Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217012459
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7217012459.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, v trestnej veci obžalovaného E. Ř.Í., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm.b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 10. novembra 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
15.10.2019, sp. zn. 7T/67/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. Ř..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného E. Ř. za vinného z prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

v Košiciach pred pohostinstvom „Trója“ a „Športpub“, na ul. Považskej, v čase okolo 23:20 hod. dňa
23.10.2016, slovne napadol, tam stojacu, C. J., nar. XX.XX.XXXX, a vulgárne jej nadával a keď ku nej
prišiel jej priateľ E. J., nar. XX.XX.XXXX, tak ho fyzicky napadol, tým spôsobom, že mu dal dlaňou
ruky facku a následne napadol neďaleko stojacu P. H., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ju udrel
zatvorenou päsťou pravej ruky do tváre a lakťom do tváre, ťahal ju za vlasy, zhodil ju na zem a kopal ju
na zemi, čím jej spôsobil zranenie tváre a chrbta, ktoré si vyžiadalo jednorázové ambulantné lekárske

ošetrenie, bez doby liečenia a keď sa snažil, tento útok, odvrátiť A. A., nar. XX.XX.XXXX, tak ho fyzicky
napadol, tým spôsobom, že ho chytil do rúk, zdvihol zo zeme a následne hodil na zem, čím mu spôsobil
zlomeninu nosových kostí s posunom kostených úlomkov a povrchovými kožnými odreninami nosa,
pomliaždenie pravej očnice s odreninami a tržnými ranami na pravom obočí a pravej strane tváre a
pomliaždenie čela s povrchovou, asi 3 cm, tržnou ranou, s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti
v trvaní viac ako sedem dní.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 364 ods. 2 s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41
ods. 1 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., § 50 ods. 1 obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, P. Č.. X s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine a treste. Odvolanie odôvodnil tak, že trvá

na skutočnostiach, ktoré jeho obhajca uviedol na hlavnom pojednávaní vo svojej záverečnej reči.
Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a chýba v ňom obsiahla úvaha súdu prvého stupňa, ako nazáklade vykonaných dôkazov dospel k jeho vine. Aj napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu na
hlavnom pojednávaní , súd prvého stupňa svoje hodnotenie dôkazov zhrnul len do 4 odsekov na strane
5 písomného vyhotovenia rozsudku.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa jeho
konania v nutnej obrane. Nemal žiaden dôvod najprv verbálne napadnúť a následne fyzicky napadnúť
skupinku osôb, ktorá bola v početnej presile.

Všetci svedkovia potvrdili, že ho videli pri odchode z baru spať na lavičke pred barom. Nemal žiaden
motív, aby verbálne zaútočil na úplne cudziu ženu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že to
boli práve svedkovia (tí, ktorí h usvedčujú, ktorí boli v bare takmer každý deň opitý a pod vplyvom
alkoholu napádali iných zákazníkov a napádali sa aj medzi sebou. Je toho názoru, že ich výpovede
si vopred dohodli, pretože neboli povereným príslušníkom PZ ani vypočutí bezprostredne po skutku.
Títo svedkovia sa na hlavé pojednávanie nedostavovali ospravedlňovali a súd musel viackrát prijať

poriadkové opatrenia na zabezpečenie ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní. Každý zo svedkov
opisoval priebeh skutku odlišne, čomu sa ani nemožno čudovať, keďže boli značne pod vplyvom
alkoholu. Súd prvého stupňa vôbec nehodnotil rozpory vo výpovediach týchto svedkov. Svedkovia
vypovedali rozdielne aj o tom, v akom poradí vychádzali z baru, kde tento moment je najdôležitejší,
keďže na lavičke pred barom spal a niekto z nich bol iniciátorom útoku.

Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že polícia nebola schopná zabezpečiť kamerový záznam z baru, teda
požiadal oň, ale ďalej sa o jeho zabezpečenie nepostarala, a tento bol v zákonnej lehote vymazaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rešpektoval zásadu „in dubio pro reo“, zrušil

napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného v záverečnom návrhu zotrval na písomných dôvodoch
odvolania a navrhol, aby odvolaniu bolo vyhovené.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že konal v nutnej obrane.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí v záverečnom návrhu uviedol, že rozsudkom okresného
súdu považuje za zákonný a správny. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
dôkazy správne vyhodnotil a právne posúdil. Dôvody odvolania uvádzané obžalovaným podľa názoru

prokurátora nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali iné rozhodnutie in meritum, a preto navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pritom prihliadal
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..

Po preštudovaní veci odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného trestného činu (prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. b) Tr. zák. a prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci.

Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a

úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom
na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s
ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne

skutkové zistenia. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku (čo možno usúdiť z podaného odvolania), nemôže sama o
sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených
súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zospáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne
vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu
odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého
stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje
skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §
2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (R 53/1992).

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň
poukazuje.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,abysavšeobecnýsúdstotožnil

s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,
ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

K dôvodom odvolania vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného, že konal v nutnej obrane odvolací súd uvádza
nasledovné:

Z ustanovenia odsekov § 25 Tr. zák., ktorý upravuje jednu z okolností vylučujúcich protiprávnosť, nutnú

obranu, vyplýva, že čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem
chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne
neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka
alebo k osobe obrancu a ten, kto odvracia útok takým spôsobom, nebude trestne zodpovedný, ak konal
v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Ak sa niekto

vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za
čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je
namierená proti útočníkovi. V prejednávanej trestnej veci bolo preukázané, že k zraneniu poškodeného

A. mohlo dôjsť tak ako to uviedol poškodený, teda že obžalovaný ho bil údermi päsťou do oblasti tváre
a hodením o zem, čím mu spôsobil ľahké zranenie s dobou liečenia do 42 dní. Rovnako aj výpoveďami
svedkov bolo preukázané, že celý incident vyprovokoval obžalovaný, pretože on ako prvý vulgárne
nadával poškodenej C. J. a on ako prvý fyzicky napadol poškodeného A. I. H.. Obžalovaný teda konal
úmyselne a jeho konanie nebolo adekvátne situácii.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu
obžalovanému. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné
ustanovenia hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský
súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil dostatočným

spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účeluTrestnéhozákona.Týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,t.j.na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňujedvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Podľanázoruodvolaciehosúduuloženýúhrnnýtrestvovýmere16mesiacovspodmienečnýmodkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov bude v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený
§ 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným
účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie
a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec

nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti
pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom
individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj
ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a

takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34
ods.1Tr.zák.tvoríjednotu,lebosamusívzájomnedoplňovať.Záversúduomožnostinápravypáchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom

spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Rovnako zákonný a správny je aj výrok, ktorým poškodeného A. A. s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
obžalovaným a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací odvolanie obžalovaného E. Ř. ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.