone právomoci vyplývajúcich mu zo zákona konaním popísaným vo výroku rozsudku spočívajúcom
v neuspokojení pohľadávky oprávneného subjektu porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý

spočíva v ochrane záujmu štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv
a povinností fyzických a právnických osôb.

Odvolací súd sa však nestotožnil s trestom odňatia slobody, ktorý okresný súd uložil obžalovanému.

Odvolací súd uvádza, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účeluTrestnéhozákona.Týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,t.j.na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v

čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,

ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon, a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Obžalovaný JUDr. E. Š. z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, je ženatý a má 4 deti. V súčasnosti
je jeho jediným príjmom starobný dôchodok. Podľa odpisu z registra trestov bol odsúdený Vojenským

obvodovým súdom Prešov v konaní sp. zn. 3T 63/88 dňa 26.5.1988, jeho odsúdenie nemá právny
významvzhľadomnajehozahladenie.ZospisuOkresnéhosúduPopradjezrejmé,žerozsudkomsp.zn.
5T 5/2016 zo dňa 15.3.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 To/14/2018 zo
dňa26.9.2018bolobžalovanýodsúdenýzprečinuzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§326
ods. 1 písm. c) Tr. zák. pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 30.4.2013 až do vyhlásenia odsudzujúceho

rozsudku. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 2 rokov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a jednu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a na okolnosti prípadu, odvolací súd mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného postačí aj podmienečný trest odňatia slobody s použitím zmierňovacích ustanovení § 39
ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., a preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods.3 Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložil
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil s probačným
dohľadomapriurčeníprobačnéhodohľadustanovilskúšobnúdobuvtrvaní5rokov,ktorýtrestpovažoval
za primeraný a dostačujúci, ktorý splní účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.

Obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., keďže trestný čin

spáchal skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T
5/2016 za podmienok podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., teda za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov.
Súčasne zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 5/2016.

Zároveň obžalovanému uložil povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému

úradníkovi Okresného súdu Spišská Nová Ves, v obvode ktorého má obžalovaný pobyt, a to podľa
určenia probačného a mediačného úradníka.

VovzťahukodvolaniupoškodenéhoR.J.,J.R.X.Y.odvolacísúduvádza,žeprvostupňovýsúdsprávnou
aplikáciou ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú stranu R. J., J. R. X. Y. na civilný proces,

konštatujúc skutočnosť, že táto si uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas v
celkovej výške neuhradenej pohľadávky. Aj odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že o tomto nároku
už bolo rozhodnuté Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi vo veci sp. zn. 9C/313/2013 dňa 28.1.2014,
pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.3.2014. Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový
súd nemohol rozhodnúť opätovne o tom istom nároku poškodenej strany.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd o odvolaní obžalovaného a poškodeného rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.